Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/110/2022 1022200662 19. 08. 2026 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200662.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. a JUDr. Andrey Hríňovej, v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, zastúpený: soukeník – štrpka s. r. o., so sídlom Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, za účasti: 1/ Dopravné stavby a.s., so sídlom Námestie sv. Michala 171/4, 919 330 Jaslovské Bohunice, IČO: 36 834 921, zastúpený: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Laurinská 14, 811 01 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 833 533, 2/ INC S.p.A., so sídlom Via Invorio 24/A, 101 46 Turín, Taliansko, IČO: 07 971 08, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2922-6000/2013-ON/49 zo dňa 06.05.2022, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca ako verejný obstarávateľ vyhlásil verejnú súťaž na predmet zákazky s názvom „A. A. B. C.“, uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 12.10.2011 pod značkou 2011/S 196-319284 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 198/2011 zo dňa 12.10.2011 pod značkou 08114 – MSP (ďalej len „verejná súťaž“). V závislosti od predmetu zákazky, predpokladanej hodnoty zákazky a typu verejného obstarávateľa išlo o nadlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác financovanú z fondov Európskej únie. V lehote na prijímanie žiadostí o súťažné podklady do 31.10.2011 si súťažné podklady vyžiadalo 54 záujemcov. Ponuku do predmetnej verejnej súťaže v lehote na predkladanie ponúk predložilo sedem uchádzačov, medzi nimi aj skupina dodávateľov „HANT-INC“, pozostávajúca z ďalšieho účastníka konania v prvom rade a ďalšieho účastníka konania v druhom rade (ďalej len „skupina HANT-INC“). Jediným kritériom na vyhodnotenie ponúk bola najnižšia cena. 2. Skupina HANT-INC v rámci predloženej ponuky ocenila jeden zo stavebných objektov, konkrétne objekt 203-00 Most na D1 v km 1,601 – 1,739 (ďalej len „Most“) sumou XXX.XXX,- eur bez dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“).
3. Žalobca ako verejný obstarávateľa listom č. 10800/24685/2012 zo dňa 11.04.2012 požiadal skupinu HANT-INC podľa § 42 ods. 2 a 3 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 17.02.2013 (ďalej len „zákon o VO“) o vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky (ďalej len „Žiadosť o vysvetlenie č. 1“), a to okrem iných položiek aj vo vzťahu k Mostu. Žalobca požadoval najmä vysvetlenie, či cena uvedená za predmetný objekt zahŕňa všetky náklady na jeho realizáciu, opis navrhovaného technického riešenia a stavebných a výrobných postupov, ako aj uvedenie prípadných osobitne výhodných podmienok na uskutočnenie stavebných prác. Po vyhovení žiadosti o predĺženie lehoty bolo žalobcovi dňa 30.04.2012 doručené vyjadrenie skupiny HANT-INC zo dňa 26.04.2012 (ďalej len „Vysvetlenie č. 1“), v ktorom okrem iného uviedla, že cena zahŕňa všetky náklady potrebné na realizáciu navrhovaného riešenia a že v cene objektu boli zohľadnené zľavy za dodávky materiálov a prác. 4. Žalobca následne listom č. 10800/29519/2012 zo dňa 04.05.2012 opätovne požiadal skupinu HANTINC o vysvetlenie ponuky (ďalej len „Žiadosť o vysvetlenie č. 2“), pričom jeho otázky sa týkali najmä prípadnej zmeny spôsobu zakladania mostov, zmeny polohy podpier a nákladov súvisiacich s týmito zmenami. Skupina HANT-INC na Žiadosť o vysvetlenie č. 2 reagovala vyjadrením zo dňa 11.05.2012, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 15.05.2012 (ďalej len „Vysvetlenie č. 2“). 5. Žalobca oznámením č. 10800/34283/2012 zo dňa 31.05.2012 vylúčil skupinu HANT-INC z verejnej súťaže podľa § 42 ods. 4 písm. e) zákona o VO. Skupina HANT-INC proti svojmu vylúčeniu podala dňa 11.06.2012 žiadosť o nápravu, ktorú žalobca zamietol oznámením č. 10800/39307/2012 zo dňa 15.06.2012, doručeným dňa 19.06.2012. 6. Následne dňa 27.06.2012 skupina HANT-INC doručila žalovanému námietky podľa § 138 ods. 2 písm. e) zákona o VO, ku ktorým žalobca dňa 03.07.2012 doručil žalovanému svoje vyjadrenie. Žalovaný rozhodnutím č. 1083-6000/2012-ON/286 zo dňa 17.10.2012 nariadil odstrániť protiprávny stav, konkrétne zrušil rozhodnutie kontrolovaného o vylúčení navrhovateľa a nariadil zaradiť ho do procesu verejného obstarávania a znovu vyhodnotiť ponuky (ďalej len „Rozhodnutie o zrušení prvého vylúčenia“). V nadväznosti na toto rozhodnutie žalobca dňa 09.11.2012 doručil skupine HANT-INC oznámenie o zrušení výsledku vyhodnotenia ponúk zo dňa 05.11.2012. 7. Žalobca následne listom č. 10800/72767/2012 zo dňa 20.11.2012 požiadal o ďalšie vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky vo vzťahu k objektu Mosta (ďalej len „Žiadosť o vysvetlenie č. 3“). Požadoval najmä vysvetlenie tvrdenia, že cena predmetného objektu zahŕňa všetky náklady potrebné na jeho realizáciu a zároveň kumuláciu zliav, kompletný zoznam mechanizačných a dopravných prostriedkov a technologických zariadení potrebných na realizáciu predmetného objektu, zoznam objektov alebo položiek, z ktorých boli zľavy zohľadnené v jeho cene, výšku týchto zliav a vysvetlenie dôvodov ich zohľadnenia. Po čiastočnom vyhovení žiadosti o predĺženie lehoty skupina HANT-INC doručila žalobcovi vyjadrenie zo dňa 03.12.2012 (ďalej len „Vysvetlenie č. 3“) spolu so zoznamom mechanizačných, dopravných prostriedkov a technologických zariadení potrebných na realizáciu predmetného mostného objektu. 