Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/58/2022 1022200928 07. 04. 2026 JUDr. Filip Hudec ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200928.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., štátny občan SR, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j. E./ F./ XXXX/XXXX-XXXX Ba zo dňa 25.04.2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie hmotnej núdze, náhradného výživného a štátnych sociálnych dávok (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. D./F.-XX zo dňa 24.02.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“) rozhodol, že žalobcovi odňal preddavok na pomoc v hmotnej núdzi v sume 68,80 Eur mesačne od 01.02.2022. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca, ako príjemca preddavku na pomoc v hmotnej núdzi, je výlučným vlastníkom nasledovných nehnuteľností: a. ostatná plocha o výmere 704 m2 v okrese Bratislava IV, obec: Karlova Ves, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, b. trvalý trávnatý porast o výmere 6867 m2 v okrese G., obec: F. H., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX. 2. Na základe uvedeného bol prvostupňový správny orgán toho názoru, že žalobca si môže svojim majetkom zabezpečiť alebo zvýšiť príjem, takže mu bol preddavok na pomoc v hmotnej núdzi poskytovaný neprávom. 3. Proti vyššie uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré bolo odvolaciemu orgánu doručené dňa 30.03.2022. Vo svojom odvolaní žalobca poukázal na skutočnosť, že prvostupňovému správnemu orgánu je známe, že vlastní nehnuteľnosti, a to z prehlásenia zo dňa 30.08.2021, ktoré bolo doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 06.09.2021. Tvrdil, že je dlhodobo nezamestnaný, vedený ako uchádzač o zamestnanie a nemá žiaden príjem. Uviedol, že si nevie zabezpečiť príjem z predaja majetku uvádzaného v prvostupňovom rozhodnutí, a to z dôvodu, že majetok vedený na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie B. C. je trávnatý porast s výmerou 704 m2, ale je len šírky 10 m a na pozemok je prístup len cez susedné
pozemky, kde je tabuľa „súkromný pozemok - zákaz vstupu“, preto je podľa jeho názoru neprístupný a 10 m úzky pozemok nik nechce kúpiť. Ďalej uviedol, že na portáli BAZOŠ ho inzeruje na predaj už 8 rokov. Uviedol, že majetok vedený na liste vlastníctva č. XXXX, je trávnatý porast 6867 m2, pretože sa jedná o močarisko pod cestou Svätý Jur - Pezinok a pri železnici Pezinok, pričom železnica je vedená 2 metre vysoko na násype a je tam hlučnosť. Na uvedený pozemok nie je prístup. Ďalej tvrdil, že uvedený pozemok inzeruje na BAZOŠI už 8 rokov a nikto nemá záujem ho kúpiť. Podľa jeho názoru sú teda nepravdivé tvrdenia prvostupňového správneho orgánu, že si môže príjem zabezpečiť či už predajom alebo prenájmom uvedených nehnuteľností. Ďalej tvrdil, že uvedené pozemky ponúkal na predaj aj trom realitným kanceláriám, ale nedokázali ich predať. Tvrdil, že ponúka pozemky realitnej kancelárii Complet Real, s. r. o., IČO: 45 926 719, ktorá bez znalosti toho, že pozemky sú neprístupné, zo všetkých strán sa nachádzajú cudzie pozemky, prehlásila, že za cenu 661.150,00 Eur vedia predať uvedené pozemky. Uviedol, že po troch mesiacoch prvostupňovému správnemu orgánu ohlási, či realitná kancelária našla na uvedené pozemky kupujúceho. Ďalej uviedol, že do predaja jeho pozemkov má právo na finančnú pomoc v hmotnej núdzi, a to podľa Ústavy Slovenskej republiky a Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., čiže Listiny základných práv a slobôd. Tvrdil, že objektívne nemá žiaden príjem. K odvolaniu priložil prehlásenie prvostupňovému správnemu orgánu zo dňa 30.08.2021 a tiež výzvy realitným kanceláriám. 4. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok (ďalej len „žalovaný“) ako odvolací orgán rozhodnutím č. j. E./F.-XXXX D. zo dňa 25.04.