Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 13Sas/27/2023 1023201005 13. 05. 2026 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2026:1023201005.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXXX/XX, D., zastúpeného advokátkou JUDr. Kvetoslavou Živčákovou, so sídlom D. XX/XX, B., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 06.06.2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 06.06.2023, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/ XX zo dňa 14.04.2023 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, ako prvostupňový orgán, vydala podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 14.04.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe, žalobcovi, nevzniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia v období od 01.04.2023 do 30.09.2023. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že žalobca je podľa údajov zo Živnostenského registra Slovenskej republiky v rozhodnom období držiteľom živnostenských listov č. E./XXXXX odo dňa 01.10.1993 do trvá, F. E./XXXXX-XXXXX od 18.11.2002 do trvá. Činnosť vyplývajúca z týchto právnych vzťahov zakladá žalobcovi dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, teda ide o zárobkovú činnosť v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. 2. Ďalej uviedla, že žalobca je na základe dosiahnutých príjmov zo živnosti za rozhodujúce obdobie evidovaný v Registri poistencov vedenom Sociálnou poisťovňou ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“) od 01.10.1993 do 31.12.2000, od 01.07.2001 do trvá. 3. Kontrolou bolo zistené, že žalobca na základe Oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti č. G./XXXXXX-X pozastavil prevádzkovanie živnosti vo všetkých predmetoch podnikania v období od
01.04.2023 do 30.09.2023. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava dňa 23.03.2023 prijala Registračný list fyzickej osoby - prerušenie od 01.04.2023 do 30.09.2023. Kontrolou však bolo zistené, že žalobca je okrem živnostenského oprávnenia, držiteľom aj iného oprávnenia na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. Žalobca je v období od 07.07.2009 do trvá, pod číslom oprávnenia XXXXXXXX registrovaný v registri Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Letecký úrad SR, povolenia a osvedčenia vydané fyzickým osobám podľa zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 4. Na základe uvedenej skutočnosti mala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava za preukázané, že žalobcovi sa neprerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO od 01.04.2023 do 30.09.2023 z dôvodu, že žalobca je držiteľom ďalšieho oprávnenia, ktoré mu zakladá dosahovanie príjmu z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov aj po 31.03.2023. 5. Žalobca podal proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, odvolanie, v ktorom uviedol, že dňa 01.04.2023 prerušil živnosť, ktorú prevádzkoval na obchodné meno: A. B., IČO: XXXXXXXX, C. XXXXX/XX, XXX XX D.. V odvolaní čestne vyhlásil, že od tohto dňa nevykonáva žiadnu samostatnú zárobkovú činnosť a ani žiadnu činnosť, na základe ktorej by mu malo vzniknúť povinné poistenie SZČO. Zároveň čestne vyhlásil, že žiadnu samostatnú zárobkovú činnosť nevykonáva ani na základe predmetného oprávnenia XXXXXXXX registrovaného na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky - Letecký úrad Slovenskej republiky, na ktoré sa Sociálna poisťovňa odvoláva v prvostupňovom rozhodnutí. 6. Žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 06.06.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava. V odôvodnení uviedla, že podľa výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Bratislava, č. živnostenského registra: 105-11964, bol žalobca oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť od 01.10.1993 na základe živnostenského listu č. E./XXXXX a od 18.11.2002, na základe živnostenského listu č. E./XXXXX-XXXXX. Žalobca má pozastavené prevádzkovanie živnosti od 01.04.2023 do 30.09.2023 na základe oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti č. G./XXXXXXX. Žalobca je od 10.05.1994 držiteľom preukazu spôsobilosti pilota vetroňov F. H..XXXXXXXX. 7. Podľa údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky príjem žalobcu zo živnosti za rok 2021 bol vo výške 89 515,02 eur (daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ B za rok 2021 bolo zaevidované správcom dane dňa 23.02.2022), t. j. vyšší, ako zákonom ustanovená suma za rok 2021 vo výške 6 798,00 eur. Žalovaná konštatovala, že žalobca mal k 01.04.2023 právne postavanie SZČO v zmysle § 5 a § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z. a č. 317/2018 Z. z., pretože spĺňal podmienku veku a jeho príjmy zo živnosti za rok 2021 presiahli sumu ustanovenú zákonom. 8. Z dôvodu pozastavenia prevádzkovania živnosti od 01.04.2023 do 30.09.2023 žalobca dňa 23.03.2023 predložil Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, Registračný list fyzickej osoby prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej len „RLFO - prerušenie“), v ktorom ako dátum vzniku prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uviedol 01.04.2023 a ako dátum zániku prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uviedol 30.09.2023. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, zároveň dňa 23.03.2023, prijala od žalobcu fotokópiu Potvrdenia o pozastavení prevádzkovania živnosti, č. G.- D./XXXXXX-X zo dňa 23.03.2023, ktorým Okresný úrad Bratislava, odbor živnostenského podnikania, potvrdil prijaté oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti, ktoré podal žalobca (obchodné meno: A. B. - I.) na dobu 01.04.2023 až 30.09.2023. 9. Žalovaná listom č. XXXXX-X/XXXX-XX, zo dňa 11.05.2023 označeným ako: „Žiadosť o poskytnutie súčinnosti“, požiada a Dopravný úrad, Divíziu civilného letectva, o poskytnutie súčinnosti, t. j. o písomnú informáciu, či žalobcovi bolo vydané oprávnenie č. XXXXXXXX (s dátumom vzniku oprávnenia 07.07.2009). V prípade, ak žalobcovi bolo vydané oprávnenie č. XXXXXXXX, žalovaná žiadala o poskytnutie informácie, či je oprávnenie č. XXXXXXXX naďalej platné, alebo či jeho platnosť zanikla. Ak platnosť oprávnenia č. XXXXXXXX zanikla, žalovaná žiadala o poskytnutie informácie, kedy došlo k zániku jeho platnosti.