8. Žalobca listom č. 10800/77594/2012 zo dňa 11.12.2012 požiadal skupinu HANT-INC o ďalšie vysvetlenie ceny objektu Mosta formou vyplnenia dvoch preddefinovaných tabuliek (ďalej len „Žiadosť o vysvetlenie č. 4“). Skupina HANT-INC na uvedenú žiadosť reagovala vyjadrením zo dňa 18.12.2012, doručeným žalobcovi dňa 21.12.2012 (ďalej len „Vysvetlenie č. 4“), ktorého prílohou boli požadované vyplnené tabuľky. Žalobca následne výzvou č. 10800/2513/2013 zo dňa 11.01.2013 vyzval členov skupiny HANT-INC na osobnú konzultáciu, ktorá sa uskutočnila dňa 23.01.2013. 9. V nadväznosti na uvedené žalobca vyhotovil Dodatok č. 1 k zápisnici z vyhodnotenia ponúk, z ktorého vyplýva, že komisia v rámci opätovného vyhodnocovania ponúk zasadala celkovo štyrikrát, a to dňa 30.10.2012, 07.12.2012, 11.01.2013 a 23.01.2013. Žalobca následne oznámením č. 10800/7389/2013 zo dňa 31.01.2013 skupinu HANT-INC opätovne vylúčil z verejnej súťaže podľa § 42 ods. 1 a § 42 ods. 4 písm. e) zákona o VO. Žalobca odôvodnil vylúčenie nedostatočným odôvodnením mimoriadne nízkej ceny Mosta zo strany skupiny HANT-INC. 10. Skupina HANT-INC doručila žalobcovi dňa 14.02.2013 žiadosť o nápravu zo dňa 12.02.2013 proti svojmu opätovnému vylúčeniu. Žalobca žiadosť o nápravu zamietol, pričom oznámenie o jej zamietnutí
bolo skupine HANT-INC doručené dňa 21.02.2013. V nadväznosti na uvedené skupina HANT-INC listom zo dňa 21.02.2013 podala podľa § 138 ods. 2 písm. e) zákona o verejnom obstarávaní námietky proti vylúčeniu z verejnej súťaže. II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 11. O námietkach skupiny HANT-INC rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 2922-6000/2013ON/49 zo dňa 06.05.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 186a zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „nový zákon o VO“) konštatoval, že žalobca pri vyhodnocovaní ponuky skupiny HANT-INC z hľadiska mimoriadne nízkej ponuky porušil § 42 ods. 4 v spojení s § 9 ods. 4 zákona o VO, a to princíp transparentnosti a princíp proporcionality. 12. Podstatou námietok bola zákonnosť postupu žalobcu pri posudzovaní mimoriadne nízkej ponuky a pri následnom vylúčení skupiny HANT-INC, osobitne vo vzťahu k oceneniu objektu Mosta. Skupina HANT-INC namietala najmä to, že žalobcom požadované skutočnosti týkajúce sa mimoriadne nízkej ponuky opakovane vysvetlila a svoje tvrdenia doložila relevantnými dôkazmi, pričom žalobca nemal zákonný dôvod na vylúčenie skupiny HANT-INC z verejnej súťaže. 13. Pri právnom posúdení veci žalovaný vychádzal zo zistenia, že skupina HANT-INC ocenila objekt Mosta sumou XXX.XXX,- eur bez DPH a že žalobca využil vo vzťahu k tejto ponuke inštitút vysvetlenia mimoriadne nízkej ponuky celkovo štyrikrát. Skupina HANT-INC odôvodňovala cenu predmetného objektu okrem iného vlastnými strojnými, mechanizačnými a technologickými kapacitami, ako aj zľavami dohodnutými so subdodávateľmi, pričom na preukázanie svojich tvrdení predložila okrem iného zmluvu so spoločnosťou LADCE BETÓN s.r.o., cenovú ponuku spoločnosti STEEL-MAX spol. s.r.o. a zoznam mechanizačných, dopravných prostriedkov a technologických zariadení potrebných na realizáciu predmetného objektu. 14. Žalovaný mal za to, že skupina HANT-INC v priebehu vysvetľovacieho konania poskytla vo vzťahu k žalobcom formulovaným požiadavkám dostatočné vysvetlenia a relevantné dôkazy. Osobitne poukázal na Vysvetlenie č. 4, z ktorého podľa žalovaného jednoznačne vyplývalo, pri ktorých položkách boli uplatnené zľavy, v akej výške a akým spôsobom boli premietnuté do ceny objektu Mosta. Žalovaný zároveň uviedol, že súčet predmetných zliav predstavoval X.XXX.XXX,- eur bez DPH, pričom bez ich započítania by cena uvedeného objektu predstavovala X.XXX.XXX,- eur bez DPH, teda sumu nachádzajúcu sa v rozpätí cien, za ktoré predmetný objekt ocenili ostatní uchádzači. 15. Žalovaný preto dospel k záveru, že odôvodnenie mimoriadne nízkej ponuky zo strany skupiny HANT-INC bolo možné považovať za adekvátne vo vzťahu k žalobcom formulovaným žiadostiam o jej vysvetlenie. Pokiaľ mal žalobca aj po predložených vysvetleniach naďalej pochybnosti o reálnosti ponukovej ceny alebo o spôsobe uplatnenia a kumulácie zliav, podľa žalovaného mohol inštitút vysvetlenia použiť opakovane. Žalovaný zdôraznil, že vo fáze, v ktorej žalobca pristúpil k vylúčeniu skupiny HANT-INC, nebolo možné bez pochybností konštatovať, že skupina mimoriadne nízku ponuku vo vzťahu k formulovaným žiadostiam o vysvetlenie adekvátne neodôvodnila. 