Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-15S/53/2023 1022201795 18. 06. 2026 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201795.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a členov senátu, JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: C. D. E. B. XX, XXX XX F., právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., IČO: 53 769 589, so sídlom: Račí potok 2385/3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, IČO: 00 151 866, so sídlom: Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-KAP2-2022/059561-004 zo dňa 24.10.2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Súd žalovanému voči žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žiadosťou zo dňa 20.12.2021, doručenou dňa 22.12.2021 Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre (ďalej aj „prvostupňový orgán“) ako povinnej osobe podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „infozákon“), sa žalobca domáhal poskytnutia informácií v nasledujúcom rozsahu a znení: „V zmysle § 14 infozákona Vás týmto žiadam o sprístupnenie nasledovných informácií: Za obdobie od 01.11.2017 do 31.12.2021 žiadam zaslať naskenované: - oznámenia o zahájení všetkých disciplinárnych konaní zahájených v uvedenom období riaditeľom odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Nitre, - ku každému z uvedených disciplinárnych konaní všetky dokumenty týkajúce sa ukončenia týchto konaní (rozhodnutia o zastavení disciplinárnych konaní, disciplinárne rozkazy o uložení disciplinárnych opatrení, rozhodnutia odvolacích orgánov, výčitky a pod.)“ (ďalej aj „žiadosť“). 2. Prvostupňový orgán v poradí prvým rozhodnutím č. p.: KRPZ-NR-OKAP-122-3/2021-SI, KMTO-2021/005164 zo dňa 30.12.2021, vyslovil, že nevyhovuje žiadosti žalobcu v celom rozsahu z dôvodu, že požadované informácie nie je možné sprístupniť z obmedzujúcich dôvodov sprístupnenia údajov predvídaných v § 9 ods. 1, ods. 2 infozákona – ochrana osobnosti, súkromia a osobných údajov. Na základe odvolania žalobcu podaného proti predmetnému rozhodnutiu žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. PPZ-KAP2-2022/013689-004 zo dňa 01.02.2022 podľa § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“)
v poradí prvé rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie pre nedostatky v odôvodnení rozhodnutia. 3. Následne prvostupňový orgán v poradí druhým rozhodnutím č. KRPZ- NR-OKAP-122-7/2021-SI, KM-TO-2021/005164 zo dňa 02.03.2022 rozhodol tak, že žiadosti žalobcu nevyhovel a informácie požadované v žiadosti s poukazom na § 9 infozákona nesprístupnil z dôvodu, že ide o informácie podľa § 9 infozákona, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby. Na základe odvolania žalobcu žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. PPZ-KAP2-2022/028448-007 zo dňa 21.04.2022 podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku v poradí druhé rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie pre nedostatky v jeho výroku a v odôvodnení. 4. Prvostupňový orgán v poradí tretím rozhodnutím č. KRPZ-NR-OKAP-122-014/2021-SI, KMTO-2021/005164 zo dňa 06.06.2022 rozhodol tak, že podľa § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 3 infozákona a § 2, § 78 ods. 3 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 18/2018 Z. z.“) nevyhovel žiadosti žalobcu. Po podaní odvolania žalobcom dňa 14.06.2022 prvostupňový orgán prípisom č. KRPZ-NR-OKAP-122-016/2022SI, KM-TO-2021/005164 zo dňa 20.07.2022 sprístupnil žalobcovi kópiu dvoch spisov (č. ORPZ-NROKP-384/2019, č. ORPZ-NR-OKP-145/2019) v anonymizovanej podobe, teda jeho žiadosti čiastočne vyhovel. 5. Dňa 29.07.2022 žalobca podal odvolanie proti fiktívnemu (v poradí štvrtému) rozhodnutiu prvostupňového orgánu. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-KAP2-2022/028488-012 zo dňa 22.08.2022 toto fiktívne rozhodnutie podľa § 59 ods. 3 infozákona zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie pre jeho nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť. 6. Prvostupňový orgán v poradí piatym rozhodnutím č. KRPZ-NR-OKAP-122-022/2022-SI, KMTO-2022/005164 zo dňa 13.09.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyslovil, že žiadosti žalobcu čiastočne nevyhovuje s poukazom na § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 3 infozákona a § 2, § 78 ods. 3 zákona č. 18/2018 Z. z. 7. Na základe odvolania žalobcu žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. PPZKAP2-2022/059561-004 zo dňa 24.10.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. II. Žaloba 8. Žalobca podal dňa 27.12.2022 na Krajský súd v Bratislave všeobecnú správnu žalobu, ďalej len „žaloba“, a to podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), pôvodne vedenú pod sp. zn. 6S/286/2022, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného (ďalej spolu aj „preskúmavané/vydané rozhodnutia“). Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/286/2022-38 zo dňa 13.04.2023, právoplatným 26.04.2023, bola vec postúpená miestne príslušnému Krajskému súdu v Nitre. 9. Žalobca v žalobe uplatnil žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) SSP, teda namietal nesprávne právne posúdenie danej veci, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý nemá oporu v administratívnom spise, a podstatné pochybenia s následkom nezákonnosti vydaných rozhodnutí. V bližšom odôvodnení žalobných dôvodov žalobca žalovanému vytkol, že nebral do úvahy jeho argumenty v rámci odvolania s odkazom na judikatúru. Ďalej poukázal na zrejmé nesprávnosti obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí, konkrétne vo vzťahu k označeniu prvostupňového rozhodnutia a dátumu podania žiadosti, a namietal, že rozhodnutie s nesprávnym označením mu nebolo nikdy doručené. S poukazom na § 46, § 47 ods. 2 Správneho poriadku mal za to, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, vo výroku vo vzťahu k preskúmavanému prvostupňovému rozhodnutiu, je v rozpore s administratívnymi spismi, nemá v nich žiadnu oporu a je v rozpore s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Podľa žalobcu ide o podstatnú vadu výroku, ktorý
je nezrozumiteľný, zmätočný, arbitrárny a v rozpore poriadku.
