Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/17/2023 1023200304 20. 10. 2026 JUDr. Filip Hudec ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200304.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, F., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej (generálneho riaditeľa) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.01.2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.07.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) žalobcovi podľa § 67 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o sociálnom poistení“ alebo „ZSP“) od 01.06.2022 priznala predčasný starobný dôchodok v sume 421,70 EUR mesačne. Predčasný starobný dôchodok prvostupňový orgán priznal žalobcovi podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie č. 883/2004“) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 a podľa článku 50 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. 2. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so sumou predčasného starobného dôchodku. Namietal, že pri výpočte sumy predčasného starobného dôchodku bola nesprávne použitá hodnota získaného obdobia dôchodkového poistenia a nesprávne osobné mzdové body za roky 1995, 2002, 2003, 2006, 2007, 2008, 2009 a 2021. Namietal, že v osobnom liste dôchodkového poistenia nie sú uvedené všetky osobné mzdové body za náhradné doby, doby štúdia od roku 1976. Ďalej namietal aj nesprávne percentuálne zníženie sumy predčasného starobného dôchodku odo dňa priznania predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku. K odvolaniu pripojil kópie potvrdenia o zdaniteľnej mzde za obdobie 1995 a 2002 a 2021, kópie ročného zúčtovania preddavkov za rok 2006 až 2009. 3. Listom prvostupňového orgánu zo dňa 25.10.2022 bola žalobcovi zaslaná v súlade s § 215 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 125/2016 Z. z. informácia o podkladoch, na základe
ktorých bolo prvostupňové rozhodnutie vydané a zároveň bola žalobcovi poskytnutá nová lehota na podanie odvolania. 4. Dňa 15.11.2022 žalobca doručil prvostupňovému orgánu písomné podanie, v ktorom potvrdil svoje odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu a poukázal na to, že ročné zúčtovania preddavkov sú dôkaznými listinami o výške vymeriavacích základov. 5. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán (ďalej len „žalovaná“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.01.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu (č. 610 226 6148 0 zo dňa 29.07.2022) zmenil tak, že podľa § 67 ods. 1, § 68a, § 82 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa článku 52 ods. 1 a 3 nariadenia č. 883/2004 bol žalobcovi od 01.06.2022 priznaný predčasný starobný dôchodok v sume 421,70 EUR mesačne. Podľa § 82 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov bol žalobcovi od 01.01.2023 zvýšený invalidný dôchodok na sumu 471,50 EUR mesačne. 6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že z administratívneho spisu vyplýva, že žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočke Bratislava dňa 25.05.2022 žalobca požiadal o predčasný starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 01.06.2022. 7. Ďalej uviedla, že vzhľadom na to, že do 31.12.1992 žalobca získal obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré je príslušná priznať dôchodok Česká republika, suma jeho dôchodku sa znova určila v súlade s čl. 8, s čl. 52 ods. 1 písm. b) a čl. 52 ods. 3 nariadenia č. 883/2004 po započítaní obdobia poistenia a hrubých zárobkov získaných podľa právnych predpisov Českej republiky. Konštatovala, že po zistení doby poistenia získaného podľa právnych predpisov Českej republiky, doručení evidenčného materiálu k 31.12.1992, priznaní starobného dôchodku podľa právnych predpisov Českej republiky a oznámení jeho sumy, bola znovu určená suma predčasného starobného dôchodku s prihliadnutím na doby poistenia a hrubé zárobky získané podľa právnych predpisov Českej republiky pred 01.01.1993. 8. Konštatovala, že z uvedeného dôvodu považovala za potrebné opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu na predčasný starobný dôchodok a určiť sumu predčasného starobného dôchodku s prihliadnutím na doby poistenia a hrubé zárobky získané podľa právnych predpisov Českej republiky pred 01.01.1993 a prvostupňové rozhodnutie zmeniť, táto zmena však podľa jej názoru nemá vplyv na výšku sumy predčasného starobného dôchodku. 9. Uviedla, že ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol žalobca zamestnaný v Českej republike u zamestnávateľa Škoda Praha, a. s. Pretože zamestnávateľ mal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, 31.12.1992, sídlo na území Českej republiky, tak konštatovala, že všetky doby zabezpečenia, ktoré žalobca získal pred 01.01.1993 sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Pretože žalobca do 31.12.1992 získal československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré je príslušná priznať dôchodok Česká republika, tak určila sumu žalobcovho predčasného starobného dôchodku aj v súlade s článkom 8, článkom 52 ods. 1 písm. b) a článkom 52 ods. 3 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 so započítaním obdobia poistenia a hrubých zárobkov, ktoré získal podľa právnych predpisov Českej republiky. 10. V tejto súvislosti uviedla, že k 01.06.2022 žalobca získal podľa právnych predpisov Slovenskej republiky 8843 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis bol uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia č. I. (ďalej len „osobný list č. I.“). Konštatovala, že pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. 11. S odkazom na ust. § 60 ods. 10 zákona o sociálnom poistení, skonštatovala, že ku dňu priznania dôchodku žalobca získal 24 rokov a 83 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok. Ďalej uviedla, že nakoľko žalobca získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) v kalendárnom roku 1995 6 dní, v kalendárnom roku 2002 125 dní, v kalendárnom roku 2003 90 dní, patrí mu za toto obdobie pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3.
Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 31,7056. V rozhodujúcom období žalobca úhrnom získal 8843 dní dôchodkového poistenia, to znamená 24,2274 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 1,3087. 12. Poukázala na znenie § 63 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 započítava v plnej výške, z hodnoty od 1,25 do hodnoty neprevyšujúcej hodnotu 3 sa v roku 2022 započítava 68%. Konštatovala, že v súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 1,2900. 13. Uviedla, že ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, k 01.06.2022, žalobca získal 8843 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu predčasného starobného dôchodku je 24,2274 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Ďalej s poukazom na § 64 ods. 6 zákona o sociálnom poistení uviedla, že aktuálna dôchodková hodnota platná k 01.06.2022 je 15,1300 EUR. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a zákona o sociálnom poistení žalobca dosiahne dovŕšením 63 rokov a 2 kalendárnych mesiacov, 26.04.2024. Od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku, od 01.06.2022 žalobcovi do dovŕšenia dôchodkového veku, do 26.04.2024, chýbalo 695 dní. 14. Na základe uvedeného dospela k záveru, že suma predčasného starobného dôchodku je 416,20 EUR mesačne, pričom táto je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, znížený o 0,5% za každých začatých 30 dní obdobia, za ktoré sa predčasný starobný dôchodok znižuje. Za 695 dní sa znižuje o 12%, to znamená o 56,74357499 EUR mesačne. Priemerný osobný mzdový bod 1,2900 x 24,2274 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 15,1300 - 56,74357499 = 416,20 EUR mesačne. 15. V súlade s článkom 52 ods. 3 nariadenia č. 883/2004 má osoba nárok na najvyššiu sumu dôchodku určenú v súlade s článkom 52 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 883/2004. Konštatovala, že nakoľko suma predčasného starobného dôchodku určená podľa článku 52 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 883/2004 len podľa právnych predpisov Slovenskej republiky vo výške 416,20 EUR mesačne je vyššia ako suma predčasného starobného dôchodku určená podľa článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 883/2004 s prihliadnutím na doby poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky vo výške 408,50 EUR mesačne, predčasný starobný dôchodok z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky žalobcovi patrí v sume 416,20 EUR mesačne. 16. Uviedla, že suma predčasného starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona o sociálnom poistení v roku 2022 zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 5,50 EUR mesačne, o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov určeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka 2021, teda o 1,3% mesačnej sumy dôchodku, na 421,70 EUR mesačne. 17. Ďalej uviedla, že suma predčasného starobného dôchodku sa podľa § 82 zákona o sociálnom poistení v roku 2023 zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 49,80 EUR mesačne, o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov určeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka 2022, teda o 11,8% mesačnej sumy dôchodku, na 471,50 EUR mesačne. 18. Taktiež uviedla, že vzhľadom na to, že žalobca je poberateľom starobného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky, suma predčasného starobného dôchodku sa určí aj podľa § 68a zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 105/2019 Z. z. ako rozdiel fiktívnej sumy predčasného starobného dôchodku, ktorá by žalobcovi patrila, ak by aj československé obdobie dôchodkového poistenia bolo zhodnotené podľa právnych predpisov Slovenskej republiky (ďalej len „fiktívna suma predčasného starobného dôchodku“) a sumy starobného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky. 19. Konštatovala, že fiktívna suma predčasného starobného dôchodku sa podľa § 68a zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 105/2019 Z. z. určí ako fiktívna suma predčasného
starobného dôchodku so zohľadnením československého obdobia dôchodkového poistenia a obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31.12.1992 podľa právnych predpisov Slovenskej republiky ku dňu priznania žalobcovho predčasného starobného dôchodku, to znamená 01.06.2022, presný rozpis bol uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia č. II. (ďalej len „osobný list č. II.“). 20. V tejto súvislosti poznamenala, že rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na výplatu dôchodku, a sú to kalendárne roky 1984 až 2021. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 01.01.1984 a ani kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia alebo doby výkonu civilnej služby. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 41,3564. 21. Konštatovala, že v rozhodujúcom období žalobca úhrnom získal 11765 dní dôchodkového poistenia, to znamená 32,2329 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 1,2830. Tiež uviedla, že hodnota priemerného osobného mzdového bodu 1,2726 je v súlade s § 63 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení. 22. Taktiež konštatovala, že ku dňu priznania predčasného starobného dôchodku, ktorý je zároveň dňom, ku ktorému sa určuje fiktívna suma predčasného starobného dôchodku, k 01.06.2022, žalobca získal spolu 14809 dní obdobia dôchodkového poistenia (vrátane československého obdobia dôchodkového poistenia), čo je 40,5727 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 01.06.2022 je 15,1300 EUR. Fiktívna suma predčasného starobného dôchodku je 687,50 EUR mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 1,2726 x 40,5727 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 15,1300 - 93,74454439 = 687,50 EUR mesačne. 23. Uviedla, že fiktívna suma predčasného starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona o sociálnom poistení zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 9,00 EUR mesačne, o 1,3% mesačnej sumy dôchodku, stanovené o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov určeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka 2021, na 696,50 EUR mesačne. Fiktívna suma predčasného starobného dôchodku podľa právnych predpisov Slovenskej republiky so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia a hrubých zárobkov získaných do 31.12.1992 je 696,50 EUR mesačne. 24. Poukázala na oznámenie Českej správy sociálneho zabezpečenia, podľa ktorého suma starobného dôchodku podľa právnych predpisov Českej republiky k 01.06.2022, to znamená ku dňu určenia sumy dôchodku podľa § 68a zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 105/2019 Z. z., je 7019 Kč mesačne, čo po prepočítaní referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou, ktorý je platný ku dňu, ku ktorému sa určuje suma predčasného starobného dôchodku (1 EUR = 24,74800 CZK), je 283,61 EUR mesačne. 25. Konštatovala, že suma predčasného starobného dôchodku sa ďalej určí podľa § 68a zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 150/2019 Z. z. ako rozdiel fiktívnej sumy predčasného starobného dôchodku a sumy starobného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky. Fiktívna suma predčasného starobného dôchodku 696,50 EUR mesačne - 283,61 EUR mesačne starobného dôchodku vyplácaného podľa právnych predpisov Českej republiky = 412,89 EUR mesačne. 26. Uviedla, že suma predčasného starobného dôchodku 412,90 EUR mesačne určená podľa § 68a zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 105/2019 Z. z. je nižšia ako suma predčasného starobného dôchodku 421,70 EUR mesačne určená podľa § 68 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z., preto žalobcovi od 01.06.2022 patrí predčasný starobný dôchodok v sume 421,70 EUR mesačne, pretože táto suma je vyššia. 27. K námietke žalobcu, týkajúcej sa nezhodnotenia obdobia dôchodkového poistenia od 01.09.1976, uviedla, že z dôvodu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky sa Slovenská republika a Česká republika dohodli na určitých pravidlách, podľa ktorých nástupnícke štáty vyplácajú dávky dôchodkového zabezpečenia za doby zabezpečenia (poistenia) získané počas existencie spoločného
