Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-22Sa/10/2023 1023200216 21. 04. 2026 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200216.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX E. – F., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.11.2022 takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Správny súd v Bratislave n e p r i z n á v a účastníkom konania právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.06.2022 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“), vychádzajúc z ustanovenia § 74 ods. 2, 3 a 6 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) žalobcovi zastavila výplatu vdoveckého dôchodku od XX.XX.XXXX. Rozhodnutie správny orgán prvého stupňa odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uplynie obdobie jedného roka od smrti manželky žalobcu. Keďže žalobca nepreukázal, že po uplynutí jedného roka od smrti jeho manželky spĺňa aspoň jednu z podmienok trvania nároku na výplatu vdoveckého dôchodku uvedenú v § 74 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, výplata dôchodku sa zastavuje od XX.XX.XXXX. 2. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 05.08.2022 uviedol, že zákony aplikované správnym orgánom prvého stupňa v jeho prípade považuje za nedokonalé, založené na materialistickom svetonázore z minulosti. Poukázal na to, že počet detí je závislý aj od zdravotného stavu manželov, prírodných javov a životnej filozofie. On ako vdovec má hrubý mesačný príjem 1.230 EUR a ako štátny zamestnanec nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť. Uviedol, že jeho pravidelné mesačné výdavky predstavujú sumu 740,86 EUR (bez stravného a ostatných životných výdavkov) a jeho čistý príjem je 920 EUR. Manželkin zamestnávateľ odvádzal do Sociálnej poisťovne odvody viac ako 30 rokov. Manželka nebude nikdy poberať starobný dôchodok, pretože sa ho nedožila. Z uvedených dôvodov by mal byť žalobcovi priznaný nárok na vdovecký dôchodok na dlhšie obdobie ako na jeden rok. Úmrtie manželky bolo náhle a vyplácanie vdoveckého dôchodku nemôže byť viazané iba na vzorec, štátny rozpočet, ale na reálne odvedené peniaze na účet do štátnej pokladnice za obdobie viac ako 30 rokov a na individuálnu reálnu životnú situáciu pozostalých. Žiadal preto vyplácanie vdoveckého dôchodku nastaviť na jeho aktuálnu reálnu životnú situáciu. 3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.11.2022 odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca žiadosťou zo dňa 22.10.2021 požiadal o priznanie vdoveckého dôchodku po manželke G. C., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. Na základe tejto žiadosti bol žalobcovi priznaný vdovecký dôchodok rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX X – I. zo dňa 25.11.2021 od XX.XX.XXXX vo výške 347,90 EUR mesačne. S poukazom na zákonné podmienky nároku na vdovecký dôchodok žalovaná uviedla, že nakoľko dňa XX.XX.XXXX uplynulo obdobie jedného roka od smrti manželky žalobcu a žalobca nepreukázal, že po uplynutí jedného roka od smrti manželky spĺňa aspoň jednu podmienku pre trvanie nároku na výplatu vdoveckého dôchodku podľa § 74 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, výplata dôchodku mu bola zastavená. Ani v odvolacom konaní žalobca nepreukázal žiadne nové skutočnosti ani nepredložil iné relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť napadnutého rozhodnutia. Námietky týkajúce sa nepriaznivej životnej a finančnej situácie nie je možné zohľadniť. Kogentné ustanovenia zákona o sociálnom poistení neposkytujú priestor odchýliť sa od nich, ani možnosť ich nerešpektovať. Žalovaná je povinná pri svojej činnosti rešpektovať právne predpisy, ktoré sú záväzné, ich nedodržiavanie by bolo nezákonné. II. Správna žaloba 4. Správnou žalobou zo dňa 07.02.2023, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 08.02.2023, žalobca žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie považoval žalobca za nesprávne, nezákonné a vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. 5. Žalobca uviedol, že žalovaná neprihliadla na skutkový stav opísaný žalobcom v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Ustanovenia zákona o sociálnom poistení považoval žalobca za diskriminačné. Dňa XX.XX.XXXX dovŕšil vek 52 rokov, ale keďže s manželkou nevychovali dve deti, nemôže naďalej poberať vdovecký dôchodok. Poukázal na ustanovenie § 176 zákona č. 100/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení upravujúce inštitút odstránenia tvrdosti zákona. Žiadal, aby v správnom súdnom konaní bolo jeho znevýhodnené postavenie ako bezdetného vdovca zohľadnené a vdovecký dôchodok mu bol naďalej vyplácaný. III. Vyjadrenie žalovanej 6. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 17.04.2023 žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobné námietky žalobcu nepovažovala za dôvodné. 7. Žalovaná k námietkam žalobcu uviedla, že nakoľko dňa XX.XX.XXXX uplynulo obdobie jedného roka od smrti manželky žalobcu a žalobca nepreukázal, že po uplynutí jedného roka od smrti manželky spĺňa aspoň jednu podmienku pre trvanie nároku na výplatu vdoveckého dôchodku podľa § 74 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, výplata dôchodku mu bola zastavená. V súvislosti s novelou zákona o sociálnom poistení, ktorou sa od 01.01.2023 predlžuje trvanie nároku na výplatu vdoveckého dôchodku uviedla, že správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.03.2023 od 01.01.2023 uvoľnil žalobcovi výplatu vdoveckého dôchodku, keďže od smrti manželky neuplynuli dva roky, a preto bude žalobcovi vyplácaný vdovecký dôchodok do 16.09.2023. 8. Postup žalovanej bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o nároku žalobcu na vdovecký dôchodok správne. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 9. Žalobca na základe výzvy súdu vo vyjadrení zo dňa 05.03.2024 uviedol, že trvá na žalobe v celom rozsahu. Žalovaný uvoľnil výplatu vdoveckého dôchodku na základe podnetu žalobcu a v čase podania žaloby ako ani v čase podania tohto vyjadrenia žalobca nebol poberateľom vdoveckého dôchodku. Ostatná legislatívna zmena s následným dodatočným finančným plnením v prospech žalobcu potvrdzuje opodstatnenosť žaloby a pretrvávajúcu diskrimináciu a časovú neúmernosť 21-mesačného plnenia proti 30-ročným odvodom do Sociálnej poisťovne zamestnávateľom manželky. Bezdetnosť a vek v čase úmrtia manželky sú okolnosti, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť. Finančné plnenie podmienené vekom žalobca považuje za rozporné s Ústavou SR.
10. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 19.08.2024 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 05.03.2024 uviedla, že trvá na vyjadrení zo dňa 17.04.2023 a pridržiava sa skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí. Pre úplnosť doplnila, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X – II. zo dňa 30.06.2023 bola žalobcovi zastavená výplata vdoveckého dôchodku od XX.XX.XXXX t. j. po uplynutí dvoch rokov odo dňa smrti manželky. Žalobca nepreukázal, že po uplynutí dvoch rokov od smrti manželky spĺňa aspoň jednu z podmienok trvania nároku na výplatu vdoveckého dôchodku podľa § 74 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. V. Konanie na správnom súde 11. Podľa ustanovenia § 493e SSP „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 12. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“ 13. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“ 14. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 15. Podľa § 202 ods. 2 SSP „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.“ 16. Podľa § 203 ods. 1 SSP „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“ 17. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 18. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP). Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), keďže ani jeden z účastníkov nežiadal, aby súd vo veci nariadil pojednávanie a súd neidentifikoval ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.04.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). VI. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy 19. Podľa ustanovenia § 74 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý a) ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok, b) ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo c) zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.“ 20. Podľa ustanovenia § 74 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas jedného roka od smrti manžela.“ 21. Podľa ustanovenia § 74 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Po uplynutí obdobia uvedeného v odseku 2 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak
a) sa stará o nezaopatrené dieťa, b) je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% alebo c) vychovala aspoň tri deti, d) dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti, e) dovŕšila dôchodkový vek.“ 22. Podľa ustanovenia § 74 ods. 6 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Na nárok vdovca na vdovecký dôchodok po manželke platia odseky 1 až 5 rovnako.“ 23. Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení „Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.“ VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 24. Po podaní žaloby bola vec uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. 8Sa/11/2023-16 zo dňa 03.03.2023 postúpená Krajskému súd v Nitre ako miestne príslušnému. 