16. Žalovaný sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej skupina HANT-INC pri oceňovaní ponuky postupovala v rozpore s bodmi 2.4, 2.6 a 2.7 Preambuly Zväzku 4 súťažných podkladov verejnej súťaže. Vo vzťahu k bodu 2.4 Preambuly žalovaný uviedol, že požiadavku na ocenenie všetkých položiek skupina HANT-INC splnila už pri predložení ponuky. K bodu 2.6 Preambuly žalovaný konštatoval, že tento síce stanovoval rovnomerné rozloženie zisku, režijných nákladov a podobných poplatkov vo všetkých cenách a sadzbách, avšak jednoznačne, určito a zrozumiteľne neurčoval povinnosť rovnomerne rozložiť aj zľavy získané od subdodávateľov. Žalovaný zároveň považoval požiadavku na rovnomerné rozloženie zliav na oceľ a betón medzi všetky položky formulára platieb za neprimeranú a v praxi ťažko realizovateľnú vzhľadom na rozdielny charakter jednotlivých stavebných objektov. 17. Vo vzťahu k princípu proporcionality žalovaný uviedol, že vylúčenie skupiny HANT-INC nebolo proporcionálnym opatrením, pretože podľa jeho názoru nespĺňalo požiadavky vhodnosti a potrebnosti. Žalovaný považoval vylúčenie uchádzača za najkrajnejší prostriedok, ku ktorému mal žalobca pristúpiť
až po vyčerpaní miernejších prostriedkov, ktoré mu poskytoval zákon o VO. Za miernejší prostriedok žalovaný považoval pokračovanie vo verejnom obstarávaní za účasti skupiny HANT-INC, prípadne ďalšie využitie inštitútu vysvetlenia, keďže podľa jeho názoru na formulované žiadosti žalobcu o vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky odpovedala skupina HANT-INC adekvátne a svoje tvrdenia podporila relevantnými dôkazmi. 18. Porušenie princípu transparentnosti žalovaný vzhliadol najmä v nepredvídateľnosti postupu žalobcu pri hodnotení Vysvetlenia č. 4. Podľa žalovaného skupina HANT-INC jasne, určito a zrozumiteľne deklarovala, pri ktorých položkách boli zľavy uplatnené, v akej výške a že tieto zľavy boli započítané do ceny Mosta, napriek čomu žalobca predmetné vysvetlenie vyhodnotil ako neadekvátne. Žalovaný mal za to, že takýto spôsob hodnotenia predložených dokladov nemal akceptovateľný racionálny základ a spôsoboval nepredvídateľnosť postupu žalobcu. Žalovaný v tejto súvislosti prihliadol aj na skutočnosť, že žalobca svojím postupom vylúčil skupinu HANT-INC, ktorá v predmetnej verejnej súťaži predložila ponuku s najnižšou celkovou cenou. 19. Na základe uvedených skutočností žalovaný dospel k záveru, že námietky skupiny HANT-INC boli opodstatnené, a rozhodol o porušení § 42 ods. 4 v spojení s § 9 ods. 4 zákona o VO. Rozhodnutie žalovaného, ktorým by nariadil odstrániť protiprávny stav zrušením rozhodnutia žalobcu o vylúčení skupiny HANT-INC a opätovným vyhodnotením jej ponuky z hľadiska mimoriadne nízkej ponuky, by už nebolo možné v praxi vykonať, keďže žalobca dňa 07.11.2013 uzatvoril na predmet verejnej súťaže zmluvu s iným dodávateľom stavebných prác - združením dodávateľov „Združenie Čebrať“. Žalovaný preto postupoval podľa § 186a nového zákona o VO a v napadnutom rozhodnutí len konštatoval porušenie zákona, a to princípu transparentnosti a princípu proporcionality. III. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 20. Žalobca podal pôvodne na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 19.05.2022, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a navrhuje napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca namieta, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP. 21. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za arbitrárne a nepreskúmateľné, keďže podľa jeho názoru neobsahuje riadne odôvodnenie myšlienkových postupov žalovaného vedúcich k prijatému právnemu záveru a jednotlivé právne úvahy žalovaného si vzájomne odporujú, prípadne sú v rozpore so zákonom o VO. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že ponuková cena Mosta predložená skupinou HANT-INC bola približne o 90 % nižšia oproti cenám predmetného objektu ponúknutým ostatnými šiestimi uchádzačmi, pričom žalobca skupinu HANT-INC opakovane vyzýval na vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky a napokon s ňou uskutočnil aj osobnú konzultáciu. Žalobca namieta skutkový záver žalovaného, podľa ktorého využil inštitút vysvetlenia celkovo štyrikrát, pretože podľa žalobcu došlo v priebehu vyhodnocovania ponuky k viacerým kolám výmeny otázok a odpovedí a následne aj k osobnej konzultácii. 22. Žalobca ďalej namieta vnútornú rozpornosť záverov žalovaného týkajúcich sa vysvetlení skupiny HANT-INC. Poukazuje na to, že samotný žalovaný v napadnutom rozhodnutí pripustil, že vyjadrenia skupiny HANT-INC k otázke, či pri ocenení Mosta zohľadnili všetky zľavy alebo len niektoré z nich, pôsobili do istej miery zmätočne. Za rozporné preto žalobca považuje následné hodnotenie žalovaného, podľa ktorého sa žalobca pri ďalšom vyhodnocovaní odpovedí snažil účelovo hľadať nezrovnalosti v ponuke „za každú cenu“. Podľa žalobcu boli predmetné nezrovnalosti obsiahnuté priamo vo vysvetleniach skupiny HANT-INC, pričom ich existenciu pripustil aj samotný žalovaný, a preto nemožno žalobcovi klásť na ťarchu, že sa ich v rámci plnenia svojich povinností podľa § 42 ods. 3 zákona o VO snažil odstrániť.
23. Za nesprávne a nepreskúmateľné považuje žalobca aj právne úvahy žalovaného založené na § 18 nového zákona o VO a na pravidle de minimis. Žalobca namieta, že žalovaný pri posudzovaní postupu žalobcu z januára 2013 vychádzal z právnej úpravy, ktorá v rozhodnom čase nebola súčasťou právneho poriadku, a pravidlá nového zákona o VO tak podľa žalobcu použil retroaktívne. Žalobca zároveň nesúhlasí s úvahou žalovaného, podľa ktorej nemožno ponuku skupiny HANT-INC považovať za mimoriadne nízku, ak by ani po prípadnom dodatkovaní ceny v rozsahu prípustnom podľa pravidla de minimis nového zákona o VO nedošlo k zmene poradia uchádzačov. Takýto výklad podľa žalobcu odporuje samotnému účelu inštitútu mimoriadne nízkej ponuky a pri jeho dôslednom uplatnení by tento inštitút stratil svoj význam a praktickú použiteľnosť. 24. Žalobca namieta aj závery žalovaného týkajúce sa dostatočnosti vysvetlenia mimoriadne nízkej ponuky. Podľa žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí iba konštatoval, že odôvodnenie mimoriadne nízkej ponuky bolo možné považovať za adekvátne po vyhodnotení predložených dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, avšak nevysvetlil, akým spôsobom tieto dôkazy hodnotil a aké konkrétne súvislosti z nich vyvodil. Žalobca zároveň poukazuje na vnútorný rozpor v argumentácii žalovaného, ktorý na jednej strane označil vysvetlenie skupiny HANT-INC za adekvátne, na druhej strane však pripustil, že po opätovnom využití inštitútu vysvetlenia by mohol dospieť k rovnakému záveru ako žalobca, teda že skupina HANT-INC by mala byť z verejnej súťaže vylúčená. Podľa žalobcu z uvedeného vyplýva, že ani samotný žalovaný nevedel na základe predložených podkladov jednoznačne uzavrieť, že poskytnuté vysvetlenia boli dostatočné. 25. Žalobca sa nestotožňuje ani s právnym posúdením žalovaného týkajúcim sa bodov 2.4, 2.6 a 2.7 Preambuly Zväzku 4 súťažných podkladov. Poukazuje na to, že žalovaný sám pripustil, že zisk bol okrem iného determinovaný poskytnutými zľavami, napriek tomu však neprisvedčil záveru žalobcu, že pri kumulovaní zliav do ceny jediného objektu nebolo postupované v súlade s požiadavkami súťažných podkladov. Za nedostatočné považuje žalobca odôvodnenie žalovaného, podľa ktorého by rovnomerné rozloženie zliav medzi všetky položky bolo neprimerané a prakticky ťažko realizovateľné. Žalovaný sa podľa žalobcu nezaoberal možnosťou pomerného rozdelenia zliav medzi tie objekty, do ktorých sa príslušné stavebné materiály skutočne zabudovávajú, čím by bolo možné lepšie preskúmať primeranosť ponuky a súčasne rešpektovať požiadavky Preambuly súťažných podkladov. 26. Žalobca ďalej tvrdí, že právne závery žalovaného vychádzajú zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s administratívnymi spismi. Namieta predovšetkým záver, podľa ktorého mohol žalobca inštitút vysvetlenia využiť opakovane, keďže podľa žalobcu k výmene otázok a odpovedí došlo v priebehu približne deviatich mesiacov opakovane a následne využil aj fakultatívny inštitút osobnej konzultácie. Žalobca poukazuje na to, že § 42 ods. 4 zákona o VO predpokladal písomné vysvetlenie ponuky a následnú možnosť osobnej konzultácie, pričom žalobca podľa svojho názoru postupoval nad rámec tejto požiadavky, keď skupinu HANT-INC vyzýval na vysvetlenie opakovane. Za nesprávny preto považuje záver žalovaného, ktorý mu vytýkal, že namiesto vylúčenia mal inštitút vysvetlenia využiť opätovne. 27. Vo vzťahu ku konštatovanému porušeniu princípov proporcionality a transparentnosti žalobca namieta, že žalovaný tieto princípy neopodstatnene povýšil nad princíp hospodárnosti a efektívnosti, hoci všetky uvedené princípy sú podľa § 9 ods. 4 zákona o VO postavené na rovnakej úrovni. Žalobca zdôrazňuje, že proces vysvetľovania mimoriadne nízkej ceny trval približne deväť mesiacov, pozostával z opakovaných výziev na vysvetlenie a osobnej konzultácie, pričom ani po týchto úkonoch podľa žalobcu skupina HANT-INC hodnoverne nevysvetlila mimoriadne nízku cenu Mosta. Za takéhoto stavu žalobca nemohol postupovať inak než skupinu HANT-INC z verejnej súťaže vylúčiť, pretože opačný postup by bol v rozpore s princípmi hospodárnosti a efektívnosti a mohol by viesť k diskriminácii ostatných uchádzačov. 28. Žalobca má zároveň za to, že princípy proporcionality a transparentnosti svojim postupom dodržal, keď skupine HANT-INC poskytol viacero možností na vysvetlenie ich ponuky a uskutočnil s nimi aj osobnú konzultáciu, napriek tomu však podľa žalobcu svoju ponukovú cenu za Most hodnoverne a preukázateľne neobjasnili. Žalobca uvádza, že ak by za týchto okolností ponuku nevylúčil, neodôvodnene by zvýhodnil skupinu HANT-INC voči ostatným uchádzačom, čím by postupoval v rozpore s princípom nediskriminácie a pravidlami čestnej hospodárskej súťaže. Dodržanie princípu transparentnosti podľa žalobcu vyplýva aj z dokumentácie verejného obstarávania, v ktorej sú zachytené jednotlivé kroky a dôvody postupu komisie pri vyhodnocovaní ponuky.
