{"guid": "690b172b-5396-44bc-bab1-7445f830cec3:9d2d34ce-6115-4d67-8f40-ee121a1cced9", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201422.1", "spisova_znacka": "BA-7Sa/85/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/85/2022 z 20. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 20. februára 2026, sp. zn. BA-7Sa/85/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201422.1", "identifikacne_cislo": "1022201422", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 974, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-974", "datum_vydania": "2026-02-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "nazov": "§ 135 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 134 ods. 2 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-1", "nazov": "§ 203 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-202", "nazov": "§ 202 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-202", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-202"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-112.odsek-1", "nazov": "§ 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-112.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-112"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71", "nazov": "§ 71 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-153", "nazov": "§ 153 zákona č. 174/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-153", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/174-2008/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100", "nazov": "zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-203", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-202", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-112", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-71", "/SK/ZZ/2008/174#paragraf-153"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9d2d34ce-6115-4d67-8f40-ee121a1cced9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201422.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201422.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201422.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-7Sa/85/2022\n1022201422\n20. 02. 2026\nMgr. Pavel Ištók\nECLI:SK:SpSBA:2026:1022201422.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, B., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10,\n813 63 Bratislava 1, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\ngenerálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. 09. 2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) na základe žiadosti žalobcu o invalidný\ndôchodok z 09.06. 2021 rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. 08 2021 (ďalej aj „prvostupňové\nrozhodnutie“), zamietla podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z. alebo ZSP“) žiadosť žalobcu o invalidný\ndôchodok pretože pred vznikom invalidity, pred 29.01.2020 nezískal potrebný počet rokov obdobia\ndôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm. f) ZSP.\n2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom\nvyjadril nesúhlas s posúdením jeho zdravotného stavu, dátumom vzniku invalidity, s tým že ochorenie\nmá minimálne 20 rokov.\n3. Generálny riaditeľ žalovanej (ďalej aj „druhostupňový orgán“), ako orgán príslušný na rozhodovanie\npodľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. vydal podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.\nrozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. 09. 2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým v celom\nrozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu vo veci invalidného\ndôchodku žalobcu.\n4. V napadnutom rozhodnutí druhostupňový orgán vychádzal z opätovne posúdeného zdravotného\nstavu žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava dňa\n19. 01. 2022, ako aj z posúdenia zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne,\nústredia dňa 25.08.2022\nStav žalobcu bol posúdený ako závažné postihnutie žilného systému\ns recidivujúcimi vredmi podľa rozsahu, jednostranné, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť 35% Za iné zdravotné postihnutie bola zvýšená miera poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, na celkových 45 % od 29.01.2020. Žalovaná skonštatoval\nže pred vznikom invalidity dňa 29.01.2020 získal žalobca 4 roky a 264 dní obdobia dôchodkového\npoistenia t.j. 1725 dní obdobia dôchodkového poistenia. Ku dňu vzniku invalidity tak získal menej ako 10\nrokov obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového\n\npoistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. S poukazom na ust. § 169c zákona č. 100/1988 sa\ndoba vedenia žalobcu v evidencii nezamestnaných v období od 7.5.2001 do 9.7.2001 nezapočítala.