10. Dopravný úrad listom č. XXXXX/XXXX/XXXX-X/XX, zo dňa 19.05.2023, označeným ako: „Žiadosť o poskytnutie súčinnosti. XXXXX-X/XXXX-XX-XXXXXXX’“, oznámil žalovanej, že žalobca je od 10.05.1994 držiteľom preukazu spôsobilosti pilota vetroňov č. H..XXXXXXXX s nasledovnými kvalifikáciami: - vetroň / sailplane: spôsob vzletu / launch method: vlečné lietadlo / aero tow; navijak / winch bez obmedzenia platnosti, - FI(S) s dátumom platnosti od 10.12.2017 do 31.12.2020. Vysvetlivky: FI(S) - Flight Inštruktor (Sailplane), slovenský ekvivalent: osvedčenie letového inštruktora na vetrone. 11. Podľa vyjadrenia Dopravného úradu, po dátume uplynutia platnosti môžu piloti uplatňovať oprávnenia inštruktora, iba ak dodržiavajú ustanovenie SFCL.360 prílohy III (časť SFCL) k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/358 zo 4. marca 2020, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/1976, pokiaľ ide o preukazy spôsobilosti pilotov vetroňov (ďalej len „nariadenie“). Dopravný úrad nie je v zmysle nariadenia povinný evidovať plnenie požiadaviek SFCL.360. 12. Žalovaná konštatovala, že námietka žalobcu, že od 01.04.2023 nevykonáva žiadnu samostatnú zárobkovú činnosť, nezakladá dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, keďže žalobca je od 10.05.1994 držiteľom preukazu spôsobilosti pilota vetroňov č. H..XXXXXXXX.
II. Žaloba 13. Správnou žalobou zo dňa 11.07.2023, doručenou súdu dňa 24.07.2023, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. Uviedol, že sa nestotožňuje s napadnutými rozhodnutiami ako celku. Bol toho názoru, že odôvodnenia týchto rozhodnutí sú poňaté čisto formálnym spôsobom, bez toho, aby žalovaná vzala do úvahy existenciu relevantných právnych predpisov, ktoré sú v tomto prípade neopomenuteľné. Namietal, že žalovaná pred rozhodnutím vo veci nemala žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali, že žalobca na základe oprávnenia získaného z Dopravného úradu SR vykonáva zárobkovú činnosť. Žalovanej vytýkal, že vôbec nebrala do úvahy, že sa jedná len o preukaz spôsobilosti (čo je na preukaze aj napísané) a nie o povolenie k vykonávaniu zárobkovej činnosti. 14. Žalobca bol toho názoru, že žalovaná postavila svoje rozhodnutia, ktorými podľa nej žalobcovi nevzniklo prerušenie povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia v období od 01.04.2023 do 30.09.2023, na nesprávnej interpretácii a aplikácii práva, nakoľko dôvodom neprerušenia povinného nemocenského a dôchodkového poistenia je podľa žalovanej existencia oprávnenia žalobcu na vedenie (pilotovanie) vetroňa a oprávnenia letového inštruktora, pričom toto oprávnenie považuje za oprávnenie, prostredníctvom ktorého môže žalobca vykonávať samostatne zárobkovú činnosť. Namietal, že žalovanej postačovala na vydanie rozhodnutí iba táto jediná informácia, pričom sa ďalej nezaoberala, či je možné na základe tohto oprávnenia podnikať, resp. vykonávať samostatne zárobkovú činnosť a či vôbec v súvislosti s týmto oprávnením žalobca aj reálne samostatne zárobkovú činnosť vykonával. Ak by zisťovala, či takúto činnosť reálne vykonával, musela by zistiť, že na akúkoľvek činnosť v civilnom letectve by takéto oprávnenie nepostačovalo a bolo by potrebné minimálne disponovať živnostenským oprávnením. Zdôraznil, že oprávnenie vydané žalobcovi Dopravným úradom SR je dokladom o spôsobilosti, to znamená, že držiteľovi takéhoto preukazu sa oficiálne potvrdzuje, že splnil všetky podmienky pre vedenie (pilotovanie) vetroňa a že splnil všetky podmienky na výkon funkcie leteckého inštruktora. 15. Žalobca uviedol, že vykonáva pilotovanie vetroňov a letového inštruktora len ako svoje hobby. Z tejto činnosti nemal žiadny peňažný benefit (zárobok), pretože túto činnosť nevykonáva za účelom dosiahnutia zisku (zárobku). Žalobca bol majiteľom takýchto oprávnení aj v minulosti a pilotovanie vetroňov vykonával len ako svoje hobby. Tvrdil, že drvivá väčšina majiteľov takýchto oprávnení sú fyzické osoby, ktorých koníčkom je lietanie. Bez vydania takýchto oprávnení Dopravným úradom, by takýto
