Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/129/2022 1022200771 27. 05. 2026 JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200771.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, A., B. a JUDr. Andrey Hríňovej, v právnej veci žalobcu: EBA, s.r.o., so sídlom Rusovská cesta 1, 851 01 Bratislava, IČO: 31 376 134, zastúpený: IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101469989/2022 zo dňa 19.05.2022, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj „správca dane“) vydal oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti č. 100830159/2022 zo dňa 11.04.2022 (ďalej len „oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti“), ktorým žalobcovi určil index daňovej spoľahlivosti (ďalej aj „IDS“) pre nespoľahlivé daňové subjekty. Správca dane konštatoval, že index daňovej spoľahlivosti bol žalobcovi určený z dôvodu nesplnenia nasledujúcich povinností: BODY 10 – kritérium č. 7 – porušenie vybraných ustanovení zákonov o spotrebných daniach; suma pokuty: XXX,XX eur, č. rozhodnutia: 680034471/2019; BODY 56 – kritérium č. 9 – vyrubenie spotrebnej dane alebo rozdielu spotrebnej dane colným úradom – ZO:07.2016, č. rozhodnutia: 680030235/2019, suma vyrubenej dane alebo rozdielu dane X.XXX,XX eur; ZO:03.2016, č. rozhodnutia: 680030129/2019, suma vyrubenej dane alebo rozdielu dane XX,XX eur; ZO:03.2016, č. rozhodnutia: 680030179/2019, suma vyrubenej dane alebo rozdielu dane X.XXX,XX eur; BOSY 20 – kritérium č. 11, Nálezy a kontroly: - DzP, ZO:2015, suma rozdielu: XXX.XXX,XX eur, č. rozhodnutia: 102371189/2019. 2. Voči oznámeniu o indexe daňovej spoľahlivosti podal žalobca námietku zo dňa 22.04.2022, pričom namietol závery uvedené v oznámení o indexe daňovej spoľahlivosti. 3. Na podklade podanej námietky vydal žalovaný rozhodnutie č. 101469989/2022 zo dňa 19.05.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým námietke nevyhovel.
4. Žalovaný poukázal na to, že oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti bolo vydané na podklade právoplatných rozhodnutí správcu dane, resp. colných orgánov, pričom správca dane pri vydávaní vychádzal z vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 544/2021 Z. z. o kritériách na určenie indexu daňovej spoľahlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 5. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave všeobecnú správnu žalobu zo dňa 24.05.2022 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, oznámenia o indexe daňovej spoľahlivosti, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 6. Žalobca namietol, že závery žalovaného nemajú oporu v objektívnej realite, vo vykonanom dokazovaní a nemajú ani právny základ. Žalobca mal za to, že žalovaný nezistil riadne skutkový stav, pričom pri jeho zistení neaplikoval príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Žalovaný vykonal len formálne šetrenie, pričom neprihliadol na všetky skutočnosti, ktoré mal pri určení indexu zohľadniť a na ktoré mal prihliadnuť. Žalobca ďalej namietol aj nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí. 7. Žalobca odkázal na § 2 písm. h) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), ktorý stanovuje, že pri hodnotení sa poukazuje aj na ekonomické ukazovatele daňového subjektu, čo však v rozhodnutiach absentuje. Žalobca uviedol, že od roku 2006 do 2021 odviedol na dani z príjmov viac ako X,X mil. eur. Žalobca počas svojho podnikania vykázal daňovú povinnosť, nemal daňové straty, mesačne odvádza DPH a zamestnáva viac ako 130 zamestnancov. 8. Žalobca ku kritériu č. 7 a 9 uviedol, že hodnotenie daňového subjektu je z pohľadu správnych deliktov podľa jednotlivých zákonov o spotrebných daniach, pričom pri hodnotení kritéria č. 7 je rozhodujúce, či má daňový subjekt právoplatne uloženú pokutu za posledných 36 mesiacov; do hodnotenia vstupuje každá právoplatne uložená pokuta samostatne, opakované porušenie počas hodnoteného obdobia je hodnotené prísnejšie. Uvedené platí aj pre kritérium 9. Tu žalobca uviedol, že správca dane síce citoval rozhodnutia z roku 2019, ale za zdaňovacie obdobie 2016. Tu žalobca uviedol, že ukazovateľ indexu spoľahlivosti bol do zákona zavedený až od 01.01.2018, a preto je hodnotenie kritérií za skoršie obdobie neprípustné. K samotnej sankcii žalobca uviedol, že sa jednalo o rozdiel z titulu dodávania elektrickej energie a zemného plynu odberateľovi, pričom chyba vznikla na strane odberateľa. Chyba sa stala ľudským nedopatrením. 