Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/44/2023 1023200619 28. 07. 2026 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200619.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY BA-8Sa/44/2023 Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, E., t. č. F. XX, B., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. februára 2023, takto rozhodol: BA-8Sa/44/2023 I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: BA-8Sa/44/2023 I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. februára 2022 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „orgán prvého stupňa“) v zmysle § 70 ods. 1 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákona č. 461/2003 Z. z.“) žalobcovi zamietla jeho žiadosť o invalidný dôchodok z 02.02.2022. Ako dôvod orgán prvého stupňa uviedol, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava z 02. februára 2022 nie je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bola ustálená na 15 %. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podal žalobca odvolanie. 3. Žalovaná Sociálna poisťovňa, generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne svojím rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. februára 2023 podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobkyne zamietla a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie orgánu prvého stupňa. 4. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2, § 153 ods. 5, § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 a § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. a vecne tým, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočky Bratislava 14. apríla 2022, ktorý nezmenil svoj posudkový záver a vzhľadom na to, že odvolaniu nevyhovel, odstúpil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. 5. Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 10. februára 2023 s tým, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určil stav po mozgovom infarkte, ktoré je zaradené do kapitoly VI - choroby nervového systému, oddielu A - postihnutie mozgu, položky 9 - stavy po cievnych mozgových príhodách (prechodné ischemické ataky, hemoragické ikty a pod.), písmeno a) - ľahké formy, prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 15 % (horná hranica z rozpätia 5 % - 15 %), v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 6. Iné zdravotné postihnutie, ktoré sú dokumentované (chronická mikrovaskulárna leukoencefalopatia - Cadasil syndróm, arachnoidálna cysta temporálne vľavo, artériová hypertenzia, tetania, porucha tukového metabolizmu, artróza ľavého kolenného kĺbu, artróza ľavého bedrového kĺbu), neodôvodňuje zvýšenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z.. 7. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je aj podľa posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne 15 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobcov zdravotný stav naďalej nepodmieňuje uznanie invalidity. II. Žaloba a jej dôvody 8. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 16. februára 2023 podal žalobca správnu žalobu a žiada, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. 9. Žalobca v žalobe namietal, že pri posudzovaní jeho zdravotného stavu nebolo postupované objektívne, zodpovedne a dôsledne. Uviedol, že viaceré závery posudkových lekárov podľa jeho názoru nezodpovedajú skutočnému rozsahu jeho zdravotného postihnutia a odvádzajú pozornosť od rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa jeho zdravotného stavu. 10. Žalobca poukázal na to, že jeho pridružené zdravotné ťažkosti, najmä tetánia a problémy s ľavou dolnou končatinou prejavujúce sa bolesťami a obmedzením pohyblivosti kolena do 90 stupňov, boli posúdené len ako ľahké obmedzenia. Namietal tiež záver uvedený v rozhodnutí, podľa ktorého jeho presvedčenie o vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavuje iba subjektívny názor, ktorý nie je rozhodujúci. Zdôraznil, že správnemu orgánu neprezentoval svoje subjektívne pocity, ale opisoval svoj skutočný zdravotný stav, ktorý podľa neho preukazujú početné lekárske správy a odborné vyšetrenia. 11. Ďalej namietal záver posudku, podľa ktorého v minulosti netrpel závažnými ochoreniami. Podľa žalobcu táto skutočnosť nemá význam pre posúdenie jeho aktuálneho zdravotného stavu. V tejto súvislosti poukázal na svoje odvolanie zo dňa 13. 04. 