{"guid": "191a263d-4b77-4d8b-86cf-627e7f18e8e7:37650fba-9f30-4f5d-adde-17aa3071d588", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201206.2", "spisova_znacka": "BA-7Sa/75/2022", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/75/2022 z 29. 4. 2026", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 29. apríla 2026, sp. zn. BA-7Sa/75/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201206.2", "identifikacne_cislo": "1022201206", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 974, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-974", "datum_vydania": "2026-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-261", "nazov": "§ 261 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-261", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-261"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-252.odsek-1", "nazov": "§ 252 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-252.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-252"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/166", "nazov": "zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/166", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/166-2003"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-261", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-252", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/37650fba-9f30-4f5d-adde-17aa3071d588", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201206.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201206.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201206.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-7Sa/75/2022\n1022201206\n29. 04. 2026\nMgr. Pavel Ištók\nECLI:SK:SpSBA:2026:1022201206.2\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. E. XXXX/\nX, XXX XX F., zastúpený: Škubla & Partneri s. r. o., so sídlom: Digital Park II, Einsteinova 25, 851\n01 Bratislava, IČO: 36 861 154, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so\nsídlom: Račianska 71, 813 11 Bratislava, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy,\ntakto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou doručenou pôvodne na Krajský súd v Bratislave dňa 26.08.2022 sa žalobca domáhal\nochrany proti nezákonnému zásahu žalovaného, konajúceho prostredníctvom svojej organizačnej\nzložky - Kancelárie zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva, vo veci\nnesprávneho a nezákonného postupu pri zabezpečovaní a dohľade nad riadnym výkonom rozsudku\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zo dňa 20.07.2021, ktorý bol vydaný vo veci\nžalobcu proti Slovenskej republike G. XXXXX/XX, XXXXX/XX H. XXXXX/XX (ďalej len „rozsudok\nESĽP“).\n2. Žalobca odôvodnil svoju žalobu tak, že ESĽP rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa\n22.11.2021, rozhodol o tom, že použitím informačno-technických prostriedkov (ďalej len „ITP“) v rámci\ntzv. akcie „I.“ voči osobe žalobcu, ako aj vyhotovovaním primárnych a sekundárnych výsledkov použitia\nITP a ich pretrvávajúcou existenciou, došlo k porušeniu práva na ochranu súkromného života žalobcu\npodľa čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“).\nPodľa žalobcu je preto s poukazom na ust. § 7 ods. 3 druhá veta zákona č. 166/2003 Z.z. nevyhnutné,\naby orgány, ktoré disponujú výsledkami ITP, tieto do 24 hodín zničili. Existencia výsledkov ITP je totiž\npreukázateľne (a s ohľadom na právoplatnosť Rozsudku ESĽP aj nezmeniteľne) v rozpore s Dohovorom,\na ako konštatoval aj ESĽP, efektívnym prostriedkom nápravy je v takom prípade zničenie výsledkov ITP.\n3. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný namiesto zabezpečenia bezodkladného zničenia výsledkov ITP,\npo siedmich mesiacoch od právoplatnosti rozsudku ESĽP pristúpil so Slovenskou informačnou službou\n(ďalej len „SIS“) k bližšie nešpecifikovaným rokovaniam o analýze potrebných opatrení na zabezpečenie\nvýkonu rozsudku ESĽP s tým, že podľa žalovaného má Slovenská republika priestor na voľnú úvahu\nv tom, aké opatrenia na výkon rozsudku ESĽP príjme. Podľa žalobcu však takéto tvrdenie žalovaného\nzásadne neobstojí, keďže existuje kogentná právna úprava, ktorej aplikácia zabezpečuje včasný aj\nmateriálny výkon rozsudku ESĽP v podobe povinností dotknutých orgánov zničiť nelegálne výsledky\nITP do 24 hodín. Nie je preto nutné a ani právne možné postupovať inak, teda analyzovať iné možnosti\nindividuálnych opatrení, pretože cieľ sledovaný rozsudkom ESĽP (zničenie výsledkov ITP) zabezpečuje\nexistujúca právna úprava, a ak sa napĺňa hypotéza danej právnej úpravy (existencia nelegálnych\n\nvýsledkov ITP), tak je potrebné aplikovať aj dispozíciu tejto právnej úpravy (zničenie výsledkov ITP), a\nnie uvažovať v rámci voľnej úvahy, ako daný cieľ splniť bez procedurálneho postupu, s ktorým existujúca\nprávna úprava počíta.\n4. Žalobca záverom dodal, že už samotná existencia výsledkov ITP je porušením čl. 8 dohovoru, pričom\ntoto porušenie musí byť žalovaným odstránené. Ak preto žalovaný nezabezpečí zničenie výsledkov ITP\naplikáciou právnej úpravy, ktorá takýto postup upravuje, sám sa znova dopúšťa vážneho zásahu do\npráva na ochranu súkromného života žalobcu a súčasne porušuje právo žalobcu na výkon rozsudku\nESĽP, ktorý bol vydaný v prospech žalobcu, a na ktorého vykonanie už nie je potrebné vydanie\nžiadneho ďalšieho rozhodnutia alebo opatrenia. Žalobca preto podanou správnou žalobou žiadal, aby\nžalovaný zabezpečil výkon rozsudku ESĽP zabezpečením zničenia výsledkov ITP tak, ako je uvedené\nv záverečnej časti žaloby.\n5. Žalobca podaním zo dňa 27.09.2023 doplnil svoju žalobu o nové skutočnosti a predložil s nimi súvisiaci\nnávrh na výsluch svedka - J. K. F., ktorá je zástupkyňou Slovenskej republiky pred ESĽP, a ktorá sa\nzúčastnila pracovných stretnutí žalovaného so zástupcami iných (bližšie nešpecifikovaných) orgánov\nohľadom prerokovania opatrení potrebných na výkon predmetného rozsudku ESĽP. Podľa žalobcu tento\nvýsluch prispeje k riadnemu zisteniu skutkového stavu, resp. k zisteniu, akým spôsobom si žalovaný\nplní svoju povinnosť zabezpečiť výkon rozsudku ESĽP a či Slovenská republika vážne, efektívne a\nmateriálne pristupuje k výkonu rozsudku ESĽP.\n6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.05.2024 uviedol, že súd by mal žalobu podľa § 98 ods. 1\npísm. g) SSP ako neprípustnú odmietnuť, keďže činnosť žalovaného realizovaná prostredníctvom jeho\norganizačného útvaru, Kancelárie zástupcu SR pred Európskym súdom pre ľudské práva, ktorá smeruje\nk „výkonu rozhodnutia“ ESĽP, teda k realizácii záverov rozhodnutí ESĽP príslušnými vnútroštátnymi\norgánmi, predovšetkým nie je činnosťou orgánu verejnej správy pri výkone verejnej správy, a súčasne nie\nje ani ďalšou „vecou ustanovenou zákonom“ (§ 2 ods. 1 SSP), o ktorej môže správny súd rozhodovať. Z\nuvedeného dôvodu preto podľa žalovaného táto jeho činnosť nepodlieha súdnemu prieskumu správnym\nsúdom podľa SSP, teda ani prieskumu za účelom poskytnutia ochrany súdom proti „iného zásahu“\norgánu verejnej správy v zmysle § 252 a nasl. SSP.