Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/10/2023 1023200188 13. 07. 2026 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200188.1
Uznesenie Správny súd v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, D., zastúpeného advokátom JUDr. Marcelom Ružarovským, so sídlom A. Žarnova 11C, Trnava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Žalobou zo dňa 02.02.2023, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.02.2023, sa žalobca domáhal, aby správny súd určil, že napomenutia podľa ustanovenia § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch zo strany žalovaného, týkajúce sa skutkov: - zo dňa 21.09.2021 v čase o 14:40 hod., bez uvedenia miesta, evidovaný ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch, spisové číslo XXXXX, - zo dňa 06.10.2021 v čase o 14:25 hod., bez uvedenia miesta, evidovaný ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch, spisové číslo XXXXXXX, - zo dňa 02.11.2021 v čase o 16:47 hod., bez uvedenia miesta, evidovaný ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch, spisové číslo XXXXXXX, - zo dňa 12.11.2021 v čase o 20:10 hod., miesto C. XX, E. mesto, BA I, evidovaný ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch, spisové číslo XXXXXXX, - zo dňa 02.12.2021 v čase o 16:37 hod., bez uvedenia miesta, evidovaný ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch, spisové číslo XXXXXXXXXX, - zo dňa 07.12.2021 v čase o 16:55 hod., bez uvedenia miesta, evidovaný ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch, spisové číslo XXXXXXXXXX, - zo dňa 20.01.2022 v čase o 14:11 hod., miesto F. X, E. G., BA I, evidovaný ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch, spisové číslo XXXXXXXXXX, - zo dňa 16.02.2022 v čase o 09:03 hod., bez uvedenia miesta, evidovaný ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch, spisové číslo XXXXXXX, - zo dňa 23.03.2022 v čase o 10:10 hod., bez uvedenia miesta, evidovaný ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch, spisové číslo XXXXXXX, sú nezákonné. 2. V odôvodnení žaloby uviedol, že podaním zo dňa 03.12.2022 žiadal o výpis z evidencie priestupkov podľa ustanovenia § 89a zákona o priestupkoch. Listom zo dňa 05.12.2022 (doručený toho istého dňa) bol tento výpis evidencie priestupkov žalobcovi poskytnutý. Podľa uvedeného výpisu sa mal žalobca dopustiť viacerých priestupkov, ktoré mali byť podľa žalobcu údajne vyriešené napomenutím. Jednalo sa o tieto údajné priestupky: (1.) priestupok zo dňa 21.09.2021 v čase o 14:40 hod., bez uvedenia miesta, priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch, spôsob vybavenia – napomenutie, prejednal: Mestská polícia Bratislava, spisové číslo XXXXX,
(2.) priestupok zo dňa 06.10.2021 v čase o 14:25 hod., bez uvedenia miesta, priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch, spôsob vybavenia – napomenutie, prejednal: Mestská polícia Bratislava, spisové číslo XXXXXXX, (3.) priestupok zo dňa 02.11.2021 v čase o 16:47 hod., bez uvedenia miesta, priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch, spôsob vybavenia – napomenutie, prejednal: Mestská polícia Bratislava, spisové číslo XXXXXXX, (4.) priestupok zo dňa 12.11.2021 v čase o 20:10 hod., miesto C. XX, E. mesto, BA I, priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch, spôsob vybavenia – napomenutie, prejednal: Mestská polícia Bratislava, spisové číslo XXXXXXX, (5.) priestupok zo dňa 02.12.2021 v čase o 16:37 hod., bez uvedenia miesta, priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch, spôsob vybavenia – napomenutie, prejednal: Mestská polícia Bratislava, spisové číslo XXXXXXXXXX, (6.) priestupok zo dňa 07.12.2021 v čase o 16:55 hod., bez uvedenia miesta, priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch, spôsob vybavenia – napomenutie, prejednal: Mestská polícia Bratislava, spisové číslo XXXXXXXXXX, (7.) priestupok zo dňa 20.01.2022 v čase o 14:11 hod., miesto F. X, E. G., BA I, priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch, spôsob vybavenia – napomenutie, prejednal: Mestská polícia Bratislava, spisové číslo XXXXXXXXXX, (8.) priestupok zo dňa 16.02.2022 v čase o 09:03 hod., bez uvedenia miesta, priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch, spôsob vybavenia – napomenutie, prejednal: Mestská polícia Bratislava, spisové číslo XXXXXXX, (9.) priestupok zo dňa 23.03.2022 v čase o 10:10 hod., bez uvedenia miesta, priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch, spôsob vybavenia – napomenutie, prejednal: Mestská polícia Bratislava, spisové číslo XXXXXXX. 3. Žalobca tvrdil, že tieto priestupky nikdy nespáchal a nikdy nesúhlasil s ich prejednaním v blokom konaní. Z toho dôvodu bol žalobca prekvapený, keď uvidel tieto, podľa jeho názoru, vymyslené záznamy v evidencii priestupkov, keďže na prejednanie týchto priestupkov v blokovom konaní neexistovali zákonné dôvody a žalobca tieto priestupky vždy poprel. Tvrdil, že ak by aj tieto priestupky boli naozaj spáchané, avšak žalobca s nimi nesúhlasil, nebolo možné ich prejednať v blokovom konaní. 