2022, v ktorom uviedol, že príznaky neurologického ochorenia cadasil pociťoval už niekoľko rokov pred stanovením diagnózy. Tvrdil, že túto skutočnosť potvrdzuje aj výsledok MR vyšetrenia mozgu zo dňa 19. 08. 2021, podľa ktorého boli zistené viacpočetné ložiskové hyperintenzity, z čoho vyvodzuje, že už v minulosti prekonal viacero slabších cievnych mozgových príhod. 12. Žalobca ďalej namietal, že ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bol v posudku určený stav po mozgovom infarkte, pričom samotné neurologické ochorenie cadasil nebolo podľa jeho názoru primerane zohľadnené. Uviedol, že toto ochorenie bolo posudzované iba ako iné zdravotné postihnutie, ktoré podľa posudkového lekára neodôvodňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobca tvrdil, že práve ochorenie cadasil je príčinou mozgového infarktu zo dňa 16. 08. 2021, ako aj predchádzajúcich cievnych mozgových príhod a jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý podrobne opísal vo svojom odvolaní zo dňa 13. 04. 2022 a ktorý sa podľa jeho tvrdenia naďalej postupne zhoršuje. Za najvýznamnejšie zdravotné obmedzenie označil opakované silné migrény, počas
ktorých nie je schopný vykonávať žiadnu činnosť a ktoré podľa jeho tvrdenia predstavujú zvýšené riziko ďalšieho mozgového infarktu. 13. V tejto súvislosti žalobca namietal, že správny orgán závažnosť neurologického ochorenia cadasil bagatelizoval, pričom podľa jeho názoru takéto posúdenie nezodpovedá skutočnému zdravotnému stavu a môže mať závažné dôsledky pre jeho zdravie. 14. Napokon žalobca uviedol, že dňa 18.04.2023 absolvoval neurologické kontrolné vyšetrenie u G. H. I., ktoré podľa jej názoru potvrdzuje, že jeho zdravotný stav sa nezlepšuje, ale naopak postupne zhoršuje. K žalobe pripojil kópiu ambulantného nálezu z uvedeného vyšetrenia. III. Vyjadrenie žalovanej 15. Vo vyjadrení uviedla, že v odvolacom konaní bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pričom bolo potvrdené, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je stav po mozgovom infarkte, ktorému podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 15 %, určená na hornej hranici zákonného rozpätia. 16. Žalovaná poukázala na § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určuje podľa druhu rozhodujúceho zdravotného postihnutia so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Zdôraznila, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je zverený odborne spôsobilým posudkovým lekárom, ktorí zdravotný stav poistenca posudzujú objektívne a nestranne na základe zdravotnej dokumentácie, odborných lekárskych nálezov a výsledkov vyšetrení. Uviedla, že predmetom posudkovej činnosti nie je iba samotná diagnóza, ale predovšetkým posúdenie funkčných následkov zdravotného postihnutia na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. 17. S poukazom na závery posudkového lekára žalovaná uviedla, že podľa klinického neurologického nálezu žalobca prekonal ischemický atak ľahkého stupňa bez príznakov oslabenia končatín, pričom CT vyšetrenie mozgu bolo bez ložiskových zmien, bez funkčného deficitu a bez porúch hybnosti. Zároveň nebol potvrdený deficit kognitívnych funkcií, pričom neuropsychologické vyšetrenie preukázalo iba mierne spomalené psychomotorické tempo, pamäťovú neistotu a zvýšenú mieru úzkosti. 18. K námietkam žalobcu žalovaná uviedla, že jeho pochybnosti o správnosti určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia a percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vychádzajú iba z jeho subjektívneho presvedčenia. Zdôraznila, že posúdenie zdravotného stavu a jeho vplyvu na pracovnú schopnosť si vyžaduje odborné medicínske znalosti, ktoré zákon zveruje posudkovým lekárom sociálneho poistenia. 19. Žalovaná ďalej poukázala na § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého sa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje na základe lekárskych správ, zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby, diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a výsledkov komplexných funkčných vyšetrení. Uviedla, že zdravotná dokumentácia predložená v administratívnom konaní nespochybnila prijaté posudkové závery a posudkový lekár nezistil žiadne relevantné skutočnosti odôvodňujúce ich zmenu. Podľa žalovanej bol skutkový stav spoľahlivo a objektívne zistený, pričom neboli zistené rozpory medzi závermi odborných lekárskych vyšetrení a ich posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Posudky označila za úplné, presvedčivé a vypracované v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z.. 20. Vo vzťahu k zdravotnej dokumentácii, ktorú žalobca pripojil až k správnej žalobe, žalovaná uviedla, že rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je potrebné preukázať v správnom konaní pred vydaním rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázala aj na § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, podľa ktorého je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci skutkový stav existujúci v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.
