Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/85/2022 1022201422 20. 02. 2026 Mgr. Pavel Ištók ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201422.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, B., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. 09. 2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) na základe žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok z 09.06. 2021 rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. 08 2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), zamietla podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z. alebo ZSP“) žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok pretože pred vznikom invalidity, pred 29.01.2020 nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm. f) ZSP. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom vyjadril nesúhlas s posúdením jeho zdravotného stavu, dátumom vzniku invalidity, s tým že ochorenie má minimálne 20 rokov. 3. Generálny riaditeľ žalovanej (ďalej aj „druhostupňový orgán“), ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. vydal podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. 09. 2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu vo veci invalidného dôchodku žalobcu. 4. V napadnutom rozhodnutí druhostupňový orgán vychádzal z opätovne posúdeného zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava dňa 19. 01. 2022, ako aj z posúdenia zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredia dňa 25.08.2022 Stav žalobcu bol posúdený ako závažné postihnutie žilného systému s recidivujúcimi vredmi podľa rozsahu, jednostranné, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% Za iné zdravotné postihnutie bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, na celkových 45 % od 29.01.2020. Žalovaná skonštatoval že pred vznikom invalidity dňa 29.01.2020 získal žalobca 4 roky a 264 dní obdobia dôchodkového poistenia t.j. 1725 dní obdobia dôchodkového poistenia. Ku dňu vzniku invalidity tak získal menej ako 10 rokov obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového
poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. S poukazom na ust. § 169c zákona č. 100/1988 sa doba vedenia žalobcu v evidencii nezamestnaných v období od 7.5.2001 do 9.7.2001 nezapočítala. 5. Žalobca napriek tomu že splnil medicínsku podmienku t.j. je invalidný, nesplnil podmienku potrebného počtu rokov na vznik nároku na invalidný dôchodok, preto mu žalovaná jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietla. 6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že v konaní o invalidnom dôchodku žalobcu bol náležitým spôsobom zistený skutkový stav, ktorý odôvodňoval predpoklady na potvrdenie prvostupňového rozhodnutia. Zdravotný stav bol posúdený v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. II. Žaloba a jej dôvody, vyjadrenie žalovanej 7. Žalobca podal proti rozhodnutiu druhostupňového orgánu včas správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave, a navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovanej. 8. Žalobca namietal, že k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu pripojil vyjadrenie cievneho lekára zo dňa 17.01.2022 v ktorom sa konštatuje, že cievne choroby má najmenej 20 rokov. Jeho zdravotný stav bol posúdený posudkovou lekárkou bez jeho prítomnosti. , pričom posudkový lekár zotrval na pôvodnom dátume vzniku invalidity, nesprávnom. 9. Poukázal na skutočnosť že sa pre mladícku nerozvážnosť dostal do styku s drogovo závislými, bol užívateľom týchto látok, následkom čoho opakovane, no nie vždy vedome sa dostal do problémov so zákonom. Viac ako 20 rokov vedie usporiadaný život, nepácha trestnú činnosť aj za cenu živorenia a snaží sa napraviť čo sa dá. V minulosti bol za pochybenia aj odsúdený do výkonu trestu odňatia slobody, kde by rád pracoval, čo mu nebolo umožnené, pretože nebola práca. Pre jeho zdravotnú klasifikáciu ho do pracovného procesu nezaradili, nakoľko s tým nesúhlasil ústavný lekár. Preskúmaním verdiktov pracovných komisii sa zistí, že už vtedy bol invalidný. Lekárske správy a nálezy nevlastní, nemohol na ne preto poukázať. Týmito rozhodnutiami je poškodený a nemá možnosť plniť podmienku zákona, ktorú nezapríčinil a ktorú riadne nepreskúmala tým žalovanej. Žije len z dávky v hmotnej núdzi, zdravotný stav nie je dobrý a o zakúpení potrebných liekov môže len snívať. Verí v objektívne posúdenie žaloby s mierou empatie voči vyjadreniam žalovanej. 10. Žalovaná v písomnom vyjadrení z 14. 02. 2023 navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázala, na skutočnosť že námietky žalobcu ktorými nesúhlasí s posúdením jeho zdravotného stavu nie sú dôvodné, záver posudkových lekárov nie je v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení, pričom títo sú povinní posúdiť zdravotný stav objektívne, komplexne a vo vzájomných súvislostiach. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil také listinné dôkazy ktorými by spochybnil úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov. Zdôraznila že žalobca získal pred vznikom invalidity 4 roky a 265 dní obdobia dôchodkového poistenia a nesplnil tým zákonom stanovenú podmienku na vznik nároku na invalidný dôchodok. 11. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej písomne nevyjadril. III. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal 12. Podľa § 2 ods. 1 „SSP“ v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 14. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
15. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. 16. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 17. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 19. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 20. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 21. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 22. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 23. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 24. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 25. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 26. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 27. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 28. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
29. Podľa § 71 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 30. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku a) do 20 rokov je menej ako jeden rok, b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok, c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky, d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov, e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov, f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov, g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov 31. Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. 32. Podľa kapitoly IX oddielu B, položky 5.1, písmeno a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Choroby obehovej sústavy, choroby ciev – postihnutie žilného systému s chronickými recidivujúcimi vredmi, podľa rozsahu a opakovane – jednostranné je stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozmedzí 25 - 35 %. 33. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 34. Podľa § 227 ods. 3 prvej vety zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 35. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 16Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 26. novembra 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 20Sa. 36. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 37. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. 38. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu bola žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 09.06.2021 zamietnutá.
