{"guid": "0c2db366-e35a-44ce-bf2e-246194c8f450:a1c1d40b-8e50-4b80-8be5-dba834c919e0", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201725.3", "spisova_znacka": "BA-2S/309/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/309/2022 z 16. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 16. júla 2026, sp. zn. BA-2S/309/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201725.3", "identifikacne_cislo": "1022201725", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Jana Ondrejková", "sudca_id": 982, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-jana-ondrejkova-982", "datum_vydania": "2026-07-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-28", "nazov": "§ 28 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-28", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-42", "nazov": "§ 42 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-42", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151p.odsek-2", "nazov": "§ 151p ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151p.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151p"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/162#paragraf-28", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-36", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-42", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151p", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a1c1d40b-8e50-4b80-8be5-dba834c919e0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201725.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201725.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201725.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/309/2022\n1022201725\n16. 07. 2026\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2026:1022201725.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nBA-2S/309/2022\n\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek\nsenátu Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Heleny Marcinkechovej, v právnej\nveci žalobcu: TATRA PROPERTY a.s., so sídlom Teplická 74, Piešťany, IČO: 36 252 069, právne\nzastúpeného: JUDr. Ing. Michal Juhás, so sídlom Mojmírova 12, Košice, IČO: 42 325 463 a KATUŠČÁK,\nŠVEC & Co. s.r.o., so sídlom Medená 15, Bratislava, IČO: 55 904 114, proti žalovanému: Okresný\núrad Bratislava, katastrálny odbor, so sídlom Ružová dolina 27, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nopatrenia žalovaného č. Z-25637/2021 zo dňa 18. októbra 2022, takto\nrozhodol:\nBA-2S/309/2022\n\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nBA-2S/309/2022\n\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Dňa 08. decembra 2021 bol žalovanému doručený návrh na vykonanie záznamu do katastra\nnehnuteľností (ďalej aj „návrh na vykonanie záznamu“ alebo „návrh“), ktorým sa žalobca, ako vlastník\nnehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území A., obec B. - C. D. A., okres B. E., evidovaných\nna liste vlastníctva č. XXXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 z celku, a to bytu č. 14 na\n1. poschodí, bytu č. 71, 7. mezanín, č. bytu 72, 7. mezanín, bytu č. 73, 7. mezanín, bytu č. 74, 7.\nmezanín, bytu č. 75, 7. mezanín, bytu č. 76, 7. mezanín, bytu č. 78, 7. mezanín a priestoru č. 03\nna prízemí vo vchode F. G. 6, v bytovom dome súpisné č. XXXX postavenom na parcele č. 5073/65\n(ďalej aj „dotknutý bytový dom“), domáhal výmazu vecného bremena umiestnenia reklamných zariadení\nv prospech oprávneného BADUCCI Consult, a.s., IČO: 35 766 182, viaznuceho na rozostavanej stavbe,\n\nktoré zaniklo dokončením stavby a kolaudáciou jej bolo pridelené súpisné č. XXXX. Uviedol, že dňa\n30. januára 2006 bola uzavretá zmluva o zriadení vecného bremena medzi vtedajším vlastníkom\nbytového domu B. H., I. ako povinným z vecného bremena a spoločnosťou BADUCCI Consult, a.s.