21. Žalovaná zotrvala na stanovisku, že žalobca v odvolacom konaní nepreukázal žiadne relevantné skutočnosti spôsobilé spochybniť závery posudkových lekárov sociálneho poistenia. Uviedla, že posudok o invalidite, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia, je úplný, presvedčivý a spĺňa zákonné požiadavky. IV. Replika žalobcu 22. Na vyjadrenie žalovanej reagoval žalobca replikou, v ktorej zotrval na žalobných námietkach. Uviedol, že v správnej žalobe poukázal na pochybenia pri posudzovaní svojho zdravotného stavu, ktoré podľa jeho názoru spočívali v neobjektívnom a nezodpovednom vyhodnotení zdravotnej dokumentácie. Zároveň vyjadril presvedčenie, že žalovaná vo svojom vyjadrení tieto pochybenia opätovne potvrdila. 23. Žalobca namietal, že žalovaná pri opise jeho zdravotného stavu vychádzala z výsledku CT vyšetrenia zo dňa 16. 08. 2021, na základe ktorého bol jeho zdravotný stav hodnotený ako ischemický atak ľahkého stupňa, pričom podľa jeho názoru opomenula výsledky MR vyšetrenia mozgu zo dňa 19. 08. 2021. Uviedol, že práve na toto vyšetrenie bol odporučený ošetrujúcim lekárom z dôvodu presnejšieho zhodnotenia zdravotného stavu a po jeho vykonaní bol bezprostredne hospitalizovaný. Zdôraznil, že MR vyšetrenie preukázalo viacpočetné ložiskové hyperintenzity, ktoré podľa neho predstavujú významný podklad pre posúdenie jeho zdravotného stavu. 24. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej, že jeho námietky vychádzajú iba zo subjektívneho presvedčenia, žalobca uviedol, že svoje tvrdenia neopiera o vlastné pocity, ale o odborné lekárske nálezy. Poukázal najmä na neurologický ambulantný nález zo dňa 06.06.2022, v ktorom sa podľa jeho tvrdenia uvádza, že bude významne obmedzený v možnosti uplatnenia sa na trhu práce, ako aj na neurologický kontrolný nález zo dňa 18.04.2023, podľa ktorého je jeho zdravotný stav neuspokojivý, je významne obmedzený v možnosti uplatnenia sa na trhu práce a je u neho odporúčaná invalidizácia. 25. Žalobca ďalej namietal, že žalovaná sa vo svojom vyjadrení vôbec nezaoberala neurologickým ochorením cadasil. Tvrdil, že práve toto ochorenie je príčinou mozgového infarktu z 16. 08. 2021, ako aj predchádzajúcich cievnych mozgových príhod, ktoré podľa jeho názoru potvrdilo MR vyšetrenie mozgu z 19. 08. 2021. Zároveň uviedol, že väčšina jeho zdravotných ťažkostí opísaných v neurologických správach predstavuje prejavy uvedeného ochorenia. Poukázal tiež na to, že ochorenie cadasil je spojené s rizikom ďalšieho mozgového infarktu, ktorý podľa jeho tvrdenia predstavuje jedno z najzávažnejších zdravotných rizík spojených s týmto ochorením. V. Relevantné právne predpisy 26. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 27. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 28. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 29. Podľa § 71 ods 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 30. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 31. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 32. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 33. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 34. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. 35. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 36. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, rozhodol vo veci po nariadenom pojednávaní, pričom súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 37. Na pojednávaní dňa žalobca ako aj zástupkyňa žalovaného zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach v konaní. Žalobca na pojednávaní nesúhlasil so spôsobom, akým žalovaná posúdila jeho zdravotný stav. Tvrdil, že jeho zdravotný stav bol posudzovaný pravdepodobne podľa všeobecných tabuliek, ktoré jeho diagnózu nezohľadňujú. Uviedol, že nebol osobne vyšetrený posudkovým lekárom, ale jeho zdravotný stav bol posúdený len na základe predloženej zdravotnej dokumentácie, pričom podľa jeho názoru posudkový lekár dostatočne nezohľadnil charakter jeho ochorenia ani spôsob, akým sa toto ochorenie prejavuje. 38. Žalobca ďalej uviedol, že trpí progresívnym ochorením, pri ktorom existuje riziko opakovaného vzniku infarktu, ako aj riziko mozgovej príhody. Poukázal na to, že od prekonania mozgového infarktu sa jeho zdravotný stav nezlepšil a vzhľadom na progresívny charakter ochorenia ani nemožno očakávať jeho zlepšenie. Ďalej uviedol, že absolvoval neurologické vyšetrenie a disponuje novou lekárskou
