Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/138/2022 1022200901 26. 08. 2026 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200901.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. a JUDr. Andrey Hríňovej, v právnej veci žalobcu: Kralevich capital group s.r.o., so sídlom Súmračná 20, 821 02 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 50 626 001, zastúpený: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Laurinská 4, 811 01 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Ružinov, so sídlom Mierová 21, 827 05 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária ŠROBÁR, s. r. o., so sídlom Laurinská 12/212, 811 01 Bratislava, IČO: 47 239 875, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SU/CS 851/2022/12/LBR zo dňa 20.06.2022, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Žalovaný ako stavebný úrad rozhodnutím č. SU/CS 1143/2020/22/LBR-11 zo dňa 12.10.2020 nariadil žalobcovi odstránenie stavby „Zázemie súkromnej pláže“, miesto stavby: lokalita A. B., C., na pozemkoch reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, k. ú. D., druh stavby: novostavba, účel stavby: nebytová budova – rekreácia (ďalej len „Stavba“ alebo „Zázemie súkromnej pláže“), ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BAOVBP2-2021/37972-GRJ zo dňa 08.03.2021, pričom obe rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 12.03.2021 a vykonateľnosť dňa 11.06.2021 (ďalej len „rozhodnutie o odstránení stavby“). 2. Nakoľko žalovaný zistil, že žalobca si v lehote uloženej rozhodnutím o odstránení stavby nesplnil svoju povinnosť, podľa § 72 a § 73 zákona č. 71/1967 o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) pristúpil z úradnej povinnosti k začatiu výkonu rozhodnutia o odstránení stavby. Oznámením o začatí konania o výkone rozhodnutia č. SU/CS 4082/2021/14/LBR zo dňa 19.07.2021 (ďalej ako „Oznámenie“) žalovaný v súlade s § 74 správneho poriadku oznámil žalobcovi ako povinnému začatie konania o výkone rozhodnutia. V Oznámení uviedol, že nie je potrebné uložiť povinnému - žalobcovi dodatočnú lehotu na plnenie, pretože rozhodnutie o odstránení stavby určilo žalobcovi dostatočnú lehotu na splnenie povinnosti. Zároveň poučil žalobcu, že výkon rozhodnutia má dve fázy - nariadenie výkonu rozhodnutia a uskutočnenie výkonu rozhodnutia, a že po oznámení začatia konania správny orgán preskúma, či sú splnené podmienky na výkon rozhodnutia a ak nezistí žiadne obsahové alebo formálne prekážky, výkon rozhodnutia nariadi.
3. Voči Oznámeniu podal žalobca námietky, o ktorých rozhodol žalovaný podľa § 76 ods. 3 správneho poriadku rozhodnutím č. SU/CS 851/2022/5/LBR zo dňa 24.03.2022, doručeným zástupcovi žalobcu dňa 04.04.2022, ktorým námietky žalobcu ako nedôvodné zamietol. 4. Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o odstránení stavby predstavuje exekučný titul, na základe ktorého žalovaný ako stavebný úrad vydal exekučný príkaz č. SU/CS 851/2022/9/LBR zo dňa 03.06.2022 (ďalej len „exekučný príkaz“) na vykonanie exekúcie náhradným výkonom rozhodnutia podľa § 77 ods. 2, § 79 ods. 1 a 2 správneho poriadku. Exekučným príkazom nariadil, aby na náklad a nebezpečenstvo povinného uskutočnila uložené práce a výkony pri plnení uloženej povinnosti namiesto povinného právnická osoba: Verejnoprospešné služby Ružinov, príspevková organizácia, so sídlom Mierová 288/21, Bratislava – mestská časť Ružinov 827 05, IČO: 53375891 (ďalej len „VPSR“) a prikázal VPSR, aby po doručení tohto exekučného príkazu splnil namiesto povinného povinnosť uloženú rozhodnutím o odstránení stavby. 5. Žalobca podal proti exekučnému príkazu námietky dňa 15.06.2020, o ktorých rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SU/CS 851/2022/12/LBR zo dňa 20.06.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný odmietol námietky žalobcu spochybňujúce právne posúdenie skutkového stavu, ktoré bolo vykonané rozhodnutím o odstránení stavby. Relevancia námietok týkajúcich sa posúdenia Stavby ako stavby podľa stavebného zákona sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia o odstránení stavby. Tieto námietky nemožno uplatniť, lebo reflektujú na stav pred vznikom exekučného titulu; tento stav bol následne ustálený. Žalovaný uvádza, že v prípade konania o výkone rozhodnutia je právne relevantným výlučne to, či došlo k splneniu povinnosti spôsobom a v rozsahu podľa exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie o odstránení stavby, vykonateľné dňa 11.06.2021, t. j. či povinný odstránil Stavbu. Povinný ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia Stavbu neodstránil, čo nepochybne vyplýva ja z jeho podaní v konaní o výkone rozhodnutia. 6. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa tvrdeného odstránenia Stavby jej rozložením a opätovným poskladaním na inom mieste žalovaný uvádza, že zmena časti Stavby neznamená splnenie povinnosti odstrániť Stavbu. Rozhodnutie o odstránení stavby určuje povinnosť odstrániť Stavbu popísanú vo výroku daného rozhodnutia a nepopisuje povinnosť odstrániť betónový základ a nahradiť ho spôsobom popísaným v námietkach žalobcu. Z obsahu námietok mal žalovaný za to, že povinný (žalobca) naďalej odmieta splniť svoju povinnosť odstrániť Stavbu v rozsahu a spôsobom, ako to popisuje exekučný titul. Fotodokumentácia predložená povinným potvrdzuje dôvodnosť konania o výkone rozhodnutia. 7. Žalovaný nesúhlasil ani s argumentáciou, že novo-postavený objekt má mať vo vlastníctve tretia osoba. Povinný primárne nezrealizoval žiadny nový objekt ani stavbu, ale naopak, neustále napriek vedenému konaniu odmieta rešpektovať exekučný titul. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. predloženého žalobcom vyplýva, že vlastníčkou pozemkov s parc. č. XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XXX, XXXX/XX E. XXXX/XX je ako výlučná vlastníčka uvedená pani F. G., H. I. s titulom nadobudnutia kúpna zmluva V-24771/2021 zo dňa 05.08.2021. Z obsahu daného listu vlastníctva je zrejmé, že tento neobsahuje žiadnu evidovanú stavbu. Stavba, o ktorej odstránení rozhodol stavebný úrad (Zázemie súkromnej pláže) nie je predmetom evidencie katastra nehnuteľností. S odkazom na § 133 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) žalovaný uvádza, že jediný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vklad do katastra nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Stavba, ktorej odstránenie bolo nariadené, sa nachádza na pozemkoch popísaných v napadnutom rozhodnutí a nepochybne nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k tejto Stavbe na tretiu osobu tak, ako to popisuje povinný v podaných námietkach. Z obsahu kúpnej zmluvy predloženej žalobcom je zrejmé, že predmetom kúpy sú hnuteľné bunky na Zlatých pieskoch stojace na pozemkoch evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX. Stavebný úrad však nerozhodoval o odstránení hnuteľných buniek ale o odstránení Stavby. Žalovaný tiež v napadnutom rozhodnutí odkazuje na § 96a stavebného zákona, podľa ktorého je rozhodnutie o odstránení stavby záväzné aj pre právnych nástupcov vlastníkov Stavby. II. Rozsah a dôvody žaloby (argumenty žalobcu)
8. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 29.06.2022, ktorou namieta, že závery žalovaného vyplývajúce z napadnutého rozhodnutia nemajú podklad v skutočnom skutkovom stave veci, a rovnako tak vychádzajú z neprávneho právneho posúdenia veci. Má za to, že žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia podstatným spôsobom porušil ustanovenia v konaní o výkone rozhodnutia. Navrhuje zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 9. Žalobca namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu, pokiaľ ide o skutočnosť, či došlo alebo nedošlo k splneniu povinnosti uloženej rozhodnutím o odstránení stavby. Podľa žalovaného nemohlo dôjsť k odstráneniu Stavby, ak došlo k jej rozloženiu a opätovnému poskladaniu v inej zostave na pozemkoch vo vlastníctve tretej osoby. Žalovaný vychádzal z obhliadky zo dňa 15.06.2021, ktorá bola navyše vykonaná výlučne letmým pohľadom povereného zamestnanca žalovaného z veľkej diaľky, bez bližšej špecifikácie miesta označeného ako „verejne prístupné“. Žalobca nebol o tejto obhliadke vopred upovedomený, nemohol sa jej preto zúčastniť. Žalobca tvrdí, že ak by bola obhliadka riadne uskutočnená na mieste Stavby, za jeho prítomnosti, nebol by žalovaný dospel k záveru o neodstránení Stavby. Tento záver preto vychádza z nevykonaného dokazovania a nemá podklad v skutočnom skutkovom stave veci. Žalobca odkazuje na § 38 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého na miestnu obhliadku správny orgán prizve účastníka konania a toho, kto je oprávnený predmetom obhliadky nakladať. Žalobca bol tak v rozpore so zákonom obratý o možnosť vysvetliť relevantné skutkové okolnosti odstránenia stavby. Obhliadka z verejne prístupného miesta bola navyše uskutočnená konkrétnymi zamestnancami žalovaného, ktorých nestrannosť k predmetu konania, a taktiež k spoločnosti žalobcu bola niekoľkokrát namietaná počas správneho konania. Aj táto námietka ostala ignorovaná. 