Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-44Sa/4/2023 1023200268 29. 04. 2026 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200268.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, C. D., zastúpeného spoločnosťou NEMESIS Advice, s. r. o., so sídlom Na Revíne 12480/18, Bratislava, IČO: 56 476 779, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.12.2022, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.04.2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z 09.03.2022, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 09.03.2022 žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. 2. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.12.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) generálny riaditeľ žalovanej odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.04.2022 potvrdil. V odôvodnení uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava dňa 14.09.2022, ktorý nevyhovel odvolaniu žalobcu, zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 13.10.2022. Následne žalovaná odcitovala časť „Posudok“ z Odborného lekárskeho posudku zo dňa 13.10.2022 a uviedla, že po zohľadnení lekárskych správ a odborných nálezov, posudkový lekár sociálneho poistenia potvrdil, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je prietrž v jazve bez obštrukcie a bez gangrény, stav po operácii, ktorú zaradil do kapitoly X - choroby tráviacej sústavy, oddielu E - prietrže, položky 3 - prietrž v jazvách po brušnej operácii, písmena a) - s poruchou funkcie brušných orgánov (pri poruchách pasáže), podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 %, bez percentuálneho rozpätia. Za iné zdravotné
postihnutia, uvedené v diagnostických záveroch, bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, ktorú popísal v odbornom lekárskom posudku zo dňa 13.10.2022, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia. Nakoľko podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. je výkon lekárskej posudkovej činnosti pri výkone dôchodkového poistenia zverený posudkovému lekárovi sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia, pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu za účelom rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok, sú rozhodujúce závery posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktorých podkladom sú aj lekárske vyšetrenia ošetrujúcich lekárov žalobcu, špecialistov v odbore. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami, nálezmi, t. j. zdravotnou dokumentáciou doloženou do konania, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vo svojich odborných lekárskych posudkoch posúdili zdravotný stav žalobcu komplexne na základe zdravotnej dokumentácie, predložených lekárskych vyšetrení a odborných nálezov, svoje závery dostatočne odôvodnili. V odvolacom konaní žalobca nepredložil také relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 16.12.2022. II. Žaloba 3. Správnou žalobou zo dňa 16.02.2023, doručenou súdu tohto istého dňa, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.12.2022. Žalobca v žalobe namietal, že lekárske posudky nezohľadňujú aktuálny zdravotný stav žalobcu, a teda nebol spoľahlivo zistený skutočný stav veci. Posudky nezohľadnili skutočnosti obsiahnuté v lekárskej prepúšťacej správe zo dňa 29.09.2020 (diagnózy Z 48,8 a Z 51,4). Chybne označili ako hlavné diagnózy určujúce stupeň invalidity žalobcu podľa príslušných právnych predpisov diagnózu označenú ako K 43, pričom podľa ošetrujúcej lekárky žalobcu E. F. G. (Nemocnica pre obvinených a odsúdených v Trenčíne) a E. F. A., primára oddelenia (Nemocnica pre obvinených a odsúdených v Trenčíne) je hlavná diagnóza zaradená pod stupeň Z 48,8. Žalobca ďalej uviedol, že trpí zdravotnými problémami od roku 1992. V roku 2010 mal operované vredy na žalúdku. V roku 2013 bol operovaný opäť na vredy na žalúdku a na dvanástorníku, po ktorých operáciách sa mu vytvorila hernia o veľkosti 10 x 30 cm. V súvislosti s touto operáciou bol žalobca resuscitovaný a prekonal septický šok. Na uvedenú herniu bol operovaný dňa 18.09.2020, pričom na operáciu bol objednaný už 14.09.2020, kedy výsledkom operácie bolo voperovanie implantátu do brušnej dutiny o veľkosti 10 x 30 cm s hrúbkou 5 mm. V