správou vyhotovenou približne týždeň pred pojednávaním. Zároveň poukázal na to, že od vzniku jeho zdravotných ťažkostí trpí aj niekoľkodňovými migrénami. Vyjadril presvedčenie, že posudkový lekár nesprávne dospel k záveru o jeho schopnosti vykonávať prácu, keďže pre opakované migrény trvajúce tri až štyri dni bol opakovane dlhší čas práceneschopný. 39. Žalovaná sa na pojednávaní v celom rozsahu pridržiavala svojho písomného vyjadrenia k správnej žalobe. Zdôraznila, že zdravotný stav žalobcu sa posudzuje ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, pričom ku dňu jeho vydania žalobca nespĺňal zákonné podmienky na priznanie invalidného dôchodku. Poukázala na to, že podľa odborného posudku posudkového lekára miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nedosiahla viac ako 40 % v zmysle zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu ani odvolací orgán nemohol rozhodnúť inak a nárok žalobcu na invalidný dôchodok nepriznal. 40. Žalovaná ďalej uviedla, že pokiaľ sa zdravotný stav žalobcu následne zhoršil, o čom podľa nej môže svedčiť aj nová lekárska správa, žalobca má možnosť kedykoľvek opätovne požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Z uvedených dôvodov navrhla správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 41. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa jeho osobnej neúčasti pri posudzovaní zdravotného stavu žalovaná uviedla, že zdravotný stav žalobcu vyplýval z predloženej zdravotnej dokumentácie. Zdôraznila, že je na odbornom posúdení posudkového lekára, či rozsah zdravotnej dokumentácie postačuje na vypracovanie posudku bez potreby osobného vyšetrenia účastníka konania. V posudzovanom prípade posudkový lekár dospel k záveru, že predložená zdravotná dokumentácia bola dostatočná na posúdenie zdravotného stavu žalobcu. 42. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej zo dňa 16. februára 2023, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok nakoľko žalobca nie je invalidný v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. 43. Tunajší súd v prvom rade poukazuje na to, že jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok, jeho zvýšenie, ale aj podmienkou pri prehodnotení nároku invalidného dôchodku je invalidita poistenca, ktorá je v danom prípade medzi účastníkmi konania sporná. Podmienky, za ktorých sa považuje poistenec za invalidného upravuje § 71 zákona č. 461/2003 Z. z.. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou (medicínskou), na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v zmysle § 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). Práve preto, že posudok posudkových je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý, pričom v danom prípade posudky posudkových lekárov žalovanej tieto atribúty spĺňajú. 44. V prejednávanej veci záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 16. februára 2023, bol lekársky posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 10.02.2023, podľa ktorého žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 15
%. Iné zdravotné ochorenia u žalobcu neodôvodňovali zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. K naplneniu medicínskej stránky invalidity posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 10.02.2023 uviedol, že : 45. „Medicínsky, podľa predložených odborným vyšetrení, účastník konania v minulosti nebýval vážne chorý Dňa 16 augusta 2021 začal pociťovať tŕpnutie (parestézie) ľavej hornej končatiny a ľavej polovice tváre so spontánnym ústupom do 20 minút Neurológom bol stav hodnotený ako tranzitórny ischemický atak (TIA), tzn. prechodné nedokrvenie mozgu, v klinickom obraze bez príznakov oslabenia končatín. CT vyšetrenie mozgu bolo negatívne, bez ložiskových zmien, v ľavej spánkovej oblasti bola zistená