\n7. Žalovaný ďalej uviedol, že činnosť ESĽP nie je výkonom verejnej správy, a výsledky/výstupy z tejto\nčinnosti, vrátane rozsudkov (resp. iných foriem rozhodnutí) vo veciach individuálnych sťažností pre\nporušenie práv garantovaných Dohovorom, nie sú prejavom výkonu verejnej správy. Ani uskutočňovanie\nzáväzku Slovenskej republiky v zmysle čl. 46 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého vysoké zmluvné strany\nsa zaväzujú, že sa budú riadiť právoplatným rozsudkom súdu vo všetkých prípadoch, ktorých sú\nstranami, potom nie je a nemôže byť výkonom verejnej správy, ktorý by naviac podliehal súdnej kontrole/\nprieskumu podľa SSP. Prijatie a vykonanie primeraných opatrení (individuálnych ako aj všeobecných)\nna odstránenie alebo nápravu zisteného porušenia Dohovoru vyplývajúceho z rozsudku ESĽP, ktorým\nbolo konštatované porušenie základných ľudských práv alebo slobôd v zmysle Dohovoru, je úlohou a\npovinnosťou zmluvnej strany Dohovoru, teda Slovenskej republiky, realizácia týchto opatrení však nie\nje výkonom verejnej správy, a už vôbec nie je v právomoci žalovaného, resp. Kancelárie zástupcu pred\nESĽP ako jeho organizačného útvaru. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že pri realizácii úloh a\núkonov vyplývajúcich pre žalovaného z jemu zverenej pôsobnosti zastupovať štát pred ESĽP, žalovaný\nnevstupuje do právnych vzťahov, v ktorých by bol voči fyzickým či právnickým osobám (ale ani len voči\niným štátnym orgánom) v postavení orgánu/subjektu disponujúceho donucovacou právomocou, čo je\nbezpochyby základným predpokladom a prejavom výkonu verejnej správy. Žalovaný zároveň dodal,\nže nielenže nie je priamym „vykonávateľom/realizátorom“ rozsudkov ESĽP na vnútroštátnej úrovni, ale\nnedisponuje ani len právomocou ukladať dotknutým orgánom, ktoré pri výkone svojej právomoci porušili\npodľa rozsudku ESĽP práva sťažovateľa garantované Dohovorom, akékoľvek záväzné pokyny alebo\nnariadenia o spôsobe, akým tieto majú pristúpiť k realizácii odstránenia alebo nápravy porušenia práva.\n8. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že ESĽP v rámci konania o individuálnych sťažnostiach fyzických\na právnických osôb svojím rozsudkom vo výroku konštatuje, že vo vzťahu k sťažovateľovi došlo k\nporušeniu vo výroku špecifikovaných základných práv a slobôd garantovaných Dohovorom, avšak mimo\nzáväzku na zaplatenie spravodlivého zadosťučinenia podľa čl. 41, neukladá zmluvnej strane, ktorej\norgány sa pri výkone ich právomoci porušenia Dohovoru dopustili, žiadne konkrétne úlohy, povinnosti\nalebo spôsoby, ktorými má zmluvná strana pristúpiť k odstráneniu alebo náprave porušenia práva.\n\nInak povedané, rozsudok ESĽP nie je „exekučným titulom“, ktorý by zmluvnej strane ukladal niečo\nkonkrétne vykonať/splniť. Je to Dohovor, ktorý ukladá zmluvnej strane povinnosť odstrániť alebo napraviť\nrozsudkom zistené porušenie Dohovoru, resp. práv ním garantovaných, prípadne poskytnúť nápravu\nak nie je možné navrátiť pôvodný stav (restitutio in integrum), pričom voľba prostriedkov nápravy patrí\nzmluvnej strane, teda štátu, ktorý má medzinárodnoprávnu povinnosť dosiahnuť požadovaný výsledok.\n9. Žalovaný záverom uviedol, že činnosť žalovaného spojená s „výkonom“ rozsudku ESĽP Slovenskou\nrepublikou ako zmluvnou stranou Dohovoru, teda s realizáciou individuálnych a všeobecných opatrení na\nzabezpečenie odstránenia alebo nápravy porušenia Dohovoru zisteného rozsudkom ESĽP, nie je výkon\nverejnej správy v zmysle § 2 ods. 1 SSP, a nepodlieha prieskumu správnym súdom ani podľa žiadneho\niného osobitného ustanovenia SSP. Podľa žalovaného nie je preto daná ani právomoc správneho súdu\nna preskúmanie tejto činnosti žalovaného, a to ani prostredníctvom žaloby proti iného zásahu orgánu\nverejnej správy v zmysle § 252 a nasl. SSP. A preto z uvedeného dôvodu je podľa žalobcu nutné žalobu\npodľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietnuť ako neprípustnú, keďže nesmeruje proti zásahu orgánu\nverejnej správy, ku ktorému by došlo pri výkone verejnej správy.