Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/309/2022 1022201725 16. 07. 2026 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201725.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY BA-2S/309/2022
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek senátu Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Heleny Marcinkechovej, v právnej veci žalobcu: TATRA PROPERTY a.s., so sídlom Teplická 74, Piešťany, IČO: 36 252 069, právne zastúpeného: JUDr. Ing. Michal Juhás, so sídlom Mojmírova 12, Košice, IČO: 42 325 463 a KATUŠČÁK, ŠVEC & Co. s.r.o., so sídlom Medená 15, Bratislava, IČO: 55 904 114, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, so sídlom Ružová dolina 27, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. Z-25637/2021 zo dňa 18. októbra 2022, takto rozhodol: BA-2S/309/2022
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a . odôvodnenie: BA-2S/309/2022
I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 08. decembra 2021 bol žalovanému doručený návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností (ďalej aj „návrh na vykonanie záznamu“ alebo „návrh“), ktorým sa žalobca, ako vlastník nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území A., obec B. - C. D. A., okres B. E., evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 z celku, a to bytu č. 14 na 1. poschodí, bytu č. 71, 7. mezanín, č. bytu 72, 7. mezanín, bytu č. 73, 7. mezanín, bytu č. 74, 7. mezanín, bytu č. 75, 7. mezanín, bytu č. 76, 7. mezanín, bytu č. 78, 7. mezanín a priestoru č. 03 na prízemí vo vchode F. G. 6, v bytovom dome súpisné č. XXXX postavenom na parcele č. 5073/65 (ďalej aj „dotknutý bytový dom“), domáhal výmazu vecného bremena umiestnenia reklamných zariadení v prospech oprávneného BADUCCI Consult, a.s., IČO: 35 766 182, viaznuceho na rozostavanej stavbe,
ktoré zaniklo dokončením stavby a kolaudáciou jej bolo pridelené súpisné č. XXXX. Uviedol, že dňa 30. januára 2006 bola uzavretá zmluva o zriadení vecného bremena medzi vtedajším vlastníkom bytového domu B. H., I. ako povinným z vecného bremena a spoločnosťou BADUCCI Consult, a.s. ako oprávneným z vecného bremena, ktorej predmetom bola povinnosť povinného strpieť reklamné zariadenie na fasáde a na streche rozostaveného bytového domu na parcele č. 5073/65 v prospech oprávneného, pričom vecné bremeno je zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A. pod č. E./XX zo dňa 06. februára 2006. Bol toho názoru, že predmetné vecné bremeno, ktoré bolo zriadené na rozostavanú stavbu, po ukončení stavebných prác a odstránení lešení, ktorých zakrytie slúži nielen na ochranu robotníkov a verejnosti, ale aj na reklamné účely, predmetné vecné bremeno zaniklo. Mal za to, že vecné bremeno žiadnym spôsobom nezaťažuje skolaudovanú stavbu súpisné č. XXXX na parcele č. XXXX/XX. 2. Žalovaný opatrením označeným ako „oznámenie všeobecné“ pod č. Z-25637/2021 zo dňa 18. októbra 2022 (ďalej aj „napadnuté opatrenie“) žalobcovi oznámil, že po preskúmaní návrhu žalobcu podľa § 28, § 36 a § 42 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) dospel k záveru, že priložené doklady nespĺňajú podmienky na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností. Poukázal na skutočnosť že v bodoch 2.4 a 2.5 zmluvy o zriadení vecného bremena V-529/06 sa zmluvné strany dohodli na zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na dobu neurčitú, pričom vecné bremeno zriadené touto zmluvou je spojené s vlastníctvom nehnuteľností a pri jej prevode prechádza na nadobúdateľa. Súčasne žalobcovi oznámil, že výmaz vecného práva z katastra nehnuteľností je nutné riešiť zmluvou o zrušení vecného bremena vo vkladovom konaní. Návrh žalobcu preto považoval za nezapísateľný a vyradil ho z evidencie. II. Správna žaloba 3. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia opatrenia žalovaného č. Z-25637/2021 zo dňa 18. októbra 2022 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, ako aj priznania náhrady trov konania. Správnu žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nesprávne právne posúdil zákonný zánik vecného bremena zriadeného zmluvou o zriadení vecného bremena, na základe čoho nevyhovel ním podanému návrhu na vykonanie záznamu a vydal nezákonné opatrenie napriek tomu, že vecné bremeno momentom dokončenia stavby riadne zaniklo zo zákona v dôsledku zániku veci, na ktorú sa vzťahovalo. 