IV. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania 29. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 08.09.2022, v ktorom tvrdenia žalobcu v celom rozsahu poprel; žalobu považuje za nedôvodnú. Žalovaný zároveň namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keď poukázal na to, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia bolo verejné obstarávanie už ukončené a žalobca mal od 07.11.2013 uzatvorenú Zmluvu o dielo č. ZM/2013/0395 s úspešným uchádzačom vo verejnej súťaži – skupinou dodávateľov „Združenie Čebrať“; táto zmluva sa naďalej plnila. Podľa žalovaného napadnuté rozhodnutie iba konštatovalo porušenie zákona o VO žalobcom, neukladalo mu žiadnu povinnosť ani sankciu a vzhľadom na uplynutie objektívnej lehoty na jeho podklade nemalo byť začaté ani správne konanie podľa § 182 nového zákona o VO. Žalovaný preto tvrdil, že žalobca nepreukázal zásah napadnutého rozhodnutia do svojich subjektívnych práv alebo právom chránených záujmov. 30. K namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca nesprávne interpretuje jeho jednotlivé časti. Zdôraznil, že skupine HANT-INC boli doručené štyri žiadosti o vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky, pričom ďalšia korešpondencia sa týkala najmä žiadosti o predĺženie lehoty. Žalovaný zotrval na závere, že z Vysvetlenia č. 4 bolo zrejmé, pri ktorých položkách sa zľavy uplatňovali, v akej výške a aký bol ich súčet, a preto bolo odôvodnenie mimoriadne nízkej ponuky možné považovať za adekvátne vo vzťahu k formulovaným žiadostiam žalobcu. Zároveň uviedol, že prípadná zmätočnosť vyjadrení zástupcov skupiny HANT-INC na osobnej konzultácii nemohla byť bez ďalšieho prenesená aj na ich predchádzajúce písomné vysvetlenia. 31. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu o retroaktívnej aplikácii nového zákona o VO. Uviedol, že § 18 nového zákona o VO neaplikoval na posúdenie zákonnosti postupu žalobcu v roku 2013, ale poukázal naň iba v súvislosti s možnosťou neskorších dodatkov k zmluve uzatvorených už za účinnosti novej právnej úpravy. Žalovaný zároveň zotrval na závere, že súťažné podklady jednoznačne neurčovali povinnosť pomerne alebo rovnomerne rozdeliť subdodávateľské zľavy medzi jednotlivé objekty, a preto žalobcom presadzovaný spôsob cenotvorby nemal podľa neho oporu v súťažných podkladoch. Žalovaný napokon uviedol, že vylúčenie uchádzača predstavuje najradikálnejší zásah do jeho účasti vo verejnom obstarávaní, pričom vo fáze, v ktorej žalobca skupinu HANT-INC vylúčil, nebolo možné bez pochybností konštatovať, že mimoriadne nízku ponuku adekvátne neodôvodnila. Navrhol preto žalobu zamietnuť a žalobcovi náhradu trov konania nepriznať. 32. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 26.09.2022, v ktorej zotrval na dôvodnosti žaloby a poprel argumentáciu žalovaného. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii uviedol, že napadnuté rozhodnutie je meritórnym a konečným rozhodnutím, ktoré sa priamo dotýka jeho právnej sféry, pričom samotná skutočnosť, že mu nebola uložená sankcia alebo iná povinnosť, nevylučuje jeho súdny prieskum. Žalobca poukázal najmä na to, že podľa napadnutého rozhodnutia porušil zákon o VO, čo podľa jeho názoru predstavuje zásah do jeho práv a právom chránených záujmov, môže ovplyvniť jeho verejnú reputáciu a budúcu činnosť verejného obstarávateľa a môže vytvoriť priestor na uplatňovanie nárokov zo strany členov skupiny HANT-INC. 33. V meritórnej časti žalobca zotrval na tvrdení, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a nepreskúmateľné, pričom skupina HANT-INC ani po opakovaných výzvach a osobnej konzultácii nedokázali svoju ponuku riadne a jednoznačne vysvetliť. Žalobca naďalej nesúhlasil s právnymi úvahami žalovaného založenými na § 18 nového zákona o VO. Rovnako zotrval na názore, že zľavy determinujúce zisk mali byť v súlade s Preambulou Zväzku 4 súťažných podkladov rozložené vo všetkých cenách a sadzbách a že žalovaný neprimerane povýšil princípy proporcionality a transparentnosti nad princípy hospodárnosti a efektívnosti. Žalobca preto naďalej žiadal, aby súd rozhodol spôsobom navrhovaným v správnej žalobe. 34. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou zo dňa 21.08.2024, v ktorej zotrval na tom, že napadnuté rozhodnutie žalobcovi neukladá žiadnu povinnosť ani sankciu a vzhľadom na uplynutie objektívnej lehoty nebude viesť ani k sankčnému konaniu, pričom žalobcom tvrdený negatívny vplyv na verejnú mienku alebo jeho budúcu činnosť označil za hypotetický. Žalovaný zároveň uviedol, že konštatovanie porušenia zákona o VO má aj bez uloženia sankcie preventívny a výchovný význam
do budúcna. Vo vzťahu k veci samej žalovaný opätovne poukázal na Vysvetlenie č. 4 a z neho vyplývajúce údaje o zľavách, pričom zotrval na závere, že tieto zľavy boli dostatočne identifikované a kvantifikované. Žalovaný zotrval na svojej doterajšej argumentácii a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. 35. Na dupliku žalovaného reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 25.11.2024, v ktorom zotrval na všetkých svojich dovtedajších skutkových a právnych tvrdeniach. K aktívnej vecnej legitimácii žalobca uviedol, že ukrátenie subjektívneho práva nemusí spočívať iba v už vzniknutej majetkovej alebo inej ujme, ale postačuje aj jej hrozba alebo potenciálna možnosť. Za zásah do svojej právnej sféry považoval samotné konštatovanie porušenia zákona o VO, možné dôsledky pre verejnú mienku, rozpor s princípmi dobrej správy a potenciálne uplatnenie nárokov tretích osôb. 36. Ďalší účastník konania v prvom rade sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 13.07.2026, v ktorom ju považoval v celom rozsahu za nedôvodnú. Poukázal na to, že skupina HANT-INC predložila najnižšiu zo siedmich ponúk v celkovej hodnote XXX.XXX.XXX,XX eur bez DPH, ktorá bola len približne o 3,7 % nižšia než druhá najnižšia ponuka. Zdôraznil, že predmetom vysvetľovania bola v zásade jediná položka – Most; na štyri písomné žiadosti žalobcu reagoval včas, na osobnú konzultáciu sa dostavil a svoje tvrdenia doložil zmluvami a ďalšími dôkazmi. Vo Vysvetlení č. 4 boli identifikoval zľavy v súhrnnej hodnote X.XXX.XXX,- eur bez DPH, pričom cena predmetného mosta bez ich uplatnenia by predstavovala X.XXX.XXX,- eur bez DPH, teda sumu nachádzajúcu sa v rozpätí cien ostatných uchádzačov. 37. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci zo strany účastníkov konania súdu doručené neboli. V. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava 38. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1S/110/2022-189 zo dňa 15.02.2023 zamietol návrh žalobcu na odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca dňa 05.04.2023 kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. Namietal najmä porušenie princípu kontradiktórnosti a práva na spravodlivý proces, keď mu pred vydaním uznesenia nebola doručená žiadosť ďalšieho účastníka konania v prvom rade zo dňa 13.10.2022 o zastavenie konania. Žalobca ďalej namietal nedostatočné odôvodnenie uznesenia. 39. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4Sfk/59/2023 zo dňa 12.09.2023 zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/110/2022-189 zo dňa 15.02.2023. Kasačný súd dospel k záveru, že Krajský súd v Bratislave už začal konať vo veci samej tým, že žalovanému doručil správnu žalobu spolu s výzvou na vyjadrenie, vyžiadal si administratívny spis a následne procesne pracoval s vyjadreniami účastníkov. Takýto postup preto nebol zlučiteľný so zastavením konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Kasačný súd jasne formuloval povinnosť správneho súdu prejednať vec meritórne. 40. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-1S/110/2022. 41. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.08.2026 (§ 137 ods. 4 SSP).
42. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 43. Podľa § 155l ods. 1 zákona o VO v znení zákona č. 28/2013 Z. z. („Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 18. februára 2013“), verejná súťaž, užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, rokovacie konanie bez zverejnenia, súťažný dialóg, koncesia, súťaž návrhov alebo postup zadávania podprahovej zákazky, pri ktorých bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslané na uverejnenie do 17. februára 2013, sa dokončia podľa predpisov účinných do 17.02.2013. 44. Podľa § 155l ods. 4 zákona o VO v znení zákona č. 28/2013 Z. z. („Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 18. februára 2013“), konanie o žiadosti o nápravu a konanie o námietkach, ktoré sa vzťahujú na verejné obstarávanie podľa odseku 1, sa vykonajú podľa predpisov účinných do 17.02.2013. 45. Podľa § 155k ods. 1 zákona o VO, verejná súťaž, užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, súťažný dialóg, koncesia, súťaž návrhov alebo postup zadávania podprahovej zákazky, pri ktorých bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslané na uverejnenie pred dňom účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa predpisov účinných pred dňom účinnosti tohto zákona. 46. Podľa § 155k ods. 4 zákona o VO, v konaní a pri výkone kontroly, ktoré začne úrad po dni účinnosti tohto zákona a vzťahuje sa na verejné obstarávanie podľa odsekov 1 a 2, sa postupuje podľa predpisov účinných pred dňom účinnosti tohto zákona. 47. Podľa § 9 ods. 4 zákona o VO, pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 48. Podľa § 42 ods. 3 zákona o VO, ak sa pri určitej zákazke objaví mimoriadne nízka ponuka vo vzťahu k tovaru, prácam alebo službám, komisia musí písomne požiadať uchádzača o podrobnosti týkajúce sa tej časti ponuky, ktoré sú pre jej cenu podstatné. Uchádzač musí zaslať odôvodnenie nízkej ponuky do piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, pokiaľ komisia neurčila dlhšiu lehotu. Tieto podrobnosti sa môžu týkať najmä a) hospodárnosti stavebných postupov, hospodárnosti výrobných postupov alebo hospodárnosti poskytovaných služieb, b) technického riešenia alebo osobitne výhodných podmienok, ktoré má uchádzač k dispozícii na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác, na poskytnutie služby, c) osobitosti tovaru, osobitosti stavebných prác alebo osobitosti služby navrhovanej uchádzačom, d) súladu so zákonmi, ktoré sa týkajú ochrany zamestnanosti a pracovných podmienok platných v mieste dodania tovaru, na mieste uskutočnenia stavebných prác alebo v mieste poskytnutia služby, e) možnosti uchádzača získať štátnu pomoc. 49. Podľa § 140 ods. 4 zákona o VO, rozhodnutie úradu o námietkach je preskúmateľné súdom, ak je žaloba podaná do desiatich dní od doručenia rozhodnutia. 50. Podľa § 18 ods. 3 písm. a) nového zákona o VO, v znení relevantnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu možno zmeniť počas jej trvania bez nového verejného obstarávania aj vtedy, ak hodnota všetkých zmien je nižšia ako príslušný finančný limit a zároveň je nižšia ako 15 % hodnoty pôvodnej zmluvy alebo rámcovej dohody, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác. VI. Právne posúdenie správnym súdom 51. Správny súd v Bratislave po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§
135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 SSP ju zamietol. 52. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy v oblasti verejného obstarávania konštatoval porušenie zákona o VO na strane žalobcu ako verejného obstarávateľa, konkrétne konštatoval porušenie princípu transparentnosti a princíp proporcionality pri postupe vylúčenia skupiny HANT-INC z verejnej súťaže z dôvodu mimoriadne nízkej ceny jedného zo stavebných objektov. Správny súd, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ako aj rozhodujúcim stavom v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, teda v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, sa zameral na súdny prieskum žalobcom uplatnených námietok. 53. Keďže žalovaný spochybnil aktívnu legitimáciu žalobcu, resp. spochybnil zásah napadnutého rozhodnutia do subjektívnych práv alebo právom chránených záujmov žalobcu, správny súd na tomto mieste uvádza, že napadnuté rozhodnutie je prípustným predmetom súdneho prieskumu. Uvedené vyplýva priamo z § 140 ods. 4 zákona o VO v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 (ktoré sa aplikuje na predmetné konanie o námietkach v zmysle prechodných ustanovení neskoršej právnej úpravy/ neskorších právnych úprav). Na toto ustanovenie odkazuje aj poučenie o opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu, pričom jednoznačne zakladá právomoc správneho súdu na súdny prieskum takéhoto rozhodnutia. Uvedené potvrdzujú aj závery uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/23/2022 