39. Sporným medzi účastníkmi bolo posúdenie zdravotného stavu žalobcu, dňa vzniku invalidity a s tým spojeného vzniku nároku na invalidný dôchodok. 40. K samotnému posudzovaniu zdravotného stavu žalobcu a s tým aj súvisiaceho jeho zostatkového pracovného potenciálu sa žiada dať do pozornosti, že ide o vec výlučne odbornú - medicínsku, na ktorú súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. Správny súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok (pozri body 32 a 33 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 27. septembra 2023, sp. zn. 6Ssk/52/2022). 41. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorý v lekárskom posudku skonštatoval že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je žilová insuficiencia chronická periférna s mierou poklesu schopnosti na 35%, na hornej hranici v dotknutej položke s navýšením o 10% pre ostatné ochorenia, spolu 45%. 42. Na základe odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia ktorý v posudku z 25.08.2022 skonštatoval, že po opätovnom prehodnotení lekárskych vyšetrení zostáva ďalej rozhodujúcim zdravotným postihnutím žilová insuficiencia chronická periférna s mierou poklesu schopnosti na 35%, na hornej hranici v dotknutej položke s navýšením o 10% pre ostatné ochorenia, spolu 45%. 43. V odbornom lekárskom posudku zo dňa 25.08.2022 posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie - dospel k záveru, vo vzťahu k dátumu vzniku invalidity žalobcom predložený nález zo 17. januára 2022v, v ktorom je subjektívny anamnestický údaj o sledovaní od roku 2002, objektívne na ľavom predkolení ťažké posttrombotické zmeny t.č. bez známok fleborombózy, lokálne bez defektov, prítomná zvýšená pigmentácia kože. Lekárske nálezy z obdobia roku 2002 neboli predložené, nepresný anamnestický údaj o sledovaní, bez lekárskeho dokumentovania ochorenia a jeho stupňa závažnosti v predmetnom období je irelevantný na uznanie dátumu vzniku invalidity. Pri posúdení zdravotného stavu na žiadosť o invalidný dôchodok z októbra 2006 a septembra 2009 sú lekárske nálezy od apríla 2006 s nálezom posttrombotického syndrómu o aplikácii drog do žilného systému s infekciou, s rozvojom tromboflebitídy, so zmenami na koži, so začínajúcim vývinom venóznej nedostatočnosti, ktoré podmieňovalo 10% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre absenciu lekárskych nálezov preukazujúcich tvrdenia žalobcu, nemení dátum vzniku invalidity. percentuálnej miery o 10% na celkových 40%. 44. Podkladom odborného lekárskeho posudku z 25.8.2022 boli chirurgický nález z 20.04.2006, cievny nález zo dňa 24.04.2006 a 26.02.2009, chirurgický nález z 26.06.2009, chirurgický nález z 30.06.2018 a 10.07.2018, nález z ambulancie pre chorenie ciev a cievnu chirurgiu z 18.12.2019, sonografický nález z 20.01.2020, dermatologický nález z 03.12.2020 a 07.12.2020, ortopedický nález z 08.10.2020,
psychiatrický nález z 12.10.2020, RTG pravého rameno z 03.10.2020, ako aj k odvolaniu doložený nález z ambulancie pre chorenie civ a cievnu chirurgiu z 17.01.2022. 45. V zmysle § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., možno invalidný dôchodok priznať najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na tento dôchodok, t.j. od podania žiadosti. 46. „... Určenie dátumu vzniku invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nezávisí od dátumu podania žiadosti o invalidný dôchodok. Invalidita a invalidný dôchodok sú dva rôzne pojmy, nemožno preto vznik invalidity stotožňovať s nárokom na invalidný dôchodok a odvodzovať ho od dátumu podania žiadosti. K invalidite poistenca môže totiž dôjsť omnoho skôr, ako si poistenec uplatní nárok na invalidný dôchodok žiadosťou. Dátum vzniku invalidity je preto potrebné určiť odo dňa, ktorým bol preukázaný taký dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, teda odo dňa, ktorým sú splnené všetky podmienky uvedené v § 71 zákona č. 461/2003 Z. z.