9. Ku kritériu č. 11 žalobca uviedol, že kontrola bola zameraná na transferové oceňovanie, pričom aj napriek nesúhlasu s dorubom dane žalobca nepokračoval v spore so správcom dane a rozdiel dane uhradil. Súčasne uviedol, že sa jednalo o zdaňovacie obdobie 2015, t. j. 4 roky pred rokom 2019. 10. Žalobca uzavrel, že riadne a včas podával daňové priznania, kontrolné výkazy a súhrnné výkazy; riadne si plnil svoje daňové povinnosti; nemal daňové nedoplatky; bol súčinný a podobne. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania 11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.10.2022, pričom uviedol, že správca dane neurčuje kritériá a ani neposudzuje jednotlivé subjekty, tieto kritériá upravuje vyhláška. Poukázal na právoplatné rozhodnutia, na podklade ktorých boli žalobcovi udelené body. 12. K namietanej retroaktivite správca dane uviedol, že už od roku 2018 boli daňové subjekty hodnotené; daňové subjekty už od tohto času vedeli o hodnotení. Rozdiel medzi súčasným indexom daňovej spoľahlivosti a indexom zavedený k 01.01.2018 bol ten, že výsledok nebol verejný, oznámenie nebolo plošne zasielané každému daňovému subjektu a nebolo možné podať námietku. Index daňovej spoľahlivosti sa uplatňuje na všetky daňové subjekty rovnako.
13. Žalovaný ďalej namietol existenciu predmetu súdneho prieskumu, keďže oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej alebo právnickej osoby. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 14. Žalobca zaslal repliku zo dňa 14.11.2022, pričom zotrval na svojej žalobnej argumentácii. 15. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania. IV. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 16. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/129/2022. 17. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) ju zamietol. 18. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl. SSP na deň 27.05.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP. 19. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Podľa § 2 písm. h) daňového poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie indexom daňovej spoľahlivosti hodnotenie daňového subjektu, ktorý je podnikateľom registrovaným na daň z príjmov, na základe kritérií, ktorými sú plnenia jeho povinností voči finančnej správe podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, a na základe jeho ekonomických ukazovateľov. 22. Podľa § 53d ods. 4 daňového poriadku, kritériá na určenie indexu daňovej spoľahlivosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Podrobnosti týkajúce sa nárokov, ekonomických ukazovateľov, zásad a spôsobu určenia indexu daňovej spoľahlivosti daňového subjektu uverejňuje finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle. 23. Podľa § 1 písm. f) a g) vyhlášky, kritériá na určenie indexu daňovej spoľahlivosti sú: f) plnenie povinnosti zaplatiť alebo odviesť v ustanovenej lehote daň podľa osobitných predpisov a iné peňažné plnenie, g) plnenie povinnosti zaplatiť colný dlh, pokuty a iné platby vymerané alebo uložené podľa colných predpisov, daň z pridanej hodnoty pri dovoze a spotrebnú daň pri dovoze v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške. 24. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia ohľadom posúdenia právnickej osoby žalobcu ako nespoľahlivého daňového subjektu a konania mu predchádzajúce v medziach žalobných bodov, v rámci ktorých žalobca napádal nesprávne právne posúdenie, najmä čo do nezohľadnenia ekonomických ukazovateľov daňového subjektu, ako aj nesprávnosť vyhodnotenia kritérií.
K predmetu správneho súdneho prieskumu 25. Ako prvé sa správny súd zaoberal vyhodnotením splnenia podmienok konania, medzi ktoré patrí aj spôsobilý predmet prieskumu, teda či napadnuté rozhodnutie je spôsobilým na prieskum v správnom súdnictve v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) SSP a nie je z neho vylúčené niektorým z dôvodov nepreskúmateľnosti uvedených v § 7 SSP, ako naznačoval vo svojom vyjadrení žalovaný. Predmetom konania je napadnuté rozhodnutie týkajúce sa nevyhovenia námietke žalobcu proti oznámeniu žalovaného, ktorým oznámil žalobcovi určenie IDS pre nespoľahlivé daňové subjekty, ktoré podľa správneho súdu je možné pokladať za správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. O tom, že sú určité práva žalobcu napadnutým rozhodnutím v spojení s oznámením o indexe daňovej spoľahlivosti priamo dotknuté svedčí aj to, že žalobca bol v napadnutých rozhodnutiach vyhodnotený ako nespoľahlivý daňový subjekt v dôsledku určenia indexu daňovej spoľahlivosti, čo má za následok zverejnenie (alebo možnosť zverejnenia) tejto skutočnosti na webovom sídle Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, a teda aj možnosť oboznámiť sa s touto skutočnosťou širokou verejnosťou. Uvedené môže mať priamy či nepriamy dopad na podnikateľské aktivity a podnikateľskú činnosť daňového subjektu, prípadne to môže mať vplyv aj na možnosť získať finančnú pomoc a príspevky z rôznych investičných fondov a grantov. V neposlednom rade je nutné zdôrazniť, že v dôsledku vyhodnotenia indexu daňovej spoľahlivosti je daňový subjekt oprávnený čerpať a využívať viaceré konkrétne benefity zverejnené na webovom sídle Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. V prípade vyhodnotenia ako nespoľahlivého daňového subjektu naopak tento subjekt stráca nárok na využívanie uvedených benefitov a vzťahujú sa naňho konkrétne obmedzenia. V konkurenčnom prostredí, kde iné podnikateľské subjekty takýmito obmedzeniami netrpia, zjavne ide o nevýhodu, dôsledkom ktorej sa žalobca môže cítiť ukrátený na svojich právach. Práve s poukazom na uvedené, kde sú možné a reálne (nielen potenciálne či hypotetické) dopady na podnikateľskú činnosť žalobcu ako podnikateľského subjektu, potom mal správny súd za to, že v prípade oznámenia o určení indexu daňovej spoľahlivosti a rozhodnutia o námietkach proti nemu, ide o správny akt orgánu verejnej správy, ktorý má potenciál zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Správny súd dospel teda k záveru, že napadnuté rozhodnutie je preskúmateľné v správnom súdnictve a je daná právomoc správnych súdov v merite takto podanej správnej žaloby konať a rozhodnúť. Uvedený záver o prípustnosti súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia je plne v súlade aj s doterajšou rozhodovacou praxou súdov (napr. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. BA-5S/165/2022 zo dňa 29.05.2025, rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-13S/80/2022 zo dňa 09.11.2023, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 50/2023 zo dňa 02.02.2023). K ekonomickým ukazovateľom 26. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že ak by žalovaný vzal do úvahy ekonomické ukazovatele, ako mu to prikazuje daňový poriadok v § 2 písm. h), iste by nedospel k rovnakému záveru, ako je uvedený v napadnutom rozhodnutí a oznámení. V uvedenom ustanovení § 2 písm. h) daňového poriadku sa uvádzajú dve kritériá, podľa ktorých sa posudzuje daňová spoľahlivosť daňového subjektu, ktorými sú (i) plnenie jeho povinností voči finančnej správe podľa daňového poriadku a (ii) jeho ekonomické ukazovatele. Ide o dve kumulatívne podmienky, ktoré sa posudzujú a ktoré musia byť splnené na to, aby bol daňový subjekt hodnotený ako vysoko spoľahlivý. Žalobca to interpretuje opačne a nesprávne sa domnieva, že posúdením ekonomických ukazovateľov by správca dane dospel k inému záveru o IDS, pretože keďže ide o dve kumulatívne podmienky, obe musia byť splnené na to, aby bol daňový subjekt posúdený ako vysoko spoľahlivý. Stačí, že jedna podmienka splnená nie je (čo bol tento prípad) a IDS pre vysoko spoľahlivý subjekt nebude môcť byť pridelený. 27. Správny súd dáva do pozornosti, že žalobcovi bolo v rámci posúdenia plnenia jeho povinností voči finančnej správe pridelených okrem iného 86 bodov a keďže bolo žalobcovi už v rámci posúdenia plnenia jeho povinností voči finančnej správe pridelených 86 bodov, pričom 25 a viac bodov znamenalo v rámci posudzovania indexu daňovej spoľahlivosti hodnotenie daňového subjektu ako nespoľahlivého, vyhodnotenie ekonomických ukazovateľov u žalobcu, aj keby bolo pozitívne, nedokázalo by znížiť body získané za porušenie prvého kritéria - porušenie povinnosti voči finančnej správe.
