Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/11/2023 1023200077 26. 05. 2026 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200077.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek senátu Mgr. Simony Kočišovej, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci žalobcu: Penzión Central Park, s. r. o., Sad SNP 663/18, Žilina, IČO: 45 627 762, zastúpený: Advokátska kancelária AŠTARY, s. r. o., Mariánske námestie 29/6, Žilina, IČO: 53 588 452, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. 9969/2022-510, číslo záznamu: 25856/2022 zo dňa 11.11.2022, takto rozhodol: I. Súd rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.s. 9969/2022-510, č. z. 25856/2022 zo dňa 11.11.2022 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ďalej aj len „ŠVPS“ alebo ,,prvostupňový orgán“) rozhodnutím č.s. 5189/2022-390, č.z. 7032/2022 z 09.08.2022 uložila podľa § 40 ods. 3 Zákona č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon o vinohradníctve“ alebo „zákon č. 313/2009 Z.z.“) žalobcovi pokutu vo výške 500,eur za spáchanie správnych deliktov podľa § 39 písm. e) zákona o vinohradníctve, ktorého sa mal dopustiť tým, že: 1) porušil povinnosť „dodržiavať požiadavky na kvalitu, označovanie a zdravotnú neškodnosť vinárskych produktov“ ustanovenú v § 9 ods. 3 zákona o vinohradníctve v spojení s povinnosťou „potraviny sa nesmú umiestňovať na trh, ak nie sú bezpečné, t.j. nevhodné na ľudskú spotrebu“ podľa čl. 14 ods. 2 písm. b) Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín v platnom znení (ďalej len „nariadenie (ES) č. 178/2002“), a to na skutkovom základe, že pri kontrole vykonanej dňa 25.05.2022 bolo zistené, že účastník konania uvádzal na trh víno: Veltlínske zelené, biele víno suché, alk. 11,5% obj., výrobná dávka L:413, výrobca: K&L Real Krakovany, s.r.o., Hoštáky 204/74, 922 02 Krakovany (ďalej aj len ,,Veltlínske zelené-vzorka 1“) nevhodné na ľudskú spotrebu pre pach a chuť nečistú, po oxidácii, a 2) porušil povinnosť „dodržiavať požiadavky na kvalitu, označovanie a zdravotnú neškodnosť vinárskych produktov“ ustanovenú v § 9 ods. 3 zákona o vinohradníctve v spojení s povinnosťou „potraviny sa nesmú umiestňovať na trh, ak nie sú bezpečné, t.j. nevhodné na ľudskú spotrebu“ podľa čl. 14 ods. 2 písm. b) nariadenia (ES) č. 178/2002, a to na skutkovom základe, že pri kontrole vykonanej dňa 25.05.2022 bolo
zistené, že účastník konania uvádzal na trh víno: Cabernet Sauvignon, víno červené suché, alk. 11,0% obj., výrobná dávka L:554, výrobca: K &L Real Krakovany, s.r.o., Hoštáky 204/74, 922 02 Krakovany (ďalej aj len ,,Cabernet Sauvignon-vzorka 2“) nevhodné na ľudskú spotrebu pre pach a chuť nečistú, po oxidácii, čím účastník konania naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu. 2. ŠVPS vykonala u žalobcu dňa 25.05.2022 kontrolu zameranú na dodržiavanie ustanovení zákona o vinohradníctve, predpisov vydaných na jeho vykonanie a právnych záväzných aktov Európskej únie. Pri kontrole boli náhodne odobraté 2 vzorky spotrebiteľského balenia vín (Protokol o odbere vzorky č. 2022/KA/2505-4/1 zo dňa 25.05.2022) a zaslané na senzorické posúdenie, analytické vyšetrenie, overenie zdravotnej bezpečnosti a na posúdenie označovania do akreditovaného laboratória Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu, Veterinárny a potravinový ústav v Dolnom Kubíne. Obe odobraté vzorky boli posúdené ako nevyhovujúce. 3. Z Protokolu o skúške č. 8566/2022 zo dňa 23.06.2022 vyplynulo, že: 1) Veltlínske zelené-vzorka 1 – nie je v súlade s požiadavkami čl. 14 ods. 2 písm. b) Nariadenia (ES) č. 178/2002 pre pach a chuť nečistú, po oxidácii. Na základe výsledku senzorického vyšetrenia sa víno považuje za nevhodné na ľudskú spotrebu s ohľadom na to, že je neprijateľné pre ľudskú spotrebu podľa jeho určeného použitia a to pre pach a chuť nečistú, po oxidácii. 2) Cabernet Sauvignon-vzorka 2 - nie je v súlade s požiadavkami čl. 14 ods. 2 písm. b) Nariadenia (ES) č. 178/2002 pre pach a chuť nečistú, po oxidácii. Na základe výsledku senzorického vyšetrenia sa víno považuje za nevhodné na ľudskú spotrebu s ohľadom na to, že je neprijateľné pre ľudskú spotrebu podľa jeho určeného použitia a to pre pach a chuť nečistú, po oxidácii. 