\n5. Žalobca napriek tomu že splnil medicínsku podmienku t.j. je invalidný, nesplnil podmienku potrebného\npočtu rokov na vznik nároku na invalidný dôchodok, preto mu žalovaná jeho žiadosť o invalidný dôchodok\nzamietla.\n6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že v konaní o invalidnom dôchodku\nžalobcu bol náležitým spôsobom zistený skutkový stav, ktorý odôvodňoval predpoklady na potvrdenie\nprvostupňového rozhodnutia. Zdravotný stav bol posúdený v súlade s platnými právnymi predpismi o\nsociálnom poistení.\nII. Žaloba a jej dôvody, vyjadrenie žalovanej\n7. Žalobca podal proti rozhodnutiu druhostupňového orgánu včas správnu žalobu na Krajský súd\nv Bratislave, a navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovanej.\n8. Žalobca namietal, že k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu pripojil vyjadrenie cievneho lekára\nzo dňa 17.01.2022 v ktorom sa konštatuje, že cievne choroby má najmenej 20 rokov. Jeho zdravotný\nstav bol posúdený posudkovou lekárkou bez jeho prítomnosti. , pričom posudkový lekár zotrval na\npôvodnom dátume vzniku invalidity, nesprávnom.\n9. Poukázal na skutočnosť že sa pre mladícku nerozvážnosť dostal do styku s drogovo závislými, bol\nužívateľom týchto látok, následkom čoho opakovane, no nie vždy vedome sa dostal do problémov so\nzákonom. Viac ako 20 rokov vedie usporiadaný život, nepácha trestnú činnosť aj za cenu živorenia\na snaží sa napraviť čo sa dá. V minulosti bol za pochybenia aj odsúdený do výkonu trestu odňatia\nslobody, kde by rád pracoval, čo mu nebolo umožnené, pretože nebola práca. Pre jeho zdravotnú\nklasifikáciu ho do pracovného procesu nezaradili, nakoľko s tým nesúhlasil ústavný lekár. Preskúmaním\nverdiktov pracovných komisii sa zistí, že už vtedy bol invalidný. Lekárske správy a nálezy nevlastní,\nnemohol na ne preto poukázať. Týmito rozhodnutiami je poškodený a nemá možnosť plniť podmienku\nzákona, ktorú nezapríčinil a ktorú riadne nepreskúmala tým žalovanej. Žije len z dávky v hmotnej núdzi,\nzdravotný stav nie je dobrý a o zakúpení potrebných liekov môže len snívať. Verí v objektívne posúdenie\nžaloby s mierou empatie voči vyjadreniam žalovanej.\n10. Žalovaná v písomnom vyjadrení z 14. 02. 2023 navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú\nzamietol. Poukázala, na skutočnosť že námietky žalobcu ktorými nesúhlasí s posúdením jeho\nzdravotného stavu nie sú dôvodné, záver posudkových lekárov nie je v rozpore s nálezmi odborných\nlekárskych vyšetrení, pričom títo sú povinní posúdiť zdravotný stav objektívne, komplexne a vo\nvzájomných súvislostiach. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil také listinné dôkazy ktorými by\nspochybnil úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov. Zdôraznila že žalobca\nzískal pred vznikom invalidity 4 roky a 265 dní obdobia dôchodkového poistenia a nesplnil tým zákonom\nstanovenú podmienku na vznik nároku na invalidný dôchodok.\n11. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej písomne nevyjadril.\nIII. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal\n12. Podľa § 2 ods. 1 „SSP“ v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n13. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n14. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,\nak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.\n\n15. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom\nverejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo\nveci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.\n16. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n17. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako\núčastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu\nverejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n19. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.\n20. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo\ndoplniť až do rozhodnutia správneho súdu.\n21. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými\nbodmi.\n22. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.\npoistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového\npoistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok\nalebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.\n23. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa\nposudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s\ndlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej\nschopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa\nneprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok\npodľa osobitného predpisu.