bezpríznaková arachnoidálna cysta. Podľa vyšetrenia mozgu magnetickou rezonanciou mozgu 19 augusta 2021 bol potvrdený nález akútnej ischémie (nedokrvenia) mozgu a chronickej vaskulárnej leukoencefalopatie (postihnutie bielej hmoty mozgu, bez postihnutia vyšších kôrových funkcií). Následne bol hospitalizovaný na neurologickej klinike od 19 augusta 2021 do 25 augusta 2021, kedy bol klinický nález negatívny, bez oslabenia končatín, či iných neurologických príznakov. Ani kontrolné vyšetrenia neurológom nekonštatovali žiadnu patológiu v klinickom náleze, v zmysle poruchy vedomia, orientácie či oslabenia končatín. Postoj a chôdza boli v norme. Pri pátraní po príčinách drobných nedokrvení mozgu bolo zrealizované aj genetické vyšetrenie pre možné genetické postihnutie drobných tepienok mozgu, tzv. cerebrálnu autozomálne dominantnú arteriopatiu, so subkortikálnymi infarktmi a leukoencefalopatiou (Cadasil syndróm), v rámci ktorého bol zistený pravdepodobne patogénny variant. EMG vyšetrením bola zistená tetania, v súčasnosti nazývaná aj ako choroba vystresovaných Prejavuje sa zvýšenou nervovo svalovou dráždivosťou, v dôsledku dlhodobého stresu, citového vypätia, či nedodržiavania stravovacieho alebo pitného režimu. Vzniká v dôsledku nedostatku horčíka, alebo vápnika v tele. Prejavuje sa tuhnutím, čí tŕpnutím tváre, končatín, výrazným mravenčením prstov, sprievodnými problémami sú aj migrény. Prevenciou, aj liečbou tetanie, je správna životospráva, dostatok spánku, fyzická aktivita, v strave dostatočný príjem magnézia, vápnika a vitamínu D Doporučená bola dispenzarizácia neurológom, eventuálne podlá potreby, v prípade psychických problémov, psychiatrom. Psychiatrické vyšetrenie zatiaľ u účastníka konania nebolo dôvodné absolvovať Za účelom posúdenia aktuálneho stavu kognitívnych (poznávacích) funkcií bol v apríli 2022 odoslaný na neuropsychologické vyšetrenie, ktoré z kvantitatívneho hľadiska nepotvrdilo deficit kognitívnych funkcií, popisované je len mierne spomalené psychomotorické tempo, pamäťová neistota a zvýšená miera úzkosti (počínajúci organický psychosyndróm). Jednorazovo namerané zvýšené hodnoty tlaku krvi vyžadujú pravidelné kontroly tlaku krvi (v domácom prostredí má údajne normálne hodnoty). 46. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím účastníka konania je stav po cievnej mozgovej príhode, v ľahkej forme, bez funkčného deficitu a bez poruchy hybností (kapitola VI, oddiel A, položka 9. písmeno a prílohy č 4 k zákonu). Vzhľadom na počínajúci organický psychosyndróm bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na hornej hranici daného percentuálneho rozpätia od 5 % do 15 %, t. j. na úrovni 15 %. Dodatočne doložené ortopedické nálezy, vrátane vyšetrenia ľavého kolena magnetickou rezonanciou, dokumentujú stav po artroskopickej operácii ľavého kolena, pre poškodenie menisku v roku 2019 a degeneratívne zmeny ľavého bedrového a ľavého kolenného kĺbu (coxartróza vľavo a gonartróza vľavo II stupňa). Klinicky je ľavé koleno kľudné, bez známok zápalu, bez opuchu, hybnosť je mierne obmedzená, pri zohnutí 90 stupňov, vystretie - extenzia je plná, kolaterálne väzy sú pevné, hybnosť ľavého bedrového kĺbu je voľná, bez obmedzenia. Podľa všeobecného posudkového hľadiska, uvedeného v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pri ochoreniach pohybového aparátu, sa určí miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť podľa funkčného postihnutia. Pri zistení degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahuje zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné rontgenologicky, či inými zobrazovacími metódami (CT/MR vyšetrenie) zistené degeneratívne- zmeny nezapríčiňujú hneď pokles schopnosti zárobkovej činnosti, rovnako ako aj skutočnosť, či bola/nebola vykonaná operácia na končatine. Posudková medicína sa zaoberá chorobnými zmenami dokumentovanými klinickou medicínou a zhodnocuje najmä z nich vyplývajúci funkčný postih, a to z hľadiska dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Doložené ortopedické nálezy, potvrdzujúce vekom podmienené degeneratívne zmeny ľavého bedrového a ľavého kolenného kĺbu (s ľahkým obmedzením zohnutia ľavého kolena, inak hybnosť plná), neodôvodňujú zmenu prijatého posudkového záveru.