4. Vo vzťahu k jednotlivým údajným priestupkom žalobca uviedol, že v meste Bratislava išlo vždy o údajný priestupok spočívajúci v porušení zákazu státia alebo zastavenia, ktorý zákaz mal vyplývať z dopravnej značky alebo zákona o cestnej premávke. Skutočnosť, že sa malo jednať o tento údajný priestupok žalobca vyvodil z toho, že v každom jednom prípade mal na vozidle namontovaný technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla (tzv. papuču). Rovnako tak v evidencii priestupkov je v každom prípade uvedené, že sa malo jednať o priestupok podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch, teda priestupca iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až l), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (sem možno zaradiť aj nesprávne parkovanie). Žalobca uviedol, že v každom jednom prípade privolal na miesto k jeho vozidlu príslušníkov Policajného zboru, ktorým opakovane uvádzal, že nie je si vedomý žiadneho priestupku a žiada, aby sa vec riadne preverila v správnom konaní. Tvrdil, že vzhľadom na administratívnu záťaž (spisovanie správy o výsledku objasňovania priestupku) príslušníci mestskej polície „presviedčali“ žalobcu, aby uhradil aspoň pokutu vo výške 10,- eur a vec tým bude vyriešená. Nakoľko si ale žalobca nebol vedomý spáchania žiadneho priestupku, odmietal akúkoľvek vinu a trval na prejednaní veci v správnom konaní. Taktiež uviedol, že v niektorých prípadoch uvedených pod č. 1) až 9) príslušníci Mestskej polície Bratislava (ďalej len „mestská polícia“) po niekoľko minútovom „doťahovaní“ sa žalobcovi oznámili, že nemajú pri sebe správu o výsledku objasňovania priestupku a z miesta odišli bez toho, aby vec doriešili. V iných prípadoch zas výslovne uviedli, že sa im správa nechce spísať. Nikdy však žalobcu výslovne nenapomenuli. 5. Uviedol, že práve táto skutočnosť je preňho zarážajúca, že vec – údajné priestupky – sa žiadnym spôsobom nevyriešili, napriek tomu po získaní evidencie priestupkov mal tieto údajné priestupky zaznamenané so spôsobom vyriešenia – napomenutie. Preto tvrdil, že sa žiadneho priestupku nedopustil a pokiaľ mali príslušníci mestskej polície podozrenie zo spáchania dopravného priestupku, mali postupovať v súlade so zákonom. V prípade odmietnutia blokového konania mal, podľa názoru žalobcu, príslušník mestskej polície, ak mal skutočne podozrenie zo spáchania priestupku, spísať správu o výsledku objasňovania priestupku a túto následne predložiť príslušnému správnemu orgánu. Podotkol,
že sa nikdy nevzdal práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru, nakoľko sám výslovne žiadal vec riešiť v správnom konaní. 6. Súčasne považoval za potrebné poukázať na to, že napomenutie je forma vyriešenia (vybavenia) blokového konania, ktoré sa môže uskutočniť iba za splnenia zákonných podmienok. Uviedol, že blokové konanie je obdoba inštitútu dohody o vine a treste podľa Trestného poriadku, nakoľko na uskutočnenie blokového konania sa vyžaduje nielen spoľahlivé zistenie priestupku, ale predovšetkým súhlas obvinenej osoby zaplatiť pokutu. Súhlas priestupcu je tak podmienkou sine qua non blokového konania. Podľa jeho názoru teda platí, že ak aj príslušný orgán oprávnený objasňovať priestupky (v tomto prípade Mestská polícia Bratislava) disponuje nepochybnými dôkazmi o vine páchateľa priestupku, nemožno pokračovať (resp. ani začať) v blokovom konaní, ak páchateľ nevyjadrí súhlas s touto formou prejednania veci. Považoval za potrebné uviesť, že vybavením veci v blokovom konaní sa vec právoplatne skončí bez toho, aby mal priestupca možnosť vec preskúmať na základe opravného prostriedku. Priestupca sa tak vzdáva práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a práva na obhajobu podľa čl. 6 ods. 3 Dohovoru. V prípade, že by páchateľ údajného priestupku odmietal uhradiť blokovú pokutu, nemožno podľa názoru žalobcu vec jednoducho vybaviť napomenutím, lebo aj napomenutie je forma blokového konania, pričom musia byť splnené podmienky podľa ustanovenia § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch. Mal za to, že nie je teda možné aprobovať situáciu, kedy údajný páchateľ odmieta uhradiť pokutu, nakoľko si nie je vedomý spáchania priestupku, tak príslušník mestskej polície jednoducho vysloví, že „tak to bude vyriešené napomenutím“. 7. Odborná teória k tomu uvádza, že uplatnenie právomoci podľa ustanovenia § 84 ods. 2 je možné len vtedy, ak sú súčasne splnené podmienky pre blokové konanie vo všeobecnosti, ako aj špeciálne podmienky pre vybavenie priestupku predmetným spôsobom. Medzi všeobecné podmienky pre vybavenie priestupku napomenutím v blokovom konaní patrí okrem iného aj súhlas páchateľa s prejednaním priestupku v blokovom konaní (KOŠIČIAROVÁ, S.: Zákon o priestupkoch. Podrobný komentár s judikatúrou. Praha: Leges, 2020, s. 751). 8. Predmetný súhlas na konanie podľa ustanovenia § 84 zákona o priestupkoch ale žalobca podľa svojich tvrdení nikdy nedal, vždy obvinenia zo strany štátnych orgánov riešil v riadnom správnom konaní, kde mohol využívať svoje procesné práva. Na tomto mieste považoval za potrebné poukázať na fakt, že skutočnosť, ktorá sa nestala – prejavenie súhlasu s vybavením veci v blokovom konaní – nemôže žalobca preukázať, pretože ide o negatívnu skutočnosť (nestala sa). Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho-ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010). 9. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalobca za to, že priestupky neboli spáchané a súčasne neexistovali ani zákonné podmienky na prejednanie veci v blokovom konaní. 