4. ŠVPS zaslala účastníkovi konania upovedomenie o začatí správneho konania č. k. 5189/2022-390 zo dňa 11.7. 2022 vo veci zistených porušení ustanovení zákona o vinárstve, predpisov vydaných na jeho vykonanie a právne záväzných aktov EÚ. ŠVPS vydala rozhodnutie o nariadení predbežných opatrení č.s.5189/2022-390 zo dňa 11.7. 2022, v ktorom nariadila stiahnutie nevyhovujúceho vína z trhu a zaslanie dokladu potvrdzujúceho stiahnutie nevyhovujúceho vína z predaja, dokladu preukazujúceho množstvo nakúpeného a stiahnutého vína, dokladu preukazujúceho ako bolo so stiahnutým vínom naložené a informovať o čase a mieste likvidácie stiahnutých vín. Voči rozhodnutiu o nariadení predbežného opatrenia účastník konania nepodal odvolanie a informoval ŠVPS listom zo dňa 15.7.2022 o splnení predbežných opatrení v celom rozsahu. 5. ŠVPS poukázala na § 9 ods. 3 zákona o vinárstve, podľa ktorého je obchodník alebo maloobchodník povinný dodržiavať požiadavky na kvalitu, označovanie a zdravotnú neškodnosť vinárskych produktov podľa osobitného predpisu. Ďalej poukázala na to, že zdravotná neškodnosť vinárskych produktov sa posudzuje podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín v platnom znení a nariadenia (ES) č. 178/2002. Ďalej poukázala na čl. 14 nariadenia (ES) č. 178/2002, v zmysle ktorého sa nesmú umiestňovať na trh potraviny, ak nie sú bezpečné. Za nebezpečné potraviny sa budú považovať potraviny, ak sú zdraviu škodlivé alebo nevhodné na ľudskú spotrebu. Pri určovaní toho, či je nejaká potravina nevhodná na ľudskú spotrebu, sa musí brať ohľad na to, či je potravina neprijateľná pre ľudskú spotrebu podľa jej určeného použitia, a to z dôvodov kontaminácie vonkajším vplyvom alebo iným hnilobným procesom, pokazením alebo rozkladom. 6. Ďalej uviedla, že bezpečnosť a prijateľnosť potravín je mimoriadne dôležitá. Spotrebitelia musia mať dôveru a istotu, že potraviny, ktoré kupujú budú spĺňať ich očakávania, nebudú poškodzovať ich zdravie a nebudú mať nepriaznivé účinky. K vymedzeniu pojmu ,,umiestnenie na trh“ ŠVPS uviedla, že je pomerne široké a znamená skladovanie, uchovávanie potravín alebo krmív na účely predaja, vrátane ponúkania na predaj alebo akúkoľvek inú formu prevodu, či už bezplatnú alebo nie a predaj, distribúciu a iné formy prevodu samy o sebe. Ďalej uviedla, že základným predpokladom nevhodnosti je neprijateľnosť. Potraviny sa môžu stať nevhodnými v dôsledku neprijateľnej chuti alebo zápachu, ako aj zjavnejšieho zhoršenia stavu, napríklad hnilobného procesu alebo rozkladu, nevhodnými môžu byť aj v dôsledku kontaminácie, napríklad na základe vysokej úrovne kontaminovania nepatogénnymi mikroorganizmami, prítomnosti cudzích predmetov a atď. 7. V nadväznosti na uvedené ŠVPS konštatovala, že žalobca uvádzal na trh (pod uvádzaním na trh sa rozumie aj predaj vinárskych produktov) vinárske produkty nekvalitné, nevhodné na ľudskú spotrebu – pach a chuť nečistá, po oxidácii, čím porušil povinnosti ustanovené v § 9 ods. 3 zákona o
vinárstve a naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 39 písm. e) zákona o vinárstve. ŠVPS poukázala na to, že vychádzala z nasledujúcich dôkazných materiálov: Úradný záznam č. 2022/ KA/2505-4 zo dňa 25.05.2022, Protokol o odbere vzorky č. 2022/KA/2505-4/1, Protokol o skúške č. 8566/2022 zo dňa 23.06.2022, Protokol o skúške č. 8567/2022 zo dňa 23.06.2022, vyjadrenie účastníka konania – zaslanie požadovaných dokladov zo dňa 15.7.2022. 