{"guid": "d93c5b47-ae7d-4978-819c-22756abc6319:44f5deab-60c1-4a63-ac42-1944974ae982", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201180.1", "spisova_znacka": "BA-6S/190/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/190/2022 z 14. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 14. augusta 2026, sp. zn. BA-6S/190/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201180.1", "identifikacne_cislo": "1022201180", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michaela Machová, Ph.D.", "sudca_id": 996, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-machova-ph-d-996", "datum_vydania": "2026-08-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2017/274", "nazov": "zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/274", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/274-2017"}, {"iri": "/SK/ZZ/2020/62", "nazov": "zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/62-2020"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/44f5deab-60c1-4a63-ac42-1944974ae982", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201180.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201180.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201180.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/190/2022\n1022201180\n14. 08. 2026\nJUDr. Michaela Machová, Ph.D.\nECLI:SK:SpSBA:2026:1022201180.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nBA-6S/190/2022\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D.\n(spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej, v právnej veci\nžalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, C., XXX XX, (do plnoletosti zákonne zastúpenej\nmatkou A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., C. XX), zastúpenej: advokaTT, s.r.o., so sídlom\nNerudova 14, 040 01 Košice, IČO: 50 001 949, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky, Račianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n11534/2022/143 zo dňa 27.06.2022, takto\nrozhodol:\nBA-6S/190/2022\nI. Správny súd rozhodnutie žalovaného Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.\n11534/2022/143 zo dňa 27.06.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nBA-6S/190/2022\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. Žalovanému bola dňa 31.05.2021 doručená žiadosť žalobkyne, t. č. maloletej, podľa zákona č.\n274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom\nznení (ďalej len „zákon o obetiach trestných činov“), podaná vyššie uvedenou advokátskou kanceláriou\n– zástupcom žalobkyne – ktorú splnomocnila plnomocenstvom z 10.08.2020 na zastupovanie žalobkyne\nv tejto veci E. E. F., riaditeľka Centra pre deti a rodiny G. C., a ktorou sa žalobkyňa domáhala\nposkytnutia finančného odškodnenia za nemajetkovú ujmu, morálnu škodu vo výške 5 800 Eur (ďalej\nlen „žiadosť z 31.05.2021“), ktorú utrpela v presne nezistenom čase okolo polnoci z 03.04.2020\nna 04.04.2020 vo Veľkých Kapušanoch, v dôsledku násilného trestného činu páchateľa B. H., nar.\nXX.XX.XXXX, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 26T/20/2020\nzo dňa 18.08.2020, právoplatným dňa 18.08.2020 (ďalej len „trestný rozsudok“). Uvedeným trestným\nrozsudkom bol obvinený B. H. uznaný za vinného zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania,\nobeťou ktorého sa stala žalobkyňa, za čo mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 56 mesiacov\nnepodmienečne.\n2. Žalovaný výzvou z 08.06.2021 vyzval zástupcu žalobkyne na doplnenie žiadosti z 31.05.2021 vedenej\npod č. 23719/2021/143 spočívajúce v predložení dokladu o oprávnení zastupovať maloletú žiadateľku\n(žalobkyňu) E. E. F. - riaditeľkou Centra pre deti a rodiny Veľké Kapušany.\n\n3. Zástupca žalobkyne vo vyjadrení z 15.06.2021 uviedol, že zasiela uznesenie Okresného súdu\nMichalovce sp. zn. 15P/170/2015 z 29.01.2016 o nariadení ústavnej starostlivosti maloletej žiadateľke\na jej umiestnení do Centra pre deti a rodiny Veľké Kapušany (ďalej len „rozsudok o nariadení ústavnej\nstarostlivosti žalobkyni“) z dôvodu, že výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená a narušená, a\nrodičia maloletej nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa; zároveň, že to je jediný\ndoklad, ktorým disponuje.\n4. Žalovaný zaslal zástupcovi žalobkyne oznámenie z 21.06.2021, v ktorom uviedol, že zaslaný doklad\nnepreukazuje oprávnenosť riaditeľky príslušného centra ako zákonnej zástupkyne zastupovať maloletú\nžiadateľku v konaní o poskytnutí odškodnenia podľa zákona o obetiach trestných činov, a že rozsudok\no nariadení ústavnej starostlivosti žalobkyni neobsahuje výrok o zastupovaní žalobkyne. Ďalej si sám\nžalovaný žiadosťou o súčinnosť zistil od Okresného súdu Michalovce, že ohľadom maloletej sa nevedie\niné konanie okrem konania, v ktorom bol vydaný rozsudok o nariadení ústavnej starostlivosti žalobkyni.\nNásledne žalovaný zaslal zástupcovi žalobkyne oznámenie s č. 23719/2021/143 z 20.10.2021 k žiadosti\no odškodnenie s uvedením, že keďže nie je preukázané, že E. E. F. – riaditeľka Centra pre deti a rodiny\nVeľké Kapušany - bola oprávnená zastupovať maloletú žiadateľku pri podaní žiadosti, musí konštatovať,\nže na žiadosť z 31.05.2021 nie je možné prihliadať.\n5. Dňa 07.02.2022 bolo žalovanému k žiadosti z 31.05.2021 č. 23719/2021/143 doručené doplnenie\nžiadosti o plnomocenstvo z 10.08.2020 udelené matkou maloletej žalobkyne na zastupovanie žalobkyne\nzástupcom žalobkyne vo veci náhrady bolestného/ škody na zdraví, náhrady za sťaženie spoločenského\nuplatnenia a nemajetkovej ujmy v konaní o náhrade škody pre obete trestných činov podľa zákona o\nobetiach trestných činov.