\nako oprávneným z vecného bremena, ktorej predmetom bola povinnosť povinného strpieť reklamné\nzariadenie na fasáde a na streche rozostaveného bytového domu na parcele č. 5073/65 v prospech\noprávneného, pričom vecné bremeno je zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie\nA. pod č. E./XX zo dňa 06. februára 2006. Bol toho názoru, že predmetné vecné bremeno, ktoré bolo\nzriadené na rozostavanú stavbu, po ukončení stavebných prác a odstránení lešení, ktorých zakrytie\nslúži nielen na ochranu robotníkov a verejnosti, ale aj na reklamné účely, predmetné vecné bremeno\nzaniklo. Mal za to, že vecné bremeno žiadnym spôsobom nezaťažuje skolaudovanú stavbu súpisné č.\nXXXX na parcele č. XXXX/XX.\n2. Žalovaný opatrením označeným ako „oznámenie všeobecné“ pod č. Z-25637/2021 zo dňa 18.\noktóbra 2022 (ďalej aj „napadnuté opatrenie“) žalobcovi oznámil, že po preskúmaní návrhu žalobcu\npodľa § 28, § 36 a § 42 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych\na iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny\nzákon“) dospel k záveru, že priložené doklady nespĺňajú podmienky na vykonanie záznamu do katastra\nnehnuteľností. Poukázal na skutočnosť že v bodoch 2.4 a 2.5 zmluvy o zriadení vecného bremena\nV-529/06 sa zmluvné strany dohodli na zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na dobu\nneurčitú, pričom vecné bremeno zriadené touto zmluvou je spojené s vlastníctvom nehnuteľností a pri jej\nprevode prechádza na nadobúdateľa. Súčasne žalobcovi oznámil, že výmaz vecného práva z katastra\nnehnuteľností je nutné riešiť zmluvou o zrušení vecného bremena vo vkladovom konaní. Návrh žalobcu\npreto považoval za nezapísateľný a vyradil ho z evidencie.\nII.\nSprávna žaloba\n3. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia opatrenia žalovaného č. Z-25637/2021\nzo dňa 18. októbra 2022 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, ako aj priznania náhrady\ntrov konania. Správnu žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nesprávne právne posúdil zákonný zánik\nvecného bremena zriadeného zmluvou o zriadení vecného bremena, na základe čoho nevyhovel ním\npodanému návrhu na vykonanie záznamu a vydal nezákonné opatrenie napriek tomu, že vecné bremeno\nmomentom dokončenia stavby riadne zaniklo zo zákona v dôsledku zániku veci, na ktorú sa vzťahovalo.\n4. S poukazom na skutočnosť, že zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) ani žiadny iný právny predpis nerozlišuje\nmedzi stavbami rozostavanými a dokončenými, pričom stavebný zákon používa pojem rozostavaná\nstavba výlučne v § 102 ods. 5 písm. f) v súvislosti so štátnym stavebným dohľadom, bol toho názoru,\nže pri používaní tohto pojmu je potrebné v každom jednotlivom prípade skúmať obsah a zmysel právnych\núkonov vzťahujúcich sa na rozostavanú stavbu, a to v spojení so spravodlivým usporiadaním vzťahov\nmedzi jednotlivými subjektmi s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Vyjadril sa tiež, že zánik\nvecného bremena pre nemožnosť jeho výkonu podľa § 151p ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) prichádza do úvahy najmä v prípade stavieb,\nčo vyplýva aj z ich samotnej povahy, nakoľko stavba môže zaniknúť buď prirodzenou cestou, napr.\nv dôsledku živelnej udalosti (požiar, povodeň) alebo ľudskou činnosťou, kde okrem zbúrania nepochybne\nmožno hovoriť aj o dokončení stavby (v prípade stavieb rozostavaných).\n5. Tvrdil, že vzhľadom na obsah zmluvy o zriadení vecného bremena je nespochybniteľným\nfaktom, že v tomto prípade sa vecné bremeno vzťahovalo na rozostavanú stavbu, rozostavané byty\na nebytové priestory, ktorých výlučným vlastníkom bola v čase uzatvorenia zmluvy spoločnosť BADUCCI\nImmovables, s.r.o., čomu nasvedčuje charakteristika nehnuteľností podľa čl. I bod 1.1 zmluvy, na ktoré\nsa vecné bremeno zriadilo. Vzhľadom na to, že dané nehnuteľnosti boli vymedzené ako rozostavané\nstavby, podľa jeho mienky momentom ich dokončenia vecné bremeno zaniklo spolu so zánikom takto\ndefinovanej nehnuteľnosti, a teda predmetné vecné bremeno žiadnym spôsobom nemôže zaťažovať\nskolaudovanú stavbu (dokončený bytový dom, byty a nebytové priestory v ňom) súpisné č. XXXX\nna parcele č. XXXX/XX, v ktorej vlastní viaceré nehnuteľnosti. V danom prípade teda vecné bremeno\npodľa jeho názoru zaniklo ex lege (zo zákona) podľa § 151p ods. 2 OZ, keďže nastala absolútna\nnemožnosť výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v dôsledku zániku veci (rozostavanej\n\nstavby). V tejto súvislosti považoval za potrebné skúmať nielen to, či nová budova (v tomto prípade\ndokončená stavba) môže naďalej oprávnenému slúžiť, ale tiež to, či od povinného možno spravodlivo\npožadovať, aby vecné bremeno aj naďalej trpel. Poukázal pritom na princíp spravodlivosti.