Advokáti.Digital
UznesenieSprávny súd v Bratislave8. 9. 2026plný text

Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 8S/44/2026 z 8. 9. 2026

CitáciaUznesenie Správneho súdu v Bratislave z 8. septembra 2026, sp. zn. 8S/44/2026, ECLI:SK:SpSBA:2026:1026200083.1

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave 8S/44/2026 1026200083 08. 09. 2026 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2026:1026200083.1

Uznesenie 6 8S/44/2026

Správny súd v Bratislave V právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX C., zastúpený: JUDr. Martin Kanás, advokát so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 18346/2025-9. (10/2025 – rozkl.) zo dňa 29.12.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: 2

8S/44/2026

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 16. marca 2026 zamieta. odôvodnenie: 5

8S/44/2026

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.03.2026 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 18346/2025-9. (10/2025 – rozkl.) zo dňa 29.12.2025, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru ochrany biodiverzity a regulácie obchodu s ohrozenými druhmi č. 15147a/2025-6.2 zo dňa 12.09.2025. 2. Žalobca v podanej žalobe požiadal správny súd o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko v zmysle napadnutého rozhodnutia má do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia žalovaného žalobca splniť vykonanie analýzy krvi – DNA, čo uvedenou správnou žalobou napáda. 3. Žalovaný sa k návrhu na podanie odkladného účinku vyjadril podaním zo dňa 27.08.2026, kde uvádza, že žalobca sa výlučne prostredníctvom petitu žaloby domáha priznania odkladného účinku žalobe. Podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v zmysle komentára k § 185 SSP: „Návrh na priznanie odkladného účinku má v zásade povahu podania vo veci samej (§ 55 ods. 2). Okrem

všeobecných náležitostí podania (§ 57) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ Tiež žalovaný poukazuje na uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-71S/67/2022, zo dňa 16.06.2023 a uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-26S/25/2023, zo dňa 18.09.2023, podľa ktorého „Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.“ 4. Žalovaný má za to, že žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku náležite nezdôvodnil či riadne neosvedčil. Obsah žaloby neobsahuje explicitné ani implicitné tvrdenia a súvisiace dôkazy na ich preukázanie. 5. Žalobca nepreukázal, aká konkrétna škoda alebo iná ujma, či v akej výške alebo rozsahu by mala právoplatnosťou a vykonateľnosťou napadnutého rozhodnutia vzniknúť. Žalobca navyše žiadnym relevantným spôsobom nešpecifikuje, v čom by mala spočívať podstata hrozby vzniku závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne ako by sa mala prejaviť. 6. Žalovaný má preto za to, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že dôjde k ohrozeniu alebo poškodeniu životného prostredia, a ktoré by akýmkoľvek spôsobom odôvodňovali priznanie odkladného účinku žalobe. 7. Žalovaný napadnutým rozhodnutím nepovolil ani žiadnu výnimku, t. j. nezamietol žiadosť účastníka konania (žalobcu). Prostredníctvom napadnutého rozhodnutia sa postaral o zabezpečenie relevantného podkladu nevyhnutného na účel spravodlivého rozhodnutia vo veci samej v súlade s európskou právnou úpravou (nariadenie Komisie, nariadenie Rady). 8. Zároveň žalobca v postavení nositeľa dôkazného bremena riadne neosvedčil ani nepreukázal neexistenciu rozporu s verejným záujmom pri potenciálnom priznaní odkladného účinku konajúcim súdom. Žalovaný má naopak za to, že priznanie odkladného účinku by bolo v rozpore s verejným záujmom, keďže cieľom žalovaného pri vydávaní napadnutého rozhodnutia bola v zmysle zásady legality zákonná ochrana druhov voľne žijúcich živočíchov a regulácia obchodu s nimi vzhľadom na to, že obchod s exemplármi druhu Ara ambiguus je zakázaný a ide o vzácny druh s klesajúcim populačným trendom, ktorého odchovy v zajatí sú veľmi zriedkavé a cena exemplárov tohto druhu je na trhu vysoká. 9. S poukazom na vyššie uvedené vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe má žalovaný za to, že žalobca v danej otázke neuniesol dôkazné bremeno, pretože relevantným spôsobom nepreukázal existenciu hrozby spočívajúcej vo vzniku závažnej ujmy na životnom prostredí, resp. nepreukázal existenciu reálneho vplyvu, ktorý môže napadnuté rozhodnutie mať na životné prostredie, ktoré je v danej veci predmetom, resp. súčasťou verejného záujmu. 10. So zreteľom na vyššie vymedzené skutočnosti žalovaný považuje návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe za nedôvodný a navrhuje správnemu súdu, aby návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 11. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 12. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy

hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom. 13. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 14. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 15. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, ale zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku. 16. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 17. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, v ktorom tvrdí, že napadnutým rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe zároveň nesmie byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby v návrhu označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň niektorý z týchto dôvodov preukázal tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa; hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť, rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad (pozri uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie takejto hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorý musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 18. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov verejnej správy oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný následok a osvedčenie vzniku predpokladanej ujmy, resp. následku. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. 19. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 20. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku a vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu správny súd nezistil existenciu zákonného dôvodu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a argumentácie žalobcu, obsiahnutej v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku, dospel správny súd k záveru, že žalobca v predmetnom návrhu

hodnoverne neosvedčil, že by mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí ani iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku zameral formálne len na uvedenie požiadavky na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, keďže v zmysle napadnutého rozhodnutia má do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia žalovaného žalobca splniť vykonanie analýzy krvi. S uvedenými povinnosťami nesúhlasí a preto túto skutočnosť aj napadol podanou správnou žalobou. Žalobca však svoje požiadavky na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia akokoľvek argumentačne nepodporil a obmedzil sa len na formálne konštatovanie o potrebe jej nariadenia. Na podporu nevyhnutnosti priznania odkladného účinku správnej žalobe tiež nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy. 21. Na základe uvedeného možno nepochybne konštatovať, že žalobca nepreukázal odôvodnenosť priznania odkladného účinku z dôvodu absencie potrebnej presvedčivej argumentácie a priloženia relevantných dôkazov. 22. Správny súd v tejto veci poukazuje na to, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku žalobe. Je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými tvrdeniami. Vzhľadom k tomu, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku, neosvedčil ani splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP. 23. Podľa názoru správneho súdu žalobca nepreukázal žiadnu reálnu ujmu ktorá by mohla zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov. Žalobca na podporu svojich tvrdení nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktoré by osvedčili pravdivosť jeho tvrdení. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len samotné tvrdenie, ale je potrebné tvrdené skutočnosti aj preukázať. Samotná skutočnosť, že žalobca bude musieť podstúpiť analýzu krvi do 6 mesiacov odo dňa vydania napadnutého rozhodnutia nie je spôsobilá sama o sebe hodnoverne osvedčiť že žalobcovi tým vznikne respektíve hrozí závažná ujma prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. 24. Záverom je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť rozhodnutia napadnutého správnou žalobou, ale posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP. 25. Vzhľadom na uvedené správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný, nakoľko neboli splnené podmienky obsiahnuté v § 185 písm. a) SSP. Preto rozhodol s poukazom na § 188 SSP tak, že daný návrh zamietol. 26. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: 2

8S/44/2026

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. d) SSP).

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam