Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/51/2023 1023200781 06. 03. 2026 Mgr. Pavel Ištók ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200781.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom: C. XXX, D., tohto času: B. XX, D., zastúpený advokátom Mgr. et Mgr. Michal Bezák, adresa pre doručovanie: B. XXXX/XX, E. , proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 17.03.2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania, správna žaloba, vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu. 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava svojim rozhodnutím F. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 05.12.20222, ako prvostupňový správny orgán vydala rozhodnutie, v ktorom vyslovila, že podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj len ako zákon č. 461/2003 Z.z. ,ZSP alebo zákon o sociálnom poistení) žalobca nemá nárok na nemocenské v období od 21.09.2022 do skončenia dôvodu na jeho poskytnutie. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobca nesplnil podmienku na nemocenské, nakoľko za obdobie od účasti na nemocenskom poistení do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, t.j. od 1. septembra 2017 do 31. augusta 2022 neuhradil včas a v správnej výške poistné na nemocenské poistenie za mesiac február až máj 2022 máj 2020. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovanému na základe nesplnenia zákonom stanovených podmienok, nárok na nemocenské, ktorý si uplatnil v období od 21.09.2022 do skončenia pracovnej neschopnosti, nevznikol. 3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 17.03.2022 tak, že odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. 4. Žalovaná napadnuté rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobcovi by vznikol nárok na nemocenské z povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ak by poistné na nemocenské poistenie za obdobie od 1.9.2017 do 31.8.2022 zaplatil najneskôr 30.09.2022 resp. ak by suma dlžného poistného na nemocenské poistenie k 30.9.2022 bola v úhrne nižšia ako 5 eur. Pri kontrole poistného v odvolacom konaní bolo žalovanou zistené e žalobca uhradil poistné za mesiac február 2022
(43,77 Eur, 43,77 Eur a 175,09 Eur) v dňoch 11.10.2022, 27.12.2022 a 25.01.2023 za mesiace marec a apríl 2022 dňa 25.01.2023 a uhradil časť poistného za mesiac máj 2022 (228,74 Eur) dňa 25.01.2023, t.j. oneskorene. Časť poistného za mesiac máj 2022 v sume 33,89 eur neuhradil. Dlžná suma poistného nebola k 30.09.2022 v úhrne nižšia ako 5 eur. V prípade žalobcu nebolo možné považovať podmienky vzniku nároku na nemocenské za splnené, pričom zdôraznila že žalobca nemal ani ku dňu rozhodovania o odvolaní uhradenú časť poistného za mesiac máj v sume 33,89 eur. 5. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovanej podal žalobca včas správnu žalobu v ktorej uviedol, že rozhodnutie je nesprávne a nezákonné, nakoľko je vydané na základe ustanovenia § 31 ods. 1 písm. b ZSP ktoré je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými dohodami ako aj aktami Európskej únie. Ustanovenie jednoznačne predstavuje verejnoprávnu sankciu za porušenie povinnosti poistenej osoby. Povinnosťou osoby je platiť poistné a sankciou je, že poistníkovi nevznikne nárok na nemocenské. Čiže poistník utrpí vo svojej majetkovej sfére. Podľa dlhodobej rozhodovacej praxe ESĽP, ako aj iných súdov, je pri ukladaní verejnoprávnej sankcie vždy nevyhnutné posúdiť závažnosť skutku, okolnosti skutku, dĺžku trvania porušenia, konajúcu osobu, a ďalšie (. Ustanovenie však neumožňuje žiadne posudzovanie okolností, predstavuje len paušálnu sankciu bez akejkoľvek možnosti jej moderovania. Ustanovenie neumožňuje posudzovať: - dĺžku trvania porušenia, - absolútnu ani relatívnu výšku nedoplatkov (vo vzťahu k výške poistného), - či ide o ojedinelú situáciu u poistníka alebo opakované porušovanie, - ako sa poistník postavil k neuhradeniu, - či poistník požiadal o splátkový kalendár alebo je tento už schválený či plnený, - a ďalšie okolnosti. Ustanovenie neumožňuje akúkoľvek moderáciu výšky vzniknutej sankcie. Neumožňuje ani napr. odloženie plnenia nemocenského do uhradenia plného poistného, prípadne do splnenia inej podmienky. V tomto prípade žalobca zameškal 4 mesačné poistné (2-5/2022), pričom od 6/2022 platil poistné riadne v plnej výške. Vysokú školu skončil v roku 2005 a odvtedy je sociálne poistený, s výnimkou obdobia 10/2009 – 6/2011, keď skončil pracovný pomer a nespĺňal podmienky na povinné sociálne poistenie. Za celé toto obdobie vždy platil odvody a do 10/2021 nikdy nemal nedoplatok. Za obdobie 11/2021 – 1/2022 poistné uhradil s omeškaním, ale postupne ho do 5/2022 uhradil. Čiže pred 9/2022 bol sociálne poistený viac ako 15 rokov a pred rokom 2022 nikdy nedoplatky nemal. Už pred práceneschopnosťou požiadal Sociálnu poisťovňu o splátky. Splátky boli schválené rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. XXXXX-X/XXXX-XXX zo dňa 26.09.2022. Splátky riadne platil v termínoch splátkového kalendára (10, 11, 12/2022), a hoci boli splátky rozložené na obdobie 24 mesiacov, zaplatil ich do konca 1/2023. Rozhodnutie o nepriznaní nároku na nemocenské v prvom stupni bolo vydané 05.12.2022, kedy žalovaná už mala všetky tieto informácie. V čase vydania Rozhodnutia žalovanej boli známe už aj informácie o uhradení splátky za 12/2022 a dohradení celého dlhu v 1/2023. Nič z toho žalovaná nezohľadnila, čím konala v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými dohodami ako aj aktmi Európskej únie. Rozhodnutie bolo celkom neprimerané vzniknutým okolnostiam. 6. Žalovaná v písomnom vyjadrení z 18.08.2023 navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázala, na skutočnosť že žalobca neuhradil poistné za mesiace február až máj 2022, preto mu bolo rozhodnutím pobočky predpísané poistné v celkovej sume 7914,91 Eur a následne mu boli povolené rozhodnutím zo dňa 26.09.2022 splátky dlžných súm poistného. K nezohľadneniu námietky žalobcu týkajúcej sa predčasného splatenia dlžného poistného na základe splátkového kalendára uviedla, že ak by žalobca nedodržal splátky určené v splátkovom kalendári, stala by sa celá suma dlžného splatná ihneď. Žalobca má zákonnú povinnosť platiť poistné – do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúce po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Zaplatením poistného po dátume splatnosti sa uhradené poistné stáva dlžným poistným. Za každý deň omeškania predpíše sociálna poisťovňa penále. Povolenie zaplatenia dlžného poisteného v splátkach nemá za následok splnenie podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenie v správnej výške a včas, nakoľko sa povoľuje v splátkach zaplatiť dlžné poistné, ktorého splatnosť už nastala. Povolením splátok sa splatnosť neposúva, a nemá žiaden dopad na splnenie či nesplnenie podmienok v § 31 ods. 1 písm. b) ZSP. 7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej písomne nevyjadril II. Relevantná práva úprava, konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
8. Podľa § 31 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur. 9. Podľa § 128 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak, platí poistné a) na nemocenské poistenie 1. zamestnanec, 2. zamestnávateľ, 3. povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, 4. dobrovoľne nemocensky poistená osoba, b) na starobné poistenie 1. zamestnanec, 2. zamestnávateľ, 3. povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, 4. dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, 5. štát, 6. Sociálna poisťovňa, c) na invalidné poistenie 1. zamestnanec, 2. zamestnávateľ, 3. povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, 4. dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, 5. štát, d) na úrazové poistenie zamestnávateľ, e) na garančné poistenie zamestnávateľ, ktorý je povinne garančne poistený, f) na poistenie v nezamestnanosti 1. zamestnanec, ak osobitný predpis42) neustanovuje inak, 2. zamestnávateľ, ak osobitný predpis42) neustanovuje inak, 3. dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, 44Sa/16/2021 7 g) na financovanie podpory zamestnávateľ za zamestnanca v pracovnom pomere a v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, h) do rezervného fondu solidarity 1. zamestnávateľ, 2. povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, 3. dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, 4. štát. 10. Podľa § 141 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Podľa § 142 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v G. H. za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom postúpenej podľa § 149 sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú. 12. Podľa § 143 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8, ak ide o príjem fyzickej osoby z právneho vzťahu na základe ňou určenej dohody podľa § 227a, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a na základe tohto príjmu nenadobudla postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia a poistné z vymeriavacieho základu podľa § 139a, 139b a § 139c ods. 3 sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, ktorý je v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8, ak ide o príjem fyzickej osoby z právneho vzťahu na základe ňou určenej dohody podľa § 227a, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a na základe tohto príjmu nenadobudla postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, sú splatné do ôsmeho dňa a) druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol, alebo b) kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa príjem vyplatil, ak bol vyplatený po uplynutí lehoty splatnosti podľa písmena a). III. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
13. Správny súd v Bratislave konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 16Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 26. novembra 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 20Sa. 14. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal dňa 06.03.2026 za prítomnosti PZ žalobcu a žalovanej a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 15. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. 16. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že žalobca bol povinne nemocensky poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba od 1.07.2011 a v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu toto poistenie trvalo. Ďalej krajský súd zistil, že žalobca bol uznaný za dočasne práceneschopného od 21.09.2022, pričom dočasná práceneschopnosť trvala do 03.10.2022 (13 dní). Žalobca si ako samostatne zárobkovo činná osoba uplatnil nárok na nemocenské za obdobie od 21.09.2022 do 03.10.2022. 17. V zmysle ust. § 31 ods. 1 písm. b) zákona v znení neskorších predpisov povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba má nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe do konca kalendárne mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných 5 rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je úhrne nižšia ako 5,- Eur. 24. 18. Keďže žalobca bol povinne nemocensky poistený od 1.11.2011, tak v prípade uplatnenia si nároku na nemocenské Sociálna poisťovňa správne pre nárok uplatnený za obdobie od 21.09.2022 do 03.10.2022 skúmala zaplatenie poistného na nemocenské poistenie za obdobie od 01.09.2017 do 31.08.2022. 19. V prejednávanej veci nebolo sporným, že (i) žalobca za obdobie od 01.09.2017 do 31.08.2022 mal povinnosť uhrádzať poistné na nemocenské poistenie a zároveň, že (ii) žalobca toto poistné neuhradil včas a v správnej výške za mesiace február až máj 2022. (III)Nebolo sporným že žalobca uhradil poistné za mesiac február 2022 (43,77 Eur, 43,77 Eur a 175,09 Eur) v dňoch 11.10.2022, 27.12.2022 a 25.01.2023 za mesiace marec a apríl 2022 dňa 25.01.2023 a uhradil časť poistného za mesiac máj 2022 (228,74 Eur) dňa 25.01.2023. (IV)Sporným nakoniec nebola ani skutočnosť, že časť poistného za mesiac máj 2022 v sume 33,89 eur žalobca neuhradil. 20. Jednou zo základných povinností, ktoré vyplývajú poistencovi z poistného vzťahu, je zaplatenie poistného v lehote stanovenej zákonom, t.j. do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktoré sa poistné platí.
21. Správny súd teda konštatuje, že žalobcovi by vznikol nárok na nemocenské poistenie z povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ak by dlžné poistné na nemocenské poistenie za obdobie od 1.09.2017 do 31.08.2022 zaplatil najneskôr do 30.09.2022, resp. ak by suma dlžného poistného za nemocenské poistenie k tomuto dňu bola nižšia ako 5,- Eur. Zo spisového materiálu, , že k 30.09.2022 bol u žalobcu zistený nedoplatok na poistnom za mesiace február až máj 2022 – za každý mesiac 262,63 eur, uvedené ako už súd uviedol vyššie doplatil platbami od 11.10.222 do 25.01.2023, s tým že za mesiac máj 2022 ostala neuhradených 33,89 eur. 22. Z dôvodu nesplnenia podmienky, ktorú ustanovuje § 31 ods. 1 písm. d) ako podmienku nároku na výplatu na nemocenské. Správny súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného v spojení prvostupňovým rozhodnutím ktorým bol zamietnutý nároku žalobcu na výplatu nemocenského za obdobie od 21.09.2022 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie bolo v súlade so zákonom. 23. Ustanovenie § 31 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. stanovuje dve podmienky (skupiny) existencie nároku povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby na nemocenskú dávku. Jednou z týchto podmienok je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas (konkrétne „najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky ...“.). Bezprostredným následkom (predpokladaným a vyplývajúcim priamo zo zákonnej normy) nesplnenia uvedenej podmienky (ktorej splnenie je v plnej moci poistenej osoby) je skutočnosť, že povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba nemá nárok na predmetnú nemocenskú dávku. Ide teda (v prípade neuhradenia poistného) o nesplnenie podmienky vzniku nároku na dávku ergo nárok na nemocenskú dávku nevzniká, čo však nemožno stotožňovať so sankciou za porušenie povinnosti platiť poistné. 