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že z predloženého spisu zistil, že žalobca dňa 27.07.2021 požiadal o pomoc v hmotnej núdzi, ktorá bola žalobcovi priznaná od júla 2022 preddavkovo. Poznamenal, že v žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi je uvedené krstné meno I. a nie A., ale rodné číslo uvedené v žiadosti prináleží žalobcovi. Preddavkovo bola priznaná z toho dôvodu, že žalobca vedie spor ohľadom neplatnosti skončenia pracovného pomeru s CEFO, s.r.o., pod. sp. zn. 14Cpr 1/2013. Konštatoval, že žalobca je výlučným vlastníkom v spoluvlastníckom podiele 1/1 nižšie uvedených nehnuteľností: a. pozemok parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape s parc. č. XXXX/X o výmere 6709 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, evidované na liste vlastníctva č. XXXX, vedené Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor, okres: G., obec: F. H., katastrálne územie: F. H., (ďalej len „pozemok s parc. č. XXXX/X“), b. pozemok parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape s parc. č. XXXX/XX o výmere 158 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, evidované na liste vlastníctva č. XXXX, vedené Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor, okres: G., obec: F. H., katastrálne územie: F. H. (ďalej len „pozemok s parc. č. XXXX/XX“, spolu s pozemkom s parc. č. XXXX/X len „pozemky na LV č. XXXX“), c. pozemok parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape s parc. č. XXXX/XX o výmere 704 m2, druh pozemku: ostatná plocha, evidované na liste vlastníctva č. XXXX, vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres: Bratislava IV, obec: D. - B. C., katastrálne územie: B. C. (ďalej len „pozemok s parc. č. XXXX/XX“). 5. Ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán zaslal žalobcovi výzvu č. D./F.-X zo dňa 03.08.2021, kde žiadal predloženie dokladov okrem iného aj k pozemkom vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Konštatoval, že v oznámení na výzvu dňa 30.08.2021 žalobca uviedol k vlastníctvu nehnuteľností, že pozemok s parc. č. XXXX/XX na LV č. XXXX využívajú obyvatelia na cestu k ich paneláku a nič mu za využívanie neplatia a pozemky na LV č. XXXX sú pod cestou Svätý Jur - Pezinok, je to močarisko, nik ho nevyužíva, nemá z neho príjem - ďalej žalobca uviedol aj to, že inzeroval predaj pozemkov na LV č. XXXX, ale nik sa neprihlásil; čestne prehlásil, že v rokoch 2016 až 2021 nemal žiaden príjem, vedie pracovný spor; prehlásil aj to, že na základné živobytie si požičiava peniaze od rodičov, pričom jediným jeho príjmom bola dávka v nezamestnanosti. 6. Ďalej uviedol, že zistil, že predmetné pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobcu sú inzerované na BAZOŠI ako inzeráty č. XXXXXXXXX J. XXXXXXXXX; zároveň zistil, že o pozemkoch na LV č. XXXX nie je žiadna zmienka o močiaroch, ako aj to, že pozemky sa predávajú za cenu 380 Eur na 1 m2 – konštatoval, že zároveň tam je uvedené, že prístup na pozemok je od hlavnej cesty Svätý Jur - Pezinok, ako aj odzadu popri železničnej trati; k pozemku s parc. č. XXXX/XX je tiež uvedené, že cesta na pozemok je vybudovaná, a ten sa predáva za 500 Eur na 1 m2.
7. Taktiež konštatoval, že na základe žiadosti o poskytnutie súčinnosti zo dňa 21.01.2021 zaslanej prvostupňovému správnemu orgánu od Centra právnej pomoci zistil, že realitná kancelária Complet Real, s. r. o., IČO: 45 926 719 stanovila cenu pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalobcu tak, že pozemky na LV č. XXXX boli ohodnotené na sumu 50 Eur za 1 m2, čo predstavuje sumu 344.350,00 Eur a pozemok s parc. č. XXXX/XX bol ohodnotený na sumu 450 Eur za 1 m2, čo predstavuje sumu 316.800,00 Eur. 8. Ďalej uviedol, že z predloženého spisu mal za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov na LV č. XXXX a pozemku s parc. č. XXXX/XX, teda má k nim spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1. Vzhľadom na uvedené je podľa jeho názoru potrebné v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi považovať predmetné pozemky za majetok. Poukázal na znenie ustanovenia § 8 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, podľa ktorého fyzická osoba a členovia jej domácnosti nie sú v hmotnej núdzi, ak si majetkom môžu zabezpečiť základné životné podmienky a riešiť si hmotnú núdzu. Zároveň podľa § 2 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, v hmotnej núdzi sa nenachádza ten, kto si môže výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku zabezpečiť príjem alebo zvýšiť si príjem. Konštatoval, že v čase podania žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi žalobca danou možnosťou disponoval, rovnako ňou disponoval aj v čase vydania napadnutého rozhodnutia, takže bolo potrebné v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi odňať poskytovanú pomoc v hmotnej núdzi, ktorá bola poskytovaná neprávom. 