4. S poukazom na skutočnosť, že zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) ani žiadny iný právny predpis nerozlišuje medzi stavbami rozostavanými a dokončenými, pričom stavebný zákon používa pojem rozostavaná stavba výlučne v § 102 ods. 5 písm. f) v súvislosti so štátnym stavebným dohľadom, bol toho názoru, že pri používaní tohto pojmu je potrebné v každom jednotlivom prípade skúmať obsah a zmysel právnych úkonov vzťahujúcich sa na rozostavanú stavbu, a to v spojení so spravodlivým usporiadaním vzťahov medzi jednotlivými subjektmi s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Vyjadril sa tiež, že zánik vecného bremena pre nemožnosť jeho výkonu podľa § 151p ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) prichádza do úvahy najmä v prípade stavieb, čo vyplýva aj z ich samotnej povahy, nakoľko stavba môže zaniknúť buď prirodzenou cestou, napr. v dôsledku živelnej udalosti (požiar, povodeň) alebo ľudskou činnosťou, kde okrem zbúrania nepochybne možno hovoriť aj o dokončení stavby (v prípade stavieb rozostavaných). 5. Tvrdil, že vzhľadom na obsah zmluvy o zriadení vecného bremena je nespochybniteľným faktom, že v tomto prípade sa vecné bremeno vzťahovalo na rozostavanú stavbu, rozostavané byty a nebytové priestory, ktorých výlučným vlastníkom bola v čase uzatvorenia zmluvy spoločnosť BADUCCI Immovables, s.r.o., čomu nasvedčuje charakteristika nehnuteľností podľa čl. I bod 1.1 zmluvy, na ktoré sa vecné bremeno zriadilo. Vzhľadom na to, že dané nehnuteľnosti boli vymedzené ako rozostavané stavby, podľa jeho mienky momentom ich dokončenia vecné bremeno zaniklo spolu so zánikom takto definovanej nehnuteľnosti, a teda predmetné vecné bremeno žiadnym spôsobom nemôže zaťažovať skolaudovanú stavbu (dokončený bytový dom, byty a nebytové priestory v ňom) súpisné č. XXXX na parcele č. XXXX/XX, v ktorej vlastní viaceré nehnuteľnosti. V danom prípade teda vecné bremeno podľa jeho názoru zaniklo ex lege (zo zákona) podľa § 151p ods. 2 OZ, keďže nastala absolútna nemožnosť výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v dôsledku zániku veci (rozostavanej
stavby). V tejto súvislosti považoval za potrebné skúmať nielen to, či nová budova (v tomto prípade dokončená stavba) môže naďalej oprávnenému slúžiť, ale tiež to, či od povinného možno spravodlivo požadovať, aby vecné bremeno aj naďalej trpel. Poukázal pritom na princíp spravodlivosti. 6. Upozornil, že jednotliví vlastníci nehnuteľností (bytov a nebytových priestorov v bytovom dome so súpisným č. XXXX stojacom na parcele č. XXXX/XX), vrátane neho, nadobudli nehnuteľnosti tak, ako to mali vymedzené v zmluvách o prevode vlastníctva k bytom a nebytovým priestorom - ako dokončené byty a nebytové priestory v dokončenom bytovom dome. Uviedol, že ani body 2.4 a 2.5 zmluvy o zriadení vecného bremena, na ktoré poukázal žalovaný v napadnutom opatrení, nemožno vykladať izolovane bez súvislosti s charakteristikou objektu zriadeného vecného bremena v bode 1.1 zmluvy, zo znenia ktorého jednoznačne vyplýva, že vecné bremeno bolo zriadené výlučne na rozostavanú stavbu. Mal za to, že dokončením stavby vecné bremeno automaticky zaniklo zo zákona pre nemožnosť jeho výkonu z dôvodu zániku veci na ňu sa vzťahujúcej a neprešlo tak žiadnym spôsobom na neho ako na nadobúdateľa, ktorý nadobudol vlastnícke právo k dokončeným (a nie rozostavaným) nehnuteľnostiam, na čo vo svojom návrhu jasne poukázal, avšak žalovaný túto podstatnú skutočnosť pri svojom rozhodovaní nezohľadnil a vec nesprávne právne posúdil. 