zo dňa 22.07.2022, v zmysle ktorých pre otázku prípustnosti správnej žaloby v takomto prípade je kľúčové osobitné zákonné ustanovenie o prípustnosti súdneho prieskumu takého rozhodnutia, ktoré bolo v rozhodnom čase platné a účinné, nie otázka miery alebo záväznosti (konečnosti) dopadu správneho aktu na právne postavenie účastníka konania. Z uvedených dôvodov považoval súd správnu žalobu za prípustnú, a preto pristúpil k meritórnemu prieskumu napadnutého rozhodnutia v rozsahu žalobcom uplatnených žalobných bodov. K námietke arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti 54. Ako prvý rozpor preukazujúci podľa žalobcu nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia uvádza žalobca citáciu bodu 164 napadnutého rozhodnutia, v ktorom žalovaný tvrdí, že žalobca využil svoje právo na predloženie žiadosti o vysvetlenie podľa § 42 ods. 3 zákona o VO k spornému Mostu celkovo štyrikrát. Tento skutkový záver má byť podľa žalobcu zavádzajúci, nakoľko z časti napadnutého rozhodnutia v bodoch 130 až 150 vyplýva, že žalobca si s vylúčeným uchádzačom (skupinou HANTINC) vymenil celkovo päť kôl listov a napokon došlo aj k osobným konzultáciám. Tieto skutočnosti nie sú nijako rozporné, keďže v bodoch 130 až 150 napadnutého rozhodnutia je sumarizovaná komunikácia s vylúčeným uchádzačom a žalobcom ako verejným obstarávateľom, no táto sa netýka len vysvetlenia mimoriadne nízkej ceny Mosta. Nie každý list žalobcu bol len žiadosťou o vysvetlenie mimoriadne nízkej ceny, resp. nie každý list skupiny HANT-INC bol len vysvetlením. Medzi danými subjektami prebiehala aj komunikácia vo vzťahu k predĺženiu lehoty na vysvetlenie (body 134 a 144 napadnutého rozhodnutia), či vo vzťahu k vylúčeniu skupiny HANT-INC oznámením zo dňa 31.05.2019 a následného zrušenia tohto vylúčenia (body 141 a 142 napadnutého rozhodnutia, bod 6 tohto rozsudku). List zo dňa 17.10.2012, ktorý uvádza žalobca na str. 4 správnej žaloby, sa netýkal vysvetlenia mimoriadne nízkej ceny Mosta, ale išlo o Rozhodnutie o zrušení prvého vylúčenia. Správny súd preto nenachádza žiadny rozpor medzi tvrdením žalovaného o štyroch žiadostiach o vysvetlenie mimoriadne nízkej ceny Mosta a rozsiahlejšou komunikáciou medzi verejným obstarávateľom a skupinou HANT-INC. Žalobca nijako bližšie nešpecifikoval ním tvrdený rozpor v skutkovom stave, ktorý má byť evidentný zo zistení v bode 164 a 130 až 150 napadnutého rozhodnutia. 55. Na tomto mieste správny súd zdôrazňuje, že jeho činnosť spočíva v prieskume zákonnosti, t. j. či preskúmavané rozhodnutie vyhovuje právu, procesnému alebo hmotnému, pričom tento prieskum je limitovaný rozsahom a dôvodmi uvedenými v žalobe; rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť s výnimkou vecí uvedených v § 134 ods. 2 SSP. Správny súd nemôže za žalobcu určovať rozsah súdneho prieskumu ani vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. „Žalobca musí zdôvodniť, že rozhodnutím alebo postupom, ktorý napáda, bol ukrátený na svojich právach. Ďalej musí žalobca tvrdiť, že správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia porušil zákon, a to tak, že odkáže na konkrétne ustanovenia právnych predpisov či už hmotného, alebo procesného práva a v žalobe musí uviesť aj dôvody, v čom
vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu.“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 241/08 zo dňa 12.08.2008). 56. Ako druhý rozpor, ktorý má preukazovať tvrdenú zmätočnosť napadnutého rozhodnutia, žalobca poukazuje na bod 167 napadnutého rozhodnutia, v ktorom žalovaný okrem iného uvádza: „Nemožno nechať bez povšimnutia skutočnosť, že kontrolovaný mal už od 21.12.2012 (doručenie Vysvetlenia č. 4) vedomosť o tom, pri ktorých položkách uvedených vo formulári platieb sa uplatňujú zľavy, v akej výške a aký je ich súčet. Následne sa konala s navrhovateľom osobná konzultácia na pôde kontrolovaného, kde kontrolovanému treba dať za pravdu, že vyjadrenia navrhovateľa pôsobia do istej miery zmätočne. Komisii úradu sa však javí následné vyhodnocovanie odpovedí navrhovateľa v rámci osobnej konzultácie ako snaha o účelové hľadanie ďalších nezrovnalostí v navrhovateľovej ponuke „za každú cenu“ a zároveň, že kontrolovaný sa spätne vracia k údajne sporným skutočnostiam, ktoré navrhovateľ vysvetlil už v rámci Vysvetlenia č. 4 vyplnením preddefinovanej tabuľky (pozri bod 147. tohto rozhodnutia).