Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/153/2022 1022200964 18. 08. 2026 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200964.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO 53 929 691, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti: 1/ Greentech Slovakia s.r.o., so sídlom Partizánska cesta 4634, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 366 977, 2/ Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6969/2022-1.1, číslo: 18628/2022 zo dňa 03.05.2022, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a . II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III. Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Ďalší účastník konania 1/ - spoločnosť Greentech Slovakia s.r.o., so sídlom Partizánska cesta 4634, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 366 977 (ďalej aj len „ďalší účastník 1/“) doručil dňa 21.07.2021 na Ministerstvo životného prostredia, sekciu ochrany prírody, biodiverzity a odpadového hospodárstva (v súčasnosti sekcia posudzovania vplyvov na životné prostredie) v súlade s § 18 ods. 2 písm. c) a podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 24/2006 Z. z.“) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „Inovatívna technológia recyklácie PET odpadov Banská Bystrica – navýšenie kapacity a prístavba haly“ vypracované podľa Prílohy č. 8a k zákonu č. 24/2006 Z. z. (ďalej aj len „oznámenie o zmene navrhovanej činnosti“). Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracoval ďalší účastník 1/ v júli 2021. 2. Predmetom zmeny navrhovanej činnosti bolo navýšenie kapacity pri vstupe PET odpadov na 3700t/ mesiac (44 000t/rok) a výstupnej kapacity 2 100t/mesiac (25 200t/rok) a prístavba haly. Vstupná kapacita s materiálom z triediaceho centra je 5 000 kg/h a výstupná kapacita úseku na triedenie a drvenie za mokra je 4 000 kg/h, pričom výstupná kapacita závisí od charakteristík PET fliaš, ktoré sa majú spracovať. Linka je navrhnutá na nepretržitú prevádzku (24 hodín/deň, 7 dní v týždni bez
zredukovania času potrebného na údržbu bežnú a mimoriadnu). Rovnako tak malo dôjsť k stavbe prístavby k existujúcej funkčnej hale o 12 m, a to pridaním ďalších dvoch modulov z dôvodu efektívneho a technického uloženia BAT technológie pre fázu horúceho prania k existujúcemu halovému objektu. 3. Zmena navrhovanej činnosti je umiestnená v priestore novej výrobnej haly, pričom dotknutá hala sa nachádza v areáli bývalej cementárne. Zmena navrhovanej činnosti je lokalizovaná v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou. 4. Žalovaný listom č. 10582/2021-11.1.2/lb,38074/2021 (38076/2021-int.) zo dňa 14.07.2021 upovedomil dotknutú obec, dotknuté orgány, povoľujúci orgán, rezortný orgán a všetkých známych účastníkov konania, že dňom doručenia oznámenia o zmene navrhovanej činnosti začalo podľa § 18 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“) správne konanie vo veci posudzovania predpokladaných vplyvov zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie. Zároveň týmto listom zaslal podľa § 29 ods. 6 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z. dotknutej obci oznámenie o zmene navrhovanej činnosti v listinnom vyhotovení a povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu a rezortnému orgánu prostredníctvom informácie o zverejnení na svojom webovom sídle na adrese: https/www.enviroportal.sk/eia/detail/inovativna-technologia-recyklacie-petodpadov-banska-bystrica-navyseni-1. Zároveň dotknutú obec požiadal, aby do 10 dní od doručenia oznámenia o zmene navrhovanej činnosti o ňom informovala verejnosť a zverejnila ho v celom rozsahu na úradnej tabuli obce a na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené. 5. Žalovaný vydal v zisťovacom konaní rozhodnutie č. 2109/2022-11.1.2/dš-R 2146/2022 2152/2022-int. zo dňa 22.12.2021 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodol podľa § 1 ods. 1 písm. a) a § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako správny orgán podľa § 1 ods. 2 správneho poriadku a ako príslušný orgán podľa § 3 písm. k) v spojení s § 54 ods. 2 písm. f) zákona č. 24/2006 Z. z. a podľa § 46 a § 47 správneho poriadku tak, že po vykonaní zisťovacieho konania k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti sa zmena navrhovanej činnosti „Inovatívna technológia recyklácie PET odpadov Banská Bystrica- navýšenie kapacity a prístavba haly“ nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. 6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, v ktorom namietal nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že v ňom nebola zahrnutá potreba realizácie adekvátnych a primeraných adaptačných a mitigačných opatrení v zmysle Adaptačnej stratégie SR, nebola preukázaná tzv. klimatická odolnosť investície a neboli zakomponované jeho požiadavky spočívajúce v inštalácii zelených striech a výsadbe stromov. Okruh požiadaviek, ktoré si žalobca uplatnil, zahŕňal už predtým navrhnuté postupy z prvotného písomného stanoviska spočívajúce v súlade zámeru s technickými normami, zhodnotenie vplyvov na verejnú dopravu, posúdenie vplyvov na vodu a vodné zdroje, zhodnotenie emisného zaťaženia, overenie statiky navrhovaného objektu súvisiaceho s oznamovanou činnosťou, doloženie výpočtu prietokových množstiev ORL v rámci kanalizačnej siete a požiadaviek zverejnených na portáli: https://enviroportal.org/portfolio-items/vseobecne-pripomienkyzds/. Druhý okruh požiadaviek zahŕňal primárne kompenzačné opatrenia spočívajúce v špecifickom riešení parkovacích