\n24. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa\nposudzuje na základe\na) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia\nliečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a\nb) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť\nvykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia\npracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.\n25. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nje uvedená v prílohe č. 4.\n26. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nv percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo\nnepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.\n27. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.\n28. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nurčenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí\novplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza\nz predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti\nrekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom\nviacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.\n\n29. Podľa § 71 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely\ninvalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť.\n30. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku\nna invalidný dôchodok poistenca vo veku a) do 20 rokov je menej ako jeden rok, b) nad 20 rokov do 24\nrokov je najmenej jeden rok, c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky, d) nad 28 rokov do 34\nrokov je najmenej päť rokov, e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov, f) nad 40 rokov do\n45 rokov je najmenej 10 rokov, g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov\n31. Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku\nna invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.\n32. Podľa kapitoly IX oddielu B, položky 5.1, písmeno a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Choroby\nobehovej sústavy, choroby ciev – postihnutie žilného systému s chronickými recidivujúcimi vredmi, podľa\nrozsahu a opakovane – jednostranné je stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť v rozmedzí 25 - 35 %.\n33. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy\nna podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa\nvykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci\nkonania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.\n34. Podľa § 227 ods. 3 prvej vety zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je povinný príslušnej organizačnej\nzložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku\nna dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.\nIV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n35. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z.\no zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych\nsúdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych\nsúdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych\nsúdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v\nTrnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave\na bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 16Sa a následne v dôsledku\npersonálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 26. novembra 2024 náhodným výberom pridelená\ndo samosudcovského oddelenia 20Sa.\n36. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý\npredchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135\nods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§\n134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a §\n137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba nie\nje dôvodná.\n37. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na\njej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade\nso všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu\nveci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.\n38. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým v spojení\ns rozhodnutím prvostupňového orgánu bola žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 09.06.2021\nzamietnutá.\n\n39. Sporným medzi účastníkmi bolo posúdenie zdravotného stavu žalobcu, dňa vzniku invalidity a s tým\nspojeného vzniku nároku na invalidný dôchodok.