\n6. Upozornil, že jednotliví vlastníci nehnuteľností (bytov a nebytových priestorov v bytovom dome so\nsúpisným č. XXXX stojacom na parcele č. XXXX/XX), vrátane neho, nadobudli nehnuteľnosti tak, ako\nto mali vymedzené v zmluvách o prevode vlastníctva k bytom a nebytovým priestorom - ako dokončené\nbyty a nebytové priestory v dokončenom bytovom dome. Uviedol, že ani body 2.4 a 2.5 zmluvy\no zriadení vecného bremena, na ktoré poukázal žalovaný v napadnutom opatrení, nemožno vykladať\nizolovane bez súvislosti s charakteristikou objektu zriadeného vecného bremena v bode 1.1 zmluvy,\nzo znenia ktorého jednoznačne vyplýva, že vecné bremeno bolo zriadené výlučne na rozostavanú\nstavbu. Mal za to, že dokončením stavby vecné bremeno automaticky zaniklo zo zákona pre nemožnosť\njeho výkonu z dôvodu zániku veci na ňu sa vzťahujúcej a neprešlo tak žiadnym spôsobom\nna neho ako na nadobúdateľa, ktorý nadobudol vlastnícke právo k dokončeným (a nie rozostavaným)\nnehnuteľnostiam, na čo vo svojom návrhu jasne poukázal, avšak žalovaný túto podstatnú skutočnosť\npri svojom rozhodovaní nezohľadnil a vec nesprávne právne posúdil.\n7. Súčasne poukázal na niektoré princípy modernej verejnej správy, tzv. dobrej správy, a to princíp\nviazanosti právom, ako aj požiadavku nezneužívania voľnej úvahy a požiadavku výkonu právomoci\nlen za účelom ustanoveným zákonom. Zdôraznil tiež účel predmetného vecného bremena, ktorým\nbezpochyby bolo zabezpečiť ekonomický profit spoločnosti BADUCCI Consult, a.s. bez toho, aby táto\nspoločnosť ešte v čase existencie rozostavanej stavby pritom využívala akýkoľvek predmet svojho\nvlastníctva (mimo reklamných zariadení a príslušenstva), resp. aby právo vyplývajúce z vecného\nbremena bolo nevyhnutne potrebné na plnenie vlastníckeho práva k inej veci. Podotkol, že oprávnený\nz vecného bremena naďalej využíva právo vyplývajúce z vecného bremena na komerčné účely, a to\naj napriek zákonnému zániku vecného bremena po zmene charakteru stavby a naďalej obmedzuje\nvlastnícke právo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dotknutom bytovom dome, ktorí sa\nnemôžu slobodne rozhodnúť na využití spoločných častí bytového domu napr. zriadením solárnych\npanelov alebo zmeniť vzhľad bytového domu úpravou fasády v priestoroch, kde je nainštalované\nreklamné zariadenie. Upozornil aj na skutočnosť, že medzi povinnou osobou - spoločnosťou BADUCCI\nImmovables, s.r.o. a oprávnenou osobou - spoločnosťou BADUCCI Consult, a.s. išlo o personálne\nprepojené subjekty, ktoré zriadením vecného bremena na rozostavanú stavbu za výlučne komerčným\núčelom s ekonomickým profitom a pretrvávajúcim využívaním práva z takto zriadeného vecného\nbremena aj po jeho zániku dokončením stavby neprípustne zasahujú do vlastníckeho práva vlastníkov\nbytov a nebytových priestorov v dotknutom bytovom dome. Dodal, že aj keď vykonanie záznamu má\niba evidenčný charakter, vzhľadom na povinnosť žalovaného vykonať záznam zo zákona zaniknutého\nvecného bremena ex offo v zmysle § 35 ods. 1 katastrálneho zákona nevyhovením jeho návrhu došlo\nk porušeniu jeho základného majetkového práva vychádzajúceho z čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.\nIII.\nVyjadrenie k žalobe\n8. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 27. novembra 2023, v ktorom ju\nžiadal v plnom rozsahu zamietnuť. Vychádzajúc z § 6 ods. 1 písm. c) a d) katastrálneho zákona bol\ntoho názoru, že pojem rozostavaná stavba nie je samostatnou kategóriou, ale možno ho subsumovať\npod pojem stavba. Poukázal tiež na § 46 ods. 3 a 5 katastrálneho zákona a komentár k týmto\nustanoveniam, v zmysle ktorého ak na rozostavanej stavbe vznikne záložné právo, prechádza toto\nzáložné právo aj na ďalšie stavebné etapy tejto stavby vrátane rozostavaných bytov a nebytových\npriestorov, či dokončenej (skolaudovanej) stavby, s ktorým výkladom korešponduje aj odpoveď na otázku\nč. 43 v katastrálnom bulletine č. 3/2004. Mal za to, že v danom prípade je nepodstatné, či bolo zriadené\nzáložné právo alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, keďže v oboch prípadoch ide o vecné\nprávo majúce absolútnu povahu pôsobiace proti všetkým (erga omnes). S odkazom na § 1 ods. 1\na katastrálneho zákona konštatoval, že predmetné vecné bremeno je právom vecným a v tejto súvislosti\nje zapísané v údajoch katastra nehnuteľností.