8. Pri posúdení závažnosti protiprávneho konania prihliadala na charakter porušenej povinnosti a množstvo nevyhovujúceho vína (po 12 litrov na sklade na prevádzke v čase kontroly, celkove bolo žalobcom pozastavených na reklamáciu 2x 12 ks/l predmetných vín, stav zásob k 12.7.2022 nula). V tomto prípade išlo o správny delikt, ktorý spočíval v porušení požiadaviek na zdravotnú neškodnosť a kvalitu. Účastník konania uvádzal na trh vinárske produkty nevhodné na ľudskú spotrebu (pre pach a chuť nečistú, po oxidácii). Z hľadiska miery zavinenia správny orgán prihliadal i na tú skutočnosť, že žalobca ako obchodník predáva spotrebiteľské balenie vín konečnému spotrebiteľovi a nesie tak objektívnu zodpovednosť za dodržanie všetkých zákonom stanovených požiadaviek na zdravotnú neškodnosť, kvalitu a označenie v zmysle platnej vinárskej legislatívy. Z hľadiska trvania protiprávneho konania prihliadala na skutočnosť, že nedostatky boli zistené pri výkone kontroly, nevyhovujúce vinárske produkty boli uvádzané na trh účastníkom konania minimálne od 25.05.2022 (nadobúdacie doklady v čase kontroly boli predložené), účastník konania stiahol z trhu a zlikvidoval vinárske produkty na základe rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia. Z hľadiska následkov protiprávneho konania vzal správny orgán do úvahy, že účastník konania ponúkal výrobky nevhodné na ľudskú spotrebu, čím klamal spotrebiteľa o zdravotnej neškodnosti a kvalite vinárskeho výrobku a čím bola porušená ochrana práv fyzických a právnických osôb. 9. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 10. V odôvodnení poukázal na to, že ŠVPS dňa 12.07.2022 zaslala žalobcovi podľa § 18 ods. 3 správneho poriadku oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty a zároveň ho týmto vyzvala v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku na vyjadrenie sa k podkladom pre rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia a poučila ho o možnosti navrhnúť ich doplnenie. Žalobca na uvedené reagoval listom z 15.07.2022, v ktorom uviedol, že odobraté vzorky boli riadne uskladnené a nepredal ich zákazníkovi, pričom ako predajca nemal možnosť zistiť, že v uzavretých fľašiach je víno so senzorickou vadou, ktorú nemožno zistiť pri nákupe fliaš, pričom kontrolovaný produkt ani nebol vyhlásený za vadný, kedy by sa automaticky sťahoval z predaja. Namietal, že kontrolované vzorky neuviedol na trh, keďže ich nepredal a nemôže niesť zodpovednosť za tovar, ktorý nie je jeho výrobkom a ktorého vady nevie overiť. 11. Ďalej žalovaný poukázal na to, že ŠVPS následne vydala rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia, ktorým žalobcovi určila povinnosť odstrániť konkrétne nedostatky a predložiť doklady, ktoré špecifikovala v tomto rozhodnutí. Žalobca následne zaslal vyjadrenie z 15.júla 2022, v zmysle ktorého splnil predbežné opatrenia v celom rozsahu. Žalovaný ďalej poukázal na to, že ŠVPS vydala prvostupňové rozhodnutie, ktorého výsledkom bolo uloženie pokuty vo výške 500,- eur za spáchanie správneho deliktu podľa § 39 písm. e) zákona o vinárstve. 12. K odvolacej námietke, že výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje dostatočný popis skutku s uvedením miesta času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby tento skutok nemohol byť zamenený s iným, žalovaný uviedol, že výrok je v súlade s § 47 ods. 2 správneho poriadku. K tomu poukázal na to, že obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, identifikovaním ustanovení právneho predpisu, ktoré obsahujú ustanovenie porušenej povinnosti, v čom jej porušenie spočívalo a skutkovú podstatu správneho deliktu, opis skutku odvolateľa, ktorým k porušeniu povinnosti došlo, údaje o tom, kedy a akým spôsobom k porušeniu povinnosti odvolateľa došlo, uloženie povinnosti zaplatiť pokutu s uvedením jej presnej výšky, lehoty a spôsobu jej úhrady. 13. Ďalej žalovaný otázke prípadného súbehu konštatoval, že porušenie povinnosti žalobcu bolo identifikované pri dvoch predmetných vzorkách nevyhovujúceho vína, čím bol spáchaný jeden správny delikt, za ktorý ŠVPS uložila jednu pokutu. ŠVPS neuviedla, že považuje zistené porušenie povinnosti žalobcu za súbeh správnych deliktov, čo by bolo možné očakávať len v prípade, že by došlo ku spáchaniu rôznych správnych deliktov. Výroková časť jednoznačne uvádza, že došlo k porušeniu povinnosti uloženej v § 9 ods. 3 zákona č. 313/2009 Z. z. v spojení s čl. 14 ods. 2 písm. b) nariadenia (ES) č.