\n6. Žalovaný vyzval zástupcu žalobkyne výzvou s č. 11534/2022/143 zo 14.02.2022 na vyplnenie tlačiva\nžiadosti o odškodnenie v prípade, ak sa domnieva, že spĺňa podmienky pre priznanie odškodnenia podľa\nzákona o obetiach trestných činov a jej zaslanie žalovanému.\n7. Dňa 14.02.2022 zástupca žalobkyne zaslal žalovanému doplnenie žiadosti o odškodnenie, ktoré bolo\nvedené v konaní pod č. 23719/2021/143, a teda v zmysle inštrukcie žalovaného aj s vyplneným novým\ntlačivom žiadosti zo 14.02.2022 (ďalej len „žiadosť zo 14.02.2022“).\n8. Následne žalovaný rozhodnutím č. 11534/2022/143 zo dňa 27.06.2022 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“) nepriznal žalobkyni odškodné s poukazom na § 15 ods. 2 zákona o obetiach trestných\nčinov. V napadnutom rozhodnutí uviedol, že posudzoval žiadosť zo 14.02.2022, jej prílohy, trestný\nrozsudok, pričom ako prvé skúmal otázku včasnosti uplatnenia nároku. Vychádzal z toho, že žalobkyňa si\nnárok na odškodnenie uplatnila žiadosťou zo 14.02.2022, doručenou žalovanému v ten istý deň. Dôvodil,\nže trestný rozsudok, ktorým bol páchateľ uznaný za vinného zo spáchania násilného trestného činu,\nktorého obeťou sa stala žalobkyňa, nadobudol právoplatnosť dňa 18.08.2020, teda podľa § 11 ods. 1\nv spojení s § 15 ods. 2 zákona o obetiach trestných činov lehota jedného roka uplynula dňa 18.08.2021.\nŽalovaný mal za to, že v tomto prípade nie je splnená základná podmienka pre priznanie odškodnenia\nžalobkyni, keďže žiadosť bola podaná po uplynutí lehoty podľa § 15 ods. 2 zákona o obetiach trestných\nčinov. Konštatoval tiež, že neboli splnené podmienky podľa § 15 ods. 3 a ods. 4 zákona o obetiach\ntrestných činov, keďže súd žiadateľku s nárokom na náhradu škody neodkázal na civilný proces ani\nžiadateľka v žiadosti neuvidela, že by prebiehalo akékoľvek konanie (civilné alebo exekučné), ktoré by\nmalo vplyv na plynutie lehoty.\n9. Pre úplnosť žalovaný v napadnutom rozhodnutí zrekapituloval priebeh konania od podania žiadosti\nz 31.05.2021. Uviedol, že už dňa 31.05.2021 mu bola doručená žiadosť žalobkyne o odškodnenie,\npričom túto žiadosť podal totožný právny zástupca splnomocnený E. E. F., riaditeľkou Centra pre deti\na rodiny Veľké Kapušany, avšak táto žiadosť nemôže pre žiadateľku vyvolávať žiadne právne účinky,\nkeďže E. E. F. nebola oprávnená zastupovať maloletú žiadateľku, o čom žalovaný informoval právneho\nzástupcu žiadateľky listom zo dňa 08.06.2021 a vyzval ho na doplnenie dokladu preukazujúceho toto\noprávnenie. Žalovaný uviedol, že právny zástupca na výzvu reagoval dňa 15.06.2021, keď uviedol, že\niným dokladom nedisponuje. Žalovaný preto listom zo dňa 21.06.2021 právneho zástupcu informoval,\nže rozsudok o nariadení ústavnej starostlivosti žalobkyni nepreukazuje oprávnenie E. E. F. zastupovať\nžiadateľku. Tiež uviedol, že po súčinnosti zo strany Okresného súdu Michalovce, podľa ktorej žiadne\niné rozhodnutie, ktoré by upravovalo starostlivosť o maloletú žiadateľku a jej zastupovanie, nebolo\n\nvydané, listom z 20.10.2021 informoval právneho zástupcu, že na žiadosť z 31.05.2021 nie je možné\nprihliadať. Ďalej uviedol, že právny zástupca dňa 07.02.2022 doručil žalovanému plnomocenstvo z\n10.08.2020, podľa ktorého ho splnomocnila matka žiadateľky na zastupovanie žiadateľky v konaní o\nposkytnutí odškodnenia podľa zákona o obetiach trestných činov, pričom na základe výzvy žalovaného\nzo dňa 14.02.2022 právny zástupca v ten istý deň doručil žalovanému žiadosť žiadateľky o odškodnenie\nzastúpenej matkou A. B., nar. XX.XX.XXXX, ako jej zákonnou zástupkyňou a vo vzťahu k tejto žiadosti\nje vydané napadnuté rozhodnutie.\nII. Správna žaloba\n10. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 16.08.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.08.2022,\ndomáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia, vrátenia veci žalovanému\nna ďalšie konanie, a to s označením dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok v relevantnom znení (ďalej len „SSP“).\n11. Žalobkyňa uviedla, že v zmysle uvedeného skutku mala podľa § 12 ods. 3 zákona o obetiach\ntrestných činov nárok na desaťnásobok minimálnej mzdy za rok 2020 (minimálna mzda za rok 2020 bola\nvo výške 580 Eur), teda žalobkyňa mala zákonný nárok na finančné odškodnenie vo výške 5.800 Eur.\n12. Žalobkyňa nesúhlasila s názorom žalovaného o oneskorenom podaní žiadosti, ale mala za to,\nže žiadosť o odškodnenie bola podaná včas v zákonnej 1-ročnej lehote. Žalobkyňa pre odstránenie\nrozporov uviedla nasledovnú časovú postupnosť:\n1) 18.08.2020 právoplatnosť trestného rozsudku (začatie plynutia lehoty na podanie odškodnenia),\n2) 19.01.2021-28.02.2021 prerušenie plynutia lehôt v zmysle § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o\nniektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby\nCOVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v relevantnom znení (ďalej len\n„zákon č. 62/2020 Z. z.