Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/89/2022 1022201471 31. 03. 2026 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201471.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: PYRONOVA, s.r.o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 31 422 802, právne zastúpenej: BAJO LEGAL, s. r. o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 36 860 581, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium hasičského a záchranného zboru, so sídlom Drieňová 22, 826 86 Bratislava, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu žalobkyne z a m i e t a . II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Žaloba a jej dôvody 1. Podaním zo dňa 21. októbra 2022 označeným ako „Žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy“ (ďalej aj len „žaloba“) sa žalobkyňa domáhala, aby súd zakázal žalovanému pokračovať v šírení stanoviska žalovaného zo dňa 9. augusta 2021, číslo: A./XXXXXX-XXX a uložil mu povinnosť obnoviť stav pred týmto zásahom, a to tým spôsobom, že žalovaný vydá iné opatrenie, ktorým stanovisko žalovaného zo dňa 9. augusta 2021, číslo: A./XXXXXX-XXX zruší, a to v lehote 30 dní vydania tohto uznesenia. 2. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnil tým, že žalovanému adresovala žiadosť o stanovisko zo dňa 10. mája 2021, pričom po vzájomnej korešpondencii žalovaný vydal stanovisko zo dňa 9. augusta 2022, číslo: A./XXXXXX-XXX, doručené žalobkyni 24. augusta 2022. Predmetné stanovisko žalovaného považovala žalobkyňa za nezákonný zásah, ktorého následky aj naďalej pretrvávajú tým, že toto stanovisko žalovaného nebolo dosiaľ zrušené. Nezrušením predmetného stanoviska žalovaného a jeho ponechaním v platnosti a účinnosti existuje vážna obava, že aj ostatné orgány na úseku ochrany pred požiarmi sa búdu spravovať týmito nesprávnymi a nezákonnými závermi uvedenými v tomto stanovisku, či už pôjde o okresné riaditeľstvá, krajské riaditeľstvá alebo obce podľa § 16 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o ochrane pred požiarmi“). Priamymi dôsledkami týchto záverov môže byť, resp. bude, (1) že stabilné hasiace zariadenia žalobkyne, resp. stabilné hasiace zariadenia jeho dcérskej spoločnosti, na opravu a kontrolu ktorých sú oprávnené vydávať osobitné oprávnenie fyzickým osobám, prestanú byť považované za ich zariadenia, (2) že v dôsledku toho, že prestanú byť považované tieto zariadenia za ich, prídu o príjmy zo servisu v podobe opráv a kontrol, ktoré zabezpečujú prostredníctvom svojich osôb s osobitnými oprávneniami, (3) že v dôsledku toho, že prestanú byť považované tieto zariadenia za ich, nebudú môcť vykonávať záručný a pozáručný servis k nim, čo môže viesť rôznym finančným následkom majúcim základ v zmluvných vzťahov ako nevrátenia časti ceny diela (zádržného) držaného počas záruky, uplatnenie zmluvných pokút zo strán objednávateľov za neplnenie povinností zo záručného a pozáručného servisu, uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za škodu za neplnenie povinností zo záručného a pozáručného servisu,
