Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/190/2022 1022201180 14. 08. 2026 JUDr. Michaela Machová, Ph.D. ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201180.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY BA-6S/190/2022 Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, C., XXX XX, (do plnoletosti zákonne zastúpenej matkou A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., C. XX), zastúpenej: advokaTT, s.r.o., so sídlom Nerudova 14, 040 01 Košice, IČO: 50 001 949, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11534/2022/143 zo dňa 27.06.2022, takto rozhodol: BA-6S/190/2022 I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 11534/2022/143 zo dňa 27.06.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: BA-6S/190/2022 I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia 1. Žalovanému bola dňa 31.05.2021 doručená žiadosť žalobkyne, t. č. maloletej, podľa zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len „zákon o obetiach trestných činov“), podaná vyššie uvedenou advokátskou kanceláriou – zástupcom žalobkyne – ktorú splnomocnila plnomocenstvom z 10.08.2020 na zastupovanie žalobkyne v tejto veci E. E. F., riaditeľka Centra pre deti a rodiny G. C., a ktorou sa žalobkyňa domáhala poskytnutia finančného odškodnenia za nemajetkovú ujmu, morálnu škodu vo výške 5 800 Eur (ďalej len „žiadosť z 31.05.2021“), ktorú utrpela v presne nezistenom čase okolo polnoci z 03.04.2020 na 04.04.2020 vo Veľkých Kapušanoch, v dôsledku násilného trestného činu páchateľa B. H., nar. XX.XX.XXXX, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 26T/20/2020 zo dňa 18.08.2020, právoplatným dňa 18.08.2020 (ďalej len „trestný rozsudok“). Uvedeným trestným rozsudkom bol obvinený B. H. uznaný za vinného zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania, obeťou ktorého sa stala žalobkyňa, za čo mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 56 mesiacov nepodmienečne. 2. Žalovaný výzvou z 08.06.2021 vyzval zástupcu žalobkyne na doplnenie žiadosti z 31.05.2021 vedenej pod č. 23719/2021/143 spočívajúce v predložení dokladu o oprávnení zastupovať maloletú žiadateľku (žalobkyňu) E. E. F. - riaditeľkou Centra pre deti a rodiny Veľké Kapušany.
3. Zástupca žalobkyne vo vyjadrení z 15.06.2021 uviedol, že zasiela uznesenie Okresného súdu Michalovce sp. zn. 15P/170/2015 z 29.01.2016 o nariadení ústavnej starostlivosti maloletej žiadateľke a jej umiestnení do Centra pre deti a rodiny Veľké Kapušany (ďalej len „rozsudok o nariadení ústavnej starostlivosti žalobkyni“) z dôvodu, že výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená a narušená, a rodičia maloletej nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa; zároveň, že to je jediný doklad, ktorým disponuje. 4. Žalovaný zaslal zástupcovi žalobkyne oznámenie z 21.06.2021, v ktorom uviedol, že zaslaný doklad nepreukazuje oprávnenosť riaditeľky príslušného centra ako zákonnej zástupkyne zastupovať maloletú žiadateľku v konaní o poskytnutí odškodnenia podľa zákona o obetiach trestných činov, a že rozsudok o nariadení ústavnej starostlivosti žalobkyni neobsahuje výrok o zastupovaní žalobkyne. Ďalej si sám žalovaný žiadosťou o súčinnosť zistil od Okresného súdu Michalovce, že ohľadom maloletej sa nevedie iné konanie okrem konania, v ktorom bol vydaný rozsudok o nariadení ústavnej starostlivosti žalobkyni. Následne žalovaný zaslal zástupcovi žalobkyne oznámenie s č. 23719/2021/143 z 20.10.2021 k žiadosti o odškodnenie s uvedením, že keďže nie je preukázané, že E. E. F. – riaditeľka Centra pre deti a rodiny Veľké Kapušany - bola oprávnená zastupovať maloletú žiadateľku pri podaní žiadosti, musí konštatovať, že na žiadosť z 31.05.2021 nie je možné prihliadať. 5. Dňa 07.02.2022 bolo žalovanému k žiadosti z 31.05.2021 č. 23719/2021/143 doručené doplnenie žiadosti o plnomocenstvo z 10.08.2020 udelené matkou maloletej žalobkyne na zastupovanie žalobkyne zástupcom žalobkyne vo veci náhrady bolestného/ škody na zdraví, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a nemajetkovej ujmy v konaní o náhrade škody pre obete trestných činov podľa zákona o obetiach trestných činov. 6. Žalovaný vyzval zástupcu žalobkyne výzvou s č. 11534/2022/143 zo 14.02.2022 na vyplnenie tlačiva žiadosti o odškodnenie v prípade, ak sa domnieva, že spĺňa podmienky pre priznanie odškodnenia podľa zákona o obetiach trestných činov a jej zaslanie žalovanému. 7. Dňa 14.02.2022 zástupca žalobkyne zaslal žalovanému doplnenie žiadosti o odškodnenie, ktoré bolo vedené v konaní pod č. 23719/2021/143, a teda v zmysle inštrukcie žalovaného aj s vyplneným novým tlačivom žiadosti zo 14.02.2022 (ďalej len „žiadosť zo 14.02.2022“). 8. Následne žalovaný rozhodnutím č. 11534/2022/143 zo dňa 27.06.