24. Skutočnosť, že opomenutie splniť si povinnosť zo strany zodpovedného subjektu vyvolá v jeho sfére viacero negatívnych dopadov neznamená, že každý z takýchto negatívnych následkov nesplnenia si povinnosti je trestom, a ani trestaním v správnom konaní. Konkrétne, v prejednávanej veci ide o situáciu, kedy neuhradenie poistného (nesplnenie podmienky zo strany žalobcu) má za následok to, že mu nárok na nemocenskú dávku vôbec nevznikol. Sankciou za porušenie povinnosti platiť poistné podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je potom penále predpísané Sociálnou poisťovňou podľa § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. Pokiaľ by totiž „nevznik“ nároku na nemocenskú dávku v prípade nezaplatenia poistného mal predstavovať sankciu (trest), nebodaj trest jediný (aplikujúc zásadu ne bis in idem) nebolo by, vo svojej podstate, možné hovoriť o povinnosti platiť poistné. Išlo by de facto len o možnosť, ktorej nevyužitie by (v rovine synalagmy) spôsobovalo zánik povinnosti Sociálnej poisťovne vyplatiť poistencovi nemocenskú dávku. Účasť poistenca na nemocenskom poistení podľa zákona č. 461/2003 Z. z. však nie je vzťahom ani súkromnoprávnej povahy, ani vzťahom synalagmatickým (v pravom slova zmysle). 25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného považoval správny súd námietku žalobcu ktorou namietal že žalovaná žiadnu z okolností jeho prípadu nezohľadnila za nedôvodnú, keď napokon žalobca sám konštatoval, že dotknuté ustanovenie § 31 ods. 1 písm. b ZSP neumožňuje posudzovanie okolností jeho prípadu. Bez pochybností sa jedná o ustanovenie zákona, ktoré je možné pri jeho dôslednej aplikácii považovať za prísne, vzhľadom na už vyššie uvedené však správny súd zastáva názor, že nie je možné dôjsť k záveru o jeho prípadnej celkom zjavnej nespravodlivosti. 26. Je potrebné zdôrazniť, že ani ani ku dňu rozhodovania žalovanej o odvolaní nebolo poistné na nemocenské poistenie za mesiac máj 2022 zaplatené v plnej výške a súčasne poukázať na na skoršiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, kde tento uzavrel, že (i) „Kasačný súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobkyňou poukazuje na lehotu na zaplatenie poistného na nemocenské poistenie, stanovenú v § 31 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení, ktorá je lehotou hmotnoprávnou, stanovenou zákonom, na ktorú nie je možné uplatniť inštitút spočívania ... . Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by dodatočná úhrada dlžného poistného na nemocenské poistenie zakladala nárok na nemocenské dávky odo dňa vzniku ich nároku.“ (rozsudok sp. zn. 7Sžsk/1/2017 z 26. septembra 2018), resp. (ii) „Žalovaná musela na nesplnenie podmienky
stanovenej v § 31 ods. 3 cit. zákona prihliadnuť ex offo, pričom na jej splnenie nemá žiaden vplyv následné zaplatenie poistného po lehote jeho splatnosti. Kasačný súd sa stotožnil s právnym názorom žalovanej, že dodatočná úhrada dlžného poistného na nemocenské poistenie nezakladá nárok na nemocenské dávky odo dňa vzniku ich nároku, pretože uvedené zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva. Pokiaľ krajský súd mal za to, že toto právne posúdenie žalovanej je nesprávne, a to poukazujúc na osobitné skutkové okolnosti týkajúce sa žalobkyne a na to, že žalobkyňa dlžné poistné nakoniec uhradila, kasačný súd musí konštatovať, že na (ne)splnenie podmienok stanovených v § 31 ods. 3 zákona o sociálnom poistení je potrebné prihliadnuť za každých okolností. Nie je správny názor krajského súdu, že skutkové okolnosti nezaplatenia dlžného poistného v stanovenej lehote môžu zvrátiť záver žalovanej o nesplnení podmienky na vznik nároku na nemocenskú dávku. Kasačný súd dodáva, že toto zákonné ustanovenie neumožňuje žalovanej prihliadať na okolnosti, za akých k vzniknutému nedoplatku došlo a na ich základe rozhodnúť v prospech žalobkyne. Zákon o sociálnom poistení nepripúšťa možnosť odstraňovania tvrdosti zákona na základe správnej úvahy žalovanej, najmä neumožňuje, aby sa poistné zaplatené oneskorene v určitých prípadoch považovalo na účel vzniku nároku na nemocenskú dávku za zaplatené včas.“ (rozsudok sp. zn. 9Sžsk/70/2020 z 30. júna 2021) 27. Správny súd vzhľadom na všetky uvedené závery dospel k názoru, že správna žaloba je nedôvodná, pričom ani pri neformálnom posudzovaní žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil nedostatky napadnutého rozhodnutia, ako ani prvostupňového rozhodnutia a ich vydaniu predchádzajúceho postupu správnych orgánov odôvodňujúcich záver o nezákonnosti rozhodnutia, správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 28. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).