Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/75/2022 1022201206 29. 04. 2026 Mgr. Pavel Ištók ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201206.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. E. XXXX/ X, XXX XX F., zastúpený: Škubla & Partneri s. r. o., so sídlom: Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 861 154, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom: Račianska 71, 813 11 Bratislava, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou pôvodne na Krajský súd v Bratislave dňa 26.08.2022 sa žalobca domáhal ochrany proti nezákonnému zásahu žalovaného, konajúceho prostredníctvom svojej organizačnej zložky - Kancelárie zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva, vo veci nesprávneho a nezákonného postupu pri zabezpečovaní a dohľade nad riadnym výkonom rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zo dňa 20.07.2021, ktorý bol vydaný vo veci žalobcu proti Slovenskej republike G. XXXXX/XX, XXXXX/XX H. XXXXX/XX (ďalej len „rozsudok ESĽP“). 2. Žalobca odôvodnil svoju žalobu tak, že ESĽP rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2021, rozhodol o tom, že použitím informačno-technických prostriedkov (ďalej len „ITP“) v rámci tzv. akcie „I.“ voči osobe žalobcu, ako aj vyhotovovaním primárnych a sekundárnych výsledkov použitia ITP a ich pretrvávajúcou existenciou, došlo k porušeniu práva na ochranu súkromného života žalobcu podľa čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Podľa žalobcu je preto s poukazom na ust. § 7 ods. 3 druhá veta zákona č. 166/2003 Z.z. nevyhnutné, aby orgány, ktoré disponujú výsledkami ITP, tieto do 24 hodín zničili. Existencia výsledkov ITP je totiž preukázateľne (a s ohľadom na právoplatnosť Rozsudku ESĽP aj nezmeniteľne) v rozpore s Dohovorom, a ako konštatoval aj ESĽP, efektívnym prostriedkom nápravy je v takom prípade zničenie výsledkov ITP. 3. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný namiesto zabezpečenia bezodkladného zničenia výsledkov ITP, po siedmich mesiacoch od právoplatnosti rozsudku ESĽP pristúpil so Slovenskou informačnou službou (ďalej len „SIS“) k bližšie nešpecifikovaným rokovaniam o analýze potrebných opatrení na zabezpečenie výkonu rozsudku ESĽP s tým, že podľa žalovaného má Slovenská republika priestor na voľnú úvahu v tom, aké opatrenia na výkon rozsudku ESĽP príjme. Podľa žalobcu však takéto tvrdenie žalovaného zásadne neobstojí, keďže existuje kogentná právna úprava, ktorej aplikácia zabezpečuje včasný aj materiálny výkon rozsudku ESĽP v podobe povinností dotknutých orgánov zničiť nelegálne výsledky ITP do 24 hodín. Nie je preto nutné a ani právne možné postupovať inak, teda analyzovať iné možnosti individuálnych opatrení, pretože cieľ sledovaný rozsudkom ESĽP (zničenie výsledkov ITP) zabezpečuje existujúca právna úprava, a ak sa napĺňa hypotéza danej právnej úpravy (existencia nelegálnych
výsledkov ITP), tak je potrebné aplikovať aj dispozíciu tejto právnej úpravy (zničenie výsledkov ITP), a nie uvažovať v rámci voľnej úvahy, ako daný cieľ splniť bez procedurálneho postupu, s ktorým existujúca právna úprava počíta. 4. Žalobca záverom dodal, že už samotná existencia výsledkov ITP je porušením čl. 8 dohovoru, pričom toto porušenie musí byť žalovaným odstránené. Ak preto žalovaný nezabezpečí zničenie výsledkov ITP aplikáciou právnej úpravy, ktorá takýto postup upravuje, sám sa znova dopúšťa vážneho zásahu do práva na ochranu súkromného života žalobcu a súčasne porušuje právo žalobcu na výkon rozsudku ESĽP, ktorý bol vydaný v prospech žalobcu, a na ktorého vykonanie už nie je potrebné vydanie žiadneho ďalšieho rozhodnutia alebo opatrenia. Žalobca preto podanou správnou žalobou žiadal, aby žalovaný zabezpečil výkon rozsudku ESĽP zabezpečením zničenia výsledkov ITP tak, ako je uvedené v záverečnej časti žaloby. 