koníček (hobby) nemohli vykonávať. Lietajú vo svojom voľnom čase, na vlastnú zodpovednosť a pre svoje potešenie (športová činnosť). 16. V nadväznosti na uvedené žalobca poukázal na to, že v civilnom letectve je možné vykonávať podnikanie len na základe povolenia Dopravného úradu a v intenciách zákona o civilnom letectve. To, že fyzická osoba je držiteľom oprávnenia na pilotovanie vetroňov a na inštruktáž pilotovania neznamená, že môže podnikať v civilnom letectve, nakoľko zákon o civilnom letectve podrobne ustanovuje podmienky na podnikanie v tomto sektore. Napr. letecká preprava sa môže vykonávať iba na základe licencie udelenej ministerstvom. Podľa žalobcu tiež treba zobrať do úvahy fakt, že je držiteľom oprávnenia pilotovať vetrone, teda bezmotorové lietadlá, ktoré stúpajú do výšin pomocou vlečného motorového lietadla a následne po vystúpaní do určitej výšky stúpajú samostatne pomocou termických (teplých) prúdov, čo vyžaduje neustále krúženie lietadla. Čiže vykonávať podnikanie s takýmto typom lietadla v civilnom letectve podľa jeho názoru ani nie je možné a pilotovanie takéhoto lietadla je určené výslovne len na súkromné (športové) účely. Na doplnenie považoval za potrebné uviesť, že na podnikanie v civilnom letectve sú tiež prísnejšie stanovené zdravotné predpoklady, vyžadujú sa častejšie zdravotné prehliadky, ktoré sú veľmi dôkladné a piloti musia mať vyšší počet nalietaných hodín. 17. Žalobca uviedol, že ak by chcel vykonávať samostatne zárobkovú činnosť, musel by za týmto účelom požiadať živnostenský úrad o vydanie živnostenského oprávnenia, pričom za účelom získania takejto živnosti by musel predložiť oprávnenie z Dopravného úradu (preukázanie odbornej spôsobilosti). Podotkol, že o vydanie takejto živnosti nepožiadal, nakoľko nikdy od získania oprávnenia na pilotovanie vetroňov a na inštruktora lietania takúto činnosť nerealizoval za účelom dosiahnutia zárobku (zisku). Podľa živnostenského zákona sa dajú prevádzkovať len voľné živnosti, ktoré oprávňujú na sprostredkovateľskú činnosť v leteckej preprave, na predaj leteckých prepravných služieb, pomocné činnosti v leteckej doprave, teda na takúto činnosť ani nie je potrebné oprávnenie vydané Dopravným úradom. Živnostenský zákon nespája s vydaním predmetných oprávnení pre žalobcu žiadne remeselné ani viazané živnosti. Podnikanie v civilnom letectve je tak špecifické, že podmienky na podnikanie v tejto oblasti stanovujú špeciálne právne predpisy. 18. Ďalej namietal, že výklad zákonov žalovanou je prísne formalistický a nezohľadňuje realitu ani účel zákona. Poukázal na definície zárobkovej činnosti a samostatne zárobkovo činnej osoby uvedené v § 3 a § 5 zákona o sociálnom poistení, pričom konštatoval, že z uvedených definícií je preukázané, že v prípade žalobcu nie je naplnený hlavný znak definície SZČO, a to vykonávanie zárobkovej činnosti a následné dosahovanie príjmu z tejto zárobkovej činnosti. Bol toho názoru, že aj keby takúto činnosť vykonával, stále by jeho činnosť nenapĺňala definíciu SZČO, pretože takúto činnosť by vykonával len pre seba ako svoje hobby, bez úmyslu dosahovať takouto činnosťou pre seba zárobok (generovať zisk). Jedná sa čisto o voľnočasovú aktivitu, na ktorú žalobca potrebuje oprávnenie vydané Dopravným úradom. 19. Žalovaná poukázala vo svojich rozhodnutiach na skutočnosti, že žalobca mal príjem zo svojej živnosti za rok 2021 vyšší (89 515,01 eur) ako zákonom ustanovená suma za rok 2021 (6 798,00 eur) a preto mal k 01.04.2023 právne postavenie zárobkovo činnej osoby. Žalobca teda podľa jeho názoru správne poukázal na skutočnosť, že mal príjmy len zo svojej živnosti a nie z vedenia vetroňa či činnosti leteckého inštruktora, pretože na podnikanie v tejto oblasti ani nemá živnostenské oprávnenie či povolenie ministerstva v zmysle leteckého zákona. Opätovne zdôraznil, že oprávnenie vydané Dopravným úradom je len oprávnením na pilotovanie vetroňa či inštruovať iného letca na pilotovanie vetroňa v rámci voľnočasových aktivít žalobcu a nie na vykonávanie zárobkovej činnosti, nakoľko na to, aby žalobca v tomto odvetví podnikal by potreboval ďalšie oprávnenia (živnostenský list, povolenie ministerstva). 20. Žalobca na ilustráciu popísal postup na zriadenie obchodnej leteckej prevádzky v zmysle leteckého zákona. Touto ilustráciou chcel naznačiť, že podnikanie v civilnom letectve je veľmi striktne ošetrené, pretože sa jedná o všeobecnú bezpečnosť. Čiže vykonávať samostatne zárobkovú činnosť len s oprávnením vydaným Dopravným podnikom a bez absolvovania ďalších procesov vyžadovaných leteckým zákonom je podľa neho naozaj nemožné a išlo by o zárobkovú činnosť vykonávanú nelegálnym spôsobom.