(4) a napokon ohrozenie funkčnosti a vlastností stabilných hasiacich zariadení žalobcu resp. dcérskej spoločnosti zásahmi iných. 3. Stanovisko žalovaného považovala za nezákonné z dôvodu, že je v rozpore s právnymi predpismi, je neodôvodnené a nepreskúmateľne z toho dôvodu, že je založené na svojvôli žalovaného, porušuje práva žalobkyne a jej dcérskej spoločnosti a je založené na nesprávnom právnom posúdení. 4. Uviedla, že jej žiadosť o stanovisko adresovaná žalovanému sa týkala situácie ohľadom zasahovania do stabilného hasiaceho zariadenia. Konkrétne predmetom žiadosti bola otázka, či sa za zmenu alebo úpravu stabilného hasiaceho zariadenia považuje, ak sa toto stabilné hasiace zariadenie rozšíri, a toto rozšírenie vykoná iný zhotoviteľ / výrobca stabilného hasiaceho zariadenia než je zhotoviteľ / výrobca tohto pôvodného stabilného hasiaceho zariadenia, ktoré sa má rozširovať. Následne bola položená ďalšia otázka, či je na takéto rozšírenie potrebný súhlas zhotoviteľa / výrobcu rozširovaného stabilného hasiaceho zariadenia podľa § 11 ods. 3 vyhlášky č. 169/2006 Z. z. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o konkrétnych vlastnostiach stabilného hasiaceho zariadenia a polostabilného hasiaceho zariadenia a o podmienkach ich prevádzkovania a zabezpečenia ich pravidelnej kontroly (ďalej aj „vyhláška“). K tomu poukázala na § 11 ods. 3 vyhlášky, podľa ktorého počas prevádzkovania stabilného hasiaceho zariadenia nemožno vykonávať bez písomného súhlasu výrobcu stabilného hasiaceho zariadenia alebo jeho splnomocneného zástupu žiadne úpravy a zmeny. Časti stabilného hasiaceho zariadenia možno nahradiť len časťami vyrobenými výrobcom alebo s jeho súhlasom za podmienky uvedenej v odseku 1. Bola toho názoru, že pojem zhotoviteľ požiarnotechnického zariadenia možno stotožniť s pojmom výrobca stabilného hasiaceho zariadenia. Podľa žalovaného sa však predmetné ustanovenie vyhlášky nemalo vzťahovať na všetky zmeny alebo úpravy stabilného hasiaceho zariadenia, ale len na tie, ktoré nenavodia potrebu opätovnej certifikácie stabilného hasiaceho zariadenia, čo má dokazovať predmetný súhlas. Hoci žalovaný sám ešte v bode XXIV stanoviska uvádza, že nejde o účelový výklad predmetného ustanovenia vyhlášky, podľa žalobkyne ide o výklad nesprávny. 5. V ďalšej časti žaloby žalobkyňa polemizovala s právnymi závermi žalovaného uvedenými v napadnutom stanovisku. II. Vyjadrenia žalovaného a žalobkyne 6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 11. januára 2023 navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na definičné znaky iného zásahu orgánu verejnej správy, s tým, že žalobca musí preukázať, že bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Zákonné ustanovenie § 254 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) priznáva aktívnu žalobnú legitimáciu len fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich subjektívnych právach (právach alebo iných právnych záujmoch) žalovaným iným zásahom orgánu verejnej správy. Preukázanie dotknutia subjektívnych práv je procesnou podmienkou spojenou s unesením aktívnej žalobnej legitimácie. S poukazom na zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej ako „kompetenčný zákon“) uviedol, že ústredné orgány štátnej správy nemajú v kompetenčnom zákone vymedzenú kompetenciu podávať záväzný výklad právnych predpisov. Bol preto toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala, že stanoviskom zo dňa 9. augusta 2021, pod číslom: A./XXXXXX-XXX, bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Poukázal tiež, že perfektný žalobný petit je jednou zo základných podmienok na to, aby súd mohol v danej veci konať, pričom podľa jeho názoru, návrh výroku rozhodnutia, tak ako ho formulovala žalobkyňa, je nevykonateľný. Ďalej sa žalovaný venoval samotnému napadnutému stanovisku, prezentovaním argumentácie, ktorá vyvracala právny názor žalobkyne. 