miest, vytvorenie zelenej infraštruktúry vo forme zeleného parčíka, aplikáciu zelených vertikálnych a horizontálnych krytín, zabezpečenie separovaného zberu odpadu. Tretím okruhom žalobca požadoval zakomponovanie kompenzačných a prevenčných opatrení najmä: výsadbu 50ks vzrastlých drevín v obci Banská Bystrica, inštaláciu umeleckej plastiky v rámci budovy navrhovanej zmeny zámeru, opatrenia v podobe realizácie dažďových záhrad, reflektovanie správneho nakladania s vodami podľa vodného zákona, zabezpečenie separovaného zberu odpadu, vyhodnotenie umiestnenia zámeru z hľadiska tepelnej mapy. Namietal, že konzultácie neboli vykonané podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. a že žalobca mal na konzultácie právny nárok. Žalovanému bolo vytknuté nezverejnenie doplňujúcej informácie a ďalších vecných podkladov a ich nedoručenie žalobcovi na jeho žiadosť. 7. Žalovaný rozhodnutím č. 6969/2022-1.1, číslo: 18628/2022 zo dňa 03.05.2022 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a toto rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že vo vzťahu k navrhovaným opatreniam nie je správny orgán viazaný návrhmi účastníkov konania a ani vyjadreniami verejnosti. Je na úvahe správneho orgánu, aké opatrenia určí v rozhodnutí zo zisťovacieho konania. Dodržanie všeobecne záväzných právnych predpisov
je štandardnou povinnosťou ďalšieho účastníka konania 1/ v oblasti minimálnych požiadaviek na projekciu stavieb. V súvislosti s námietkou nereflektovania Adaptačnej stratégie SR žalovaný uviedol, že Banskobystrický kraj zatiaľ nemá vypracovaný Katalóg adaptačných opatrení na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, rovnako žalobca bližšie nerozviedol a presne nešpecifikoval, ktorý strategický dokument mal na mysli. Pre výrobné prevádzky a služby všeobecne navrhované opatrenia tohto charakteru v strategických dokumentoch (napr. Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, 2014“resp. aktualizáciu tohto dokumentu v roku 2018) nie sú špecifikované a aj z tohto dôvodu žalovaný túto požiadavku považoval za neopodstatnenú. Ohľadom zelených krytín uviedol, že ďalší účastník 1/ neuvažuje nad realizáciou zelených strešných krytín vzhľadom na použité materiály a statické vlastnosti, ktoré neumožňujú ich aplikáciu. Vo vzťahu k požiadavke výsadby nových drevín žalovaný poukázal na to, že náhradná výsadba sa realizuje iba v prípade výrubu drevín v rámci konania vo veci súhlasu na výrub drevín podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a jeho vykonávacej vyhlášky, teda táto požiadavka je neopodstatnená. Taktiež poukázal na to, že ide o zariadenia a stavby, ktoré musia plniť kritéria protipožiarnej ochrany a určitú technologickú úroveň. V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadom porušenia jeho práva na informácie o životnom prostredí, ktoré mu neboli doručené na jeho žiadosť, upozornil, že je na účastníkoch konania, aby využili svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámili sa s podkladmi, prípadne, aby požiadali pri nahliadnutí do spisu o poskytnutie kópie dokumentu zo spisu. Žalovaný nemal povinnosť zasielať účastníkom konania podklady pre rozhodnutie a nevyhovením žiadosti žalobcu nedošlo k porušeniu základných zásad správneho konania. K požiadavke vykonania konzultácií uviedol, že zo zákona č. 24/2006 Z. z. nevyplýva správnemu orgánu povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, preto je na zvážení správneho orgánu, či vzhľadom na povahu veci je potrebné nariadiť ústne pojednávanie. V prípade, že správny orgán dospeje k záveru, že písomnosti zabezpečené správnym orgánom v rámci správneho konania postačujú na rozhodnutie vo veci, nie je povinný nariadiť ústne pojednávanie. Žalobca neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali potrebu nariadiť ústne pojednávanie. Žalovaný v závere uviedol, že jeho rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a jeho súčasťou sú hodnotenia a závery, ktoré považuje za správne. II. Žaloba 8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a navrhol, aby ich správny súd zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 9. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1 písm. c) SSP], bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov [§ 191 ods. 1 písm. d) SSP], najmä pre rozpor napadnutého rozhodnutia s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu [§ 191 ods. 1 písm. f) SSP] a že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej [§ 191 ods. 1 písm. g) SSP]. 10. V rámci správnej žaloby žalobca v časti žalobné body rozdelil svoju argumentáciu do siedmych častí (časť 4. až 4.6. žaloby). Prvá časť 4. žalobných dôvodov spočívala v uvedení ustanovení správneho poriadku, zákona č. 24/2006 Z. z. a všeobecných odkazov na jednotlivé ustanovenia predmetných zákonov spolu s uvedením pohnútok, prečo žalobca podal správnu žalobu. 11. V žalobných bodoch v časti 4.1. žaloby žalobca namietal porušenie práva na úplné a presné informácie o životnom prostredí. Uviedol, že podaním zo dňa 26.07.2021 prejavil záujem na navrhovanej činnosti. Žalovaný síce mohol použiť správnu úvahu, ale tá mala byť podľa žalobcu podopretá hmotnoprávnymi ustanoveniami v oblasti životného prostredia. Nezverejnením informácií tak, ako žiadal žalobca, došlo v konečnom dôsledku k porušeniu výkladu zákona, konkrétne § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. Konsekvenciou takéhoto postupu došlo podľa názoru žalobcu k porušeniu jeho práva ako zainteresovanej verejnosti s procesným postavením „sui generis“. 12. V časti 4.2. žaloby žalobca namietal nepreukázanie klimatickej odolnosti v predmetnom konaní. Uvedené žalobca stotožnil s nerešpektovaním Európskej zelenej dohody a politiky „Fit for 55“, ktorou sa zaviazala Európska únia k dosiahnutiu klimatických cieľov. Podľa jeho názoru tiež došlo k porušeniu