štátu. Pravidlá, podľa ktorých sa určuje príslušnosť konkrétneho štátu k hodnoteniu dôb zabezpečenia získaných pred rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, sú ustanovené v článku 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Základným pravidlom je, že doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území ktorého bolo sídlo zamestnávateľa ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (31.12.1992). 28. Mala za to, že z uvedeného jednoznačne vyplýva, že ak mal poistenec ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky zamestnávateľa so sídlom na území Českej republiky, všetky doby zabezpečenia (teda aj doby zamestnania získané na území Slovenskej republiky), ktoré získal pred 01.01.1993, sa považujú za doby zabezpečenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky. Sídlom zamestnávateľa sa na tieto účely rozumie adresa zamestnávateľa, ktorá bola ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. 29. V tejto súvislosti uviedla, že k 31.12.1992 bol žalobca zamestnaný u zamestnávateľa Škoda Praha a. s., ktorý bol zapísaný v Obchodnom registri Českej republiky so sídlom na území Českej republiky. Z uvedeného podľa jej názoru vyplýva, že všetky doby zamestnania, ktoré žalobca získal pred 01.01.1993 (vrátane dôb zamestnania získaných na území Slovenskej republiky) sa považujú za doby zabezpečenia českej republiky a dôchodok za ne je príslušný poskytnúť nositeľ poistenia Českej republiky. Mala za to, že námietka žalobcu, týkajúca sa nesprávne určených osobných mzdových bodov za kalendárne roky 1995, 2002, 2003, 2006, 2007, 2008, 2009 a 2021, je nedôvodná. Uviedla, že v odvolacom konaní boli preskúmané vymeriavacie základy, ktoré žalobca namietal v odvolaní na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne Bratislava. Od 01.10.1995 do 31.12.1995 žalobca pracoval u zamestnávateľa ABB Marketing. Osobný mzdový bod sa určil ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu, t. j. 58800 SK osobný vymeriavací základ : 86340 SK všeobecný vymeriavací základ = 0,6811 po zaokrúhlení. 30. V období od 01.10.1995 do 31.12.1995 mal žalobca zaplatené poistné z maximálneho vymeriavacieho základu, ktoré bolo v uvedenom období v sume 58800 SK (za rok 1995 je maximálny vymeriavací základ 235000 SK). K odvolaniu pripojil ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 1995, v ktorom je uvedený vyšší vymeriavací základ ako je maximálny vymeriavací základ pre uvedené obdobie. Vymeriavací základ u zamestnávateľa ABB Marketing za obdobie od 01.10.1995 do 31.12.1995 v sume 58800 SK je podľa jej názoru správny. 31. Od 01.01.2002 do 30.09.2002 žalobca pracoval u zamestnávateľa Slovenská správa ciest, Bratislava. Zamestnávateľ Slovenská správa ciest, Bratislava Sociálnej poisťovni oznámil, že pri ukončení pracovného pomeru mal žalobca vyplatené odstupné vo výške 45700 SK a tento príjem nemal zahrnutý do vymeriavacieho základu na dôchodkové poistenie. Uviedla, že osobný mzdový bod určila ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu, t. j. 104409 SK osobný vymeriavací základ 162132 SK všeobecný vymeriavací základ = 0,6440 po zaokrúhlení. Evidenčný list dôchodkového poistenia vystavený zamestnávateľom Slovenská správa ciest, Bratislava s vymeriavacím základom v sume 104409 SK je podľa jej názoru správny. 32. Ďalej konštatovala, že od 01.10.2002 do 31.12.2002 (92 dní + 33 dní) bol žalobca evidovaný v evidencii nezamestnaných a mal vyplatenú dávku v nezamestnanosti, doba evidencie a náhradná doba, pomerná časť osobného mzdového bodu v hodnote 0,3 sa určí ako podiel hodnoty 0,3 a počtu dní príslušného kalendárneho roka (0,3 : 365 = 0,00082, po zaokrúhlení 0,0009 alebo 0,3 : 366 = 0,00081, po zaokrúhlení 0,0009). Za 125 dní náhradnej doby v roku 2002 patrí osobný mzdový bod 0,1125 (0,0009 x 125 = 0,1125). 33. Od 01.01.2003 do 31.03.2003 (90 dní) bol žalobca evidovaný v evidencii nezamestnaných a mal vyplatenú dávku v nezamestnanosti, doba evidencie, pomerná časť osobného mzdového bodu v hodnote 0,3 sa určí ako podiel hodnoty 0,3 a počtu dní príslušného kalendárneho roka (0,3 : 365 = 0,00082, po zaokrúhlení 0,0009 alebo 0,3 : 366 = 0,00081, po zaokrúhlení 0,0009). Za 90 dní náhradnej doby v roku 2003 patrí osobný mzdový bod 0,0810 (0,0009 x 90 = 0,0810). 34. Od 01.04.2003 do 04.01.2006 žalobca pracoval u zamestnávateľa Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Uviedla, že od 01.04.2003 do 31.12.2003 určila osobný mzdový bod ako podiel
osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu, t. j. 204080 SK osobný vymeriavací základ : 172380 SK všeobecný vymeriavací základ = 1,1839 po zaokrúhlení. Od 01.01.2004 do 31.12.2004 určila osobný mzdový bod ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu, t. j. 372625 SK osobný vymeriavací základ : 189900 SK všeobecný vymeriavací základ = 1,9623 po zaokrúhlení. Od 01.01.2005 do 31.12.2005 určila osobný mzdový bod ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu, t. j. 345757 SK osobný vymeriavací základ : 207288 SK všeobecný vymeriavací základ = 1,6681 po zaokrúhlení. Konštatovala, že evidenčný list dôchodkového poistenia vystavený zamestnávateľom Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky za uvedené obdobia je správny. 35. Ďalej uviedla, že od 01.01.2006 do 04.01.2006 a od 20.09.2006 do 31.12.2006 určila osobný mzdový bod ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu, t. j. 136770 SK osobný vymeriavací základ : 225132 SK všeobecný vymeriavací základ = 0,6076 po zaokrúhlení. Od 01.01.2007 do 31.12.2007 doba zamestnania, určila osobný mzdový bod ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu, t. j. 540670 SK osobný vymeriavací základ : 241752 SK všeobecný vymeriavací základ = 2,2365 po zaokrúhlení. Od 01.01.2008 do 31.12.2008 určila osobný mzdový bod ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu, t. j. 593860 SK osobný vymeriavací základ : 261384 SK všeobecný vymeriavací základ = 2,2720 po zaokrúhlení. Od 01.01.2009 do 31.12.2009 určila osobný mzdový bod ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu, t. j. 20 467,79 EUR osobný vymeriavací základ : 8 934,00 EUR všeobecný vymeriavací základ = 2,2910 po zaokrúhlení. 