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/70/2014 zo dňa 28.10.2015). Po oboznámení sa s posudkovou dokumentáciou, odbornými nálezmi a znaleckým posudkom dospel odvolací súd k záveru, že dátum vzniku invalidity žalobcu bol určený na základe ním predložených lekárskych nálezov (najmä Prepúšťacej správy, Univerzitnej Nemocnice Bratislava, Nemocnice Staré Mesto, I. Neurologická klinika LF UK a UNB, hosp. od 14.06.2017 do 22.06.2017). ktoré nepreukazujú skorší vznik invalidity. Ani znalec nebol schopný v dôsledku absencie lekárskych správ z daného obdobia určiť skorší vznik invalidity, ktorú nie je možné ustáliť len na základe predpokladov a subjektívnych domnienok žalobcu. V tejto súvislosti je tiež potrebné poznamenať, že ani zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovanej by neprinieslo iný právny záver, nakoľko ako konštatoval znalec, bez lekárskych správ z daného obdobia to ani nie je možné. Posudkoví lekári presvedčivo zdôvodnili určenie dátumu vzniku invalidity na základe žalobcom predložených nálezov z odborných vyšetrení v súlade s § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.. 47. „Odvolací súd pripomína, že povinnosťou navrhovateľa je preukázať svoje tvrdenia a predložiť posudkovému lekárovi dôkazy na podporu svojich tvrdení.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/83/2016 zo dňa 25.10.2017). 48. Vo vzťahu k dátumu vzniku invalidity možno tiež dodať, že je to deň, kedy sa preukážu posudkovo významné skutočnosti, ktoré vo vzájomnej súvislosti svedčia o dopade na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) do úrovne invalidity a tieto skutočnosti sú v súlade s poznatkami lekárskej vedy o dynamike vývoja a priebehu konkrétneho zdravotného postihnutia a zisteniami odborného lekára. Stanovenie dátumu vzniku invalidity patrí s ohľadom na jeho význam pre posúdenie podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok k zásadným posudkovým záverom. Dátum vzniku invalidity by mal lekársky posudok objektívne a presvedčivo odôvodňovať. Vznik invalidity je základným a východiskovým predpokladom pre stanovenie okamihu (dátumu), od ktorého sa invalidný dôchodok priznáva. Invalidita vzniká od okamihu, od ktorého možno zdravotný stav fyzickej osoby považovať za dlhodobo nepriaznivý v dôsledku ochorenia, alebo úrazu a za predpokladu, že zdravotné postihnutie je trvalé a zlepšenie zdravotného stavu nemožno očakávať (§ 71 ods. 1, ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.). 49. Vznik invalidity je potrebné určiť v súlade s § 71 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom nie je rozhodujúce, kedy (ktorým dňom) poistenec o invalidný dôchodok požiadal. Rozhodujúce je, odkedy dlhodobý zdravotný stav podmieňuje invaliditu. Podanie žiadosti o priznanie invalidného dôchodku od určitého dňa má význam len pre posúdenie spätného nároku na výplatu invalidného dôchodku (§ 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.), posúdenie nároku na invalidný dôchodok nie je preto závislé od dátumu, ktorý je v žiadosti o invalidný dôchodok uvedený ako deň, od ktorého poistenec žiada taký dôchodok priznať (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júna 2016, sp. zn. 10So/53/2015). Dátum diagnostikovania ochorenia, či dátum hospitalizácie súvisiacej so zdravotnými ťažkosťami týmto ochorením vyvolanými, prípadne dátum návštevy u lekára je skutočnosťou náhodnou, ktorá ešte nevypovedá o skutočnom dátume vzniku ochorenia majúceho za následok vznik invalidity. Takto stanovený dátum je totiž daný tým, kedy došlo k vyhľadaniu lekárskej pomoci fyzickou osobou. Zároveň platí, že pokiaľ dátum invalidity nie je možné stanoviť aspoň s vysokou pravdepodobnosťou (ak napríklad vznikala invalidita postupne), je potrebné takúto skutočnosť bližšie odôvodniť a uviesť deň, kedy už bola jej existencia nepochybná. Na druhej strane stanovenie dátumu vzniku invalidity podľa dátumu
lekárskeho vyšetrenia nie je všeobecne vylúčené a zvlášť za predpokladu, že posudzovaná osoba navštevuje príslušného odborného lekára pravidelne a dostatočne často, aby bolo možné z lekárskych správ vyčítať, kedy sa zdravotný stav posudzovanej osoby zhoršil do takej miery, že boli splnené podmienky invalidity. V tejto súvislosti sa správny súd v plnej miere stotožňuje s rozhodnutím žalovanej, založenom na posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Skutkový stav vyplývajúci z administratívneho spisu bol objektívne zistený, neboli nájdené žiadne diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a ich posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Posudky posudkových lekárov žalovanej sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z.z., pričom tak v odbornom lekárskom posudku posudkového lekára pobočky , ako aj v odbornom lekárskom posudku zo dňa 25.08.2022 sa zhodujú na dátume vzniku invalidity u žalobcu odo dňa 29.01.2020, ako aj rozhodujúcom zdravotnom postihnutí. Zároveň sa posudkoví lekári aj presne vyjadrili k otázke vzniku invalidity s tým, že „závažné postihnutie žilného systému s recidivujúcimi vredmi podľa rozsahu, jednostranné, od potvrdenia ťažkého stupňa žilovej nedostatočnosti objektívnymi vyšetrením CDDS (doppler systémom) preukázaným cievnym vyšetrením dňa 29.01.2020“ Možno sa preto stotožniť so záverom, ku ktorému dospela žalovaná , že posudkoví lekári presvedčivo zdôvodnili určenie dátumu vzniku invalidity na základe žalobcom predložených nálezov z odborných vyšetrení v súlade s § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil správnosť záverov posudkových lekárov, z ktorých vychádzala žalovaná vo svojom rozhodnutí a súčasne žalobca ani nepredložil na podporu svojich tvrdení žiaden dôkaz, ktorý by vyvracal správnosť postupu žalovanej, prípadne ktorým by spochybnil prijaté medicínske závery žalovanej a posudkových lekárov. 50. Možno teda uzavrieť, že všetky v konaní predložené lekárske správy posudkových lekárov ako vecne a miestne príslušných orgánov zo zákona ustanovených na výkon posudkovej činnosti (§ 153 ods. 3, 5 zákona o sociálnom poistení) sú vo vzťahu k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a MPSVZČ úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, sú náležite odôvodnené, bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú (predovšetkým ale hlavne vo vzťahu žalobcom namietanému dňu vzniku invalidity, čo však bolo posudkovým lekárom ústredia dostatočne odôvodnené a táto skutočnosť sa nedotkla žiadneho zo subjektívnych práv žalobcu). 51. Na priznanie invalidného dôchodku je v zmysle § 70 ods. 1 ZSP potrebné kumulatívne splniť tri podmienky. Prvou je, že sa stal invalidným. Druhou podmienkou je získaný potrebný počet rokov dôchodkového poistenia. Treťou podmienkou je skutočnosť, že ku dňu vzniku invalidity osoba nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 52. Je nesporné, že prvú a tretiu podmienku žalobca splnil, čo je konštatované aj v napadnutom rozhodnutí. Žalobca sa považuje za invalidného, nakoľko má určený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobcov pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol určený na úrovni 45 %, Zároveň nie je nikde zmienka o tom, že by mu bol priznaný starobný alebo predčasný starobný dôchodok. Podmienku dosiahnutej doby dôchodkového poistenia žalobca podľa názoru žalovanej nesplnil, nakoľko nezískal ani deň doby dôchodkového poistenia. 53. Sporným teda mohlo byť len splnenie podmienky získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na vek žalobcu (ku dňu vzniku invalidity), podľa § 72 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení pre vznik nároku na invalidný dôchodok bolo potrebné získať 10 rokov dôchodkového poistenia. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán na základe im dostupných informácií, či už zo žiadosti podanej žalobcom alebo informácií z vlastných informačných systémov, dospeli v rámci administratívneho konania k záveru, že žalobca pred vznikom invalidity, t. j. pred 29.01.2020 získal 4 roky a 265 dní obdobia dôchodkového poistenia, na základe čoho nesplnil podmienku získania 10 rokov dôchodkového poistenia. Bolo práve povinnosťou žalobcu preukázať a hodnoverne vyvrátiť skutočnosti zistené v administratívnom konaní, spochybniť obdobia dôchodkového poistenia uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia žalobcu. Žalovaná správne s poukazom na ust. § 169c zákona č. 100/1988 dobu vedenia žalobcu v evidencii nezamestnaných v období od 7.5.2001 do 9.7.2001 nezapočítala, nakoľko do zamestnania sa na dôchodkové účely započíta len doba vedenia v evidencii nezamestnaných v období pred 1. 1.2001 a v období od 01.01.2021 do 31.12 2003 len doba vyplácania podpory v nezamestnanosti. Keďže žalobcovi v uvedenom období podpora v nezamestnanosti vyplácaná nebola, postupovala žalovaná správne.