10. Žalobca tiež tvrdí nevykonanie dokazovania aj z toho dôvodu, že počas ústneho pojednávania neboli vykonané dôkazy a mal len možnosť oboznámiť sa so spisovou dokumentáciou ležiacou na stole v pojednávacej miestnosti povereného zamestnanca. Názor žalovaného, v zmysle ktorého považuje oboznámenie účastníka konania so spisom za ekvivalent riadne vykonaného dokazovania oboznámením, je rozhodne nesprávny a nesúladný s platným právom. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 23.09.2021 súvisiacej s konaním o správnom delikte podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný žalobcu riadne neoboznámil so spisovou dokumentáciou a poskytol iba možnosť do nej nahliadnuť. Na základe uvedené žalobca tvrdí, že v predmetnej veci nebol vykonaný jediný dôkaz, ktorý by bol spôsobilým podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia v rozpore s § 46 a § 47 správneho poriadku. 11. Podľa žalobcu z námietok bolo zrejmé, že „Zázemie súkromnej pláže bolo dňa 14.06.2022 a v bezprostredne nasledujúcich dňoch po uvedenom dátume, kompletne odstránené“. Následne bolo toto v inej zostave opätovne poskladané na iné miesto na pozemkoch nachádzajúcich sa v súčasnosti vo vlastníctve tretej osoby. Z dôvodu, že sa jednalo o hnuteľnú rozkladaciu vec, bol technicky takýto postup možný a právne akceptovateľný. Novo-poskladaný objekt, ktorý nie je totožný s objektom Zázemia súkromnej pláže, je položený na drevených stĺpoch so širším podstavcom ako boli pôvodné. Širšie drevené stĺpy, ktoré nanovo-poskladaný objekt podopierajú, ani nebolo vhodné zo strán prilievať betónom, ako tomu bolo v prípade Zázemia súkromnej pláže. Ak by teda bola Stavba skutočne nehnuteľnou vecou, resp. stavbou v zmysle stavebného zákona, nebolo by možné, bez porušenia zemského povrchu, túto Stavbu odstrániť a následne poskladať na iné miesto, čím vznikol úplne iný nanovo-poskladaný objekt. Stavba (Zázemie súkromnej pláže) bola vecou hnuteľnou. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktorý neodráža realitu v tom, že novo-poskladaný hnuteľný objekt má iný tvar a je voľne položený na inom mieste. 12. Stavba kumulatívne nespĺňa definičné znaky stavby vymedzené § 43 ods. 1 stavebného zákona; nebola pevne spojená so zemou pevným základom, nebola upevnená strojnými súčiastkami, zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, nebola ukotvená pilótami alebo lanami s kotvou v zemi, alebo na inej stavbe, a rovnako tak nebola pripojená na siete a zariadenia technického vybavenia územia, a napokon časti Stavby neboli ani umiestnené pod zemou. Nemohlo ísť preto ani o nehnuteľnosť podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nevzťahoval sa ňu ani § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka o nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré predpokladá, že právne účinky prevodu nehnuteľnosti nastavajú výlučne vkladom do katastra nehnuteľností. 13. Na príslušnom liste vlastníctva Stavba (Zázemie súkromnej pláže) evidovaná nie je z dôvodu, že predmetný mobilný objekt nie je súčasťou pozemku, keďže nie je pevne spojený so zemou. Podľa
žalobcu nebolo potrebné pri prevode Stavby vykonať vklad do katastra nehnuteľností; právne účinky prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu nastúpili už odovzdaním do dispozície tretej osoby, ktorá Stavbu nadobudla za kúpnu cenu špecifikovanú v kúpno-predajnej zmluve č. 1/2021 zo dňa 10.06.2021. Právnym titulom, na základe ktorého došlo k platnému prevodu vlastníckeho práva k hnuteľnej veci (t.j. Zázemia súkromnej pláže) bola zmluva. Žalobca tvrdí, že na predmet, ktorého sa výkon rozhodnutia týka, sa uplatnilo právo, ktoré výkon rozhodnutia nepripúšťa. Nesprávne právne posúdenie veci spočívalo v nesprávnom subsumovaní Zázemia súkromnej pláže pod § 43 ods. 1 stavebného zákona, pričom dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia bol napokon zamietajúci výrok napadnutého rozhodnutia. 