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) nepriznal žalobkyni odškodné s poukazom na § 15 ods. 2 zákona o obetiach trestných činov. V napadnutom rozhodnutí uviedol, že posudzoval žiadosť zo 14.02.2022, jej prílohy, trestný rozsudok, pričom ako prvé skúmal otázku včasnosti uplatnenia nároku. Vychádzal z toho, že žalobkyňa si nárok na odškodnenie uplatnila žiadosťou zo 14.02.2022, doručenou žalovanému v ten istý deň. Dôvodil, že trestný rozsudok, ktorým bol páchateľ uznaný za vinného zo spáchania násilného trestného činu, ktorého obeťou sa stala žalobkyňa, nadobudol právoplatnosť dňa 18.08.2020, teda podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 15 ods. 2 zákona o obetiach trestných činov lehota jedného roka uplynula dňa 18.08.2021. Žalovaný mal za to, že v tomto prípade nie je splnená základná podmienka pre priznanie odškodnenia žalobkyni, keďže žiadosť bola podaná po uplynutí lehoty podľa § 15 ods. 2 zákona o obetiach trestných činov. Konštatoval tiež, že neboli splnené podmienky podľa § 15 ods. 3 a ods. 4 zákona o obetiach trestných činov, keďže súd žiadateľku s nárokom na náhradu škody neodkázal na civilný proces ani žiadateľka v žiadosti neuvidela, že by prebiehalo akékoľvek konanie (civilné alebo exekučné), ktoré by malo vplyv na plynutie lehoty. 9. Pre úplnosť žalovaný v napadnutom rozhodnutí zrekapituloval priebeh konania od podania žiadosti z 31.05.2021. Uviedol, že už dňa 31.05.2021 mu bola doručená žiadosť žalobkyne o odškodnenie, pričom túto žiadosť podal totožný právny zástupca splnomocnený E. E. F., riaditeľkou Centra pre deti a rodiny Veľké Kapušany, avšak táto žiadosť nemôže pre žiadateľku vyvolávať žiadne právne účinky, keďže E. E. F. nebola oprávnená zastupovať maloletú žiadateľku, o čom žalovaný informoval právneho zástupcu žiadateľky listom zo dňa 08.06.2021 a vyzval ho na doplnenie dokladu preukazujúceho toto oprávnenie. Žalovaný uviedol, že právny zástupca na výzvu reagoval dňa 15.06.2021, keď uviedol, že iným dokladom nedisponuje. Žalovaný preto listom zo dňa 21.06.2021 právneho zástupcu informoval, že rozsudok o nariadení ústavnej starostlivosti žalobkyni nepreukazuje oprávnenie E. E. F. zastupovať žiadateľku. Tiež uviedol, že po súčinnosti zo strany Okresného súdu Michalovce, podľa ktorej žiadne iné rozhodnutie, ktoré by upravovalo starostlivosť o maloletú žiadateľku a jej zastupovanie, nebolo
vydané, listom z 20.10.2021 informoval právneho zástupcu, že na žiadosť z 31.05.2021 nie je možné prihliadať. Ďalej uviedol, že právny zástupca dňa 07.02.2022 doručil žalovanému plnomocenstvo z 10.08.2020, podľa ktorého ho splnomocnila matka žiadateľky na zastupovanie žiadateľky v konaní o poskytnutí odškodnenia podľa zákona o obetiach trestných činov, pričom na základe výzvy žalovaného zo dňa 14.02.2022 právny zástupca v ten istý deň doručil žalovanému žiadosť žiadateľky o odškodnenie zastúpenej matkou A. B., nar. XX.XX.XXXX, ako jej zákonnou zástupkyňou a vo vzťahu k tejto žiadosti je vydané napadnuté rozhodnutie. II. Správna žaloba 10. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 16.08.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.08.2022, domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, a to s označením dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v relevantnom znení (ďalej len „SSP“). 11. Žalobkyňa uviedla, že v zmysle uvedeného skutku mala podľa § 12 ods. 3 zákona o obetiach trestných činov nárok na desaťnásobok minimálnej mzdy za rok 2020 (minimálna mzda za rok 2020 bola vo výške 580 Eur), teda žalobkyňa mala zákonný nárok na finančné odškodnenie vo výške 5.800 Eur. 12. Žalobkyňa nesúhlasila s názorom žalovaného o oneskorenom podaní žiadosti, ale mala za to, že žiadosť o odškodnenie bola podaná včas v zákonnej 1-ročnej lehote. Žalobkyňa pre odstránenie rozporov uviedla nasledovnú časovú postupnosť: 1) 18.08.2020 právoplatnosť trestného rozsudku (začatie plynutia lehoty na podanie odškodnenia), 2) 19.01.2021-28.02.2021 prerušenie plynutia lehôt v zmysle § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v relevantnom znení (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z. z.“), podľa ktorého dané lehoty odo dňa účinnosti tohto zákona dňa 19.01.2021 do 28.02.2021 neplynú, 3) 31.5.2021 podanie žiadosti žiadateľky o odškodnenie v zmysle zákona o obetiach trestných činov, teda v súlade s § 11 ods. 2 tohto zákona došlo k prerušeniu prekluzívnej lehoty na uplatnenie odškodnenia – do 20.10.2021, kedy bolo vydané oznámenie o odmietnutí poskytnutia odškodneniam, dovtedy lehota neplynula; plynutie lehoty na odškodnenie teda začalo plynúť od doručenia oznámenia z 20.10.2021 až do 07.02.2022, kedy žalobkyňa doposlala ďalšie plnomocenstvo (pokračovanie plynutia lehoty), 4) 07.02.2022 – doposlanie plnomocenstva žiadateľky k označenému konaniu (prerušenie plynutia lehoty). 