\n10. Žalovaný doplňujúcim podaním zo dňa 23.05.2024 oznámil správnemu súdu, že činnosť žalovaného\ntýkajúca sa „výkonu rozhodnutia“ ESĽP, teda smerujúca k realizácii záverov rozhodnutí ESĽP\npríslušnými vnútroštátnymi orgánmi, v ktorej žalobca identifikoval iný zásah žalovaného, nie je činnosťou\nžalovaného ako orgánu verejnej správy pri výkone verejnej správy, z čoho vyplýva aj záver, že v\npredmetnej veci neprebieha administratívne (správne) konanie, a preto žalovaný v predmetnej veci\nnevedie administratívny spis, ktorý by bolo možné súdu predložiť.\n11. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 15.11.2024 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žiadne z tvrdení\nžalovaného nezodpovedá skutkovému a právnemu stavu, a zároveň nespochybnilo, že by správny súd\nnemal o správnej žalobe konať z dôvodu absencie výkonu verejnej moci na strane žalovaného. Podľa\nžalobcu činnosť žalovaného spojená so zabezpečením a dohľadom nad výkonom rozsudku ESĽP je\nkonaním orgánu verejnej správy pri výkone verejnej správy, a túto skutočnosť žalovaný nijako nevyvrátil,\nkeď uvádzal len tvrdenia nesúvisiace s podstatou tejto otázky. Žalobca ďalej trval na tom, že navrhovaný\npetit správnej žaloby je vykonateľný a správna žaloba bola podaná včas. Žalobca zároveň dodal, že\nžalovaný je povinný predložiť svoj spis, ktorý vedie vo veci žalobcu, a preto súčasne podal návrh na\nuloženie pokuty žalovanému za nesplnenie povinnosti predložiť administratívny spis v zmysle ust. § 102\nods. 1 v spojení s ust. § 80 ods. 1 písm. a) a ods. 2 SSP, a to v najvyššej možnej sume 2.000,00 eur.\n12. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 10.07.2025 k vyjadreniu žalobcu uviedol, že v celom rozsahu\nzotrváva na svojich námietkach a skutočnostiach uvedených v jeho písomných vyjadreniach, pričom\npodľa žalovaného tvrdenia uvádzané žalobcom nie sú nijako spôsobilé tieto námietky a existenciu\nžalovaným špecifikovaných dôvodov pre odmietnutie žaloby spochybniť či vyvrátiť.\n13. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 03.02.2026 uviedol, že naďalej trvá na podanej žalobe a žiada súd, aby\npri jej posudzovaní vychádzal aj z najnovšej rozhodovacej praxe Ústavného súdu, ktorá robí podanú\nžalobu ešte naliehavejšou a plne vyvracia argumentáciu žalovaného v tomto konaní.\n14. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z\nkrajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc\nsprávnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave\nna Správny súd v Bratislave.\n15. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) účinnom od\n01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení\núčinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n16. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej\nsprávy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;\niným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného\n\npredpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby\na právnickej osoby priamo dotknuté.\n17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n18. Podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu\norgánu verejnej správy.\n19. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu\nverejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.\n20. Podľa § 254 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola\nukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy\npriamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.\n21. Podľa § 255 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.\n\n22. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba\ndotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa\nvykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.