9. K námietkam žalobcu uviedol, že správny orgán je viazaný dikciou zákona, a teda tým, že predmetné pozemky je nutné považovať za majetok. Podľa jeho názoru si žalobca môže riešiť vzniknutú situáciu predajom či prenájmom predmetných pozemkov, ktoré má vo svojom výlučnom vlastníctve. Uviedol, že k pozemkom na LV č. XXXX nie je na inzeráte na BAZOŠI žiadna informácia o tom, že by sa jednalo o močiare. Takisto ich kúpna cena, ktorá je stanovená na 380 Eur za 1 m2 nenasvedčuje tomu, že by tieto pozemky boli močiarmi. Rovnako pozemky na LV č. XXXX sú na katastri nehnuteľností evidované ako trvalý trávny porast. Tiež v predmetnom inzeráte je uvedené, že k pozemku vedie prístupová cesta. K pozemku s parc. K. XXXX/XX existuje tiež prístupová cesta, ako je inzerované na BAZOŠI. Čo sa týka argumentov žalobcu, že sa ich snaží predať už dlhšiu dobu a nemá kupujúceho, tak uviedol, že kúpnu cenu na trhu ovplyvňuje ponuka a dopyt. Prirodzene, kupujúci má záujem vec kúpiť za čo najnižšiu cenu a predávajúci za najvyššiu. Podotkol, že ak sa však žalobca ocitol v nepriaznivej životnej situácii mal by mať záujem predať predmetné pozemky nie za čo najvyššiu cenu, ale čo najrýchlejšie. Poukázal na to, že aj v posudkoch realitných kancelárií je uvedená nižšia kúpna cena, ako tá, za ktorú sú pozemky inzerované. Okrem toho zákon o pomoci v hmotnej núdzi nepripúšťa na preklenutie obdobia do predaja majetku poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi. Konštatoval, že hoci došlo k pochybeniu na strane prvostupňového správneho orgánu v tom, že preddavok na pomoc v hmotnej núdzi bol priznaný, ale mal za to, že k nemu došlo v dôsledku zavádzania žalobcu, ktorý uviedol, že pozemky sú nepredajné, či už kvôli prístupovej ceste alebo z dôvodu, že sú močariskom. Záverom uviedol, že hoci čl. 39 ústavy pojednáva o hmotnom zabezpečení a hmotnej núdzi, podľa čl. 51 ods. 1 ústavy je možné práva uvedeného v čl. 39 ústavy sa domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Tiež v č l. 30 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd je uvedené, že podrobnosti ustanoví zákon. Konštatoval, že v danom prípade sa jedná o zákon o pomoci v hmotnej núdzi, podľa ktorého žalobca nemá nárok na pomoc v hmotnej núdzi resp. preddavok na pomoc v hmotnej núdzi. II. Žaloba 10. Správnou žalobou zo dňa 11.07.2022, osobne podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 18.07.2022, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia (č. j. E./F.-XXXX Ba zo dňa 25.04.2022) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie mu žalovaný doručil dňa 09.05.2022, bez poučenia, kde má podať opravný prostriedok a do akého času, pričom dvojmesačná lehota pripadla na deň 09.07.2022 - sobotu, a preto návrh na preskúmanie napadnutého rozhodnutia podal včas. Žalobu odôvodnil tým, že plnenie 67,80 Eur mesačne z titulu riadne posúdeného a rozhodnutého príspevku obdržal podľa zákona a v dobrej viere a žalovaný mu plnenie zastavil, hoci riadne priznal svoj nepredajný majetok v konaní o pomoc v hmotnej núdzi podľa platných predpisov, bol a stále je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nemal a nemá žiadny príjem z práce ani z majetku, čo v konaní podľa jeho názoru preukázal a priznal žalovanému všetky vlastníctva
k pozemkom, nič nezatajil a žalovaný v ďalšom čase od mesiaca február 2022 mu neprávom príspevok v hmotnej núdzi neposkytol, hoci mu nárok na príspevok vznikol aj za pokračujúce obdobie v znení zákonov aj podľa Listiny základných práv a slobôd. Tvrdil, že jeho nehnuteľnosti sú v súčasnosti nepredajné – parc. č. XXXX/XX je 3 m úzky trávnatý porast, leží v strede medzi cudzími ďalšími parcelami, parcela je bez prístupu, rovnako je bez prístupu aj parc. č. XXXX v katastrálnom území F. H. a je často zatápaná, pričom sa mu nepodarilo nič predať ani za pomoci realitných kancelárii – konštatoval, že nemôže za chlieb platiť v potravinách časťami pozemku, má právo do času predaja vyžiť, preto na tak minimálnu podporu od štátu 67,80 Eur mesačne, ako to vypočítal a priznal mu žalovaný, má podľa jeho názoru nárok. Uviedol, že dňa 22.03.2022 vyzval realitné kancelárie: Bestreal-Slovakia, s.r.o. Bratislava aj realitnú kanceláriu Complet Real, s. r. o. Bratislava, aby sprostredkovali predaj pozemkov v jeho vlastníctve, tak ako to vo svojich posudkoch uviedli a označené realitné kancelárie sa mu vôbec na výzvu neozvali a predaj nesprostredkovali. Uvedené podľa jeho názoru dokazuje, že správny orgán sa oprel o falošné posudky; bol toho názoru, že v tomto čase je majetok nepredajný; tvrdil, že aj on ponúkal na predaj pozemky, avšak o pozemky bez prístupu nemá nik záujem. Žiadal o nariadenie pojednávania vo veci. III. Vyjadrenia účastníkov konania 11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.11.2022 v súvislosti s námietkou žalobcu, že nebol poučený, kde má podať opravný prostriedok, poukázal na znenie ust. § 47 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), ako aj na komentár k Správnemu poriadku, 3. vydanie 2019, Nakladateľstvo C. H. Beck, v ktorom je uvedené: „Ak by však účastníka konania poučil len o tom, že rozhodnutie je preskúmateľné súdom a neuvádzal by ďalšie podrobnosti, išlo by tak isto o zákonné poučenie.