7. Súčasne poukázal na niektoré princípy modernej verejnej správy, tzv. dobrej správy, a to princíp viazanosti právom, ako aj požiadavku nezneužívania voľnej úvahy a požiadavku výkonu právomoci len za účelom ustanoveným zákonom. Zdôraznil tiež účel predmetného vecného bremena, ktorým bezpochyby bolo zabezpečiť ekonomický profit spoločnosti BADUCCI Consult, a.s. bez toho, aby táto spoločnosť ešte v čase existencie rozostavanej stavby pritom využívala akýkoľvek predmet svojho vlastníctva (mimo reklamných zariadení a príslušenstva), resp. aby právo vyplývajúce z vecného bremena bolo nevyhnutne potrebné na plnenie vlastníckeho práva k inej veci. Podotkol, že oprávnený z vecného bremena naďalej využíva právo vyplývajúce z vecného bremena na komerčné účely, a to aj napriek zákonnému zániku vecného bremena po zmene charakteru stavby a naďalej obmedzuje vlastnícke právo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dotknutom bytovom dome, ktorí sa nemôžu slobodne rozhodnúť na využití spoločných častí bytového domu napr. zriadením solárnych panelov alebo zmeniť vzhľad bytového domu úpravou fasády v priestoroch, kde je nainštalované reklamné zariadenie. Upozornil aj na skutočnosť, že medzi povinnou osobou - spoločnosťou BADUCCI Immovables, s.r.o. a oprávnenou osobou - spoločnosťou BADUCCI Consult, a.s. išlo o personálne prepojené subjekty, ktoré zriadením vecného bremena na rozostavanú stavbu za výlučne komerčným účelom s ekonomickým profitom a pretrvávajúcim využívaním práva z takto zriadeného vecného bremena aj po jeho zániku dokončením stavby neprípustne zasahujú do vlastníckeho práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dotknutom bytovom dome. Dodal, že aj keď vykonanie záznamu má iba evidenčný charakter, vzhľadom na povinnosť žalovaného vykonať záznam zo zákona zaniknutého vecného bremena ex offo v zmysle § 35 ods. 1 katastrálneho zákona nevyhovením jeho návrhu došlo k porušeniu jeho základného majetkového práva vychádzajúceho z čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. III. Vyjadrenie k žalobe 8. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 27. novembra 2023, v ktorom ju žiadal v plnom rozsahu zamietnuť. Vychádzajúc z § 6 ods. 1 písm. c) a d) katastrálneho zákona bol toho názoru, že pojem rozostavaná stavba nie je samostatnou kategóriou, ale možno ho subsumovať pod pojem stavba. Poukázal tiež na § 46 ods. 3 a 5 katastrálneho zákona a komentár k týmto ustanoveniam, v zmysle ktorého ak na rozostavanej stavbe vznikne záložné právo, prechádza toto záložné právo aj na ďalšie stavebné etapy tejto stavby vrátane rozostavaných bytov a nebytových priestorov, či dokončenej (skolaudovanej) stavby, s ktorým výkladom korešponduje aj odpoveď na otázku č. 43 v katastrálnom bulletine č. 3/2004. Mal za to, že v danom prípade je nepodstatné, či bolo zriadené záložné právo alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, keďže v oboch prípadoch ide o vecné právo majúce absolútnu povahu pôsobiace proti všetkým (erga omnes). S odkazom na § 1 ods. 1 a katastrálneho zákona konštatoval, že predmetné vecné bremeno je právom vecným a v tejto súvislosti je zapísané v údajoch katastra nehnuteľností. 9. S názorom žalobcu, že dané vecné bremeno zaniklo zo zákona, sa nemohol stotožniť, nakoľko k zániku vecného bremena zo zákona podľa § 151p ods. 1 OZ dochádza tam, kde je to v zákone výslovne uvedené. Konštatoval, že žalobca sa odvolal na § 151p ods. 2 OZ a dôvodom zániku vecného
bremena zo zákona mal byť zánik veci, na ktorú sa vzťahovalo. Uviedol, že zánik vecného bremena zánikom (zničením) veci prichádza do úvahy najmä v prípade stavieb, pričom stavba môže zaniknúť buď prirodzenou cestou, napr. v dôsledku živelnej udalosti alebo ľudskou činnosťou, napr. zbúraním, či už na základe úradného povolenia alebo bez neho. Poukázal tiež na ustálenú judikatúru (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/111/98 a sp. zn. 22Cdo/761/2001), v zmysle ktorej nadzemná stavba zanikla a prestáva byť vecou v zmysle práva vtedy, ak už nie je zjavné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. V prípade obytných stavieb táto zásada platí bez výnimky. Aj keď môže k zániku stavby ako veci v občianskoprávnom zmysle dôjsť ojedinele aj iným spôsobom (napr. obstavaním). Stavby na bývanie, na individuálnu rekreáciu, stavby občianskeho vybavenia a v celkom prevažujúcej väčšine aj stavby slúžiace výrobným účelom zanikajú vždy deštrukciou obvodového muriva pod úroveň stropu nad prvým nadzemným podlažím (obyčajne pri súčasnom odstránení muriva priečok), v dôsledku čoho zaniká stav poskytujúci obraz o dispozičnom riešení pôvodnej stavby. 