čl. 41 Charty základných práv Európskej únie. Žalovaný nekonal v zmysle dobrého správneho postupu, nakoľko nereflektoval tieto európske normy. 13. V častiach 4.3. a 4.4. žaloby, týkajúcich sa použitia zelených krytín a výsadby drevín, žalobca namietal, že žalovaný nepostupoval v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku, nakoľko sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho návrhom týkajúcim sa použitia zelených striech. Žalovaný len odkázal na skutočnosť, že ďalší účastník konania 1/ s návrhom žalobcu na použitie zelených striech nepočíta. To, že s ich použitím nepočíta ďalší účastník konania 1/, neznamená, že sa s týmto opatrením nemá správny orgán zaoberať a odôvodniť, prečo je nedôvodné alebo nevhodné použitie tohto opatrenia. Podľa žalobcu z napadnutého rozhodnutia nie je taktiež zrejmé, prečo výsadbu drevín žalovaný považuje za neopodstatnenú, žalobca naopak predmetné považoval za veľmi opodstatnené opatrenie. 14. Časť žaloby 4.5. sa týkala námietky žalobcu ohľadom nevykonania konzultácie podľa § 63 zákon č. 24/2006 Z. z., a to ani ústnym pojednávaním, ani v písomnej forme podľa § 65g zákona č. 24/2006 Z. z. Podstatou konzultácií je viesť odbornú diskusiu tak, aby sa verejnosti umožnilo získať všetky potrebné informácie a aby v rámci svojej aktivity mohla verejnosť reálne ovplyvniť výsledok zámeru alebo zmeny zámeru. Nezvolaním konzultácie sa automaticky spôsobila procesná vada konania podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, keďže rozhodnutie má byť vecne správne a správny orgán sa má vždy pokúsiť o zmierne vybavenie veci medzi účastníkmi. Výklad uvedeného zákona v zmysle postupu žalovaného, ktorý umožnil verejnosti vykonať písomné konzultácie v súlade s § 24 ods. 3 zákon č. 24/2006 Z. z., t. j. vo forme možnosti zasielať odôvodnené písomné stanoviská, bol podľa žalobcu nesprávny a porušuje právo verejnosti na konzultácie v každej fáze posudzovania vplyvov na životné prostredie. 15. V časti žaloby 4.6. označenej ako „Vplyv externalít a útok na legitimitu Sťažovateľa“ žalobca uviedol všeobecné námietky ohľadom postupu nešpecifikovaných orgánov verejnej správy voči žalobcovi. 16. Žalobca zároveň žiadal, aby správny súd položil Súdnemu dvoru Európskej únie nasledovné otázky: (a.) Či výklad práva, ktorý aplikujú správne orgány vo vzťahu k podaniu odôvodneného stanoviska, sú v súlade so Smernicou EIA. (b.) Či výklad práva, ktorý aplikujú správne orgány vo vzťahu k podaniu odvolania, sú v súlade so Smernicou EIA. (c.) Či výklad práva, ktorý aplikujú správne orgány vo vzťahu k inštitútu doplňujúcej informácie, sú v súlade so Smernicou EIA. (d.) Či výklad práva, ktorý aplikujú správne orgány vo vzťahu ku konzultáciám, sú v súlade so Smernicou EIA. III. Vyjadrenie žalovaného 17. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 10.10.2022 navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol, prípadne aby ju ako šikanóznu odmietol. 18. Napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím považoval žalovaný za vecne správne a zákonné, pričom ich vydaniu predchádzal zákonný postup v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z., ako aj so správnym poriadkom. 19. Žalovaný namietal značnú všeobecnosť tvrdení poukazujúcich na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, a to len odkazmi na zákonné ustanovenia bez bližšej konkretizácie. Žalovaný ďalej uviedol, že v rámci správneho konania sa náležite zaoberal všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odôvodnenom písomnom stanovisku zo dňa 26.07.2021. Na žalobné body odkazujúce na strategické dokumenty žalovaný uviedol, že neboli bližšie konkretizované a vzhľadom na predmet prejednávanej veci, ktorá nepredstavuje činnosť zásadného charakteru, nie je nutné tieto dokumenty aplikovať. Vo vzťahu k opatreniam navrhnutým žalobcom dodal, že možnosť podávať návrhy opatrení neznamená automatické vyhovenie takýmto návrhom zo strany správneho orgánu. Žalobca sám uznal v časti 4.1 bod 12 žaloby právomoc správneho orgánu použiť svoju úvahu v otázkach opatrení. 20. Na námietku odopretia práva dotknutej verejnosti na úplné a presné informácie o životnom prostredí žalovaný uviedol, že zákon č. 24/2006 Z. z. neustanovuje povinnosť správneho orgánu zverejniť na webovej stránke všetky stanoviská, ktoré si zaobstaral. Aarhuský dohovor stanovuje len rámec, ktorý je následne precizovaný vnútroštátnym právom a neupravuje sprístupňovanie kompletného obsahu administratívnych spisov vedených v konkrétnych správnych konaniach na úseku posudzovania vplyvov