178/2002, t. j. identifikuje aplikovateľné právne normy, ako aj uvádza, k porušeniu ktorej konkrétnej požiadavky došlo (t. j. „pach a chuť nečistá po oxidácii“). 14. K odvolacej námietke nedostatočného odôvodnenia žalovaný uviedol, že ŠVPS uviedla všetky náležitosti odôvodnenia v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku. Po obsahovej a vecnej stránke sa vysporiadala aj so všetkými tvrdeniami, ktoré odvolateľ uviedol vo svojom vyjadrení k rozhodnutiu o nariadení predbežného opatrenia listom zo dňa 15. júla 2022, hoci neuviedla explicitne, že tým reaguje práve na vyjadrenie odvolateľa a na jeho konkrétne tvrdenie. Najmä sa vysporiadala s tým, že pre odvolateľa ako obchodníka podľa § 2 písm. ao) zákona o vinárstve je irelevantné, že sám nemohol overiť senzorické vlastnosti, či prípadné vady neotvorenej fľaše vína, že riadne a štandardne skladoval nevyhovujúce vína, alebo že nevyhovujúce vína nepredal konečnému spotrebiteľovi, pretože ŠVPS SR jednoznačne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že odvolateľ nesie objektívnu zodpovednosť za dodržanie požiadaviek na kvalitu, označovanie a zdravotnú neškodnosť vinárskych produktov podľa § 9 ods. 3 zákona o vinárstve v spojení s či. 14 ods. 2 písm. b) nariadenia (ES) č. 178/2002. Pre spáchanie správneho deliktu nie je preto podstatné skúmať, či žalobca porušil napríklad podmienky skladovania, ale je podstatná skutočnosť, že víno, ktoré uvádzal na trh nespĺňa požiadavky ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný poukázal a to, že ŠVPS v odôvodnení riadne uviedla, čo sa rozumie pod pojmom „umiestnenie na trh" podľa ČI. 3 bodu 8. nariadenia (ES) č. 178/2002, resp. „uvádzame na trh podľa § 2 písm. am) zákona o vinárstve a z čoho vyplýva, že je irelevantné, či žalobca nevyhovujúce víno prevádzal konečnému spotrebiteľovi odplatne (t. j. predával ho) alebo bezodplatne, ako aj to, či ho vôbec prevádzal konečnému spotrebiteľovi, keďže postačuje len to, že ho ponúkal, mal ho vo svojom sortimente na účely konzumácie konečným spotrebiteľom alebo ho skladoval. 15. K odvolacej námietke ohľadom neprimeranosti sankcie žalovaný uviedol, že ŠVPS sa s určením výšky pokuty vysporiadala z hľadiska posúdenia závažnosti, miery zavinenia, trvania a následkov protiprávneho konania, predovšetkým s ohľadom na relatívne malé množstvo nevyhovujúceho vína, ktoré zistila a ktoré predstavovalo určité riziko pre ochranu záujmu konečného spotrebiteľa na zdravotnej neškodnosti a kvalite vinárskych produktov, ďalej zohľadnila objektívnu zodpovednosť žalobcu ako aj včasné a riadne stiahnutie nevyhovujúcich vín z trhu, ktoré žalobca vykonal. Na základe tohto zhodnotenia závažnosti protiprávneho konania uložila pokutu vo výške veľmi sa blížiacej spodnej hranici pokuty (§ 40 ods. 3 o vinárstve), ktorú žalovaný považuje za primeranú. 16. Žalovaný sa stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej aj právnej stránky. II. Žaloba 17. Žalobca zastúpený advokátskou kanceláriou podal včas proti napadnutému rozhodnutiu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správnu žalobu, ktorú odôvodňoval tým, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP), ďalej, že sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP) a, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutých rozhodnutí (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP). Navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a priznal mu nárok na plnú náhradu trov konania. 18. Žalobca namietal nedodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania (§ 195 písm. d/ SSP) a nerešpektovanie základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť aj na správne konanie. Ďalej namietal, že obe rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie, z dôvodu, že žalobca v konaní o správnom delikte pred prvostupňovým orgánom, ako aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uplatnil viaceré námietky, na ktoré nedostal náležité odpovede. V tejto súvislosti namietal, že hoci ŠVPS doručil vyjadrenie v nadväznosti na upovedomenie o začatí správneho konania, a to ako podanie s označením „Vyjadrenie k listu č.s. 5189/2022-390, č.z. 6095/2022“, toto vyjadrenie sa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ani len neuvádza a už vôbec sa s jeho obsahom ŠVSP nevysporiadala. Podľa žalobcu ani zo zásady dvojinštančnosti správneho konania nemožno vyvodiť oprávnenie odvolacieho orgánu