“), podľa ktorého dané lehoty odo dňa účinnosti tohto zákona dňa 19.01.2021\ndo 28.02.2021 neplynú,\n3) 31.5.2021 podanie žiadosti žiadateľky o odškodnenie v zmysle zákona o obetiach trestných činov, teda\nv súlade s § 11 ods. 2 tohto zákona došlo k prerušeniu prekluzívnej lehoty na uplatnenie odškodnenia\n– do 20.10.2021, kedy bolo vydané oznámenie o odmietnutí poskytnutia odškodneniam, dovtedy lehota\nneplynula; plynutie lehoty na odškodnenie teda začalo plynúť od doručenia oznámenia z 20.10.2021 až\ndo 07.02.2022, kedy žalobkyňa doposlala ďalšie plnomocenstvo (pokračovanie plynutia lehoty),\n4) 07.02.2022 – doposlanie plnomocenstva žiadateľky k označenému konaniu (prerušenie plynutia\nlehoty).\n13. K uvedenej časovej postupnosti žalobkyňa ďalej zhrnula, že lehota na uplatnenie odškodnenia\nzačala plynúť odo dňa právoplatnosti trestného rozsudku 18.08.2020, teda lehota začala plynúť dňa\n19.8.2020 a plynula až do 19.01.2021, teda do účinnosti zákona č. 62/2020 Z. z., na základe ktorého od\n19.01.2021 do 28.02.2021 v súlade s § 8 písm. a) tohto zákona neplynula. Plynutie lehoty pokračovalo od\n01.03.2021 do 31.05.2021, kedy došlo k uplatneniu odškodnenia. Lehota v súlade s § 11 ods. 4 zákona\no obetiach trestných činov následne neplynula až do rozhodnutia/oznámenia žalovaného z 20.10.2021,\nktorým nepriznal žalobkyni odškodnenie. Následne od 21.10.2021 až do 07.02.2022, kedy si žalobkyňa\nuplatnila v súlade s § 11 ods. 5 zákona o obetiach trestných činov odškodnenie, opakovane plynula\nlehota, avšak ku dňu podania opakovanej žiadosti je zrejmé, že s poukazom na uvedené neplynutie lehôt\nbola opakovaná žiadosť žalobkyne podaná včas. Zároveň uviedla výpočet: 19.08.2020 – 19.01.2021 =\n154 dní, 01.03.2021 – 31.05.2021 = 92 dní, 21.10.2021 - 07.02.2022 = 110 dní, spolu 154 +92 +110\n= 356 dní. V zmysle uvedeného matematického výpočtu nemohlo podľa žalobkyne v žiadnom prípade\ndôjsť k márnemu uplynutiu prekluzívnej lehoty na podanie odškodnenia, keďže z nej uplynulo 356 dní,\nteda opakovaná žiadosť o odškodnenie bola podaná včas v zákonnej lehote v súlade s § 15 zákona\no obetiach trestných činov.\n14. Výklad žalovaného, že žalobkyňa si prvýkrát uplatnila žiadosť o odškodnenie v zmysle zákona o\nobetiach trestných činov až dňa 07.02.2022 (resp. 14.02.2022 ako nesprávne uvádza v napadnutom\nrozhodnutí), je podľa žalobkyne nesprávny a došlo by ním k zmareniu účelu uvedeného zákona, kedy\nžalobkyňa ako obeť násilného trestného činu nemala reálne žiadnu možnosť na získanie odškodnenia.\nŽalobkyňa uviedla, že sa nemohla skontaktovať so svojou matkou, keďže táto sa o ňu nestarala, preto\nbola súdnym rozhodnutím umiestnená do detského domova a nemohla od nej žiadať podpísať plnú moc\n\n(to sa dosiahlo až po rozsiahlom pátraní príslušného centra po matke žalobkyne), preto žalovaného\nextrémne formalistický prístup (ktorý je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR a ČR neprípustný)\nv tomto smere de facto zmaril žalobkyni získanie odškodnenia ako obete trestného činu.\nIII. Vyjadrenie žalovaného, ďalší priebeh súdneho konania\n15. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 06.10.2022 zotrval na svojich\npredchádzajúcich záveroch, odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a žalobu ako\nnedôvodnú navrhol zamietnuť. V prvom rade mal za to, že z napadnutého rozhodnutia je nepochybne\nzrejmé, že žiadosť bola podaná po uplynutí jednoročnej premlčacej lehoty stanovenej v § 15 zákona\no obetiach trestných činov. Nestotožnil sa s námietkou žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie je\nnezrozumiteľné a nepreskúmateľné, pretože podľa neho obsahuje zrozumiteľné dostatočné vysvetlenie\ndôvodov, pre ktoré bolo vydané a pre ktoré došlo k nepriznaniu odškodnenia. Namietal, že žalobkyňa\nnežiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci – že by\ndošlo k nesprávnej aplikácii namietaných ustanovení právnych predpisov, a tým nesprávnemu rátaniu\nlehoty na podanie žiadosti, ale len z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Preto keďže súd\nje viazaný rozsahom a dôvodom žaloby podľa § 134 SSP, je súd podľa žalovaného obmedzený\nlen na prieskum napadnutého rozhodnutia v rozsahu žalobkyňou namietanej nepreskúmateľnosti\npre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pričom z napadnutého rozhodnutia je podľa\nžalovaného zrejmé, že je preskúmateľné a riadne odôvodnené. Z uvedeného dôvodu považoval žalobu\nza zjavne nedôvodnú, a to pre neoznačenie konkrétnych dôvodov, pre ktoré by malo byť napadnuté\nrozhodnutie nepreskúmateľné.\n16. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že doplnenie žiadosti zástupcom žalobkyne zo 07.02.2021\nnemohlo byť doplnením žiadosti z 31.05.2021, keďže k tomuto dňu žalovaný neevidoval žiadnu\nžiadosť žalobkyne zastúpenej zákonnou zástupkyňou - matkou, takáto žiadosť bola žalovanému\ndoručená až 14.02.2022. Uviedol, že § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. sa nemôže vzťahovať na predmetné\nkonanie, ktoré je rýdzo administratívne konanie v oblasti verejného práva a nie je to uplatňovanie\npráva v súkromnoprávnych vzťahoch ani pred súdom. Dodal, že zástupcovi žalobkyne nič nebránilo\npodať žiadosť o odškodnenie včas, keďže z plnomocenstva predloženého dňa 07.02.2022 vyplýva,\nže plnomocenstvo udelené matkou žalobkyne zástupcovi žalobkyne bolo udelené už 10.08.2020,\npričom žiadosť v zastúpení matkou žalobkyne doručil zástupca žalobkyne žalovanému až 14.02.2022,\nteda rok a pol po tom, čo bol splnomocnený na zastupovanie žalobkyne. Taktiež § 15 ods. 4 zákona\no obetiach trestného činu sa nevzťahuje na podanie žiadosti žalovanému, ale je viazané na situáciu,\nak si obeť uplatňuje nárok na odškodnenie od páchateľa násilného