10. Záverom žalobca konštatoval, že tento iný zásah má dopad na jeho práva a právom chránené záujmy, nakoľko na základe nedovoleného faktického postupu príslušníka mestskej polície došlo k vysloveniu viny žalobcu zo spáchania priestupku a následnej evidencie priestupku do príslušnej evidencie. Žalobca je tak opakovane vedený ako páchateľ priestupkov, hoci tieto podľa jeho názoru neboli prejednané v súlade so zákonom. Poznamenal, že nazeranie na žalobcu ako na páchateľa, ktorý sa opakovane dopúšťa priestupkov (hoci neboli zákonne prejednané) môže mať pritom následky v rôznej podobe, napr. pri spáchaní priestupku a riadnom preukázaní viny v správnom konaní môže správny orgán v súlade s ustanovením § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch prihliadať na predošlé potrestania, pri posudzovaní trestnej zodpovednosti za niektoré trestné činy (napr. keď sa na trestnosť skutku vyžaduje predošlé spáchanie priestupku), žalobca tak nemusí byť posudzovaný ako spoľahlivý a bezúhonný podľa niektorých predpisov pri získaní povolenia (napr. zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti). Napokon žalobca uviedol, že po rozhodnutí súdu sa bude môcť domáhať odstránenia nezákonne zapísaných priestupkov v jeho evidencii. 11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.10.2023 k jednotlivým priestupkom žalobcu uviedol, že z výpisu z IS CENTRÁLA k priestupku zo dňa 21.09.2021 vyplýva, že priestupok sa stal 21.09.2021 o 14:40 h na F. H. I. J. – E. G.. Priestupok zistila, zadokumentovala a doriešila moto hliadka,
žalobca sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a to konkrétne státia na vyhradenom parkovisku pred vjazdom na cestu podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) v znení neskorších predpisov (§ 25 ods. 1 písm. n/). Ďalej záznam obsahuje osobné údaje žalobcu, typ motorového vozidla, farba a EVČ vozidla. 12. Z výpisu z IS CENTRÁLA k priestupku zo dňa 06.10.2021 vyplýva, že priestupok sa stal 06.10.2021 o 14:25 h na F. H. I. J. – E. G.. Priestupok zistila, zadokumentovala a doriešila moto hliadka, žalobca sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a to konkrétne státia na vyhradenom parkovisku pred vjazdom na cestu podľa zákona o cestnej premávke (§ 25 ods. 1 písm. n/). Ďalej záznam obsahuje osobné údaje žalobcu, typ motorového vozidla, farba a EVČ vozidla. 13. Z výpisu z IS CENTRÁLA k priestupku zo dňa 02.11.2021 vyplýva, že priestupok sa stal 02.11.2021 o 16:47 h na C. H. I. J. – E. G.. Priestupok bol preverený na základe oznámenia na linku 159, vyslaná hliadka oznam preverila a zistila, že žalobca sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a to konkrétne státia na vyhradenom parkovisku pred vjazdom na cestu podľa zákona o cestnej premávke (§ 25 ods. 1 písm. n/). Ďalej záznam obsahuje osobné údaje žalobcu, typ motorového vozidla, farba a EVČ vozidla. 14. Z výpisu z IS CENTRÁLA k priestupku zo dňa 12.11.2021 vyplýva, že priestupok sa stal 12.11.2021 o 20:10 h na C. H. I. J. – E. G.. Priestupok zistila, zadokumentovala a doriešila moto hliadka, žalobca sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a to konkrétne státia na priechode pre chodcov alebo na priechode pre cyklistov podľa zákona o cestnej premávke (§ 25 ods. 1 písm. c/). Ďalej záznam obsahuje osobné údaje žalobcu, typ motorového vozidla, farba a EVČ vozidla. 15. Z výpisu z IS CENTRÁLA k priestupku zo dňa 02.12.2021 vyplýva, že priestupok sa stal 02.12.2021 o 16:37 h na D. H. I. J. – E. G.. Priestupok zistila, zadokumentovala a doriešila moto hliadka, žalobca sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a to konkrétne státia na vyhradenom parkovisku pred vjazdom na cestu podľa zákona o cestnej premávke (§ 25 ods. 1 písm. n/). Ďalej záznam obsahuje osobné údaje žalobcu, typ motorového vozidla, farba a EVČ vozidla. 16. Z výpisu z IS CENTRÁLA k priestupku zo dňa 07.12.2021 vyplýva, že priestupok sa stal 07.12.2021 o 16:55 h na F. H. I. J. – E. G.. Priestupok bol preverený na základe osobného kontaktu hliadky počas výkonu hliadkovej činnosti. Hliadka na mieste zistila, že žalobca sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a to konkrétne státia na vyhradenom parkovisku bez zaplatenia poplatku za parkovanie podľa zákona o cestnej premávke (§ 25 ods. 1 písm. o/). Ďalej záznam obsahuje osobné údaje žalobcu, typ motorového vozidla, farba a EVČ vozidla. 17. Z výpisu z IS CENTRÁLA k priestupku zo dňa 20.01.2022 vyplýva, že priestupok sa stal 20.01.2022 o 14:11 h na F. H. I. J. – E. G.. Priestupok bol preverený na základe oznámenia na linku 159, vyslaná hliadka oznam preverila a zistila, že žalobca sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a to konkrétne státia na vyhradenom parkovisku pred vjazdom na cestu podľa zákona o cestnej premávke (§ 25 ods. 1 písm. n/). Ďalej záznam obsahuje osobné údaje žalobcu, typ motorového vozidla, farba a EVČ vozidla. 18. Z výpisu z IS CENTRÁLA k priestupku zo dňa 16.02.2022 vyplýva, že priestupok sa stal 16.02.2022 o 09:03 h na F. H. I. J. – E. G.. Priestupok zistila, zadokumentovala a doriešila moto hliadka, žalobca sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a to konkrétne státia na vyhradenom parkovisku bez zaplatenia poplatku za parkovanie podľa zákona o cestnej premávke (§ 25 ods. 1 písm. o/). Ďalej záznam obsahuje osobné údaje žalobcu, typ motorového vozidla, farba a EVČ vozidla. 19. Z výpisu z IS CENTRÁLA k priestupku zo dňa 23.03.2022 vyplýva, že priestupok sa stal 23.03.2022 o 10:10 h na K. H. I. J. – Staré Mesto. Priestupok zistila, zadokumentovala a doriešila moto hliadka, žalobca sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a to konkrétne státia v obytnej alebo pešej zóne podľa zákona o cestnej premávke (§ 59 ods. 3). Ďalej záznam obsahuje osobné údaje žalobcu, typ motorového vozidla, farba a EVČ vozidla.