suplovať absentujúce odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia. Namietal, že ŠVSP sa ani implicitne nevysporiadala s jeho vyššie uvedeným vyjadrením. 19. Žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, v ktorom namietal, že neuskutočnil žiadne uvádzanie na trh, pretože iba prevádzkuje reštauráciu. Namietal aj, že predmetné víno navyše nikdy nebolo predané, ponúknuté na predaj, ani na konzumáciu žiadnemu zákazníkovi; nachádzalo sa iba na sklade, odkiaľ si dve uzavreté, neotvorené a z vonkajšej stránky neporušené a nepoškodené fľaše vína zobral na ďalšiu analýzu inšpektor správneho orgánu. V čase kontroly bolo v odporúčanej dobe spotreby, pričom ak by niektorú fľašu žalobca otvoril v súvislosti s tým, že určitý zákazník by si objednal pohár vína, a žalobca by zacítil nevhodný pach alebo zaregistroval nevhodnú vizuálnu stránku vína, takéto víno by žiadnemu zákazníkovi nepodal na konzumáciu. Ďalej uviedol, že iba nakúpenie vína vyrobeného licencovaným výrobcom a distribuovaného oprávneným dodávateľom a jeho uloženie na sklade nemožno považovať za „uvádzanie vína na trh“. Žalobca prevádzkuje reštauráciu a nie je vinárom ani obchodníkom s vínom. Ďalej poukázal na to, že pri skladovaní vína neporušil žiadne predpisy. Ak bolo víno vadné od výrobcu, resp. ak jeho vadnosť spôsobil distribútor, za uvedené predsa nemôže niesť zodpovednosť žalobca. Z ničoho ani nevyplýva, že by bola celá „šarža“ vína, o ktoré išlo, vyhlásená za vadnú. Skryté vady vína nemožno identifikovať skôr, než je fľaša otvorená. Žiadnych spotrebiteľov nijakým spôsobom neklamal a vlastnosti a kvalitu (cudzích) vinárskych výrobkov ani nijakým spôsobom nepropagoval. V tejto súvislosti namietal, že žalovaný sa s touto argumentáciou nevysporiadal a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia pozostáva len z citácií ustanovení právnych predpisov a zo všeobecných výkladov (explikácií), bez konkrétneho objasnenia ich zmyslu, ako aj ich interpretácie a aplikácie na konkrétne a individuálne skutkové okolnosti žalobcovej veci a bez tzv. premostenia skutkových zistení a právnych záverov. 20. K nedodržaniu základných zásad správneho trestania poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 z 06.03. 2008 (publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2014), podľa ktorého výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. 21. Namietal, že opis skutku, ktorým bola porušená právna povinnosť, len v odôvodnení rozhodnutia nemôže zhojiť jeho absenciu vo výroku rozhodnutia, pretože iba výroková časť rozhodnutia nadobúda právoplatnosť a môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Sžo 238/2009, 2 Sžo 15/2011, 2 Sž 19/2011, 2 Sž 23/2011, 5 Sž 17-23-24-25/2011, 5 Sžf 85/2011, 8 Sž 18-22-23-24/2011). 22. Žalobca uviedol, že výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje dostatočný popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby tento skutok nemohol byť zamenený s iným. Vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia sa uvádza, že „pri kontrole vykonanej dňa 25.05.2022 bolo zistené, že účastník konania uvádzal na trh víno (...) nevhodné na ľudskú spotrebu pre pach a chuť nečistú, po oxidácii“. Z takto zvolenej formulácie výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, kedy, kde a akým spôsobom mal byť podľa správneho orgánu skutok spáchaný (pričom v tomto smere rozhodne nemôže postačovať iba použitie všeobecného pojmu „uvádzal na trh“). 23. Žalobca ďalej namietal, že z výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že malo ísť o dva správne delikty a ani z odôvodnenia nemožno zistiť, na základe čoho v danom prípade podľa správneho orgánu išlo o súbeh správnych deliktov, a nie o jeden správny delikt (prípadne pokračovací), a navyše vo výroku napadnutého rozhodnutia (ani v odôvodnení) sa neuvádza, že pokuta bola uložená ako úhrnná (o akú by malo ísť v prípade súbehu správnych deliktov). Ďalej namietal, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia nie je dostatočne špecifikované ani to, akú konkrétnu normu posudzované víno nemalo podľa správneho orgánu spĺňať. 24. Vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu veci žalobca zotrval na svojej argumentácii v správnom konaní, že neuskutočňoval žiadne „uvádzanie vína na trh“ v zmysle zákona o vinárstve. Prevádzkuje iba reštauráciu, riadne nakúpil sporné víno od oprávneného distribútora a navyše nikdy nebolo predané, ponúknuté na predaj ani ponúknuté na konzumáciu žiadnemu zákazníkovi ale sa iba nachádzalo