trestného činu. Nestotožnil\nsa s názorom žalobkyne o podaní opakovanej žiadosti a jej podaní včas. Námietku o extrémne\nformalistickom prístupe žalovaného a znemožneniu žalobkyni získať odškodnenie žalovaný spochybnil\ntým, že už v auguste 2020 bol zástupca žalobkyne splnomocnený matkou žalobkyne na jej zastupovanie\nv konaní o odškodnení podľa zákona o obetiach trestných činov, a napriek tomu podal najskôr žiadosť\nz 31.05.2021 s plnomocenstvom od osoby, ktorá nebola oprávnená zastupovať žalobkyňu a potom\ns plnomocenstvom od jej matky až 14.02.2022. Dodal, že žalovaný počas celého prieskumného procesu\no potenciálnom nároku žalobkyne konal proaktívne a jeho účelom nebolo zmariť možnosť žalobkyni\nzískať finančné odškodnenie, ale poučiť právneho zástupcu žalobkyne o správnej aplikácii § 16 zákona\no obetiach trestných činov.\n17. Žalobkyňa v replike z 31.10.2022 zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe, poukázal na to,\nže žalovaný nedal preskúmateľným spôsobom odpoveď na to, prečo žalobkyni nepriznal finančné\nodškodnenie, na ktoré má zákonný nárok, prečo neprihliadal na žiadosť žalobkyne, ktorá si riadne\na včas uplatnila svoj nárok u žalovaného, pričom zároveň so žiadosťou si uplatnila nárok priamo u\npáchateľa. Akcentoval na to, že v samotnej žiadosti je ako žiadateľka označená žalobkyňa, nie jej\nzákonná zástupkyňa ani iná osoba, a teda celý čas sa jedná o nárok žalobkyne ako obete násilného\ntrestného činu. Žalovaný hľadal za každých okolností zámienku, ako nepriznať žalobkyni – maloletej\nobeti odškodnenie a jeho konanie odporuje zákonu o obetiach trestných činov.\n18. Žalovaný v duplike z 18.05.2026 zotrval na tom, že napadnuté rozhodnutie je v plnej miere\nzrozumiteľné, riadne odôvodnené a preskúmateľné. Mal za to, že v napadnutom rozhodnutí jasne\nuviedol dôvod nepriznania odškodnenia a zároveň pre úplnosť vysvetlil, prečo nebolo možné prihliadať\nna žiadosť z 31.05.2021, o čom bol zástupca žalobkyne informovaný listom z 20.10.2021. Námietku\n\no hľadaní zámienky na nepriznanie odškodnenia považoval za absurdnú, keďže jediným dôvodom\nnepriznania odškodnenia žalobkyni bolo objektívne zmeškanie zákonnej lehoty, a to práve (ne)činnosťou\nzástupcu žalobkyne. Zdôraznil, že v priznaní odškodnenia žalobkyni bránia žalovanému zákonné\nmantinely spočívajúce v splnení zákonnej podmienky podania žiadosti o odškodnenie riadne a včas,\nv čom však zástupcovi žalobkyne od 10.08.2020 nič nebránilo.\nIV. Relevantná právna úprava\n19. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP v aktuálne platnom a účinnom znení, „Konania začaté\na neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;\nustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“\n20. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.“\n21. Podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a g) SSP, „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie\norgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak\nc) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nd) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\ng) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.“\n22. Podľa § 15 zákona o obetiach trestných činov,\n„(1) O poskytnutí odškodnenia rozhoduje a odškodnenie vypláca na základe písomnej žiadosti obete\nnásilného trestného činu rozhodovací orgán, ktorým je ministerstvo spravodlivosti.\n(2) Žiadosť sa podáva orgánu podľa odseku 1 najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu podľa § 11 ods. 1 alebo rozhodnutia podľa § 11 ods. 2.\nUplynutím tejto lehoty nárok na odškodnenie podľa tohto zákona zaniká, ak odseky 3 a 4 neustanovujú\ninak.\n(3) Ak súd v trestnom konaní odkázal obeť násilného trestného činu s jej nárokom na náhradu škody,\nktorá vznikla v dôsledku ujmy na zdraví, na civilný proces alebo konanie pred iným orgánom, žiadosť\nsa podáva do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o\nnároku obete násilného trestného činu v civilnom procese alebo konaní pred iným orgánom. Uplynutím\ntejto lehoty nárok na odškodnenie podľa tohto zákona zaniká, ak odsek 4 neustanovuje inak.\n(4) Lehoty podľa odsekov 2 a 3 neplynú počas konania pred príslušným orgánom, najmä počas\ncivilného procesu a exekučného konania, v ktorom si obeť násilného trestného činu uplatňuje nárok na\nodškodnenie ujmy na zdraví priamo od osoby, ktorá jej ujmu na zdraví spôsobila.\n(5) Obeť násilného trestného činu môže žiadosť v lehotách uvedených v odsekoch 2 a 3 podať aj\nopakovane, ak to odôvodňujú okolnosti výpočtu a poskytnutia odškodnenia. Celková suma odškodnenia\nv tej istej veci nesmie presiahnuť výšku odškodnenia vypočítanú podľa § 12 a 13.“\n23. Podľa § 11 ods. 1 zákona o obetiach trestných činov, „Nárok na odškodnenie obete násilného\ntrestného činu podľa tohto zákona vzniká, ak v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok\nalebo trestný rozkaz, ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola\nobeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví, alebo rozsudok, ktorým bol obžalovaný spod\nobžaloby oslobodený, pretože nie je trestne zodpovedný pre nedostatok veku alebo nepríčetnosť a ujma\nna zdraví nebola obeti násilného trestného činu plne uhradená inak.