“ 47. Z uvedeného odborného posudku o invalidite, ktorý bol použitý ako jeden z dôkazov pre rozhodnutie, je zrejmé, z akých podkladov posudkový lekár sociálneho poistenia vychádzal, aké zdravotné postihnutie určil za rozhodujúce, úvahy lekára o zvýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.. Posudok je odôvodnený takým spôsobom, že sú z neho zrejmé a poznateľné úvahy posudkového lekára sociálneho poistenia, ktoré nevzbudzujú odôvodnené pochybnosti o jeho správnosti. Medzi jednotlivými posudkami Sociálneho poistenia tak z 02.02.2022 a z 10.02.2023 nie sú diskrepancie, za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo posudkovými lekármi Sociálneho poistenia zhodne označené, stav po mozgovom infarkte, ktoré je zaradené do kapitoly VI choroby nervového systému, oddielu A - postihnutie mozgu, položky 9 - stavy po cievnych mozgových príhodách (prechodné ischemické ataky, hemoragické ikty a pod.), písmeno a) - ľahké formy, prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z. z., s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 15 % (horná hranica z rozpätia 5 % - 15 %), v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V tomto smere posudkový lekár riadne odôvodnil akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, kde podľa záverov posudkového lekára sociálneho poistenia, podľa klinického neurologického nálezu je žalobca po ischemickom ataku v ľahkej forme (prechodnom nedokrvení mozgu) bez príznakov oslabenia končatín, CT vyšetrenie mozgu je negatívne, bez ložiskových zmien, bez funkčného deficitu a bez poruchy hybnosti, nebol potvrdený deficit kognitívnych funkcií. V neuropsychologickom náleze je u neho popisované len mierne spomalené psychomotorické tempo, pamäťová neistota a zvýšená miera úzkosti. Z odborného posudku je taktiež zrejmé, že žalobcom namietaný cadasil syndróm posudkový lekár vo svojom odbornom posudku zohľadnil a vyhodnotil jeho vplyv na rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu a jeho zaradenie v prílohe č. 4 k zák. č. 461/2003 Z. z.. 48. Posudkový lekár sociálneho poistenia v rámci druhostupňového odvolacieho konania pri posudzovaní invalidity opätovne zhodnotil zdravotný stav žalobcu, vychádzal pritom aj z objektívnych odborných lekárskych nálezov, ktoré žalobca v odvolacom konaní predložil (Ortopedické vyšetrenie G. G. J. z 24.11.2022, MR-Kolenný kĺb, G. H. E. z 10.09.2022, Ortopedické vyšetrenie G. K. D. z 18.08.2022). Rovnako posudkový lekár zohľadnil pri posudzovaní invalidity žalobcu aj objektívne odborné lekárske nálezy, ktoré žalobca predložil v prílohe svojej správnej žaloby (Neurologické vyšetrenie G. H. I. z 06.06.2022, Genetické vyšetrenie G. G. L. z 04.05.2022, Prepúšťacia správa G. G. B. z 19.08.2021) ako aj v rámci jeho repliky (Neurologické vyšetrenie G. G. B. z 16.08.2021). 49. Čo sa týka žalobcom predloženej lekárskej správy G. H. I. z Neurologického vyšetrenia zo dňa 18.04.2023, na ktoré žalobca aj počas súdneho konania upozorňuje, tak na túto správny súd nemohol prihliadať nakoľko na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Z rovnakého dôvodu súd nemohol prihliadnuť ani na pojednávaní predloženú lekársku správu G. H. I. z Neurologického vyšetrenia zo dňa 16.07.2026. 50. Posudkový lekár Sociálneho poistenia zistil aj ďalšie, iné žalobcove zdravotné postihnutia, ktoré sú dokumentované, pričom vyhodnotil, že tieto neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. V tejto súvislosti správny súd ešte uvádza, že aj keby sa u žalobcu takéto iné ochorenia nachádzali, maximálne zvýšenie podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z., by bolo možné o 10 %, a vzhľadom na to, že za rozhodujúce zdravotné ochorenie bola určená mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 15 %, ani dodatočné zvýšenie o maximálne možných 10 %, by nebolo dostatočné na priznanie invalidného dôchodku žalobcovi v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. 51. Pochybnosti žalobcu o správnosti posúdenia jeho zdravotného stavu sú nedôvodné, vyvolané jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť ako už súd vyššie opísal, si vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.. 52. Pokiaľ žalobca namieta, že posudkový lekár posúdil zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti, uvedenú skutočnosť posudkový lekár odôvodnil a súvislosťou s opatreniami prijatými počas mimoriadnej situácie v nadväznosti na zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práca. Správny súd nevzhliadol v tejto žalobnej námietke dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorý by bol spôsobilý privodiť jeho zrušenie. Hoci v zmysle § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. zásadne musí byť účastník konania prítomný pri posúdení zdravotného stavu, ak o to požiada, v čase krízovej situácie sa tento postup neuplatňuje v súlade s § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Takýto postup, t. j. posúdenie