5. Žalobca podaním zo dňa 27.09.2023 doplnil svoju žalobu o nové skutočnosti a predložil s nimi súvisiaci návrh na výsluch svedka - J. K. F., ktorá je zástupkyňou Slovenskej republiky pred ESĽP, a ktorá sa zúčastnila pracovných stretnutí žalovaného so zástupcami iných (bližšie nešpecifikovaných) orgánov ohľadom prerokovania opatrení potrebných na výkon predmetného rozsudku ESĽP. Podľa žalobcu tento výsluch prispeje k riadnemu zisteniu skutkového stavu, resp. k zisteniu, akým spôsobom si žalovaný plní svoju povinnosť zabezpečiť výkon rozsudku ESĽP a či Slovenská republika vážne, efektívne a materiálne pristupuje k výkonu rozsudku ESĽP. 6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.05.2024 uviedol, že súd by mal žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnú odmietnuť, keďže činnosť žalovaného realizovaná prostredníctvom jeho organizačného útvaru, Kancelárie zástupcu SR pred Európskym súdom pre ľudské práva, ktorá smeruje k „výkonu rozhodnutia“ ESĽP, teda k realizácii záverov rozhodnutí ESĽP príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, predovšetkým nie je činnosťou orgánu verejnej správy pri výkone verejnej správy, a súčasne nie je ani ďalšou „vecou ustanovenou zákonom“ (§ 2 ods. 1 SSP), o ktorej môže správny súd rozhodovať. Z uvedeného dôvodu preto podľa žalovaného táto jeho činnosť nepodlieha súdnemu prieskumu správnym súdom podľa SSP, teda ani prieskumu za účelom poskytnutia ochrany súdom proti „iného zásahu“ orgánu verejnej správy v zmysle § 252 a nasl. SSP. 7. Žalovaný ďalej uviedol, že činnosť ESĽP nie je výkonom verejnej správy, a výsledky/výstupy z tejto činnosti, vrátane rozsudkov (resp. iných foriem rozhodnutí) vo veciach individuálnych sťažností pre porušenie práv garantovaných Dohovorom, nie sú prejavom výkonu verejnej správy. Ani uskutočňovanie záväzku Slovenskej republiky v zmysle čl. 46 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého vysoké zmluvné strany sa zaväzujú, že sa budú riadiť právoplatným rozsudkom súdu vo všetkých prípadoch, ktorých sú stranami, potom nie je a nemôže byť výkonom verejnej správy, ktorý by naviac podliehal súdnej kontrole/ prieskumu podľa SSP. Prijatie a vykonanie primeraných opatrení (individuálnych ako aj všeobecných) na odstránenie alebo nápravu zisteného porušenia Dohovoru vyplývajúceho z rozsudku ESĽP, ktorým bolo konštatované porušenie základných ľudských práv alebo slobôd v zmysle Dohovoru, je úlohou a povinnosťou zmluvnej strany Dohovoru, teda Slovenskej republiky, realizácia týchto opatrení však nie je výkonom verejnej správy, a už vôbec nie je v právomoci žalovaného, resp. Kancelárie zástupcu pred ESĽP ako jeho organizačného útvaru. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že pri realizácii úloh a úkonov vyplývajúcich pre žalovaného z jemu zverenej pôsobnosti zastupovať štát pred ESĽP, žalovaný nevstupuje do právnych vzťahov, v ktorých by bol voči fyzickým či právnickým osobám (ale ani len voči iným štátnym orgánom) v postavení orgánu/subjektu disponujúceho donucovacou právomocou, čo je bezpochyby základným predpokladom a prejavom výkonu verejnej správy. Žalovaný zároveň dodal, že nielenže nie je priamym „vykonávateľom/realizátorom“ rozsudkov ESĽP na vnútroštátnej úrovni, ale nedisponuje ani len právomocou ukladať dotknutým orgánom, ktoré pri výkone svojej právomoci porušili podľa rozsudku ESĽP práva sťažovateľa garantované Dohovorom, akékoľvek záväzné pokyny alebo nariadenia o spôsobe, akým tieto majú pristúpiť k realizácii odstránenia alebo nápravy porušenia práva. 8. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že ESĽP v rámci konania o individuálnych sťažnostiach fyzických a právnických osôb svojím rozsudkom vo výroku konštatuje, že vo vzťahu k sťažovateľovi došlo k porušeniu vo výroku špecifikovaných základných práv a slobôd garantovaných Dohovorom, avšak mimo záväzku na zaplatenie spravodlivého zadosťučinenia podľa čl. 41, neukladá zmluvnej strane, ktorej orgány sa pri výkone ich právomoci porušenia Dohovoru dopustili, žiadne konkrétne úlohy, povinnosti alebo spôsoby, ktorými má zmluvná strana pristúpiť k odstráneniu alebo náprave porušenia práva.