13. K uvedenej časovej postupnosti žalobkyňa ďalej zhrnula, že lehota na uplatnenie odškodnenia začala plynúť odo dňa právoplatnosti trestného rozsudku 18.08.2020, teda lehota začala plynúť dňa 19.8.2020 a plynula až do 19.01.2021, teda do účinnosti zákona č. 62/2020 Z. z., na základe ktorého od 19.01.2021 do 28.02.2021 v súlade s § 8 písm. a) tohto zákona neplynula. Plynutie lehoty pokračovalo od 01.03.2021 do 31.05.2021, kedy došlo k uplatneniu odškodnenia. Lehota v súlade s § 11 ods. 4 zákona o obetiach trestných činov následne neplynula až do rozhodnutia/oznámenia žalovaného z 20.10.2021, ktorým nepriznal žalobkyni odškodnenie. Následne od 21.10.2021 až do 07.02.2022, kedy si žalobkyňa uplatnila v súlade s § 11 ods. 5 zákona o obetiach trestných činov odškodnenie, opakovane plynula lehota, avšak ku dňu podania opakovanej žiadosti je zrejmé, že s poukazom na uvedené neplynutie lehôt bola opakovaná žiadosť žalobkyne podaná včas. Zároveň uviedla výpočet: 19.08.2020 – 19.01.2021 = 154 dní, 01.03.2021 – 31.05.2021 = 92 dní, 21.10.2021 - 07.02.2022 = 110 dní, spolu 154 +92 +110 = 356 dní. V zmysle uvedeného matematického výpočtu nemohlo podľa žalobkyne v žiadnom prípade dôjsť k márnemu uplynutiu prekluzívnej lehoty na podanie odškodnenia, keďže z nej uplynulo 356 dní, teda opakovaná žiadosť o odškodnenie bola podaná včas v zákonnej lehote v súlade s § 15 zákona o obetiach trestných činov. 14. Výklad žalovaného, že žalobkyňa si prvýkrát uplatnila žiadosť o odškodnenie v zmysle zákona o obetiach trestných činov až dňa 07.02.2022 (resp. 14.02.2022 ako nesprávne uvádza v napadnutom rozhodnutí), je podľa žalobkyne nesprávny a došlo by ním k zmareniu účelu uvedeného zákona, kedy žalobkyňa ako obeť násilného trestného činu nemala reálne žiadnu možnosť na získanie odškodnenia. Žalobkyňa uviedla, že sa nemohla skontaktovať so svojou matkou, keďže táto sa o ňu nestarala, preto bola súdnym rozhodnutím umiestnená do detského domova a nemohla od nej žiadať podpísať plnú moc
(to sa dosiahlo až po rozsiahlom pátraní príslušného centra po matke žalobkyne), preto žalovaného extrémne formalistický prístup (ktorý je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR a ČR neprípustný) v tomto smere de facto zmaril žalobkyni získanie odškodnenia ako obete trestného činu. III. Vyjadrenie žalovaného, ďalší priebeh súdneho konania 15. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 06.10.2022 zotrval na svojich predchádzajúcich záveroch, odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. V prvom rade mal za to, že z napadnutého rozhodnutia je nepochybne zrejmé, že žiadosť bola podaná po uplynutí jednoročnej premlčacej lehoty stanovenej v § 15 zákona o obetiach trestných činov. Nestotožnil sa s námietkou žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, pretože podľa neho obsahuje zrozumiteľné dostatočné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré bolo vydané a pre ktoré došlo k nepriznaniu odškodnenia. Namietal, že žalobkyňa nežiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci – že by došlo k nesprávnej aplikácii namietaných ustanovení právnych predpisov, a tým nesprávnemu rátaniu lehoty na podanie žiadosti, ale len z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Preto keďže súd je viazaný rozsahom a dôvodom žaloby podľa § 134 SSP, je súd podľa žalovaného obmedzený len na prieskum napadnutého rozhodnutia v rozsahu žalobkyňou namietanej nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pričom z napadnutého rozhodnutia je podľa žalovaného zrejmé, že je preskúmateľné a riadne odôvodnené. Z uvedeného dôvodu považoval žalobu za zjavne nedôvodnú, a to pre neoznačenie konkrétnych dôvodov, pre ktoré by malo byť napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. 16. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že doplnenie žiadosti zástupcom žalobkyne zo 07.02.2021 nemohlo byť doplnením žiadosti z 31.05.2021, keďže k tomuto dňu žalovaný neevidoval žiadnu žiadosť žalobkyne zastúpenej zákonnou zástupkyňou - matkou, takáto žiadosť bola žalovanému doručená až 14.02.2022. Uviedol, že § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. sa nemôže vzťahovať na predmetné konanie, ktoré je rýdzo administratívne konanie v oblasti verejného práva a nie je to uplatňovanie práva v súkromnoprávnych vzťahoch ani pred súdom. Dodal, že zástupcovi žalobkyne nič nebránilo podať žiadosť o odškodnenie včas, keďže z plnomocenstva predloženého dňa 07.02.2022 vyplýva, že plnomocenstvo udelené matkou žalobkyne zástupcovi žalobkyne bolo udelené už 10.08.2020, pričom žiadosť v zastúpení matkou žalobkyne doručil zástupca žalobkyne žalovanému až 14.02.2022, teda rok a pol po tom, čo bol splnomocnený na zastupovanie žalobkyne. Taktiež § 15 ods. 4 zákona o obetiach trestného činu sa nevzťahuje na podanie žiadosti žalovanému, ale je viazané na situáciu, ak si obeť uplatňuje nárok na odškodnenie od páchateľa násilného trestného činu. Nestotožnil sa s názorom žalobkyne o podaní opakovanej žiadosti a jej podaní včas. Námietku o extrémne formalistickom prístupe žalovaného a znemožneniu žalobkyni získať odškodnenie žalovaný spochybnil tým, že už v auguste 2020 bol zástupca žalobkyne splnomocnený matkou žalobkyne na jej zastupovanie v konaní o odškodnení podľa zákona o obetiach trestných činov, a napriek tomu podal najskôr žiadosť z 31.05.2021 s plnomocenstvom od osoby, ktorá nebola oprávnená zastupovať žalobkyňu a potom s plnomocenstvom od jej matky až 14.02.2022. Dodal, že žalovaný počas celého prieskumného procesu o potenciálnom nároku žalobkyne konal proaktívne a jeho účelom nebolo zmariť možnosť žalobkyni získať finančné odškodnenie, ale poučiť právneho zástupcu žalobkyne o správnej aplikácii § 16 zákona o obetiach trestných činov. 