Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 18Sas/5/2023 1023200980 10. 03. 2026 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200980.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 26.07.2023 takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Správny súd v Bratislave účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Rozhodnutím č. XXXXX/XXXX-XXX-XXX zo dňa 24.05.2023 Sociálna poisťovňa – pobočka Bratislava (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“), vychádzajúc z ustanovenia § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že žalobca nebol v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti aspoň dva roky. 2. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že v rokoch 2018 – 2021 bol vo výkone trestu odňatia slobody v F., kde bol riadne zamestnaný vo G. H., I.. Komárno v odbore ručné šitie, kde pracoval na dve zmeny. Ako dôkaz predložil výplatné pásky z obdobia 2019 – 2020. Uvedené považoval za výkon práce, ktorý mal byť zohľadnený pri rozhodovaní o žiadosti o dávku v nezamestnanosti. Uviedol, že po skončení výkonu trestu odňatia slobody sa zamestnal vo firme J. - J. J. I., I. od 24.01.2022 do 20.04.2023. Žiadal preto o prehodnotenie rozhodnutia o nepriznaní nároku na dávku v nezamestnanosti. 3. Keďže správny orgán prvého stupňa nevyhovel odvolaniu žalobcu v celom rozsahu, postúpil ho na rozhodnutie žalovanej. 4. Sociálna poisťovňa – ústredie (ďalej len „žalovaná“) rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 26.07.2023 odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení poukázala na ustanovenie § 19 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa poistenie v nezamestnanosti nevzťahuje na zamestnanca podľa osobitného predpisu, na obvineného vo väzbe a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody. Žalobca bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 21.04.2023 a žiadosť o dávku v nezamestnanosti bola správnemu orgánu prvého stupňa importovaná dňa 22.05.2023. V posudzovanom období posledných štyroch rokov pred zaradením do
evidencie uchádzačov o zamestnanie (21.04.2019 – 20.04.2023) žalobca preukázal dobu poistenia v nezamestnanosti od 24.01.2022 do 20.04.2023 u zamestnávateľa J. - J. J. I., s. r. o. v pracovnom pomere. Žalobca celkovo preukázal 452 dní poistenia v nezamestnanosti, čím nesplnil podmienku vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že bol v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie vo výkone trestu odňatia slobody, kde pracoval, žalovaná uviedla, že poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, a preto sa doba strávená vo výkone trestu odňatia slobody nepovažuje za dobu poistenia v nezamestnanosti a nemožno ju zohľadniť na účely nároku na dávku v nezamestnanosti. Z dosiahnutého príjmu nebol ústav na výkon trestu odňatia slobody povinný odviesť poistné na poistenie v nezamestnanosti. Z údajov v informačnom systéme je zrejmé, že za žalobcu počas obdobia, v ktorom bol pracovne zaradený vo výkone trestu odňatia slobody, nebolo odvádzané poistné na poistenie v nezamestnanosti. Zákon o sociálnom poistení neobsahuje ustanovenie na odstránenie tvrdosti zákona a neumožňuje žalovanej povoliť výnimky pri nesplnení zákonných podmienok na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Na základe uvedených skutočností dospela žalovaná k záveru o nedôvodnosti odvolania, pretože žalobcovi nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti podľa platného právneho stavu. II. Správna žaloba 5. Správnou žalobou zo dňa 28.08.2023, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.08.2023, žalobca žiadal, aby súd preskúmal rozhodnutie žalovanej vo veci nároku na dávku v nezamestnanosti. Namietal, že žalovaná mu za dobu štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie započítala iba 452 dní, a preto bola jeho žiadosť o priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti zamietnutá. Žalobca uviedol, že v roku 2017 bol Okresným súdom Bratislava II odsúdený na trest odňatia slobody vo výške štyri roky a šesť mesiacov v druhej nápravno-výchovnej skupine. Počas výkonu trestu odňatia slobody bol riadne zamestnaný (ručné šitie obuvi pre obchodnú spoločnosť Rieker). Z príjmu z tejto činnosti boli riadne odvádzané dane a poistné na sociálne poistenie. Uviedol, že v predchádzajúcom administratívnom konaní zaslal žalovanej výplatné pásky za obdobie rokov 2019-2020. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa hneď zamestnal vo firme J. - J. J. I., I. ako operátor – logistik a pracoval v nej od 24.01.2022 do 20.04.2023. Žiadal, aby súd posúdil, či obdobie, počas ktorého pracoval vo výkone trestu odňatia slobody, má byť započítané na účel priznania nároku na dávku v nezamestnanosti. K žalobe pripojil aj (i) potvrdenia o príjme vo výkone trestu odňatia slobody za obdobie 01 a 03-12/2018 a 01-05 a 11/2021, (ii) potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2018, 2019, 2020, (iii) potvrdenie pre účely podpornej doby v chorobe o dobe, keď bol žalobca v priebehu výkonu trestu odňatia slobody práceneschopný a (iv) rozúčtovanie pracovnej odmeny vo výkone trestu odňatia slobody ku dňu 23.12.2021. III. Vyjadrenie žalovanej 6. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 04.03.2025 žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 7. Žalovaná s poukazom na § 104 ods. 1 a 6, § 128 ods. 1 písm. f) a § 19 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení k námietkam žalobcu uviedla, že žalobca bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 21.04.2023 a žiadosť o dávku v nezamestnanosti bola elektronicky postúpená správnemu orgánu prvého stupňa dňa 22.05.2023. V posudzovanom období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. v období od 21.06.2019 do 20.04.2023 žalobca preukázal dobu poistenia v nezamestnanosti od 24.01.2022 do 20.04.2023 (t. j. 452 dní) v pracovnom pomere u zamestnávateľa J. - J. J. I., I.. 8. Podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobca teda podľa § 104 ods. 1 zákona nesplnil základnú podmienku priznania nároku na dávku v nezamestnanosti.