\n23. Podľa § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju\nzamietne.\n24. V zmysle § 3 ods. 3 písmena b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1.\njúna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná\nprávomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu\nv Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla z Krajského súdu v Bratislave\nna Správny súd v Bratislave.\n25. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP na konanie\nv predmetnej veci, preskúmal žalobou napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bez nariadenia\npojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.\n26. Žalobca sa v danej veci podľa obsahu žalobného návrhu domáhal súdnej ochrany podaním\nzásahovej žaloby podľa § 252 ods. 1 SSP na tom základe, aby súd zakázal žalovanému pokračovať v\nporušovaní práva žalobcu na zničenie záznamov a akýchkoľvek iných výsledkov použitia informačnotechnických prostriedkov podľa čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, ust. § 7 ods. 3 zákona č. 166/2003 Z. z. a čl. II (1) písm. c) Štatútu zástupcu Slovenskej republiky\npred Európskym súdom pre ľudské práva, ktoré boli Slovenskou informačnou službou vyhotovené na\nzáklade zrušených rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005 zo dňa 23.11.2005,\nsp. zn. Ntt-3-D-482/2006 zo dňa 18.05.2006 a sp. zn. Ntt-2-D-100/2006 zo dňa 26.01.2006, ako aj na\nriadny výkon rozsudku ESĽP zo dňa 20.07.2021 vo veci A. B. C. proti Slovenskej republike č. 58361/12,\n27176/16 a 25592/16 podľa čl. 8 a 46 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca zároveň navrhol uložiť žalovanému, aby do 24\nhodín odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku zabezpečil výkon uvedeného rozsudku ESĽP\nzabezpečením zničenia záznamov a akýchkoľvek iných výsledkov použitia informačno-technických\nprostriedkov vyhotovených na základe vyššie uvedených rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave.\n27. Správny súd v prvom rade ohľadom zachovania lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu\npodľa ust. § 256 SSP konštatuje, že v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Ústavného súdu (nález\n\nÚstavného súdu sp. zn. II. ÚS 549/2025 zo dňa 19.11.2025) žalobu v danej veci vyhodnotil, ako podanú\nv zákonnej lehote.\n28. Súd dospel k záveru, že aj napriek vyjadreniu žalovaného že v predmetnej veci neprebieha\nadministratívne (správne) konanie, a preto žalovaný v predmetnej veci nevedie administratívny spis,\nktorý by bolo možné súdu predložiť, vzhľadom na obsah žaloby, súdneho spisu a vyjadrení účastníkov\nje možné vo veci rozhodnúť.\n29. Základnou právnou otázkou, na ktorú sa v danej veci bolo potrebné následne zamerať bola teda\notázka, či žalobcom vymedzené konanie žalovaného vo veci nesprávneho a nezákonného postupu pri\nzabezpečovaní a dohľade nad riadnym výkonom rozsudku ESĽP, má alebo nemá povahu iného zásahu\norgánu verejnej správy.\n30. Spor, či namietaná činnosť orgánu verejnej správy je alebo nie je iným zásahom, nie je posúdením\nprocesných podmienok, ale je otázkou dôvodnosti samotnej žaloby (Baricová, J., Fečík, M., Števček,\nM., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok . Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 1252 s.)