na sklade. Len nakúpenie vína vyrobeného licencovaným výrobcom a distribuovaného oprávneným dodávateľom a jeho uloženie na sklade nemožno považovať za „uvádzanie vína na trh“. 25. S poukazom na skutkové okolnosti, kedy sporné dve fľaše vína neboli ponúknuté nikomu a neboli žalobcom ani otvorené a s prihliadnutím na to, že po doručení rozhodnutia o nariadení predbežných opatrení žalobca všetko víno druhovo zodpovedajúce sporným dvom fľašiam odstránil zo skladu a vyradil z ponuky, žalobca namietal výšku uloženej pokuty. Túto považoval za zjavne neprimeranú. Uviedol, že nikomu nespôsobil škodu a žiadnu právnu povinnosť, na splnenie ktorej mohol mať dosah neporušil. Žalobca pre prípad, ak by súd dospel k nedôvodnosti žaloby, navrhol, aby správny súd využil možnosť sankčnej moderácie podľa § 198 SSP a uložil žalobcovi pokutu na spodnej hranici zákonnej sadzby pokuty podľa § 40 ods. 3 zákona č. 313/2009 Z. z., t. j. 165,- eur. III. Vyjadrenie žalovaného 26. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť ako nedôvodnú. V zásade sa pridržal svojej argumentácie uvedenej v napadnutom, resp. prvostupňovom rozhodnutí, na ktorú poukázal vo vyjadrení. 27. Uviedol, že výrok prvostupňového rozhodnutia, ktoré je napadnutým rozhodnutím potvrdené, obsahoval všetky náležitosti vyžadované správnym poriadkom ako aj náležitosti, ktoré vyžaduje súvisiaca judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, najmä obsahuje identifikáciu osoby stíhaného, identifikáciu porušenej povinnosti, identifikáciu konania, ktorým k porušeniu povinnosti došlo, dátum, v ktorom k zisteniu porušenia povinnosti došlo, kde k porušeniu povinnosti došlo, s uvedením citácii všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorými je povinnosť i skutková podstata iného správneho deliktu upravená, ďalej obsahuje uloženú sankciu (pokuta) a aj lehotu na jej uhradenie vrátane spôsobu úhrady. 28. Pokiaľ žalobca namietal zmätočnosť výroku, pretože mu nie je jasné, či prvostupňové rozhodnutie uložilo sankciu za jeden delikt alebo za viacero deliktov (súbeh deliktov), žalovaný uviedol, že z obsahu výroku nevyplýva, že sa stíhali viaceré skutky ako viaceré samostatné správne delikty. Obsah výroku rozhodnutia konštatuje jeden skutok zistený v rámci jedného kontrolného zistenia. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa dopustil jedného porušenia povinnosti pri uvádzaní viacerých vín na trh, čo predstavuje jeden správny delikt. Žalovaný tento výrok uviedol v napadnutom rozhodnutí. Žalobcove pochybnosti nemajú vplyv na skutočnosť, že žalobca porušil povinnosť; nesie za to objektívnu zodpovednosť a bola mu za toto porušenie uložená sankcia ustanovená zákonom. VI. Konanie na správnom súde 29. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ,,zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre vo veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/11/2023. VII. Verejné vyhlásenie rozhodnutia 30. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 26. mája 2026, pričom na tento postup boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v
spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali v žiadnom zo svojich podaní. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo v súlade s lehotou uvedenou v § 137 ods. 4 SSP oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. VIII. Relevantná právna úprava 31. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 313/2009 Z.z., je obchodník alebo maloobchodník povinný dodržiavať požiadavky na kvalitu, označovanie a zdravotnú neškodnosť vinárskych produktov podľa osobitného predpisu. 32. Podľa čl. 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 178/2002 sa nesmú umiestňovať na trh potraviny, ak nie sú bezpečné. Za nebezpečné potraviny sa podľa čl. 14 ods. 2 nariadenia (ES) č. 178/2002 budú považovať potraviny, ak sú zdraviu škodlivé alebo nevhodné na ľudskú spotrebu. Pri určovaní toho, či je nejaká potravina nevhodná na ľudskú spotrebu, sa v súlade s čl. 14 ods. 5 nariadenia (ES) č. 178/2002 musí brať ohľad na to, či je potravina neprijateľná pre ľudskú spotrebu podľa jej určeného použitia, a to z dôvodov kontaminácie vonkajším vplyvom alebo iným hnilobným procesom, pokazením alebo rozkladom. 