20. Žalovaný konštatoval, že z výpisov IS CENTRALA vyplýva, že žalobca sa dopúšťal opakovane priestupkov proti plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky v mestskej časti Staré Mesto, okres J. L., ktoré súviseli s parkovaním, resp. nerešpektovaním základných pravidiel cestnej premávky. Žalobca sa namietaných priestupkov dopustil v období 7 po sebe nasledujúcich mesiacov od septembra 2021 do marca 2022, pričom priestupky boli riešené rôznymi príslušníkmi pridelenými na výkon služby v danom okrese. Z dostupných informácií je podľa žalovaného preukázané, že žalobca vyššie uvedené priestupky spáchal tromi osobnými motorovými vozidlami a to Citroen EVČ: C.; Citroen EVČ: D. a AUDI EVČ: D.. 21. Zároveň žalovaný uviedol, že disponuje aj vyjadreniami príslušníkov, ktorí si nejaké súvislosti riešenia žalobcovho priestupku pamätali a vyjadrili sa v záznamoch. Zhodne potvrdili, že pri prejednávaní priestupkov sa riadia zákonom a ak by si žalobca nebol vedomý spáchania priestupku, tak priestupok by zadokumentovali a odstúpili na prejednanie príslušnému správnemu orgánu. 22. Podľa názoru žalovaného, žalobu v celom rozsahu možno považovať za vágnu, nekonkrétnu, obsahujúcu len tvrdenia žalobcu, ktoré nie sú ničím preukázané a navodzuje z jeho strany dojem vymysleného priebehu udalostí. Poukázal na tvrdenie žalobcu v žalobe, že „Žalobca v každom jednom prípade privolal na miesto k jeho vozidlu príslušníkov Policajného zboru, ktorým opakovane uvádzal, ...“, k čomu uviedol, že za predpokladu, že by sa toto zakladalo na pravde, tak priestupok by si prevzala privolaná hliadka Policajného zboru a práca príslušníkov mestskej polície by sa skončila odovzdaním priestupku hliadke Policajného zboru. 23. Ďalej poukázal na to, že žalobca vedie so žalovaným už jeden obdobný súdny spor vo veci preskúmanie rozhodnutia o uložení blokovej pokuty zo dňa 11.06.2018 séria I, blok č. 0197514, ktorý rozhodol Krajský súd Bratislava pod sp. zn. 7Sa/71/2018 a to tak, že žalobu zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca kasačnú sťažnosť dňa 08.03.2023. Vo veci rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky pod sp. zn. 2Stk/3/2023. 24. Žalovaný mal za to, že pokiaľ by žalobca prejavil nesúhlas s riešením priestupku napomenutím tak by príslušníci mestskej polície nemali dôvod uložiť mu ako sankciu napomenutie, ale zadokumentovaný priestupok by odstúpili príslušnému správnemu orgánu na prejednanie a rozhodnutie. Zo strany žalobcu bola prejavená vôľa ukončiť prejednanie priestupku napomenutím. Bol toho názoru, že žalobca si bol vedomý toho, že ak by bol riešený príslušným správnym orgánom, ten by pri ukladaní sankcie siahol po prísnejšej sankcii, nakoľko v jeho prípade sa jedná o sústavné porušovanie § 25 zákona o cestnej premávke. 25. Taktiež poukázal na to, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy má čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Pri inom zásahu sa vyžaduje priame dotknutie na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) obsahuje legálnu definíciu iného zásahu. Zastával názor, že iným zásahom orgánu verejnej správy v podobe uloženia napomenutia za spáchanie priestupku za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o cestnej premávke neboli priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických a právnických osôb v rozsahu ako to vyžaduje zákonodarca. 26. Žalobca vo svojom vyjadrení (replike) zo dňa 05.01.2024 uviedol, že považuje podanú žalobu za dôvodnú a konkrétnu, pričom nie je zrejmé, aké dôkazy by mal žalobca predkladať, ak popiera spáchanie priestupkov a tej skutočnosti, že by bol za údajné protiprávne konanie napomenutý. Podotkol, že ak k tejto skutočnosti nedošlo (k napomenutiu), potom žalobca ani nemôže objektívne disponovať dôkazom, že sa nejaká skutočnosť nestala. Práve naopak, ak žalovaný zaslal do príslušných evidencií oznámenia o tom, že bol spáchaný priestupok a to, akým spôsobom bol vybavený, potom by podľa žalobcu mal vedieť preukázať tieto skutočnosti. Žalobca zdôraznil, že nemožno od neho žiadať, aby predložil dôkazy o neexistujúcej skutočnosti, lebo ak sa nestala, tak nemôže o nej existovať žiadny dôkaz. 27. Žalobca ďalej opravil skutkové tvrdenie na str. 3 žaloby („Žalobca v každom jednom prípade privolal na miesto k jeho vozidlu príslušníkov Policajného zboru, ktorým opakovane uvádzal...“) tak, že na miesto privolal príslušníkov mestskej polície, ktorí namontovali technický prostriedok na zabránenie odjazdu.
