{"guid": "fdb4eb5d-af80-4f91-981c-d1f2e7e01c9b:f3a7319a-ab65-4111-bfac-8fb0a6aa7635", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201795.2", "spisova_znacka": "NR-15S/53/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-15S/53/2023 z 18. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 18. júna 2026, sp. zn. NR-15S/53/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201795.2", "identifikacne_cislo": "1022201795", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2026-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-3", "nazov": "§ 59 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2018/18", "nazov": "zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/18", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/18-2018"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757", "nazov": "zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-59", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f3a7319a-ab65-4111-bfac-8fb0a6aa7635", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201795.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201795.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201795.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-15S/53/2023\n1022201795\n18. 06. 2026\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:1022201795.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. a členov senátu, JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča,\nPhD., v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: C. D. E. B. XX, XXX XX F.,\nprávne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., IČO: 53 769 589, so sídlom: Račí\npotok 2385/3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium\nPolicajného zboru, IČO: 00 151 866, so sídlom: Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. PPZ-KAP2-2022/059561-004 zo dňa 24.10.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.\nII. Súd žalovanému voči žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žiadosťou zo dňa 20.12.2021, doručenou dňa 22.12.2021 Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky,\nKrajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre (ďalej aj „prvostupňový orgán“) ako povinnej osobe podľa\nzákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „infozákon“), sa žalobca domáhal\nposkytnutia informácií v nasledujúcom rozsahu a znení:\n„V zmysle § 14 infozákona Vás týmto žiadam o sprístupnenie nasledovných informácií:\nZa\nobdobie od 01.11.2017 do 31.12.2021 žiadam zaslať naskenované:\n- oznámenia o zahájení všetkých disciplinárnych konaní zahájených v uvedenom období riaditeľom\nodboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Nitre,\n- ku každému z uvedených disciplinárnych konaní všetky dokumenty týkajúce sa ukončenia týchto\nkonaní (rozhodnutia o zastavení disciplinárnych konaní, disciplinárne rozkazy o uložení disciplinárnych\nopatrení, rozhodnutia odvolacích orgánov, výčitky a pod.)“\n(ďalej aj „žiadosť“).\n2. Prvostupňový orgán v poradí prvým rozhodnutím č. p.: KRPZ-NR-OKAP-122-3/2021-SI, KMTO-2021/005164 zo dňa 30.12.2021, vyslovil, že nevyhovuje žiadosti žalobcu v celom rozsahu z dôvodu,\nže požadované informácie nie je možné sprístupniť z obmedzujúcich dôvodov sprístupnenia údajov\npredvídaných v § 9 ods. 1, ods. 2 infozákona – ochrana osobnosti, súkromia a osobných údajov. Na\nzáklade odvolania žalobcu podaného proti predmetnému rozhodnutiu žalovaný ako odvolací orgán\nrozhodnutím č. PPZ-KAP2-2022/013689-004 zo dňa 01.02.2022 podľa § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“)\n\nv poradí prvé rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie pre nedostatky\nv odôvodnení rozhodnutia.\n3. Následne prvostupňový orgán v poradí druhým rozhodnutím č. KRPZ- NR-OKAP-122-7/2021-SI,\nKM-TO-2021/005164 zo dňa 02.03.2022 rozhodol tak, že žiadosti žalobcu nevyhovel a informácie\npožadované v žiadosti s poukazom na § 9 infozákona nesprístupnil z dôvodu, že ide o informácie podľa\n§ 9 infozákona, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby. Na základe odvolania žalobcu\nžalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. PPZ-KAP2-2022/028448-007 zo dňa 21.04.2022 podľa §\n59 ods. 3 Správneho poriadku v poradí druhé rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil a vec mu vrátil\nna nové prejednanie a rozhodnutie pre nedostatky v jeho výroku a v odôvodnení.\n4. Prvostupňový orgán v poradí tretím rozhodnutím č. KRPZ-NR-OKAP-122-014/2021-SI, KMTO-2021/005164 zo dňa 06.06.2022 rozhodol tak, že podľa § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 3 infozákona a § 2, §\n78 ods. 3 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 18/2018 Z. z.“) nevyhovel žiadosti žalobcu. Po podaní\nodvolania žalobcom dňa 14.06.2022 prvostupňový orgán prípisom č. KRPZ-NR-OKAP-122-016/2022SI, KM-TO-2021/005164 zo dňa 20.07.2022 sprístupnil žalobcovi kópiu dvoch spisov (č. ORPZ-NROKP-384/2019, č. ORPZ-NR-OKP-145/2019) v anonymizovanej podobe, teda jeho žiadosti čiastočne\nvyhovel.\n5. Dňa 29.07.2022 žalobca podal odvolanie proti fiktívnemu (v poradí štvrtému) rozhodnutiu\nprvostupňového orgánu. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-KAP2-2022/028488-012\nzo dňa\n22.08.2022 toto fiktívne rozhodnutie podľa § 59 ods. 3 infozákona zrušil a vec vrátil prvostupňovému\norgánu na nové prejednanie a rozhodnutie pre jeho nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť.\n6. Prvostupňový orgán v poradí piatym rozhodnutím č. KRPZ-NR-OKAP-122-022/2022-SI, KMTO-2022/005164 zo dňa 13.09.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyslovil, že žiadosti žalobcu\nčiastočne nevyhovuje s poukazom na § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 3 infozákona a § 2, § 78 ods. 3 zákona\nč. 18/2018 Z. z.\n7. Na základe odvolania žalobcu žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. PPZKAP2-2022/059561-004 zo dňa 24.10.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2\nSprávneho poriadku odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.\nII.\nŽaloba\n8. Žalobca podal dňa 27.12.2022 na Krajský súd v Bratislave všeobecnú správnu žalobu, ďalej len\n„žaloba“, a to podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“), pôvodne vedenú pod sp. zn. 6S/286/2022, ktorou sa domáhal preskúmania\nzákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného\n(ďalej spolu aj „preskúmavané/vydané rozhodnutia“). Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.\n6S/286/2022-38 zo dňa 13.04.2023, právoplatným 26.04.2023, bola vec postúpená miestne príslušnému\nKrajskému súdu v Nitre.\n9. Žalobca v žalobe uplatnil žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e),\npísm. f), písm. g) SSP, teda namietal nesprávne právne posúdenie danej veci, nepreskúmateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý nemá oporu v administratívnom\nspise, a podstatné pochybenia s následkom nezákonnosti vydaných rozhodnutí. V bližšom odôvodnení\nžalobných dôvodov žalobca žalovanému vytkol, že nebral\ndo úvahy jeho argumenty v rámci\nodvolania s odkazom na judikatúru. Ďalej poukázal na zrejmé nesprávnosti obsiahnuté v napadnutom\nrozhodnutí, konkrétne vo vzťahu k označeniu prvostupňového rozhodnutia a dátumu podania žiadosti,\na namietal, že rozhodnutie s nesprávnym označením mu nebolo nikdy doručené. S poukazom na\n§ 46, § 47 ods. 2 Správneho poriadku mal za to, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ\nnapadnutého rozhodnutia, vo výroku\nvo vzťahu k preskúmavanému\nprvostupňovému rozhodnutiu, je v rozpore s administratívnymi spismi, nemá v nich žiadnu oporu a je\nv rozpore s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Podľa žalobcu ide o podstatnú vadu výroku, ktorý\n\nje nezrozumiteľný, zmätočný, arbitrárny a v rozpore\nporiadku.\n\ns označenými ustanoveniami Správneho\n\n10. Žalobca ďalej namietal, že prvostupňový orgán a žalovaný (ďalej spolu aj „správne orgány“ alebo\n„žalovaný“) mu odmietli jeho ústavné a zákonné právo na informácie. Mal za to, že preskúmavané\nrozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže odkazujú na ustanovenia\nzákonov, ktoré si navzájom vnútorne odporujú, a nevyplýva z nich jednoznačný dôvod čiastočného\nnevyhovenia žiadosti žalobcu. Zdôraznil princíp „čo nie je tajné, je verejné“ a princíp otvorenosti\n(publicity) verejnej správy, resp. § 3 ods. 1 infozákona o práve každého na prístup k informáciám.\n11. Podľa žalobcu sa na danú vec vzťahuje výnimka podľa § 9 ods. 3 infozákona, pričom žiadny z údajov\nuvedených v žiadosti nie je podľa neho namieste hodnotiť ako údaj dotýkajúci sa osobnosti a súkromia\nfyzickej osoby v zmysle § 2 zákona č. 18/2018 Z. z. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) sp. zn.\nII. ÚS 44/00 zo dňa 05.01.2001, ktorý sa\ntýka otázok ochrany intímnej a súkromnej sféry verejných činiteľov. Podľa žalobcu boli správne orgány\npovinné požadované informácie v plnom rozsahu poskytnúť, po začiernení osobných údajov policajtov.\nŽalobca upriamil pozornosť na to, že inej fyzickej osobe boli žalovaným na základe infožiadosti obdobné\núdaje a podklady policajtov v postavení nadriadených sprístupnené. Správne orgány v preskúmavaných\nrozhodnutiach nikde nekonkretizovali, ktoré z informácií obsiahnutých v požadovaných dokumentoch\npovažujú za údaje dotýkajúce sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby a z akého dôvodu. Z uvedeného\ndôvodu je tvrdenie o nutnosti aplikácie § 9 ods. 1, ods. 2 infozákona nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov.\n12. Žalobca v ďalšom dôvodil, že povinná osoba mu nemôže odmietnuť sprístupniť celý záznam, ale\nchránené údaje mali byť zo záznamu vylúčené. Podľa žalobcu je nesprávny názor o nemožnosti aplikácie\n§ 12 infozákona na základe tvrdenia, že údaje tvoria jeden celok. Toto konštatovanie je popretím zásady\nuvedeného ustanovenia a v podstate by sa ním dalo odôvodniť každé zamietnutie informácií. Každý\ndokument tvorí jeden celok a táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na nesprístupnenie informácií.\nTakýto postup je podľa žalobcu nezákonný.\n13. Žalovaný podľa žalobcu argumentuje nepatrične a účelovo, keď vytrhol z kontextu citáciu rozhodnutí\noznačených žalobcom v odvolaní. Prehliadanie závažných skutočností v napadnutom rozhodnutí je\nznakom arbitrárnosti, a teda nezákonnosti. Žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach vydaných v danej veci\nnevysporiadal s argumentáciou žalobcu, prečo požadované údaje nie sú vylúčené zo sprístupnenia.\nŽalobca zdôraznil, že svoju žiadosť neviazal na konkrétne osoby, nevie, proti komu sa viedli predmetné\nkonania, aj keď tieto osoby pozná z výkonu svojej služobnej činnosti. V prípade anonymizácie by identitu\ntýchto osôb ani nemohol zistiť. Skutočnosť, že žalobca tieto osoby pozná, nemôže byť dôvodom na\nnesprístupnenie informácií. Žalobca mal za to, že mu mali byť sprístupnené všetky informácie, nielen ich\nčasť, alebo nemali byť sprístupnené vôbec. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 1S/167/2009 zo dňa 17.03.2011 v obdobnej veci. Dodal, že disciplinárne konania vedené voči\npolicajtom nie sú informáciami majúcimi súkromný charakter a osobné údaje je povinná osoba povinná\nanonymizovať ako údaje vylúčené zo sprístupnenia. Žalobca mal za to, že informácie mu s poukazom\nna citovanú rozhodovaciu prax mali byť sprístupnené a že žalovaný porušil infozákon a zmaril jeho účel.\nPreskúmavané rozhodnutia podľa žalobcu ani nespĺňajú náležitosti rozhodnutia v podobe náležitého\nodôvodnenia, preto je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n14. Napokon uzavrel, že nedostatky uvedené v žalobných bodoch podporujú záver, že správne orgány\nod počiatku konali zaujato, s cieľom nesprístupniť žalobcovi informácie,\nbez ohľadu na\nvecné, logické a právne súvislosti, bez ohľadu na zákon a dôkazy. Preskúmavané rozhodnutia sú preto\nabsolútne nepreskúmateľné, diskriminujúce, arbitrárne a v rozpore s právnymi predpismi.\n15. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd preskúmavané rozhodnutia zrušil a uložil\nžalovanému povinnosť požadované informácie sprístupniť, pri súčasnom priznaní náhrady trov konania\nv plnom rozsahu.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n\n16. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným Krajskému\nsúdu v Nitre dňa 29.04.2021. Po zhrnutí obsahu žaloby a priebehu administratívneho konania uviedol,\nže s podanou žalobou nesúhlasí v celom rozsahu a trvá\nna právnych\nzáveroch a skutočnostiach uvedených v napadnutom rozhodnutí, ktoré spĺňa obsahové aj formálne\nnáležitosti podľa § 47 Správneho poriadku. Formálne chyby napadnutého rozhodnutia podľa žalovaného\nnemajú vplyv na jeho zákonnosť, keďže technická chyba nemení jeho zmysel ani obsah. Preskúmavané\nrozhodnutia sú podľa neho dostatočne odôvodnené.