36. Ďalej konštatovala, že od 01.01.2021 do 31.05.2021 žalobca pracoval u zamestnávateľa Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a určila osobný mzdový bod ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu, t. j. 14064,58 EUR osobný vymeriavací základ : 13596,00 EUR všeobecný vymeriavací základ = 1,0345 po zaokrúhlení. 37. V tejto súvislosti považovala za potrebné uviesť, že evidenčný list dôchodkového zabezpečenia/ poistenia je rozhodujúcim podkladom na rozhodovanie o dôchodkových nárokoch, pretože obsahuje údaje, podľa ktorých sa určuje nárok na dôchodok a vypočítava sa jeho výška. Evidenčný list je dôkazným prostriedkom - súkromnou listinou, ktorej obsah môže meniť len subjekt, ktorý ho vydal (zamestnávateľ). Podotkla, že v prípade existujúceho zamestnávateľa, prípadne jeho právneho nástupcu, nemá zo zákona kompetenciu meniť, upravovať alebo opravovať evidenčné listy, teda hodnotiť získané nároky iným spôsobom, než ako sú uvedené na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia/ poistenia. Osobný vymeriavací základ je suma vymeriavacieho základu, ktorý vykázal zamestnávateľ za príslušný kalendárny rok na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia a nie je možné tento spochybňovať. 38. Z uvedeného podľa jej názoru vyplýva, že vymeriavacie základy, ktoré boli započítané pre výpočet osobného mzdového bodu pre účely určenia sumy predčasného starobného dôchodku, boli v súlade s citovanými právnymi predpismi hodnotené na základe evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, vyhotoveného zamestnávateľom a opatrené jeho pečiatkou, a to z vymeriavacieho základu, z ktorého bolo v dotknutých mesiacoch zaplatené poistné na dôchodkové poistenie. Zdôraznila, že od hodnoty vymeriavacích základov uvedených v evidenčných listoch sa Sociálna poisťovňa nemôže odkloniť, ani nemôže hodnotiť vyššie vymeriavacie základy, než je zákonom upravená maximálna hodnota. Uviedla, že vymeriavacie základy za uvedené obdobia boli v odvolacom konaní opätovne preskúmané u zamestnávateľov a boli potvrdené ako správne. 39. Tiež poznamenala, že vykázanie súm na potvrdení o zdaniteľnej mzde nie je dokladom o vymeriavacom základe dosiahnutom v príslušnom kalendárnom roku, ale dokladom o zdaniteľnej mzde a zrazených preddavkoch pre zdanenie fyzických osôb zo závislej činnosti za príslušné zdaňovacie obdobie. Námietku žalobcu, týkajúcu sa nesprávneho percentuálneho zníženia sumy predčasného starobného dôchodku odo dňa priznania do dovŕšenia dôchodkového veku, preto považovala za nedôvodnú. 40. Ďalej poukázala na ust. § 68 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z., podľa ktorého sa suma predčasného starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5% za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. Uviedla, že od 01.06.2022 do dovŕšenia dôchodkového veku, t. j. do 26.04.2024 žalobcovi chýba 695 dní, 695/30 dní = 23,16666666, t. j začatý 23. kalendárny mesiac, 23,16666666 x 0,5 = 11,583%, po zaokrúhlení 12% zníženia sumy predčasného starobného dôchodku. Za 695 dní sa suma predčasného starobného dôchodku znížila správne o 12%, to znamená o 56,74357499 EUR mesačne. 41. Dodala, že na dôchodkové účely sa nehodnotilo obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie po 31.12.2003, nakoľko uvedené obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
II. Správna žaloba 42. Správnou žalobou zo dňa 26.02.2023, osobne podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 27.02.2023, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia (č. XXX XXX XXXX X G. dňa 05.01.2023) a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Uviedol, že doba zamestnania od 01.09.1985 do 30.09.1995 a náhradná doba je súčasťou obdobia, ktoré je Československým obdobím dôchodkového poistenia. Tvrdil, že za toto obdobie poskytuje údaje o hrubom príjme Česká správa sociálního zabezpečení pre účely fiktívneho výpočtu sumy predčasného starobného dôchodku. Žalovanej vytýkal, že neprevzala všetky údaje hrubých príjmov do osobného listu dôchodkového poistenia č. II. 43. Namietal, že v osobnom liste dôchodkového poistenia č. II, ktoré je prílohou napadnutého rozhodnutia, úplne chýba rok 1994 (nie je tam teda vymeriavací základ za rok 1994 od 01.01.1994 do 31.12.1994, ktorý sa preberá z evidencie Českej správy sociálního zabezpečení vo výške 92125), taktiež obdobie za rok 1993 od 01.01.1993 do 31.12.1993 (nie je tam vymeriavací základ za obdobie od 01.01.1993 do 31.12.1993, ktorý sa preberá z evidencie Českej správy sociálního zabezpečení vo výške 96761) a obdobie za rok 1995 od 01.01.1995 do 30.09.1995 (nie je tam vymeriavací základ za obdobie od 01.01.1995 do 30.09.1995, ktorý sa preberá z evidencie Českej správy sociálního zabezpečení vo výške 95784). Uviedol, že v dôsledku chýbajúceho vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu, chýba osobný mzdový bod za rok 1994 a počet dní rozhodujúceho obdobia za rok 1994 od 01.01.1994 do 31.12.1994, chýba aj osobný mzdový bod za rok 1993 v období od 01.01.1993 do 31.12.1993 a počet dní rozhodujúceho obdobia od 01.01.1993 do 31.12.1993 a osobný mzdový bod za rok 1995 a počet dní rozhodujúceho obdobia od 01.01.1995 do 30.09.1995. Mal za to, že chýbajúce údaje spôsobujú nesprávnosť výpočtu fiktívnej sumy predčasného dôchodku (nesprávnosť súčtu osobných mzdových bodov a nesprávnosť súčtu počtu dní rozhodujúceho obdobia a súčtu obdobia dôchodkového poistenia). 44. Ďalej namietal, že v osobnom liste dôchodkového poistenia č. II je nesprávny vymeriavací základ vo výške 14064,58 za rok 2021. Podľa jeho názoru je v dôsledku nesprávneho vymeriavacieho základu nesprávny osobný mzdový bod za rok 2021 v osobnom liste dôchodkového poistenia č. II. Mal za to, že nesprávny údaj v osobnom liste dôchodkového poistenia č. II za rok 2021 spôsobuje nesprávnosť výpočtu fiktívnej sumy predčasného dôchodku (nesprávnosť súčtu osobných mzdových bodov). Žalovanej vytýkal, že doteraz nezdôvodnila úpravy vymeriavacieho základu za rok 2021, a doslova prekopírovala výpočet s pôvodnými hodnotami za uvedený rok v napadnutom rozhodnutí, čo sa nehodnotí ako zdôvodnenie výšky vymeriavacieho základu a tým podľa jeho názoru nedostatočne preskúmala skutkový stav veci. Bol toho názoru, že správna hodnota vymeriavacieho základu je 20105,34 za rok 2021 podľa prílohy č. 9 (potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, výplatných pások za mesiace 1/2021, 2/2021, 3/2021, 4/2021 a 5/2021 a tabuľky správne poistné str. 5/5). 45. Tiež namietal, že v osobnom liste dôchodkového poistenia č. II nie sú uvedené osobné mzdové body vo výške 0,3 za každý rok štúdia a to za rok 1976 od 01.09.1976 do 31.12.1976, za rok 1977, 1978, 1979, 1980, 1981, 1982, 1983, 1984 a za rok 1985 od 01.01.1985 do 31.07.1985, a to za rok 1976 vo