21. Záverom poukázal aj na rozhodovaciu prax NSSR a ÚS vo veci platenia odvodov do Sociálnej poisťovne advokátmi, ktorí na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne boli povinní platiť odvody aj ako advokáti (na základe advokátskej licencie) a aj ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá poskytuje právne služby (v prípade, keď advokát prešiel z výkonu advokácie ako SZČO na výkon prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným). Advokáti mali teda povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne duplicitne len preto, že Sociálna poisťovňa ich považovala za SZČO z dôvodu, že majú vydanú advokátsku licenciu na svoju osobu. Poukázal na to, že tento rozpor odstránil Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 426/2012 z 21.02.2013, v zmysle ktorého „Pokiaľ advokát zmenil formu výkonu advokácie zo samotného výkonu advokácie na výkon advokácie ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, po takejto zmene formy výkonu advokácie mu nezostal zachovaný status advokáta podľa zákona o advokácii ani status samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely zákona o sociálnom poistení.“ III. Vyjadrenie k žalobe 22. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.08.2024 uviedla, že s účinnosťou od 01.01.2014 je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, dovŕšenie 18 rokov veku a dosiahnutie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z., t. j. príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) v znení neskorších predpisov, v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. Z okruhu SZČO sú vyňaté fyzické osoby, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (§ 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z.). Vychádzajúc z ustanovenia § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z. je nevyhnutné, aby fyzická osoba súčasne spĺňala obe relevantné podmienky na vznik právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia, t. j. má vek 18 rokov a dosiahla príjmy, ktoré sú príjmami z podnikania alebo z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia SZČO. 23. Žalovaná konštatovala, že žalobca mal k dátumu prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia právne postavenie SZČO v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z., pretože splnil podmienku veku a v rozhodujúcom období (podľa § 21 ods. 1 v spojení s § 139 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je ním rok 2021) dosiahol príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 24. Žalovaná ďalej poukázala na to, že samotné nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia nezakladá automaticky SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z prímov, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO ustanoveného zákonom o sociálnom poistení vzniká SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1). Na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO pritom nie je rozhodujúce, na základe akého právneho vzťahu fyzická osoba dosiahla príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Rozhodujúca je len tá skutočnosť, že fyzická osoba dosiahla v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. 25. Podľa údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky žalobca dosiahol za rok 2021 príjem zo živnosti v sume 89 515,02 eur, čím podľa žalovanej presiahol zákonom o sociálnom
poistení ustanovenú hranicu príjmu potrebnú na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. 26. K prerušeniu povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO podľa § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dochádza len v prípade, ak má SZČO pozastavený výkon všetkých jej činností v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. V tomto prípade, vzhľadom na § 26 ods. 6 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 467/2019 Z. z., dochádza k zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. 27. Napriek tomu, že mal žalobca na základe oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti č. G./ XXXXXX-X v období od 01.04.2023 do 30.09.2023 prevádzkovanie živnosti pozastavené, bol podľa žalovanej naďalej považovaný za povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú SZČO, pretože bol držiteľom oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, t. j. držiteľom preukazu spôsobilosti pilota vetroňov F. H..XXXXXXXX vydaného Dopravným úradom. 28. V zmysle Dohody o poskytovaní údajov z registrov Dopravného úradu uzatvorenou podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení medzi Dopravným úradom a Sociálnou poisťovňou za účelom plnenia povinností ustanovených v § 233 ods. 9 zákona o sociálnom poistení bola Sociálna poisťovňa zo strany Dopravného úradu informovaná o registrácii žalobcu v registri Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky - Letecký úrad Slovenskej republiky, povolenia a osvedčenia vydané fyzickým osobám podľa zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pod č. XXXXXXXX. Na základe § 233 ods. 9 zákona o sociálnom poistení je orgán, ktorý vydáva povolenie na výkon činnosti uvedenej v § 5, povinný nielen oznámiť Sociálnej poisťovni vydanie takéhoto povolenia ale aj jeho zrušenie, a to do 15 dní od jeho zrušenia alebo vydania. Údaj, ktorý bol Sociálnej poisťovni poskytnutý z registrov Dopravného úradu nebol zo strany Dopravného úradu zrušený, naopak, Dopravný úrad dňa 19.05.2023 poskytol Sociálnej poisťovni, ústredie informáciu, že žalobca je držiteľom preukazu spôsobilosti pilota vetroňov č. SVK.FCL.01010549. Podľa názoru žalovanej je teda logickým predpokladom, že na základe dohody vychádzajúcej z povinnosti ustanovenej v § 233 ods. 9 zákona o sociálnom poistení Dopravný úrad predloží Sociálnej poisťovni len oprávnenia, na základe ktorých je ich držiteľ oprávnený dosahovať príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. 