\n17. V ďalšej časti argumentácie žalovaný poukázal na to, že dokumenty z disciplinárneho konania nie\nje možné zabezpečiť anonymizáciou, pretože už samotný ich obsah by umožnil určiť rozsah a charakter\npostihu s neprimeraným zásahom do práva na ochranu osobnosti. Spisový materiál, ktorý žalobca žiadal,\nobsahoval údaje o osobách, ktoré nespadajú\npod výnimku podľa § 9 ods. 3 infozákona,\nteda nešlo o nadriadených v služobnom pomere. Dodal, že judikatúru uvádzanú žalobcom nie je možné\naplikovať na danú vec.\n18. Uzavrel, že preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a navrhol žalobu podľa\n§ 190 SSP zamietnuť.\nIV.\nReplika žalobcu, duplika žalovaného\n19. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 24.05.2024 (replika).\nNesúhlasil s vyjadrením žalovaného a zotrval na svojich tvrdeniach obsiahnutých v žalobe, ktoré sčasti\nzopakoval, a navrhol žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Tvrdenia žalovaného označil za nepriliehavé,\nbez opory v zákone a okolnostiach danej veci.\n20. K replike žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 23.07.2024 (duplika). Podľa\njeho názoru žalobca v replike neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, preto žalovaný v plnom\nrozsahu poukázal na argumentáciu uvedenú v jeho vyjadrení k žalobe, na ktorej zotrval. Preskúmavané\nrozhodnutia označil za vecne správne, zákonné a náležite odôvodnené a navrhol žalobu zamietnuť.\n21. Duplika bola žalobcovi doručená dňa 05.11.2024 na vedomie.\n\nV.\nRelevantná právna úprava\n22. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n23. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n24. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.\n25. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n26. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu\nvo\nveci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo\npožadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n27. Podľa § 1 ods. 1 infozákona tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu\nk informáciám.\n\n28. Podľa § 3 ods. 1 infozákona každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby\nk dispozícii.\n29. Podľa § 9 ods. 1 infozákona informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej\nosoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy\ntýkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy,\nak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak\ndotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o\nsprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel\narchivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov\na pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie.\nUstanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.\n30. Podľa § 9 ods. 2 infozákona informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané\nv informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy,\nak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak\ndotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca.\nAk dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o\nsprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel\narchivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov\na pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie.\n31. Podľa § 9 ods. 3 infozákona povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje\nfyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným\nzákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva,\npredstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky,\nprezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu\nNárodnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme,\nvedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom\npomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na\nprocese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje\nv rozsahu\na) titul,\nb) meno,\nc) priezvisko,\nd) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie,\ne) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti,\nf) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva,\ng) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za\nvýkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.\n32. Podľa § 9 ods. 4 infozákona osobné údaje osoby, ktorá je nadriadeným v služobnom pomere, povinná\nosoba sprístupní v rozsahu a na účel podľa odseku 3, len ak sprístupnenie nie je v rozpore s povinnosťou\nmlčanlivosti podľa osobitných predpisov a zároveň sprístupnenie tejto informácie neohrozí bezpečnosť\nalebo obranu Slovenskej republiky, ochranu verejného poriadku alebo plnenie úloh týchto osôb alebo\norgánov, v ktorých vykonávajú svoju činnosť; ustanovenie § 13 sa v tomto prípade nepoužije.\n33. Podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z. z. osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej\nosoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na\nzáklade všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko,\nidentifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých\ncharakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu,\npsychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.\n34. Podľa § 78 ods. 3 zákona č. 18/2018 Z. z. prevádzkovateľ, ktorý je zamestnávateľom dotknutej\nosoby, je oprávnený poskytovať jej osobné údaje alebo zverejniť jej osobné údaje v rozsahu titul, meno,\npriezvisko, pracovné zaradenie, služobné zaradenie, funkčné zaradenie, osobné číslo zamestnanca\n\nalebo zamestnanecké číslo zamestnanca, odborný útvar, miesto výkonu práce, telefónne číslo, faxové\nčíslo, adresa elektronickej pošty na pracovisko\na identifikačné údaje zamestnávateľa,\nak je to potrebné v súvislosti s plnením pracovných povinností, služobných povinností alebo funkčných\npovinností dotknutej osoby. Poskytovanie osobných údajov alebo zverejnenie osobných údajov nesmie\nnarušiť vážnosť, dôstojnosť a bezpečnosť dotknutej osoby.