\n40. K samotnému posudzovaniu zdravotného stavu žalobcu a s tým aj súvisiaceho jeho zostatkového\npracovného potenciálu sa žiada dať do pozornosti, že ide o vec výlučne odbornú - medicínsku, na ktorú\nsúd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú\nschopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone\nsociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že\nkonkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový\nlekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej\nčinnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s\nurčenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa\nurčuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo\nnepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery\nposudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok\nvrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti,\nna základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred\nsprávnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej\nerudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a\npresvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada\nso všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom\nkonania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. Správny súd nemôže sám\nposudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať\nz lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti,\nnajmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok (pozri body 32 a 33 rozsudku\nNajvyššieho správneho súdu SR zo dňa 27. septembra 2023, sp. zn. 6Ssk/52/2022).\n41. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorý v lekárskom\nposudku skonštatoval že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je žilová insuficiencia chronická\nperiférna s mierou poklesu schopnosti na 35%, na hornej hranici v dotknutej položke s navýšením o 10%\npre ostatné ochorenia, spolu 45%.\n42. Na základe odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu bol zdravotný stav žalobcu\nopätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia ktorý v posudku z 25.08.2022\nskonštatoval, že\npo opätovnom prehodnotení lekárskych vyšetrení zostáva ďalej rozhodujúcim\nzdravotným postihnutím žilová insuficiencia chronická periférna s mierou poklesu schopnosti na 35%,\nna hornej hranici v dotknutej položke s navýšením o 10% pre ostatné ochorenia, spolu 45%.\n43. V odbornom lekárskom posudku zo dňa 25.08.2022 posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej\npoisťovne, ústredie - dospel k záveru, vo vzťahu k dátumu vzniku invalidity žalobcom predložený\nnález zo 17. januára 2022v, v ktorom je subjektívny anamnestický údaj o sledovaní od roku 2002,\nobjektívne na ľavom predkolení ťažké posttrombotické zmeny t.č. bez známok fleborombózy, lokálne bez\ndefektov, prítomná zvýšená pigmentácia kože. Lekárske nálezy z obdobia roku 2002 neboli predložené,\nnepresný anamnestický údaj o sledovaní, bez lekárskeho dokumentovania ochorenia a jeho stupňa\nzávažnosti v predmetnom období je irelevantný na uznanie dátumu vzniku invalidity. Pri posúdení\nzdravotného stavu na žiadosť o invalidný dôchodok z októbra 2006 a septembra 2009 sú lekárske nálezy\nod apríla 2006 s nálezom posttrombotického syndrómu o aplikácii drog do žilného systému s infekciou,\ns rozvojom tromboflebitídy, so zmenami na koži, so začínajúcim vývinom venóznej nedostatočnosti, ktoré\npodmieňovalo 10% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre absenciu lekárskych\nnálezov preukazujúcich tvrdenia žalobcu, nemení dátum vzniku invalidity. percentuálnej miery o 10%\nna celkových 40%.\n44. Podkladom odborného lekárskeho posudku z 25.8.2022 boli chirurgický nález z 20.04.2006, cievny\nnález zo dňa 24.04.2006 a 26.02.2009, chirurgický nález z 26.06.2009, chirurgický nález z 30.06.2018\na 10.07.2018, nález z ambulancie pre chorenie ciev a cievnu chirurgiu z 18.12.2019, sonografický\nnález z 20.01.2020, dermatologický nález z 03.12.2020 a 07.12.2020, ortopedický nález z 08.10.2020,\n\npsychiatrický nález z 12.10.2020, RTG pravého rameno z 03.10.2020, ako aj k odvolaniu doložený nález\nz ambulancie pre chorenie civ a cievnu chirurgiu z 17.01.2022.\n45. V zmysle § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., možno invalidný dôchodok priznať najviac tri roky\nspätne od uplatnenia nároku na tento dôchodok, t.j. od podania žiadosti.\n46. „... Určenie dátumu vzniku invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nezávisí od dátumu\npodania žiadosti o invalidný dôchodok. Invalidita a invalidný dôchodok sú dva rôzne pojmy, nemožno\npreto vznik invalidity stotožňovať s nárokom na invalidný dôchodok a odvodzovať ho od dátumu podania\nžiadosti. K invalidite poistenca môže totiž dôjsť omnoho skôr, ako si poistenec uplatní nárok na invalidný\ndôchodok žiadosťou. Dátum vzniku invalidity je preto potrebné určiť odo dňa, ktorým bol preukázaný\ntaký dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, teda odo dňa, ktorým sú splnené\nvšetky podmienky uvedené v § 71 zákona č. 461/2003 Z. z.