29. V súvislosti s námietkou žalobcu, že pilotovanie vetroňov a činnosť letového inštruktora vykonáva vo voľnom čase len ako svoju záľubu, nie za účelom dosiahnutia zisku (zárobku), žalovaná uviedla, že dobrovoľné nevykonávanie činnosti, na ktorú je držiteľ oprávnený nemá za následok prerušenie, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. Až faktická nemožnosť vykonávať činnosť v zmysle udeleného oprávnenia spôsobená objektívnymi skutočnosťami má za následok prerušenie, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Poukázala na to, že k uvedenému právnemu záveru dospel aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp. zn. 14Sa/11/2017, zo dňa 19.12.2017, v ktorom vyslovil právny záver, že „...oprávnenie na výkon činnosti je potrebné vidieť tak vo formálnej ako aj materiálnej rovine. Zatiaľ čo formálna rovina predstavuje existenciu tohto povolenia (v danej veci licencie), materiálna predstavuje právo uvedenú činnosť podľa tohto oprávnenia vykonávať a dosahovať z nej príjem. Uvedená materiálna rovina však nepredstavuje dobrovoľné nevykonávanie činnosti, na ktorú je držiteľ oprávnenia licencovaný, ale faktickú (objektívnymi skutočnosťami) danú nemožnosť vykonávať regulovanú činnosť v zmysle udeleného oprávnenia. ... Rozhodnutie žalobkyne uvedenú licenciu reálne nevyužívať napriek tomu, že o ňu požiadala, nemá pre posúdenie naplnenia materiálnej roviny postavenia žalobkyne ako SZČO právny význam.“. Predmetný rozsudok Krajského súdu v Trenčíne bol následne preskúmavaný Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/16/2018, zo dňa 26.09.2018, potvrdil závery krajského súdu. Plne súhlasiac so správnym súdom najvyšší súd doplnil, že „...opačný názor by viedol k záveru, kedy by ktokoľvek (po splnení zákonných náležitostí) mohol získať x licencií na výkon povolania, tvrdiť však, že žiadne z nich nevykonáva a takto neprimerane prenášať dôkazné bremeno na správny orgán. Vznik takejto situácie je však neprípustný. Zákon vychádza z racionálneho predpokladu, že ten, kto požiada o licenciu na výkon regulovanej činnosti, má záujem túto činnosť vykonávať.“
30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobcovi podľa názoru žalovanej nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO dňom 01.04.2023. Žalovaná konštatovala, že žalobca po pozastavení podnikateľskej činnosti na základe živnostenského listu od 01.04.2023 bol naďalej oprávnený dosahovať príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov vzhľadom na to, že bol držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu č. H..XXXXXXXX, vydaného Dopravným úradom, čím bola naplnená formálna stránka oprávnenia, t. j. samotná existencia oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ako aj materiálna stránka oprávnenia, t. j. reálna možnosť vykonávať činnosť na základe oprávnenia. Žalobcovi by zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 01.04.2023 podľa § 26 ods. 6 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. len vtom prípade, ak by mal pozastavené, resp. zrušené všetky oprávnenia, na základe ktorých bol oprávnený na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 citovaného zákona. 31. Žalovaná zastávala názor, že zákon o sociálnom poistení upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO ako „jedno poistenie“ a nie ako niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. Poukázala na to, že pri posudzovaní vzniku, resp. trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO v zmysle § 21 ods. 1, resp. ods. 2 zákona o sociálnom poistení nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia na vykonávanie činnosti dosiahla SZČO príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, rozhodujúca je len tá skutočnosť, že fyzická osoba, ktorá spĺňa právnu definíciu SZČO na účely sociálneho poistenia, dosiahla v rozhodujúcom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov (vznik, trvanie, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb sa posudzuje vždy k 01. júlu kalendárneho roka, resp. k 01. októbru kalendárneho roka, ak bola SZČO predĺžená lehota na podanie daňového priznania, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý SZČO dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie). Uviedla, že zákon o sociálnom poistení neukladá žalovanej pri posudzovaní vzniku, trvania, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO skúmať, z akých úkonov a na základe akého výkonu práce dosiahla SZČO príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pri posudzovaní vzniku, trvania, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO vychádza žalovaná vždy z údajov jej poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Žalovaná nie je oprávnená z hľadiska svojej vecnej pôsobnosti do týchto údajov akýmkoľvek spôsobom zasahovať. 32. Tiež poukázala na to, že v jednotlivých ustanoveniach zákona o sociálnom poistení vzťahujúcich sa na SZČO sa uvádza iba príjem, ktorý SZČO dosiahla podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Zákon o sociálnom poistení neuvádza bližšiu špecifikáciu dosiahnutých príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti sa podľa zákona o dani z príjmov ďalej členia len na účely tohto zákona. 