7. Žalobkyňa vo svojej replike z 15. mája 2023 zotrvala na podanej žalobe, lebo považovala stanovisko žalovaného za nezákonné. Bola toho názoru, že žalobná legitimácia na podanie správnej žaloby je v jej prípade daná, keďže v žalobe poukázala a popísala konkrétne dôsledky stanoviska na žalobkyňu a jej podnikanie. Považovala tiež žalobný návrh za vykonateľný a smerujúci k zrušeniu stanoviska žalovaného a obnoveniu stavu pred jeho vydaním. Ďalej opakovane namietala žalovaným prezentovaný výklad vyhlášky s ktorým následne polemizovala. Zhrnula, že ustanovenie § 11 ods. 3 vyhlášky jednoznačne stanovuje, že žiadne úpravy a zmeny stabilného hasiaceho zariadenia nemožno vykonávať bez súhlasu výrobcu tohto stabilného hasiaceho zariadenia. Iný výklad žalovaného je nesprávny. Považovala preto
stanovisko za výsledkom svojvôle žalovaného založenom na nesprávnom výklade právnych predpisov a vyhlášok. 8. Žalovaný v duplike zo 6. novembra 2023 zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a navrhol žalobu zamietnuť. Okrem iného dal do pozornosti, že vydanie stanoviska A./XXXXXX-XXX pre žalobkyňu iniciovala samotná žalobkyňa, teda nevydával ho žalovaný ex offo, neorientoval ho na vyvolanie ujmy na strane žalobkyne, text stanoviska A./XXXXXX-XXX žalovaný nesmeroval k náznaku uloženia povinnosti žalobkyni a ani nesmeroval k rozšíreniu svojich verejno-právnych pretenzií a ani sa nič také ani latentne neudialo. Ozrejmil, že i keď použil pojem analógia, nakoniec všetky svoje závery oprel o zákon o ochrane pred požiarmi, ktorého je vecným gestorom a o ustanovenie § 11d, teda ustanovenie o registrácii, ktorú vykonáva Prezídium Hasičského a záchranného zboru. V skutočnosti žalovaný postupoval v intenciách a minori ad maius, avšak z hľadiska vecného, nepovažoval za podstatné, či ide o analógiu legis alebo jeden z druhov logického výkladu a minori ad maius. Upriamil pozornosť na možnú deštrukciu inštitútu registrácie, ak sa na ustanovenie § 11d zákona o ochrane pred požiarmi bude nazerať zbytočne reštriktívne a neuveriteľnú výhodu pre toho, kto uskutoční minimalistickú registráciu a ďalej bude registrované stabilné hasiace zariadenie svojvoľne rozširovať. Zároveň dal do pozornosti, že žalobkyňa okrem podania správnej žaloby podala na prokuratúru aj podnet na uplatnenie opatrenia prokurátorského dozoru, k čomu priložil k vyjadreniu príslušné listiny (B. C. D. XXX/XX/XXXXX zo dňa 22. marca 2023 a s B. C. D. XXX/XX/XXXX-X zo dňa 29. mája 2023). 9. Žalobkyňa na dupliku žalovaného následne reagovala podaním zo 17. novembra 2025, v ktorom zotrvala na závere, že stanovisko žalovaného je nezákonné a žiadala žalobe vyhovieť. Bola toho názoru, že pri tvrdeniach žalovaného o teleologickom výklade absentuje ich podpora či už dôkazmi alebo inými skutočnosťami. Súčasne nesúhlasila s tvrdeniami žalovaného, ktoré majú podľa jej názoru zjavné nedostatky, ako argumentovanie predpismi, ktoré už nie sú účinné. Vytýkala tiež žalovanému, že nejde o výklad, ale uzurpovanie si zákonodarnej moci žalovaným a uvádzanie skutočností v stanovisku, ktoré nemajú oporu v relevantných právnych predpisoch, a sú s nimi v rozpore. Argumentovala, že žalovaný v stanovisku neuvádza konkrétne ustanovenia právnych predpisov, z ktorých závery uvedené v stanovisku odvodzuje. III. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal 10. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 11. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 13. Podľa § 254 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. 14. Podľa § 262 ods. 1SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 1, uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená.