“\n24. Podľa § 11 ods. 2 a ods. 4 zákona o obetiach trestných činov,\n„(2) Nárok na odškodnenie okrem prípadov uvedených v odseku 1 vzniká aj vtedy, ak dôjde k prerušeniu\ntrestného stíhania z dôvodov podľa § 228 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až e) Trestného poriadku, k zastaveniu\ntrestného stíhania z dôvodov podľa § 215 ods. 1 písm. c) až f) a h) Trestného poriadku alebo z dôvodu\npodľa § 215 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, prípadne k odloženiu veci z dôvodu podľa § 215 ods. 2\npísm. a) Trestného poriadku, a výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania orgánov činných\nv trestnom konaní nevyvolávajú dôvodné pochybnosti o tom, že sa stal trestný čin, ktorým bola obeti\nnásilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví.\n\n(4) Obeť trestného činu sexuálneho zneužívania nemá nárok na odškodnenie podľa tohto zákona, ak\ndôjde k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby alebo k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že\nobžalovaný alebo obvinený pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedný.“\n25. Podľa § 12 ods. 3 zákona o obetiach trestných činov, „Pri trestnom čine obchodovania s ľuďmi,\ntrestnom čine znásilnenia, trestnom čine sexuálneho násilia, trestnom čine sexuálneho zneužívania,\ntrestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo trestnom čine nedobrovoľného zmiznutia má\nobeť násilného trestného činu nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu vo\nvýške desaťnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom\ndošlo k spáchaniu trestného činu.“\n26. Podľa § 16 ods. 5 zákona o obetiach trestných činov, „Ministerstvo spravodlivosti je povinné\nrozhodnúť o žiadosti do štyroch mesiacov odo dňa doručenia úplnej žiadosti. Táto lehota sa predlžuje\no čas od vyžiadania súčinnosti alebo dokladov nevyhnutných pre rozhodnutie do ich poskytnutia od\npríslušných orgánov činných v trestnom konaní, súdov, iných štátnych orgánov, vyšších územných\ncelkov, obcí a iných osôb.“\n27. Podľa § 8 zákona č. 62/2020 Z. z., „Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych\nvzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo\nk zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú, b) ktoré uplynuli\npo 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí\núčinnosti tohto zákona.“\n28. Podľa čl. 3 smernice Rady č. 2004/80/ES z 29.04.2004 o náhradách obetiam trestnej činnosti (ďalej\nlen „smernica o náhradách obetiam trestnej činnosti“), zodpovedné orgány a administratívne postupy\n„1. Členské štáty vytvoria alebo poveria jednu alebo viacero inštitúcií alebo akékoľvek iné orgány, ďalej\nlen \"asistenčný orgán alebo orgány\" zodpovednosťou za uplatňovanie článku 1.\n2. Členské štáty vytvoria alebo poveria jednu alebo viacero inštitúcií alebo akékoľvek iné orgány\nzodpovednosťou za rozhodovanie o žiadostiach o odškodnenie, ďalej len \"rozhodujúci orgán alebo\norgány\".\n3. Členské štáty sa usilujú udržiavať administratívne formality vyžadované od žiadateľa o odškodnenie\nna minime.“\nV. Právne posúdenie veci správnym súdom\n29. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd\nv Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a\nKrajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023\ndaná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v\nBratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025\nnáhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 10S správneho súdu.\n30. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola\npodaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§\n49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s\nobsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a\npodstatných žalobných bodov (§ 134 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho\nvydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo\nskutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok\nvec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP), a po preskúmaní\nveci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n31. Správny súd sa ako prvé zaoberal rozsahom žalobných bodov v zmysle námietky žalovaného,\nže súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby podľa § 134 SSP je v tomto prípade obmedzený\nlen na prieskum napadnutého rozhodnutia v rozsahu žalobkyňou namietanej nepreskúmateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zmysle\n§ 55 ods. 3 SSP sa každé podanie posudzuje podľa obsahu (nie podľa označenia ustanovenia právneho\n\npredpisu) a že v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP je náležitosťou správnej žaloby uvedenie žalobných\nbodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca\npovažuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné (teda nie je povinnosťou žalobcu žalobné body podradiť\nani podradiť správne pod § 191 ods. 1 SSP). Pokiaľ žalobca v žalobe neuvedie označenie dôvodov\nna zrušenie rozhodnutia podľa písmen v zmysle § 191 ods. 1 SSP alebo sa pomýli v podradení žalobných\nbodov pod nesprávne dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia, nie je za to tzv. „potrestaný“ tým,\nže mu súd žalobu prejedná len v rozsahu nesprávne označeného písmena ako dôvodu na zrušenie\nrozhodnutia podľa § 191 ods. 1 SSP (ako sa toho domáhal vo vyjadrení k žalobe žalovaný) alebo, ak\nich neoznačil vôbec, že by mu žalobu vôbec meritórne neprejednal. Práveže v zmysle vyššie citovaných\nustanovení súd pri posudzovaní rozsahu a dôvodov žaloby vychádza vždy z obsahu žaloby, teda\nz celého podania žaloby, z čoho vyfiltruje všetky žalobné body, ktoré v prípade dôvodnosti žalobného\nbodu/ žalobných bodov finálne súd podraďuje pod niektorý z dôvodov na zrušenie rozhodnutia podľa\n§ 191 ods. 1 SSP.