s označenými ustanoveniami Správneho
10. Žalobca ďalej namietal, že prvostupňový orgán a žalovaný (ďalej spolu aj „správne orgány“ alebo „žalovaný“) mu odmietli jeho ústavné a zákonné právo na informácie. Mal za to, že preskúmavané rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže odkazujú na ustanovenia zákonov, ktoré si navzájom vnútorne odporujú, a nevyplýva z nich jednoznačný dôvod čiastočného nevyhovenia žiadosti žalobcu. Zdôraznil princíp „čo nie je tajné, je verejné“ a princíp otvorenosti (publicity) verejnej správy, resp. § 3 ods. 1 infozákona o práve každého na prístup k informáciám. 11. Podľa žalobcu sa na danú vec vzťahuje výnimka podľa § 9 ods. 3 infozákona, pričom žiadny z údajov uvedených v žiadosti nie je podľa neho namieste hodnotiť ako údaj dotýkajúci sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby v zmysle § 2 zákona č. 18/2018 Z. z. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) sp. zn. II. ÚS 44/00 zo dňa 05.01.2001, ktorý sa týka otázok ochrany intímnej a súkromnej sféry verejných činiteľov. Podľa žalobcu boli správne orgány povinné požadované informácie v plnom rozsahu poskytnúť, po začiernení osobných údajov policajtov. Žalobca upriamil pozornosť na to, že inej fyzickej osobe boli žalovaným na základe infožiadosti obdobné údaje a podklady policajtov v postavení nadriadených sprístupnené. Správne orgány v preskúmavaných rozhodnutiach nikde nekonkretizovali, ktoré z informácií obsiahnutých v požadovaných dokumentoch považujú za údaje dotýkajúce sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby a z akého dôvodu. Z uvedeného dôvodu je tvrdenie o nutnosti aplikácie § 9 ods. 1, ods. 2 infozákona nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 12. Žalobca v ďalšom dôvodil, že povinná osoba mu nemôže odmietnuť sprístupniť celý záznam, ale chránené údaje mali byť zo záznamu vylúčené. Podľa žalobcu je nesprávny názor o nemožnosti aplikácie § 12 infozákona na základe tvrdenia, že údaje tvoria jeden celok. Toto konštatovanie je popretím zásady uvedeného ustanovenia a v podstate by sa ním dalo odôvodniť každé zamietnutie informácií. Každý dokument tvorí jeden celok a táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na nesprístupnenie informácií. Takýto postup je podľa žalobcu nezákonný. 13. Žalovaný podľa žalobcu argumentuje nepatrične a účelovo, keď vytrhol z kontextu citáciu rozhodnutí označených žalobcom v odvolaní. Prehliadanie závažných skutočností v napadnutom rozhodnutí je znakom arbitrárnosti, a teda nezákonnosti. Žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach vydaných v danej veci nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, prečo požadované údaje nie sú vylúčené zo sprístupnenia. Žalobca zdôraznil, že svoju žiadosť neviazal na konkrétne osoby, nevie, proti komu sa viedli predmetné konania, aj keď tieto osoby pozná z výkonu svojej služobnej činnosti. V prípade anonymizácie by identitu týchto osôb ani nemohol zistiť. Skutočnosť, že žalobca tieto osoby pozná, nemôže byť dôvodom na nesprístupnenie informácií. Žalobca mal za to, že mu mali byť sprístupnené všetky informácie, nielen ich časť, alebo nemali byť sprístupnené vôbec. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/167/2009 zo dňa 17.03.2011 v obdobnej veci. Dodal, že disciplinárne konania vedené voči policajtom nie sú informáciami majúcimi súkromný charakter a osobné údaje je povinná osoba povinná anonymizovať ako údaje vylúčené zo sprístupnenia. Žalobca mal za to, že informácie mu s poukazom na citovanú rozhodovaciu prax mali byť sprístupnené a že žalovaný porušil infozákon a zmaril jeho účel. Preskúmavané rozhodnutia podľa žalobcu ani nespĺňajú náležitosti rozhodnutia v podobe náležitého odôvodnenia, preto je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 14. Napokon uzavrel, že nedostatky uvedené v žalobných bodoch podporujú záver, že správne orgány od počiatku konali zaujato, s cieľom nesprístupniť žalobcovi informácie, bez ohľadu na vecné, logické a právne súvislosti, bez ohľadu na zákon a dôkazy. Preskúmavané rozhodnutia sú preto absolútne nepreskúmateľné, diskriminujúce, arbitrárne a v rozpore s právnymi predpismi. 15. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd preskúmavané rozhodnutia zrušil a uložil žalovanému povinnosť požadované informácie sprístupniť, pri súčasnom priznaní náhrady trov konania v plnom rozsahu. III. Vyjadrenie žalovaného
16. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným Krajskému súdu v Nitre dňa 29.04.2021. Po zhrnutí obsahu žaloby a priebehu administratívneho konania uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí v celom rozsahu a trvá na právnych záveroch a skutočnostiach uvedených v napadnutom rozhodnutí, ktoré spĺňa obsahové aj formálne náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku. Formálne chyby napadnutého rozhodnutia podľa žalovaného nemajú vplyv na jeho zákonnosť, keďže technická chyba nemení jeho zmysel ani obsah. Preskúmavané rozhodnutia sú podľa neho dostatočne odôvodnené. 17. V ďalšej časti argumentácie žalovaný poukázal na to, že dokumenty z disciplinárneho konania nie je možné zabezpečiť anonymizáciou, pretože už samotný ich obsah by umožnil určiť rozsah a charakter postihu s neprimeraným zásahom do práva na ochranu osobnosti. Spisový materiál, ktorý žalobca žiadal, obsahoval údaje o osobách, ktoré nespadajú pod výnimku podľa § 9 ods. 3 infozákona, teda nešlo o nadriadených v služobnom pomere. Dodal, že judikatúru uvádzanú žalobcom nie je možné aplikovať na danú vec. 18. Uzavrel, že preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a navrhol žalobu podľa § 190 SSP zamietnuť. IV. Replika žalobcu, duplika žalovaného 19. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 24.05.2024 (replika). Nesúhlasil s vyjadrením žalovaného a zotrval na svojich tvrdeniach obsiahnutých v žalobe, ktoré sčasti zopakoval, a navrhol žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Tvrdenia žalovaného označil za nepriliehavé, bez opory v zákone a okolnostiach danej veci. 20. K replike žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 23.07.2024 (duplika). Podľa jeho názoru žalobca v replike neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, preto žalovaný v plnom rozsahu poukázal na argumentáciu uvedenú v jeho vyjadrení k žalobe, na ktorej zotrval. Preskúmavané rozhodnutia označil za vecne správne, zákonné a náležite odôvodnené a navrhol žalobu zamietnuť. 21. Duplika bola žalobcovi doručená dňa 05.11.2024 na vedomie.