mesiacoch október a november 2022 žalobca absolvoval sonografické vyšetrenie, na ktorom bolo zistené, že sa mu trhá implantát brušnej dutiny. Žalobca trpí závratmi, bolesťami, pálením dutiny brušnej, prejde najviac niekoľko desiatok metrov, pričom sa mu ťažko dýcha. Zdravotný stav žalobcu bol naposledy „de facto“ posudzovaný pred 29 mesiacmi, pričom lekársky posudok zo dňa 13.10.2022 vychádzal len z predchádzajúcich dvoch posudkov. Z uvedených dôvodov žalobca podal námietku zaujatosti lekárov, ktorí vypracovali lekárske posudky a žiadal opätovné vyšetrenie jeho zdravotného stavu. III. Vyjadrenie žalovanej 4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.07.2024 uviedla, že podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.12.2022 bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Bratislave zo dňa 13.10.2022, podľa ktorého žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť
vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. K zdravotnej dokumentácii označenej a priloženej žalobcom v správnej žalobe, žalovaná uviedla, že lekárska prepúšťacia správa zo dňa 29.09.2020 bola zohľadnená pri posúdení jeho zdravotného stavu. V čase posudzovania žalobcovho zdravotného stavu nebola zistená taká zmena v zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a následné prehodnotenie nároku žalobcu na invalidný dôchodok. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zhodnotili zdravotný stav žalobcu na základe vtedy dostupných lekárskych nálezov. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený objektívnym a nestranným spôsobom, komplexne, a to na základe doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Žalovaná mala za to, že napadnuté rozhodnutie nie je postihnuté nezákonnosťou a odborný posudok o invalidite, ktorý bol použitý ako jeden z dôkazov pre rozhodnutie je logický, presvedčivý a preskúmateľný a závery v ňom obsiahnuté zodpovedajú záverom, ktoré sú obsiahnuté v lekárskych správach. Predložené lekárske správy a zdravotná dokumentácia boli riadne zhodnotené a neboli spôsobilé ovplyvniť, resp. zmeniť výsledky odbornej posudkovej činnosti posudkových lekárov. Z tohto posudku je zrejmé, z akých podkladov posudkový lekár vychádzal, aké zdravotné postihnutie určil za rozhodujúce. Posudok je odôvodnený takým spôsobom, že sú z neho zrejmé a poznateľné úvahy posudkového lekára a nevzbudzujú odôvodnené pochybnosti o jeho správnosti. Žalobu navrhla zamietnuť. IV. Replika žalobcu 5. Vo vyjadrení zo dňa 12.12.2024 žalobca uviedol, že naďalej spochybňuje tvrdenie žalovanej, že lekárska prepúšťacia správa zo dňa 29.09.2020 bola zohľadnená pri posudzovaní jeho zdravotného stavu a trvá na tom, že prepúšťacia správa stanovuje jeho diagnózu pod označením Z 51.4, k 40.90, ktorá odôvodňuje takú zmenu jeho zdravotného stavu pri zvýšení miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá zakladá prehodnotenie jeho nároku na invalidný dôchodok tak ako žiada v správnej žalobe. 6. Žalovaná sa k tomuto vyjadreniu žalobcu nevyjadrila. V. Konanie na správnom súde 7. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Trnave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Trnave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. 8. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 29.04.2026 za účasti právneho zástupcu žalobcu a zástupkyne žalovanej. 9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že lekárske posudky, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, nezohľadňujú aktuálny zdravotný stav žalobcu a prepúšťaciu správu, keď žalobca bol naposledy vyšetrený s veľkým časovým odstupom pred vydaním týchto posudkov. Preto žalobca aj namietal zaujatosť posudkových lekárov, nakoľko tie posudky vychádzajú z jedného skutkového základu a z totožných informácií. Zdravotný stav žalobcu nebol objektívne posúdený, a teda žalovaná porušila svoje povinnosti v zmysle zákona o sociálnom poistení, keď riadne nezistila skutkový stav veci. 10. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že pri posúdení zdravotného stavu žalobcu boli zohľadnene všetky lekárske správy, ktoré žalobca predložil, vrátene prepúšťacej správy zo dňa 29.09.2020. Posudok posudkového lekára bol vyhotovený v súlade so zákonom a zodpovedá kritériám, ktoré sú upravené v zákone o sociálnom poistení. VI. Právne posúdenie 11. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
12. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 13. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 14. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 15. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 16. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 17. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 18. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 19. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 20. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 21. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 22. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 23. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 24. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
25. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. 26. Predmetom preskúmania vo veci bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku z dôvodu, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá žalobca pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobca mal za to, že jeho zdravotný stav bol nesprávne posúdený a nesprávne bola určená miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 27. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu na účely rozhodovania o invalidnom dôchodku je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 cit. zákona). Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a zo zreteľom na závažnosť ostatných závažných postihnutí. Z uvedeného vyplýva, že posudkový lekár má povinnosť po zhodnotení zdravotného stavu na základe všetkých predložených lekárskych nálezov a správ vyhodnotiť, ktorá diagnóza je v danom prípade rozhodujúca, a na základe jej percentuálneho ohodnotenia podľa prílohy č. 4 určiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zo zákona o sociálnom poistení nevyplýva explicitná povinnosť percentuálne ohodnocovať všetky zistené druhy zdravotného postihnutia. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa § 71 ods. 6 zák. o sociálnom poistení možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. 28. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 09.03.2022, doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 15.03.2022, požiadal o priznanie invalidného dôchodku. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava posudkom zo dňa 09.03.2022 ustálil, že miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť je 20%, z toho 10% za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly X. - choroby tráviacej sústavy, oddiel E – prietrže, položka 3 – prietrž v jazvách po brušnej operácii, písm. a) – s poruchou funkcie brušných orgánov prílohy č. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. a za iné zdravotné postihnutia 10 %. Posudkový lekár v posudku konštatoval, že žalobca bol od roku 2016 opakovane vyšetrovaný v chirurgickej ambulancii pre rozsiahlu herniu v jazve po údajne opakovaných operáciách žalúdočných vredov (v dokumentácii udávaný rok 2012 a 2014). Opakovane udávaný diskomfort v zmysle nafukovania, kŕčovitých bolestí, poruchou trávenia, chirurgom však stav nebol indikovaný na operačné riešenie, nakoľko nešlo o akútnu brušnú príhodu. Prechodne stav po symptomatickej liečbe zlepšený. Pre pretrvávajúce ťažkosti hospitalizovaný v roku 2020 opakovane v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne, kde podľa dokumentácie 18.09.2020 bola zrealizovaná operácia – rozsiahla rekonštrukcia prednej steny plastikou. Stav po operácii popisovaný ako stabilný. Udáva však pocit slabosti a kŕče v bruchu, tiež hnačkovité stolice, doporučený symptomatický postup a v prípade pretrvávania ťažkostí prešetrenie v gastroenterologickej ambulancii, čo však nie je zdokladované. Psychiatrom opakovane vyšetrený, stav hodnotený ako neurotická porucha a porucha osobnosti bez zjavnej akútnej psychopatológie, bez zjavnej depresie, s doporučenou medikáciou Mirzaten. Po podaní odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočky Trnava dňa 14.09.2022 s nezmeneným posudkovým záverom. Posudkový lekár konštatoval, že k odvolaniu predložil žalobca odborné vyšetrenia prevažne staršieho dáta, ktoré však nemajú posudkovo výpovednú hodnotu, pre ktorú by bol dôvod meniť predošlý posudok a dátum vzniku invalidity. 