25. Správny súd uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začali svoju činnosť 01.06.2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 14Sa a následne bola dňa 11.09.2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa. 26. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná (najmä § 6 a 7 SSP). 27. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej (§ 119 a § 135 ods. 1 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého administratívneho spisu. 28. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán prvého stupňa žalobcovi zastavil výplatu vdoveckého dôchodku od XX.XX.XXXX z dôvodu uplynutia zákonnej lehoty podľa § 74 ods. 2 v spojení s nesplnením podmienok pre pokračovanie vo vyplácaní dávky podľa § 73 ods. 3 zohľadňujúc § 74 ods. 6 zákona o sociálnom poistení. 29. Správny súd po preskúmaní veci konštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na vdovecký dôchodok podľa § 74 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Spornou bola skutočnosť, či boli ku dňu XX.XX.XXXX splnené zákonné podmienky pre zastavenie jej vyplácania. 30. Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 22.10.2021 žalobca spísal žiadosť o vdovecký dôchodok, a to na základe úmrtia jeho manželky G. C. dňa XX.XX.XXXX. Manželstvo bolo bezdetné. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.11.2021 bol žalobcovi priznaný vdovecký dôchodok od XX.XX.XXXX vo výške 347,90 EUR mesačne. K zastaveniu výplaty vdoveckého dôchodku došlo na základe prvostupňového rozhodnutia od XX.XX.XXXX, keďže žalobca prestal spĺňať zákonné podmienky trvania nároku na vdovecký dôchodok. 31. Podľa zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase má vdovec nárok na výplatu vdoveckého dôchodku počas jedného roka od smrti manželky. Po uplynutí jedného roka má vdovec
nárok na výplatu vdoveckého dôchodku, ak spĺňa aspoň jednu zo zákonných podmienok uvedených v § 74 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. V administratívnom konaní nebolo preukázané, že žalobca po uplynutí jedného roka po smrti manželky spĺňal niektorú z osobitných podmienok podľa § 74 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pre trvanie nároku na výplatu vdoveckého dôchodku. 32. Žalobca v správnej žalobe poukazoval na svoju zložitú životnú situáciu, ako aj na dĺžku doby, po ktorú jeho zosnulá manželka prispievala platením poistného do sociálneho systému. Zákonnú úpravu považoval za diskriminačnú a žiadal, aby súd prihliadol v jeho prípade na tvrdosť zákona. 33. Správny súd nepovažoval námietku žalobcu, že je diskriminovaný, za dôvodnú. Je právom štátu upraviť na základe svojich ekonomických možností, v akých prípadoch a za akých zákonných podmienok vdovecký dôchodok pozostalým manželom poskytne. Sociálne práva, upravené v článku 39 Ústavy SR, nemajú absolútnu povahu. Ich rozsah a podmienky vzniku a trvania nároku na dávku závisia od konkrétnej právnej úpravy, ktorú štát prijíma, pričom štát môže nastaviť limity a meniť podmienky poskytovania dôchodkov, napríklad aj v reakcii na demografický vývoj alebo stav verejných financií. Systém sociálneho zabezpečenia je primárne určený na kompenzáciu straty príjmu resp. jeho časti vo vymedzených životných situáciách. V tomto prípade sa prihliada aj na aspekt odkázanosti prijímateľa vdoveckého dôchodku na tento príjem, ktorý je zohľadnený práve v ustanovení § 74 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Inak povedané, v uvedenom zákonnom ustanovení zákonodarca vymedzil životné situácie, v ktorých sa poskytovanie vdoveckého dôchodku považuje za opodstatnené aj po uplynutí doby podľa § 74 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Uvedenú právnu úpravu podľa názoru správneho súdu nie je možné považovať za vytvárajúcu neodôvodnené rozdiely v zaobchádzaní s rôznymi skupinami poistencov resp. prijímateľov dávok. 34. Správne súdy sú pri preskúmavaní rozhodnutí o nárokoch na dávky dôchodkového poistenia viazané zákonom a nie sú oprávnené odstraňovať prípadné tvrdosti zákona. Právne normy odvetvia sociálneho práva upravené (aj) v zákone o sociálnom poistení sa vyznačujú kogentným charakterom, ktorý vo všeobecnosti neumožňuje zmierniť ich prípadnú aplikačnú tvrdosť v individuálnom prípade. Princíp spravodlivosti je potrebné vykladať aj v kontexte ďalšieho znaku napĺňajúceho podstatu materiálneho chápania právneho štátu - princípu právnej istoty (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR). 35. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná, pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol. 36. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 SSP. Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal. Vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil žalovanej dôvodne vynaložené trovy konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).