14. Žalobca už vyše roka nie je vlastníkom Zázemia súkromnej pláže, ktorá je hnuteľnou vecou, a preto je zrejmé, že v prípade, ak náhradný výkon rozhodnutia nie je podľa povahy veci možný alebo účelný, zákon ukladá žalovanému povinnosť postupovať podľa § 79 ods. 3 správneho poriadku, nie však uskutočnením náhradného výkonu rozhodnutia prostredníctvom priameho vynútenia uloženej povinnosti. Keďže sa v danom prípade nejedná o priame vynútenie povinnosti vyprataním, má žalobca za to, že spôsob príkazu žalovaného spočívajúci v uskutočnení uložených prác a výkonov prostredníctvom VPSR a nie priamo žalobcom odporuje zneniu § 79 ods. 4 správneho poriadku. Žalovaný je oprávnený ukladať pracovné povinnosti výlučne svojim zamestnancom, s ktorými má na pracovnú činnosť uzavreté pracovné zmluvy. Exekučný príkaz preto považuje žalobca za protiústavný príkaz, ktorým pracovnú povinnosť uložil žalovaný tretej osobe (VPSR). Na uvedený postup žalovaný nedisponuje zákonným zmocnením. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania 15. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa 16.02.2023, ktorým navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Zastáva názor, že z obsahu žaloby vyplývajú objektívne nepravdivé tvrdenia, ktoré žalobca nijako nepreukázal. Žalobca popisuje skutkový stav nepravdivo a v rozpore s objektívnou realitou nerešpektujúc skutkový a právny stav definovaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím o odstránení stavby. 16. Žalovaný uvádza, že orgán štátneho stavebného dohľadu podľa § 99 písm. b) stavebného zákona vykonal v súlade s § 98 ods.2 písm. g) stavebného zákona miestne zisťovanie z verejne prístupného miesta dňa 15.06.2021 za účelom preverenia splnenia povinnosti uloženej vykonateľným rozhodnutím o odstránení stavby. V rámci miestneho zisťovania zistil, že žalobca si v lehote uloženej rozhodnutím, t. j. v lehote do 90 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odstránení stavby svoju povinnosť uloženú rozhodnutím nesplnil. Orgánom štátneho stavebného dohľadu podľa § 99 písm. b) stavebného zákona je zamestnanec stavebného úradu, ktorý disponuje odborným kvalifikačným predpokladom podľa § 117 ods. 3 stavebného zákona. 17. Vo vzťahu k namietanému náhradnému výkonu rozhodnutia žalovaný uvádza, že náhradný výkon rozhodnutia spočíva v tom, že povinnosť vykonať uložené práce a výkony uskutoční niekto iný než povinný. Z povahy veci vyplýva, že musí ísť o zastupiteľné plnenie. V konaní, ktorého predmetom bol výkon rozhodnutia o odstránení stavby, nepochybne išlo o zastupiteľné plnenie; jednalo sa o splnenie uloženej povinnosti odstrániť stavbu v zmysle exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o odstránení stavby. 18. Vo vzťahu k tvrdeniu, že v prípade Stavby sa nejedná o stavbu podľa stavebného zákona žalovaný uviedol, že táto argumentácia žalobcu jestvovala už pred vznikom exekučného titulu. Túto argumentáciu vo forme námietok nemohol žalobca uplatniť ani v konaní o výkone rozhodnutia, pretože relevancia takto formulovaných námietok sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na konanie o výkone rozhodnutia. Spochybňovanie skutočnosti, že sa v prípade Zázemia súkromnej pláže jedná o stavbu, resp. tvrdenie, že sa nejedná o stavbu v zmysle stavebného zákona, je argumentáciou zjavne prekonanou právoplatným a vykonateľným rozhodnutím stavebného úradu, ktoré je pre žalobcu ako povinného záväzné. Uvedená argumentácia je preto vo vzťahu ku konaniu, ktorého súčasťou je žalobou napadnuté rozhodnutie, irelevantná a skutkovo i právne nesprávna. K uvedenej argumentácie žalobcu, resp. námietkam sa žalovaný vyjadril aj v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia.
19. K námietke žalobcu o postupe žalovaného v rozpore s § 3 ods. 2 a § 38 ods. 3 správneho poriadku žalovaný uvádza, že § 38 správneho poriadku je systematicky zaradený do tretej časti správneho poriadku s názvom „Priebeh konania“, oddielu 2 s názvom „Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie.“ V čase výkonu štátneho stavebného dohľadu neviedol stavebný úrad konanie o odstránení stavby; to bolo nepochybne skončené právoplatným rozhodnutím stavebného úradu v spojení s rozhodnutím odvolacieho orgánu a rovnako nebolo začaté ani konanie o výkone rozhodnutia. Absentoval preto zákonný dôvod na postup podľa § 38 správneho poriadku a teda nemohlo dôjsť k porušeniu uvedeného ustanovenia, resp. § 3 ods.2 správneho poriadku. Orgán štátneho stavebného dohľadu podľa § 99 písm. b) stavebného zákona postupoval správne a zákonne, rešpektujúc príslušné ustanovenia osobitného predpisu, konkrétne § 98 ods. 2 písm. g) stavebného zákona, ktorý výslovne umožňuje výkon kontroly týkajúcej sa overenia splnenia podmienok uložených rozhodnutím vo vzťahu k nariadeniu odstránenia stavby. 