V. Relevantná právna úprava 22. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 23. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 25. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 26. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 27. Podľa § 1 ods. 1 infozákona tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.
28. Podľa § 3 ods. 1 infozákona každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 29. Podľa § 9 ods. 1 infozákona informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. 30. Podľa § 9 ods. 2 infozákona informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie. 31. Podľa § 9 ods. 3 infozákona povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. 32. Podľa § 9 ods. 4 infozákona osobné údaje osoby, ktorá je nadriadeným v služobnom pomere, povinná osoba sprístupní v rozsahu a na účel podľa odseku 3, len ak sprístupnenie nie je v rozpore s povinnosťou mlčanlivosti podľa osobitných predpisov a zároveň sprístupnenie tejto informácie neohrozí bezpečnosť alebo obranu Slovenskej republiky, ochranu verejného poriadku alebo plnenie úloh týchto osôb alebo orgánov, v ktorých vykonávajú svoju činnosť; ustanovenie § 13 sa v tomto prípade nepoužije. 33. Podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z. z. osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu. 34. Podľa § 78 ods. 3 zákona č. 18/2018 Z. z. prevádzkovateľ, ktorý je zamestnávateľom dotknutej osoby, je oprávnený poskytovať jej osobné údaje alebo zverejniť jej osobné údaje v rozsahu titul, meno, priezvisko, pracovné zaradenie, služobné zaradenie, funkčné zaradenie, osobné číslo zamestnanca
alebo zamestnanecké číslo zamestnanca, odborný útvar, miesto výkonu práce, telefónne číslo, faxové číslo, adresa elektronickej pošty na pracovisko a identifikačné údaje zamestnávateľa, ak je to potrebné v súvislosti s plnením pracovných povinností, služobných povinností alebo funkčných povinností dotknutej osoby. Poskytovanie osobných údajov alebo zverejnenie osobných údajov nesmie narušiť vážnosť, dôstojnosť a bezpečnosť dotknutej osoby. 35. Podľa § 12 infozákona všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 36. Podľa § 22 ods. 1 infozákona ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 37. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VI. Posúdenie veci správnym súdom 38. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 15S/53/2023, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. NR-15S/53/2023. 39. Účastníci konania netrvali na nariadení pojednávania a nebol daný ani iný dôvod na jeho nariadenie podľa § 107 ods. 1 SSP, správny súd preto vec v súlade s § 107 ods. 2 SSP preskúmal bez nariadenia pojednávania a rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 18.06.2026. Termín a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 12.06.2026 (oznámenie bolo vyvesené od 12.06.2026 do 18.06.2026), teda bola dodržaná zákonná 5-dňová lehota v zmysle § 137 ods. 4 SSP. 40. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 41. Predmetom tohto správneho súdneho konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí žalovaného, ktorými čiastočne nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 20.12.2021 o sprístupnenie informácií, týkajúcich sa disciplinárnych konaní príslušníkov Policajného zboru, vedených na Odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre za obdobie od 01.11.2017 do 31.12.2021. Z obsahu administratívneho spisu, ktorého súčasťou je aj list č. ORPZ-NROKP-217-001/2022 zo dňa 14.07.2022 s označením „Žiadosť o sprístupnenie informácií – odpoveď“, vyplýva, že za uvedené obdobie bolo vedených sedem požadovaných konaní v registratúrnych záznamoch žalovaného, z toho dva záznamy sa týkali priamo žalobcu a tieto boli žalobcovi prípisom č. KRPZ-NR-OKAP-122-016/2022-SI, KM-TO-2021/005164 zo dňa 20.07.2022 sprístupnené v podobe kópie dvoch spisov (č. ORPZ-NR-OKP-384/2019, č. ORPZ-NR-OKP-145/2019) v anonymizovanej podobe, teda v tomto rozsahu bolo žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií z 20.12.2021 vyhovené.
Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné a v tomto rozsahu, teda v rozsahu žalobcovi poskytnutých informácií, neboli predmetom tohto konania. 42. Úlohou správneho súdu v tomto správnom súdnom konaní bolo posúdiť správnosť záverov žalovaného vo vzťahu k čiastočnému nevyhoveniu žiadosti žalobcu, ktoré sa týkalo piatich konaní vedených v registratúrnych záznamoch žalovaného, ktoré žalobcovi neboli sprístupnené s poukazom na § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 3 infozákona a § 2, § 78 ods. 3 zákona č. 18/2018 Z. z. Správny súd závery žalovaného preskúmaval v kontexte žalobcom vymedzených žalobných námietok, ktorými bol viazaný (§ 134 ods. 1 SSP) a ktoré žalobca zaradil pod žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) SSP. 43. Správny súd sa v prvom rade zameral na preskúmanie obsahu vydaných rozhodnutí z hľadiska možného naplnenia žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, ktorý je kľúčovým vo vzťahu k vysporiadaniu sa s ďalšími žalobnými námietkami. Správny súd v tejto súvislosti tak, ako v iných svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, už notoricky opakuje, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť rozhodnutie vydané v ktoromkoľvek administratívnom konaní zaťažené, pretože táto vada nielenže znemožňuje zistiť účastníkovi konania dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané, a následne uplatniť možnosť sa proti nemu brániť, ale znemožňuje i prieskum takéhoto rozhodnutia správnym súdom a porušuje princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, a rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri formovaní záverov v ňom vyjadrených riadil. Podľa názoru správneho súdu však preskúmavané rozhodnutia ako celok nevykazujú také nedostatky odôvodnenia, ktoré by dosahovali intenzitu vady nepreskúmateľnosti. 44. Prvostupňový orgán preskúmavané rozhodnutia vo vzťahu k čiastočnému nevyhoveniu žiadosti v prvostupňovom rozhodnutí odôvodnil tým, že požadované informácie nie je možné sprístupniť, nakoľko tieto spadajú pod režim obmedzenia slobodného prístupu k informáciám v zmysle § 9 ods. 1, ods. 2 infozákona, teda ochranu osobnosti, súkromia a osobných údajov. Konštatoval, že sprístupnenie informácií podľa § 9 ods. 1, ods. 2 infozákona je možné len na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby, nakoľko by sprístupnenie takýchto údajov mohlo zasiahnuť do osobnostných práv dotknutej osoby. Tento musí byť zároveň explicitný a nezameniteľný s inou deklaráciou. Tieto ustanovenia podľa prvostupňového orgánu nestanovujú povinnosť vyzvať dotknutú osobu na vyjadrenie, či súhlasí so sprístupnením požadovaných informácií, ani povinnosť požiadať o písomný súhlas dotknutej osoby, ani neupravujú postup povinnej osoby pri takejto výzve. Ak žiadateľ o informáciu nepreukázal súhlas alebo ho povinná osoba nemá k dispozícii, informáciu nesprístupní. Prvostupňový orgán ďalej uviedol, že informácie, ktoré žalobca žiadal, nespadajú do kategórie povinne sprístupňovaných informácií, pretože žiadal informácie týkajúce sa disciplinárnych konaní príslušníkov Policajného zboru, všetky dokumenty týkajúce sa oznámení o začatí všetkých disciplinárnych konaní za uvedené obdobie, ukončenie týchto konaní, rozhodnutia o zastavení, disciplinárne rozkazy o uložení disciplinárnych opatrení, rozhodnutia odvolacích orgánov, výčitky a podobne, čím by podľa prvostupňového orgánu došlo k porušeniu osobných údajov podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z. z., ako údajov týkajúcich sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo charakteristík a znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. 45. Ďalej prvostupňový orgán v prvostupňovom rozhodnutí poukázal na znenie ustanovenia § 9 ods. 3 infozákona a vysvetlil, že toto ustanovenie vymenúva obligatórne údaje, ktoré povinná osoba musí sprístupniť, avšak žalobcom požadované informácie do tejto kategórie povinne zverejňovaných informácií nespadajú. Navyše medzi údaje predpokladané označeným ustanovením na ich sprístupnenie nepatria údaje týkajúce sa disciplinárneho konania nadriadených. Žalobcom požadované informácie možno považovať za informácie osobnostnej povahy, ku ktorým infozákon obmedzuje prístup. Dotknutá osoba, v tomto prípade štátny zamestnanec, ako jednotlivec, disponuje základným právom na ochranu osobných údajov a údajov zo súkromnej sféry a v tejto súvislosti sú mu priznané práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o jeho osobe. Zamestnanec má právo brániť sa použitím ktoréhokoľvek zo zákonných prostriedkov ochrany osobných údajov a toto právo nie je možné obmedziť ani v dôsledku