\n32. Súd teda v zmysle z vyššie uvedeného identifikoval zo žaloby viaceré žalobné body, a to\nv skratke: (i) nesprávne vyhodnotenie včasnosti podania žiadosti, najmä čo sa týka nezohľadnenia\nprerušenia plynutia lehoty na podanie žiadosti a namietanej neaplikácie príslušných ustanovení\nprávnych predpisov o prerušení lehoty (čo by mohlo byť podradené ako dôvod na zrušenie podľa\n§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP, a aj pokiaľ toto ustanovenie správne neuviedla žalobkyňa v žalobe,\nz obsahu argumentácie jasne vyplýva), (ii) nesprávny postup žalovaného, ktorým došlo k zmareniu\nmožnosti získať odškodnenie žalobkyni, extrémne formalistický postup žalovaného a jeho neprípustnosť,\nkeď nesprávne vykladal zákon o obetiach trestných činov, nesprávne posúdil podanie žiadosti až\n14.02.2022 (čo by mohlo byť podradené ako dôvod na zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. g/\nSSP), (iii) napokon najvšeobecnejšie namietanú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre\nnezrozumiteľnosť a nedostatočnú odôvodnenosť v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP, pod ktorú\nv kontexte celej žaloby spadá celkový záver žalovaného o nepriznaní odškodnenia, ako aj hlavný dôvod\nnepriznania odškodnenia – podanie žiadosti po uplynutí zákonnej lehoty, teda bez konkretizácie o ne/\nodôvodnenosti jednotlivých čiastkových záverov žalovaného.\n33. Správny súd vyhodnotil námietky žalobkyne týkajúce sa extrémne formalistického prístupu\nžalovaného, ktorý zmaril žalobkyni získanie odškodnenia ako obete trestného činu a týkajúce sa\nnepreskúmateľnosti záveru žalovaného, že žalobkyňa si prvýkrát uplatnila žiadosť o odškodnenie\naž 14.02.2022, ako dôvodné.\n34. Na úvod dáva súd do pozornosti, že v zmysle čl. 3 smernice o náhradách obetiam trestnej\nčinnosti, ktorá bola transponovaná do zákona o obetiach trestných činov, je orgán zodpovedný za\nuplatňovanie práva predložiť žiadosť v členskom štáte – t. j. žalovaný – je nielen rozhodovací\norgán o poskytovaní odškodnenia obetiam trestných činov ale predstavuje aj tzv. „asistenčný orgán“\nzodpovedný za uplatňovanie článkov smernice, ktorý poskytuje obeti násilného trestného činu aj\npotrebnú pomoc na podanie žiadosti o odškodnenie (a to nielen v prípade trestného činu spáchaného\nv inom členskom štáte). Zároveň v zmysle čl. 3 ods. 3 uvedenej smernice vyplýva, že členské štáty sa\nmajú usilovať udržiavať administratívne formality vyžadované od žiadateľa o odškodnenie na minime.\n35. V danom prípade však zo strany žalovaného nedošlo k potrebnej pomoci obeti - žalobkyni na podanie\nžiadosti o odškodnenie, a tiež bol zo strany žalovaného vyžadovaný a aplikovaný vysoký stupeň\nformalizmu pri podávaní a posudzovaní žiadosti, teda išlo o postup v rozpore so zmyslom a účelom\npríslušnej smernice ako aj zákona (čo žalobkyňa namietala v bode III. žaloby). Hoci v danom prípade\nkonal za žalobkyňu advokát, neznamená to, že žalovaný môže nastoliť v komunikácií najvyššiu mieru\nformalizmu, práveže s ohľadom na daný typ konania mal byť i napriek tomu stále aj asistenčným\na poradným orgánom, keďže sa v podstate celý čas jednalo o nárok žalobkyne - obete násilného\ntrestného činu, a to dokonca obete maloletej, kedy podávanie žiadosti má svoje špecifiká, ako napríklad\nv zastúpení maloletej žiadateľky umiestnenej v detskom domove.\n36. Správny súd sa stotožnil s námietkou žalobkyne, že žalovaný po podaní žiadosti z 31.05.2021\npostupoval príliš formalisticky, keď ako vyplýva z administratívneho spisu (i) advokáta len stroho vyzýval\nna predloženie dokumentu na preukázanie oprávnenosti zastupovať maloletú žiadateľku riaditeľkou\ncentra pre deti a rodiny, (ii) neskôr mu oznámil, že doložený rozsudok o nariadení ústavnej starostlivosti\nmaloletej nepreukazuje oprávnenosť riaditeľky centra pre deti a rodiny ju zastupovať v tomto konaní,\n\n(iii) a napokon mu oznámil, že zistil, že rozhodnutie súdu o oprávnenosti zastupovať maloletú daným\ncentrom pre deti a rodiny nejestvuje, a preto na žiadosť z 31.05.2021 nie je možné prihliadať, (iv)\npo neskoršom zaslaní doplnenia žiadosti o plnú moc udelenú matkou maloletej vyzval advokáta\nna vyplnenie tlačiva žiadosti, (v) a vzápätí o predloženej žiadosti zo 14.02.2022 rozhodol ako o novej\nžiadosti napadnutým rozhodnutím o nepriznaní odškodnenia žalobkyni z dôvodu podania tejto druhej\nžiadosti po uplynutí lehoty podľa § 15 ods. 2 zákona o obetiach trestných činov.\n37. Žalovaný jednak v tomto prípade vôbec nepostupoval ako asistenčný/pomocný orgán, keďže v\ntakto špecifickej situácii, kedy sa jednalo o maloletú obeť umiestnenú v detskom domove, neposkytol\nzástupcovi žalobkyne informácie o možnosti podania žiadosti maloletou osobou, a teda či (i)\nnapríklad nemohla takúto žiadosť podať maloletá sama, resp. splnomocniť advokáta sama maloletá\n(§ 9 Občianskeho zákonníka), alebo (ii) či je potrebné na podanie žiadosti výlučne splnomocnenie\nod zákonného zástupcu maloletej s dopytom, či je takýto zákonný zástupca schopný a dostupný maloletú\nzastupovať (alebo nie je potrebné iniciovať konanie o ustanovenie opatrovníka maloletej, prípadne\nči nejde o situáciu podľa § 113 Občianskeho zákonníka, kedy premlčanie /m. m. preklúzia/ nezačne\nplynúť, dokiaľ nie je ustanovený zástupca osobe, ktorá musí mať zákonného zástupcu), (iii) resp. či\na prečo podanie žiadosti riaditeľkou centra pre deti a rodiny, v ktorom bola žalobkyňa umiestnená,\nnepredstavuje zastupovanie maloletého dieťaťa v bežných veciach v zmysle zákona č. 36/2005 Z. z.