\n31. Právna úprava obsiahnutá v Správnom súdnom poriadku definuje pojem iný zásah orgánu verejnej\nsprávy v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) SSP. V zmysle uvedeného zákonného vymedzenia má iný\nzásah orgánu verejnej správy na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia čisto faktickú povahu, čo\nznamená že pri ňom neprebehlo žiadne formalizované administratívne konanie, a teda je výsledkom\nuplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Faktický postup\nznamená, že sa jedná o priame bezprostredné konanie, ktoré jednak v procesnej rovine nemá povahu\nadministratívneho konania, a súčasne po formálnej stránke nemá charakter rozhodnutia alebo opatrenia\norgánu verejnej správy. Pri inom zásahu sa zároveň vyžaduje priame dotknutie na právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. V zásade ide o úkony,\nktoré sú záväzné pre osoby, voči ktorým smerujú, a tieto osoby sú povinné na ich základe niečo konať,\nnejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť, a to na základe určitého nariadenia alebo\npríkazu. Judikatúra Najvyššieho súdu SR pojem „zásah“ definovala ako aktívne konanie vykazujúce\nznaky bezprostredného „zásahu“ „pokynu“ alebo „donútenia“ zameraného priamo proti poškodenému,\nresp. proti nemu priamo vykonaného.\n32. Pod pojem zásah teda spadá veľké množstvo faktických činností správnych orgánov, ku ktorým\nsú oprávnené na základe rôznych zákonov. Ide o úkony neformálne, pre ktoré môžu a aj nemusia\nbyť stanovené pravidlá, napr. faktické pokyny (typické v doprave), bezprostredné zásahy (pri ohrození,\npri demonštrácii, príkazy na zjednanie nápravy), zaisťovacie úkony atď.; teda všeobecne úkony, ktoré\nnie sú vykonané formou rozhodnutí, ale napriek tomu sú záväzné pre osoby voči ktorým smerujú,\na tie sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť,\na to na základe ako písomného, tak i faktického (ústneho či inak vyjadreného) pokynu či príkazu.\nOkrem neformálnosti samotného zásahu je neformálne i donútenie v prípade nerešpektovania pokynu\nči príkazu, hoci i donútenie je zahrnuté pod legislatívnu skratku „zásah“ (pozri rozhodnutie Nejvyššího\nsprávního soudu ČR, sp. zn. 2Aps/3/2004).\n33. S poukazom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že žalobca sa v danej veci prostredníctvom\nžaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy voči žalovanému domáhal riadneho výkonu rozsudku\nESĽP, a to konkrétnym spôsobom spočívajúcim v zabezpečení zničenia záznamov a akýchkoľvek\niných výsledkov použitia informačno-technických prostriedkov vyhotovených na základe predmetných\nrozhodnutí Krajského súdu v Bratislave. Správny súd teda v danej veci musí v prvom rade upriamiť\npozornosť žalobcu na skutočnosť, a tým zároveň aj prisvedčiť argumentácii žalovaného, že záväznosť\nako aj samotný výkon rozsudkov ESĽP upravuje čl. 46 Dohovoru, v zmysle ktorého sa právoplatný\nrozsudok doručí Výboru ministrov rady Európy (ďalej len „Výbor ministrov“), ako orgánu príslušnému\ndohliadať na výkon rozsudku zmluvnou stranou. Predmetný článok Dohovoru zároveň upravuje v rámci\ndohľadu nad výkonom právoplatného rozsudku nie len otázku, resp. postup v prípade vzniku problémov\ns výkladom rozsudku, ale aj postup v prípade, ak by sa zmluvná strana odmietla riadiť právoplatným\nrozsudkom.\n34. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že štát ako zmluvná strana Dohovoru má síce povinnosť\nzabezpečiť nápravu porušených práv, avšak má zároveň voľný výber prostriedkov na uskutočnenie tohto\ncieľa, pričom na výkon rozsudkov dohliada Výbor ministrov. Výbor ministrov ako politický orgán síce\n\npriamo nezodpovedá za výkon rozsudkov a ani nedisponuje oprávneniami, ktoré sú bežne uplatňované\nvnútroštátnymi súdmi v rámci exekučného konania, avšak jeho úlohou je vykonávať dohľad nad riadnym\nvýkonom rozsudkov zo strany zmluvného štátu Dohovoru, a v prípade potreby vyvinúť príslušný\ndiplomatický tlak s cieľom donútiť žalovaný štát podriadiť sa rozhodnutiu ESĽP. Čo sa týka samotného\ndohľad nad riadnym výkonom rozsudkov, Výbor ministrov po doručení rozsudku vyzve žalovaný štát,\naby mu v stanovenej lehote oznámil relevantné informácie týkajúce sa výkonu rozsudku, t. j. informácie o\nvyplatení spravodlivého zadosťučinenia, ako aj prijatí individuálnych a všeobecných opatrení. V prípade,\nže nedochádza k riadnemu plneniu rozsudku, Výbor ministrov uplatňuje rôzne procedurálne postupy s\ncieľom donútiť zmluvný štát, aby rešpektoval svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce z Dohovoru a\njeho protokolov.