výške 0,1003 za obdobie od 01.09.1976 do 31.12.1976, vo výške 0,3 za rok 1977, vo výške 0,3 za rok 1978, vo výške 0,3 za rok 1979, vo výške 0,3 za rok 1980, vo výške 0,3 za rok 1981, vo výške 0,3 za rok 1982, vo výške 0,3 za rok 1983, vo výške 0,3 za rok 1984 a vo výške 0,1997 za rok 1985. Mal za to, že nesprávne údaje/chýbajúce údaje v osobnom liste dôchodkového poistenia č. II spôsobujú nesprávnosť výpočtu fiktívnej sumy predčasného dôchodku (nesprávnosť súčtu osobných mzdových bodov). 46. Tvrdil, že rovnako v osobnom liste dôchodkového poistenia č. II podľa jeho názoru nie sú uvedené osobné mzdové body za doby výkonu civilnej služby vo výške 0,0756 za obdobie od 01.10.1985 do 31.12.1985 a vo výške 0,2244 za obdobie od 01.01.1986 do 30.09.1986. 47. Podľa jeho názoru v osobnom liste dôchodkového poistenia č. II nie sú uvedené ani mzdové body za rok 1986 od 01.01.1986 do 30.09.1986 a tiež je tam uvedené nesprávne obdobie zamestnania za rok 1985 v období od 01.08.1985 do 26.08.1985, chýba vymeriavací základ a chýba osobný mzdový bod. 48. S poukazom na § 60 ods. 9 zákona o sociálnom poistení konštatoval, že celý rok 1994, rok 1993 od 01.01.1993 do 31.12.1993 a rok 1995 od 01.01.1995 do 30.09.1995 je súčasťou Československého obdobia dôchodkového poistenia a údaje z tohto obdobia je žalovaná povinná zapracovať do osobného listu dôchodkového poistenia č. II. Uvedené roky podľa jeho názoru nemožno účelovo vypustiť z osobného listu dôchodkového poistenia č. II, alebo upravovať hrubý príjem zo zárobkovej činnosti v Českej republike pre výpočet fiktívnej sumy starobného dôchodku. 49. Bol toho názoru, že správny vymeriavací základ za rok 2021 pre účely poistenia je vo výške 20105,34 EUR. Súčasťou je i odstupné ako nepravidelný alebo jednorazový príjem a teda vymeriavací základ v osobnom liste dôchodkového poistenia vo výške 14064,58 EUR je podľa jeho názoru nesprávny a poistenie bolo nesprávne odvedené za zamestnanca v máji 2021. 50. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/8/2020 zo dňa 26.05.2021, v ktorom „Odvolací súd uvádza, že evidenčný list dôchodkového poistenia (vedený a podávaný zamestnávateľom podľa § 231 ods. 2 zákona o sociálnom poistení) či evidenčný list dôchodkového zabezpečenia (vedený a podávaný zamestnávateľom podľa § 290 cit. zákona), sú dôkazy s rovnakou dôkaznou silou ako iné dôkazy. Údaje na týchto tlačivách vypĺňa zamestnávateľ. Nedá sa vylúčiť, že zaslaný evidenčný list obsahuje nesprávne údaje. Práve na tento účel existuje možnosť dodatočného vyhotovenia nového, tzv. opravného evidenčného listu, v ktorom zamestnávateľ uvedie správne údaje.“ Z uvedeného podľa jeho názoru vyplýva, že existuje možnosť opravy evidenčného listu dôchodkového poistenia vedený a podávaný zamestnávateľom ako samozrejmosť v prípade, že zaslaný evidenčný list dôchodkového poistenia obsahuje nesprávne údaje, ktoré vypĺňa zamestnávateľ. Preto tvrdenie žalovanej, že „Osobný vymeriavací základ je suma vymeriavacieho základu, ktorý vykázal zamestnávateľ za príslušný kalendárny rok na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia a nie je možné tento spochybňovať.“, považoval za nesprávne. Bol toho názoru, že z uvedeného vyplýva povinnosť vychádzať pri výpočte fiktívnej sumy dôchodku z preukázaného vymeriavacieho základu 20105,34 EUR a opraviť údaje za rok 2021 v osobnom liste dôchodkového poistenia č. II fiktívneho starobného dôchodku. 51. Žalovaná podľa jeho názoru započítala do súčtu osobné mzdové body za dobu zamestnania a náhradnú dobu a rozdielnym hodnotením ustanovení zákona nezapočítala osobné mzdové body za dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby. Doba štúdia a doba civilnej služby sa hodnotia ako doba zamestnania Československého obdobia dôchodkového poistenia. Mal za to, že z uvedeného dôvodu je žalovaná povinná evidovať mzdové body za dobu štúdia a dobu civilnej služby pre účely fiktívneho výpočtu starobného dôchodku v osobnom liste dôchodkového poistenia č. II. Žalovaná je tak podľa jeho názoru povinná započítať do súčtu osobných mzdových bodov všetky osobné mzdové body teda aj osobné mzdové body za dobu štúdia a dobu civilnej služby pre účely výpočtu fiktívnej sumy starobného dôchodku, ktoré mu patria podľa § 255 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pri výpočte fiktívneho starobného dôchodku. Tvrdil, že pri výpočte súčtu rozhodujúceho obdobia pre účely výpočtu fiktívneho starobného dôchodku sa preto vylučujú obdobia za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 alebo § 255 ods. 3, alebo obdobie, za ktorý nemožno určiť osobný mzdový bod pred 01.01.1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Konštatoval, že rozhodujúce obdobie pred 01.01.1984 je aj obdobie od 01.09.1976 (začiatok štúdia) do 01.01.1984, ktoré sa však nezapočítava do rozhodujúceho obdobia. Dodal, že pri výpočte obdobia starobného dôchodkového poistenia pre účely výpočtu fiktívneho
dôchodku sa započítava Československé obdobie dôchodkového poistenia v súlade s jeho výpočtom, avšak pripočítaním dôb za rok 1993 od 01.08.1993 do 31.12.1993, celý rok 1994 a za rok 1995 od 01.01.1995 do 30.09.1995. 52. Záverom konštatoval, že žalovaná nesprávne zmenila rozhodnutie o predčasnom starobnom dôchodku na základe nedostačujúceho zistenia skutkového stavu veci. III. Vyjadrenia účastníkov konania 53. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.05.2023 k námietke žalobcu, že v osobnom liste dôchodkového poistenia pre účely výpočtu fiktívneho dôchodku chýba vymeriavací základ za rok 1994 vo výške 92125, za rok 1993 vo výške 96764 a za obdobie od 01.01.1995 do 30.09.1995 vo výške 95784, uviedla, že fiktívna suma predčasného starobného dôchodku sa podľa § 68a zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 105/2019 Z. z. určila ako fiktívna suma predčasného starobného dôchodku so zohľadnením československého obdobia dôchodkového poistenia a obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31.12.1992 podľa právnych predpisov Slovenskej republiky ku dňu priznania predčasného starobného dôchodku, to znamená 01.06.2022. 54. Uviedla, že rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na výplatu dôchodku, a sú to kalendárne roky 1984 až 2021. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 01.01.1984 a ani kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia alebo doby výkonu civilnej služby. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 41,3564. Uviedla, že v osobnom liste dôchodkového poistenia č. II je zohľadnené československé obdobie dôchodkového poistenia, obdobie od roku 01.01.1985 do 31.12.1992 (do dňa rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky) s vymeriavacími základmi, ktoré potvrdila Česká správa sociálneho zabezpečenia. Ďalej uviedla, že vymeriavacie základy za rok 1994, za rok 1993 a za obdobie od 01.01.1995 do 30.09.1995 nie sú zohľadnené pri výpočte fiktívnej sumy predčasného starobného dôchodku, nakoľko uvedené roky nepatria do československého obdobia dôchodkového poistenia a ani do obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31.12.1992 podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Uvedené obdobia sú obdobia, ktoré žalobca získal v cudzine. 