10. Žalobca podľa jeho názoru nepreukázal dôvodnosť žalobného návrhu, keď uviedol, že vecné bremeno zapísané do katastra nehnuteľnosti zaniklo zo zákona, a to po dokončení stavby, nakoľko toto bolo naviazané na rozostavanú stavbu, ktorá kolaudáciou zanikla. Mal za to, že daná situácia nezodpovedá zániku vecného bremena zo zákona, ktorý sa do údajov katastra nehnuteľností zapisuje na základe návrhu na vykonanie záznamu, ktorý má iba evidenčný charakter. Vyjadril sa, že na to, aby predmetné vecné bremeno zaniklo, je potrebné uzavrieť zmluvu medzi povinným z vecného bremena a oprávneným z vecného bremena, a teda je potrebný dvojstranný právny úkon, ktorý by bol predmetom konania o návrhu na vklad zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, a teda by sa o ňom rozhodovalo vo vkladovom konaní. Podotkol, že záznamom sa do údajov katastra nehnuteľností zapisujú práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 katastrálneho zákona, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli jedným z taxatívne vymenovaných spôsobov, avšak predmetný návrh na vykonanie záznamu danú zákonnú náležitosť nespĺňa. IV. Replika žalobcu 11. Žalobca v replike zo dňa 05. februára 2024 zotrval na svojej žalobnej argumentácii. Zároveň poukázal na skutočnosť, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu má význam a účel úplne odlišný od vlastníckeho práva aj od záložného práva. Kým účelom záložného práva je predovšetkým zabezpečenie pohľadávky oprávneného, prípadne má uhradzovaciu funkciu, vecné bremeno má predovšetkým funkciu obmedzovaciu, kedy obmedzuje vlastníka veci niečo strpieť, prípadne sa niečoho zdržať alebo niečo konať. Uviedol, že v danom prípade sa jedná o zaťaženie nehnuteľnosti ako rozostavanej stavby a takto charakterizovaný predmet vecného bremena nemožno opomínať a subsumovať pod všeobecnú kategorizáciu stavieb z hľadiska ich spôsobilosti byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Zmyslom vecných práv k cudzej veci je podľa jeho názoru vyváženosť oboch strán - tak povinného, ako aj oprávneného. Vyjadril sa, že predmetná stavba zmenou svojho charakteru z rozostavanej na dokončenú síce z pohľadu zápisu do katastra nehnuteľností fakticky nezanikla, ale zmena jej charakteristiky znamená naplnenie hypotézy právnej normy uvedenej v § 151p ods. 2 OZ z hľadiska ďalšej existencie predmetného vecného bremena. 12. Žalovaný nevyužil právo podať v súdom určenej lehote dupliku. V. Konanie na správnom súde 13. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/309/2022. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec dňa 6. júna 2023 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 1S Správneho súdu v Bratislave a následne
bola dňa 21. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu v Bratislave. VI. Verejné vyhlásenie rozsudku 14. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 15. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 16. júla 2026, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 08. júna 2026 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. VII. Relevantné právne predpisy 16. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 20. Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“). 21. Podľa § 4 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“). 22. Podľa § 5 ods. 2 katastrálneho zákona záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. 23. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje
i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. 24. Podľa § 36 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. 25. Podľa § 36 ods. 2 katastrálneho zákona ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra. 26. Podľa § 151p ods. 1 OZ vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností. 27. Podľa § 151p ods. 2 OZ vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká. 28. Podľa § 151p ods. 3 OZ ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie. VIII. Posúdenie veci správnym súdom 29. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté opatrenie žalovaného č. Z-25637/2021 zo dňa 18. októbra 2022, ktorým žalobcovi oznámil, že po preskúmaní návrhu žalobcu podľa § 28, § 36 a § 42 katastrálneho zákona dospel k záveru, že priložené doklady nespĺňajú podmienky na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností. 30. Žalobca správnu žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nesprávne právne posúdil zákonný zánik predmetného vecného bremena. Tvrdil, že vzhľadom na obsah zmluvy o zriadení vecného bremena sa v tomto prípade vecné bremeno vzťahovalo na rozostavanú stavbu, a preto momentom jej dokončenia vecné bremeno zaniklo spolu so zánikom takto definovanej nehnuteľnosti ex lege podľa § 151p ods. 2 OZ, keďže nastala absolútna nemožnosť výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v dôsledku zániku veci. Považoval tiež za potrebné skúmať, či od povinného možno spravodlivo požadovať, aby vecné bremeno aj naďalej trpel. Upozornil, že jednotliví vlastníci nadobudli nehnuteľnosti ako dokončené byty a nebytové priestory v dokončenom bytovom dome, a teda vecné bremeno zaniknuté dokončením stavby na neho neprešlo. Upozornil tiež na skutočnosť, že medzi povinnou osobou spoločnosťou BADUCCI Immovables, s.r.o. a oprávnenou osobou - spoločnosťou BADUCCI Consult, a.s. išlo o personálne prepojené subjekty, ktoré zriadením vecného bremena za komerčným účelom a pretrvávajúcim využívaním práva z vecného bremena aj po jeho zániku neprípustne zasahujú do vlastníckeho práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dotknutom bytovom dome. 31. Správny súd v prvom rade konštatuje, že v § 151 ods. 2 OZ je upravený zánik vecného bremena trvalou zmenou veci. Podľa tohto zákonného ustanovenia zanikne vecné bremeno ex lege, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti. Pre zánik vecného bremena zo zákona musia byť trvalé zmeny preukázané. Znamená to, že musia nastať také skutočnosti, ktoré rušia právo zodpovedajúce vecnému bremenu a vecné bremeno sa stáva obsolentným. K zániku vecného bremena v tomto prípade dochádza preto, že vecné bremeno už nemôže plniť svoje funkcie. Ide o zánik vecného bremena faktickou cestou. Predpokladom zániku vecného bremena podľa § 151p ods. 2 sú (i) kvalifikované trvalé zmeny - faktické i právne, a (ii) nemožnosť užitia zaťaženej veci v prospech oprávnenej osoby v prípade vecných bremien in personam, resp. vlastníka oprávnenej nehnuteľnosti v prípade vecných bremien in rem. Zmena, ktorá spôsobuje zánik vecného bremena, musí byť trvalého charakteru. Spravidla ide o zmenu týkajúcu sa veci, s ktorou je vecné bremeno spojené a ktorej dôsledkom je objektívna nemožnosť oprávneného svoje práva z vecného bremena vykonávať, a to buď celkom, alebo za účelom, na ktorý bolo zriadené. Vecné bremeno zaniká aj nemožnosťou výkonu práva v dôsledku zániku (zničenia) veci. Zánik vecného bremena
zánikom (zničením) veci prichádza do úvahy najmä v prípade stavieb. Stavba môže zaniknúť buď prirodzenou cestou, napríklad v dôsledku živelnej udalosti (požiar, povodeň), alebo ľudskou činnosťou, napríklad zbúraním, či už na základe úradného povolenia alebo bez neho. (J., C., K., L., B., M., N., C., I., N., O., C. L. P.. Občiansky zákonník I. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1409–1411) Za zánik stavby v zmysle práva sa pritom podľa konštantnej judikatúry považuje taká deštrukcia pôvodnej stavby, po ktorej prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia (napr. R 29/1999, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/22/2005 zo dňa 31. augusta 2005, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/27/2024 zo dňa 26. marca 2026). 