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n9So/70/2014 zo dňa 28.10.2015). Po oboznámení sa s posudkovou dokumentáciou, odbornými nálezmi\na znaleckým posudkom dospel odvolací súd k záveru, že dátum vzniku invalidity žalobcu bol určený\nna základe ním predložených lekárskych nálezov (najmä Prepúšťacej správy, Univerzitnej Nemocnice\nBratislava, Nemocnice Staré Mesto, I. Neurologická klinika LF UK a UNB, hosp. od 14.06.2017 do\n22.06.2017). ktoré nepreukazujú skorší vznik invalidity. Ani znalec nebol schopný v dôsledku absencie\nlekárskych správ z daného obdobia určiť skorší vznik invalidity, ktorú nie je možné ustáliť len na základe\npredpokladov a subjektívnych domnienok žalobcu. V tejto súvislosti je tiež potrebné poznamenať, že ani\nzrušenie napadnutého rozhodnutia žalovanej by neprinieslo iný právny záver, nakoľko ako konštatoval\nznalec, bez lekárskych správ z daného obdobia to ani nie je možné. Posudkoví lekári presvedčivo\nzdôvodnili určenie dátumu vzniku invalidity na základe žalobcom predložených nálezov z odborných\nvyšetrení v súlade s § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z..\n47. „Odvolací súd pripomína, že povinnosťou navrhovateľa je preukázať svoje tvrdenia a predložiť\nposudkovému lekárovi dôkazy na podporu svojich tvrdení.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n9So/83/2016 zo dňa 25.10.2017).\n48. Vo vzťahu k dátumu vzniku invalidity možno tiež dodať, že je to deň, kedy sa preukážu posudkovo\nvýznamné skutočnosti, ktoré vo vzájomnej súvislosti svedčia o dopade na schopnosť vykonávať\nzárobkovú činnosť (miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) do úrovne invalidity a\ntieto skutočnosti sú v súlade s poznatkami lekárskej vedy o dynamike vývoja a priebehu konkrétneho\nzdravotného postihnutia a zisteniami odborného lekára. Stanovenie dátumu vzniku invalidity patrí s\nohľadom na jeho význam pre posúdenie podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok k zásadným\nposudkovým záverom. Dátum vzniku invalidity by mal lekársky posudok objektívne a presvedčivo\nodôvodňovať. Vznik invalidity je základným a východiskovým predpokladom pre stanovenie okamihu\n(dátumu), od ktorého sa invalidný dôchodok priznáva. Invalidita vzniká od okamihu, od ktorého možno\nzdravotný stav fyzickej osoby považovať za dlhodobo nepriaznivý v dôsledku ochorenia, alebo úrazu a\nza predpokladu, že zdravotné postihnutie je trvalé a zlepšenie zdravotného stavu nemožno očakávať (§\n71 ods. 1, ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.).\n49. Vznik invalidity je potrebné určiť v súlade s § 71 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom nie\nje rozhodujúce, kedy (ktorým dňom) poistenec o invalidný dôchodok požiadal. Rozhodujúce je, odkedy\ndlhodobý zdravotný stav podmieňuje invaliditu. Podanie žiadosti o priznanie invalidného dôchodku od\nurčitého dňa má význam len pre posúdenie spätného nároku na výplatu invalidného dôchodku (§ 114\nods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.), posúdenie nároku na invalidný dôchodok nie je preto závislé od dátumu,\nktorý je v žiadosti o invalidný dôchodok uvedený ako deň, od ktorého poistenec žiada taký dôchodok\npriznať (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júna 2016, sp. zn. 10So/53/2015).\nDátum diagnostikovania ochorenia, či dátum hospitalizácie súvisiacej so zdravotnými ťažkosťami\ntýmto ochorením vyvolanými, prípadne dátum návštevy u lekára je skutočnosťou náhodnou, ktorá\nešte nevypovedá o skutočnom dátume vzniku ochorenia majúceho za následok vznik invalidity. Takto\nstanovený dátum je totiž daný tým, kedy došlo k vyhľadaniu lekárskej pomoci fyzickou osobou. Zároveň\nplatí, že pokiaľ dátum invalidity nie je možné stanoviť aspoň s vysokou pravdepodobnosťou (ak napríklad\nvznikala invalidita postupne), je potrebné takúto skutočnosť bližšie odôvodniť a uviesť deň, kedy už\nbola jej existencia nepochybná. Na druhej strane stanovenie dátumu vzniku invalidity podľa dátumu\n\nlekárskeho vyšetrenia nie je všeobecne vylúčené a zvlášť za predpokladu, že posudzovaná osoba\nnavštevuje príslušného odborného lekára pravidelne a dostatočne často, aby bolo možné z lekárskych\nspráv vyčítať, kedy sa zdravotný stav posudzovanej osoby zhoršil do takej miery, že boli splnené\npodmienky invalidity. V tejto súvislosti sa správny súd v plnej miere stotožňuje s rozhodnutím žalovanej,\nzaloženom na posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkovými lekármi sociálneho poistenia.