\n35. Podľa § 12 infozákona všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak,\nže sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri\nktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá\ndôvod nesprístupnenia.\n36. Podľa § 22 ods. 1 infozákona ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa\ntohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\n37. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nVI.\nPosúdenie veci správnym súdom\n38. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 151/2022\nZ. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel\nz Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v\nBratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná\nprávomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec,\npôvodne vedená pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 15S/53/2023, v zmysle § 51 ods. 1 zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\nnáhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených\nMinisterstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je\nvedená pod sp. zn. NR-15S/53/2023.\n39. Účastníci konania netrvali na nariadení pojednávania a nebol daný ani iný dôvod\nna jeho\nnariadenie podľa § 107 ods. 1 SSP, správny súd preto vec v súlade s § 107 ods. 2 SSP preskúmal bez\nnariadenia pojednávania a rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 18.06.2026. Termín a čas verejného\nvyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 12.06.2026\n(oznámenie bolo vyvesené od 12.06.2026 do 18.06.2026), teda bola dodržaná zákonná 5-dňová lehota\nv zmysle § 137 ods. 4 SSP.\n40. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10,\n§ 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie v\nspojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, v\nrozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n41. Predmetom tohto správneho súdneho konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných\nrozhodnutí žalovaného, ktorými čiastočne nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 20.12.2021 o sprístupnenie\ninformácií, týkajúcich sa disciplinárnych konaní príslušníkov Policajného zboru, vedených na Odbore\nkriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre za obdobie od 01.11.2017\ndo 31.12.2021. Z obsahu administratívneho spisu, ktorého súčasťou je aj list č. ORPZ-NROKP-217-001/2022 zo dňa 14.07.2022 s označením „Žiadosť o sprístupnenie informácií – odpoveď“,\nvyplýva, že za uvedené obdobie bolo vedených sedem požadovaných konaní v registratúrnych\nzáznamoch žalovaného, z toho dva záznamy sa týkali priamo žalobcu a tieto boli žalobcovi prípisom\nč. KRPZ-NR-OKAP-122-016/2022-SI, KM-TO-2021/005164 zo dňa 20.07.2022 sprístupnené v podobe\nkópie dvoch spisov (č. ORPZ-NR-OKP-384/2019, č. ORPZ-NR-OKP-145/2019) v anonymizovanej\npodobe, teda v tomto rozsahu bolo žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií z 20.12.2021 vyhovené.\n\nUvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné a v tomto rozsahu, teda v rozsahu žalobcovi\nposkytnutých informácií, neboli predmetom tohto konania.\n42. Úlohou správneho súdu v tomto správnom súdnom konaní bolo posúdiť správnosť záverov\nžalovaného vo vzťahu k čiastočnému nevyhoveniu žiadosti žalobcu, ktoré sa týkalo piatich konaní\nvedených v registratúrnych záznamoch žalovaného, ktoré žalobcovi neboli sprístupnené s poukazom\nna § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 3 infozákona a § 2, § 78 ods. 3 zákona č. 18/2018 Z. z. Správny súd závery\nžalovaného preskúmaval v kontexte žalobcom vymedzených žalobných námietok, ktorými bol viazaný\n(§ 134 ods. 1 SSP) a ktoré žalobca zaradil pod žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d),\npísm. e), písm. f), písm. g) SSP.\n43. Správny súd sa v prvom rade zameral na preskúmanie obsahu vydaných rozhodnutí z hľadiska\nmožného naplnenia žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, ktorý je kľúčovým vo vzťahu\nk vysporiadaniu sa s ďalšími žalobnými námietkami. Správny súd v tejto súvislosti tak, ako v iných\nsvojich predchádzajúcich rozhodnutiach, už notoricky opakuje, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia je\njednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť rozhodnutie vydané v ktoromkoľvek administratívnom\nkonaní zaťažené, pretože táto vada nielenže znemožňuje zistiť účastníkovi konania dôvody, pre ktoré\nbolo rozhodnutie vydané, a následne uplatniť možnosť sa proti nemu brániť, ale znemožňuje i prieskum\ntakéhoto rozhodnutia správnym súdom a porušuje princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní. Za\nnepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé,\na rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť\ndôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri formovaní záverov v ňom\nvyjadrených riadil. Podľa názoru správneho súdu však preskúmavané rozhodnutia ako celok nevykazujú\ntaké nedostatky odôvodnenia, ktoré by dosahovali intenzitu vady nepreskúmateľnosti.\n44. Prvostupňový orgán preskúmavané rozhodnutia vo vzťahu k čiastočnému nevyhoveniu žiadosti\nv prvostupňovom rozhodnutí odôvodnil tým, že požadované informácie nie je možné sprístupniť,\nnakoľko tieto spadajú pod režim obmedzenia slobodného prístupu k informáciám v zmysle § 9\nods. 1, ods. 2 infozákona, teda ochranu osobnosti, súkromia a osobných údajov. Konštatoval, že\nsprístupnenie informácií podľa § 9 ods. 1, ods. 2 infozákona je možné len na základe predchádzajúceho\npísomného súhlasu dotknutej osoby, nakoľko by sprístupnenie takýchto údajov mohlo zasiahnuť\ndo osobnostných práv dotknutej osoby. Tento musí byť zároveň explicitný a nezameniteľný s inou\ndeklaráciou. Tieto ustanovenia podľa prvostupňového orgánu nestanovujú povinnosť vyzvať dotknutú\nosobu na vyjadrenie, či súhlasí so sprístupnením požadovaných informácií, ani povinnosť požiadať\no písomný súhlas dotknutej osoby, ani neupravujú postup povinnej osoby pri takejto výzve. Ak\nžiadateľ o informáciu nepreukázal súhlas alebo ho povinná osoba nemá k dispozícii, informáciu\nnesprístupní. Prvostupňový orgán ďalej uviedol, že informácie, ktoré žalobca žiadal, nespadajú do\nkategórie povinne sprístupňovaných informácií, pretože žiadal informácie týkajúce sa disciplinárnych\nkonaní príslušníkov Policajného zboru, všetky dokumenty týkajúce sa oznámení o začatí všetkých\ndisciplinárnych konaní za uvedené obdobie, ukončenie týchto konaní, rozhodnutia o zastavení,\ndisciplinárne rozkazy o uložení disciplinárnych opatrení, rozhodnutia odvolacích orgánov, výčitky\na podobne, čím by podľa prvostupňového orgánu došlo k porušeniu osobných údajov podľa § 2 zákona\nč. 18/2018 Z. z., ako údajov týkajúcich sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej\nosoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného\nidentifikátora alebo charakteristík a znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu,\nekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.