15. Podľa § 261 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. IV. Konanie na správnom súde a posúdenie veci správnym súdom 16. V zmysle § 3 ods. 3 písmena b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a dňa 31. októbra 2023 bola v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa. 17. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP na konanie v predmetnej veci, preskúmal žalobou napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. 18. Fundamentálnou právnou otázkou, na ktorú bolo potrebné prvorado odpovedať je, či žalobkyňou v žalobe vymedzené stanovisko žalovaného z 9. augusta 2021, číslo A./XXXXXX-XXX má alebo nemá povahu iného zásahu orgánu verejnej správy. 19. Právna úprava obsiahnutá v Správnom súdnom poriadku definuje pojem zásah v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) (legálna definícia iného zásahu). V zmysle uvedeného zákonného vymedzenia má iný zásah orgánu verejnej správy na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia čisto faktickú povahu, čiže pri ňom neprebehlo žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. 20. Faktický postup znamená, že sa jedná o priame bezprostredné konanie, ktoré jednak v procesnej rovine nemá povahu administratívneho konania a súčasne po formálnej stránke nemá charakter rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Pri inom zásahu sa vyžaduje priame dotknutie na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. V zásade ide o úkony, ktoré sú záväzné pre osoby, voči ktorým smerujú, a tieto osoby sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť, a to na základe určitého nariadenia alebo príkazu. Judikatúra Najvyššieho súdu SR pojem „zásah“ definovala ako aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného „zásahu“ „pokynu“ alebo „donútenia“ zameraného priamo proti poškodenému, resp. proti nemu priamo vykonaného. 21. Naproti tomu zásahom nie je vydanie alebo nevydanie právneho predpisu, či rozhodnutia správneho orgánu alebo nečinnosť orgánu verejnej správy (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Sžz/3/2010). Ide tiež o postup, ktorý nie je založený na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočíva vo faktickej činnosti proti dotknutej osobe a realizuje sa v rozpore s požiadavkami zákonnosti. 22. Pod pojem zásah teda spadá veľké množstvo faktických činností správnych orgánov, ku ktorým sú oprávnené na základe rôznych zákonov. Ide o úkony neformálne, pre ktoré môžu a aj nemusia byť stanovené pravidlá, napr. faktické pokyny (typické v doprave), bezprostredné zásahy (pri ohrození, pri demonštrácii, príkazy na zjednanie nápravy), zaisťovacie úkony atď.; teda všeobecne úkony, ktoré nie sú vykonané formou rozhodnutí, ale napriek tomu sú záväzné pre osoby voči ktorým smerujú, a tie sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť, a to na základe ako písomného, tak i faktického (ústneho či inak vyjadreného) pokynu či príkazu. Okrem neformálnosti samotného zásahu je neformálne i donútenie v prípade nerešpektovania pokynu či príkazu, hoci i donútenie je zahrnuté pod legislatívnu skratku „zásah“ (pozri rozhodnutie Nejvyššího správního soudu ČR, sp zn. 2Aps/3/2004). 23. Na druhej strane, rozhodnutie resp. opatrenie orgánu verejnej správy predstavuje akt aplikácie hmotného práva, ktorým správny orgán ustanovenie právnej normy prostredníctvom rozhodovacieho procesu privádza k individuálne určenej fyzickej osobe. Obsahom rozhodnutia resp. opatrenia správneho orgánu je odôvodnené riešenie určitej konkrétnej právnej situácie, ktorá spočíva napr. v zmene práva a povinnosti, odňatí oprávnenia, prípadne aj v nevyhovení žiadosti.
24. Správny súd preto v prvom rade skúmal, či sa žalobkyňa skutočne prostredníctvom svojej žaloby domáha súdnej ochrany proti inej aktivite orgánu verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a či žalobkyňou označený orgán verejnej správy skutočne takúto aktivitu vykonal (formálna stránka verejnej správy). Z citovaného ustanovenia § 252 ods. 1 SSP zároveň vyplýva, že pre poskytnutie súdnej ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je nevyhnutné kumulatívne splnenie podmienok, a to aby išlo o zásah orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím resp. opatrením (z čoho vyplýva subsidiarita zásahovej žaloby vo vzťahu k všeobecnej správnej žalobe), zásah bol zameraný proti žalobcovi alebo v jeho dôsledku priamo proti nemu vykonaný, zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie, žaloba bola podaná do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa žalobca o zásahu dozvedel, a súčasne nie neskôr ako dva roky od vykonania zásahu. 