20. Vo vzťahu k námietke na priebeh konania o správnom delikte podľa § 106 ods. 3 písm. f) stavebného zákona, ktorého je žalobca účastníkom, popisuje žalobca v správnej žalobe zápisnicu z ústneho pojednávania v danej veci týkajúcej sa deliktu. Uvedené konanie o správnom delikte vedie mestská časť Bratislava - Ružinov ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad. Jedná o iné správne konanie, ktorého výsledkom je rozhodnutie o správnom delikte. Konanie o správnom delikte s konaním o výkone rozhodnutia nesúvisia, jedná sa o iné správne konanie, ktoré vedie stavebný úrad ex officio z dôvodu, že žalobca nerešpektoval uloženú povinnosť odstrániť stavbu v lehote určenej rozhodnutím. 21. Žalovaný v ďalšom obsahu svojho vyjadrenia zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí. 22. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 30.04.2023, v ktorom poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/189/2022-98 zo dňa 20.04.2023, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť doručiť pani F. G. ako novej vlastníčke relevantných pozemkov, na ktorých sa Stavba nachádza, exekučný príkaz zo dňa 03.06.2022. Podľa žalobcu dané uznesenie týkajúce sa opomenutého účastníka konania vyriešilo prejudiciálnu otázku, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie voči nesprávnej osobe, pretože malo byť vydané voči povinnej osobe F. G.. 23. Žiadne ďalšie podania účastníkov konania vo veci neboli súdu doručené. IV. Konanie na správnom súde a relevantná právna úprava 24. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-2S/138/2022. 25. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.08.2026 (§ 137 ods. 3 a 4 SSP). 26. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 38 ods. 3 správneho poriadku, na miestnu ohliadku správny orgán prizve účastníka konania a toho, kto je oprávnený predmetom ohliadky nakladať. 29. Podľa § 79 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie ukladajúce nepeňažné plnenie sa vykoná náhradným výkonom, ukladaním peňažných pokút alebo priamym vynútením uloženej povinnosti. 30. Podľa § 79 ods. 2 správneho poriadku, náhradný výkon spočíva v tom, že uložené práce a výkony sa uskutočnia na náklad a nebezpečenstvo povinného, ak uloženú prácu alebo výkon môže uskutočniť aj niekto iný ako povinný. 31. Podľa § 79 ods. 4 správneho poriadku, priame vynútenie povinnosti sa vykoná najmä vyprataním bytu, nebytového priestoru, nehnuteľnosti alebo jej časti, odňatím veci alebo listiny a predvedením osoby. 32. Podľa § 98 ods. 2 písm. g) stavebného zákona, orgány štátneho stavebného dohľadu sú oprávnené zisťovať, či sa dodržiavajú podmienky povolenia alebo nariadenia odstránenia stavieb alebo nariadených stavebných úprav a udržiavacích prác. V. Právne posúdenie 33. Správny súd v Bratislave po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutia oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 SSP ju zamietol. 34. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný zamietol námietky žalobcu proti exekučnému príkazu vydanému podľa § 77 ods. 2 a § 79 ods. 1 a 2 stavebného zákona. Ak povinný námietky podal a správny orgán im nevyhovel, rozhodnutie o námietkach (spolu s exekučným príkazom) je prípustným predmetom správneho súdneho prieskumu (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/17/2021 zo dňa 22.07.2022). Správny súd, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ako aj rozhodujúcim stavom v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, teda v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, sa zameral na súdny prieskum žalobcom uplatnených námietok. 35. Pre vymedzenie rozsahu súdneho prieskumu rozhodnutia o námietkach proti exekučnému príkazu je potrebné uviesť, že tento rozsah je obmedzený samotnou povahou exekučného príkazu. Exekučný príkaz je vo všeobecnosti rozhodnutím, ktoré určuje spôsob, akým sa rozhodnutie vykoná v prípade jeho neplnenia povinnou osobou. V posudzovanom prípade bol exekučný príkaz zo dňa 03.06.2022 vydaný na vykonanie uloženej povinnosti náhradným spôsobom, t. j. cestou VPSR. 36. Vo vzťahu k spochybneniu právoplatnosti rozhodnutia o odstránení stavby, ktoré bolo podkladovým rozhodnutím pre vydanie exekučného príkazu zo dňa 03.06.2022, správny súd uvádza, že táto skutočnosť nie je pre účely posúdenia napadnutého rozhodnutia (o námietkach voči exekučnému príkazu) relevantná. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“) už potvrdil, že dokonca aj vecne nesprávne rozhodnutie môže byť podkladom pre výkon rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 10sžk/17/2021 zo dňa 22.07.2022). Kasačný súd v danej veci posudzoval rozhodnutie krajského súdu vo veci rozhodnutia o námietkach proti exekučnému príkazu, ktorého podkladom bolo neplnenie povinnosti uhradiť podkladovým rozhodnutím určenú výšku trov výkonu väzby; podkladové rozhodnutie vydal riaditeľ ústavu na výkon väzby. V tam posudzovanej veci kasačný súd uviedol, že „bolo potrebné vychádzať z toho, že existuje právoplatné rozhodnutie o výške trov, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti sťažovateľa uhradiť trovy výkonu väzby v určenej výške a lehote, pričom žalovaný 1/ ako správca pohľadávky a orgán s právomocou na výkon tohto rozhodnutia neevidoval príslušnú úhradu. Dokonca aj vecne nesprávne rozhodnutie môže byť
podkladom pre výkon rozhodnutia. Otázka, či bolo uznesenie okresného súdu [uznesenie, ktorým bola určená samotná povinnosť uhradiť trovy väzby avšak bez určenia presnej sumy – poznámka správneho súdu] právoplatné a vykonateľné, tak nebola rozhodujúca pre postup pri výkone tohto rozhodnutia, podstatné bolo zistenie o právoplatnosti a vykonateľnosti vykonávaného rozhodnutia, tu rozhodnutia o výške trov. Preto kasačný súd považuje aj úvahy krajského súdu o právoplatnosti uznesenia okresného súdu za nadbytočné a priamo nesúvisiace s preskúmavaným rozhodnutím“. Z uvedeného tiež vyplýva, že žalobné námietky, ktoré smerujú voči podkladovému rozhodnutiu, nemôžu byť predmetom posúdenia správneho súdu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, ktorého podstatou je rozhodnutie správneho orgánu o námietkach proti exekučnému príkazu. Správny súd je preto obmedzený výlučne posúdením tých žalobných námietok, ktoré sa netýkajú priamo rozhodnutia o odstránení stavby, resp. spochybnenia jeho správnosti. 37. Žalobca namieta obhliadku na mieste vykonanú dňa zo dňa 15.06.2021, ktorá mala byť vykonaná pohľadom povereného zamestnanca žalovaného z veľkej diaľky, bez bližšej špecifikácie miesta označeného ako „verejne prístupné“ a bez prítomnosti žalobcu, čím malo dôjsť k porušeniu § 38 ods. 3 správneho poriadku, ktorý stanovuje povinnosť prizvať na miestnu ohliadku účastníka konania. Správny súd uvádza, že súčasťou administratívneho spisu je Záznam z vykonanej miestnej obhliadky č. konania CS 4082/2021 zo dňa 15.06.2021, ktorej predmetom bolo Zázemie súkromnej pláže – kontrola dodržania nariadenia odstránenia Stavby v zmysle rozhodnutia o odstránení stavby. Na tento úkon nebol žalobca predvolaný, no napriek tomu je správny súd toho názoru, že v danom prípade nejde o porušenie ustanovení zákona. V danom prípade totiž nešlo o ohliadku podľa § 38 správneho poriadku, ale o výkon kontroly týkajúcej sa overenia splnenia podmienok uložených rozhodnutím vo vzťahu k nariadeniu odstránenia stavby podľa § 98 ods. 2 písm. g) stavebného zákona. Je potrebné prisvedčiť argumentácii žalobcu, že ohliadka podľa § 38 správneho poriadku je inštitútom zisťovania podkladov pre rozhodnutie v rámci správneho konania. Kontrola plnenia podmienok podľa § 98 ods. 2 písm. g) správneho poriadku je iným inštitútom, ktorý sa týka výlučne výkonu rozhodnutia. Kontrola realizácie uloženej povinnosti nemôže byť podľa správneho súdu viazaná na súčinnosť účastníka konania. Mohlo by tak dôjsť k zdržaniu celého výkonu rozhodnutia v prípade, ak správny orgán zistí, že povinnosť nebola splnená. 38. Správny súd nevylučuje, že v určitých prípadoch je prítomnosť účastníka konania výhodná, nakoľko môže pomôcť objasniť určité okolnosti, prípadne umožniť prístup na časť nehnuteľností/stavieb, ktoré nie je možné obhliadnuť z verejne prístupného miesta. V tomto prípade však neboli produkované žiadne relevantné tvrdenia, ktoré by poukazovali na nemožnosť posúdiť otázku odstránenia Stavby bez priameho prístupu na predmetné nehnuteľnosti. Taktiež je potrebné uviesť, že ak by aj bolo zistenie stavebného úradu z verejne prístupného miesta nesprávne, účastník konania má možnosť podať námietky voči exekučnému príkazu (čo žaloba aj využil) a má možnosť argumentovať spôsobom, ktorým preukáže odlišnú skutočnosť, a teda že k splneniu uloženej povinnosti došlo. Neúčasť žalobcu na kontrole plnenia podmienok rozhodnutia o odstránení stavby na mieste realizácie kontroly preto nie je porušením ustanovení o konaní pred orgánom verejnej moci a nemalo ani vplyv na zistenie skutkového stavu. 