28. V rámci posudzovania ekonomických ukazovateľov sa počíta efektívna daňová sadzba odvíjajúca sa od výnosov alebo príjmov daňového subjektu a výšky dane z príjmov, ktorá sa určuje v percentách a porovnáva sa s efektívnou daňovou sadzbou individuálnou; teda jej splnenie sa vyhodnocuje samostatne v rámci tohto kritéria. Z uvedeného vyplýva, že posúdenie ekonomických ukazovateľov by nemalo žiadny vplyv na závery vyhodnotenia prvého kritéria, ani by nijako neznegovalo nesplnenie povinnosti žalobcu zaplatiť včas daň voči finančnej správe. Kritériá, ktorých posúdenia a zohľadnenia sa žalobca domáhal (odvody na dani z príjmov vo výške 4,3 milióna eur, vykázanie daňovej povinnosti, absencia daňových strát, pravidelný odvod DPH, zamestnávanie stovky zamestnancov, čo znamená aj plnenie odvodových povinností), nebolo možné zohľadňovať v rámci prvého kritériá týkajúceho sa splnenia povinností voči finančnej správe podľa daňového poriadku, ale tieto sa posudzovali v rámci druhého kritéria, pričom keďže jedno z dvoch kumulatívnych kritérií žalobca nesplnil, nemohol mu byť pridelený IDS pre vysoko spoľahlivé subjekty. Tým, že žalobca nesplnil prvé kritérium, bolo by nadbytočné, aby správca dane skúmal druhé kritérium, ktoré by nemalo vplyv na konečný výsledok. K námietke žalobcu ohľadom kritéria č. 7 a 9 29. Žalobca namietol, že ukazovateľ „indexu spoľahlivosti“ bol zavedený až s účinnosťou od 01.01.2018, a preto hodnotenie akýchkoľvek kritérií za obdobia predchádzajúce účinnosti zavedenia tohto inštitútu je neprípustné a retroaktívne. V rámci týchto kritérií sa zároveň jednalo o sumu vo výške X.XXX,XX eur, ktorá bola uhradená a daný rozdiel vznikol nedopatrením, na strane odberateľa žalobcu. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 30. Čo sa týka kritéria č. 7, tak tu hodnotenie vychádza z právoplatne uložených pokút pri správe spotrebných daní, pričom sa zohľadňuje právoplatne uložená pokuta za posledných 36 mesiacov (3 roky). Vychádzajúc zo žaloby správny súd uvádza, že žalobca nepoprel, že mu boli právoplatne uložené pokuty, avšak uviedol, že vyrubená pokuta bola uhradená a rozdiel vznikol nedopatrením. Uvedená skutočnosť však nemá vplyv na vyhodnotenie kritéria č. 7, pretože podstatnou objektívnou okolnosťou je právoplatne uložená pokuta, čo v prípade žalobcu splnené bolo, ostatné skutočnosti (ako úhrada pokuty, resp. dôvod uloženia pokuty) sú vo vzťahu k vyhodnoteniu tohto kritériá irelevantné. Správca dane a aj žalovaný konkrétne špecifikovali právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo v rámci tohto kritéria hodnotené. 31. Samotné kritérium č. 7 konštatuje, že sa zohľadňuje uložená pokuta za posledných 36 mesiacov / 3 roky – vo vzťahu k danému kritériu správca dane odkazoval na rozhodnutie colného úradu Košice zo dňa 23.07.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.08.2019, a teda ku dňu vydania oznámenia o indexe daňovej spoľahlivosti – 11.04.2022, bola splnená podmienka posledných 3 rokov. Nemožno tak konštatovať retroaktivitu a neprípustnosť, keďže správca dane postupoval v súlade s nastavenými objektívnymi kritériami. Súčasne je potrebné uviesť, že index daňovej spoľahlivosti bol do daňového poriadku zavedený od roku 2018, správny súd teda namietanú retroaktivitu spočívajúcu v posudzovaní obdobia u žalobcu nezistil (objektívne bolo hodnotené obdobie rozhodnutia v roku 2019, pričom práve deň nadobudnutia právoplatnosti bol podstatným na určenie kritéria). 