32. Je tiež potrebné zdôrazniť, že podľa § 151p ods. 2 OZ vecné bremeno v dôsledku zmien v ňom uvedených zaniká zo zákona, zatiaľ čo ak nastanú zmeny uvedené v § 151p ods. 3 OZ, možno žiadať súd, aby vecné bremeno zrušil. Z porovnania obidvoch ustanovení je zrejmé, že nie každá zmena má za následok zánik vecného bremena zo zákona. Vecné bremeno zaniká, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti v prípade, ak jeho výkon je naďalej pre trvalé zmeny (faktické alebo právne) nemožný. Ak je však výkon síce možný, ale neúčelný, prípadne ak došlo k inej zmene pomerov, ktorá má za následok hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, súd môže na návrh za náhradu vecné bremeno zrušiť alebo obmedziť (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 346/2006). Ustanovenie § 151p ods. 2 OZ pritom spája zánik vecného bremena ex lege výhradne s prípadmi, kedy potrebám oprávnenej osoby nemôže už ďalej slúžiť vec. Formulácia zákonného ustanovenia je jednoznačná a vzťahuje sa len na prípady, kedy potreby oprávnenej osoby nemôžu byť uspokojené ďalším ekonomickým využitím zaťaženej veci (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 3324/2011). 33. Správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia žalovaného, ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, v medziach podanej správnej žaloby dospel k záveru, že napadnuté opatrenie nevykazuje také vady, ktoré by zakladali dôvod na jeho zrušenie. 34. Správny súd sa v predmetnej veci nestotožnil so žalobnou argumentáciou spočívajúcou v tvrdení, že predmetné vecné bremeno zaniklo so zákona pre nemožnosť jeho výkonu s poukazom na § 151p ods. 2 OZ, a to v dôsledku zániku veci – rozostavanej stavby, keďže táto stavba bola medzičasom dokončená. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská a citovanú judikatúru je správny súd toho názoru, že rozostavaná stavba dotknutého bytového domu, na ktorom bolo zriadené (podľa žalovaného ex lege zaniknuté) vecné bremeno práva umiestnenia reklamných stavieb v prospech spoločnosti BADUCCI Consult, a.s., jej zmenou zo štádia rozostavania (v čase vzniku predmetného vecného bremena) do štádia jej dokončenia a kolaudácie nezanikla, a to ani na účely § 151p ods. 2 OZ, keďže naďalej existuje a nedošlo k jej deštrukcii, čo žalobca v danom prípade ani netvrdil. Argumentácia žalobcu spočívajúca v tvrdení, že rozostavaná stavba dotknutého bytového domu jej dokončením zanikla, je preto podľa názoru správneho súdu nelogická, rozporuplná a vo svojej podstate absurdná, keďže dotknutá stavba fakticky aj v právnom zmysle naďalej existuje. 35. Žalobca pritom svoje tvrdenie o tom, že na predmetnej stavbe nastali trvalé zmeny spôsobujúce, že táto už nemôže slúžiť potrebám osoby oprávnenej z vecného bremena a dané vecné bremeno preto malo ex lege zaniknúť, založil práve na tej skutočnosti, že rozostavaná stavba dotknutého bytového domu mala jej dokončením zaniknúť. Z ním podaného návrhu na vykonanie záznamu ani z obsahu podanej žaloby pritom nevyplývajú žiadne ďalšie skutočnosti nasvedčujúce tomu, že aj keď predmetná stavba fakticky ani právne nezanikla, zmenou jej charakteru zo stavby rozstavanej na stavbu dokončenú by došlo na tejto stavbe k takej trvalej zmene, ktorá by oprávnenej osobe objektívne znemožňovala využívať danú stavbu na účely zriadeného vecného bremena, t. j. na reklamné účely. 36. Pokiaľ žalobca navyše považoval za potrebné v prejednávanej veci skúmať aj to, či od povinného možno spravodlivo požadovať, aby vecné bremeno aj naďalej trpel, správny súd má za to, že táto skutočnosť nemá pri posudzovaní splnenia podmienok zániku vecného bremena ex lege podľa § 151p ods. 2 OZ žiadnu relevanciu, keďže citované zákonné ustanovenie s danou skutočnosťou zánik vecného bremena nijakým spôsobom nespája, a teda žalovaný pri posudzovaní návrhu žalobcu na vykonanie záznamu nebol povinný a ani oprávnený túto skutočnosť skúmať. V tejto súvislosti je navyše potrebné podotknúť, že zmena pomerov spôsobujúca vznik hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a
výhodou oprávneného je naopak okolnosťou, v dôsledku ktorej môže byť vecné bremeno obmedzené (za primeranú náhradu) alebo zrušené podľa § 151p ods. 3 OZ, avšak výlučne rozhodnutím civilného súdu. 37. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s poukazom na § 190 SSP zamietol. 38. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania, a zároveň mu žiadne trovy konania nevznikli. 39. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP).
(§
Poučenie: BA-2S/309/2022
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.