na životné prostredie. Listom č. 10582/2021-11.1.2/dš – 68446/2021 zo dňa 09.12.2021 bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, pričom žalobca toto právo nevyužil. 21. Na námietku neumožnenia uplatnenia práva na informácie o životnom prostredí žalovaný uviedol, že informácia o začatí konania bola v súlade s § 29 ods. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. dostupná prostredníctvom obce Vrakúň. Z tohto dôvodu nemohli byť takéto práva porušené a v tejto fáze konania žiadne stanoviská zo strany zainteresovanej verejnosti neboli doručené. Obdobne žalovaný považoval tvrdenie o odopretí zaslania elektronickej kópie spisu prvostupňovým orgánom za neopodstatnené. 22. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu o absencii odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, nakoľko z neho jasne vyplýva, akými úvahami bol prvostupňový správny orgán vedený, ako sa vysporiadal s námietkami účastníkov konania a dotknutých orgánov, aké právne normy aplikoval a ako dospel k záveru uvedenému vo výrokovej časti rozhodnutia. 23. Vo vzťahu k tvrdeným porušeniam Charty základných práv Európskej únie a k neposúdeniu otázky klimatickej odolnosti žalovaný uviedol, že predmetná posudzovaná činnosť spočíva len v navýšení už existujúcej prevádzky a tým nespadá do rámca posudzovania zásadného charakteru, ktorý by bolo potrebné posudzovať s ohľadom na súbor európskych politík „Fit for 55“. Samotná otázka klimatickej odolnosti nie je predmetom zisťovacieho konania podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., ale je súčasťou osobitného stavebného konania. 24. Na žalobcom tvrdenú nedostatočnosť odôvodnenia neuloženia opatrenia v podobe zelených krytín žalovaný uviedol, že mu podobne ako aj prvostupňovému orgánu neprináleží posudzovať vhodnosť takýchto zelených krytín, keďže to má tvoriť súčasť až následného stavebného konania, a to aj s prihliadnutím na charakter predmetnej zmeny navrhovanej činnosti (rozšírenie budovy o 12 m). 25. K namietanej absencii neuloženia povinnosti náhradnej výsadby drevín ďalšiemu účastníkovi 1/ žalovaný dodal, že predmetná povinnosť je prípustná len vtedy, ak má dôjsť k výrubu drevín (v zmysle § 48 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z.), k čomu však v prípade predmetnej zmeny činnosti nemalo dôjsť. Rovnako tak kompetencia uloženia takejto povinnosti prináleží podľa zmieneného zákona obci. 26. K námietke žalobcu ohľadom nevykonania konzultácií žalovaný uviedol, že konzultácie podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. môžu byť vykonávané písomnou alebo ústnou formou, pričom v súlade s § 64 zákona č. 24/2006 Z. z. sú ústne konzultácie vykonávané ako ústne pojednávanie podľa § 21 správneho poriadku. Prvostupňový správny orgán v predmetnom konaní o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti nenariadil ústne pojednávanie podľa § 21 správneho poriadku, nakoľko to nevyžadovala povaha veci a dokázal náležite zistiť a ustáliť skutkový stav z predložených stanovísk a ostatných relevantných podkladov predložených v správnom konaní. Posúdenie vhodnosti resp. potreby nariadenia ústneho pojednávania neprislúcha účastníkovi konania, ale vo veci konajúcemu správnemu orgánu, a to len vtedy, pokiaľ bude mať ústne pojednávanie svoje opodstatnenie, pričom žalobca neuviedol žiadne relevantné tvrdenie, ktoré by odôvodňovalo potrebu nariadiť ústne pojednávanie. Prvostupňový správny orgán mal za to, že skutočný stav veci je dostatočne zistený na rozhodnutie vo veci, čo potvrdzuje aj obsah administratívneho spisu. Žalovaný uviedol, že vykonal spomínané konzultácie v písomnej podobe, a to najmä prostredníctvom § 24 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. a § 33 ods. 2 správneho poriadku, t. j. umožnil (nielen) žalobcovi zaslať odôvodnené písomné stanovisko ako aj poskytol možnosť vyjadriť sa k podkladom, ktoré boli nazhromaždené počas konania, pričom žalobca využil iba svoje právo v zmysle § 24 ods. 3 (resp. § 29 ods. 9) zákona č. 24/2006 Z. z., a teda zaslal iba svoje odôvodnené písomné stanovisko k zmene navrhovanej činnosti prvostupňovému správnemu orgánu. Žalovaný taktiež poukázal na § 65g ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z., kedy sa z dôvodov rozšírenia respiračného ochorenia COVID-19 vykonávali konzultácie v listinnej alebo v elektronickej podobe. IV. Ďalší účastníci konania 27. Ďalší účastník konania 1/ nevyužil právo vyjadriť sa k žalobe ani k vyjadreniu žalovaného. 28. Ďalší účastník konania 2/ sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 12.09.2022 a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že žaloba nespĺňa požiadavky kladené na žalobu podľa § 191
ods. 1 písm. c) SSP, nakoľko žalobca neuviedol, v čom konkrétne spočíva nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie boli vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Poukázal taktiež na žalobcovu prax podávania rovnakých podaní a žiadostí, kde nereflektuje osobitosti konkrétnych správnych konaní. Nevyhovenie požiadavkám žalobcu v správnom konaní nezakladá porušenie jeho práv. V. Replika žalobcu 29. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 14.11.2022 uviedol, že právo na informácie je priamo založené na čl. 4 ods. 1 a ods. 2 Aarhuského dohovoru, teda žalovaný svojím konaním a výkladom právnych predpisov toto právo porušil. Ďalej poukázal na činnosť Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, ktoré podľa žalobcu bolo takmer vždy úspešné vo svojej činnosti. Uviedol, že správny orgán mal vo veci vykonať konzultácie. Zaslanie odôvodneného stanoviska nie je možné zamieňať za konzultácie, pretože ide o osobitné konanie. Žalobca tiež uviedol, že je si vedomý, že zainteresovaná verejnosť nemá nárok na implementáciu konkrétnych pripomienok vo vzťahu ku konkrétnemu návrhu alebo návrhu zmeny zámeru. Na druhej strane uviedol, že žalovaný neodkázal na hmotnoprávne ustanovenia vo vzťahu k žalobcom navrhovaným pripomienkam (opatreniam), išlo teda o svojvoľnú úvahu správneho orgánu. Žalovaný podľa názoru žalobcu nerešpektoval osobitné ustanovenia zákona č. 24/2006 Z. z., keďže aplikoval ustanovenia správneho poriadku. Okrem všeobecného zopakovania svojej žalobnej argumentácie uviedol, že žalovaný nesprávne argumentoval použitím správneho poriadku a tým postupoval v rozpore so základnými právnymi zásadami. Žalobca bol názoru, že využil svoje procesné oprávnenia len v najmenšej nevyhnutnej miere a nenadužíval ich šikanóznym spôsobom. 