32. Vyššie uvedené rovnako platní aj ku kritériu č. 9, ktorého vyhodnotenie je založené na hodnotení daňového subjektu z pohľadu právoplatného rozhodnutia, ktorým bola vyrubená kladná daň alebo vyrubený kladný rozdiel dane, pričom ako správca dane a aj žalovaný v rozhodnutiach jasne špecifikovali právoplatné rozhodnutia, ktorými bola daň vyrubená, pričom tieto rozhodnutia neboli žalobcom relevantne spochybnené. Správca dane a žalovaný tak vychádzali z objektívnych kritérií. K námietke žalobcu ohľadom kritéria č. 11 33. Žalobca vo vzťahu ku kritériu č. 11 namietol, že daňová kontrola bola zameraná na transferové oceňovanie, pričom žalobca uviedol, že voči rozhodnutiam o vyrubení dane nebola podaná žaloba, žalobca dorub dane uhradil, aj keď nesúhlasil s vyrubenou daňou. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 34. Čo sa týka kritéria č. 11, tak v rámci neho sa skúmajú a vyhodnocujú všetky nálezy, ktoré boli vydané vo vyrubovacom konaní – ako správca dane, tak aj žalovaný uviedli konkrétne právoplatné rozhodnutie s nálezom, pričom skutočnosť, že žalobca nesúhlasil s výškou vyrubenej dane a ani sa voči nej nebránil nemá vplyv na to, že objektívne kritérium – nález, bol naplnený. Orgány finančnej
správy tak nepochybili. Samotné kritérium je nasledovné – „hodnoteným obdobím je obdobie 3 rokov (36 kalendárnych mesiacov), v rámci ktorých sa vyhodnocujú všetky rozhodnutia vydané vo vyrubovacom konaní alebo skrátenom vyrubovacom konaní, ktoré nadobudli v hodnotenom období právoplatnosť.“ 35. Ako aj pri kritériu č. 7, tak aj kritérium č. 11 konštatuje, že hodnoteným obdobím je obdobie 3 rokov / 36 mesiacov – vo vzťahu k danému kritériu správca dane odkazoval na rozhodnutie správcu dane zo dňa 16.10.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.04.2020, a teda ku dňu vydania oznámenia o indexe daňovej spoľahlivosti – 11.04.2022, bola splnená podmienka posledných 3 (troch) rokov. Nemožno tak konštatovať retroaktivitu a neprípustnosť, keďže správca dane postupoval v súlade s nastavenými objektívnymi kritériami. Súčasne je potrebné uviesť, že index daňovej spoľahlivosti bol do daňového poriadku zavedený od roku 2018. Správny súd teda namietanú retroaktivitu spočívajúcu v posudzovaní zdaňovacieho obdobia 2016 u žalobcu nezistil. Objektívne bolo v rámci vyhodnocovania IDS hodnotené obdobie prijatia predmetných rozhodnutí v roku 2019/2020, pričom práve deň nadobudnutia právoplatnosti bol podstatným na určenie kritéria. Obdobie, v ktorom došlo k samotnému sankcionovanému porušeniu právnych predpisov nie je vo vzťahu k vyhodnoteniu IDS relevantná majúc na zreteli rôzne okolnosti, ktoré majú vplyv na dĺžku správneho konania. 36. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov, neprisvedčil námietkam žalobcu a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a podľa § 190 SSP ju zamietol. 37. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať a iba výnimočne, pričom takéto dôvody súd nevzhliadol. 38. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).