\n45. Ďalej prvostupňový orgán v prvostupňovom rozhodnutí poukázal na znenie ustanovenia § 9\nods. 3 infozákona a vysvetlil, že toto ustanovenie vymenúva obligatórne údaje, ktoré povinná\nosoba musí sprístupniť, avšak žalobcom požadované informácie do tejto kategórie povinne\nzverejňovaných informácií nespadajú. Navyše medzi údaje predpokladané označeným ustanovením\nna ich sprístupnenie nepatria údaje týkajúce sa disciplinárneho konania nadriadených. Žalobcom\npožadované informácie možno považovať za informácie osobnostnej povahy, ku ktorým infozákon\nobmedzuje prístup. Dotknutá osoba, v tomto prípade štátny zamestnanec, ako jednotlivec, disponuje\nzákladným právom na ochranu osobných údajov a údajov zo súkromnej sféry a v tejto súvislosti\nsú mu priznané práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným\nzneužívaním údajov o jeho osobe. Zamestnanec má právo brániť sa použitím ktoréhokoľvek zo\nzákonných prostriedkov ochrany osobných údajov a toto právo nie je možné obmedziť ani v dôsledku\n\nstatusu štátneho zamestnanca. V tejto súvislosti prvostupňový orgán poukázal na ochranu osobnosti\na súkromia v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „OZ“), ako aj čl. 19 a iné Ústavy Slovenskej republiky a konštatoval, že právo na\nsúkromie je právo na nerušený osobný život, duševný pokoj, nedotknuteľnosť života jednotlivca. Ak\nby nastala situácia zasahujúca do označených práv, dotknutá osoba má právo domáhať sa ochrany\nzákonnými prostriedkami. Zber informácií tohto druhu o individualitách predstavuje neželaný vstup\nv relácii na osobnosť človeka a jeho súkromie. Uvedené závery je podľa prvostupňového orgánu\nnutné vzťahovať aj na príslušníka Policajného zboru, teda aj na osoby, ktorých sa žiadosť žalobcu\nbezprostredne týka. Akcentoval, že príslušník Policajného zboru síce musí strpieť zvýšenú kontrolu\nverejnosti nad svojou činnosťou, avšak požadovaná informácia – naskenovanie celého spisu s obalom\na obsahom, a sprístupnením týchto listín, ktorých súčasťou je aj spisový materiál z disciplinárneho\nkonania príslušníkov Policajného zboru, toto, viažuc na individuálne identifikovateľného policajta, nie\nsú okolnosti patriace verejnej sfére, mimoriadne to presahuje limity určené infozákonom a ordinárne\ningeruje do súkromia dotknutých osôb. Navyše v danom prípade nejde o osoby nadriadené v služobnom\npomere, preto žalobcovi nemožno sprístupniť požadované informácie.\n46. Ďalej prvostupňový orgán uviedol, že v rámci prepojenia právnej úpravy infozákona a zákona č.\n18/2018 Z. z. je nutné konštatovať, že zákon č. 18/2018 Z. z. neupravuje konečný zoznam údajov, ktoré\nsú považované za osobné údaje, ale demonštratívne vypočítava charakteristiky určujúce fyzickú osobu.\nTáto definícia osobných údajov nevyžaduje, aby išlo o konkrétnu identitu fyzickej osoby, ale postačuje,\naby za splnenia daných podmienok bola osoba identifikovateľná. Z pohľadu ochrany osobných údajov\nsa určiteľnosťou fyzickej osoby rozumie taký stav, keď na základe jedného alebo viacerých dostupných\núdajov o danej osobe túto možno identifikovať. Miera, do akej sú určité identifikátory dostačujúce pre\ndosiahnutie identifikácie, je závislá od celkového posúdenia dostupných údajov v ich vzájomnej súvislosti\na konkrétnej situácii. Uzavrel, že informácie podľa merita žiadosti žalobcu nie sú subsumovateľné pod\nvýpočet obligatórne sprístupňovaných informácií podľa § 9 ods. 3 infozákona vo vzťahu k nadriadeným\nv služobnom pomere podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,\nSlovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky\na\nŽelezničnej polície v znení neskorších predpisov, navyše ani toto ustanovenie sa neuplatní, ak existujú\nobmedzujúce závažné dôvody. Konštatoval, že ako zamestnávateľ má ustanovením § 78 ods. 3\nzákona č. 18/2018 Z. z. určený rozsah informácií, ktoré môže o zamestnancovi sprístupniť a ktoré\nnepodliehajú zákonnej ochrane osobných údajov. Zákon č. 18/2018 Z. z. jednoznačne definuje, že\nposkytnutím informácií o osobných údajoch zamestnanca sa nesmie narušiť jeho vážnosť, dôstojnosť\na bezpečnosť. Údaje týkajúce sa súkromia osobnosti podliehajú ústavnoprávnej ochrane a právo na\nich ochranu prelamuje právo na informácie. Žalobca žiadal informácie, ktoré svojou povahou napĺňajú\nkvalifikačné prvky údajov osobnej povahy, zasahujúcich do ekonomickej a sociálnej identity dotknutej\nosoby. Poskytnutie takejto informácie by preto bolo v rozpore s § 9 infozákona, ako aj § 2 zákona č.\n18/2018 Z. z.\n47. V napadnutom rozhodnutí žalovaný, potvrdiac vecnú správnosť záverov prvostupňového\nrozhodnutia, zdôraznil, že predmetom žiadosti sú údaje o osobách, ktoré nespadajú do kategórie podľa\n§ 9 ods. 3 infozákona a ktoré patria svojou podstatou k informáciám, ktoré sa v zmysle § 9 ods. 1, ods.\n2 infozákona dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a povinná osoba ich sprístupňuje len vtedy,\nak to ustanovuje osobitný predpis. Keďže žalobca nepriložil k žiadosti ani k odvolaniu súhlas dotknutých\nosôb, voči ktorým bolo vedené disciplinárne konanie, bolo mu vyhovené len čiastočne, sprístupnením\nspisového materiálu týkajúceho sa jeho osoby. K poukazu žalobcu na konkrétnu rozhodovaciu činnosť\nsúdov žalovaný dodal, že táto nie je aplikovateľná na danú vec, pretože žalobca pozná dotknuté osoby,\no ktorých informácie žiada, a zverejnením žiadaných informácií bez ich súhlasu by došlo k zásahu\ndo ich práva na súkromie. Konštatoval, že hlavným dôvodom nesprístupnenia informácií nebolo, že\nžalobca chcel sprístupniť všetky dokumenty, ale to, že žiadal také informácie, ktoré sa nevzťahovali\nna jeho osobu. Vysvetlil, že s cieľom vytvorenia primeranej rovnováhy medzi právo na informácie na\njednej strane a právom na súkromie na strane druhej, sú zákonom upravené obmedzenia a povinnosti\npre povinnú osobu, ktorá pri svojej činnosti spracúva informácie dotýkajúce sa osobnosti a súkromia\nfyzickej osoby, jej prejavov a osobných údajov. Obmedzenie sprístupnenia týchto údajov ako chránených\nprvkov spočíva v postupe povinnej osoby, ktorá informácie sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný\nzákon alebo na základe súhlasu dotknutej osoby. Žalovaný sa stotožnil s názorom, že údaje sú v režime\ninfozákona obmedzené, čo podľa neho vyplýva práve z § 9 ods. 1, ods. 2 infozákona, čl. 19 ods. 2,\n\nods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, § 11 ods. 1 OZ, § 2 ods. 2 zákona č. 18/2018 Z. z., ako aj z práva\nEurópskej únie.