30. Žalovaný ani ďalší účastníci konania nevyužili právo vyjadriť sa k replike žalobcu. VI. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 31. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/153/2022 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tunajšom súde vedená pod sp. zn. BA-6S/153/2022. 32. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 137 ods. 4 SSP. 33. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 34. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 35. Podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na priaznivé životné prostredie. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Právna úprava ochrany životného prostredia v sebe zahŕňa právo na priaznivé životné prostredie, právo na informácie o životnom prostredí ako aj stanovenie povinností štátu a iných subjektov pri ochrane životného prostredia. Právo na priaznivé životné prostredie každému
zaručuje čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ako také patrí medzi práva tzv. tretej generácie ľudských práv zahrňujúcich pomerne široký okruh práv, ktoré možno charakterizovať ako práva solidarity. Ich zabezpečovanie si vyžaduje určitú formu účasti a spolupráce jednotlivcov a štátov (bod 19 nálezu Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 4/2018-45 zo dňa 13.11.2018). 36. Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. 37. Podľa § 23 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti. 38. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 39. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 40. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 41. Zákon č. 24/2006 Z. z. upravuje postup odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie strategických dokumentov počas ich prípravy a pred ich schválením, navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných predpisov, pôsobnosť orgánov štátnej správy a pôsobnosť obcí pri posudzovaní vplyvov, práva a povinnosti účastníkov procesu posudzovania pri posudzovaní vplyvov (§ 1). 42. Účelom zákona č. 24/2006 Z. z. je najmä včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov (§ 2). 43. Podľa § 18 ods. 2 písm. c) zákona č. 24/2006 Z. z., predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len "zisťovacie konanie") musí byť každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa odseku 1 písm. d) a môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie. 44. Podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona č. 24/2006 Z. z., príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia. 45. Podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona č. 24/2006 Z. z., verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona, alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého
odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení. 46. Podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z., ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky: oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti. 47. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona. 48. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4. 49. Podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z., výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. 50. Podľa § 29 ods. 12 zákona č. 24/2006 Z. z., rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní oprávňuje navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 2, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti, ak v rozhodnutí príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona. 51. Podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z., výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. 52. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z., príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov. 53. Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy. 54. Podľa § 63 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37. 55. Podľa § 64 zákona č. 24/2006 Z. z., na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6,
d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f) konfliktu záujmov podľa § 63a. 56. Podľa čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru, každá Strana sa usiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. 57. Podľa čl. 4 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru, každá Strana zabezpečí, že orgány verejnej moci v rozsahu tohto článku a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov sprístupnia verejnosti na základe žiadosti informácie o životnom prostredí; ak sa tak požaduje a vyplýva to z ustanovenia písmena b), aj kópie aktuálnej dokumentácie obsahujúcej alebo pozostávajúcej z týchto informácií: v požadovanej forme s výnimkou, ak i) je pre orgány verejnej moci vhodné poskytnúť ich v inej forme, pričom v tomto prípade bude uvedený dôvod, pre ktorý boli poskytnuté v takejto forme, alebo ii)informácia je už verejne dostupná v inej forme. 58. Podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru, každá Strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne. 59. Predmetom konania správneho súdu bolo preskúmanie zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti „Inovatívna technológia recyklácie PET odpadov Banská Bystrica – navýšenie kapacity a prístavba haly“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Správny súd sa zaoberal štyrmi kľúčovými oblasťami a zisťoval, (i.) či správne orgány oboch stupňov porušili žalobcovo právo na informácie o životnom prostredí nezaslaním všetkých podkladov v rámci konania, (ii.) či napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, (iii.) či napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (iv.) či došlo nenariadením konzultácií, nepreukázaním klimatickej odolnosti, nevyhovením navrhovaným opatreniam v podobe zelených krytín a výsadby drevín k porušeniu zákonných ustanovení. Správny súd sa napokon musel vysporiadať so žiadosťou žalobcu, aby sa správny súd obrátil na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnymi otázkami, ktoré žalobca formuloval v podanej žalobe. 60. Správny súd vychádzal z premisy, že Aarhuský dohovor: „je v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a ako taký má prednosť pred zákonmi. Aj keď priamo nezakladá práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, obsahuje však (okrem iných) záväzok štátu zabezpečiť verejnosti práva pri ochrane životného prostredia. (Svák, J. Mareček, L. a kol., Medzinárodné právo verejné a úvod do verejného medzinárodného práva. Wolters Kluwer, 2025 s. 845)“ Tento záväzok sa realizuje až formou prijatia vnútroštátnej úpravy, ktorá špecifikuje prostriedky a procesy uplatňovania práv a povinností vyplývajúcich z predmetného dohovoru. Nemožno teda súhlasiť s tvrdením žalobcu, že mu toto právo priamo vyplýva z uvedeného medzinárodného dokumentu. Priamy účinok medzinárodných zmlúv je v rámci praxe medzinárodného spoločenstva zväčša výnimkou a predstavuje skôr záväzok zmluvného subjektu predmetných medzinárodných zmlúv a dodržanie záväzku podlieha osobitným dohľadným (ak sú kreované) subjektom medzinárodného práva, prípadne dohľadu medzinárodného spoločenstva. 61. Námietky žalobcu týkajúce sa nezaslania všetkých podkladov pre rozhodnutie, uvedené v časti 4.1. žaloby, vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky uvedený v rozsudku sp. zn. 3Svk/4/2023 zo dňa 28.03.2024, v ktorom najvyšší správny súd konštatoval, že „V zmysle príslušných ustanovení § 24 ods. 1 zákona EIA príslušný orgán má povinnosť zverejniť informácie o navrhovanej činnosť alebo jej zmene (napr. kde možno získať informácie o zmene navrhovanej činnosti, o prístupe verejnosti) a podľa § 29 zákona EIA zverejňuje napr. oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, kde možno do zámeru nahliadnuť či kedy k nemu možno zasielať pripomienky. Žiadne ustanovenie zákona EIA nestanovuje povinnosť príslušného orgánu zverejňovať stanoviská dotknutých orgánov, z toho dôvodu kasačný súd vyhodnotil postup príslušného orgánu za zákonný. Ak sťažovateľ odkazuje na ustanovenie § 24 ods. 1 písm. i/ zákona EIA, podľa ktorého príslušné správne orgány zverejňujú aj iné informácie dôležité na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia, toto ustanovenie je podľa kasačného súdu potrebné vykladať tak, že neupravuje povinnosť sprístupňovať iné dokumenty ako sú uvedené
v danom ustanovení (tieto zákonodarca presne určil), ale týka sa informácií nezachytených v dokumente. Navyše, ak toto ustanovenie odkazuje na „povolenie“, toto treba vykladať v súlade s definíciou tohto pojmu stanovenou v § 3 zákona EIA, pričom ide o rozhodnutie v nasledujúcom povoľovacom konaní a nie o rozhodnutie vydané v zisťovacom v konaní, ktoré je predmetom posudzovanej veci.“ Nakoľko išlo o obdobnú vec, sú tieto závery aplikovateľné aj v prejednávanej veci. Žalovaný teda postupoval v zmysle ustálenej praxe a nedošlo k porušeniu a ani k šikanóznemu výkladu zákona tak, ako tvrdil žalobca. 62. Vo vzťahu k nepreukázaniu klimatickej odolnosti správny súd v prvom rade uvádza, že mnohé záväzky vyplývajúce z medzinárodného alebo európskeho práva sú riešené v osobitných zákonoch, ktoré boli prijaté, resp. novelizované za účelom splnenia si záväzkov, ktoré vyžadujú zmienené právne systémy a ktorými je Slovenská republika viazaná. Ako aj sám žalobca uviedol, predmetné výpočty súvisiace s klimatickou odolnosťou sú predmetom kolaudačného konania, a teda ich nezahrnutie do zisťovacieho konania nezakladá opodstatnenosť žalobných bodov uvedených v časti 4.2. žaloby týkajúcej sa klimatickej odolnosti. Nakoľko si vnútroštátny zákonodarca zvolil iné konanie na dosiahnutie účelu a cieľov sledovaných v medzinárodných dokumentoch, táto skutočnosť nemôže zakladať nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí len preto, že žalobca považuje uvedenie výpočtov za dobrý správny postup. Otázky klimatickej odolnosti, resp. energetickej efektivity boli t. č. súčasťou zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „stavebný zákon“), v rámci ktorého je pre oblasť projektovej činnosti upravená povinnosť spracovať projekt v súlade s § 45 ods. 2 písm. c) stavebného zákona, kde je zahrnuté aj projektové energetické hodnotenie stavieb. Nemožno teda vnímať absenciu takýchto výpočtov ako prekážku zákonnosti či už prvostupňového, alebo aj (druhostupňového) napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov vyhodnotil správny súd túto časť žalobných námietok ako neopodstatnenú. 63. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, správny súd oboznámiac sa so zisteným skutkovým a právnym stavom veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nevykazuje žiadne znaky nesprávneho právneho posúdenia veci. 64. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd resp. správny orgán nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 65. Žalovaný resp. prvostupňový správny orgán postupovali správne, keď na svojom webovom sídle „: https/www.enviroportal.sk/eia/detail/inovativna-technologia-recyklacie-pet-odpadov-banska-bystricanavyseni-1“ zverejnili informáciu pre verejnosť podľa § 24 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti o tom, že zmena navrhovanej činnosti „Inovatívna technológia recyklácie PET odpadov Banská Bystrica – navýšenie kapacity a prístavba haly“ nepodlieha zisťovaciemu konaniu podľa § 18 ods. 2 písm. c) zákona č. 24/2006 Z. z., s tým, že v lehote 10 pracovných dní môže verejnosť doručiť príslušnému orgánu písomné stanovisko k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti na adresu uvedenú v tejto informácii. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal následne zverejniť stanoviská dotknutých orgánov, nenachádza právnu podporu v praxi ani zákonnej úprave. Ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. neustanovuje povinnosť príslušného orgánu zverejňovať stanoviská dotknutých orgánov. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že neupravuje povinnosť sprístupňovať iné dokumenty ako tie, ktoré sú uvedené v danom ustanovení (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/21/2023 zo dňa 30.05.2024). Žalobca mal v správnom konaní postavenie dotknutej verejnosti podľa § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z., predmetného konania sa zúčastnil podaním odôvodneného stanoviska. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi boli zo strany žalovaného zabezpečené všetky jemu patriace procesné práva (právo oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, respektíve k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti, právo nazrieť do administratívneho spisu), ktoré však žalobca nevyužil a neuplatnil spôsobmi predpokladanými správnym poriadkom, prípadne osobitným zákonom (napr. infozákon). To, že neboli zo strany žalovaného zabezpečené postupy podľa predstáv žalobcu, neznamená, že takéto konanie možno pokladať za nezákonné. Žalobca bol aj vyzvaný, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia, čo však v predmetnom správnom konaní neurobil, a jedine žiadal o zverejnenie podkladov na webovom rozhraní žalovaného, čo však nebolo jeho povinnosťou.
66. Žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia podľa názoru správneho súdu aplikoval príslušné právne predpisy na zistený skutkový stav správne, v súlade s výkladovými metódami, ktoré sa uplatňujú pri výklade právnych noriem. Námietky žalobcu v podobe nesprávneho výkladu zákona č. 24/2006 Z. z., Aarhuského dohovoru ako aj subsidiárneho použitia správneho poriadku správny súd vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil ako nedôvodné. 67. K námietke žalobcu, že žalovaný mal nariadiť konzultácie v rámci zisťovacieho konania, správny súd uvádza, že žalovaný postupoval správne, keď nenariadil konzultácie podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. Uvedený zákon neustanovuje povinnosť vykonať konzultácie v rámci zisťovacieho konania. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky uvedené v rozsudku sp. zn. 4Svk/60/2022 zo dňa 30.06.2022, v ktorom najvyšší správny súd konštatoval, že „z obsahu § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. nevyplýva, že by sa konzultácie za každých okolností museli realizovať výslovne ústnou formou. Navyše z § 64 menovaného zákona vyplýva, že vo vzťahu k realizácii konzultácií nie je vylúčená pôsobnosť Správneho poriadku, teda ani § 21 o nariadení ústneho pojednávania. Toto ustanovenie ponecháva na posúdení správneho orgánu, aby ústne pojednávanie nariadil, ak to povaha veci vyžaduje. V nenariadení ústnej formy konzultácií najvyšší správny súd potom nevidel porušenie zákona č. 24/2006 Z. z. ani Správneho poriadku. Okrem uvedeného možno poukázať na skutočnosť, že samotný článok 6 ods. 7 Aarhuského dohovoru predpokladá, že účasť verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach môže byť realizovaná nielen výlučne formou ústnou (ústne konzultácie), ale aj formou písomnou, kedy výslovne ustanovuje, že: ,,Spôsoby účasti verejnosti umožnia verejnosti predložiť písomné alebo v prípade potreby na verejnom prerokovaní alebo preskúmaní so žiadateľom akékoľvek pripomienky, informácie, analýzy alebo názory, ktoré považuje za dôležité vo vzťahu k navrhovanej činnosti.“. V prejednávanom prípade tak žalobca učinil v intenciách § 29 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z., a to podaním odôvodneného stanoviska. Správny súd mal za to, že žalovaný sa riadne a zrozumiteľne vysporiadal s návrhmi, požiadavkami a opatreniami, ktoré požadoval žalobca v podanom odôvodnenom stanovisku ako aj s námietkami uplatnenými v rozklade. Navyše, oznámenie o zmene navrhovanej činnosti bolo riadne a zákonným spôsobom zverejnené, a preto konanie žalovaného nespôsobilo porušenie žalobcových práv účasti na predmetnom konaní. Z týchto dôvodov nebol správny orgán povinný nariadiť konzultácie v ústnej forme, keďže vyhodnotil písomné stanoviská ako dostačujúce na zákonné rozhodnutie v danej veci. 68. K námietkam uvedeným v časti 4.3. a 4.4. žaloby spočívajúcim v tvrdení žalobcu, že žalovaný nedostatočne zdôvodnil nezahrnutie použitia zelených krytín a výsadby 50 ks stromov na území Banskej Bystrice do podmienok na zmiernenie negatívnych