\nSkutkový stav vyplývajúci z administratívneho spisu bol objektívne zistený, neboli nájdené žiadne\ndiskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a ich posúdením posudkovými lekármi sociálneho\npoistenia. Posudky posudkových lekárov žalovanej sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám\nupraveným v zákone č. 461/2003 Z.z., pričom tak v odbornom lekárskom posudku posudkového lekára\npobočky , ako aj v odbornom lekárskom posudku zo dňa 25.08.2022 sa zhodujú na dátume vzniku\ninvalidity u žalobcu odo dňa 29.01.2020, ako aj rozhodujúcom zdravotnom postihnutí. Zároveň sa\nposudkoví lekári aj presne vyjadrili k otázke vzniku invalidity s tým, že „závažné postihnutie žilného\nsystému s recidivujúcimi vredmi podľa rozsahu, jednostranné, od potvrdenia ťažkého stupňa žilovej\nnedostatočnosti objektívnymi vyšetrením CDDS (doppler systémom) preukázaným cievnym vyšetrením\ndňa 29.01.2020“ Možno sa preto stotožniť so záverom, ku ktorému dospela žalovaná , že posudkoví\nlekári presvedčivo zdôvodnili určenie dátumu vzniku invalidity na základe žalobcom predložených\nnálezov z odborných vyšetrení v súlade s § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Žalobca žiadnym\nspôsobom nespochybnil správnosť záverov posudkových lekárov, z ktorých vychádzala žalovaná vo\nsvojom rozhodnutí a súčasne žalobca ani nepredložil na podporu svojich tvrdení žiaden dôkaz, ktorý\nby vyvracal správnosť postupu žalovanej, prípadne ktorým by spochybnil prijaté medicínske závery\nžalovanej a posudkových lekárov.\n50. Možno teda uzavrieť, že všetky v konaní predložené lekárske správy posudkových lekárov ako vecne\na miestne príslušných orgánov zo zákona ustanovených na výkon posudkovej činnosti (§ 153 ods. 3, 5\nzákona o sociálnom poistení) sú vo vzťahu k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a MPSVZČ\núplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, sú náležite odôvodnené, bez nejasností\na vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú (predovšetkým ale hlavne vo vzťahu žalobcom\nnamietanému dňu vzniku invalidity, čo však bolo posudkovým lekárom ústredia dostatočne odôvodnené\na táto skutočnosť sa nedotkla žiadneho zo subjektívnych práv žalobcu).\n51. Na priznanie invalidného dôchodku je v zmysle § 70 ods. 1 ZSP potrebné kumulatívne splniť tri\npodmienky. Prvou je, že sa stal invalidným. Druhou podmienkou je získaný potrebný počet rokov\ndôchodkového poistenia. Treťou podmienkou je skutočnosť, že ku dňu vzniku invalidity osoba nespĺňa\npodmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.\n52. Je nesporné, že prvú a tretiu podmienku žalobca splnil, čo je konštatované aj v napadnutom\nrozhodnutí. Žalobca sa považuje za invalidného, nakoľko má určený pokles schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobcov pokles\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol určený na úrovni 45 %, Zároveň nie je nikde zmienka\no tom, že by mu bol priznaný starobný alebo predčasný starobný dôchodok. Podmienku dosiahnutej\ndoby dôchodkového poistenia žalobca podľa názoru žalovanej nesplnil, nakoľko nezískal ani deň doby\ndôchodkového poistenia.\n53. Sporným teda mohlo byť len splnenie podmienky získania potrebného počtu rokov dôchodkového\npoistenia podľa § 72 zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na vek žalobcu (ku dňu vzniku invalidity),\npodľa § 72 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení pre vznik nároku na invalidný dôchodok bolo\npotrebné získať 10 rokov dôchodkového poistenia. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán na základe im\ndostupných informácií, či už zo žiadosti podanej žalobcom alebo informácií z vlastných informačných\nsystémov, dospeli v rámci administratívneho konania k záveru, že žalobca pred vznikom invalidity, t.\nj. pred 29.01.2020 získal 4 roky a 265 dní obdobia dôchodkového poistenia, na základe čoho nesplnil\npodmienku získania 10 rokov dôchodkového poistenia. Bolo práve povinnosťou žalobcu preukázať a\nhodnoverne vyvrátiť skutočnosti zistené v administratívnom konaní, spochybniť obdobia dôchodkového\npoistenia uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia žalobcu. Žalovaná správne s poukazom\nna ust. § 169c zákona č. 100/1988 dobu vedenia žalobcu v evidencii nezamestnaných v období od\n7.5.2001 do 9.7.2001 nezapočítala, nakoľko do zamestnania sa na dôchodkové účely započíta len\ndoba vedenia v evidencii nezamestnaných v období pred 1. 