Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/125/2022 1022200838 01. 07. 2026 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200838.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, právne zastúpený: JUDr. Marek Morochovič, advokát A. A. B. XX, XXX XX C., proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, so sídlom Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8391100222/6462/26/2022-12920/2022 zo dňa 11.04.2022, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 8391100222/6462/26/2022-12920/2022 zo dňa 11.04.2022 a rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Bratislava č. 8391100222/254-7487 zo dňa 01.03.2022 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Správny súd rozsahu.
priznáva
žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom
odôvodnenie: I. Stručný priebeh administratívneho konania 1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, inšpektorát životného prostredia Bratislava (ďalej „prvostupňový orgán“) v administratívnom konaní začatom dňa 05.01.2022 rozhodnutím č. 8391100222/254-7487 zo dňa 01.03.2022 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) uložila účastníkovi konania LESY Slovenskej republiky, štátny podnik (ďalej „žalobca“, „správca“) pokutu vo výške 200 eur podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z. z. o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon č. 150/2019 Z. z.“) za to, že „neodstraňoval z parcely č. XXXX/XX, k. ú. D. C. a parcely č. XXXX/X, k. ú. D. C., ktoré majú v správe LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, invázne nepôvodné druhy drevín pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima), čím si neplnil povinnosť uvedenú v § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z.“ Podkladom prvostupňového rozhodnutia boli poznatky vyplývajúce z inšpekcie (štátny dozor) vykonanej pracovníkmi odboru inšpekcie biologickej bezpečnosti dňa 19.08.2021, z ktorej bol vyhotovený protokol č. XX/XXX/ XX/E., F. č. XXXX/XX/XXXX-XXXXX/XXXX zo dňa 11.10.2021. Kontrolované parcely č. XXXX/X G. H. XXXX/XX (ďalej „dotknuté pozemky“, „lesné pozemky“) sú evidované ako lesné pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe žalobcu. Zároveň bol na dotknutých pozemkoch umiestnený elektrovod OLP E XX a k nemu prislúchajúce ochranné pásmo ako súčasť distribučnej sústavy prevádzkovanej spoločnosťou Západoslovenská distribučná, a.s. (ďalej „ZSD“). Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ďalej „ŠOP SR“) v minulosti žiadala správcu o súhlas so vstupom, okrem iného aj na
dotknuté pozemky, za účelom výkonu prác zameraných na zachovanie lúčneho lesostepného charakteru území dôležitých pre prežitie niektorých kriticky ohrozených druhov flóry s tým, že opatrenia budú zahŕňať aj výrub inváznych drevín a odstraňovanie inváznych bylín. Prvostupňový orgán mal pri svojom rozhodovaní k dispozícii list ŠOP SR zo dňa 27.01.2022, v zmysle ktorého ŠOP SR v súčinnosti s Bratislavským regionálnym ochranárskym združením (ďalej „BROZ“) na dotknutých pozemkoch odstraňuje invázne druhy rastlín a jedince pajaseňa žliazkatého boli nainjektované hubou Verticillum nonalfalfae s ukončením injektáže dňa 30.08.2021; povolenie na použitie daného prípravku bolo vydané Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym v Bratislave pod č. XXXXX/XXXXXXX dňa 06.07.2021. Hoci schválený Program starostlivosti o les (ďalej „PSL“) neupravoval vo vzťahu k správcovi povinnosť likvidovania inváznych druhov na dotknutých pozemkoch a nebol vypracovaný ani akčný plán, pri takejto povinnosti stanovenej správcovi (resp. odštepnému závodu Smolenice) prvostupňový orgán vychádzal priamo z § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. Správca sa podľa prvostupňového orgánu nezbavil zodpovednosti za povinnosti vyplývajúce z ustanovení zákona č. 150/2019 Z. z. ani udelením súhlasu na vstup ŠOP SR na dotknuté pozemky za účelom vykonávania manažmentových opatrení – ŠOP SR alebo ňou poverená osoba môže v zmysle § 3 ods. 7 predmetného zákona invázne druhy odstraňovať, povinnosť a zodpovednosť za vykonanie opatrení však zostáva na správcovi. Okrem uvedeného mal správca zabezpečiť nielen odstraňovanie, ale aj nerozširovanie inváznych drevín na dotknutých pozemkoch. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva aj to, že v čase jeho vydania už k likvidácii pajaseňa žliazkatého na dotknutých pozemkoch došlo, a to zo strany BROZ. Výšku uloženej pokuty prvostupňový orgán odôvodnil tým, že zodpovedá závažnosti a rozsahu protiprávneho konania. 2. Žalovaný rozhodnutím č. 8391100222/6462/26/2022-12920/2022 zo dňa 11.04.2022 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie správcu a zároveň prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Vo vzťahu k odôvodneniu výšky uloženej pokuty žalovaný uviedol, že túto stanovil prvostupňový orgán pri dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia a výšku uloženej pokuty náležite a dostatočne odôvodnil. Prvostupňový orgán podľa žalovaného prihliadal pri ukladaní pokuty na závažnosť, rozsah a čas trvania protiprávneho konania, pričom vzal do úvahy skutočnosť, že pajaseň žliazkatý už bol z dotknutých pozemkov odstránený a správca podnikol kroky k tomu, aby sa kontrolou zistený nedostatok v budúcnosti neopakoval. Na rozdiel od prvostupňového orgánu vzhliadol žalovaný na priťažujúce okolnosti prejednávaného prípadu - žalobca je štátnym podnikom a vedené konanie nebolo jediným konaním týkajúcim sa porušenia enviromentálnej legislatívy zo strany žalobcu. Aj napriek uvedenému sa žalovaný s výškou uloženej pokuty zo strany prvostupňového orgánu stotožnil a túto považoval za primeranú a dostatočnú, zodpovedajúcu zistenému protiprávnemu konaniu a charakteru porušenia zákona. Závažnosť porušenia zákona č. 150/2019 Z. z. zo strany žalobcu vnímal žalovaný v tom, že šírenie inváznych nepôvodných druhov patrí k najzávažnejším problémom v súčasnej ochrane biodiverzity. II. Správna žaloba (žalobné body) 3. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 24.06.2022 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej „SSP“), alternatívne sa domáhal upustenia od uloženia sankcie podľa § 198 ods. 1 písm. b) SSP. 4. Žalobca prezentoval názor, že na lesných pozemkoch sa povinnosti odstraňovania inváznych druhov vzťahujú na užívateľa pozemkov len v rozsahu § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z.z. pri činnostiach vykonávaných v rámci bežného hospodárenia v lesoch a pri činnostiach vykonávaných v rámci plnenia opatrení určených akčným plánom. Obhospodarovateľ lesa vykonáva bežné hospodárenie v lese na základe schváleného PSL, prípadne na základe rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Počas konania nebolo preukázané, že by v programe starostlivosti o les bola vyhotoviteľom PSL uložená žalobcovi povinnosť na vykonanie akýchkoľvek opatrení na kontrolovanom pozemku, v rámci ktorých by bolo možné od neho požadovať podľa § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. odstránenie invázneho druhu. V danom prípade nebol vypracovaný ani akčný plán, v ktorom sa určí invázny nepôvodný druh a hlavné čiastkové opatrenia na jeho odstránenie. Podľa názoru žalobcu správca nesprávne právne posúdil, že bežným hospodárením v lesoch je aj ochrana lesa pred biotickými
a abiotickými škodcami vo väzbe na definíciu škodlivého činiteľa podľa § 2 písm. n) zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon č. 326/2005 Z. z.“). 5. Na dotknutých pozemkoch došlo k trvalej zmene funkčného využitia zaradením medzi ostatné lesné pozemky, a preto nebol dôvod a povinnosť vykonávať ochranné opatrenia vyplývajúce z § 28 zákona č. 326/2005 Z. z., keďže takáto povinnosť by bola uvedená v schválenom PSL, prípadne rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva v čase, kedy nový PSL ešte nebol schválený. Správne orgány svoj právny záver postavili na nesprávnej právnej konštrukcii, podľa ktorej má z § 28 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. vyplývať, že invázny nepôvodný druh je totožný so škodlivým činiteľom. 