Tvrdil, že v žalobe sa nedopatrením zrejme stala táto chyba, pričom aj z ďalšieho textu vyplýva, že sa malo jednať o príslušníkov mestskej polície. 28. Žalobca opakovane poprel, že by udelil súhlas na riešenie veci v blokovom konaní. Tvrdil, že to, že v inej veci v roku 2018 s blokovou pokutou súhlasil, žiadnym spôsobom nepreukazuje udelenie súhlasu, ako nevyhnutnej podmienky pre blokové konania, aj v prípadoch napadnutých žalobou. Žalobca v každom jednom prípade popieral, že by priestupok spáchal on. To, že následne prišiel po vozidlo, podľa jeho názoru nerobí z neho vodiča, ktorý vozidlo aj zaparkoval. Žalobca výslovne žiadal, aby sa vec riešila v správnom konaní, avšak ako už bolo uvedené v žalobe, pre vyššiu administratívnu záťaž sa príslušníkom mestskej polície nechcela vypisovať správa o výsledku objasňovania priestupku, tak vec so žalobcom nedoriešili a z miesta odišli. Ak následne spísali interný záznam, ktorý nie je verejnou listou a neplatí pre neho prezumpcia správnosti, v ktorom je uvedené, že žalobca bol napomenutý, túto skutočnosť už žalobca nemohol ovplyvniť, pretože nemá prístup do interných systémov žalovaného a ani nevedel, že sa takýto nepravdivý záznam bude o údajnom priestupku viesť. Žalobca preto kategoricky poprel, že by existovala z jeho strany vôľa ukončiť prejednanie priestupku napomenutím a napomenutý na mieste samom ani nebol. Práve tu sa podľa jeho názoru dôkazné bremeno prenáša na žalovaného, ktorý musí vedieť preukázať, že k súhlasu žalobcu s blokovým konaním a napomenutiu došlo, pričom interný záznam žalovaného takýmto dôkazom nie je, pretože k tomuto nemá prístup žiadna osoba, okrem zamestnancov a príslušníkov mestskej polície. Žalobca teda nevie, kto, kedy a čo do interného záznamu napíše a tento obsah následne nevie ovplyvniť. Vzhľadom na to, že nejde o verejnú listinu, musí byť podľa žalobcu obsah interných záznamov preukázaný objektívnou skutočnosťou. V opačnom prípade by si mohol aj žalobca vyhotoviť svoj súkromné vyhlásenie, kde napíše, že napomenutý nebol. 29. Žalobca mal za to, že relevantná nie je ani domnienka žalovaného o tom, že žalobca si mal byť vedomý prísnejšej sankcie v prípade správneho konania. Toto považoval za púhu domnienku žalovaného, pretože napriek tomu, že v registri priestupkov žalobcu sa nachádza viacero záznamov, množstvo priestupkov už bolo zrušených (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 4Stk/2/2022, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 4Sa/34/2020), pričom viaceré priestupky boli založené iba na tvrdení policajta (či už štátneho alebo mestského), že žalobca mal spáchať priestupok. Žalovaný teda vytýka žalobcovi, že nepredkladá dôkazy k žalobe ku skutočnostiam, o ktorých žalobca tvrdí, že nikdy nenastali, a sám žalovaný ako dôkazy predkladá iba interné záznamy, ktorých obsah žalobca nevie nijako ovplyvniť, nevedel ani to, že takéto záznamy boli spísané. Žalobca zdôraznil, že ani v jednom prípade vo vzťahu k žalobcovi nebola na mieste samom uložená žiadna sankcia, ani napomenutie. Ak žalovaný tvrdí opak, musí to vedieť preukázať objektívnymi dôkazmi (napr. kamerové alebo zvukové záznamy, nestranní svedkovia). 30. K jednotlivým dôkazom žalovaného žalobca uviedol, že dôkaz č. 1 až 4, 6 až 9 žiadnym spôsobom nepreukazuje, že údajný priestupok bol doriešený napomenutím. Tvrdil, že ak by týmto spôsobom riešený bol, žalobca by podal žalobu okamžite. O napomenutí sa však žalobca dozvedel až z výpisu priestupkov, ktorý priložil k žalobe. Tu považoval za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ aj príslušníci mestskej polície mali podozrenie z toho, že bol spáchaný priestupok, táto skutočnosť sama o sebe nepreukazuje jeho vybavenie v blokovom konaní, ani to, že žalobca bol na mieste samom napomenutý, teda že by sa oznámenie tejto „sankcii“ dostalo do jeho dispozície. 31. V súvislosti s dôkazom č. 5 žalobca poprel, že by ho príslušník na mieste samom napomínal, pretože žalobca trval na svojej nevine a túto chcel preukázať v správnom konaní. Poukázal na to, že žalovaný nepredložil žiadny dôkaz napr. o nesprávnom zastavení alebo státí (fotografie) ani o tom, že žalobca bol na mieste samom napomenutý. 32. Konštatoval, že žalovaný ani ďalšími dôkazmi nepreukázal, že by žalobca bol na mieste samom napomenutý. O tom svedčí napríklad vyjadrenie M. N., ktorý si danú vec ani nepamätá. Ak aj majú príslušníci mestskej polície skúsenosť takú, že vodičov „bežne napomínajú“, neznamená to automaticky, že sa tak stalo aj v tomto prípade, keďže to sám zasahujúci príslušník mestskej polície nevie potvrdiť a na udalosť si nepamätá. Rovnako si priebeh udalosti a údajných priestupkov zo dňa 12.11.2021 a 20.01.2022 nepamätá ani príslušník mestskej polície F. J. a F. D. vo vzťahu k údajnému priestupku zo dňa 02.12.2021.