\n9. S názorom žalobcu, že dané vecné bremeno zaniklo zo zákona, sa nemohol stotožniť, nakoľko\nk zániku vecného bremena zo zákona podľa § 151p ods. 1 OZ dochádza tam, kde je to v zákone\nvýslovne uvedené. Konštatoval, že žalobca sa odvolal na § 151p ods. 2 OZ a dôvodom zániku vecného\n\nbremena zo zákona mal byť zánik veci, na ktorú sa vzťahovalo. Uviedol, že zánik vecného bremena\nzánikom (zničením) veci prichádza do úvahy najmä v prípade stavieb, pričom stavba môže zaniknúť\nbuď prirodzenou cestou, napr. v dôsledku živelnej udalosti alebo ľudskou činnosťou, napr. zbúraním,\nči už na základe úradného povolenia alebo bez neho. Poukázal tiež na ustálenú judikatúru (napr.\nrozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/111/98 a sp. zn. 22Cdo/761/2001), v zmysle\nktorej nadzemná stavba zanikla a prestáva byť vecou v zmysle práva vtedy, ak už nie je zjavné dispozičné\nriešenie prvého nadzemného podlažia. V prípade obytných stavieb táto zásada platí bez výnimky. Aj\nkeď môže k zániku stavby ako veci v občianskoprávnom zmysle dôjsť ojedinele aj iným spôsobom (napr.\nobstavaním). Stavby na bývanie, na individuálnu rekreáciu, stavby občianskeho vybavenia a v celkom\nprevažujúcej väčšine aj stavby slúžiace výrobným účelom zanikajú vždy deštrukciou obvodového muriva\npod úroveň stropu nad prvým nadzemným podlažím (obyčajne pri súčasnom odstránení muriva priečok),\nv dôsledku čoho zaniká stav poskytujúci obraz o dispozičnom riešení pôvodnej stavby.\n10. Žalobca podľa jeho názoru nepreukázal dôvodnosť žalobného návrhu, keď uviedol, že vecné\nbremeno zapísané do katastra nehnuteľnosti zaniklo zo zákona, a to po dokončení stavby, nakoľko\ntoto bolo naviazané na rozostavanú stavbu, ktorá kolaudáciou zanikla. Mal za to, že daná situácia\nnezodpovedá zániku vecného bremena zo zákona, ktorý sa do údajov katastra nehnuteľností zapisuje\nna základe návrhu na vykonanie záznamu, ktorý má iba evidenčný charakter. Vyjadril sa, že na to,\naby predmetné vecné bremeno zaniklo, je potrebné uzavrieť zmluvu medzi povinným z vecného\nbremena a oprávneným z vecného bremena, a teda je potrebný dvojstranný právny úkon, ktorý by bol\npredmetom konania o návrhu na vklad zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, a teda by sa\no ňom rozhodovalo vo vkladovom konaní. Podotkol, že záznamom sa do údajov katastra nehnuteľností\nzapisujú práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 katastrálneho zákona, ktoré vznikli, zmenili\nsa alebo zanikli jedným z taxatívne vymenovaných spôsobov, avšak predmetný návrh na vykonanie\nzáznamu danú zákonnú náležitosť nespĺňa.\nIV.\nReplika žalobcu\n11. Žalobca v replike zo dňa 05. februára 2024 zotrval na svojej žalobnej argumentácii. Zároveň\npoukázal na skutočnosť, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu má význam a účel úplne\nodlišný od vlastníckeho práva aj od záložného práva. Kým účelom záložného práva je predovšetkým\nzabezpečenie pohľadávky oprávneného, prípadne má uhradzovaciu funkciu, vecné bremeno má\npredovšetkým funkciu obmedzovaciu, kedy obmedzuje vlastníka veci niečo strpieť, prípadne sa\nniečoho zdržať alebo niečo konať. Uviedol, že v danom prípade sa jedná o zaťaženie nehnuteľnosti\nako rozostavanej stavby a takto charakterizovaný predmet vecného bremena nemožno opomínať\na subsumovať pod všeobecnú kategorizáciu stavieb z hľadiska ich spôsobilosti byť predmetom\nobčianskoprávnych vzťahov. Zmyslom vecných práv k cudzej veci je podľa jeho názoru vyváženosť\noboch strán - tak povinného, ako aj oprávneného. Vyjadril sa, že predmetná stavba zmenou svojho\ncharakteru z rozostavanej na dokončenú síce z pohľadu zápisu do katastra nehnuteľností fakticky\nnezanikla, ale zmena jej charakteristiky znamená naplnenie hypotézy právnej normy uvedenej v § 151p\nods. 2 OZ z hľadiska ďalšej existencie predmetného vecného bremena.