vplyvov, správny súd podotýka, že požadované zakomponovanie zelených krytín v značnom rozsahu nekorešpondovalo s prejednávanou vecou a neodzrkadľovalo osobitosti navrhovanej činnosti spočívajúcej v rozšírení už jestvujúceho zariadenia vzhľadom na navrhované technologické riešenie a požiadavky protipožiarnej ochrany. Odkaz žalovaného v odôvodnení ním vydaného rozhodnutia na to, že ďalší účastník konania 1/ neráta s použitím takéhoto riešenia, korešponduje aj s Oznámením o zmene navrhovanej činnosti (konkrétne strana 10 predmetného oznámenia). Žalobca bol oboznámený s predmetným zamýšľaným technologickým riešením. To, že žalovaný prevzal dôvody z vyjadrenia ďalšieho účastníka konania 1/ (konkrétne dokument - Poskytnutie doplňujúcich informácií) ako aj jeho samotného oznámenia, nezakladá nezákonnosť, prípadne nepreskúmateľnosť napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia. Vo vzťahu k požiadavke výsadby drevín je potrebné uviesť, že žalovaný správne vyhodnotil a odôvodnil nevyhovenie tejto požiadavke, a to tým, že správne poukázal na charakter zmeny navrhovanej činnosti, nakoľko nedôjde k výrubu drevín, a teda výsadbu požadovanú žalobcom vyhodnotil ako neopodstatnenú. Žalovaný správne poukázal na to, že postupy náhradnej výsadby sú v kompetenciách samospráv v zmysle úpravy obsiahnutej v zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ktorý sa však na predmetné konania o zmene navrhovanej činnosti neuplatňuje. Z administratívneho spisu ako aj z preskúmavaných rozhodnutí oboch stupňov správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa riadne vysporiadal s pripomienkami a navrhovanými kompenzačnými opatreniami, ktoré vyhodnotil ako netýkajúce sa predmetu povoľovanej činnosti, prípadne nevzhliadol ich opodstatnenosť. Vo všeobecnosti z vnútroštátneho ani medzinárodného práva „nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené“(pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Sžz/1/2010 zo dňa 28.04.2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 zo dňa 27.01.2011). K predmetnej veci treba dodať, že niektoré opatrenia ktoré žalovaný určil v prvostupňovom rozhodnutí, korešpondujú
so žalobcovými požiadavkami, čo dokazuje, že sa žalovaný riadne zaoberal návrhmi žalobcu. Išlo o opatrenia v oblasti zabezpečenia evidencie, triedenia, zhodnotenia a redukcie odpadov (body 5.-9. v časti podmienok na zmiernenie negatívnych vplyvov prvostupňového rozhodnutia). 69. Súd nemôže opomenúť vyjadriť sa aj k časti 4.6. žaloby označenej ako „Vplyv externalít a útok na legitimitu Sťažovateľa“, ktorá je formulovaná značne všeobecne, nekonkrétne a bez priradenia ku konkrétnym častiam a postupom uplatneným v napadnutom rozhodnutí (okrem vyššie identifikovaných konkrétnych namietaných bodov). Táto časť žaloby je všeobecne adresovaná, bez bližšej špecifikácie na prejednávanú vec, čo neumožňuje súdu bližšie zaujať stanovisko, o to viac, ak žalobca uvádza politické súvislosti vo vzťahu k nemu ako subjektu zainteresovanej verejnosti. Takto uvádzané súvislosti nepatria do právomoci súdov vo všeobecnosti. Preto ich súd vyhodnotil ako nerelevantné k prejednávanej veci. Rovnako tak všeobecná časť žaloby nazvaná „Odôvodnenie“ (časť 4. žaloby) len ozrejmuje pohnútky žalobcu a všeobecne, nekonkrétne označuje konanie žalovaného ako v rozpore s citovanými ustanoveniami právnych predpisov. Keďže je na žalobcovi, aby jasne pomenoval ním tvrdenú nezákonnosť a tým určil predmet súdneho prieskumu, tak súd sa bližšie nezaoberal takýmito nekonkrétnymi tvrdeniami žalobcu prípadne otázkami, ktoré nespadajú do súdneho prieskumu. 70. Sumarizujúc vyššie uvedené, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu o nespreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami v žalobcom podanom rozklade a zrozumiteľne uviedol, akými úvahami bol vedený pri vyhodnocovaní ich relevancie. 71. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd všetky žalobné námietky (a to tie, ktoré napĺňali predpoklad preskúmateľnosti – atribút konkrétnosti a vecnosti) vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu s poukazom na § 190 SSP zamietol. 72. Žiadosti o podanie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie správny súd nevyhovel. Žalobcom formulované štyri otázky nespĺňajú formálne ani obsahové požiadavky, ktoré sú na prípustné prejudiciálne otázky kladené Súdnym dvorom Európskej únie. Žalobca nedefinoval žiadne konkrétne ustanovenie, ktoré by bolo potrebné vyložiť, ani neuviedol, aké nejasnosti európskeho práva v prejednávanej veci je potrebné odstrániť. V prípade aplikovaných ustanovení prerokúvanej veci správny súd nevzhliadol nijakú nejasnosť, ktorú by bolo treba odstrániť výkladom Súdneho dvora Európskej únie, nakoľko je podporená konštantnou rozhodovacou praxou správnych súdov, vrátane Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 234 zmluvy platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t. j. súdom, proti ktorého rozhodnutiu nemožno podať žiaden opravný prostriedok (výnimkou z povahy veci je návrh na obnovu konania). Správny súd neposúdil túto žiadosť ako žiadosť o prerušenie konania, preto o nej nerozhodol samostatným výrokom. 73. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ nepriznal v zmysle § 169 SSP a contrario náhradu trov konania, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd. Správny súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im mohol náhradu trov konania priznať. 74. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.