29. Následne bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Prešove. V lekárskom posudku zo dňa 13.10.2022 bolo rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určené podľa kapitoly X. - choroby tráviacej sústavy, oddiel E – prietrže, položka 3 – prietrž v jazvách po brušnej operácii, písm. a) – s poruchou funkcie brušných orgánov prílohy č. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. Miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 20%, z toho 10% za rozhodujúce zdravotné postihnutie a 10 % za iné zdravotné postihnutia. V posudku bolo uvedené, že žalobca bol opakovane vyšetrovaný od roku 2016 pre prietrž v jazve a bruchu. Pre pretrvávajúce ťažkosti bol v septembri roku 2020 operovaný v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne, bola vykonaná rozsiahla plastická rekonštrukcia prednej brušnej steny. Po operácii bol stav stabilizovaný. Subjektívne dokumentoval kŕče v bruchu, zrýchlenú črevnú pasáž s potrebou symptomatickej liečby. V minulosti sa liečil na dvanástnikový vred (2012 – 2014). Odvtedy nedošlo k recidíve ochorenia, žalobca je konzervatívne liečený podľa ťažkostí. Z posudkového hľadiska to nemá vplyv na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Psychiatrické vyšetrenie z roku 2018 dokumentuje ochorenie z okruhu neurotických stresom podmienených a somatoformných porúch, bez dokumentovania zjavnej akútnej psychopatológie a depresie. Navrhované lieky odmietol, aktuálne bol doporučený E.. Ochorenie duševného stavu nie je z posudkového hľadiska závažné, má len minimálny vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a nemá charakter rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Boli zhodnotené aj odborné vyšetrenia skorších dátumov, ktoré dodatočne predložil v odvolacom konaní, po posudkovom zhodnotení nemajú vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre nezávažnosť z posudkového hľadiska. 30. Súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti. Pred vydaním napadnutého rozhodnutia bol zdravotný stav žalobcu posúdený celkom trikrát. Posudkoví lekári sociálneho poistenia oboch stupňov v rámci posudzovania zdravotného stavu žalobcu zhodne ustálili rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu podľa kapitoly X. - choroby tráviacej sústavy, oddiel E – prietrže, položka 3 – prietrž v jazvách po brušnej operácii, písm. a) – s poruchou funkcie brušných orgánov prílohy č. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. Tiež zhodne určili mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť na 20%, z toho 10% za rozhodujúce zdravotné postihnutie a 10 % za iné zdravotné postihnutia. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Sú logické a presvedčivo objasňujú záver jednak o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ako aj určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkoví lekári pritom vychádzali zo všetkých lekárskych správ, ktoré žalobca predložil v administratívnom konaní, vrátane prepúšťacej správy zo dňa 29.09.2020. Žalovaná preto nepochybila, keď v napadnutom rozhodnutí vychádzala z odborného lekárskeho posudku jej posudkových lekárov a správne rozhodla, že žalobca v zmysle ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 31. Žalobca okrem iného namietal, že posudkoví lekári nesprávne určili ako hlavnú diagnózu K 43, keď podľa ošetrujúcich lekárov z Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne bola hlavná diagnóza Z 48,8. Súdu nie je zrejmé, na základe čoho dospel žalobca k takémuto záveru. Rozhodujúce zdravotné postihnutie určili na základe lekárskych správ predložených žalobcom posudkoví lekári, ktorí sú na to odborne spôsobilí. Už len zo znenia diagnózy Z 48,8 „iná bližšie určená následná chirurgickú starostlivosť“ je zrejmé, že sa nejedná o zdravotné postihnutie, ale následnú chirurgickú starostlivosť (čo spravidla predstavuje nejaký plánovaný lekársky výkon potrebný na kompletné doliečenie). Pokiaľ ide o diagnózu K40.90 (uvedenú v prepúšťacej správe zo dňa 29.09.2020), hernia in cicatricae permagna je latinský výraz pre „veľkú prietrž v jazve po predchádzajúcej operácii“, čo zodpovedá
rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu určenému posudkovými lekármi. Diagnóza Z51.4 označuje „prípravnú starostlivosť (prípravu) pred následnou liečbou, ktorá nie je zatriedená inde“, opäť sa teda nejedná o zdravotné postihnutie. 32. Žalobca ďalej namietal, že posúdenie jeho zdravotného stavu nevychádzalo z jeho aktuálneho fyzického stavu, keďže naposledy absolvoval lekárske vyšetrenie v dňoch 25.07.2020 až 28.07.2020. K tomu súd uvádza, že žalobca bol následne hospitalizovaný v dňoch 25.09.2020 až 29.09.2020, o čom predložil prepúšťaciu správu. Tiež absolvoval chirurgické vyšetrenia dňa 02.10.2020 a 03.05.2021 a vyšetrenia u všeobecného lekára dňa 25.03.2021, 08.04.2021 a 22.04.2021, čo vyplýva zo zdravotnej dokumentácie založenej v administratívnom spise. Všetky tieto správy boli podkladom na posúdenie zdravotného stavu žalobcu posudkovými lekármi. Súd tiež poukazuje na to, že žalovaná nebola povinná vyzývať žalobcu, aby predložil všetky lekárske správy, keďže žalobca ako žiadateľ o dávku (invalidný dôchodok) bol sám povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku (§ 184 ods. 5 druhá veta cit. zákona o soc. poistení), resp. ako účastník konania navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení o vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 196 ods. 6 prvá veta zákona o soc. poistení). Žalovaná nezodpovedá za to, že žalobca neabsolvoval ďalšie lekárske vyšetrenia, a teda nemal k dispozícii aktuálnejšie lekárske správy. Pokiaľ ide o posúdenie zdravotného stavu posudkovými lekármi v neprítomnosti žalobcu, takýto postup (aby v čase krízovej situácie mohla byť posudková činnosť vykonávaná aj bez prítomnosti poistenca) v tom čase umožňovala právna úprava § 153 ods. 5 v spojení s § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z. účinného od 04.04.2020. Krízová situácia v SR trvala do 15.09.2023. 33. Keďže žalobca nebol spokojný s posudkami posudkových lekárov, v žalobe uviedol, že podáva námietku zaujatosti lekárov, ktorí vypracovali všetky tri posudky. Žalobca však neuviedol, na základe akej skutočnosti by mali byť zaujatí. Nepoukázal na také okolnosti spočívajúce v ich pomere k veci alebo k účastníkovi konania, na základe ktorých by bolo možné mať odôvodnené pochybnosti o ich nezaujatosti. Pokiaľ pochybnosti žalobcu o nezaujatosti posudkových lekárov pramenia z ich štátnozamestnaneckého pomeru vo vzťahu k žalovanej, súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn 6Ssk/52/2022 zo dňa 27.09.2023, ktorý v reakcii na takúto námietku uviedol: „lekárska posudková činnosť (okrem iného) aj dôchodkového poistenia zahŕňa primárne posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Postup posudkového lekára, ktorého základným účelom je posudková činnosť, predpokladá popri odborných lekárskych znalostí tiež znalosti z oboru posudkového lekárstva. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je aj v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Pokiaľ sám zákon č. 461/2003 Z. z. zveril právomoc posudkovým lekárom na vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti, potom námietky žalobkyne, že závery posudkových lekárov sú neobjektívne už len z dôvodu ich štátnozamestnaneckého pomeru k orgánom verejnej správy (pobočka / ústredie), je potrebné vyhodnotiť ako nedôvodné, keďže sú namierené priamo proti zneniu zákona, ktorý túto situáciu predpokladá. Podľa tohto tvrdenia by každá jedna lekárska správa musela byť považovaná za neobjektívnu, nesprávnu a vychádzajúcu zo zaujatého posudzovania zdravotného stavu účastníkov, a to z dôvodu pomeru posudkového lekára k pobočke/ ústrediu.“ 34. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaná dostatočne zistila skutkový stav, vec správne právne posúdila a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnila, preto súd nezistil žiaden dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 35. Na záver správny súd dáva žalobcovi do pozornosti, že rozhodnutím žalovanej a súdu nie je dotknuté jeho právo podať novú žiadosť o invalidný dôchodok, a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jeho zdravotného stavu.
36. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa § 5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).