\n12. Žalovaný nevyužil právo podať v súdom určenej lehote dupliku.\nV.\nKonanie na správnom súde\n13. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť\nSprávny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende\nz Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym\nsúdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/309/2022. V súlade s platným\na účinným rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec dňa 6. júna 2023 v zmysle § 51\nods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 1S Správneho súdu v Bratislave a následne\n\nbola dňa 21. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu\nv Bratislave.\nVI.\nVerejné vyhlásenie rozsudku\n14. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného vrátane konania, ktoré mu\nprechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n15. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 16. júla 2026, nakoľko boli splnené\npodmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania\nvo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 08. júna 2026 oznámené na\núradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky.\nVII.\nRelevantné právne predpisy\n16. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n19. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho\nkonania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených\nzáujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa\npostupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.\n20. Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické\nurčenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam,\na to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky\nvecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo\nsprávy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú\nalebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“).\n21. Podľa § 4 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom\npráv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra\n(ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“).\n22. Podľa § 5 ods. 2 katastrálneho zákona záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie,\nktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.\n23. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli,\nzmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe,\nvydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k\nnehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných\nskutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku\nsa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje\n\ni zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom\nna ich uspokojenie.\n24. Podľa § 36 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo\niná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti\npodľa tohto zákona.\n25. Podľa § 36 ods. 2 katastrálneho zákona ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie\nzáznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.\n26. Podľa § 151p ods. 1 OZ vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.\nK zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.\n27. Podľa § 151p ods. 2 OZ vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže\nslúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou\nnemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.\n28. Podľa § 151p ods. 3 OZ ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a\nvýhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje\nalebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd\nrozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.\nVIII.\nPosúdenie veci správnym súdom\n29. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté opatrenie žalovaného č.\nZ-25637/2021 zo dňa 18. októbra 2022, ktorým žalobcovi oznámil, že po preskúmaní návrhu žalobcu\npodľa § 28, § 36 a § 42 katastrálneho zákona dospel k záveru, že priložené doklady nespĺňajú podmienky\nna vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností.\n30. Žalobca správnu žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nesprávne právne posúdil zákonný zánik\npredmetného vecného bremena. Tvrdil, že vzhľadom na obsah zmluvy o zriadení vecného bremena sa\nv tomto prípade vecné bremeno vzťahovalo na rozostavanú stavbu, a preto momentom jej dokončenia\nvecné bremeno zaniklo spolu so zánikom takto definovanej nehnuteľnosti ex lege podľa § 151p ods. 2\nOZ, keďže nastala absolútna nemožnosť výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v dôsledku\nzániku veci. Považoval tiež za potrebné skúmať, či od povinného možno spravodlivo požadovať,\naby vecné bremeno aj naďalej trpel. Upozornil, že jednotliví vlastníci nadobudli nehnuteľnosti ako\ndokončené byty a nebytové priestory v dokončenom bytovom dome, a teda vecné bremeno zaniknuté\ndokončením stavby na neho neprešlo. Upozornil tiež na skutočnosť, že medzi povinnou osobou spoločnosťou BADUCCI Immovables, s.r.o. a oprávnenou osobou - spoločnosťou BADUCCI Consult,\na.s. išlo o personálne prepojené subjekty, ktoré zriadením vecného bremena za komerčným účelom\na pretrvávajúcim využívaním práva z vecného bremena aj po jeho zániku neprípustne zasahujú do\nvlastníckeho práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dotknutom bytovom dome.\n31. Správny súd v prvom rade konštatuje, že v § 151 ods. 2 OZ je upravený zánik vecného bremena\ntrvalou zmenou veci. Podľa tohto zákonného ustanovenia zanikne vecné bremeno ex lege, ak nastanú\ntaké trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu\njej nehnuteľnosti. Pre zánik vecného bremena zo zákona musia byť trvalé zmeny preukázané. Znamená\nto, že musia nastať také skutočnosti, ktoré rušia právo zodpovedajúce vecnému bremenu a vecné\nbremeno sa stáva obsolentným. K zániku vecného bremena v tomto prípade dochádza preto, že vecné\nbremeno už nemôže plniť svoje funkcie. Ide o zánik vecného bremena faktickou cestou. Predpokladom\nzániku vecného bremena podľa § 151p ods. 2 sú (i) kvalifikované trvalé zmeny - faktické i právne, a (ii)\nnemožnosť užitia zaťaženej veci v prospech oprávnenej osoby v prípade vecných bremien in personam,\nresp. vlastníka oprávnenej nehnuteľnosti v prípade vecných bremien in rem. Zmena, ktorá spôsobuje\nzánik vecného bremena, musí byť trvalého charakteru. Spravidla ide o zmenu týkajúcu sa veci, s ktorou\nje vecné bremeno spojené a ktorej dôsledkom je objektívna nemožnosť oprávneného svoje práva z\nvecného bremena vykonávať, a to buď celkom, alebo za účelom, na ktorý bolo zriadené. Vecné bremeno\nzaniká aj nemožnosťou výkonu práva v dôsledku zániku (zničenia) veci. Zánik vecného bremena\n\nzánikom (zničením) veci prichádza do úvahy najmä v prípade stavieb. Stavba môže zaniknúť buď\nprirodzenou cestou, napríklad v dôsledku živelnej udalosti (požiar, povodeň), alebo ľudskou činnosťou,\nnapríklad zbúraním, či už na základe úradného povolenia alebo bez neho. (J., C., K., L., B., M., N.,\nC., I., N., O., C. L. P.. Občiansky zákonník I. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1409–1411) Za\nzánik stavby v zmysle práva sa pritom podľa konštantnej judikatúry považuje taká deštrukcia pôvodnej\nstavby, po ktorej prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia (napr. R\n29/1999, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/22/2005 zo dňa 31. augusta\n2005, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/27/2024 zo dňa 26.\nmarca 2026).\n32. Je tiež potrebné zdôrazniť, že podľa § 151p ods. 2 OZ vecné bremeno v dôsledku zmien v ňom\nuvedených zaniká zo zákona, zatiaľ čo ak nastanú zmeny uvedené v § 151p ods. 3 OZ, možno žiadať\nsúd, aby vecné bremeno zrušil. Z porovnania obidvoch ustanovení je zrejmé, že nie každá zmena má\nza následok zánik vecného bremena zo zákona. Vecné bremeno zaniká, ak nastanú také trvalé zmeny,\nže vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti\nv prípade, ak jeho výkon je naďalej pre trvalé zmeny (faktické alebo právne) nemožný. Ak je však\nvýkon síce možný, ale neúčelný, prípadne ak došlo k inej zmene pomerov, ktorá má za následok hrubý\nnepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, súd môže na návrh za náhradu vecné\nbremeno zrušiť alebo obmedziť (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 346/2006).