\no rodine v znení neskorších predpisov. Zároveň odhliadnuc od toho, či žalovaný vystupoval aj ako\nasistenčný orgán alebo nie a či tieto informácie poskytol žalobkyni/ zástupcovi žalobkyni iniciatívne, súd\nmá za to, že s podaním žiadosti z 31.05.2021 sa žalovaný vo vyššie naznačenom smere nevysporiadal\n(čo namietala žalobkyňa v žalobe všeobecne), a teda neodôvodnil dostatočne (resp. nijako, žiadnym\nodkazom na ustanovenia zákonov a pod.) neoprávnenosť zastupovania maloletej riaditeľkou centra\npre deti a rodiny, a to ani v liste - oznámení z 20.10.2021 ani v napadnutom rozhodnutí. Bral to\nakosi automaticky nemožné, ale v žiadnom liste/ rozhodnutí to nevysvetlil. Z uvedeného dôvodu\nsú závery žalovaného nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené, rovnako ako záver o tom, že\nžiadosť bola podaná 14.02.2022 (čo presne namietala žalobkyňa v žalobe), keďže žalovaný sa\nv napadnutom rozhodnutí nevysporiadal nijako s nedostatkami žiadosti z 31.05.2021, s podaním\ndvoch žiadostí žalobkyňou, oprávnenosti jej zastupovania osobami uvedenými v plnomocenstvách,\nnevydaním rozhodnutia o prvej žiadosti, neakceptovaním doplnenia žiadosti z 31.05.2021 o druhé\nplnomocenstvo tak, ako to mienila žalobkyňa v jej podaniach, ale žalovaný len faktograficky uviedol\nstav administratívneho konania a všetky listiny, ktoré sa v administratívnom spise nachádzajú a podanie\ndruhej žiadosti zo 14.02.2022 po uplynutí zákonnej lehoty. Otázka oneskorene podanej žiadosti v tomto\nprípade nie je vyriešená len odkazom na § 15 ods. 2 zákona o obetiach trestných činov, ako to odôvodnil\nžalovaný v napadnutom rozhodnutí, ale je nerozlučne spojená s otázkou možností zastúpenia maloletej\nžalobkyne umiestnenej v detskom domove a s otázkou celkového priebehu správneho konania od\npodania žiadosti z 31.05.2021, a s týmito súvislosťami sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nijako\nnevysporiadal.\n38. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky, vychádzajúcu\nz judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej je opakom hľadania spravodlivosti\nprepiaty formalizmus, keď súd alebo správny orgán vyloží a použije právne predpisy, avšak v rozpore\ns ich zmyslom a účelom (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 50/2019\nz 06.02.2019). Ďalej porušenie niektorej z noriem jednoduchého práva, a to v dôsledku interpretácie,\nktorá je v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (napr. prílišný formalizmus), potom zakladá\nporušenie základných práv a slobôd (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.\nÚS 192/2028 z 28.08.2008), prípadne konkrétnych práv vyplývajúcich z príslušného zákona.\n39. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31.08.2017,\n„Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii\nzákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný\nsúd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to\nvyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych\nprincípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý\nnie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch\nprávneho štátu.“.\n\n40. Za ďalšie v zmysle § 15 ods. 1, § 16 ods. 5 zákona o obetiach trestných činov je žalovaný povinný\nrozhodnúť o žiadosti do štyroch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti, pričom lehota sa predlžuje\no čas vyžiadania si potrebných dokladov, teda zákon v tomto administratívnom konaní predpokladá\nrozhodovanie/ vydanie rozhodnutia žalovaným a možné predĺženie lehoty za účelom získavania\npotrebných dokladov. Na konanie podľa zákona o obetiach trestných činov sa nevzťahuje správny\nporiadok (okrem štvrtej časti týkajúcej sa opravných prostriedkov), a teda iný postup ukončenia konania\nako vydanie rozhodnutia nie je zákonom upravený. Žalovaný však vo vzťahu k žiadosti z 31.05.2021\nnevydal rozhodnutie, teda de facto toto administratívne konanie nebolo ukončené listom z 20.10.2021\n(keďže správny orgán nerozhodol o nepriznaní či priznaní odškodnenia žalobkyni, teda konanie nebolo\nukončené rozhodnutím), potom v zmysle uvedených zákonných ustanovení konanie trvalo, preto\ndoplnenie žiadosti zo 07.02.2021 advokátom o novú plnú moc bolo potrebné brať ako doplnenie\nžiadosti z 31.05.2021, rovnako aj predloženie novo vyplneného formulára žiadosti zo 14.02.2022\nako doplnenie/upravenie žiadosti z 31.05.2021. V zmysle uvedeného potom bude potrebné sa v novom\nrozhodnutí vysporiadať so žiadosťou žalobkyne z 31.10.2021 vo vyššie naznačenom smere, a teda po\nodstránení nedostatkov plnej moci v prebiehajúcom administratívnom konaní (k čomu došlo 07.02.2022\na 14.02.2022), vydať rozhodnutie s posúdením nároku ako takého.\n41. Zároveň súd uvádza, že od podania žiadosti z 31.05.2021 ide stále o nárok žalobkyne (nie jej\nzákonnej zástupkyne, nie jej právneho zástupcu), teda celý čas sa jedná o ten istý nárok žalobkyne\nna odškodnenie ako obete násilného trestného činu (čo akcentovala aj žalobkyňa v žalobe), o ktorom\nnebolo rozhodnuté až do vydania napadnutého rozhodnutia. Podstatou akéhokoľvek konania je jeho\npredmet a subjekt, pričom v tomto prípade bol ten istý nárok uplatnený tou istou žiadateľkou žiadosťou\nz 31.05.2021, neskôr doplnený podaním zástupcu žalobkyne z 07.02.2022 aj zo 14.02.2022 a žalovaný\nnemal dôvod to hodnotiť ako nesúvisiace nároky, nesúvisiace žiadosti, či bez svojho predchádzajúceho\nrozhodnutia o tomto nároku žiadať o predloženie úplne novej nesúvisiacej žiadosti a takto ju posúdiť\nako zjavne podanú oneskorene.