33. V nadväznosti na uvedené poukázala tiež na rozsudok Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/3/2019, zo dňa 24.11.2020, ktorý vyslovil právny názor, že: „...Sociálna poisťovňa v rámci zisťovania podkladov pre rozhodnutie o vzniku alebo zániku povinného poistenia vychádza z oznámenia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky podľa § 233 ods. 6 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., resp. z výpisu z daňového priznania podľa § 228 ods. 1 a 2 tohto zákona. Ak by bolo zámerom zákonodarcu, aby Sociálna poisťovňa prešetrovala príjmy poistencov, musel by oprávnenie na takúto činnosť ustanoviť v zákone alebo zabezpečiť povinnosť Finančného riaditeľstva SR predkladať údaje Sociálnej poisťovni v takej kvalite, aby bolo možné na účely sociálneho poistenia príjmy poistencov posudzovať. Pokiaľ teda zákonodarca nevybavil Sociálnu poisťovňu oprávnením na zisťovanie príjmu, potrebným materiálnym a personálnym vybavením, možno dovodiť, že zákonodarca nepredpokladal výkon takejto činnosti Sociálnej poisťovne. ... Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý a § 179 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003
Z. z. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov) ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c/ alebo aj podľa § 5 písm. a/, príp. písm. b/ alebo d/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010.“. 34. Taktiež Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 7Sžsk/87/2020, zo dňa 30.06.2021, uviedol, že: „Právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby sa neposudzuje samostatne vzhľadom na „druh podnikania“ (v prípade, ak je takáto osoba držiteľom oprávnenia na vykonávanie podnikania na základe živnostenského listu a súčasne aj iného oprávnenia, respektíve oprávnení na vykonávanie podnikateľskej činnosti podľa osobitných predpisov), ale takáto osoba má všeobecné postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorej vzniká „jedno“ poistenie, v ktorom sa zohľadňujú komplexne všetky príjmy z podnikateľskej činnosti podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z., ktoré táto osoba dosiahla v predchádzajúcom kalendárnom roku. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/109/2018 vyplýva, že cit.: (...) zákon č. 461/2003 Z. z. nerozlišuje pri vzniku, zániku alebo trvaní povinného nemocenského poistenia alebo povinného dôchodkového poistenia medzi príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe vykonávania inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, teda neodlišuje z akej činnosti tieto príjmy poistenca, prevyšujúce zákonnú hranicu dosahuje...“ 35. Vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 63/2012, zo dňa 21.02.2013, kde ústavný súd pojednával o postavení advokáta ako SZČO a na ktorý sa žalobca v správnej žalobe odvoláva, považovala žalovaná za potrebné odkázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/79/2020, zo dňa 30.06.2021. V predmetnom rozsudku najvyšší súd uvádza: „...spory týkajúce sa právneho postavenia advokátov, ktorí pristúpili ku zmene formy výkonu advokácie zo samostatného výkonu advokácie na výkon advokácie ako konatelia spoločností s ručením obmedzeným a súčasne čo do zachovania ich statusu ako samostatne zárobkovo činných osôb pre účely zákona č. 461/2003 Z. z. boli predmetom viacerých sporov prebiehajúcich tak na úrovni najvyššieho súdu, ako aj úrovni Ústavného súdu Slovenskej republiky. Z rozhodovacej činnosti je zrejmé, že názory prezentované žalobcom a vychádzajúce primárne z nálezov ústavného súdu (sp. zn. II. ÚS 63/2012 a sp. zn. II. ÚS 426/2012) a tiež najvyššieho súdu (sp. zn. 3Sžo/117/2015) boli skôr ojedinelými názormi prezentovanými v tomto smere. Ich vydaniu (t. j. k 21. februáru 2013) totiž predchádzali iné rozhodnutia ústavného súdu, ktorými boli ústavné sťažnosti podávané v obdobných veciach (t. j. vo veciach povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby - advokáta) odmietané. Rovnako najvyšší súd uvádza, že i po tomto dátume (t. j. po 21. februári 2013) právne názory ďalších senátov ústavného súdu zostali nezmenené.“ Žalovaná navrhla, aby správny súd žalobu zamietol. 36. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril. IV. Konanie na správnom súde 37. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne, neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu veci v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, verejným vyhlásením rozsudku dňa 13.05.2026, keďže ani jeden z účastníkov nežiadal nariadenie pojednávania, pričom boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. V. Právne posúdenie
38. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 40. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 41. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 42. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 43. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 44. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. 45. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. 46. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a). 47. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 48. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a), a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. 49. Podľa § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie; časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 písm. d) platí rovnako. 50. Podľa § 26 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.