33. Žalobca poprel aj pravdivosť ďalších vyhlásení, najmä s poukazom na fakt, že tieto boli vypracované dodatočne, koncom roka 2023, kedy boli príslušníci mestskej polície zjavne oboznámení so žalobou, čo vyplýva z obsahu záznamov. Poznamenal, že príslušník D. O. ani nevedel, ako prebiehala komunikácia medzi žalobcom a ním, avšak obsah záznamu spísal iba na základe toho, že priestupok bol evidovaný ako vyriešený napomenutím. Taktiež príslušník F. P. si nepamätá priebeh doriešenia udalosti. Sumarizujúc uvedené, ani príslušníci mestskej polície, ktorí mali údajné priestupky riešiť, nevedeli opísať, ako prebiehala komunikácia a riešenie priestupku, pričom niektorí z nich uviedli, že doriešené boli napomenutím, nakoľko to tak mali evidované v internom systéme. 34. Ďalej žalobca tvrdil, že napomenutie, o ktorom sa dozvedel až z evidencie priestupkov, je iným zásahom, pretože blokové konanie nie je formalizovaným procesným postupom a forma napomenutia má faktickú povahu (podobne ako napríklad výzva verejného činiteľa). V tejto súvislosti považoval za podstatné uviesť, že ani jeden z priestupkov, ktoré mu boli vytýkané, neuznal a žalovaný nepredložil žiadne dôkazy o tom, že mali byť spáchané (napr. fotografie vozidiel). Absencia súhlasu žalobcu s blokovým konaním potom podľa jeho názoru neumožňuje orgánu oprávnenému prejednávať priestupky v blokovom konaní toto blokové konanie realizovať. Nemohlo tak prísť k uloženiu sankcie a ani napomenutia podľa zákona o priestupkoch. K samotnej skutočnosti, že napomenutie zasahuje do práv žalobcu, a to priamo, uviedol, že nie je rozhodujúca tá skutočnosť, že napomenutie sa ex lege nepovažuje za sankciu, ale podstatné je to, že napomenutím sa uzatvára vec a domnelý páchateľ sa považuje za vinného. Tým, že príslušník mestskej polície napomenie (so súhlasom) domnelého priestupcu, uznáva ho za vinného zo spáchania priestupku a upúšťa od pokuty. Fakt, že sa napomenutie neprejaví napr. v majetkovej sfére žalobcu, pretože neuhrádza žiadnu pokutu, podľa názoru žalobcu neznamená, že sa do jeho práv nezasiahlo už len tým, že bol uznaný za vinného. V tomto prípade ale žalobca s priestupkami nesúhlasil. Konštatoval, že uznanie domnelého priestupcu za vinného tak má priamy a bezprostredný dopad na jeho práva ako je napríklad česť, dobrá povesť a súkromie, pretože domnelý priestupca je bez svojho súhlasu a riadneho procesu považovaný za páchateľa priestupku, teda osobu, ktorá sa previnila proti pravidlám spoločnosti. Súčasne má táto skutočnosť za následok, že domnelý priestupca sa nebude považovať za spoľahlivého na účely niektorých zákonov. Žalobca mal za to, že napomenutie je iným zásahom, pretože nie je výsledkom administratívneho procesu, ale ide o faktickú činnosť príslušného orgánu, ktorá sa prejavuje slovne na mieste samom. Ak bolo napomenutie zaevidované v systéme proti jeho vôli a nesúhlasu s blokovým konaním, došlo súčasne k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. 35. Žalovaný v duplike zo dňa 12.07.2024, s odkazom na ust. § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch, podľa ktorého je možné priestupok vybaviť aj napomenutím, ak sa nejedná o priestupok za ktorý možno uložiť zákaz činnosti alebo prepadnutie veci, uviedol, že pri všetkých priestupkoch u žalobcu bola táto povinnosť naplnená. Čiže je podľa neho nutné konštatovať, že príslušníci mestskej polície pri vybavení priestupkov žalobcu postupovali v súlade so zákonom. Žalovaný tiež rezolútne poprel, že by jeho príslušníci pre vyššiu administratívnu záťaž na požiadanie priestupcu neodstupovali vec na riešenie miestne príslušnému správnemu orgánu. Uviedol, že po ukončení služby má väčšinou každý príslušník priestupky, ktoré je potrebné dať do objasňovania a na tieto administratívne úkony majú vždy vyhradený čas tak, aby ich služba nepresiahla zákonom povolené dobu služby. V tejto súvislosti poukázal na to, že z obsahu žaloby ako aj vyjadrenia žalobcu nevyplýva, že by popieral spáchanie priestupkov, ktoré boli vybavené napomenutím, on len namieta, že nesúhlasil s vybavením napomenutím, ale trval na tom, aby bolo realizované správne konanie. 36. Skutočnosť, že sa priestupky odohrali v reálnom čase podľa žalovaného dokazuje viacero faktov ako napr. spôsob ich zistenia, či už telefonát na linku 159, osobné oznámenie občana, zistenie motohliadkou. Tvrdil, že nech už je spôsob zistenia priestupku akýkoľvek, vždy musel byť o momente riešenia priestupku upovedomený operačný pracovník na centrálnom dispečingu, resp. dnes na operačnom stredisku, ktorý každú jednu riešenú udalosť zaznamenal do informačného systému a danej udalosti bolo pridelené identifikačné číslo. Pri riešení priestupku bol vždy prítomný priestupca, t. j. žalobca, ktorý predložil príslušníkom svoj doklad totožnosti, na základe ktorého vedeli na mieste priestupku ustáliť osobu priestupcu a tú nadiktovať do informačného systému žalovaného aj s motorovými vozidlami, s ktorými spáchal priestupok. 37. Uviedol, že žalované priestupky boli spáchané v rozmedzí od 21.09.2021 do 23.03.2022, boli riešené rôznymi príslušníkmi, na rôznych miesta Starého mesta a preto podľa názoru žalovaného neprichádza