54. V prejednávanom prípade žalobca ku dňu vzniku invalidity t.j. k 29.01.2020 dosiahol vek 42 rokov. Zákonodarca v § 72 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení uviedol, že pre poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov, je potrebné získať najmenej 10 rokov dôchodkového poistenia. Z hľadiska počítania času s poukazom na ustanovenie § 29 zákona o sociálnom poistení, ktorý odkazuje v poznámke pod čiarou na všeobecný predpis, ktorým je ustanovenie § 122 zákona č. 40/1964 Zb., význam slovného spojenia nad 40 rokov do 45 rokov, sa chápe ako 40 rokov a 1 deň, čo predstavuje spodnú hranicu a horná hranica je upravená do veku 45 rokov, teda dosiahnutím veku 45 rokov (t.j. končí sa dňom 45. tých narodenín poistenca). Žalobca dosiahol dňa 05.02.2011 vek 34 rokov. Eventuálne v uvedený deň posledný krát spadal do obdobia uvedeného v § 72 ods. 1 písm. d), teda do obdobia 28 až 34 rokov, kedy bolo vyžadovaných 5 rokov obdobia dôchodkového poistenia, resp. dňa 05.02.2005 dosiahol vek 28 rokov, ktorý deň posledný krát spadal do obdobia uvedeného v § 72 ods. 1 písm. c), teda do obdobia 24 až 28 rokov, kedy boli vyžadované 2 roky obdobia dôchodkového poistenia. Žalobca v deň vzniku invalidity (29.01.2020) dosiahol vek 42 rokov, teda spadá do zákonného rozmedzia uvedeného v § 72 ods. 1 písm. f) (42 - 45 rokov). 55. Je nepochybné, že žalobca je v dôsledku jeho ochorenia, kde bez pochyb je považovaný za invalidného výrazne obmedzený na jeho živote, a súd považuje za chvályhodné že sa s negatívnymi javmi z jeho minulosti vyrovnal a vedie usporiadaný život, je však potrebné konštatovať, že systém sociálneho zabezpečenia je založený na objektívnom princípe, ktorý je nevyhnutný najmä preto, aby štát napomáhal v rámci svojej sociálnej politiky, kompenzovať dôsledky nepriaznivého n zdravotného stavu. Systém sociálnej politiky je nastavený tak, aby pri limitovanom rozpočte, dokázal objektívne, na základe vopred stanovených kritérií(stanovených na základe zákona), poskytnúť kompenzáciu, objektívne, transparentne a účinne. Pomoc štátu v rámci uplatňovania sociálnej politiky pri vzniku udalostí, ktorých žalobca nemohol ovplyvniť, je realizovaný prostredníctvom viacerých nástrojov. Jedným z týchto nástrojov je aj v prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pri vzniku invalidity pomoc vo forme invalidného dôchodku. Zákonodarca stanovil pre vznik nároku na invalidný dôchodok, získanie potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Žalobca túto podmienku nesplnil, nevylučuje to však, aby si uplatnil žalobca pomoc zo strany štátu prostredníctvom iných nástrojov sociálnej politiky (nielen zmysle zákona číslo 461/2003 Z. z.). Správny súd v tomto ohľade nemôže zasiahnuť do platnej právnej normy, nakoľko počet rokov na získanie nároku na invalidný dôchodok je určený právnym predpisov, je zákonne upravený a jeho úprava je možná len zo strany zákonodarnej moci. 56. Správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP vzhľadom ku skutočnosti, že sa jednalo o správnu žalobu fyzickej osoby nebol viazaný žalobnými bodmi a posudzoval žalobu komplexne. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 57. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, sa vo svojich rozhodnutiach náležite vyjadrili ku všetkým skutočnostiam, ktoré namietal žalobca, dostatočne odôvodnili a podložili svoje rozhodnutie platnými právnymi predpismi, rovnako dostatočne zistili skutkový stav veci. Argumenty a námietky uvedené v žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia. Z uvedených dôvodov správny súd považuje napadnuté rozhodnutie žalovanej a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý predchádzal, za správne, súladné s príslušnými právnymi predpismi, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 58. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).