17. Žalobkyňa v replike z 31.10.2022 zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe, poukázal na to, že žalovaný nedal preskúmateľným spôsobom odpoveď na to, prečo žalobkyni nepriznal finančné odškodnenie, na ktoré má zákonný nárok, prečo neprihliadal na žiadosť žalobkyne, ktorá si riadne a včas uplatnila svoj nárok u žalovaného, pričom zároveň so žiadosťou si uplatnila nárok priamo u páchateľa. Akcentoval na to, že v samotnej žiadosti je ako žiadateľka označená žalobkyňa, nie jej zákonná zástupkyňa ani iná osoba, a teda celý čas sa jedná o nárok žalobkyne ako obete násilného trestného činu. Žalovaný hľadal za každých okolností zámienku, ako nepriznať žalobkyni – maloletej obeti odškodnenie a jeho konanie odporuje zákonu o obetiach trestných činov. 18. Žalovaný v duplike z 18.05.2026 zotrval na tom, že napadnuté rozhodnutie je v plnej miere zrozumiteľné, riadne odôvodnené a preskúmateľné. Mal za to, že v napadnutom rozhodnutí jasne uviedol dôvod nepriznania odškodnenia a zároveň pre úplnosť vysvetlil, prečo nebolo možné prihliadať na žiadosť z 31.05.2021, o čom bol zástupca žalobkyne informovaný listom z 20.10.2021. Námietku
o hľadaní zámienky na nepriznanie odškodnenia považoval za absurdnú, keďže jediným dôvodom nepriznania odškodnenia žalobkyni bolo objektívne zmeškanie zákonnej lehoty, a to práve (ne)činnosťou zástupcu žalobkyne. Zdôraznil, že v priznaní odškodnenia žalobkyni bránia žalovanému zákonné mantinely spočívajúce v splnení zákonnej podmienky podania žiadosti o odškodnenie riadne a včas, v čom však zástupcovi žalobkyne od 10.08.2020 nič nebránilo. IV. Relevantná právna úprava 19. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP v aktuálne platnom a účinnom znení, „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 20. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“ 21. Podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a g) SSP, „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.“ 22. Podľa § 15 zákona o obetiach trestných činov, „(1) O poskytnutí odškodnenia rozhoduje a odškodnenie vypláca na základe písomnej žiadosti obete násilného trestného činu rozhodovací orgán, ktorým je ministerstvo spravodlivosti. (2) Žiadosť sa podáva orgánu podľa odseku 1 najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu podľa § 11 ods. 1 alebo rozhodnutia podľa § 11 ods. 2. Uplynutím tejto lehoty nárok na odškodnenie podľa tohto zákona zaniká, ak odseky 3 a 4 neustanovujú inak. (3) Ak súd v trestnom konaní odkázal obeť násilného trestného činu s jej nárokom na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku ujmy na zdraví, na civilný proces alebo konanie pred iným orgánom, žiadosť sa podáva do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o nároku obete násilného trestného činu v civilnom procese alebo konaní pred iným orgánom. Uplynutím tejto lehoty nárok na odškodnenie podľa tohto zákona zaniká, ak odsek 4 neustanovuje inak. (4) Lehoty podľa odsekov 2 a 3 neplynú počas konania pred príslušným orgánom, najmä počas civilného procesu a exekučného konania, v ktorom si obeť násilného trestného činu uplatňuje nárok na odškodnenie ujmy na zdraví priamo od osoby, ktorá jej ujmu na zdraví spôsobila. (5) Obeť násilného trestného činu môže žiadosť v lehotách uvedených v odsekoch 2 a 3 podať aj opakovane, ak to odôvodňujú okolnosti výpočtu a poskytnutia odškodnenia. Celková suma odškodnenia v tej istej veci nesmie presiahnuť výšku odškodnenia vypočítanú podľa § 12 a 13.“ 23. Podľa § 11 ods. 1 zákona o obetiach trestných činov, „Nárok na odškodnenie obete násilného trestného činu podľa tohto zákona vzniká, ak v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví, alebo rozsudok, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, pretože nie je trestne zodpovedný pre nedostatok veku alebo nepríčetnosť a ujma na zdraví nebola obeti násilného trestného činu plne uhradená inak.“ 24. Podľa § 11 ods. 2 a ods. 4 zákona o obetiach trestných činov, „(2) Nárok na odškodnenie okrem prípadov uvedených v odseku 1 vzniká aj vtedy, ak dôjde k prerušeniu trestného stíhania z dôvodov podľa § 228 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až e) Trestného poriadku, k zastaveniu trestného stíhania z dôvodov podľa § 215 ods. 1 písm. c) až f) a h) Trestného poriadku alebo z dôvodu podľa § 215 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, prípadne k odloženiu veci z dôvodu podľa § 215 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, a výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní nevyvolávajú dôvodné pochybnosti o tom, že sa stal trestný čin, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví.