do úvahy verzia, že sa jedná o úmyselné konanie príslušníkov mestskej polície. Poukázal na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov a v súlade s § 32 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je komunikácia prostredníctvom rádiostaníc medzi príslušníkmi mestskej polície a operačným uchovávaná po zákonom stanovenú dobu. Poznamenal, že v daných prípadoch táto zákonná doba uplynula ešte pred podaním žaloby zo strany žalobcu. Keďže nebola daná požiadavka na uchovanie komunikácie z inkriminovaných dní prostredníctvom rádiostaníc, žalovaný nemohol uvedené informácie predložiť. 38. Skutočnosť, že príslušníci si v roku 2023 nepamätajú skutočnosti riešenia priestupkov spred roka až dvoch rokov nie je podľa žalovaného možné považovať za nereálnu. Podotkol, že v danom prípade je potrebné si uvedomiť, že príslušníci počas každej 12-hodinovej služby riešia stovku udalostí a nie je možné, aby si všetko pamätali. Dlhšiu dobu im ostanú v pamäti najmä udalosti, ktoré boli niečím výnimočné, či už okolnosťami alebo agresívnym správaním priestupcu. 39. Ani jeden z účastníkov konania nenavrhol, aby súd vo veci nariadil pojednávanie, preto súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Keďže pri žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy sa vo veci samej rozhoduje uznesením, toto nemusí byť verejne vyhlásené. 40. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 41. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 42. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 43. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 44. Podľa § 134 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 45. Podľa § 135 ods. 2 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak a) ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k), b) rozhoduje podľa § 192. 46. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 47. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. 48. Podľa § 254 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.
49. Podľa § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. 50. Podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až l), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 51. Podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť. 52. Podľa § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch, priestupok možno vybaviť aj napomenutím, ak zaň podľa tohto zákona nemožno uložiť zákaz činnosti alebo prepadnutie veci alebo ak nejde o priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. h) druhého bodu. Napomenutie sa nepovažuje za sankciu. 53. Žalobca sa zásahovou žalobou podľa § 252 ods. 2 SSP domáhal určenia, že napomenutia podľa ustanovenia § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch zo strany žalovaného, týkajúce sa skutkov uvedených v žalobe, sú nezákonné. 54. Iným zásahom orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Musí však ísť o oprávnenie týkajúce sa zákonom ustanovenej pôsobnosti (plnenia úloh) orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy. 55. Súd na úvod uvádza, že podaná žaloba vykazuje určitú vnútornú rozporuplnosť, keď žalobca na jednej strane tvrdil, že mu neboli uložené žiadne napomenutia (tvrdiac, že príslušníci mestskej polície vždy z miesta odišli, ale nikdy žalobcu výslovne neopomenuli), teda napomenutia neexistujú, na druhej strane však žiada, aby tieto neudelené, neexistujúce napomenutia boli správnym súdom vyhlásené za nezákonné. 56. Žalobca ďalej tvrdil, že priestupky, uvedené v žalobe, nikdy nespáchal a nikdy nesúhlasil s ich prejednaním v blokovom konaní. Nebola teda splnená jedna z podmienok na prejedanie veci v blokovom konaní – súhlas žalobcu. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR v obdobnej veci sp. zn. 3Svk/38/2023 zo dňa 28.11.2024, podľa ktorého „blokové konanie v zmysle zákona o priestupkoch predstavuje osobitnú formu konania, ktoré sa vyznačuje neformálnosťou a aplikuje sa v prípade menej závažných priestupkov. Blokové konanie sa použije v prípadoch, kedy je priestupok spoľahlivo zistený, nestačí napomenutie a páchateľ priestupku je ochotný zaplatiť pokutu hneď na mieste alebo prevziať pokutový blok a zaplatiť ju následne. Uvedené vyplýva aj z ustanovenia § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, kedy v blokovom konaní je možné uložiť pokutu za stanovených podmienok. V ustanovení § 84 ods. 2 cit. zákona je uvedená alternatíva k blokovému konaniu a to vybavenie priestupku napomenutím. Teda v prípade napomenutia sa nevykoná blokové konanie. Napomenutie zákon nepovažuje za sankciu a orgán oprávnený na blokové konanie páchateľa napomenie a upozorní ho v tých prípadoch, keď ide o menej závažné protiprávne konanie. Podmienkou vybavenia priestupku napomenutím by tiež mala byť skutočnosť, že s ohľadom na všetky okolnosti spáchania konkrétneho priestupku a jeho závažnosť, je takéto vybavenie priestupku postačujúce pre nápravu páchateľa. Zákon neupravuje procesný postup v prípade napomenutia ani formu vydania nejakého rozhodnutia (opatrenia) a nie je možné ani zo zákona vyvodiť súhlas osoby podozrivej zo spáchania priestupku.“ K tomuto právnemu záveru Najvyššieho správneho súdu SR ústavný súd uviedol, že „nemožno napadnutému uzneseniu najvyššieho správneho súdu vyčítať svojvoľnosť či nedostatočnosť. Najvyšší správny súd poskytol v odôvodnení napadnutého uznesenia dostatočnú odpoveď vymedzením právnych úvah, ktorými sa pri posúdení sťažovateľom položených právnych otázok riadil, ako aj špecifikáciou ďalších dôvodov, ktoré ho viedli k zamietnutiu kasačnej sťažnosti. Tieto závery netrpia žiadnymi vnútornými rozpormi a zaujímajú stanovisko k podstate dôvodov argumentácie sťažovateľa.“ (viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 140/2025 zo dňa 26.03.2025). Z citovaných rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR a Ústavného súdu SR teda vyplýva, že napomenutie podľa § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch sa neukladá v blokovom konaní, a preto na