55. Námietku žalobcu, týkajúcu sa nesprávneho vymeriavacieho základu vo výške 14064,58 EUR za rok 2021, považovala za nedôvodnú, pričom znova zopakovala svoju argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí. 56. Rovnako považovala za nedôvodnú aj námietku žalobcu, že v osobnom liste dôchodkového poistenia č. II nie sú uvedené osobné mzdové body vo výške 0,3 za každý rok štúdia, t. j. od 01.09.1976 do 31.07.1985. K uvedenému dodala, že žalobcovi neboli určené osobné mzdové body vo výške 0,3 za roky štúdia od 05.09.1976 do 31.12.1983, nakoľko uvedené roky nepatria do rozhodujúceho obdobia. Do rozhodujúceho obdobia nepatrí ani kalendárny rok 1984, nakoľko v roku 1984 žalobca získal 366 dní doby štúdia. 57. K námietke žalobcu, týkajúcej sa neuvedenia osobného mzdového bodu za výkon civilnej služby 0,0756 za obdobie od 01.10.1985 do 31.12.1985 a osobný mzdový bod 0,2244 za obdobie od 01.01.1986 do 30.09.1986, uviedla, že pretože žalobca získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona o sociálnom zabezpečení, preukázal dobu štúdia a získal dobu inej vojenskej služby, alebo dobu civilnej služby v kalendárnom roku 1985 335 dní, v kalendárnom roku 1986 276 dní, patrí za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Konštatovala, že nakoľko obdobie civilnej služby a doba štúdia netrvali celý kalendárny rok, osobný mzdový bod bol určený ako pomerná časť osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb v súlade s § 255 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. 58. K námietke žalobcu, týkajúcej sa nezapočítania obdobia od 01.08.1985 do 26.08.1985, uviedla, že po opätovnom preskúmaní administratívneho spisu bolo zistené, že na účely výpočtu fiktívnej sumy predčasného starobného dôchodku nebolo zohľadnené obdobie od 01.08.1985 do 26.08.1985, kedy žalobca pracoval u zamestnávateľa Západoslovenské energetické závody, Bratislava. Zároveň uviedla, že po opätovnom výpočte sumy predčasného starobného dôchodku, uvedené obdobie nemá vplyv na
určenie sumy predčasného starobného dôchodku a suma predčasného starobného dôchodku zostáva nezmenená, čo vyplýva z administratívneho spisu. Navrhla, aby správny súd žalobu zamietol. 59. Žalobca vo svojom vyjadrení (replike) zo dňa 03.09.2023 uviedol, že obdobie za rok 1993 od 01.01.1993 do 31.12.1993, za rok 1994 od 01.01.1994 do 31.12.1994 a za rok 1995 od 01.01.1995 do 30.09.1995 je obdobím dôchodkového poistenia. Toto obdobie nie je možné podľa jeho názoru svojvoľne vynechať z osobného listu dôchodkového poistenia č. II a pri výpočte fiktívnej sumy predčasného dôchodku a nesprávne vkladať do rozdielu so sumou starobného dôchodku Českej správy sociálního zabezpečení, v ktorom je toto obdobie. V nadväznosti na uvedené poukázal na to, že Česká správa sociálního zabezpečení vydala rozhodnutie č. R 22.11.2022-412/610 226 6148, v ktorom sú započítané uvedené obdobia za rok 1993, 1994 a 1995 dôchodkového poistenia a dôchodkového poistenia z československého obdobia dôchodkového poistenia do 31.12.1992. 60. Ďalej poukázal na znenie § 255 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého „Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie v cudzine získané po 30. apríli 1990,“. Zastával názor, že z uvedeného dôvodu je kľúčovou povinnosťou žalovanej Sociálnej poisťovne vypočítať fiktívnu sumu predčasného starobného dôchodku na základe úplných údajov v osobnom liste dôchodkového poistenia, teda aj údajov dôchodkového poistenia za rok 1993, 1994 a 1995, aby bolo možné vypočítať rozdiel fiktívnej sumy predčasného starobného dôchodku a sumy starobného dôchodku podľa rozhodnutia Českej správy sociálního zabezpečení a teda aby bol výpočet vecne a logicky správny a aby ho nepoškodil. 61. K obdobiu od 01.08.1985 do 26.08.1985 uviedol, že v danom období bol zamestnaný u zamestnávateľa Západoslovenské energetické závody, Bratislava, v ktorom bol dosiahnutý vymeriavací základ za toto obdobie. Mal za to, že žalovaná je povinná doplniť údaj o vymeriavacom základe do osobného listu dôchodkového poistenia a vypočítať osobný mzdový bod za toto obdobie a zistiť sumu osobných mzdových bodov so všetkými mzdovými bodmi a doplnenými mzdovými bodmi. 62. Záverom konštatoval, že žalovaná má povinnosť vypočítať fiktívnu sumu predčasného starobného dôchodku na základe úplných údajov, opravených a doplnených údajov v osobnom liste dôchodkového poistenia, teda aj údajov dôchodkového poistenia za rok 1993, 1994 a 1995, opravených údajov za rok 2021, údajov osobných mzdových bodov za dobu štúdia od 01.09.1976 do 31.07.1985, dobu výkonu civilnej vojenskej služby a obdobia od 01.08.1985 do 26.08.1985 u zamestnávateľa Západoslovenské energetické závody, Bratislava, aby bolo možné vypočítať rozdiel fiktívnej sumy predčasného starobného dôchodku a sumy starobného dôchodku podľa rozhodnutia Českej správy sociálního zabezpečení a teda aby bol výpočet predčasného starobného dôchodku vecne, logicky správny a podľa predpisov. 63. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadrila. IV. Relevantné právne predpisy 64. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 65. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 66. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 67. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
68. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 69. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 70. Podľa čl. 52 ods. 3 nariadenia č. 883/2004, daná osoba má nárok na najvyššiu čiastku vypočítané v súlade s ods. 1 písm. a) a b) od príslušnej inštitúcie každého členského štátu. 71. Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. 72. Podľa čl. 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky. 73. Podľa § 60 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, československé obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy starobného dôchodku podľa § 66a, predčasného starobného dôchodku podľa § 68a alebo invalidného dôchodku podľa § 73a je doba zamestnania a náhradná doba získané pred 1. januárom 1993 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 1993. Československé obdobie dôchodkového poistenia sa započítava podľa predpisov Slovenskej republiky účinných ku dňu, od ktorého sa priznáva starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. 74. Podľa § 60 ods. 10 zákona o sociálnom poistení, rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. 75. Podľa § 62 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 76. Podľa § 62 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Ak toto obdobie trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní tohto obdobia. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu vo výške 0,3 a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom bolo získané obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. 77. Podľa § 63 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení, priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava v celej výške. Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku 2016 a nasledujúcich rokoch 68%. 78. Podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. 79. Podľa § 64 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa odsekov 1 až 5, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.