(4) Obeť trestného činu sexuálneho zneužívania nemá nárok na odškodnenie podľa tohto zákona, ak dôjde k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby alebo k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že obžalovaný alebo obvinený pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedný.“ 25. Podľa § 12 ods. 3 zákona o obetiach trestných činov, „Pri trestnom čine obchodovania s ľuďmi, trestnom čine znásilnenia, trestnom čine sexuálneho násilia, trestnom čine sexuálneho zneužívania, trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo trestnom čine nedobrovoľného zmiznutia má obeť násilného trestného činu nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu vo výške desaťnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu.“ 26. Podľa § 16 ods. 5 zákona o obetiach trestných činov, „Ministerstvo spravodlivosti je povinné rozhodnúť o žiadosti do štyroch mesiacov odo dňa doručenia úplnej žiadosti. Táto lehota sa predlžuje o čas od vyžiadania súčinnosti alebo dokladov nevyhnutných pre rozhodnutie do ich poskytnutia od príslušných orgánov činných v trestnom konaní, súdov, iných štátnych orgánov, vyšších územných celkov, obcí a iných osôb.“ 27. Podľa § 8 zákona č. 62/2020 Z. z., „Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú, b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.“ 28. Podľa čl. 3 smernice Rady č. 2004/80/ES z 29.04.2004 o náhradách obetiam trestnej činnosti (ďalej len „smernica o náhradách obetiam trestnej činnosti“), zodpovedné orgány a administratívne postupy „1. Členské štáty vytvoria alebo poveria jednu alebo viacero inštitúcií alebo akékoľvek iné orgány, ďalej len "asistenčný orgán alebo orgány" zodpovednosťou za uplatňovanie článku 1. 2. Členské štáty vytvoria alebo poveria jednu alebo viacero inštitúcií alebo akékoľvek iné orgány zodpovednosťou za rozhodovanie o žiadostiach o odškodnenie, ďalej len "rozhodujúci orgán alebo orgány". 3. Členské štáty sa usilujú udržiavať administratívne formality vyžadované od žiadateľa o odškodnenie na minime.“ V. Právne posúdenie veci správnym súdom 29. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 10S správneho súdu. 30. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 31. Správny súd sa ako prvé zaoberal rozsahom žalobných bodov v zmysle námietky žalovaného, že súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby podľa § 134 SSP je v tomto prípade obmedzený len na prieskum napadnutého rozhodnutia v rozsahu žalobkyňou namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zmysle § 55 ods. 3 SSP sa každé podanie posudzuje podľa obsahu (nie podľa označenia ustanovenia právneho
predpisu) a že v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP je náležitosťou správnej žaloby uvedenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné (teda nie je povinnosťou žalobcu žalobné body podradiť ani podradiť správne pod § 191 ods. 1 SSP). Pokiaľ žalobca v žalobe neuvedie označenie dôvodov na zrušenie rozhodnutia podľa písmen v zmysle § 191 ods. 1 SSP alebo sa pomýli v podradení žalobných bodov pod nesprávne dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia, nie je za to tzv. „potrestaný“ tým, že mu súd žalobu prejedná len v rozsahu nesprávne označeného písmena ako dôvodu na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 SSP (ako sa toho domáhal vo vyjadrení k žalobe žalovaný) alebo, ak ich neoznačil vôbec, že by mu žalobu vôbec meritórne neprejednal. Práveže v zmysle vyššie citovaných ustanovení súd pri posudzovaní rozsahu a dôvodov žaloby vychádza vždy z obsahu žaloby, teda z celého podania žaloby, z čoho vyfiltruje všetky žalobné body, ktoré v prípade dôvodnosti žalobného bodu/ žalobných bodov finálne súd podraďuje pod niektorý z dôvodov na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 SSP. 32. Súd teda v zmysle z vyššie uvedeného identifikoval zo žaloby viaceré žalobné body, a to v skratke: (i) nesprávne vyhodnotenie včasnosti podania žiadosti, najmä čo sa týka nezohľadnenia prerušenia plynutia lehoty na podanie žiadosti a namietanej neaplikácie príslušných ustanovení právnych predpisov o prerušení lehoty (čo by mohlo byť podradené ako dôvod na zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, a aj pokiaľ toto ustanovenie správne neuviedla žalobkyňa v žalobe, z obsahu argumentácie jasne vyplýva), (ii) nesprávny postup žalovaného, ktorým došlo k zmareniu možnosti získať odškodnenie žalobkyni, extrémne formalistický postup žalovaného a jeho neprípustnosť, keď nesprávne vykladal zákon o obetiach trestných činov, nesprávne posúdil podanie žiadosti až 14.02.2022 (čo by mohlo byť podradené ako dôvod na zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP), (iii) napokon najvšeobecnejšie namietanú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatočnú odôvodnenosť v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP, pod ktorú v kontexte celej žaloby spadá celkový záver žalovaného o nepriznaní odškodnenia, ako aj hlavný dôvod nepriznania odškodnenia – podanie žiadosti po uplynutí zákonnej lehoty, teda bez konkretizácie o ne/ odôvodnenosti jednotlivých čiastkových záverov žalovaného. 