Inak povedané, rozsudok ESĽP nie je „exekučným titulom“, ktorý by zmluvnej strane ukladal niečo konkrétne vykonať/splniť. Je to Dohovor, ktorý ukladá zmluvnej strane povinnosť odstrániť alebo napraviť rozsudkom zistené porušenie Dohovoru, resp. práv ním garantovaných, prípadne poskytnúť nápravu ak nie je možné navrátiť pôvodný stav (restitutio in integrum), pričom voľba prostriedkov nápravy patrí zmluvnej strane, teda štátu, ktorý má medzinárodnoprávnu povinnosť dosiahnuť požadovaný výsledok. 9. Žalovaný záverom uviedol, že činnosť žalovaného spojená s „výkonom“ rozsudku ESĽP Slovenskou republikou ako zmluvnou stranou Dohovoru, teda s realizáciou individuálnych a všeobecných opatrení na zabezpečenie odstránenia alebo nápravy porušenia Dohovoru zisteného rozsudkom ESĽP, nie je výkon verejnej správy v zmysle § 2 ods. 1 SSP, a nepodlieha prieskumu správnym súdom ani podľa žiadneho iného osobitného ustanovenia SSP. Podľa žalovaného nie je preto daná ani právomoc správneho súdu na preskúmanie tejto činnosti žalovaného, a to ani prostredníctvom žaloby proti iného zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 252 a nasl. SSP. A preto z uvedeného dôvodu je podľa žalobcu nutné žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietnuť ako neprípustnú, keďže nesmeruje proti zásahu orgánu verejnej správy, ku ktorému by došlo pri výkone verejnej správy. 10. Žalovaný doplňujúcim podaním zo dňa 23.05.2024 oznámil správnemu súdu, že činnosť žalovaného týkajúca sa „výkonu rozhodnutia“ ESĽP, teda smerujúca k realizácii záverov rozhodnutí ESĽP príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, v ktorej žalobca identifikoval iný zásah žalovaného, nie je činnosťou žalovaného ako orgánu verejnej správy pri výkone verejnej správy, z čoho vyplýva aj záver, že v predmetnej veci neprebieha administratívne (správne) konanie, a preto žalovaný v predmetnej veci nevedie administratívny spis, ktorý by bolo možné súdu predložiť. 11. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 15.11.2024 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žiadne z tvrdení žalovaného nezodpovedá skutkovému a právnemu stavu, a zároveň nespochybnilo, že by správny súd nemal o správnej žalobe konať z dôvodu absencie výkonu verejnej moci na strane žalovaného. Podľa žalobcu činnosť žalovaného spojená so zabezpečením a dohľadom nad výkonom rozsudku ESĽP je konaním orgánu verejnej správy pri výkone verejnej správy, a túto skutočnosť žalovaný nijako nevyvrátil, keď uvádzal len tvrdenia nesúvisiace s podstatou tejto otázky. Žalobca ďalej trval na tom, že navrhovaný petit správnej žaloby je vykonateľný a správna žaloba bola podaná včas. Žalobca zároveň dodal, že žalovaný je povinný predložiť svoj spis, ktorý vedie vo veci žalobcu, a preto súčasne podal návrh na uloženie pokuty žalovanému za nesplnenie povinnosti predložiť administratívny spis v zmysle ust. § 102 ods. 1 v spojení s ust. § 80 ods. 1 písm. a) a ods. 2 SSP, a to v najvyššej možnej sume 2.000,00 eur. 12. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 10.07.2025 k vyjadreniu žalobcu uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojich námietkach a skutočnostiach uvedených v jeho písomných vyjadreniach, pričom podľa žalovaného tvrdenia uvádzané žalobcom nie sú nijako spôsobilé tieto námietky a existenciu žalovaným špecifikovaných dôvodov pre odmietnutie žaloby spochybniť či vyvrátiť. 13. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 03.02.2026 uviedol, že naďalej trvá na podanej žalobe a žiada súd, aby pri jej posudzovaní vychádzal aj z najnovšej rozhodovacej praxe Ústavného súdu, ktorá robí podanú žalobu ešte naliehavejšou a plne vyvracia argumentáciu žalovaného v tomto konaní. 14. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. 15. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 16. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy. 19. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 20. Podľa § 254 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. 21. Podľa § 255 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.
22. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. 23. Podľa § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. 24. V zmysle § 3 ods. 3 písmena b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla z Krajského súdu v Bratislave na Správny súd v Bratislave. 25. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP na konanie v predmetnej veci, preskúmal žalobou napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. 26. Žalobca sa v danej veci podľa obsahu žalobného návrhu domáhal súdnej ochrany podaním zásahovej žaloby podľa § 252 ods. 1 SSP na tom základe, aby súd zakázal žalovanému pokračovať v porušovaní práva žalobcu na zničenie záznamov a akýchkoľvek iných výsledkov použitia informačnotechnických prostriedkov podľa čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ust. § 7 ods. 3 zákona č. 166/2003 Z. z. a čl. II (1) písm. c) Štatútu zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva, ktoré boli Slovenskou informačnou službou vyhotovené na základe zrušených rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005 zo dňa 23.11.2005, sp. zn. Ntt-3-D-482/2006 zo dňa 18.05.2006 a sp. zn. Ntt-2-D-100/2006 zo dňa 26.01.2006, ako aj na riadny výkon rozsudku ESĽP zo dňa 20.07.2021 vo veci A. B. C. proti Slovenskej republike č. 58361/12, 27176/16 a 25592/16 podľa čl. 8 a 46 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca zároveň navrhol uložiť žalovanému, aby do 24 hodín odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku zabezpečil výkon uvedeného rozsudku ESĽP zabezpečením zničenia záznamov a akýchkoľvek iných výsledkov použitia informačno-technických prostriedkov vyhotovených na základe vyššie uvedených rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave. 27. Správny súd v prvom rade ohľadom zachovania lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu podľa ust. § 256 SSP konštatuje, že v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Ústavného súdu (nález
Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 549/2025 zo dňa 19.11.2025) žalobu v danej veci vyhodnotil, ako podanú v zákonnej lehote. 28. Súd dospel k záveru, že aj napriek vyjadreniu žalovaného že v predmetnej veci neprebieha administratívne (správne) konanie, a preto žalovaný v predmetnej veci nevedie administratívny spis, ktorý by bolo možné súdu predložiť, vzhľadom na obsah žaloby, súdneho spisu a vyjadrení účastníkov je možné vo veci rozhodnúť. 29. Základnou právnou otázkou, na ktorú sa v danej veci bolo potrebné následne zamerať bola teda otázka, či žalobcom vymedzené konanie žalovaného vo veci nesprávneho a nezákonného postupu pri zabezpečovaní a dohľade nad riadnym výkonom rozsudku ESĽP, má alebo nemá povahu iného zásahu orgánu verejnej správy. 30. Spor, či namietaná činnosť orgánu verejnej správy je alebo nie je iným zásahom, nie je posúdením procesných podmienok, ale je otázkou dôvodnosti samotnej žaloby (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok . Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 1252 s.) 31. Právna úprava obsiahnutá v Správnom súdnom poriadku definuje pojem iný zásah orgánu verejnej správy v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) SSP. V zmysle uvedeného zákonného vymedzenia má iný zásah orgánu verejnej správy na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia čisto faktickú povahu, čo znamená že pri ňom neprebehlo žiadne formalizované administratívne konanie, a teda je výsledkom uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Faktický postup znamená, že sa jedná o priame bezprostredné konanie, ktoré jednak v procesnej rovine nemá povahu administratívneho konania, a súčasne po formálnej stránke nemá charakter rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Pri inom zásahu sa zároveň vyžaduje priame dotknutie na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. V zásade ide o úkony, ktoré sú záväzné pre osoby, voči ktorým smerujú, a tieto osoby sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť, a to na základe určitého nariadenia alebo príkazu. Judikatúra Najvyššieho súdu SR pojem „zásah“ definovala ako aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného „zásahu“ „pokynu“ alebo „donútenia“ zameraného priamo proti poškodenému, resp. proti nemu priamo vykonaného. 32. Pod pojem zásah teda spadá veľké množstvo faktických činností správnych orgánov, ku ktorým sú oprávnené na základe rôznych zákonov. Ide o úkony neformálne, pre ktoré môžu a aj nemusia byť stanovené pravidlá, napr. faktické pokyny (typické v doprave), bezprostredné zásahy (pri ohrození, pri demonštrácii, príkazy na zjednanie nápravy), zaisťovacie úkony atď.; teda všeobecne úkony, ktoré nie sú vykonané formou rozhodnutí, ale napriek tomu sú záväzné pre osoby voči ktorým smerujú, a tie sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť, a to na základe ako písomného, tak i faktického (ústneho či inak vyjadreného) pokynu či príkazu. Okrem neformálnosti samotného zásahu je neformálne i donútenie v prípade nerešpektovania pokynu či príkazu, hoci i donútenie je zahrnuté pod legislatívnu skratku „zásah“ (pozri rozhodnutie Nejvyššího správního soudu ČR, sp. zn. 2Aps/3/2004). 33. S poukazom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že žalobca sa v danej veci prostredníctvom žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy voči žalovanému domáhal riadneho výkonu rozsudku ESĽP, a to konkrétnym spôsobom spočívajúcim v zabezpečení zničenia záznamov a akýchkoľvek iných výsledkov použitia informačno-technických prostriedkov vyhotovených na základe predmetných rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave. Správny súd teda v danej veci musí v prvom rade upriamiť pozornosť žalobcu na skutočnosť, a tým zároveň aj prisvedčiť argumentácii žalovaného, že záväznosť ako aj samotný výkon rozsudkov ESĽP upravuje čl. 46 Dohovoru, v zmysle ktorého sa právoplatný rozsudok doručí Výboru ministrov rady Európy (ďalej len „Výbor ministrov“), ako orgánu príslušnému dohliadať na výkon rozsudku zmluvnou stranou. Predmetný článok Dohovoru zároveň upravuje v rámci dohľadu nad výkonom právoplatného rozsudku nie len otázku, resp. postup v prípade vzniku problémov s výkladom rozsudku, ale aj postup v prípade, ak by sa zmluvná strana odmietla riadiť právoplatným rozsudkom. 34. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že štát ako zmluvná strana Dohovoru má síce povinnosť zabezpečiť nápravu porušených práv, avšak má zároveň voľný výber prostriedkov na uskutočnenie tohto cieľa, pričom na výkon rozsudkov dohliada Výbor ministrov. Výbor ministrov ako politický orgán síce