“ (Správny poriadok, 3. vydanie, 2019, s. 381 – 399). Vzhľadom na uvedené, mal za to, že žalobca bol riadne poučený v zmysle § 47 ods. 4 správneho poriadku a jeho námietka nie je dôvodná. K ostatným námietkam žalobcu uviedol, že rozhodnutie týkajúce sa odňatia pomoci v hmotnej núdzi bolo vydané z dôvodu zistenia hodnoty pozemkov prvostupňovým správnym orgánom. Uviedol, že si aj on overoval inzeráty publikované na portáli BAZOŠ týkajúce sa pozemkov, v inzerátoch sa nenachádzali informácie o tom, že sú bez prístupu, práve naopak nachádzali sa tam informácie, že cesta na pozemok je vybudovaná a že prístup na pozemok je od hlavnej cesty. Podotkol, že má povinnosť v zmysle § 25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, odňať pomoc v hmotnej núdzi, resp. jej formu, čiže preddavok na pomoc v hmotnej núdzi, v prípade, že sa priznali neprávom. Podľa jeho názoru, žalobca si môže predajom majetku, predmetných pozemkov, riešiť vzniknutú situáciu, v ktorej sa ocitol. Konštatoval, že ako uviedol v napadnutom rozhodnutí, kúpna cena v trhovej ekonomike závisí od ponuky a dopytu, pričom v cene inzerovaných pozemkov na portály BAZOŠ a hodnote pozemkov stanovenej realitnou kanceláriou bol nepomer, keď žalobca ich inzeroval niekoľkokrát drahšie. Podľa jeho názoru v prípade, že sa človek ocitne v nepriaznivej životnej situácii má záujem, aby nadobudol finančné prostriedky čo najskôr, a nie aby nadobudol viac finančných prostriedkov v nedohľadnej dobe. Tvrdil, že ľudia nachádzajúci sa v stave hmotnej núdze nedisponujú v zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi vlastníckym právom alebo iným právom k majetku, ktorými si môžu riešiť hmotnú núdzu a musia si často vybrať či si za finančné prostriedky zakúpia stravu alebo budú mať strechu nad hlavou. Konštatoval, že žalobca si však svoje potreby môže riešiť predajom svojho majetku, ktorého hodnota nie je zanedbateľná. Tvrdil, že hoci v potravinách žalobca nemôže platiť časťami pozemkov, ale ak by predal pozemky, získal by nemalé finančné prostriedky, ktorými by pokryl svoje výdavky. Podotkol, že tým, že sa pomoc v hmotnej núdzi nepriznáva ľuďom, ktorí disponujú majetkom, alebo je im po neskoršom preverení, zisťovaní, odňatá, slúži k adresnejšiemu poskytovaniu pomoci v hmotnej núdzi. Hmotná núdza predstavuje poslednú záchrannú sieť pre tých, ktorí si nevedia zabezpečiť resp. zvýšiť príjem, či už predajom majetku alebo uplatnením nárokov. Podľa jeho názoru žalobca si vie zabezpečiť príjem resp. zvýšiť príjem predajom majetku, predajom predmetných pozemkov. Konštatoval, že účelom zákona o pomoci v hmotnej núdzi v žiadnom prípade nebolo to, aby človek, ktorý disponuje majetkom, sa nachádzal v stave hmotnej núdze, pretože nie je ochotný predať svoj majetok, resp. si žiada zaň cenu, ktorá nezodpovedá trhovej cene. Pre systém pomoci v hmotnej núdzi a štát by bolo dlhodobo neudržateľné, aby ľudia disponujúci majetkom, ktorí nemajú príjem, boli poberateľmi pomoci v hmotnej núdzi, aj napriek tomu, že ich majetok má hodnotu, ale nie sú ochotní ho predať, resp. že cena za ktorú by bolo možné majetok predať nespĺňa ich očakávania. Mal za to, prvostupňový správny orgán, ako aj on vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci a pri
vydávaní svojich rozhodnutí postupovali v súlade so zákonom. Žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 12. Žalobca vo vyjadrení (replike), doručenej súdu dňa 06.04.2023, znova zopakoval, že sa svoje pozemky snaží predať, avšak nik o nich zatiaľ neprejavil záujem, lebo pozemok v Karlovej Vsi je úzky pás bývalého viniča široký 4 m, zo všetkých strán je obkolesený cudzími pozemkami a nie je naň prístup z verejnej komunikácie a nie je pripojený na inžinierske siete. Ďalej uviedol, že pozemok v katastrálnom území Svätý Jur je 5 m pod štátnou cestou, zatápaný a na jeho žiadosť obec F. H. nereaguje, aby odvodnila jeho pozemok, ktorý je zo všetkých strán obkolesený inými pozemkami. Uznal, že inzeroval, že prístupová cesta je vybudovaná, avšak keď sa ozval jeden kupujúci, dobehol tam sused, že nesúhlasí, aby cez jeho pozemok prechádzali cudzí občania. Tvrdil, že vyzval žalovaného a realitnú kanceláriu Complet Real, aj iné realitné kancelárie, aby mu pomohli pozemky predať, aj tieto inzeruje, zatiaľ sa žiaden kupec nenašiel, a namietal, že ocenenie, na ktoré sa odvoláva žalovaný je urobené „od stola“ bez výsledku. Zotrval na žalobe, všetky nehnuteľnosti v konaní riadne priznal, nič nezatajil. Zdôraznil, že vyžiť z predaja môže, až keď sa mu pozemky podarí predať, do toho času má podľa jeho názoru právo na pomoc v hmotnej núdzi. 13. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 11.10.2023 zotrval na svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.11.2022. IV. Relevantné právne predpisy 14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. 16. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 17. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 18. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 19. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 20. Podľa § 2 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. 21. Podľa § 2 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. 22. Podľa § 2 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, príjemca na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo osobitný príspevok. 23. Podľa § 5 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, majetok na účely tohto zákona sú veci, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Majetok sú aj peňažné prostriedky z vyporiadania spoluvlastníctva okrem peňažných prostriedkov z vyporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnosti užívanej domácnosťou na trvalé bývanie počas šiestich mesiacov od ich nadobudnutia.
24. Podľa § 6 písm. d) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, nárok na účely tohto zákona je nárok z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu. 25. Podľa § 7 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti. 26. Podľa § 7 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem predajom majetku alebo prenájmom majetku sa neskúma, ak ide o a) nehnuteľnosť, ktorú užíva domácnosť na primerané trvalé bývanie; na primeranosť trvalého bývania sa neprihliada, ak všetci členovia domácnosti dovŕšili dôchodkový vek, b) poľnohospodársku pôdu a lesnú pôdu, ktorú užíva domácnosť pre svoju potrebu, c) hnuteľnú vec, ktorá nepodlieha exekúcii alebo na ktorú sa poskytla jednorazová dávka, dotácia na podporu humanitárnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, d) majetok, ktorý v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie nemôže vlastník užívať. 27. Podľa § 8 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, fyzická osoba a členovia domácnosti nie sú v hmotnej núdzi, aj keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom, ak si majetkom alebo uplatnením nárokov môžu zabezpečiť základné životné podmienky a riešiť si hmotnú núdzu. 28. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona o pomoci v hmotnej núdzi, preddavok na pomoc v hmotnej núdzi úrad prizná, ak začalo konanie o nároku (§ 6). 29. Podľa § 25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, pomoc v hmotnej núdzi alebo osobitný príspevok alebo ich časť sa odnímu, ak sa priznali neprávom. Ak sa pomoc v hmotnej núdzi alebo osobitný príspevok priznali vo vyššej sume, ako patrili, pomoc v hmotnej núdzi alebo osobitný príspevok sa priznajú v sume, v akej patria. Pomoc v hmotnej núdzi alebo osobitný príspevok alebo ich časť sa odnímu podľa prvej vety alebo ich suma sa zníži podľa druhej vety od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa už poskytli. 30. Podľa čl. 39 ods. 6 a 7 Ústavy Slovenskej republiky, (6) Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. (7) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 6 ustanoví zákon. 31. Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. 32. Podľa čl. 30 ods. 2 a 3 zákona č. 23/1991 Zb. ústavný zákon, ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky v znení neskorších predpisov („ďalej len „Listina základných práv a slobôd“), (2) Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, aká je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. (3) Podrobnosti ustanoví zákon. V. Právne posúdenie veci správnym súdom 33. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon
súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 34. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 8Sa/58/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-8Sa/58/2022. 35. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe správny súd rozhodol s nariadením pojednávania dňa 07.04.2026 za splnenia podmienok uvedených v ust. § 108 ods. 1 a 2 SSP, v neprítomnosti žalobcu v zmysle § 114 SSP – žalobca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. 36. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (č. j. E./F.-XXXX D. zo dňa 25.04.2022), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi rozhodol tak, že žalobcovi odňal preddavok na pomoc v hmotnej núdzi v sume 68,80 Eur mesačne od 01.02.2022. 37. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že: - žalobca dňa 27.07.2021 požiadal o pomoc v hmotnej núdzi, ktorá mu bola priznaná od júla 2021 preddavkovo; v žiadosti žalobcu o pomoc v hmotnej núdzi je uvedené krstné meno I. a nie A., ale rodné číslo uvedené v predmetnej žiadosti prináleží žalobcovi; pomoc v hmotnej núdzi bola žalobcovi priznaná preddavkovo z toho dôvodu, že žalobca vedie spor ohľadom neplatnosti skončenia pracovného pomeru s CEFO, s.r.o. pod sp. zn. 14Cpr 1/2013; - žalobca bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia výlučným vlastníkom v spoluvlastníckom podiele 1/1 týchto nehnuteľností: pozemku s parc. č. XXXX/X, pozemku s parc. č. XXXX/XX a pozemku s parc. č. XXXX/XX (žalobca je ich výlučným vlastníkom aj v čase vydania tohto rozsudku správnym súdom); predmetné pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobcu boli v čase vydania napadnutého rozhodnutia inzerované na BAZOŠI ako inzeráty č. XXXXXXXXX J. K. XXXXXXXXX - predmetné pozemky na LV č. XXXX boli žalobcom predávané za cenu 380 Eur na 1 m2, pričom žalobca v inzerátoch zároveň uviedol, že prístup na pozemok je od hlavnej cesty Svätý Jur – Pezinok, ako aj odzadu popri železničnej trati – v inzerátoch nebola žiadna zmienka o tom, že by sa malo jednať o močiare; v inzerátoch žalobca tiež uviedol, že k pozemku s parc. č. XXXX/XX je cesta na pozemok vybudovaná – ten bol žalobcom predávaný za 500 Eur na 1 m2; na predmetných LV nie sú uvedené žiadne ťarchy k predmetným parcelám; - z úradného záznamu zo dňa 25.02.2022 vyplýva, že dňa 25.02.2022 prvostupňový správny orgán kontaktoval A. L. G., pracovníčku 1. kontaktu Centra právnej pomoci za účelom získania odborného stanoviska realitnej kancelárie o možnosti predaja pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalobcu – v predmetnom odbornom stanovisku realitnej kancelárie bolo uvedené, že pozemok nachádzajúci sa v obci D. – B. C. zapísaný na LV č. XXXX je podľa územnoplánovacej informácie v rozvojovom území a je vhodný na stavebné účely a teda reálne predajný; ďalej v ňom bolo uvedené aj to, že pozemok v obci F. H. zapísaný na LV č. XXXX sa nachádza v záhradkárskej oblasti a je ho možné využiť na rekreačné účely s možnosťou výstavby chaty do 50 m2 – taktiež tam bolo konštatované aj to, že pozemok je využiteľný aj ako odstavná plocha na parkovanie a je teda tiež reálne predajný; - realitná kancelária Complet Real, s.r.o., IČO: 45 926 719, stanovila cenu pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalobcu nasledovne: pozemky na LV č. XXXX boli ohodnotené na sumu 50 Eur za 1 m2, čo predstavuje sumu 344.350,00 Eur a pozemok s parc. č. XXXX/XX bol ohodnotený na sumu 450 Eur za 1 m2, čo predstavuje sumu 316.800,00 Eur;
- prvostupňový správny orgán prvostupňovým rozhodnutím podľa § 25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi rozhodol, že žalobcovi odňal preddavok na pomoc v hmotnej núdzi v sume 68,80 Eur mesačne od 01.02.2022; - žalovaný napadnutým rozhodnutím (č. j. E./F.-XXXX Ba zo dňa 25.04.2022) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 38. Žalobca v žalobe argumentoval, že predmetné pozemky, ktoré má vo výlučnom vlastníctve, sa už dlhšiu dobu snaží predať (aj s pomocou realitných kancelárií), no nemá kupujúceho. Podľa jeho názoru sú predmetné pozemky nepredajné, a to buď kvôli prístupovej ceste alebo z dôvodu, že sú močariskom. Poukázal na to, že realitné kancelárie mu predaj nesprostredkovali, a teda podľa jeho názoru sa správny orgán oprel o falošné posudky. Ďalej namietal, že v napadnutom rozhodnutí bol nedostatočne poučený o tom, kde má podať opravný prostriedok. Tvrdil, že bol a stále je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nemal a nemá žiaden príjem z práce a ani z majetku. Poukázal na to, že nič pred správnym orgánom nezatajil, pričom bol toho názoru, že do času kým nepredá predmetné pozemky, tak má právo na pomoc v hmotnej núdzi, a to podľa Ústavy Slovenskej republiky, Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách a čl. 26 Listiny základných práv a slobôd. 