statusu štátneho zamestnanca. V tejto súvislosti prvostupňový orgán poukázal na ochranu osobnosti a súkromia v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ako aj čl. 19 a iné Ústavy Slovenskej republiky a konštatoval, že právo na súkromie je právo na nerušený osobný život, duševný pokoj, nedotknuteľnosť života jednotlivca. Ak by nastala situácia zasahujúca do označených práv, dotknutá osoba má právo domáhať sa ochrany zákonnými prostriedkami. Zber informácií tohto druhu o individualitách predstavuje neželaný vstup v relácii na osobnosť človeka a jeho súkromie. Uvedené závery je podľa prvostupňového orgánu nutné vzťahovať aj na príslušníka Policajného zboru, teda aj na osoby, ktorých sa žiadosť žalobcu bezprostredne týka. Akcentoval, že príslušník Policajného zboru síce musí strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad svojou činnosťou, avšak požadovaná informácia – naskenovanie celého spisu s obalom a obsahom, a sprístupnením týchto listín, ktorých súčasťou je aj spisový materiál z disciplinárneho konania príslušníkov Policajného zboru, toto, viažuc na individuálne identifikovateľného policajta, nie sú okolnosti patriace verejnej sfére, mimoriadne to presahuje limity určené infozákonom a ordinárne ingeruje do súkromia dotknutých osôb. Navyše v danom prípade nejde o osoby nadriadené v služobnom pomere, preto žalobcovi nemožno sprístupniť požadované informácie. 46. Ďalej prvostupňový orgán uviedol, že v rámci prepojenia právnej úpravy infozákona a zákona č. 18/2018 Z. z. je nutné konštatovať, že zákon č. 18/2018 Z. z. neupravuje konečný zoznam údajov, ktoré sú považované za osobné údaje, ale demonštratívne vypočítava charakteristiky určujúce fyzickú osobu. Táto definícia osobných údajov nevyžaduje, aby išlo o konkrétnu identitu fyzickej osoby, ale postačuje, aby za splnenia daných podmienok bola osoba identifikovateľná. Z pohľadu ochrany osobných údajov sa určiteľnosťou fyzickej osoby rozumie taký stav, keď na základe jedného alebo viacerých dostupných údajov o danej osobe túto možno identifikovať. Miera, do akej sú určité identifikátory dostačujúce pre dosiahnutie identifikácie, je závislá od celkového posúdenia dostupných údajov v ich vzájomnej súvislosti a konkrétnej situácii. Uzavrel, že informácie podľa merita žiadosti žalobcu nie sú subsumovateľné pod výpočet obligatórne sprístupňovaných informácií podľa § 9 ods. 3 infozákona vo vzťahu k nadriadeným v služobnom pomere podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, navyše ani toto ustanovenie sa neuplatní, ak existujú obmedzujúce závažné dôvody. Konštatoval, že ako zamestnávateľ má ustanovením § 78 ods. 3 zákona č. 18/2018 Z. z. určený rozsah informácií, ktoré môže o zamestnancovi sprístupniť a ktoré nepodliehajú zákonnej ochrane osobných údajov. Zákon č. 18/2018 Z. z. jednoznačne definuje, že poskytnutím informácií o osobných údajoch zamestnanca sa nesmie narušiť jeho vážnosť, dôstojnosť a bezpečnosť. Údaje týkajúce sa súkromia osobnosti podliehajú ústavnoprávnej ochrane a právo na ich ochranu prelamuje právo na informácie. Žalobca žiadal informácie, ktoré svojou povahou napĺňajú kvalifikačné prvky údajov osobnej povahy, zasahujúcich do ekonomickej a sociálnej identity dotknutej osoby. Poskytnutie takejto informácie by preto bolo v rozpore s § 9 infozákona, ako aj § 2 zákona č. 18/2018 Z. z. 47. V napadnutom rozhodnutí žalovaný, potvrdiac vecnú správnosť záverov prvostupňového rozhodnutia, zdôraznil, že predmetom žiadosti sú údaje o osobách, ktoré nespadajú do kategórie podľa § 9 ods. 3 infozákona a ktoré patria svojou podstatou k informáciám, ktoré sa v zmysle § 9 ods. 1, ods. 2 infozákona dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a povinná osoba ich sprístupňuje len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis. Keďže žalobca nepriložil k žiadosti ani k odvolaniu súhlas dotknutých osôb, voči ktorým bolo vedené disciplinárne konanie, bolo mu vyhovené len čiastočne, sprístupnením spisového materiálu týkajúceho sa jeho osoby. K poukazu žalobcu na konkrétnu rozhodovaciu činnosť súdov žalovaný dodal, že táto nie je aplikovateľná na danú vec, pretože žalobca pozná dotknuté osoby, o ktorých informácie žiada, a zverejnením žiadaných informácií bez ich súhlasu by došlo k zásahu do ich práva na súkromie. Konštatoval, že hlavným dôvodom nesprístupnenia informácií nebolo, že žalobca chcel sprístupniť všetky dokumenty, ale to, že žiadal také informácie, ktoré sa nevzťahovali na jeho osobu. Vysvetlil, že s cieľom vytvorenia primeranej rovnováhy medzi právo na informácie na jednej strane a právom na súkromie na strane druhej, sú zákonom upravené obmedzenia a povinnosti pre povinnú osobu, ktorá pri svojej činnosti spracúva informácie dotýkajúce sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby, jej prejavov a osobných údajov. Obmedzenie sprístupnenia týchto údajov ako chránených prvkov spočíva v postupe povinnej osoby, ktorá informácie sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo na základe súhlasu dotknutej osoby. Žalovaný sa stotožnil s názorom, že údaje sú v režime infozákona obmedzené, čo podľa neho vyplýva práve z § 9 ods. 1, ods. 2 infozákona, čl. 19 ods. 2,
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, § 11 ods. 1 OZ, § 2 ods. 2 zákona č. 18/2018 Z. z., ako aj z práva Európskej únie. 48. Správny súd, berúc do úvahy vyššie zhrnuté odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí, nepovažuje žalobnú námietku podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP za opodstatnenú. Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný dostatočne a presvedčivo, v rámci možností daných charakterom veci (ochrana žiadaných informácií), vysporiadal nielen s podstatou samotnej veci, t. j. s dôvodmi čiastočného nesprístupnenia požadovaných informácií, ale v odvolacom konaní sa vyjadril aj k podstatným odvolacím námietkam žalobcu, pričom dal presvedčivú odpoveď na nastolené otázky, teda jasne a zrozumiteľne zdôvodnil, prečo rozhodol tak, ako rozhodol, a z čoho pritom vychádzal, vrátane poukazu na aplikované zákonné ustanovenia. Podľa názoru správneho súdu žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach rozvinul aj vlastné úvahy a jeho rozhodnutia nie sú ani protirečivé, práve naopak sú logické, argumentačne nadväzujúce a dostatočne vysvetľujú úvahy žalovaného tak teoretického charakteru, ako aj v prepojení na predmetnú vec, resp. žiadosť žalobcu. Správny súd zdôrazňuje, že zo strany orgánov verejnej správy nie je potrebné dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi (m. m. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 76/07, I. ÚS 241/07, ako i rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach G. proti H., G. B. proti Španielsku, Georgiadis proti Grécku), čo v prejednávanej veci bolo splnené. 49. Pokiaľ ide o konkrétne žalobné námietky, správny súd poukazuje na to, že žalobca niektoré z nich vymedzil len vágne. Predovšetkým ide o námietku, že žalovaný nebral do úvahy jeho argumenty v rámci odvolania s odkazom na judikatúru, ktorú neupresnil a neuviedol, ktoré konkrétne odvolacie argumenty absentujú v úvahách žalovaného a v čom spočíva ním namietaný nedostatok. Správny súd pritom zistil, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal podstatnými odvolacími námietkami i žalobcom uvádzanými odkazmi na rozhodovaciu činnosť súdov, ku ktorej v rámci vlastného hodnotenia uviedol, že ju na prejednávanú vec nie je možné aplikovať a tiež z akých dôvodov, čo správny súd považuje za dostačujúce. Správny súd v tomto smere nezistil nedostatky odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí v rozsahu namietanom žalobcom a na tomto mieste pripomína, že rozsah determinácie žalobných námietok určuje vždy aj kvalitu odpovede na ne zo strany súdu. 50. K namietaným zrejmým nesprávnostiam, ktoré vykazujú preskúmavané rozhodnutia (konkrétne nesprávny dátum žiadosti žalobcu a nesprávne číslo zákona vo výroku prvostupňového rozhodnutia; nesprávne označenie prvostupňového rozhodnutia v záhlaví napadnutého rozhodnutia), správny súd uvádza, že tieto, majúce charakter výlučne formálnych nedostatkov v písaní, nie sú spôsobilé privodiť nezákonnosť vydaných rozhodnutí z hľadiska existencie vád podľa § 191 ods. 1 SSP a nemajú vplyv na ich vecnú správnosť. Identifikácia žiadosti žalobcu, ako aj prvostupňového rozhodnutia a aplikovanej právnej úpravy vrátane zákona č. 18/2018 Z. z., jednoznačne vyplývajú z obsahu preskúmavaných rozhodnutí, ktoré sú zrozumiteľné a presvedčivé a v tomto smere nevykazujú vadu zmätočnosti, teda takého nedostatku, ktorý by mal vplyv na možnosť žalobcu zistiť, čo bolo ich predmetom a aký je ich obsah, o čom svedčí aj podaná žaloba. V tomto smere správny súd neidentifikoval ani materiálny rozpor údajov s odôvodnením vydaných rozhodnutí či taký nedostatok ich výroku, ktorý by zakladal nezrozumiteľnosť, arbitrárnosť či nesúlad s § 47 Správneho poriadku. Zároveň takýto formálny nedostatok nezakladá vadu nesprávne zisteného skutkového stavu veci a jeho rozpor s obsahom administratívneho spisu tak, ako to tvrdil žalobca, a teda žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. e), písm. f) SSP sa v tomto smere nepreukázali. 51. Pokiaľ ide o namietaný nedostatok konkretizácie nesprístupnených informácií, týkajúcich sa osobnosti a súkromia, správny súd podotýka, že práve s ohľadom na potrebu ochrany tieto údaje nemohli byť žalovaným konkretizované. V tomto smere sa žalovaný vysporiadal s touto otázkou adekvátne a primerane, ak informácie nešpecifikoval, ale ich zhodnotil ako celok v kontexte s tým, že žalobca dotknuté osoby pozná z výkonu svojej služobnej činnosti, teda osobne, ktorú skutočnosť potvrdil aj v žalobe. Podľa názoru správneho súdu preskúmavané rozhodnutia dávajú jednoznačnú odpoveď na to, z akého dôvodu nemohli byť informácie sprístupnené s poukazom na to, že ide o fyzické osoby v služobnom pomere a ich disciplinárne konania, ktorých údaje nespadajú pod povinné sprístupnenie podľa § 9 ods. 3 infozákona a § 78 ods. 3 zákona č. 18/2018 Z. z., ale ide o údaje, podliehajúce ochrane osobnosti a súkromia v zmysle § 9 ods. 1, ods. 2 infozákona i ochrane osobných údajov podľa § 2 zákona č. 18/2018
Z. z., a to aj v kontexte so skutočnosťou, že tieto osoby sú žalobcom identifikovateľné, resp. ich pozná z výkonu svojej služobnej činnosti, preto ani anonymizácia údajov nepostačuje pre zabezpečenie ich ochrany. Žalovaným uvádzané dôvody aplikácie týchto zákonných ustanovení správny súd považuje za dostatočné a v plnom rozsahu sa s nimi stotožňuje. Správny súd tak uzatvára, že nezistil taký nedostatok odôvodnenia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý by zakladal existenciu žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, teda nepreskúmateľnosti vydaných rozhodnutí. 52. V nadväznosti na uvedené správny súd ďalej skúmal správnosť právnych záverov, resp. právneho posúdenia danej veci, vyslovených žalovaným v preskúmavaných rozhodnutiach. Vychádzal pritom z premisy, že nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP sa rozumie stav, kedy príslušný orgán na správne a úplne zistený skutkový stav aplikuje nesprávnu právnu normu alebo jej časť, prípadne ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne vyloží a v dôsledku toho dospeje k nesprávnym právnym záverom. 