\nUstanovenie § 151p ods. 2 OZ pritom spája zánik vecného bremena ex lege výhradne s prípadmi,\nkedy potrebám oprávnenej osoby nemôže už ďalej slúžiť vec. Formulácia zákonného ustanovenia je\njednoznačná a vzťahuje sa len na prípady, kedy potreby oprávnenej osoby nemôžu byť uspokojené\nďalším ekonomickým využitím zaťaženej veci (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.\n22Cdo 3324/2011).\n33. Správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia žalovaného, ako aj postupu predchádzajúceho\njeho vydaniu, v medziach podanej správnej žaloby dospel k záveru, že napadnuté opatrenie nevykazuje\ntaké vady, ktoré by zakladali dôvod na jeho zrušenie.\n34. Správny súd sa v predmetnej veci nestotožnil so žalobnou argumentáciou spočívajúcou v tvrdení, že\npredmetné vecné bremeno zaniklo so zákona pre nemožnosť jeho výkonu s poukazom na § 151p ods. 2\nOZ, a to v dôsledku zániku veci – rozostavanej stavby, keďže táto stavba bola medzičasom dokončená.\nS poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská a citovanú judikatúru je správny súd toho názoru,\nže rozostavaná stavba dotknutého bytového domu, na ktorom bolo zriadené (podľa žalovaného ex lege\nzaniknuté) vecné bremeno práva umiestnenia reklamných stavieb v prospech spoločnosti BADUCCI\nConsult, a.s., jej zmenou zo štádia rozostavania (v čase vzniku predmetného vecného bremena) do\nštádia jej dokončenia a kolaudácie nezanikla, a to ani na účely § 151p ods. 2 OZ, keďže naďalej\nexistuje a nedošlo k jej deštrukcii, čo žalobca v danom prípade ani netvrdil. Argumentácia žalobcu\nspočívajúca v tvrdení, že rozostavaná stavba dotknutého bytového domu jej dokončením zanikla, je preto\npodľa názoru správneho súdu nelogická, rozporuplná a vo svojej podstate absurdná, keďže dotknutá\nstavba fakticky aj v právnom zmysle naďalej existuje.\n35. Žalobca pritom svoje tvrdenie o tom, že na predmetnej stavbe nastali trvalé zmeny spôsobujúce,\nže táto už nemôže slúžiť potrebám osoby oprávnenej z vecného bremena a dané vecné bremeno preto\nmalo ex lege zaniknúť, založil práve na tej skutočnosti, že rozostavaná stavba dotknutého bytového\ndomu mala jej dokončením zaniknúť. Z ním podaného návrhu na vykonanie záznamu ani z obsahu\npodanej žaloby pritom nevyplývajú žiadne ďalšie skutočnosti nasvedčujúce tomu, že aj keď predmetná\nstavba fakticky ani právne nezanikla, zmenou jej charakteru zo stavby rozstavanej na stavbu dokončenú\nby došlo na tejto stavbe k takej trvalej zmene, ktorá by oprávnenej osobe objektívne znemožňovala\nvyužívať danú stavbu na účely zriadeného vecného bremena, t. j. na reklamné účely.\n36. Pokiaľ žalobca navyše považoval za potrebné v prejednávanej veci skúmať aj to, či od povinného\nmožno spravodlivo požadovať, aby vecné bremeno aj naďalej trpel, správny súd má za to, že táto\nskutočnosť nemá pri posudzovaní splnenia podmienok zániku vecného bremena ex lege podľa § 151p\nods. 2 OZ žiadnu relevanciu, keďže citované zákonné ustanovenie s danou skutočnosťou zánik vecného\nbremena nijakým spôsobom nespája, a teda žalovaný pri posudzovaní návrhu žalobcu na vykonanie\nzáznamu nebol povinný a ani oprávnený túto skutočnosť skúmať. V tejto súvislosti je navyše potrebné\npodotknúť, že zmena pomerov spôsobujúca vznik hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a\n\nvýhodou oprávneného je naopak okolnosťou, v dôsledku ktorej môže byť vecné bremeno obmedzené\n(za primeranú náhradu) alebo zrušené podľa § 151p ods. 3 OZ, avšak výlučne rozhodnutím civilného\nsúdu.\n37. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s\npoukazom na § 190 SSP zamietol.\n38. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý možno spravodlivo požadovať od\nžalobcu, aby mu nahradil trovy konania, a zároveň mu žiadne trovy konania nevznikli.\n39. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0\n139 ods. 4 SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nBA-2S/309/2022\n\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\nna Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}