priamo nezodpovedá za výkon rozsudkov a ani nedisponuje oprávneniami, ktoré sú bežne uplatňované vnútroštátnymi súdmi v rámci exekučného konania, avšak jeho úlohou je vykonávať dohľad nad riadnym výkonom rozsudkov zo strany zmluvného štátu Dohovoru, a v prípade potreby vyvinúť príslušný diplomatický tlak s cieľom donútiť žalovaný štát podriadiť sa rozhodnutiu ESĽP. Čo sa týka samotného dohľad nad riadnym výkonom rozsudkov, Výbor ministrov po doručení rozsudku vyzve žalovaný štát, aby mu v stanovenej lehote oznámil relevantné informácie týkajúce sa výkonu rozsudku, t. j. informácie o vyplatení spravodlivého zadosťučinenia, ako aj prijatí individuálnych a všeobecných opatrení. V prípade, že nedochádza k riadnemu plneniu rozsudku, Výbor ministrov uplatňuje rôzne procedurálne postupy s cieľom donútiť zmluvný štát, aby rešpektoval svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce z Dohovoru a jeho protokolov. 35. Vychádzajúc z uvedeného správny súd dospel k záveru, že postup žalovaného pri plnení jeho povinnosti zabezpečiť nápravu porušených práv žalobcu prijatím individuálnych a všeobecných opatrení v zmysle právoplatného rozsudku ESĽP, resp. neplnenie takejto povinnosti, nepredstavuje faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP, a preto sa nemôže jednať ani o iný zásah orgánu verejnej správy. Inak povedané, žalobca sa nemôže domáhať riadneho výkonu rozsudku ESĽP, resp. zabezpečiť jeho výkon prostredníctvom žaloby proti inému zásahu v rámci správneho súdnictva, keďže dohľad nad vykonávaním, ako aj spôsoby samotného zabezpečenia výkonu rozsudkov ESĽP patria v zmysle čl. 46 Dohovoru do kompetencie politického orgánu Výboru ministrov, a nie vnútroštátneho súdu štátu ako zmluvnej strany. Z tohto dôvodu napadnutý postup žalovaného nie je faktickým postupom vykonaným pri plnení úloh v oblasti verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP, a preto sa nemôže jednať ani o iný zásah orgánu verejnej správy. 36. Vzhľadom na uvedené závery správneho súdu je potom potrebné návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedka J. K. F. zamietnuť ako nedôvodný, keďže skutočnosti ku ktorým bol jeho výsluch navrhnutý , boli vo vzťahu k rozhodnutiu súdu vo veci nepodstatné. (konanie, obsah, a závery pracovných stretnutí žalovaného so zástupcami iných (bližšie nešpecifikovaných) orgánov ohľadom prerokovania opatrení potrebných na výkon predmetného rozsudku ESĽP nemôžu mať žiadny vplyv na meritórny právny záver vyslovený súdom v tomto uznesení) 37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju uznesením podľa ust. § 261 SSP zamietol. 38. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP súčasne s uplatnením § 168 SSP tak, že súd žalovanému ich náhradu trov konania nepriznal. 39. Podľa názoru správneho súdu keďže žaloba bola zamietnutá, žalovaný bol v konaní úspešný z uvedeného dôvodu by však bol žalobca povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu v tomto konaní vznikli, len ak by podľa § 175 ods. 1 SSP správny súd zistil dôvody, na základe ktorých by to bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Takéto však súdom zistené neboli. Súčasne je potrebné skonštatovať, že vzhľadom na postavenie žalovaného ako orgánu štátnej správy, by mu bolo možné nárok na náhradu trov konania priznať len v prípade ak by boli zistené dôvody výnimočnosti, ktoré by takéto priznanie náhrady trov žalovanému podľa § 168 veta druhá SSP odôvodňovali. Súd konštatuje že takéto v predmetnom konaní nezistil, neboli v konaní žalovaným ani len tvrdené (pričom nárok na náhradu trov ani vo svojich vyjadreniach nežiadal priznať) preto žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm. a/ SSP a contrario).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).