\n48. Správny súd, berúc do úvahy vyššie zhrnuté odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí, nepovažuje\nžalobnú námietku podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP za opodstatnenú. Podľa názoru správneho súdu\nsa žalovaný dostatočne a presvedčivo, v rámci možností daných charakterom veci (ochrana žiadaných\ninformácií), vysporiadal nielen s podstatou samotnej veci,\nt. j. s dôvodmi čiastočného\nnesprístupnenia požadovaných informácií, ale v odvolacom konaní sa vyjadril aj k podstatným odvolacím\nnámietkam žalobcu, pričom dal presvedčivú odpoveď\nna nastolené otázky, teda jasne\na zrozumiteľne zdôvodnil, prečo rozhodol tak, ako rozhodol, a z čoho pritom vychádzal, vrátane poukazu\nna aplikované zákonné ustanovenia. Podľa názoru správneho súdu žalovaný v preskúmavaných\nrozhodnutiach rozvinul aj vlastné úvahy a jeho rozhodnutia nie sú ani protirečivé, práve naopak sú logické, argumentačne nadväzujúce a dostatočne vysvetľujú úvahy žalovaného tak teoretického\ncharakteru, ako aj v prepojení\nna predmetnú vec, resp. žiadosť žalobcu. Správny\nsúd zdôrazňuje, že zo strany orgánov verejnej správy nie je potrebné dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných\núčastníkmi (m. m. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 76/07, I. ÚS 241/07, ako i rozhodnutia Európskeho súdu pre\nľudské práva vo veciach G. proti H., G. B. proti Španielsku, Georgiadis proti Grécku), čo v prejednávanej\nveci bolo splnené.\n49. Pokiaľ ide o konkrétne žalobné námietky, správny súd poukazuje na to, že žalobca niektoré z nich\nvymedzil len vágne. Predovšetkým ide o námietku, že žalovaný nebral do úvahy jeho argumenty v rámci\nodvolania s odkazom na judikatúru, ktorú neupresnil a neuviedol, ktoré konkrétne odvolacie argumenty\nabsentujú v úvahách žalovaného a v čom spočíva ním namietaný nedostatok. Správny súd pritom\nzistil, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal podstatnými odvolacími námietkami i žalobcom\nuvádzanými odkazmi na rozhodovaciu činnosť súdov, ku ktorej v rámci vlastného hodnotenia uviedol,\nže ju na prejednávanú vec nie je možné aplikovať a tiež z akých dôvodov, čo správny súd považuje za\ndostačujúce. Správny súd v tomto smere nezistil nedostatky odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí\nv rozsahu namietanom žalobcom a na tomto mieste pripomína, že rozsah determinácie žalobných\nnámietok určuje vždy aj kvalitu odpovede na ne zo strany súdu.\n50. K namietaným zrejmým nesprávnostiam, ktoré vykazujú preskúmavané rozhodnutia (konkrétne\nnesprávny dátum žiadosti žalobcu a nesprávne číslo zákona vo výroku prvostupňového rozhodnutia;\nnesprávne označenie prvostupňového rozhodnutia v záhlaví napadnutého rozhodnutia), správny súd\nuvádza, že tieto, majúce charakter výlučne formálnych nedostatkov v písaní, nie sú spôsobilé privodiť\nnezákonnosť vydaných rozhodnutí z hľadiska existencie vád podľa § 191 ods. 1 SSP a nemajú vplyv\nna ich vecnú správnosť. Identifikácia žiadosti žalobcu, ako aj prvostupňového rozhodnutia a aplikovanej\nprávnej úpravy vrátane zákona\nč. 18/2018 Z. z., jednoznačne vyplývajú\nz obsahu preskúmavaných rozhodnutí, ktoré sú zrozumiteľné a presvedčivé a v tomto smere nevykazujú\nvadu zmätočnosti, teda takého nedostatku, ktorý by mal vplyv na možnosť žalobcu zistiť, čo bolo\nich predmetom a aký je ich obsah, o čom svedčí aj podaná žaloba. V tomto smere správny súd\nneidentifikoval ani materiálny rozpor údajov s odôvodnením vydaných rozhodnutí či taký nedostatok ich\nvýroku, ktorý by zakladal nezrozumiteľnosť, arbitrárnosť či nesúlad s § 47 Správneho poriadku. Zároveň\ntakýto formálny nedostatok nezakladá vadu nesprávne zisteného skutkového stavu veci a jeho rozpor\ns obsahom administratívneho spisu tak, ako to tvrdil žalobca, a teda žalobné dôvody podľa § 191 ods.\n1 písm. e), písm. f) SSP sa v tomto smere nepreukázali.\n51. Pokiaľ ide o namietaný nedostatok konkretizácie nesprístupnených informácií, týkajúcich sa\nosobnosti a súkromia, správny súd podotýka, že práve s ohľadom na potrebu ochrany tieto údaje nemohli\nbyť žalovaným konkretizované. V tomto smere sa žalovaný vysporiadal s touto otázkou adekvátne a\nprimerane, ak informácie nešpecifikoval, ale ich zhodnotil ako celok v kontexte s tým, že žalobca dotknuté\nosoby pozná z výkonu svojej služobnej činnosti, teda osobne, ktorú skutočnosť potvrdil aj v žalobe.\nPodľa názoru správneho súdu preskúmavané rozhodnutia dávajú jednoznačnú odpoveď na to, z akého\ndôvodu nemohli byť informácie sprístupnené s poukazom na to, že ide o fyzické osoby v služobnom\npomere a ich disciplinárne konania, ktorých údaje nespadajú pod povinné sprístupnenie podľa § 9 ods.\n3 infozákona a § 78 ods. 3 zákona č. 18/2018 Z. z., ale ide o údaje, podliehajúce ochrane osobnosti\na súkromia v zmysle § 9 ods. 1, ods. 2 infozákona i ochrane osobných údajov podľa § 2 zákona č. 18/2018\n\nZ. z., a to aj v kontexte so skutočnosťou, že tieto osoby sú žalobcom identifikovateľné, resp. ich pozná\nz výkonu svojej služobnej činnosti, preto ani anonymizácia údajov nepostačuje pre zabezpečenie ich\nochrany. Žalovaným uvádzané dôvody aplikácie týchto zákonných ustanovení správny súd považuje za\ndostatočné a v plnom rozsahu sa s nimi stotožňuje. Správny súd tak uzatvára, že nezistil taký nedostatok\nodôvodnenia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý by zakladal existenciu žalobného dôvodu\npodľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, teda nepreskúmateľnosti vydaných rozhodnutí.