33. Správny súd vyhodnotil námietky žalobkyne týkajúce sa extrémne formalistického prístupu žalovaného, ktorý zmaril žalobkyni získanie odškodnenia ako obete trestného činu a týkajúce sa nepreskúmateľnosti záveru žalovaného, že žalobkyňa si prvýkrát uplatnila žiadosť o odškodnenie až 14.02.2022, ako dôvodné. 34. Na úvod dáva súd do pozornosti, že v zmysle čl. 3 smernice o náhradách obetiam trestnej činnosti, ktorá bola transponovaná do zákona o obetiach trestných činov, je orgán zodpovedný za uplatňovanie práva predložiť žiadosť v členskom štáte – t. j. žalovaný – je nielen rozhodovací orgán o poskytovaní odškodnenia obetiam trestných činov ale predstavuje aj tzv. „asistenčný orgán“ zodpovedný za uplatňovanie článkov smernice, ktorý poskytuje obeti násilného trestného činu aj potrebnú pomoc na podanie žiadosti o odškodnenie (a to nielen v prípade trestného činu spáchaného v inom členskom štáte). Zároveň v zmysle čl. 3 ods. 3 uvedenej smernice vyplýva, že členské štáty sa majú usilovať udržiavať administratívne formality vyžadované od žiadateľa o odškodnenie na minime. 35. V danom prípade však zo strany žalovaného nedošlo k potrebnej pomoci obeti - žalobkyni na podanie žiadosti o odškodnenie, a tiež bol zo strany žalovaného vyžadovaný a aplikovaný vysoký stupeň formalizmu pri podávaní a posudzovaní žiadosti, teda išlo o postup v rozpore so zmyslom a účelom príslušnej smernice ako aj zákona (čo žalobkyňa namietala v bode III. žaloby). Hoci v danom prípade konal za žalobkyňu advokát, neznamená to, že žalovaný môže nastoliť v komunikácií najvyššiu mieru formalizmu, práveže s ohľadom na daný typ konania mal byť i napriek tomu stále aj asistenčným a poradným orgánom, keďže sa v podstate celý čas jednalo o nárok žalobkyne - obete násilného trestného činu, a to dokonca obete maloletej, kedy podávanie žiadosti má svoje špecifiká, ako napríklad v zastúpení maloletej žiadateľky umiestnenej v detskom domove. 36. Správny súd sa stotožnil s námietkou žalobkyne, že žalovaný po podaní žiadosti z 31.05.2021 postupoval príliš formalisticky, keď ako vyplýva z administratívneho spisu (i) advokáta len stroho vyzýval na predloženie dokumentu na preukázanie oprávnenosti zastupovať maloletú žiadateľku riaditeľkou centra pre deti a rodiny, (ii) neskôr mu oznámil, že doložený rozsudok o nariadení ústavnej starostlivosti maloletej nepreukazuje oprávnenosť riaditeľky centra pre deti a rodiny ju zastupovať v tomto konaní,
(iii) a napokon mu oznámil, že zistil, že rozhodnutie súdu o oprávnenosti zastupovať maloletú daným centrom pre deti a rodiny nejestvuje, a preto na žiadosť z 31.05.2021 nie je možné prihliadať, (iv) po neskoršom zaslaní doplnenia žiadosti o plnú moc udelenú matkou maloletej vyzval advokáta na vyplnenie tlačiva žiadosti, (v) a vzápätí o predloženej žiadosti zo 14.02.2022 rozhodol ako o novej žiadosti napadnutým rozhodnutím o nepriznaní odškodnenia žalobkyni z dôvodu podania tejto druhej žiadosti po uplynutí lehoty podľa § 15 ods. 2 zákona o obetiach trestných činov. 37. Žalovaný jednak v tomto prípade vôbec nepostupoval ako asistenčný/pomocný orgán, keďže v takto špecifickej situácii, kedy sa jednalo o maloletú obeť umiestnenú v detskom domove, neposkytol zástupcovi žalobkyne informácie o možnosti podania žiadosti maloletou osobou, a teda či (i) napríklad nemohla takúto žiadosť podať maloletá sama, resp. splnomocniť advokáta sama maloletá (§ 9 Občianskeho zákonníka), alebo (ii) či je potrebné na podanie žiadosti výlučne splnomocnenie od zákonného zástupcu maloletej s dopytom, či je takýto zákonný zástupca schopný a dostupný maloletú zastupovať (alebo nie je potrebné iniciovať konanie o ustanovenie opatrovníka maloletej, prípadne či nejde o situáciu podľa § 113 Občianskeho zákonníka, kedy premlčanie /m. m. preklúzia/ nezačne plynúť, dokiaľ nie je ustanovený zástupca osobe, ktorá musí mať zákonného zástupcu), (iii) resp. či a prečo podanie žiadosti riaditeľkou centra pre deti a rodiny, v ktorom bola žalobkyňa umiestnená, nepredstavuje zastupovanie maloletého dieťaťa v bežných veciach v zmysle zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov. Zároveň odhliadnuc od toho, či žalovaný vystupoval aj ako asistenčný orgán alebo