39. Správny súd na úvod podotýka, že podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či dostatočne zistil skutočný stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, a to pri rešpektovaní príslušných hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp. zn. 2Sžo32/2014). 40. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu; inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). 41. Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, správny súd konštatuje, že žalobou napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, vec bola správne právne posúdená, pričom napadnuté rozhodnutie žalovaného a ani prvostupňové rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti. Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, čo je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. 42. K námietke žalobcu ohľadne toho, že nebol poučený, kde má podať opravný prostriedok, správny súd rovnako ako žalovaný odkazuje na znenie § 47 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), ako aj na komentár k Správnemu poriadku, 3. vydanie 2019, Nakladateľstvo C. H. Beck, v ktorom je uvedené: „Ak by však účastníka konania poučil len o tom, že rozhodnutie je preskúmateľné súdom a neuvádzal by ďalšie podrobnosti, išlo by tak isto o zákonné poučenie.“ (Správny poriadok, 3. vydanie, 2019, s. 381 – 399). Z uvedeného je zrejmé, že žalobca bol síce poučený strohejšie no v súlade s § 47 ods. 4 správneho poriadku, a teda v súlade so zákonom. Navyše tu treba uviesť aj to, že
skutočnosť, že žalobca podal správnu žalobu včas nebola v predmetnom konaní sporná, a preto správny súd považuje túto námietku žalobcu nielen za nedôvodnú, ale aj za bezpredmetnú. 43. Ďalej správny súd uvádza, že pomoc v hmotnej núdzi má zabezpečiť základné životné podmienky fyzickej osoby, a to za jej prispenia a aktívnej účasti. Základné životné podmienky sú definované v § 2 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi a sú nimi jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Zmyslom poskytovania pomoci v hmotnej núdzi je zachovanie ľudskej dôstojnosti v extrémne nepriaznivých životných situáciách. Správny súd v tomto smere zdôrazňuje, že za občanov v hmotnej núdzi nemožno považovať osoby, ktorých príjem síce nedosahuje životné minimum, ale svojim majetkom si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v danej situácii – uvedené je presne prípad žalobcu. 44. Správny súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na to, že v konaní mal za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov na LV č. XXXX a pozemku s parc. č. XXXX/XX, pričom predmetné pozemky je potrebné v zmysle § 5 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi považovať za majetok. Ďalej správny súd poukazuje aj na § 8 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, podľa ktorého fyzická osoba a členovia jej domácnosti nie sú v hmotnej núdzi, ak si majetkom môžu zabezpečiť základné životné podmienky a riešiť si hmotnú núdzu. Následne správny súd poukazuje aj na § 2 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, podľa ktorého v hmotnej núdzi sa nenachádza ten, kto si môže výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku zabezpečiť príjem alebo zvýšiť si príjem. Správny súd k tomuto konštatuje, že žalobca v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ako aj v podstate v priebehu celého administratívneho a súdneho konania) takouto možnosťou disponoval a nerealizoval ju len preto, že ponuka zo strany kupujúcich nebola podľa jeho predstáv (respektíve žalobca ponúkal predmetné pozemky za niekoľkonásobne vyššiu cenu ako bola stanovená cena predmetných pozemkov realitnou kanceláriou Complet Real, s.r.o. - uvedené napokon nasvedčuje aj tomu, že sa nejedná o močiare ako uvádzal žalobca v priebehu konania). Tvrdenie žalobcu, že realitné kancelárie mu predaj nesprostredkovali, a teda podľa jeho názoru sa správny orgán oprel o falošné posudky, správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil ako zjavne účelové a nepreukázané (pre posúdenie veci je irelevantné, že sa nejakej realitnej kancelárii doposiaľ nepodarilo predať predmetné pozemky ani za cenu stanovenú realitnou kanceláriou Complet Real, s.r.o. – 661.150,00 Eur; žalobca predmetné pozemky predával navyše za vyššiu cenu, čo len potvrdzuje, že si je vedomý ich značne vysokej