51. Predmetom preskúmania bolo rozhodnutie žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 06.06.2023, ako aj prvostupňové rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 14.04.2023, ktorým prvostupňový orgán rozhodol, že žalobcovi (ako SZČO) nevzniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia v období od 01.04.2023 do 30.09.2023. Spornou otázkou v konaní bolo, či žalobca mal v období od 01.04.2023 do 30.09.2023 postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, resp., či sa mu v dôsledku pozastavenia prevádzkovania živnosti prerušilo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. 52. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca registračným listom FO – prerušenie zo dňa 23.03.2023 uviedol ako dátum vzniku prerušenia povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia 01.04.2023 a ako dátum zániku prerušenia 30.09.2023. Žalovanej predložil Potvrdenie Okresného úradu Bratislava o pozastavení prevádzkovania živnosti zo dňa 23.03.2023, ktorým tento úrad potvrdil prijatie oznámenia žalobcu o pozastavení prevádzkovania živnosti na dobu od 01.04.2023 do 30.09.2023. Pozastavenie živnosti v uvedenom období vyplýva aj z výpisu zo živnostenského registra. Listom zo dňa 11.05.2023 žalovaná požiadala Dopravný úrad, Bratislava o informáciu, či žalobcovi bolo vydané oprávnenie č. 01010549 (s dátumom vzniku oprávnenia 07.07.2009). V prípade, ak žalobcovi bolo vydané oprávnenie č. 01010549, žalovaná žiadala o poskytnutie informácie, či je oprávnenie č. 01010549 naďalej platné, alebo či jeho platnosť zanikla. Ak platnosť oprávnenia č. 01010549 zanikla, žalovaná žiadala o poskytnutie informácie, kedy došlo k zániku jeho platnosti. Dopravný úrad listom č. XXXXX/XXXX/XXXX-X/XX, zo dňa 19.05.2023, označeným ako: „Žiadosť o poskytnutie súčinnosti. XXXXX-X/XXXX-XX-XXXXXXX“, oznámil žalovanej, že žalobca je od 10.05.1994 držiteľom preukazu spôsobilosti pilota vetroňov č. H..XXXXXXXX s nasledovnými kvalifikáciami: vetroň / sailplane: spôsob vzletu / launch method: vlečné lietadlo / aero tow; navijak / winch bez obmedzenia platnosti, - FI(S) s dátumom platnosti od 10.12.2017 do 31.12.2020. Vysvetlivky: FI(S) Flight Inštruktor (Sailplane), slovenský ekvivalent: osvedčenie letového inštruktora na vetrone. V liste bolo zdôraznené, že preukaz spôsobilosti, kvalifikačné kategórie a osvedčenia v ňom uvedené sú potvrdením odbornej spôsobilosti osoby vykonávať činnosť člena leteckého personálu, sám o sebe nie je dokumentom oprávňujúcim na výkon obchodných/zárobkových činností. Ďalej bolo v liste uvedené, že po dátume uplynutia platnosti môžu piloti uplatňovať oprávnenia inštruktora, iba ak dodržiavajú ustanovenie SFCL.360 prílohy III (časť SFCL) k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/358 zo 04.03.2020, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/1976, pokiaľ ide o preukazy spôsobilosti pilotov vetroňov (ďalej len „nariadenie“). Dopravný úrad nie je v zmysle nariadenia povinný evidovať plnenie požiadaviek SFCL.360. Následne prvostupňový orgán, vydal rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 14.04.2023, ktorým rozhodol, že samostatne zárobkovo činnej osobe, žalobcovi, nevzniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia v období od 01.04.2023 do 30.09.2023. O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím, ktorým odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. 53. Podľa § 209 ods. 1 zák. o sociálnom poistení musí byť rozhodnutie organizačnej zložky v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 209 ods. 2 je jednou z náležitostí aj odôvodnenie, v ktorom podľa § 209 ods. 4 cit. zák. organizačná zložka uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 54. Žalovaná dospela k záveru, že žalobca v období od 01.04.2023 do 30.09.2023 spĺňal podmienky podľa § 5 zák. č. 461/2003 Z. z. Hoci mal v uvedenom období pozastavené prevádzkovanie živnosti, žalovaná mala za to, že nedošlo k prerušeniu jeho povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia podľa § 26 ods. 2 zák. o sociálnom poistení, a to z dôvodu, že je od 10.05.1994 držiteľom preukazu spôsobilosti pilota vetroňov č. SVK.FCL.01010549. 55. Žalovaná však v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysvetlila, prečo považovala tento preukaz za oprávnenie na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zák. č. 461/2003 Z. z. V napadnutom rozhodnutí neuviedla žiadnu úvahu, ani odkaz na príslušný právny predpis, z ktorých by vyplývalo, že preukaz spôsobilosti pilota vetroňov č. H..XXXXXXXX žalobcu bez ďalšieho oprávňoval na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods.
2 a 3 zák. č. 461/2003 Z. z. Nie je teda dostatočne a presvedčivo (resp. vôbec) zdôvodnený záver žalovanej uvedený v predchádzajúcom odseku, a to najmä s prihliadnutím na to, že - Dopravný úrad Bratislava v liste zo dňa 19.05.2023 zdôraznil, že preukaz spôsobilosti, kvalifikačné kategórie a osvedčenia v ňom uvedené sú potvrdením odbornej spôsobilosti osoby vykonávať činnosť člena leteckého personálu, sám o sebe nie je dokumentom oprávňujúcim na výkon obchodných/ zárobkových činností (žalovaná sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberala); - ustanovenie § 3 ods. 2 písm. u) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení účinnom v období od 01.04.2023 do 30.09.2023 taxatívne uvádzal činnosti v letectve, ktoré sa nepovažujú za výkon živnostenského podnikania (v prevažnej miere ide o činnosti, na ktoré je potrebná osobitná licencia, povolenie, súhlas a pod.), avšak činnosť pilota (príp. inštruktora) k nim nepatrí; - s účinnosťou od 15.07.2024 je činnosť pilota (aj inštruktora) v civilnom letectve viazanou živnosťou a zároveň bolo do živnostenského zákona vložené prechodné ustanovenie § 80ao, podľa ktorého živnostenské oprávnenie na činnosť, ktorá svojím obsahom spĺňa znaky poskytovania služieb pilota, inštruktora alebo examinátora v oblasti civilného letectva, vydané podľa tohto zákona v znení účinnom do 14. júla 2024 zaniká 31. decembra 2024, z čoho možno vyvodiť, že aj do uvedeného dátumu boli vydávané živnostenské oprávnenia na činnosť, ktorá svojím obsahom spĺňa znaky poskytovania služieb pilota, príp. inštruktora. 