6. Námietky žalobcu sa týkali aj neurčitosti výroku, ktorý neobsahoval špecifikáciu deliktu v skutkových údajoch takým spôsobom, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom - najmä neobsahoval údaj o čase. K uloženej pokute žalobca namietal skutočnosť, že v danom prípade ide len o fakultatívnu možnosť uloženia pokuty a správne orgány vôbec neodôvodnili nutnosť uloženia a jej výšku, rozsah a čas trvania protiprávneho konania. Uloženie pokuty považuje žalobca za predčasné, nadbytočné a šikanózne, najmä ak voči iným subjektom pri podobnom porušení postupoval inak. 7. Žalobca poukázal aj na iné administratívne konanie, ktoré bolo vedené voči ZSD a výsledkom ktorého bolo uloženie povinnosti vykonať opatrenia na zabezpečenie plnenia povinností vyplývajúcich z § 3 ods. 1 zákona č. 150/2019 Z. z. na zamedzenie úniku alebo šírenia inváznych nepôvodných druhov pajaseňa žliazkatého do životného prostredia pod elektrickými zariadeniami a v ich ochrannom pásme, vykonávať prostredníctvom poskytovateľa služieb odstraňovanie spôsobmi uvedenými vo vyhláške č. 450/2019 Z. z. a pajaseň žliazkatý neokliešťovať ale priamo odstraňovať. Keďže bol štátny dozor vykonaný vo vzťahu k tým istým inváznym rastlinám a pravdepodobne na tých istých pozemkoch, začal správny orgán opakovane správne konanie o tom istom skutku, hoci sa malo jednať o trváci správny delikt. III. Vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu 8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.12.2022 zotrval na záveroch vyplývajúcich z napadnutého rozhodnutia. Námietky žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnené, ktoré boli v rámci odvolacieho konania riadne vyvrátené. Napadnutý výrok považuje žalovaný za určitý, zrozumiteľný, s konkretizáciou skutku takým spôsobom, že v žiadnom prípade nemôže byť zamenený s iným skutkom. Predmetom konania vedeného voči ZSD bolo opatrenie na zabezpečenie stavu, aby dotknutý subjekt vykonával odstraňovanie inváznych druhov a nie len ich okliešťovanie podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon č. 251/2012 Z. z.“). Podanú žalobcu navrhol podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietnuť. 9. Žalobca v rámci repliky zo dňa 30.01.2023 zotrval na vznesenej žalobnej argumentácii. IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom 10. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/125/2022, bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 4S Správneho súdu v Bratislave (ďalej „správny súd“) a je vedená pod sp. zn. BA-2S/125/2022. Na základe dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024 senát 4S koná a rozhoduje v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto rozsudku 11. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP, po vyhodnotení podanej žaloby v rozsahu a z dôvodov uvádzaných žalobcom (§ 134 ods. 1
SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario), po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná. 12. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 01.07.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). 13. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 14. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z., vlastník alebo správca pozemku sú povinní za podmienok a spôsobom, ktoré ustanoví ministerstvo vykonávacím predpisom, odstraňovať zo svojho pozemku invázne nepôvodné druhy uvedené v národnom zozname alebo v zozname Európskej únie okrem druhov podľa odsekov 3 a 4 a starať sa o pozemok tak, aby sa zamedzilo ich šíreniu; ak je pozemok v užívaní inej osoby, ako je vlastník alebo správca pozemku, tieto povinnosti má užívateľ pozemku. Ak ide o výskyt inváznych nepôvodných druhov rastlín uvedených v národnom zozname alebo v zozname Európskej únie na lesných pozemkoch, povinnosti podľa prvej vety plní obhospodarovateľ lesa pri činnostiach vykonávaných v rámci bežného hospodárenia v lesoch a pri činnostiach vykonávaných v rámci plnenia opatrení určených akčným plánom (§ 6 ods. 1). 15. Podľa § 16 ods. 15 zákona č. 150/2019 Z. z., ak orgán štátneho dozoru na základe vykonaného štátneho dozoru zistí, že kontrolovaná osoba nesplnila povinnosť alebo nedodržala zákaz alebo podmienky podľa tohto zákona a jeho vykonávacích predpisov, osobitného predpisu a právne záväzných aktov Európskej únie vydaných na jeho vykonanie a rozhodnutí vydaných na ich základe, nariadi kontrolovanej osobe vykonanie opatrení na zabezpečenie plnenia takejto povinnosti alebo dodržanie takéhoto zákazu alebo podmienky v určenej lehote. 16. Podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z. z., iného správneho deliktu sa dopustí fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ak nesplní povinnosť podľa § 3 ods. 1 až 4. 17. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 150/2019 Z. z., za iný správny delikt podľa odseku 1 písm. b), e) a g) inšpekcia alebo okresný úrad môže uložiť pokutu do 15 000 eur. 18. Podľa § 21 ods. 6 zákona č. 150/2019 Z. z., pri určovaní výšky pokuty sa prihliada na závažnosť a rozsah protiprávneho konania, okolnosti, ktoré viedli k protiprávnemu konaniu, a opakovanie protiprávneho konania. 19. Podľa § 21 ods. 8 zákona č. 150/2019 Z. z., v rozhodnutí o pokute je možné povinnému nariadiť, aby v určenej lehote vykonal opatrenia podľa § 16 ods. 15 a 16. Ak povinný opatrenia podľa prvej vety v určenej lehote nevykoná, je možné mu uložiť ďalšiu pokutu až do výšky dvojnásobku uloženej pokuty, a to aj opakovane. 20. Podľa § 2 písm. k) zákona č. 326/2005 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie bežným hospodárením v lesoch taký spôsob vykonávania obnovy lesa, výchovy lesa, ťažby, prepravy dreva, sprístupňovania lesa, lesníckotechnických meliorácií, zahrádzania bystrín a ochrany lesa, ktorý aj bez požiadaviek vyplývajúcich zo zákazov alebo iných podmienok a obmedzení ustanovených osobitnými predpismi alebo zo zákazov alebo iných podmienok a obmedzení uložených na ich základe umožňuje pri dodržaní tohto zákona trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch; zákazy alebo iné podmienky a obmedzenia ustanovené týmito osobitnými predpismi nie sú touto definíciou dotknuté. 21. Podľa § 2 písm. n) zákona č. 326/2005 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie škodlivým činiteľom činiteľ, ktorý môže spôsobiť zníženie odolnosti lesa, jeho ekologickej stability, poškodiť alebo zničiť les alebo jeho časti; člení sa na 1. biotický, ktorým je najmä hmyz, zver alebo iný živý organizmus, 2. abiotický, ktorým je najmä vietor, povodeň, sucho, námraza, sneh alebo iný prírodný jav, 3. antropogénny, ktorým je negatívne pôsobenie ľudskej činnosti, najmä znečistenie ovzdušia znečisťujúcimi látkami podľa osobitného predpisu (ďalej len "imisie").
22. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z., obhospodarovateľ lesa je povinný vykonávať preventívne opatrenia s cieľom predchádzať poškodeniu lesa a vykonávať ochranné a obranné opatrenia pred škodami spôsobovanými škodlivými činiteľmi, najmä a) zabezpečiť zisťovanie a evidenciu výskytu a vývoja škodlivých činiteľov, a nimi spôsobeného poškodenia lesa; pri ich nadmernom výskyte bezodkladne informovať orgán štátnej správy lesného hospodárstva a orgán štátnej odbornej kontroly ochrany lesa ( § 29), b) vykonávať preventívne opatrenia na zabránenie nadmerného rozšírenia biotických škodlivých činiteľov, zabezpečenie stability a odolnosti lesných porastov vrátane opatrení určených projektom na vykonanie opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov [§ 48 ods. 2 písm. g)] v rozsahu a spôsobom podľa posudku orgánu štátnej odbornej kontroly ochrany lesa [§ 29 ods. 2 písm. g)], c) odstraňovať z lesných porastov prednostne choré a poškodené stromy, ktoré môžu byť zdrojom zvýšenej početnosti biotických škodlivých činiteľov okrem území s piatym stupňom ochrany, d) uprednostňovať šetrné postupy a prípravky na ochranu lesa s osobitným dôrazom na biologické a biotechnické postupy pri ochrane pred škodami spôsobovanými biotickými škodlivými činiteľmi, e) hospodáriť v lesoch pod vplyvom imisií podľa hospodárskych opatrení konkretizovaných v programoch starostlivosti o lesy tak, aby sa zmiernili negatívne dôsledky ich pôsobenia, f) vykonávať opatrenia na zamedzenie škôd spôsobených zverou, g) vykonávať preventívne opatrenia proti vzniku lesných požiarov, h) hospodáriť v lese tak, aby neohrozil lesy iných vlastníkov, i) plniť ďalšie opatrenia pri ochrane lesa uložené orgánom štátnej správy lesného hospodárstva. 