vybavenie priestupku napomenutím nie je potrebný súhlas osoby podozrivej zo spáchania priestupku. Ak teda žalobca zdôrazňoval, že dôvodom nezákonnosti uloženia napomenutia je absencia jeho súhlasu, tak správny súd uvádza, že zákon pre takýto postup takýto súhlas nevyžaduje a žalovaný ho ani nemusí preukazovať. 57. Zároveň je potrebné uviesť, že vybavenie priestupku napomenutím spôsobuje zánik zodpovednosti osoby za tento priestupok bez uloženia sankcie. Napomenutie nie je sankciou, a teda ním nedochádza k žiadnemu priamemu zásahu do práv a právom chránených záujmov v zmysle legálnej definície stanovenej v ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Vzhľadom na svoju povahu teda nemôže napomenutie podľa § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch predstavovať priamy zásah do práv žalobcu. K tomu Najvyšší správny súd SR vo vyššie citovanom uznesení sp. zn. 3Svk/38/2023 zo dňa 28.11.2024 uviedol: „do úvahy prichádza iba otázka identifikácie intenzity tohto zásahu a táto svojím charakterom bez uloženia sankcie nie je daná, resp. je veľmi nízka.“ Ústavný súd v citovanom uznesení sp. zn. IV. ÚS 140/2025 zo dňa 26.03.2025 zároveň vyslovil, že „vybavenie priestupku napomenutím spôsobuje zánik zodpovednosti osoby za tento priestupok bez uloženia sankcie. Ústavný súd považuje za ústavne udržateľný výklad zákona o priestupkoch, že samotným neformálnym spôsobom vybavenia priestupku napomenutím, pri ktorom sa nevyžaduje písomný súhlas osoby s takýmto spôsobom jeho vybavenia, nemohli správne orgány zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov sťažovateľa intenzitou, ktorá by odôvodňovala vyslovenie porušenia označených práv. Aj keby teda spáchanie priestupkov bolo sporné, ich vybavenie napomenutím, vzhľadom na vyššie uvedené, nepredstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu takej intenzity, ktorá by vyžadovala poskytnutie ochrany zo strany správneho súdu. 58. Pri inom zásahu sa vyžaduje priame dotknutie na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Pojem „priamy dotyk“ vyžaduje existenciu priameho príčinného vzťahu medzi faktickým úkonom orgánu verejnej správy a právnou sférou žalobcu. To znamená, že namietaný postup žalovaného musel sám o sebe, bezprostredne a reálne vyvolať negatívne právne následky v podobe zmeny, obmedzenia alebo zániku subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu. Správny súd zdôrazňuje, že iným zásahom v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP nemôže byť akýkoľvek postup či úkon orgánu verejnej správy, s ktorým žalobca subjektívne nesúhlasí alebo ktorý považuje za nesprávny. Ak postup orgánu vyvoláva len nepriame, sprostredkované, hypotetické alebo čisto faktické dôsledky, ktoré sa nepremietajú do sféry jeho subjektívnych práv (t. j. práv priznaných žalobcovi normami objektívneho práva), podmienka priameho dotyku nie je splnená. Žalobca je povinný v konaní nielen tvrdiť, ale aj hodnoverne preukázať, že k namietanému faktickému zásahu reálne došlo, že ho vykonal práve žalovaný orgán (pasívna legitimácia), a že tento zásah mal za následok priamy a bezprostredný dotyk na jeho subjektívnych právach. Pokiaľ žalobca toto dôkazné bremeno neunesie, správny súd nemôže jeho žalobe vyhovieť. Podstata súdnej ochrany v konaní o inom zásahu totiž spočíva v ochrane pred reálnym, konkrétnym a individualizovaným zásahom verejnej moci, ktorý má bezprostredné účinky vo sfére práv žalobcu. Ako už bolo uvedené vyššie, vybavenie priestupku napomenutím spôsobuje zánik zodpovednosti osoby za tento priestupok bez uloženia sankcie. Napomenutie nie je sankciou, a teda ním nedochádza k žiadnemu priamemu zásahu do práv a právom chránených záujmov v zmysle legálnej definície stanovenej v ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Vzhľadom na svoju povahu teda nemôže napomenutie podľa § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch predstavovať priamy zásah do práv žalobcu. 59. Žalobca sa žalobou domáhal určenia, že napomenutia podľa ustanovenia § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch zo strany žalovaného, týkajúce sa skutkov uvedených v žalobe, sú nezákonné. Zároveň v žalobe uviedol, že po rozhodnutí súdu sa bude môcť domáhať odstránenia nezákonne zapísaných priestupkov v jeho evidencii. Predmetom konania teda bolo výlučne určenie, že napomenutia sú nezákonné. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 140/2025 zo dňa 26.03.2025, podľa ktorého „súdy zároveň zdôrazňovali svoju limitáciu predmetom konania vymedzeným sťažovateľom v podanej žalobe, v ktorej dôsledku nemohli pristúpiť k preskúmaniu zákonnosti dôvodov vedenia tohto priestupku v evidencii priestupkov, ktoré by potenciálne mohlo signalizovať porušenie niektorého z jeho zákonom chránených práv a oprávnených záujmov.“ 60. Keďže žalobca v konaní nepreukázal splnenie jednej z kumulatívnych podmienok úspešnosti žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy – a to existenciu priameho dotyku na svojich subjektívnych
právach alebo právom chránených záujmoch namietaným postupom žalovaného – správny súd žalobu žalobcu podľa § 261 SSP zamietol ako nedôvodnú. 61. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa § 5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Správnom súde v Bratislave v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm. a) SSP a contrario). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).