39. Všeobecnú námietku zaujatosti poverených pracovníkov vykonávajúcich kontrolu plnenia rozhodnutia o odstránení stavby miestnou obhliadkou dňa 15.06.2021 je potrebné vyhodnotiť ako nedôvodnú. Žalobca v správnej žalobe, v námietkach proti exekučnému príkazu, no ani v námietkach proti Oznámeniu o začatí konania o výkone rozhodnutia, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by sa týkali tvrdenej zaujatosti zamestnancov žalovaného k predmetu konania. Tieto námietky mali byť podľa žalobcu uplatnené niekoľkonásobne počas správneho konania. Správny súd nemôže relevantne preskúmať všeobecne tvrdenú zaujatosť, resp. nedostatočnú nestrannosť, ak žalobca nešpecifikuje konkrétne dôvody, pre ktoré by mal existovať pomer zamestnancov správneho orgánu k účastníkom konania alebo k veci, a ak tieto dôvody nie je možné identifikovať ani z obsahu administratívneho spisu. 40. Nesprávnosť zistenia skutkového stavu žalobca v námietkach preukazoval aj svojimi tvrdeniami týkajúcimi sa možnosti rozobrať a znova zložiť Stavbu iným technickým spôsobom. Novo-poskladaný objekt, ktorý nie je totožný s objektom Zázemia súkromnej pláže, má byť položený na drevených stĺpoch so širším podstavcom ako boli pôvodné. Širšie drevené stĺpy, ktoré nanovo-poskladaný objekt podopierajú, ani nebolo vhodné zo strán prilievať betónom, ako tomu bolo v prípade Zázemia súkromnej
pláže. Tieto skutočnosti tvrdené žalobcom priamo poukazujú na to, že žalobca Stavbu neodstránil, no len v nej vykonal zásahy, ktoré Stavbu upravili, resp. nanovo poskladali. Tvrdenia o tom, či ide o novú stavbu alebo či nejde o stavbu podľa stavebného zákona sú podľa správneho súdu irelevantné vo vzťahu ku skutočnosti, že Stavba nebola odstránená. Ak by bolo postačujúce na realizáciu príkazu na odstránenie akejkoľvek stavby len jej prebudovanie, čiastočná úprava niektorého z jej prvkov, úprava spôsobu osadenia stavby na pozemku, či výmena niektorých častí (napr. drevených stĺpov či podstavcov), takéto konanie by úplne znefunkčnilo inštitút odstránenia nelegálne postavenej stavby. Správny súd nemôže prisvedčiť konaniu žalobcu, ktorý v rozpore s rozhodnutím stavebného úradu stavbu neodstránil. O to viac to platí v prípade, ak stavebný úrad takéto konanie neodsúhlasil, alebo bez toho, aby žalobca aspoň podal žiadosť o stavebné povolenie k ním tvrdenej stavbe, alebo vykonal iný úkon, ktorým by stavebnému úradu preukázal realizáciu činnosti smerujúcich k odstráneniu pôvodnej stavby. Tvrdenie žalobcu o tom, že dňa 14.06.2022 došlo k odstráneniu Stavby, resp. že k odstráneniu Stavby došlo v bezprostredne nasledujúcich dňoch (bod 11 tohto rozsudku), je postavené výlučne na žalobcovej konštrukcii o novo-poskladanom objekte. Ak by tomu tak bolo, žalovaný by nemal žiadny dôvod pristúpiť k náhradné výkonu rozhodnutia o odstránení stavby, ku ktorému došlo dňa 28.07.2022, kedy bola Stavba odstránená spoločnosťou VPSR, o čom svedčí v administratívnom spise založená zápisnica č. SÚ/CS 851/2022/18/LBR zo dňa 28.07.2022. 41. Námietka žalobcu o nevykonaní dokazovania z dôvodu, že počas ústneho pojednávania neboli vykonané dôkazy, nemá žiadny súvis s konaním o výkone rozhodnutia. Zápisnica z pojednávania zo dňa 23.09.2021 súvisela s konaním o správnom delikte. Netýka sa tak skutkového stavu, ktorý bol relevantný pre konanie o výkone rozhodnutia, resp. pre vydanie exekučného príkazu. 42. Správny súd nemôže prisvedčiť argumentu žalobcu, že Stavba nie je, resp. nebola, stavbou podľa stavebného zákona. Súčasťou administratívneho spisu je Súhrnná technická správa vypracovaná v máji 2022 autorizovaným architektom na stavbu Zázemie súkromnej pláže, z ktorej, okrem iného, vyplýva, že Stavba je založená na betónových kockách a na tvarovkách vyplnených betónom. Terén je zarovnaný a v danom čase bol objekt napojený na elektrické vedenie NN. Je preto jednoznačné, že objekt spĺňal definíciu stavby podľa § 43 stavebného zákona, podľa ktorého je stavbou stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrokov, ktorá je pevne spojená so zemou, alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie aj pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia. Keďže pripojenie Stavby na elektrické vedenie NN je jednoznačne pripojením na siete, Stavba spĺňala definíciu stavby podľa stavebného zákona. 