\n52. V nadväznosti na uvedené správny súd ďalej skúmal správnosť právnych záverov, resp. právneho\nposúdenia danej veci, vyslovených žalovaným v preskúmavaných rozhodnutiach. Vychádzal pritom\nz premisy, že nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP sa rozumie stav,\nkedy príslušný orgán na správne a úplne zistený skutkový stav aplikuje nesprávnu právnu normu alebo\njej časť, prípadne ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne vyloží a v dôsledku toho dospeje\nk nesprávnym právnym záverom.\n53. V predmetnej veci žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k aplikácii\nustanovení § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 3 infozákona a § 2, § 78 ods. 3 zákona č. 18/2018 Z. z., ako\naj § 12 infozákona, s ktorým tvrdením sa však správny súd nestotožňuje. Podľa názoru správneho\nsúdu je v tomto prípade jednoznačne daná potreba aplikácie uvedených ustanovení s ohľadom na\nokolnosti konkrétnej veci tak, ako boli uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach a boli zhrnuté\nv predchádzajúcich častiach tohto rozsudku, pretože tieto odôvodňujú potrebu uplatnenia prevažujúceho\nzáujmu na ochrane osobnosti, súkromia a osobných údajov dotknutých osôb pred právom žalobcu na\nposkytnutie informácií v zmysle § 3 infozákona, pri súčasnej nemožnosti aplikácie § 12 infozákona, teda\nsprístupnenia požadovaných informácií v obmedzenom rozsahu, s anonymizovanými údajmi, nakoľko\ns ohľadom na pracovné zaradenie žalobcu, ako aj na obmedzený počet týchto konaní, sú dotknuté\nosoby ľahko identifikovateľné. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť súdov,\nokrem iného aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 8Sžo/57/2014 zo dňa\n23.06.2016, ktorým NS SR potvrdil rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/101/2013-146 zo dňa\n30.04.2014. V predmetnom rozsudku krajský súd vyslovil nasledujúce závery: „Vychádzajúc z citovaných\nustanovení § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. a § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. niet pochýb o tom, že\nna základe súboru údajov o fyzickej osobe (v danom prípade policajta)a príslušnosti ku konkrétnemu\nštátnemu orgánu v sústave policajného zboru (miesto výkonu funkcie, meno, priezvisko danej osoby\na ďalšie identifikačné údaje), možno fyzickú osobu určiť (identifikovať) a takýto súbor údajov treba\npovažovať za údaje osobné vo vzťahu k dotknutej osobe... Podľa názoru súdu správne prvostupňový\nsprávny orgán a následne na to i žalovaný správny orgán rozhodol, keď nesprístupnil požadované\ninformácie s poukazom na zákon o slobodnom prístupe k informáciami č. 211/2000 Z.z. a tiež zákon\no ochrane osobných údajov, vzhľadom k tomu, že príslušný policajt nedal k uvedenému súhlas. Z\nuvedených záverov vychádzajú aj rozhodnutia NSS Českej republiky pod sp. zn. 1As 98/2008-155\nzo dňa 29.07.2009, rozhodnutie pod sp. zn. 2As 8/2011 zo dňa 16.06.2011 (v týchto bolo riešené\nneposkytnutie informácie vo vzťahu k služobnému hodnoteniu policajta, ktoré neposkytnutie bolo v\nsúlade so zákonom). Súd poukazuje na to, že s poukazom na § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií sú\nvymedzené kategórie informácií, ktoré sú chránené a nemôžu sa sprístupniť. Chránenými informáciami\nsú podľa citovaného ustanovenia informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osobe,\npísomností osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce\nsa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy, ktoré povinná osoba sprístupni len vtedy, ak to\nustanoví osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá\nosoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú\ndotknuté. Podľa § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. sa osobným údajom rozumie akákoľvek informácia týkajúca\nsa určeného alebo určiteľného subjektu údajov. Takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo\nalebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej,\nči viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu,\nekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Subjekt údajov sa považuje za určený alebo určiteľný, ak\nmožno subjekt údajov priamo, či nepriamo identifikovať najmä na základe čísla, kódu alebo jedného\nalebo viacerých prvkov, špecifických pre jeho fyzickú, fyziologickú, psychickú, ekonomickú, kultúrnu\nalebo sociálnu identitu. Údaj o disciplinárnom konaní konkrétneho policajta je podľa názoru súdu citlivým\núdajom a podľa názoru senátu správneho súdu sú predpoklady obmedzenia práva na informácie v\ndanom prípade. Správne bol zachovaný zo strany správnych orgánov tzv. princíp proporcionality, keď\nsíce je možné konštatovať, že išlo v danom prípade o policajta a teda verejného činiteľa v širšom slova\nzmysle (t.j. bez výpočtu s poukazom na ust. § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.), avšak išlo o rádového\n\npolicajta, nie o funkcionára, ktorý by spadal do kategórie tzv. prevažujúceho záujmu. Ide v danom prípade\no opatrenie (nesprístupnenie požadovaných informácii o disciplinárnom konaní policajta) nevyhnutné z\ndôvodu ochrany práv a slobôd druhých, teda práva policajta na ochranu jeho súkromia. Podľa názoru\nsúdu správne v rozhodnutí správnych orgánov prevážil záujem na ochrane súkromia nad právom na\nzverejnenie tejto informácie. Takisto sa súd stotožnil s názorom žalovaného správneho orgánu, že\nv danom prípade nejde o verejného funkcionára, ktorý by bol tzv. nadriadenou osobou v služobnom\npomere. Podľa názoru súdu princíp prevažujúceho verejného záujmu sa týka len osôb nadriadených v\nslužobnom pomere a nie všetkých osôb v služobnom pomere, ktoré sú verejnými činiteľmi, t.j. verejnými\nčiniteľmi chápanými v širšom slova zmysle. Podľa názoru súdu sú dané predpoklady obmedzenia práva\nna informácie, ktoré v danom prípade právo na ochranu, resp. súhrn žiadaných informácií tvorí tzv.\nsociálnu identitu konkrétnej fyzickej osoby a preto správne orgány zaujali správny právny záver, že pokiaľ\ntáto informácia by bola priradená ku konkrétnemu menu, priezvisku, resp. ku konkrétnemu policajtovi,\nktorý je v služobnom pomere na konkrétnom, resp. v konkrétnom zaradení, na konkrétnom OR PZ už\nsa jedná o chránené informácie v zmysle § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, zákona č. 211/2000\nZ.z.