hodnoty; ak sa však žalobca ocitol v nepriaznivej životnej situácii, tak by mal mať záujem predať predmetné pozemky nie za čo najvyššiu cenu, ale čo najrýchlejšie; zákon o pomoci v hmotnej núdzi nepripúšťa na preklenutie obdobia do predaja majetku poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi). Za rovnako účelové a ničím nepreukázané tvrdenie správny súd považoval aj tvrdenie žalobcu, že predmetné pozemky sú nepredajné – správny súd si je istý, že keby žalobca znížil svoje cenové nároky, tak by mal na predmetné pozemky viacerých kupcov (pravdepodobne by sa o predmetné žalobcove pozemky zaujímali aj vlastníci susediacich pozemkov) – napokon predajnosť predmetných žalobcových pozemkov potvrdila aj realitná kancelária vo svojom odbornom posudku, pričom správny súd nedetegoval v spise žiadny dôkaz, ktorý by správnosť tohto konštatovania vylučoval. 45. K tvrdeniam žalobcu, že nič pred správnym orgánom nezatajil, a že do času kým nepredá predmetné pozemky, tak má právo na pomoc v hmotnej núdzi, a to podľa Ústavy Slovenskej republiky, Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách a čl. 26 Listiny základných práv a slobôd, správny súd uvádza, že uviesť predmetné skutočnosti bolo zákonnou povinnosťou žalobcu, pričom splnenie si takejto povinnosti neznamená, že by automaticky žalobcovi vznikol nárok na pomoc v hmotnej núdzi; taktiež podľa správneho súdu to, že žalobca nie je ochotný predať predmetné pozemky za nižšiu cenu ako si on predstavuje, taktiež neznamená, že by do ich predaja automaticky mal právo na pomoc v hmotnej núdzi a už vôbec pri danom skutkovom stave žalobcovi taký nárok nevyplýva z Ústavy Slovenskej republiky, Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách a čl. 26 Listiny základných práv a slobôd. Správny súd zistil, že žalobca prakticky v priebehu celého administratívneho, ako aj súdneho konania, permanentne zavádzal ohľadne viacerých informácií k predmetným pozemkom, v dôsledku čoho došlo v predchádzajúcom konaní k pochybeniu na strane prvostupňového správneho orgánu v tom, že preddavok na pomoc v hmotnej núdzi bol žalobcovi priznaný (v žalobcových inzerátoch, ktoré publikoval na portály BAZOŠ, ktoré sa týkali predmetných pozemkov, nebola ani zmienka o tom, že by boli bez prístupu, práve naopak, bolo v nich uvedené, že cesta na pozemok je vybudovaná a že prístup na pozemok je od hlavnej cesty; v predmetných inzerátoch napokon nebola ani len zmienka o tom, že by predmetné pozemky mali byť močiarmi, alebo niečím podobným).
46. Správny súd konštatuje, že v prípade, že sa človek ocitne v nepriaznivej životnej situácii má záujem, aby nadobudol finančné prostriedky čo najskôr, a nie aby nadobudol viac finančných prostriedkov v nedohľadnej dobe. Ľudia nachádzajúci sa v stave hmotnej núdze nedisponujú v zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi vlastníckym právom alebo iným právom k majetku, ktorými si môžu riešiť hmotnú núdzu a musia si často vybrať či si za finančné prostriedky zakúpia stravu alebo budú mať strechu nad hlavou. Správny súd má za to, že žalobca si však svoje potreby môže riešiť predajom svojho majetku, ktorého hodnota nie je vôbec zanedbateľná - ak by žalobca predal predmetné pozemky, tak by získal nemalé finančné prostriedky, ktorými by pokryl svoje výdavky. Správny súd zdôrazňuje, že účelom zákona o pomoci v hmotnej núdzi v žiadnom prípade nebolo a ani nie je to, aby človek, ktorý disponuje majetkom, sa nachádzal v stave hmotnej núdzi, pretože nie je ochotný predať svoj majetok, respektíve si žiada zaň cenu, ktorá nezodpovedá trhovej cene – pre systém pomoci v hmotnej núdzi a štát by bolo dlhodobo neudržateľné, aby ľudia disponujúci majetkom, ktorí nemajú príjem, boli poberateľmi pomoci v hmotnej núdzi, aj napriek tomu, že ich majetok má hodnotu, ale nie sú ochotní ho predať, respektíve že cena za ktorú by bolo možné majetok predať nespĺňa ich očakávania. 47. Správny súd má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že žalobca si mohol a stále môže riešiť vzniknutú situáciu predajom či prenájmom predmetných pozemkov, ktoré má vo svojom výlučnom vlastníctve. 48. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil nedostatky napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako ani predchádzajúceho postupu prvostupňového správneho orgánu pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia, súd správnu žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 49. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).