25. Zo skutočností uvedených v žalobe ako aj z ďalších podaní adresovaných správnemu súdu, vyplýva, že žalobkyňa videla iný zásah v stanovisku žalovaného z 9. augusta 2021, číslo A./XXXXXX-XXX, ktoré bolo vydané na základe žiadosti žalobkyne o stanovisko zo dňa 10. mája 2021, v ktorom žalobkyňa požiadala žalovaného o zaujatie stanoviska k nasledovným otázkam: 1. Ak zhotoviteľ resp. výrobca stabilného hasiaceho zariadenia rozšíri už existujúce stabilné hasiace zariadenie iného zhotoviteľa resp. výrobcu stabilného hasiaceho zariadenia (t. j. napojí sa na existujúce stabilné hasiace zariadenie iného zhotoviteľa resp. výrobcu), dochádza tým k zmene alebo úprave tohto existujúceho stabilného hasiaceho zariadenia? 2. Je na takéto rozšírenie potrebný súhlas zhotoviteľa resp. výrobcu existujúceho stabilného hasiaceho zariadenia v súlade s § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 169/2006 Z. z.? 26. Z uvedeného je zrejmé, že nešlo o aktívne konanie (postup) zo strany žalovaného, ale o reakciu žalovaného na žiadosť žalobkyne o zaujatie stanoviska, teda vydanie stanoviska iniciovala samotná žalobkyňa. Predmetné stanovisko žalovaného tak nespĺňa atribúty iného zásahu v zmysle vyššie uvedených východísk (pozri body 19-23 tohto rozsudku), lebo nešlo o priame bezprostredné konanie, ani o úkony (faktické, donucovacie, alebo zabezpečovacie), ktoré by boli záväzné pre žalobkyňu, na základe ktorých by bola povinná niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť. 27. Pri inom zásahu sa tiež vyžaduje priame dotknutie na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, pričom však v danom prípade obsahom stanoviska žalovaného bol nezáväzný výklad právneho predpisu (nešlo o akt aplikácie práva), a preto môže ísť v danom prípade len o hypotetickú možnosť dotyku na právach žalobkyne, ak by sa (ako to tvrdila aj žalobkyňa) uvedeným stanoviskom resp. jeho závermi spravovali ostatné orgány na úseku ochrany pred požiarmi. K uvedenému je však potrebné doplniť, že pokiaľ by sa dotknuté orgány riadili predmetným stanoviskom pri svojej rozhodovacej činnosti, žalobkyňa by následne ako účastníčka konania mala právo využiť príslušné prostriedky ochrany (opravné prostriedky v rámci administratívneho konania alebo následne po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov správnu žalobu proti takému rozhodnutiu). 28. Na základe uvedeného nezostalo správnemu súdu iné ako konštatovať, že v prejednávanom prípade sa žalobkyňa domáha zásahovou žalobou súdneho prieskumu úkonu žalovaného (stanoviska), ktorý však nespĺňa atribúty iného zásahu ani aktu aplikácie práva (rozhodnutia príp. opatrenia), a taktiež žalobca nebol uvedeným stanoviskom, ktorého obsahom nebol autoritatívny výklad právneho predpisu priamo dotknutý na svojich subjektívnych právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach. 29. Na uvedené závery nemôže mať vplyv ani skutočnosť, že v závere predmetného stanoviska žalovaný nesprávne skonštatoval, že ide o opatrenie orgánu verejnej správy, pričom následne tiež uviedol, že v prípade nesúhlasu s jeho obsahom existuje možnosť podať žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa SSP. V prípade, ak by totiž predmetné stanovisko spĺňalo znaky opatrenia, jeho prieskum by bol možný na základe všeobecnej správnej žaloby a nie na základe zásahovej žaloby (v takom prípade by zo strany žalobkyne bol nesprávne zvolený prostriedok súdnej ochrany podľa SSP). Avšak aby bolo možné uvedené stanovisko považovať za opatrenie, muselo by jeho vydaniu predchádzať administratívne konanie. Žalovaný by teda v rámci svojej právomoci musel disponovať aspoň minimálnymi skutkovými podkladmi, na ktoré by následne aplikoval príslušné predpisy. Z obsahu stanoviska však nevyplýva, že by žalovaný aplikoval príslušné predpisy v rozhodovacom procese a riešil autoritatívne aktom aplikácie práva konkrétnu situáciu, ale svojou povahou sa uvedené stanovisko
dá definovať ako komunikačný (technický) úkon, ktorý nie je pre adresátov právne záväzný (pozri KOŠIČIAROVÁ, S. Správne právo hmotné. Všeobecná časť. 3. vyd. Plzeň: Aleš Čeněk, 2022, s. 260). 30. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju uznesením podľa § 261 SSP zamietol. 31. Správny súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 168 SSP tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia, nakoľko žalovaný, ktorý bol celkom úspešný v konaní, si náhradu trov konania neuplatnil, žiadne mu nevznikli a v zásade mu táto náhrada ani neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm. a/ SSP a contrario). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).