“. Obdobné závery vyslovil aj Správny súd v Bratislave v rozsudkoch sp. zn. NR-26S/33/2023\nzo dňa 16.12.2025 a sp. zn. NR-21S/51/2023 zo dňa 18.12.2024, ktoré neboli predmetom konania\npred kasačným súdom na základe kasačnej sťažnosti. Na právnu argumentáciu uvedenú v týchto\nrozhodnutiach správny súd v podrobnostiach poukazuje a plne sa s ňou stotožňuje.\n54. V nadväznosti na uvedené potom nie je dôvodná ani námietka žalobcu o nesprávnej aplikácii § 12\ninfozákona na danú vec, keďže žalovaný na základe zákonom podložených úvah dospel k záveru, že\npožadované informácie s ohľadom na ich charakter nie je možné sprístupniť vôbec. Neprichádzalo teda\ndo úvahy sprístupnenie po čiastočnom vylúčení informácií, ako to predpokladá práve označené zákonné\nustanovenie, keďže požadované informácie podliehali zákonnému obmedzeniu ako celok.\n55. Pokiaľ ide o poukaz žalobcu na nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 44/00 zo dňa 05.01.2001, ktorý sa\ntýka otázok ochrany intímnej a súkromnej sféry verejných činiteľov, správny súd podotýka, že označený\nnález nijakým spôsobom nevylučuje vyššie uvedené závery, práve naopak, podľa právnej vety v ňom\nvyjadrenej (Zb. Us. 10/2001) platí, že „aj osoby verejného záujmu (vrátane verejných činiteľov) majú\nprávo na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ak v dôsledku výkonu slobody\nprejavu a práva na informácie došlo k neoprávnenému zásahu do niektorého z ich základných práv\nupravených v čl. 16 a čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky, pretože postavenie ako verejných činiteľov\nich nevylučuje z uplatnenia občianskoprávnej ochrany osobnosti.“ Pre úplnosť však treba dodať, že\nskutkové okolnosti veci vydaného nálezu a okolnosti prejednávanej veci sú podstatne odlišné, keďže\nv prípade nálezu išlo o uplatňovanie právomoci verejných činiteľov na verejnosti.\n56. Čo sa týka rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/167/2009 zo dňa 17.03.2011, na ktorý\nžalobca poukazuje, je potrebné uviesť, že tento rozsudok bol zrušený pre jeho nedostatky uznesením\nNS SR sp. zn. 6Sži/4/2011 zo dňa 30.05.2012, navyše sa týkal iných skutkových okolností najmä\nv rozsahu požadovaných informácií. Podstatné je zároveň podotknúť, že v zrušujúcom uznesení NS SR\npoukázal okrem iného na to, že krajský súd vôbec „nedal odpoveď na otázku, či požadovanú informáciu\no disciplinárnej sankcii príslušníčky Policajného zboru možno odmietnuť z dôvodu ochrany súkromia\n– pričom táto otázka je pre posúdenie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia podstatná. Medzi\nspornými stranami je totiž zásadný rozpor v tom, že pokiaľ žalobca tvrdil, že požadovaná informácia sa\nsúkromia fyzickej osoby netýka, žalovaný správny orgán zaujal v tejto otázke zásadne odlišný postoj,\nkeď konštatoval, že požadovaná informácia je informáciou o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú\nspracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane\nosobných údajov v znení neskorších predpisov, a teda je potrebné pred jej sprístupnením, nakoľko\npovinnosť ju zverejniť nevyplýva zo žiadneho osobitného zákona, mať predchádzajúci písomný súhlas\ndotknutej osoby, ktorá podľa pracovného zaradenia nepatrí do okruhu osôb uvedených v § 9 ods. 3\nzákona o slobode informácií.“\n57. Správny súd preto nezistil ani tvrdenú vadu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods.\n1 písm. c) SSP.\n58. Napokon správny súd konštatuje, že nezistil ani podstatnú vadu konania, ktorá by mala vplyv na\nzákonnosť preskúmavaných rozhodnutí v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Jej základom bola námietka\nžalobcu, že inej fyzickej osobe boli žalovaným na základe infožiadosti obdobné údaje a podklady\n\npolicajtov sprístupnené, k čomu predložil aj dôkazy ako prílohu\nk žalobe. Správny\nsúd poukazuje na to, že sám žalobca v kontexte s touto námietkou argumentuje tým, že v označenom\nprípade inej fyzickej osoby išlo o režim podľa § 9 ods. 3 infozákona (osoby nadriadené v služobnom\npomere), čo je odlišná skutková situácia oproti prejednávanej veci.\nS poukazom\nna § 120 písm. a) SSP správny súd preto nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie\nv\ndanej veci vykonať v tomto smere dokazovanie. Žalobca v tejto súvislosti nenamietal ani diskrimináciu\nči nerovnaké zaobchádzanie.\n59. Správny súd s ohľadom na uvedené skutočnosti rezultuje, že žalobca v žalobe neuviedol\nžiadne skutočnosti, ktorými by relevantne spochybnil vecnú správnosť a zákonnosť preskúmavaných\nrozhodnutí v zmysle ním uplatnených žalobných dôvodov, označených žalobcom ako žalobné dôvody\npodľa § 191 ods. 1 písm. c) až g) SSP, teda nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť\nrozhodnutí, nedostatočne zistený skutkový stav bez opory v administratívnom spise a podstatné\nporušenia ustanovení o konaní, ktoré mali za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. Správny súd\nmá za to, že žalovaný nepochybil, ak dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na\nsprístupnenie žalobcom požadovaných informácií s poukazom na § 9 ods. 1 až 3 infozákona a § 2, § 78\nods. 3 zákona o ochrane osobných údajov, keďže údaje o disciplinárnom konaní policajtov sú citlivým\núdajom a spadajú pod ochranu súkromia fyzickej osoby.\n60. V kontexte uvedeného správny súd nezistil existenciu žalobcom uplatnených žalobných dôvodov,\nktoré by odôvodňovali nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí a potrebu ich zrušenia.\n61. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol.\n62. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 168 SSP (a contrario) a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné od žalobcu takúto\nnáhradu spravodlivo požadovať.\n63. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442\nSSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty\nnemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:be691338-e255-4b57-b9d6-a64b61bcea62", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/00 z 5. 1. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-01-05", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:be691338-e255-4b57-b9d6-a64b61bcea62"}], "citovane_v": []}