nie a či tieto informácie poskytol žalobkyni/ zástupcovi žalobkyni iniciatívne, súd má za to, že s podaním žiadosti z 31.05.2021 sa žalovaný vo vyššie naznačenom smere nevysporiadal (čo namietala žalobkyňa v žalobe všeobecne), a teda neodôvodnil dostatočne (resp. nijako, žiadnym odkazom na ustanovenia zákonov a pod.) neoprávnenosť zastupovania maloletej riaditeľkou centra pre deti a rodiny, a to ani v liste - oznámení z 20.10.2021 ani v napadnutom rozhodnutí. Bral to akosi automaticky nemožné, ale v žiadnom liste/ rozhodnutí to nevysvetlil. Z uvedeného dôvodu sú závery žalovaného nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené, rovnako ako záver o tom, že žiadosť bola podaná 14.02.2022 (čo presne namietala žalobkyňa v žalobe), keďže žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal nijako s nedostatkami žiadosti z 31.05.2021, s podaním dvoch žiadostí žalobkyňou, oprávnenosti jej zastupovania osobami uvedenými v plnomocenstvách, nevydaním rozhodnutia o prvej žiadosti, neakceptovaním doplnenia žiadosti z 31.05.2021 o druhé plnomocenstvo tak, ako to mienila žalobkyňa v jej podaniach, ale žalovaný len faktograficky uviedol stav administratívneho konania a všetky listiny, ktoré sa v administratívnom spise nachádzajú a podanie druhej žiadosti zo 14.02.2022 po uplynutí zákonnej lehoty. Otázka oneskorene podanej žiadosti v tomto prípade nie je vyriešená len odkazom na § 15 ods. 2 zákona o obetiach trestných činov, ako to odôvodnil žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ale je nerozlučne spojená s otázkou možností zastúpenia maloletej žalobkyne umiestnenej v detskom domove a s otázkou celkového priebehu správneho konania od podania žiadosti z 31.05.2021, a s týmito súvislosťami sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nijako nevysporiadal. 38. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky, vychádzajúcu z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej je opakom hľadania spravodlivosti prepiaty formalizmus, keď súd alebo správny orgán vyloží a použije právne predpisy, avšak v rozpore s ich zmyslom a účelom (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 50/2019 z 06.02.2019). Ďalej porušenie niektorej z noriem jednoduchého práva, a to v dôsledku interpretácie, ktorá je v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (napr. prílišný formalizmus), potom zakladá porušenie základných práv a slobôd (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 192/2028 z 28.08.2008), prípadne konkrétnych práv vyplývajúcich z príslušného zákona. 39. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31.08.2017, „Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.“.
40. Za ďalšie v zmysle § 15 ods. 1, § 16 ods. 5 zákona o obetiach trestných činov je žalovaný povinný rozhodnúť o žiadosti do štyroch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti, pričom lehota sa predlžuje o čas vyžiadania si potrebných dokladov, teda zákon v tomto administratívnom konaní predpokladá rozhodovanie/ vydanie rozhodnutia žalovaným a možné predĺženie lehoty za účelom získavania potrebných dokladov. Na konanie podľa zákona o obetiach trestných činov sa nevzťahuje správny poriadok (okrem štvrtej časti týkajúcej sa opravných prostriedkov), a teda iný postup ukončenia konania ako vydanie rozhodnutia nie je zákonom upravený. Žalovaný však vo vzťahu k žiadosti z 31.05.2021 nevydal rozhodnutie, teda de facto toto administratívne konanie nebolo ukončené listom z 20.10.2021 (keďže správny orgán nerozhodol o nepriznaní či priznaní odškodnenia žalobkyni, teda konanie nebolo ukončené rozhodnutím), potom v zmysle uvedených zákonných ustanovení konanie trvalo, preto doplnenie žiadosti zo 07.02.2021 advokátom o novú plnú moc bolo potrebné brať ako doplnenie žiadosti z 31.05.2021, rovnako aj predloženie novo vyplneného formulára žiadosti zo 14.02.2022 ako doplnenie/upravenie žiadosti z 31.05.2021. V zmysle uvedeného potom bude potrebné sa v novom rozhodnutí vysporiadať so žiadosťou žalobkyne z 31.10.2021 vo vyššie naznačenom smere, a teda po odstránení nedostatkov plnej moci v prebiehajúcom administratívnom konaní (k čomu došlo 07.02.2022 a 14.02.2022), vydať rozhodnutie s posúdením nároku ako takého. 41. Zároveň súd uvádza, že od podania žiadosti z 31.05.2021 ide stále o nárok žalobkyne (nie jej zákonnej zástupkyne, nie jej právneho zástupcu), teda celý čas sa jedná o ten istý nárok žalobkyne na odškodnenie ako obete násilného trestného činu (čo akcentovala aj žalobkyňa v žalobe), o ktorom nebolo rozhodnuté až do vydania napadnutého rozhodnutia. Podstatou akéhokoľvek konania je jeho predmet a subjekt, pričom v tomto prípade bol ten istý nárok uplatnený tou istou žiadateľkou žiadosťou z 31.05.2021, neskôr doplnený podaním zástupcu žalobkyne z 07.02.2022 aj zo 14.02.2022 a žalovaný nemal dôvod to hodnotiť ako nesúvisiace nároky, nesúvisiace žiadosti, či bez svojho predchádzajúceho rozhodnutia o tomto nároku žiadať o predloženie úplne novej nesúvisiacej žiadosti a takto ju posúdiť ako zjavne podanú oneskorene. 