33. Podľa § 39 písm. e) zákona č. 313/2009 Z.z., správneho deliktu sa dopustí vinohradník, vinár, obchodník alebo maloobchodník, ak poruší povinnosti podľa § 9 ods. 1 písm. a), d), e), ods. 2 a 3. IX. Právne posúdenie 34. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 500,- eur za spáchanie správneho deliktu podľa § 39 písm. e) zákona o vinohradníctve. 35. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu, spočívajúcu v tom, že výroková časť prvostupňového rozhodnutia neobsahuje dostatočný popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby tento skutok nemohol byť zamenený s iným. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že v zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, resp. Najvyššieho správneho súdu SR sú na správne orgány v oblasti správneho trestania kladené relatívne vysoké nároky čo do vymedzenia skutku vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorým sa zodpovedný subjekt postihuje za správny delikt alebo priestupok (k náležitostiam vymedzenia skutku napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Asan/5/2018, rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 6Ssk/11/2025, sp.zn. 7Ssk/200/2022, sp.zn. 5Asan/4/2019, sp.zn. 6Sžfk/24/2020, sp.zn. 5Asan/12/2020 a iné). Výrok rozhodnutia o postihu za správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. Tento záver vyplýva z § 47 ods. 2 správneho poriadku (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 7Ssk/200/2022). Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia, či sankcie boli uložené. Uvedené je v súlade aj s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, keďže i na rozhodovanie o správnych deliktoch sa vzťahuje čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (judikát R 41/2018, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Asan/5/2018). 36. Aplikujúc vyššie uvedené všeobecné východiská správny súd poukazuje na to, že prvostupňový orgán vo výroku z hľadiska vymedzenia skutku uviedol miesto, kedy konkretizoval prevádzkareň a niektoré ďalšie skutočnosti (presná špecifikácia množstva a druhu vín), avšak za nedostatočné možno považovať vymedzenie z hľadiska spôsobu spáchania. Pokiaľ prvostupňový orgán uviedol, že účastník konania ,,uvádzal na trh“ víno (...), tak slovné spojenie „uvádzal na trh“ je skôr právnou kvalifikáciou konania vo vzťahu k objektívnej stránke skutkovej podstaty správneho deliktu (§ 9 ods. 3 zákona č. 313/2009 Z. z. v spojení s čl. 14 ods. 2 písm. b) nariadenia (ES) č. 178/2002), avšak nie je popisom
skutku. Pre zreteľné vymedzenie skutku v tejto súvislosti bolo potrebné, aby prvostupňový orgán popísal, v čom videl ,,uvádzanie na trh“, teda aby výrok obsahoval konkretizáciu spôsobu spáchania skutku (napr. ponúkal na predaj, príp. predal spotrebiteľovi predmetné víno). Uvedené je relevantné s prihliadnutím na to, aby nemohlo dôjsť k zameniteľnosti skutku s iným, pretože objektívnu stránku správneho deliktu spočívajúcu v ,,uvádzaní na trh“ je možné naplniť rôznymi spôsobmi konania. Relevancia špecifikácie presného spôsobu spáchania (v tomto prípade konkrétny spôsob manipulácie s tovarom pri uvádzaní na trh) je rovnocennou a nevyhnutnou súčasťou popisu skutku vedľa času a miesta (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 6Ssk/11/2025). Zjednodušene povedané, výrok v časti skutkovej vety musí poskytovať odpoveď na otázky - kto konal; kedy konal; kde konal a čo presne urobil (akým spôsobom to urobil) a v tomto prípade aj s akým produktom. Takto formulovaný výrok by plne spĺňal požiadavku jasného vymedzenia za účelom jeho nezameniteľnosti. 37. Zreteľne vymedzený spôsob spáchania, inkorporovaný v skutkovej vete, súčasne slúži aj na to, aby bolo možné jednoznačne konštatovať alebo preskúmať, či zodpovedný subjekt naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty správneho deliktu. Uvedené napokon implicitne vyplýva aj z argumentácie žalobcu, ktorý v priebehu administratívneho konania ako aj v žalobe neustále namietal, že víno na trh neuvádzal. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že pokiaľ vo veci išlo o to, že predmetný tovar bol v ponuke (nápojový lístok) určenej na predaj konečnému zákazníkovi, tak je pravdou, ako v odôvodnení svojich rozhodnutí uvádzali správne orgány, že ide o uvádzanie na trh, avšak vecná správnosť tejto právnej kvalifikácie nič nemení na tom, že v skutkovej vete absentuje zreteľné vymedzenie spôsobu spáchania skutku, čo správny súd považuje za pochybenie, ktorého intenzita má vplyv na zákonnosť rozhodnutia (nepreskúmateľnosť). Ďalej správny súd poukazuje na to, že jednoznačné vymedzenie skutku bráni opakovanému postihu, a teda presná špecifikácia skutku vo výroku je nevyhnutná na to, aby bolo jasne identifikované, za aké konkrétne konanie bol účastník potrestaný, pretože iba takto detailne ohraničený skutok vytvára prekážku právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae), ktorá bráni tomu, aby bol účastník za totožné konanie stíhaný alebo potrestaný znova (čo je samotná podstata zásady ne bis in idem). Pri všeobecnom vymedzení (napr. len odkazom na kontrolu) by prípadne v budúcnosti nebolo možné spoľahlivo určiť, či nové konanie, ktoré by správny orgán začal, sa týka toho istého skutku, alebo iného skutku. Všeobecný výrok, resp. neúplný výrok tak priamo ohrozuje právnu istotu zodpovedného subjektu, že za jedno konanie dostane len jeden trest (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 12Asan/5/2018 a sp.zn. 5Asan/4/2019). Prísne nároky na vymedzenie skutku preto nemožno vnímať ako prílišný formalizmus, ale ako záruku, ktorá chráni dotknutý subjekt pred prípadnou svojvôľou orgánov verejnej správy a prípadným opakovaným trestaním za ten istý správny delikt/priestupok. 38. Správny súd len pre doplnenie uvádza, že v skutkovej vete nie je presne vymedzený ani čas, kedy mal byť skutok spáchaný, pričom uvedené sa môže taktiež javiť ako problematické, pretože určenie času (s výnimkou deliktov, ktoré majú takpovediac jednorazový charakter) determinuje, či ide o delikt pokračovací, prípadne trváci, alebo či ide o viaceré samostatné delikty, pričom od tohto posúdenia napokon závisí aj možnosť sankcionovania zodpovedného subjektu (t.j. prípadné uplatnenie absorpčnej zásady a pod.). Prvostupňový orgán vo výrokovej časti použil formuláciu ,,pri kontrole vykonanej dňa 25.05.2022 bolo zistené, že...“, avšak podľa názoru správneho súdu takéto vymedzenie definuje čas vykonania kontroly (t.j. zistenia nedostatku), avšak nie čas spáchania samotného skutku (k relevancii časového vymedzenia skutku pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 5Asan/12/2020). Čas spáchania skutku stotožnený výlučne dátumom kontroly nie je v prejednávanej veci dostatočným vymedzením, pretože z povahy veci môže vyplynúť aj, že k protiprávnemu stavu dochádzalo aj mimo momentu vykonania kontroly, takže správny súd aj vzhľadom na uvedené konštatuje, že uvedenie času spáchania skutku samozrejme súvisí aj s kvalitatívnou stránkou uvedenia spôsobu spáchania, avšak vo výroku absentujú tieto náležitosti, a preto za daných okolností považoval žalobnú argumentáciu smerujúcu k nedostatkom vymedzenia skutku za opodstatnenú. 39. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, správny súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. Vzhľadom na skutočnosť, že opodstatnenosť už len tejto jednej námietky mala za následok nezákonnosť rozhodnutia, správny súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími čiastkovými námietkami uvedenými v žalobe. Vzhľadom na procesné možnosti žalovaného správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keďže žalovaný potvrdil výrok prvostupňového rozhodnutia, v ktorom absentovalo zreteľné vymedzenie skutku, tak ako naznačil správny súd v odôvodnení tohto rozsudku.
40. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude v intenciách tohto rozsudku na základe § 42 ods. 2 zákona o vinohradníctve v spojení s § 59 ods. 2 správneho poriadku opätovne preskúmať prvostupňové rozhodnutie a prípadne zmeniť prvostupňové rozhodnutie tak, že v ňom precizuje a spresní vymedzenie skutku najmä vo vzťahu k času a spôsobu spáchania, pričom bude v takomto prípade prihliadať na zásadu zachovania totožnosti skutku. 41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania proti žalovanému, ktorý úspešný nebol. 42. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP).
(§
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP), na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.