\n35. Vychádzajúc z uvedeného správny súd dospel k záveru, že postup žalovaného pri plnení jeho\npovinnosti zabezpečiť nápravu porušených práv žalobcu prijatím individuálnych a všeobecných opatrení\nv zmysle právoplatného rozsudku ESĽP, resp. neplnenie takejto povinnosti, nepredstavuje faktický\npostup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP, a preto sa\nnemôže jednať ani o iný zásah orgánu verejnej správy. Inak povedané, žalobca sa nemôže domáhať\nriadneho výkonu rozsudku ESĽP, resp. zabezpečiť jeho výkon prostredníctvom žaloby proti inému\nzásahu v rámci správneho súdnictva, keďže dohľad nad vykonávaním, ako aj spôsoby samotného\nzabezpečenia výkonu rozsudkov ESĽP patria v zmysle čl. 46 Dohovoru do kompetencie politického\norgánu Výboru ministrov, a nie vnútroštátneho súdu štátu ako zmluvnej strany. Z tohto dôvodu napadnutý\npostup žalovaného nie je faktickým postupom vykonaným pri plnení úloh v oblasti verejnej správy\nv zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP, a preto sa nemôže jednať ani o iný zásah orgánu verejnej správy.\n36. Vzhľadom na uvedené závery správneho súdu je potom potrebné návrh žalobcu na vykonanie\ndokazovania výsluchom svedka J. K. F. zamietnuť ako nedôvodný, keďže skutočnosti ku ktorým bol jeho\nvýsluch navrhnutý , boli vo vzťahu k rozhodnutiu súdu vo veci nepodstatné. (konanie, obsah, a závery\npracovných stretnutí žalovaného so zástupcami iných (bližšie nešpecifikovaných) orgánov ohľadom\nprerokovania opatrení potrebných na výkon predmetného rozsudku ESĽP nemôžu mať žiadny vplyv na\nmeritórny právny záver vyslovený súdom v tomto uznesení)\n37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že\nžaloba nie je dôvodná a preto ju uznesením podľa ust. § 261 SSP zamietol.\n38. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP súčasne s uplatnením § 168 SSP\ntak, že súd žalovanému ich náhradu trov konania nepriznal.\n39. Podľa názoru správneho súdu keďže žaloba bola zamietnutá, žalovaný bol v konaní úspešný\nz uvedeného dôvodu by však bol žalobca povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu v tomto\nkonaní vznikli, len ak by podľa § 175 ods. 1 SSP správny súd zistil dôvody, na základe ktorých by to\nbolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Takéto však súdom zistené neboli. Súčasne je potrebné\nskonštatovať, že vzhľadom na postavenie žalovaného ako orgánu štátnej správy, by mu bolo možné\nnárok na náhradu trov konania priznať len v prípade ak by boli zistené dôvody výnimočnosti, ktoré by\ntakéto priznanie náhrady trov žalovanému podľa § 168 veta druhá SSP odôvodňovali. Súd konštatuje\nže takéto v predmetnom konaní nezistil, neboli v konaní žalovaným ani len tvrdené (pričom nárok na\nnáhradu trov ani vo svojich vyjadreniach nežiadal priznať) preto žalovanému náhradu trov konania\nnepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od\njeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť\n(§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm.\na/ SSP a contrario).\n\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2\nSSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}