80. Podľa § 66a ods. 2 zákona o sociálnom poistení, fiktívna suma starobného dôchodku sa určí ako suma starobného dôchodku podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak starobný dôchodok bol priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9. 81. Podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. 82. Podľa § 68 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 83. Podľa § 68a zákona o sociálnom poistení, suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako rozdiel fiktívnej sumy predčasného starobného dôchodku a sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky, ak ide o poistenca podľa § 66a ods. 1; § 66a ods. 2 až 5 platí rovnako. V. Právne posúdenie veci správnym súdom 84. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 85. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 8Sa/17/2023. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-8Sa/17/2023. 86. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe správny súd rozhodol s nariadením pojednávania dňa 20.10.2026 za splnenia podmienok uvedených v ust. § 108 ods. 1 a 2 SSP, v neprítomnosti žalovanej v zmysle § 114 SSP – žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. Žalobca na pojednávaní zotrval na všetkých svojich argumentoch uvedených v žalobe. 87. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej (generálneho riaditeľa) č. 610 226 6148 0 zo dňa 05.01.2023, ktorým táto podľa § 218 ods. 2 ZSP zmenila prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu tak, že podľa § 67 ods. 1, § 68a, § 82 zákona
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa článku 52 ods. 1 a 3 nariadenia č. 883/2004 priznala žalobcovi od 1. júna 2022 predčasný starobný dôchodok v sume 421,70 EUR mesačne; zároveň podľa § 82 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 1. januára 2023 zvýšila žalobcovi invalidný dôchodok na sumu 471,50 EUR mesačne. 88. Žalobca v správnej žalobe namietal, že v osobnom liste dôchodkového poistenia č. II. zo dňa 5. januára 2023 pre účely výpočtu fiktívneho výpočtu sumy predčasného starobného dôchodku nie sú uvedené všetky hrubé zárobky. Ďalej namietal, že v osobnom liste dôchodkového poistenia úplne chýba vymeriavací základ za rok 1994 vo výške 92125, vymeriavací základ za rok 1993 vo výške 96761 a vymeriavací základ za obdobie od 1. januára 1995 do 30. septembra 1995 vo výške 95784, všetky tieto vymeriavacie základy vyplývajú z osobného listu dôchodkového poistenia pripojeného k rozhodnutiu Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 22. novembra 2022. Ďalej namietal nesprávny vymeriavací základ vo výške 14064,58 za rok 2021, pričom poukazoval na to, že správna hodnota vymeriavacieho základu má byť 20105,34. Namietal, že v osobnom liste dôchodkového poistenia č. II. zo dňa 5. januára 2023 nie sú uvedené osobné mzdové body vo výške 0,3 za každý rok štúdia, t. j. od 1. septembra 1976 do 31. júla 1985; ďalej namietal neuvedenie osobného mzdového bodu za výkon civilnej služby vo výške 0,0756 za obdobie od 1. októbra 1985 do 31. decembra 1985, za obdobie od 1. januára 1986 do 30. septembra 1986 vo výške 0,2244 a za obdobie od 1. augusta 1985 do 26. augusta 1985. Uviedol, že žalovaná je povinná viesť správnu evidenciu vymeriavacích základov, a poukázal na to, že sa nedá vylúčiť, že zaslaný evidenčný list obsahuje nesprávne údaje. 89. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 25.05.2022 požiadal o predčasný starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 01.06.2022. 90. Správny súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že prvostupňový orgán prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi podľa § 67 ods. 1 a § 82 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 01.06.2022 priznal predčasný starobný dôchodok v sume 421,70 EUR mesačne. Predčasný starobný dôchodok prvostupňový orgán priznal žalobcovi podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia č. 883/2004 v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 a podľa článku 50 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia č. 883/2004. 91. Vzhľadom na to, že do 31.12.1992 žalobca získal obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré je príslušná priznať dôchodok Česká republika, suma jeho dôchodku bola žalovanou znovu určená v súlade s čl. 8, s čl. 52 ods. 1 písm. b) a čl. 52 ods. 3 nariadenia č. 883/2004 po započítaní obdobia poistenia a hrubých zárobkov získaných podľa právnych predpisov Českej republiky. Po zistení doby poistenia žalobcu získaného podľa právnych predpisov Českej republiky, doručení evidenčného materiálu k 31.12.1992, priznaní starobného dôchodku žalobcovi podľa právnych predpisov Českej republiky a oznámení jeho sumy, žalovaná znovu určila sumu predčasného starobného dôchodku žalobcu s prihliadnutím na doby poistenia a hrubé zárobky získané podľa právnych predpisov Českej republiky pred 01.01.1993. Z uvedeného dôvodu podľa názoru správneho súdu postupovala žalovaná správne keď pristúpila k zmene prvostupňového rozhodnutia a k opätovnému rozhodnutiu o nároku žalobcu na predčasný starobný dôchodok a určeniu sumy predčasného starobného dôchodku s prihliadnutím na doby poistenia a hrubé zárobky získané žalobcom podľa právnych predpisov Českej republiky pred 01.01.1993. 92. Správny súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že žalobca bol ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zamestnaný v Českej republike u zamestnávateľa Škoda Praha, a. s. Nakoľko zamestnávateľ žalobcu mal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, teda ku dňu 31.12.1992, sídlo na území Českej republiky, tak všetky doby zabezpečenia, ktoré žalobca získal pred 01.01.1993 sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Pretože žalobca do 31.12.1992 získal československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré je príslušná priznať dôchodok Česká republika, tak žalovaná podľa názoru správneho súdu správne určila sumu žalobcovho predčasného starobného dôchodku aj v súlade s článkom 8, článkom 52 ods. 1 písm. b) a článkom 52 ods. 3 nariadenia č. 883/2004 so započítaním obdobia poistenia a hrubých zárobkov, ktoré získal žalobca podľa právnych predpisov Českej republiky.