23. Správny súd hneď úvodom uvádza, že medzi účastníkmi tohto súdneho konania nebolo sporné, že žalobca je správcom dotknutých lesných pozemkov, na ktorých sa v čase vykonania inšpekcie dňa 19.08.2021 nachádzal nepôvodný invázny druh pajaseň žliazkatý. Pajaseň žliazkatý je zaradený v zozname inváznych nepôvodných druhov rastlín v zmysle vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/1262 zo dňa 25.07.2019. 24. Sporným bolo, či správne orgány zistili skutkový stav dostatočne na vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti voči žalobcovi za iný správny delikt podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z. z., resp. či žalobca ako správca predmetných nehnuteľností bol nositeľom povinnosti ustanovenej v § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. Žalobca v tejto súvislosti namietal nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, pretože mal za to, že na lesných pozemkoch sa povinnosti odstraňovania inváznych druhov vzťahujú na užívateľa pozemkov len v rozsahu § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. pri činnostiach vykonávaných v rámci bežného hospodárenia v lesoch a pri činnostiach vykonávaných v rámci plnenia opatrení určených akčným plánom. Obhospodarovateľ lesa vykonáva bežné hospodárenie v lese na základe schváleného PSL, prípadne na základe rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Z dôvodu, že PSL nebol schválený a nebolo vydané ani príslušné rozhodnutie nebolo schválené, tak žalobca povinnosť odstraňovať invázne druhy nemal. Z dikcie zákona č. 150/2019 Z. z. vyplýva, že iného správneho deliktu podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z. z. sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ak nesplní povinnosť podľa § 3 ods. 1 až 4, pričom z ustanovenia § 3 ods. 2 tohto zákona jednoznačne vyplýva, že primárnym nositeľom zákonom ustanovenej povinnosti odstraňovať invázne druhy rastlín je vlastník alebo správca pozemku; užívateľ pozemku je nositeľom tejto povinnosti len v prípade, ak je pozemok v užívaní inej osoby, ako je vlastník alebo správca pozemku. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 150/2019 Z. z. ukladá každému, kto vykonáva činnosť, v súvislosti s ktorou môže dôjsť k úniku inváznych nepôvodných druhov do životného prostredia alebo môže dôjsť k ich šíreniu, povinnosť prijať opatrenia na zamedzenie takéhoto úniku alebo šírenia. V posudzovanej veci bol nositeľom povinností podľa § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. žalobca ako správca dotknutých pozemkov. 25. K absencii povinností uvádzaných v PSL správny súd uvádza, že podľa zákona č. 326/2005 Z. z. je PSL zameraný na trvalo udržateľný rozvoj hospodárenia v lesoch a zákazy alebo iné podmienky a obmedzenia ustanovené osobitnými predpismi tým nie sú dotknuté. Absencia PSL alebo nezaradenie povinnosti odstraňovať invázne nepôvodné druhy do PSL nie je prekážkou vlastníka alebo správcu lesného pozemku odstraňovať tieto invázne nepôvodné druhy, pretože táto povinnosť vyplýva vlastníkovi alebo správcovi pozemku priamo zo zákona č. 150/2019 Z. z. (§ 3 ods. 2). Ani absencia akčného plánu nespôsobuje nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, pretože žalobcovi bola uložená pokuta za nedodržanie povinností podľa zákona č. 150/2019 Z. z. a nie za porušenie opatrení alebo povinností
určených akčným plánom. K žalobcovmu názoru, že bežným hospodárením v lese sú iba činnosti uvedené v PSL správny súd uvádza, že § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. ukladá vlastníkovi alebo správcovi lesného pozemku povinnosť starať sa o tento pozemok. Dané ustanovenie aj odkazuje na § 2 písm. k) zákona č. 326/2005 Z. z., ktoré vymedzuje bežné hospodárenie v lesoch. 26. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia zo strany správneho orgánu, že bežným hospodárením je aj ochrana lesa pred biotickými a abiotickými škodcami vo väzbe na definíciu škodlivého činiteľa podľa § 2 písm. n) zákona č. 326/2005 Z. z. K danej námietke, v rámci podanej žaloby bližšie nezdôvodnenej, správny súd poukazuje na Vykonávacie nariadenie Komisie (EU) č. 1143/2014, konkrétne na body 2 a 3, z ktorých vyplýva, že invázny nepôvodný druh je živý (biotický) a v prípade invázneho nepôvodného druhu ide o škodlivého činiteľa podľa § 2 písm. n) zákona č. 326/2005 Z. z. 27. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu súvisiacu s iným administratívnym konaním vedeným voči ZSD. Správny súd sa oboznámil s verejne dostupným rozhodnutím vydaným vo veci č. 7685/36/2020-29191/2020 zo dňa 23.11.2020, v rámci ktorého boli ZSD nariadené opatrenia týkajúce sa povinnosti podľa § 3 ods. 1 zákona č. 150/2019 Z. z. a najmä sa jednalo o upresnenie opatrení vo vzťahu k spôsobu odstraňovania inváznych nepôvodných druhov pre prípady vykonávania odstraňovania v súvislosti s činnosťou, pri ktorej môže dôjsť k úniku alebo k šíreniu pod elektrickými zariadeniami a v rámci ochranných pásiem patriacich do sústavy európskej siete chránených území Natura 2000. Jednalo sa tak o rozdielny právny základ vedenia administratívneho konania, týkajúci sa prípadných opatrení rozdielneho subjektu vyplývajúcich zo zákona č. 150/2019 Z. z. pri inej činnosti, než sú povinnosti subjektov vyplývajúce z § 3 ods. 2 predmetného zákona. 28. Ako dôvodnú však v prejednávanom prípade vyhodnotil správny súd žalobnú námietku o neúplnosti vymedzenia skutku vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia a ďalej aj námietku smerujúcu voči odôvodneniu výšky uloženej pokuty. 29. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia (v skutkovej vete) úplne absentuje údaj o čase spáchania iného správneho deliktu, ktorý sa žalobcovi dáva za vinu. Vymedzenie času spáchania správneho deliktu pritom nie je len formálnou náležitosťou výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu, ale ako jeden z atribútov skutkovej vety rozhodnutia správneho orgánu vymedzuje konanie, za ktoré je subjekt postihovaný a následne môže mať dopad na druh či výšku uloženej sankcie. V prejednávanom prípade je podľa názoru správneho súdu nevyhnutné riadne vymedzenie času spáchania iného správneho deliktu žalobcom v rozpore s § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. nielen vo vzťahu k určeniu výšky prípadne uloženej pokuty na základe kritérií obsiahnutých v § 21 ods. 6 predmetného zákona, ale aj v súvislosti so skutkovými okolnosťami, kedy bolo v čase výkonu inšpekcie (19.08.2021) odstraňovanie formou injektáže hubou Verticillum nonalfalfae započaté, avšak dokončené bolo až o niekoľko dní neskôr (30.08.2021). Na dotknutých pozemkoch tak už v čase výkonu inšpekcie dochádzalo v súčinnosti s BROZ k úkonom odstránenia invázneho druhu pajaseňa žliazkatého, zároveň sa však jednalo o úkony vykonávané v súlade s rozhodnutím Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave č. 16999/2021-250 dňa 06.07.2021. 30. Časové okolnosti (ne)odstraňovania pajaseňa žliazkatého z dotknutých pozemkov popísané vyššie prvostupňový orgán a následne ani žalovaný plnohodnotne nevyhodnocovali v súvislosti s výškou ukladanej pokuty. Hoci žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na stav, kedy v čase vydania prvostupňového rozhodnutia bol už pajaseň žliazkatý z dotknutých pozemkov odstránený, podľa názoru správneho súdu bolo potrebné v prejednávanom prípade brať zreteľ, okrem stavu zisteného v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, aj na fázu odstraňovania už v čase výkonu inšpekcie. 31. Čo sa týka odôvodnenia výšky uloženej pokuty, prvostupňový orgán sa v rámci vydaného rozhodnutia obmedzil na strohé konštatovanie o výške pokuty zodpovedajúcej závažnosti a rozsahu protiprávneho konania bez ďalšej bližšej špecifikácie skutkových okolností, ktoré v súvislosti s uvádzanými kritériami obsiahnutými v § 21 ods. 6 zákona č. 150/2019 Z. z. hodnotil. Uvádzané zákonné ustanovenie navyše obsahuje, v rámci enumerácie posudzovaných kritérií pri určovaní výšky pokuty, aj „okolnosti vedúce k protiprávnemu konaniu“ a „opakovanie protiprávneho konania“, vo vzťahu ku ktorým však odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia neobsahovalo žiadne úvahy či závery správneho orgánu.