42. Na druhej strane obrana žalovaného, že nešlo o jeho extrémne formalistický prístup a znemožnenie žalobkyni získať odškodnenie, spočívala v tom, že zástupca žalobkyne bol už v auguste 2020 splnomocnený matkou žalobkyne na jej zastupovanie v konaní o odškodnení podľa zákona o obetiach trestných činov, a napriek tomu podal najskôr žiadosť z 31.05.2021 s plnomocenstvom od osoby, ktorá nebola oprávnená zastupovať žalobkyňu a potom s plnomocenstvom od jej matky až 14.02.2022, teda zmeškanie lehoty na podanie žiadosti žalobkyne spočívalo v činnosti jej zástupcu. V tejto súvislosti súd uvádza, že zástupca žalobkyne v žalobe uvádzal, že žalobkyňa bola umiestnená do detského domova z dôvodu, že sa jej rodičia o ňu nestarali, porušovali svoje povinnosti rodičov, jej výchova bola vážne narušená, nemohla sa so svojou matkou skontaktovať a toto sa dosiahlo až po rozsiahlom pátraní Centra pre deti a rodiny Veľké Kapušany (ergo zjavne získanie plnej moci od matky žalobkyne trvalo nejakú dobu, resp. v nejako čase nebolo možné), avšak žalovaný tieto skutočnosti nijako nevzal do úvahy, pričom mohlo ísť aj o skutočnosti majúce za následok neplynutie lehoty na uplatnenie nároku (pozri bod 37. vyššie). Zároveň žalovaný ako orgán zodpovedný za uplatňovanie práva na odškodnenie obetí násilných trestných činov neposkytol nijakú prospešnú súčinnosť zástupcovi žalobkyne/ maloletej žalobkyni/ riaditeľke centra, ale svojím postupom a listami len vyslovoval závery, že uplatnenie žiadosti nie je dostatočné, správne, a to bez zdôvodnenia, čo a ako je potrebné doplniť, bez poukazu na príslušné ustanovenia právnych predpisov a podobne, čo sa v takomto type konania javí ako prílišný formalizmus. 43. Pre úplnosť súd uvádza, že sa nestotožnil so žalobnými námietkami o prerušení plynutia lehoty na podanie žiadosti, a to od podania žiadosti dňa 31.05.2021 do oznámenia žalovaného dňa 20.10.2021 (okrem toho v zmysle predchádzajúceho odseku 40. konanie de facto ukončené nebolo, o rozhodnutie o nároku 20.10.2021 nešlo), pretože z § 11 ods. 2 a ods. 4 zákona o obetiach trestných činov, na ktoré v tejto súvislosti poukazovala žalobkyňa, nevyplýva žiadne prerušenie plynutia lehoty na uplatnenie odškodnenia podľa tohto zákona. Ustanovenie § 15 ods. 4 zákona o obetiach trestných činov, ktoré v tejto časti žaloby citovala žalobkyňa, sa tiež nevzťahuje na konanie o žiadosti pred žalovaným, ale na konania, v ktorých si obeť uplatňuje nárok na odškodnenie ujmy na zdraví priamo od páchateľa. Uvedené prerušenie nevyplýva zo žalobkyňou uvedených ustanovení zákona a na iné neodkazovala, túto námietku preto vyhodnotil súd ako nedôvodnú. 44. Obdobne, čo sa týka prerušenia plynutia lehoty na podanie žiadosti podľa § 8 zákona č. 62/2020 Z. z., od 19.01.2021 – 28.02.2021, na ktoré poukazovala žalobkyňa, toto ustanovenie sa týka lehôt
ustanovených právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahov na uplatňovanie práva na súde, čo nebol tento prípad, keďže nešlo o uplatňovanie práva na súde ani v súkromnoprávnych vzťahoch (ale je to tzv. osobitný sui generis verejnoprávny nárok na jednorazovú finančnú pomoc). Z uvedeného dôvodu ani túto argumentáciu žalobkyne súd nepovažoval za dôvodnú. 45. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP - z dôvodu podstatných vád v konaní pred orgánom verejnej správy a § 191 ods. 1 písm. d) SSP z dôvodu nedostatku dôvodov a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia čo do vyhodnotenia vád žiadosti, zastúpenia žalobkyne, momentu podania žiadosti a doplnenia žiadosti, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní postupovať vo vyššie naznačenom smere a vo veci nanovo rozhodnúť, doplnenie plnej moci zo 07.02.2022 a žiadosti zo 14.02.2022 brať ako doplnenie žiadosti z 31.05.2021 týkajúcej sa toho istého nároku a vydať nové rozhodnutie s vecným posúdením žiadosti žalobkyne o odškodnenie a svoje závery primerane a zrozumiteľne odôvodniť. 46. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v zmysle zásady úspechu v konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, keďže bolo vyhovené jej žalobnému návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia. 47. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: BA-6S/190/2022 Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.