53. V predmetnej veci žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k aplikácii ustanovení § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 3 infozákona a § 2, § 78 ods. 3 zákona č. 18/2018 Z. z., ako aj § 12 infozákona, s ktorým tvrdením sa však správny súd nestotožňuje. Podľa názoru správneho súdu je v tomto prípade jednoznačne daná potreba aplikácie uvedených ustanovení s ohľadom na okolnosti konkrétnej veci tak, ako boli uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach a boli zhrnuté v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku, pretože tieto odôvodňujú potrebu uplatnenia prevažujúceho záujmu na ochrane osobnosti, súkromia a osobných údajov dotknutých osôb pred právom žalobcu na poskytnutie informácií v zmysle § 3 infozákona, pri súčasnej nemožnosti aplikácie § 12 infozákona, teda sprístupnenia požadovaných informácií v obmedzenom rozsahu, s anonymizovanými údajmi, nakoľko s ohľadom na pracovné zaradenie žalobcu, ako aj na obmedzený počet týchto konaní, sú dotknuté osoby ľahko identifikovateľné. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť súdov, okrem iného aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 8Sžo/57/2014 zo dňa 23.06.2016, ktorým NS SR potvrdil rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/101/2013-146 zo dňa 30.04.2014. V predmetnom rozsudku krajský súd vyslovil nasledujúce závery: „Vychádzajúc z citovaných ustanovení § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. a § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. niet pochýb o tom, že na základe súboru údajov o fyzickej osobe (v danom prípade policajta)a príslušnosti ku konkrétnemu štátnemu orgánu v sústave policajného zboru (miesto výkonu funkcie, meno, priezvisko danej osoby a ďalšie identifikačné údaje), možno fyzickú osobu určiť (identifikovať) a takýto súbor údajov treba považovať za údaje osobné vo vzťahu k dotknutej osobe... Podľa názoru súdu správne prvostupňový správny orgán a následne na to i žalovaný správny orgán rozhodol, keď nesprístupnil požadované informácie s poukazom na zákon o slobodnom prístupe k informáciami č. 211/2000 Z.z. a tiež zákon o ochrane osobných údajov, vzhľadom k tomu, že príslušný policajt nedal k uvedenému súhlas. Z uvedených záverov vychádzajú aj rozhodnutia NSS Českej republiky pod sp. zn. 1As 98/2008-155 zo dňa 29.07.2009, rozhodnutie pod sp. zn. 2As 8/2011 zo dňa 16.06.2011 (v týchto bolo riešené neposkytnutie informácie vo vzťahu k služobnému hodnoteniu policajta, ktoré neposkytnutie bolo v súlade so zákonom). Súd poukazuje na to, že s poukazom na § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií sú vymedzené kategórie informácií, ktoré sú chránené a nemôžu sa sprístupniť. Chránenými informáciami sú podľa citovaného ustanovenia informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osobe, písomností osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy, ktoré povinná osoba sprístupni len vtedy, ak to ustanoví osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. Podľa § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. sa osobným údajom rozumie akákoľvek informácia týkajúca sa určeného alebo určiteľného subjektu údajov. Takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej, či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Subjekt údajov sa považuje za určený alebo určiteľný, ak možno subjekt údajov priamo, či nepriamo identifikovať najmä na základe čísla, kódu alebo jedného alebo viacerých prvkov, špecifických pre jeho fyzickú, fyziologickú, psychickú, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Údaj o disciplinárnom konaní konkrétneho policajta je podľa názoru súdu citlivým údajom a podľa názoru senátu správneho súdu sú predpoklady obmedzenia práva na informácie v danom prípade. Správne bol zachovaný zo strany správnych orgánov tzv. princíp proporcionality, keď síce je možné konštatovať, že išlo v danom prípade o policajta a teda verejného činiteľa v širšom slova zmysle (t.j. bez výpočtu s poukazom na ust. § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.), avšak išlo o rádového
policajta, nie o funkcionára, ktorý by spadal do kategórie tzv. prevažujúceho záujmu. Ide v danom prípade o opatrenie (nesprístupnenie požadovaných informácii o disciplinárnom konaní policajta) nevyhnutné z dôvodu ochrany práv a slobôd druhých, teda práva policajta na ochranu jeho súkromia. Podľa názoru súdu správne v rozhodnutí správnych orgánov prevážil záujem na ochrane súkromia nad právom na zverejnenie tejto informácie. Takisto sa súd stotožnil s názorom žalovaného správneho orgánu, že v danom prípade nejde o verejného funkcionára, ktorý by bol tzv. nadriadenou osobou v služobnom pomere. Podľa názoru súdu princíp prevažujúceho verejného záujmu sa týka len osôb nadriadených v služobnom pomere a nie všetkých osôb v služobnom pomere, ktoré sú verejnými činiteľmi, t.j. verejnými činiteľmi chápanými v širšom slova zmysle. Podľa názoru súdu sú dané predpoklady obmedzenia práva na informácie, ktoré v danom prípade právo na ochranu, resp. súhrn žiadaných informácií tvorí tzv. sociálnu identitu konkrétnej fyzickej osoby a preto správne orgány zaujali správny právny záver, že pokiaľ táto informácia by bola priradená ku konkrétnemu menu, priezvisku, resp. ku konkrétnemu policajtovi, ktorý je v služobnom pomere na konkrétnom, resp. v konkrétnom zaradení, na konkrétnom OR PZ už sa jedná o chránené informácie v zmysle § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, zákona č. 211/2000 Z.z.