56. Pokiaľ ide o zdôvodnenie, ktoré však nebolo uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ale až vo vyjadrení k žalobe, v tom smere, že „v zmysle Dohody o poskytovaní údajov z registrov Dopravného úradu uzatvorenou podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení medzi Dopravným úradom a Sociálnou poisťovňou za účelom plnenia povinností ustanovených v § 233 ods. 9 zákona o sociálnom poistení bola Sociálna poisťovňa zo strany Dopravného úradu informovaná o registrácii žalobcu v registri Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky - Letecký úrad Slovenskej republiky, povolenia a osvedčenia vydané fyzickým osobám podľa zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pod č. 01010549. Na základe § 233 ods. 9 zákona o sociálnom poistení je orgán, ktorý vydáva povolenie na výkon činnosti uvedenej v § 5, povinný nielen oznámiť Sociálnej poisťovni vydanie takéhoto povolenia ale aj jeho zrušenie, a to do 15 dní od jeho zrušenia alebo vydania. Údaj, ktorý bol Sociálnej poisťovni poskytnutý z registrov Dopravného úradu nebol zo strany Dopravného úradu zrušený, naopak, Dopravný úrad dňa 19.05.2023 poskytol Sociálnej poisťovni, ústredie informáciu, že žalobca je držiteľom preukazu spôsobilosti pilota vetroňov č. H..XXXXXXXX. Je logickým predpokladom, že na základe dohody vychádzajúcej z povinnosti ustanovenej v § 233 ods. 9 zákona o sociálnom poistení Dopravný úrad predloží Sociálnej poisťovni len oprávnenia, na základe ktorých je ich držiteľ oprávnený dosahovať príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.“, toto je nedostatočné a nepresvedčivé, a to najmä aj vzhľadom na list Dopravného úradu, Bratislava, v ktorom bolo zdôraznené, že preukaz spôsobilosti, kvalifikačné kategórie a osvedčenia v ňom uvedené sú potvrdením odbornej spôsobilosti osoby vykonávať činnosť člena leteckého personálu, sám o sebe nie je dokumentom oprávňujúcim na výkon obchodných/zárobkových činností. Naviac súd poukazuje na to, že nedostatok v odôvodnení správneho rozhodnutia nemožno odstrániť dodatočným doplnením dôvodov. Dôvody správneho orgánu musia byť účastníkom konania zrejmé už zo samotného správneho rozhodnutia a ich nedostatok nemožno odstrániť dodatočne, napríklad doplnením, či spresnením odôvodnenia vo vyjadrení k žalobe, či na pojednávaní v rámci preskúmavacieho konania pred správnym súdom (viď obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžd/10/2013 zo dňa 28.01.2014). 57. Fyzická osoba, ktorá disponuje platným a účinným verejnoprávnym oprávnením na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zák. č. 461/2003 Z. z., má status samostatne zárobkovo činnej osoby bez ohľadu na to, či túto činnosť fakticky (materiálne) vykonáva. Ak táto osoba dosiahne v rozhodujúcom období príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov presahujúce zákonom stanovenú hranicu, vzniká jej povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie ex lege. Z rozhodnutí žalovanej je zrejmé, že táto dospela k záveru, že žalobca disponoval dvomi takýmito oprávneniami, a to živnostenským oprávnením a preukazom spôsobilosti pilota vetroňov. Na základe toho potom dospela k záveru, že aj keď mal pozastavené prevádzkovanie živnosti, nedošlo k prerušeniu jeho povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia podľa § 26 ods.
2 zák. o sociálnom poistení, keďže je držiteľom preukazu spôsobilosti pilota vetroňov. Žalovaná však v napadnutom (ani v prvostupňovom ) rozhodnutí neuviedla žiadne dôvody, prečo považovala preukaz spôsobilosti pilota vetroňov č. SVK.FCL.01010549 žalobcu za oprávnenie na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zák. č. 461/2003 Z. z.. Celkom chýbajúce úvahy o tejto kľúčovej otázke spôsobujú, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej nevyhovuje požiadavkám § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Preto je jej rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nie je pritom úlohou správneho súdu zisťovať z administratívneho spisu skutkové podklady pre rozhodnutie správnych orgánov, a následne dopĺňať odôvodnenie administratívnych rozhodnutí, pretože správny súd nemôže nahrádzať ich činnosť, a to ani pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu a ani pokiaľ ide o následné náležité odôvodňovanie rozhodnutí. Aj podľa judikatúry „úlohou súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia na základe správnej žaloby nie je dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu, ktorú už jeho odôvodnenie malo obsahovať“ [viď aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.08.2006, sp. zn. 4So 106/2005 (R 14/2007)]. 58. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP) zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Súd zároveň v súlade s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil aj prvostupňové rozhodnutie, nakoľko trpí v zásade rovnakými vadami, ako napadnuté rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej odstrániť týmto rozsudkom vytknuté vady (nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia), ktoré boli dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, opätovne vo veci rozhodnúť a nové rozhodnutie zrozumiteľne, presvedčivo a dôsledne odôvodniť. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 59. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).