93. Správny súd konštatuje, že po dôslednom preskúmaní napadnutého rozhodnutia nedetegoval žiadne pochybenie žalovanej urobené vo výpočtoch sumy predčasného starobného dôchodku žalobcu, ako aj vo výpočte fiktívnej sumy predčasného starobného dôchodku žalobcu. Správny súd v podrobnostiach jednotlivých výpočtov, ktoré považuje za správne, odkazuje na časť I. odôvodnenia tohto rozsudku (konkrétne na odseky 10 až 41). Skutočnosť, že žalovaná po opätovnom preskúmaní administratívneho spisu zistila, že na účely výpočtu fiktívnej sumy predčasného starobného dôchodku žalobcu nebolo zohľadnené obdobie od 01.08.1985 do 26.08.1985, kedy žalobca pracoval u zamestnávateľa Západoslovenské energetické závody, Bratislava, podľa názoru správneho súdu nezakladá dôvod na zrušenie rozhodnutia, a to preto, lebo aj po opätovnom výpočte sumy predčasného starobného dôchodku, uvedené obdobie nemá vplyv na určenie sumy predčasného starobného dôchodku žalobcu a suma predčasného starobného dôchodku žalobcu zostáva nezmenená. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 98-102/02, podľa ktorého „...rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“ Obdobne správny súd odkazuje aj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k účelu správneho súdnictva: „Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej moci v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná.“ (viď. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. októbra 2015 sp. zn. III. ÚS 502/2015). 94. Námietku žalobcu, že v osobnom liste dôchodkového poistenia pre účely výpočtu fiktívneho dôchodku chýba vymeriavací základ za rok 1994 vo výške 92125, za rok 1993 vo výške 96764 a za obdobie od 1. januára 1995 do 30. septembra 1995 vo výške 95784, správny súd nepovažuje za dôvodnú. Správny súd uvádza, že fiktívna suma predčasného starobného dôchodku bola žalovanou správne určená podľa § 68a ZSP v znení zákona č. 105/2019 Z. z. ako fiktívna suma predčasného starobného dôchodku so zohľadnením československého obdobia dôchodkového poistenia a obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa právnych predpisov Slovenskej republiky ku dňu priznania predčasného starobného dôchodku (01.06.2022). Podľa názoru správneho súdu žalovaná správne určila aj rozhodujúce obdobie v súlade s § 63 ods. 6 ZSP v znení neskorších predpisov ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na výplatu dôchodku, pričom konkrétne to sú kalendárne roky 1984 až 2021. Žalovaná ďalej správne vyhodnotila, že do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 1. januárom 1984 a ani kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia alebo doby výkonu civilnej služby a správne určila, že úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 41,3564. Tu treba taktiež zdôrazniť, že podľa čl. 1 ods. 1 ústavného zákona č. 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky uplynutím dňa 31. december 1992 zaniká Česká a Slovenská Federatívna Republika, pričom vychádzajúc z uvedeného je 31. december 1992 posledným dňom existencie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (dňom rozdelenia) a nasledujúci 1. január 1993 je dňom vzniku samostatných štátov Slovenskej republiky a Českej republiky. Správny sú poukazuje na to, že v osobnom liste dôchodkového poistenia č. II. zo dňa 05.01.2023 je zohľadnené československé obdobie dôchodkového poistenia, obdobie od roku 1. januára 1985 do 31. decembra 1992 (do dňa rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívne Republiky) s vymeriavacími základmi, ktoré potvrdila Česká správa sociálneho zabezpečenia (žalovaná ich nemôže meniť, nakoľko na to nie je zo zákona oprávnená). Žalovaná podľa názoru správneho súdu správne uviedla aj to, že vymeriavacie základy za rok 1994, za rok 1993 a za obdobie od 1. januára 1995 do 30. septembra 1995 nie sú zohľadnené pri výpočte fiktívnej sumy predčasného starobného dôchodku, nakoľko uvedené roky nepatria do československého obdobia dôchodkového poistenia a ani do obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa právnych predpisov Slovenskej republiky - uvedené obdobia sú obdobia, ktoré žalobca získal v cudzine. 95. Námietku žalobcu, ohľadne nesprávneho vymeriavacieho základu vo výške 14064,58 EUR za rok 2021, považuje správny súd taktiež za nedôvodnú. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že od 01.01.2021 do 31.05.2021 žalobca pracoval u zamestnávateľa Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a osobný mzdový bod bol správne určený ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného
vymeriavacieho základu, t. j. 14064,58 EUR osobný vymeriavací základ 13596,00 EUR všeobecný vymeriavací základ = 1,0345 po zaokrúhlení. Správny súd tu zdôrazňuje, že uvedený zamestnávateľ na evidenčnom liste dôchodkového poistenia nachádzajúcom sa v informačnom systéme žalovanej potvrdil vymeriavací základ vo výške 14064,58 EUR a žalovaná v prípade existujúceho zamestnávateľa, prípadne jeho právneho nástupcu, nemá zo zákona kompetenciu meniť, upravovať alebo opravovať evidenčné listy, teda hodnotiť získané nároky iným spôsobom, než ako sú uvedené na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia/poistenia. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť aj to, že evidenčný list dôchodkového zabezpečenia/poistenia je rozhodujúcim podkladom na rozhodovanie o dôchodkových nárokoch, pretože obsahuje údaje, podľa ktorých sa určuje nárok na dôchodok a vypočítava sa jeho výška; evidenčný list je dôkazným prostriedkom - súkromnou listinou, ktorej obsah môže meniť len subjekt, ktorý ho vydal (zamestnávateľ) - osobný vymeriavací základ je suma vymeriavacieho základu, ktorý vykázal zamestnávateľ za príslušný kalendárny rok na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia a nie je možné tento spochybňovať. Z uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že vymeriavacie základy, ktoré boli započítané pre výpočet osobného mzdového bodu pre účely určenia sumy predčasného starobného dôchodku žalobcu, boli v súlade so zákonom žalovanou hodnotené na základe evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, vyhotoveného zamestnávateľom a opatrené jeho pečiatkou, a to z vymeriavacieho základu, z ktorého bolo v dotknutých mesiacoch zaplatené poistné na dôchodkové poistenie. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že od hodnoty vymeriavacích základov uvedených v evidenčných listoch sa Sociálna poisťovňa nemôže odkloniť, ani nemôže hodnotiť vyššie vymeriavacie základy, než je zákonom upravená maximálna hodnota. 96. Námietku žalobcu, že v osobnom liste dôchodkového poistenia č. II. zo dňa 05.01.2023 nie sú uvedené osobné mzdové body vo výške 0,3 za každý rok štúdia, t. j. od 1. septembra 1976 do 31. júla 1985, považoval správny súd za taktiež nedôvodnú. Podľa názoru správneho súdu priemerný osobný mzdový bod použitý na určenie fiktívnej sumy dôchodku bol vypočítaný žalovanou správne z osobných mzdových bodov dosiahnutých v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1985 až 2021, pričom vymeriavacie základy boli žalovanou správne zhodnotené až od roku 1984, nakoľko pri určení rozhodujúceho obdobia sa v súlade s § 63 ods. 6 ZSP na roky pred rokom 1984 neprihliada. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 1. januárom 1984 a ani kalendárne roky, počas ktorých žalobca (poistenec) získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31. decembri 2007 priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Vzhľadom na uvedené podľa názoru správneho súdu žalovaná žalobcovi správne neurčila osobné mzdové body vo výške 0,3 za roky štúdia od 5. septembra 1976 do 31. decembra 1983, nakoľko uvedené roky nepatria do rozhodujúceho obdobia; do rozhodujúceho obdobia nepatrí ani kalendárny rok 1984, nakoľko v roku 1984 žalobca získal 366 dní doby štúdia. 97. Námietku žalobcu ohľadne neuvedenia osobného mzdového bodu za výkon civilnej služby 0,0756 za obdobie od 1. októbra 1985 do 31. decembra 1985 a osobný mzdový bod 0,2244 za obdobie od 1. januára 1986 do 30. septembra 1986, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd k tomuto poukazuje na to, že pretože žalobca získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, preukázal dobu štúdia a získal dobu inej vojenskej služby, alebo dobu civilnej služby v kalendárnom roku 1985 335 dní, v kalendárnom roku 1986 276 dní, tak mu patrí za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Nakoľko však obdobie civilnej služby a doba štúdia žalobcu netrvali celý kalendárny rok, osobný mzdový bol žalovanou správne určený ako pomerná časť osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb v súlade s § 255 ods. 3 ZSP. 98. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil také nedostatky napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd správnu žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 99. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanej podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).