“. Obdobné závery vyslovil aj Správny súd v Bratislave v rozsudkoch sp. zn. NR-26S/33/2023 zo dňa 16.12.2025 a sp. zn. NR-21S/51/2023 zo dňa 18.12.2024, ktoré neboli predmetom konania pred kasačným súdom na základe kasačnej sťažnosti. Na právnu argumentáciu uvedenú v týchto rozhodnutiach správny súd v podrobnostiach poukazuje a plne sa s ňou stotožňuje. 54. V nadväznosti na uvedené potom nie je dôvodná ani námietka žalobcu o nesprávnej aplikácii § 12 infozákona na danú vec, keďže žalovaný na základe zákonom podložených úvah dospel k záveru, že požadované informácie s ohľadom na ich charakter nie je možné sprístupniť vôbec. Neprichádzalo teda do úvahy sprístupnenie po čiastočnom vylúčení informácií, ako to predpokladá práve označené zákonné ustanovenie, keďže požadované informácie podliehali zákonnému obmedzeniu ako celok. 55. Pokiaľ ide o poukaz žalobcu na nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 44/00 zo dňa 05.01.2001, ktorý sa týka otázok ochrany intímnej a súkromnej sféry verejných činiteľov, správny súd podotýka, že označený nález nijakým spôsobom nevylučuje vyššie uvedené závery, práve naopak, podľa právnej vety v ňom vyjadrenej (Zb. Us. 10/2001) platí, že „aj osoby verejného záujmu (vrátane verejných činiteľov) majú právo na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ak v dôsledku výkonu slobody prejavu a práva na informácie došlo k neoprávnenému zásahu do niektorého z ich základných práv upravených v čl. 16 a čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky, pretože postavenie ako verejných činiteľov ich nevylučuje z uplatnenia občianskoprávnej ochrany osobnosti.“ Pre úplnosť však treba dodať, že skutkové okolnosti veci vydaného nálezu a okolnosti prejednávanej veci sú podstatne odlišné, keďže v prípade nálezu išlo o uplatňovanie právomoci verejných činiteľov na verejnosti. 56. Čo sa týka rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/167/2009 zo dňa 17.03.2011, na ktorý žalobca poukazuje, je potrebné uviesť, že tento rozsudok bol zrušený pre jeho nedostatky uznesením NS SR sp. zn. 6Sži/4/2011 zo dňa 30.05.2012, navyše sa týkal iných skutkových okolností najmä v rozsahu požadovaných informácií. Podstatné je zároveň podotknúť, že v zrušujúcom uznesení NS SR poukázal okrem iného na to, že krajský súd vôbec „nedal odpoveď na otázku, či požadovanú informáciu o disciplinárnej sankcii príslušníčky Policajného zboru možno odmietnuť z dôvodu ochrany súkromia – pričom táto otázka je pre posúdenie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia podstatná. Medzi spornými stranami je totiž zásadný rozpor v tom, že pokiaľ žalobca tvrdil, že požadovaná informácia sa súkromia fyzickej osoby netýka, žalovaný správny orgán zaujal v tejto otázke zásadne odlišný postoj, keď konštatoval, že požadovaná informácia je informáciou o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, a teda je potrebné pred jej sprístupnením, nakoľko povinnosť ju zverejniť nevyplýva zo žiadneho osobitného zákona, mať predchádzajúci písomný súhlas dotknutej osoby, ktorá podľa pracovného zaradenia nepatrí do okruhu osôb uvedených v § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií.“ 57. Správny súd preto nezistil ani tvrdenú vadu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. 58. Napokon správny súd konštatuje, že nezistil ani podstatnú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Jej základom bola námietka žalobcu, že inej fyzickej osobe boli žalovaným na základe infožiadosti obdobné údaje a podklady
policajtov sprístupnené, k čomu predložil aj dôkazy ako prílohu k žalobe. Správny súd poukazuje na to, že sám žalobca v kontexte s touto námietkou argumentuje tým, že v označenom prípade inej fyzickej osoby išlo o režim podľa § 9 ods. 3 infozákona (osoby nadriadené v služobnom pomere), čo je odlišná skutková situácia oproti prejednávanej veci. S poukazom na § 120 písm. a) SSP správny súd preto nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie v danej veci vykonať v tomto smere dokazovanie. Žalobca v tejto súvislosti nenamietal ani diskrimináciu či nerovnaké zaobchádzanie. 59. Správny súd s ohľadom na uvedené skutočnosti rezultuje, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by relevantne spochybnil vecnú správnosť a zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí v zmysle ním uplatnených žalobných dôvodov, označených žalobcom ako žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c) až g) SSP, teda nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutí, nedostatočne zistený skutkový stav bez opory v administratívnom spise a podstatné porušenia ustanovení o konaní, ktoré mali za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. Správny súd má za to, že žalovaný nepochybil, ak dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na sprístupnenie žalobcom požadovaných informácií s poukazom na § 9 ods. 1 až 3 infozákona a § 2, § 78 ods. 3 zákona o ochrane osobných údajov, keďže údaje o disciplinárnom konaní policajtov sú citlivým údajom a spadajú pod ochranu súkromia fyzickej osoby. 60. V kontexte uvedeného správny súd nezistil existenciu žalobcom uplatnených žalobných dôvodov, ktoré by odôvodňovali nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí a potrebu ich zrušenia. 61. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol. 62. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 168 SSP (a contrario) a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné od žalobcu takúto náhradu spravodlivo požadovať. 63. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.