32. Žalovaný ako odvolací správny orgán v napadnutom rozhodnutí prvostupňové rozhodnutie v tomto smere čiastočne doplnil, podľa názoru správneho súdu však ani takto doplnené úvahy a závery neobsahujú plnohodnotné zdôvodnenie výšky uloženej pokuty. Žalovaný síce tvrdil, že prvostupňový orgán vzal do úvahy čas trvania protiprávneho konania žalobcu, skutkové okolnosti (časové údaje) a úvahy konajúceho správneho orgánu v tomto smere však v prvostupňovom rozhodnutí absentovali. Kategórie závažnosti a rozsahu protiprávneho konania žalobcu v rozpore s § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. takisto neboli v rámci odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia koncipované ako celok úvah a naň nadväzujúcich záverov správneho orgánu tak, aby bolo zrejmé, aké konkrétne skutkové okolnosti prejednávanej veci mali vplyv na výšku ukladanej sankcie. 33. Žalovaný vo vzťahu k odôvodneniu výšky uloženej pokuty prihliadal aj na dve priťažujúce okolnosti – status žalobcu (štátny podnik) a v minulosti ukladané pokuty za porušenie zákona č. 150/2019 Z. z. Vo vzťahu k okolnosti, že žalobca je štátnym podnikom s určenými úlohami aj v rozsahu činností týkajúcich sa ochrany životného prostredia správny súd uvádza, že len samotné postavenie žalobcu v danom prípade nemožno automaticky považovať za priťažujúcu skutkovú okolnosť. Pokiaľ žalovaný poukázal na predchádzajúce rozhodnutia vydané voči žalobcovi vo veciach porušenia enviromentálnej legislatívy, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či sa jednalo o porušenie povinností vyplývajúcich z § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z., t.j. tej istej právnej povinnosti, alebo či žalovaný v rámci svojich úvah prihliadal na generálnu recidívu žalobcu. 34. Vzhľadom na zistené nedostatky výrokovej časti ako aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré nie sú len formálnymi nedostatkami bez reálneho dopadu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, správny súd dospel k záveru o potrebe zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Z dôvodu zrušenia rozhodnutí správnych orgánov pre ich nepreskúmateľnosť správny súd v tomto štádiu, kedy sa vec vracia do fázy administratívneho konania, nerozhodoval ani o návrhu žalobcu na upustenie od uloženia sankcie. 35. Úlohou prvostupňového správneho orgánu, ktorému správny súd vec vracia na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP, bude po vrátení veci ustáliť ďalší vhodne zvolený procesný postup, pričom v prípade opätovného meritórneho rozhodovania vo veci bude jeho úlohou výrokovú časť vydaného rozhodnutia riadnym spôsobom precizovať vo všetkých jej aspektoch (s náležitou pozornosťou venovanou skutkovému vymedzeniu prípadne konštatovaného iného správneho deliktu), ktorej časti rozhodnutia bude sekundovať riadne a dostatočným spôsobom koncipované odôvodnenie prípadne uloženej sankcie, s dôrazom na dostatočný opis vyhodnocovania skutkových okolností relevantných pre záver správneho orgánu o výške uloženej pokuty. 36. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému. 37. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia /§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP, v spojení s § 493e SSP/. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).