9. Hlavnou námietkou žalobcu je skutočnosť, že v rámci celkovej doby poistenia v nezamestnanosti mu nebola zohľadnená doba, počas ktorej pracoval vo výkone trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na § 19 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa poistenie v nezamestnanosti nevzťahuje na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody. Počas obdobia, kedy bol žalobca vo výkone trestu odňatia slobody pracovne zaradený, nebol poistený v nezamestnanosti, a preto za neho nebolo odvádzané poistné na poistenie v nezamestnanosti, čo aj potvrdzujú výplatné pásky, ktoré žalobca priložil k žalobe. Podľa § 19 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení sa doba, počas ktorej bol žalobca vo výkone trestu odňatia slobody, nepovažuje za dobu poistenia v nezamestnanosti, a preto ju nie je možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 10. Žalobca sa napriek výzve k vyjadreniu žalovanej k žalobe zo dňa 04.03.2025 nevyjadril. V. Konanie na správnom súde 11. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“ 12. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“ 13. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 14. Podľa § 202 ods. 2 SSP „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.“ 15. Podľa § 203 ods. 1 SSP „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“ 16. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 17. Podľa § 190 SSP „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“ 18. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju správny súd podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), keďže ani jeden z účastníkov nežiadal, aby súd vo veci nariadil pojednávanie a súd neidentifikoval ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.03.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). VI. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy 19. Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na zamestnanca podľa osobitného predpisu, na obvineného vo väzbe a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody.“
20. Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.“ 21. Podľa ustanovenia § 104 ods. 6 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.“ 22. Podľa ustanovenia § 128 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak tento zákon neustanovuje inak, platí poistné na poistenie v nezamestnanosti 1. zamestnanec, ak osobitný predpis neustanovuje inak, 2. zamestnávateľ, ak osobitný predpis neustanovuje inak, 3. dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti.“ VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 23. Po podaní žaloby bola vec Krajským súdom v Bratislave prípisom zo dňa 18.10.2023 postúpená Správnemu súd v Bratislave ako vecne, miestne a kauzálne príslušnému súdu. 24. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná (najmä § 6 a 7 SSP). 25. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej (§ 119 a § 135 ods. 1 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého administratívneho spisu. 26. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán prvého stupňa rozhodol, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienku minimálnej doby poistenia v nezamestnanosti v rozhodnom období podľa § 104 ods. 1 s prihliadnutím na ustanovenie § 19 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení. 27. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že nie je sporné, že žalobca bol dňa 21.04.2023 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a požiadal o dávku v nezamestnanosti, pričom žiadosť bola importovaná do systému Sociálnej poisťovne dňa 22.05.2023. 28. Správny súd uvádza, že poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. Keďže žalobca bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 21.04.2023, obdobím štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa rozumie obdobie od 21.04.2019 do 20.04.2023 (ďalej aj ako „rozhodné obdobie“). Správny orgán prvého stupňa a žalovaná v konaní o žiadosti žalobcu o dávku v nezamestnanosti správne skúmali, či žalobca splnil podmienku poistenia v nezamestnanosti najmenej dva roky počas rozhodného obdobia. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca v rozhodnom období v čase od 21.04.2019 do 23.12.2021 vykonával trest odňatia slobody v Ústave pre výkon trestu odňatia slobody v F.. Po ukončení výkonu trestu odňatia slobody bol v rozhodnom období zamestnaný od 24.01.2022 do 20.04.2023 u zamestnávateľa J. - J. J. I., I.. 29. Podľa § 19 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 19 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení sa poistenie v nezamestnanosti nevzťahuje na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody. Z citovaných zákonných ustanovení a vyššie uvedených skutočností vyplýva, že nárok na dávku v nezamestnanosti má len ten poistenec, ktorý bol poistený v nezamestnanosti v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov najmenej dva roky, pričom na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody sa poistenie v nezamestnanosti nevzťahuje (na
rozdiel od nemocenského poistenia alebo dôchodkového poistenia). Z listín predložených žalobcom v súdnom konaní vyplýva, že žalobca bol počas výkonu trestu odňatia slobody zaradený do práce, ktorú vykonával pre obchodnú I. K. I.. Komárno, avšak z hrubej pracovnej odmeny žalobcu ako odsúdeného boli vykonávané a odvádzané zrážky v súlade so zákonom o sociálnom poistení len na poistné na nemocenské poistenie, na starobné a invalidné dôchodkové zabezpečenie, na úrazové poistenie a do rezervného fondu Sociálnej poisťovne. Poistné na poistenie v nezamestnanosti z tohto príjmu v súlade s ustanovení § § 19 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení odvádzané nebolo. Správny súd sa preto stotožnil s právnym záverom žalovanej, že dobu zaradenia do práce počas výkonu trestu odňatia slobody nie je možné zohľadniť na účel vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. 30. V prípade žalobcu bolo v rozhodnom období preukázané poistenie v nezamestnanosti len v rozsahu 452 dní, teda v čase trvania zamestnania u zamestnávateľa J. - J. J. I., s. r. o. od 24.01.2022 do 20.04.2023. Keďže v prípade žalobcu nebola splnená podmienka, že bol v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, neboli splnené zákonné podmienky pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. 31. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná, pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol. 32. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 SSP. Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal. Vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil žalovanej dôvodne vynaložené trovy konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).