zdravotného stavu žalobcu v jeho neprítomnosti na podklade posudkovej spisovej dokumentácie (dostupných lekárskych správ a nálezov), bol posudkovými lekármi pobočky i ústredia uplatnený i v predmetnom prípade žalobcu, a to s ohľadom na opatrenia prijaté počas krízovej situácie a v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z.z. Posudkový lekár ústredia teda zvážil potrebu vykonania posudkovej činnosti v prítomnosti posudzovaného žalobcu a uzavrel, že jeho osobná účasť s ohľadom na existenciu krízovej situácie nie je potrebná. Je potrebné uviesť, že postup zvolený pri realizácii posudkovej činnosti musí vždy zabezpečiť, aby bol skutkový stav zistený objektívne a v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie, pričom musia byť v čo najvyššej miere zachované práva žiadateľa o dávku, resp. prehodnotenie jeho zdravotného stavu. Ustanovenie § 293eu zákona č. 461/2003 Z.z. nestanovuje, že sa musí v každom jednotlivom prípade postupovať tak, že bude posudková činnosť vykonávaná len na základe predloženej zdravotnej dokumentácie, ale dáva posudkovému lekárovi na zváženie nevyhnutnosť prítomnosti posudzovanej osoby. V danom prípade však posudkoví lekári nevzhliadli dôvod na osobnú účasť žalobcu pri posudzovaní jeho zdravotného stavu, nakoľko tento bol bez nejasností preukázaný lekárskymi správami v posudkovom spise. Žalobca nekonkretizoval, akým spôsobom mal byť poškodený na svojich právach v dôsledku neprítomnosti pri posudzovaní jeho zdravotného stavu a správny súd s ohľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že neprítomnosť žalobcu pri posudzovaní jeho zdravotného stavu nemožno vyhodnotiť ako také pochybenie posudkového lekára, ktoré by malo za následok neobjektívne zistený zdravotný stav žalobcu, teda že by boli odborné lekárske posudky nespôsobilými podkladmi prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. 53. Podľa citovaného ustanovenia sa v čase krízovej situácie nemusí vyhovieť požiadavke poistenca o osobnú účasť pri posúdení jeho zdravotného stavu (ako je inak ustanovené v § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.). V čase vydanie prvostupňového aj druhostupňového lekárskeho posudku stále pretrvávala krízová situácia [mimoriadna situácia, ktorá je podľa § 2 písm. a) zákona č. 387/2002 o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu je krízovou situáciou] v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19, ktorá bola vyhlásená od 12. marca 2020 uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 zo dňa 11. marca 2020 a ukončená ku dňu 15. septembra 2023 uznesením vlády č. 446 zo dňa 13. septembra 2023. 54. Posudkoví lekári žalovanej komplexne posúdili zdravotný stav žalobcu s prihliadnutím na všetky jeho diagnózy a dostatočne sa vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre ich závery. Vzhľadom na uvedené tunajší súd uzaviera, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej je vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, vec bola správne právne posúdená, pričom rozhodnutie žalovanej a ani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti. Odborné posudky spĺňali požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a posudkový lekári sa vysporiadali so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, čo je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. 55. Pokiaľ sa však žalobcovi po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia zhoršil zdravotný stav, čo by vedel preukázať novými lekárskymi správami, či nálezmi vydanými po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia v tomto konaní, môže opätovne požiadať Sociálnu poisťovňu o invalidný dôchodok, pričom v novom konaní môže predložiť všetky dokumenty preukazujúce zhoršenie jeho zdravotného stavu. 56. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovanej za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 57. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mala úspech vo veci. Keďže žalovanej voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).