\n42. Na druhej strane obrana žalovaného, že nešlo o jeho extrémne formalistický prístup a znemožnenie\nžalobkyni získať odškodnenie, spočívala v tom, že zástupca žalobkyne bol už v auguste 2020\nsplnomocnený matkou žalobkyne na jej zastupovanie v konaní o odškodnení podľa zákona o obetiach\ntrestných činov, a napriek tomu podal najskôr žiadosť z 31.05.2021 s plnomocenstvom od osoby, ktorá\nnebola oprávnená zastupovať žalobkyňu a potom s plnomocenstvom od jej matky až 14.02.2022, teda\nzmeškanie lehoty na podanie žiadosti žalobkyne spočívalo v činnosti jej zástupcu. V tejto súvislosti súd\nuvádza, že zástupca žalobkyne v žalobe uvádzal, že žalobkyňa bola umiestnená do detského domova\nz dôvodu, že sa jej rodičia o ňu nestarali, porušovali svoje povinnosti rodičov, jej výchova bola vážne\nnarušená, nemohla sa so svojou matkou skontaktovať a toto sa dosiahlo až po rozsiahlom pátraní\nCentra pre deti a rodiny Veľké Kapušany (ergo zjavne získanie plnej moci od matky žalobkyne trvalo\nnejakú dobu, resp. v nejako čase nebolo možné), avšak žalovaný tieto skutočnosti nijako nevzal do\núvahy, pričom mohlo ísť aj o skutočnosti majúce za následok neplynutie lehoty na uplatnenie nároku\n(pozri bod 37. vyššie). Zároveň žalovaný ako orgán zodpovedný za uplatňovanie práva na odškodnenie\nobetí násilných trestných činov neposkytol nijakú prospešnú súčinnosť zástupcovi žalobkyne/ maloletej\nžalobkyni/ riaditeľke centra, ale svojím postupom a listami len vyslovoval závery, že uplatnenie žiadosti\nnie je dostatočné, správne, a to bez zdôvodnenia, čo a ako je potrebné doplniť, bez poukazu na príslušné\nustanovenia právnych predpisov a podobne, čo sa v takomto type konania javí ako prílišný formalizmus.\n43. Pre úplnosť súd uvádza, že sa nestotožnil so žalobnými námietkami o prerušení plynutia lehoty\nna podanie žiadosti, a to od podania žiadosti dňa 31.05.2021 do oznámenia žalovaného dňa 20.10.2021\n(okrem toho v zmysle predchádzajúceho odseku 40. konanie de facto ukončené nebolo, o rozhodnutie\no nároku 20.10.2021 nešlo), pretože z § 11 ods. 2 a ods. 4 zákona o obetiach trestných činov, na ktoré\nv tejto súvislosti poukazovala žalobkyňa, nevyplýva žiadne prerušenie plynutia lehoty na uplatnenie\nodškodnenia podľa tohto zákona. Ustanovenie § 15 ods. 4 zákona o obetiach trestných činov, ktoré\nv tejto časti žaloby citovala žalobkyňa, sa tiež nevzťahuje na konanie o žiadosti pred žalovaným, ale\nna konania, v ktorých si obeť uplatňuje nárok na odškodnenie ujmy na zdraví priamo od páchateľa.\nUvedené prerušenie nevyplýva zo žalobkyňou uvedených ustanovení zákona a na iné neodkazovala,\ntúto námietku preto vyhodnotil súd ako nedôvodnú.\n44. Obdobne, čo sa týka prerušenia plynutia lehoty na podanie žiadosti podľa § 8 zákona č. 62/2020 Z.\nz., od 19.01.2021 – 28.02.2021, na ktoré poukazovala žalobkyňa, toto ustanovenie sa týka lehôt\n\nustanovených právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahov na uplatňovanie práva na súde,\nčo nebol tento prípad, keďže nešlo o uplatňovanie práva na súde ani v súkromnoprávnych vzťahoch\n(ale je to tzv. osobitný sui generis verejnoprávny nárok na jednorazovú finančnú pomoc). Z uvedeného\ndôvodu ani túto argumentáciu žalobkyne súd nepovažoval za dôvodnú.\n45. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. g)\nSSP - z dôvodu podstatných vád v konaní pred orgánom verejnej správy a § 191 ods. 1 písm. d) SSP z dôvodu nedostatku dôvodov a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia čo do vyhodnotenia vád\nžiadosti, zastúpenia žalobkyne, momentu podania žiadosti a doplnenia žiadosti, a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní postupovať vo vyššie naznačenom smere\na vo veci nanovo rozhodnúť, doplnenie plnej moci zo 07.02.2022 a žiadosti zo 14.02.2022 brať ako\ndoplnenie žiadosti z 31.05.2021 týkajúcej sa toho istého nároku a vydať nové rozhodnutie s vecným\nposúdením žiadosti žalobkyne o odškodnenie a svoje závery primerane a zrozumiteľne odôvodniť.\n46. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v zmysle zásady úspechu v\nkonaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, keďže bolo vyhovené\njej žalobnému návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia.\n47. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nBA-6S/190/2022\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote 1 mesiaca odo dňa\njeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)\noznačenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,\nak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a)\nmá sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa §\n6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:074ce4d2-11d0-458f-aaf4-5226f6511b41", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.50.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 50/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 50/2019 z 6. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-06", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.50.2019.1"}, {"guid": "ussr:97d62a41-e71b-42c5-8c27-357dc7b6986d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2"}], "citovane_v": []}