1.2001 a v období od 01.01.2021 do 31.12\n2003 len doba vyplácania podpory v nezamestnanosti. Keďže žalobcovi v uvedenom období podpora\nv nezamestnanosti vyplácaná nebola, postupovala žalovaná správne.\n\n54. V prejednávanom prípade žalobca ku dňu vzniku invalidity t.j. k 29.01.2020 dosiahol vek 42 rokov.\nZákonodarca v § 72 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení uviedol, že pre poistenca vo veku nad 40\nrokov do 45 rokov, je potrebné získať najmenej 10 rokov dôchodkového poistenia. Z hľadiska počítania\nčasu s poukazom na ustanovenie § 29 zákona o sociálnom poistení, ktorý odkazuje v poznámke pod\nčiarou na všeobecný predpis, ktorým je ustanovenie § 122 zákona č. 40/1964 Zb., význam slovného\nspojenia nad 40 rokov do 45 rokov, sa chápe ako 40 rokov a 1 deň, čo predstavuje spodnú hranicu a\nhorná hranica je upravená do veku 45 rokov, teda dosiahnutím veku 45 rokov (t.j. končí sa dňom 45.\ntých narodenín poistenca). Žalobca dosiahol dňa 05.02.2011 vek 34 rokov. Eventuálne v uvedený deň\nposledný krát spadal do obdobia uvedeného v § 72 ods. 1 písm. d), teda do obdobia 28 až 34 rokov,\nkedy bolo vyžadovaných 5 rokov obdobia dôchodkového poistenia, resp. dňa 05.02.2005 dosiahol vek\n28 rokov, ktorý deň posledný krát spadal do obdobia uvedeného v § 72 ods. 1 písm. c), teda do obdobia\n24 až 28 rokov, kedy boli vyžadované 2 roky obdobia dôchodkového poistenia. Žalobca v deň vzniku\ninvalidity (29.01.2020) dosiahol vek 42 rokov, teda spadá do zákonného rozmedzia uvedeného v § 72\nods. 1 písm. f) (42 - 45 rokov).\n55. Je nepochybné, že žalobca je v dôsledku jeho ochorenia, kde bez pochyb je považovaný za\ninvalidného výrazne obmedzený na jeho živote, a súd považuje za chvályhodné že sa s negatívnymi\njavmi z jeho minulosti vyrovnal a vedie usporiadaný život, je však potrebné konštatovať, že systém\nsociálneho zabezpečenia je založený na objektívnom princípe, ktorý je nevyhnutný najmä preto, aby štát\nnapomáhal v rámci svojej sociálnej politiky, kompenzovať dôsledky nepriaznivého n zdravotného stavu.\nSystém sociálnej politiky je nastavený tak, aby pri limitovanom rozpočte, dokázal objektívne, na základe\nvopred stanovených kritérií(stanovených na základe zákona), poskytnúť kompenzáciu, objektívne,\ntransparentne a účinne. Pomoc štátu v rámci uplatňovania sociálnej politiky pri vzniku udalostí, ktorých\nžalobca nemohol ovplyvniť, je realizovaný prostredníctvom viacerých nástrojov. Jedným z týchto\nnástrojov je aj v prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pri vzniku invalidity pomoc vo\nforme invalidného dôchodku. Zákonodarca stanovil pre vznik nároku na invalidný dôchodok, získanie\npotrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Žalobca túto podmienku nesplnil, nevylučuje\nto však, aby si uplatnil žalobca pomoc zo strany štátu prostredníctvom iných nástrojov sociálnej politiky\n(nielen zmysle zákona číslo 461/2003 Z. z.). Správny súd v tomto ohľade nemôže zasiahnuť do platnej\nprávnej normy, nakoľko počet rokov na získanie nároku na invalidný dôchodok je určený právnym\npredpisov, je zákonne upravený a jeho úprava je možná len zo strany zákonodarnej moci.\n56. Správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP vzhľadom ku skutočnosti, že sa jednalo o správnu žalobu\nfyzickej osoby nebol viazaný žalobnými bodmi a posudzoval žalobu komplexne. Podľa § 119 SSP\nv znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom\nverejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.\n57. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, sa vo svojich rozhodnutiach náležite vyjadrili ku všetkým\nskutočnostiam, ktoré namietal žalobca, dostatočne odôvodnili a podložili svoje rozhodnutie platnými\nprávnymi predpismi, rovnako dostatočne zistili skutkový stav veci. Argumenty a námietky uvedené\nv žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia. Z\nuvedených dôvodov správny súd považuje napadnuté rozhodnutie žalovanej a jemu predchádzajúce\nprvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý predchádzal, za správne, súladné s príslušnými právnymi\npredpismi, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n58. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní\núspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi\nnevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od\ndoručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach\n(§ 57 SSP) uviesť\noznačenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.\na/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6\nods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným\nCentrum právnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}