43. Uvedené závery majú vplyv aj na nemožnosť zohľadnenia žalobcom tvrdeného prevodu hnuteľnej veci (ktorou má byť Zázemie súkromnej pláže) na základe kúpnej zmluvy na vlastníčku pozemkov (F. G.). Tento prevod hnuteľnej veci nemá žiadny dopad na možný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (Stavbe), ktorá bola identifikovaná na účely odstránenia stavby a následného exekučného príkazu. Poukaz žalobcu na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/189/2022-98 zo dňa 20.04.2023, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť doručiť pani F. G., ako novej vlastníčke relevantných pozemkov, exekučný príkaz zo dňa 03.06.2022, je irelevantný z dôvodu, že toto uznesenie bolo zrušené uznesením Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8Svk/17/2023 zo dňa 27.11.2024 pre nesprávne právne posúdenie. Vec bola vrátená Správnemu súdu v Bratislave, ktorý žalobu opomenutého účastníka konania (F. G.) vo veci doručenia exekučného príkazu odmietol uznesením č. k. 5S/2/2025 zo dňa 24.04.2025. 44. Správny súd zároveň uvádza, že akákoľvek argumentácia o tom, že Stavba nie je stavbou podľa stavebného zákona, resp. že išlo o hnuteľnú vec, ktorá mohla byť aj predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy bez potreby evidencie tohto prevodu formou vkladu do katastra nehnuteľností, bola ustálená v rámci konania o odstránení stavby. Právoplatné rozhodnutie o odstránení stavby, ktoré bolo potvrdené aj odvolacím orgánom, jednoznačne ustálilo skutkový stav pokiaľ ide o charakter Stavby. Skutočnosť, že rozhodnutie o odstránení stavby je predmetom správneho súdneho prieskumu na Správnom súde v Bratislave sp. zn. BA-5S/32/2022 sama o sebe neznamená, že by akékoľvek rozhodnutie o zákonnosti rozhodnutia o odstránení stavby mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaná rozhodovala o námietkach proti exekučnému príkazu (viď bod 36 tohto rozsudku). Následné rozhodnutie vo veci zákonnosti rozhodnutia o odstránení stavby môže mať prípadne dopad na vznik nároku na náhradu škody, no posúdenia zákonnosti konania o námietkach sa nedotkne z dôvodu viazanosti správneho súdu skutkovým i právnym stavom existujúcim v čase
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), keby bolo rozhodnutie o odstránení stavby právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. 45. Správny súd napokon nemôže vyhodnotiť ako dôvodnú ani námietku žalobcu týkajúcu sa samotného náhradného plnenia povinnosti odstrániť Stavbu, ktoré žalobca považuje za rozporné s § 79 ods. 4 správneho poriadku. Keďže sa v danom prípade nejedná o priame vynútenie povinnosti vyprataním, má žalobca za to, že spôsob príkazu žalovaného spočívajúci v uskutočnení uložených prác a výkonov prostredníctvom VPSR a nie priamo žalobcom je protiústavný; žalovaný má byť oprávnený ukladať pracovné povinnosti výlučne svojim zamestnancom. Uvedené právne posúdenie žalobcu nie je založené na znení § 79 správneho poriadku upravujúceho vymáhanie nepeňažných plnení. Rozhodnutie ukladajúce nepeňažné plnenie je možné vykonať (a) náhradným výkonom, (b) ukladaním peňažných pokút alebo (c) priamym vynútením uloženej povinnosti. Náhradný výkon spočíva v tom, že uložené práce a výkony sa uskutočnia na náklad a nebezpečenstvo povinného, ak uloženú prácu alebo výkon môže uskutočniť aj niekto iný ako povinný (§ 79 ods. 2 správneho poriadku). Znenie § 79 ods. 4 správneho poriadku upravuje príkladmo spôsoby priameho vynútenia povinnosti. Uplatnenie priameho vynútenia však nie je nijako obligatórne podmienené, či prikázané v určitých situáciách, a je výlučne na správnom orgáne, ktorý spôsob a prostriedok vymáhania nepeňažného plnenia zvolí tak, aby účastníka konania postihol čo najmenej a viedol k cieľu (§ 77 ods. 1 správneho poriadku), t. j. realizácii nesplnenej povinnosti. V situácii, kedy žalobca kontinuálne a bez ohľadu na právoplatné rozhodnutie o odstránení stavby a bez ohľadu na vydaný exekučný príkaz spochybňuje samotný právny základ daného rozhodnutia a podstatu Stavby ako stavby podľa stavebného zákona, správny súd nevidí žiadne pochybenie vo výbere spôsobu a prostriedkov náhradného plnenia povinnosti zo strany žalovaného. Bližšie dôvody, prečo je náhradné plnenie protiústavné, žalobca v správnej žalobe neuviedol. 46. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol. 47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli. 48. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).