“ Žalobca tvrdí, že ak samotný žalovaný uznal, že neúspešný uchádzač nedokázal ani po šiestich kolách výmeny otázok a odpovedí hodnoverne vysvetliť, či pri Moste zohľadnil všetky zľavy alebo nie, potom nemožno tvrdiť, že snaha žalobu pochopiť mimoriadne nízku cenu Mosta je hľadaním nezrovnalosti. Tieto vysvetlenia mali byť podľa žalobcu obsiahnuté vo vysvetleniach neúspešného uchádzača a preto nemožno dávať žalobcovi na ťarchu využitie inštitútu vysvetlenia mimoriadne nízkej ceny. 57. S týmito tvrdeniami žalobcu však správny súd nemôže súhlasiť, keďže predstavujú len fabuláciu záverov, ktoré nie sú prítomné v citovanom bode 167 napadnutého rozhodnutia. Tvrdenie žalovaného, že žalobcovi (kontrolovanému) treba dať za pravdu, že vyjadrenia navrhovateľa (skupiny HANT-INC) pôsobia do istej miery zmätočne, sa týkali výlučne osobnej konzultácie, ktorá sa konala na pôde kontrolovaného dňa 23.01.2013. V žiadnom kontexte nie je možné z bodu 167 napadnutého rozhodnutia vyvodiť, že by žalovaný tvrdil/uznal, že neúspešný uchádzač nedokázal ani po šiestich kolách výmeny otázok a odpovedí hodnoverne vysvetliť, či pri Moste zohľadnil všetky zľavy alebo nie. Uvedený záver žalovaného, ktorý nijako neuznáva, že by neúspešný uchádzať nedokázal hodnoverne vysvetliť nízku cenu Mosta, jednoznačne vyplýva napr. z explicitne uvedeného nasledovného tvrdenia uvedeného v bode 166 napadnutého rozhodnutia: „Navrhovateľ v zásade odôvodňoval hodnotu naceneného sporného mostu aj poskytnutými zľavami, resp. uzavretými kontraktmi so subdodávateľmi, čo je subsumovateľné pod § 42 ods. 3 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, v ktorom normotvorca zakotvuje, že vysvetlenie sa môže týkať „osobitne výhodných podmienok, ktoré má uchádzač k dispozícii na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác, na poskytnutie služby“. Kontrolovaný sa na tieto podrobnosti vo vzťahu k poskytnutým zľavám, resp. osobitným výhodným podmienkam dotazoval až v rámci Vysvetlenia č. 3, pričom navrhovateľ k množine už predtým predložených dôkazov (pozri body 134. až 137. tohto rozhodnutia), doručil kontrolovanému kompletný zoznam mechanizačných dopravných prostriedkov a technologických zariadení potrebných k realizácii sporného mostu. Následne navrhovateľ v rámci Vysvetlenia č. 4 vyplnil kontrolovaným požadovanú tabuľku v rámci Žiadosti o vysvetlenie č. 4, z ktorej jednoznačne a bez akýchkoľvek rozporov vyplýva, pri ktorých všetkých položkách sa uplatňujú zľavy, ktoré vyplývajú z kontraktov navrhovateľa so subdodávateľmi (pozri bod 147. tohto rozhodnutia).“. Následne napr. v bode 168 napadnutého rozhodnutia žalovaný cituje jednotlivé otázky žalobcu a odpovede skupiny HANT-INC na tieto otázky v rámci vysvetľovania mimoriadne nízkej ceny. Závery žalovaného tak majú jednoznačnú a jasne pomenovanú oporu v dokazovaní, ktoré vykonal žalovaný. Tvrdená zmätočnosť je len nesprávnou interpretáciou textu napadnutého rozhodnutia, ktorej sa dopustil žalobca v snahe vykonštruovať vnútorné rozpory napadnutého rozhodnutia. 58. Na základe vyššie uvedeného správny súd hodnotí námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne a nepreskúmateľné, ako nedôvodnú. K námietke nesprávneho a nepreskúmateľného právneho posúdenia § 18 nového zákona o VO (pravidlo de minimis) 59. Za nesprávne a nepreskúmateľné považuje žalobca právne úvahy žalovaného založené na § 18 nového zákona o VO upravujúcom pravidlo de minimis. Odkazuje na bod 169 napadnutého rozhodnutia s tvrdením, že posúdenie situácie žalovaným vychádza z nesprávneho výkladu inštitútu mimoriadnej nízkej ponuky. Žalovaný podľa žalobcu podriaďuje skutkový stav verejnej súťaže pod § 18 nového zákona o VO účinný až od 18.04.2016. Konkrétne v bode 169 napadnutého rozhodnutia, okrem iného, uvádza aj nasledovné: „Hoci sa v zákone o verejnom obstarávaní neuplatňovali súčasné dôvody
dodatkovania, najmä princíp de minimis, platí, že aj zmluvy kontrahované podľa vtedajšieho „starého“ zákona o verejnom obstarávaní, môžu byť dodatkované v režime ustanovenia § 18 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ak by navrhovateľ aj bol úspešný s hodnotou ponuky XXX XXX XXX,XX € bez DPH, pri istej dávke prejudikovania možno tvrdiť, že by mohlo dôjsť k legitímnemu uplatneniu de minimis podľa§ 18 ods. 3 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého možno zmluvu zmeniť počas jej trvania bez nového verejného obstarávania aj vtedy, ak hodnota všetkých zmien je nižšia ako hodnota nadlimitnej zákazky pre stavebné práce a zároveň je nižšia ako 15 % hodnoty pôvodnej zmluvy. To znamená, že ak by bol v tomto verejnom obstarávaní úspešný navrhovateľ, de lege lata by kontrolovaný mohol dodatkovať uzavretú zmluvu v prípade sporného mostu až do hodnoty X XXX XXX € bez DPH, pretože zároveň platí, že hodnota tejto zmeny by bola nižšia než 15 % hodnoty pôvodnej zmluvy.“. 60. Žalovaný podľa názoru správneho súdu jasne vysvetlil prečo poukázal na nové pravidlá de minimis a aký vplyv majú aj na zmluvy uzatvorené podľa zákona o VO. Žalovaný nezaložil právne posúdenie zisteného skutkového stavu na právnej norme, ktorá v čase realizácie úkonov ešte nebola platná a účinná. Túto skutočnosť potvrdzuje aj výrok napadnutého rozhodnutia, ktorý jednoznačne odkazuje na § 42 ods. 4 v spojení s § 9 ods. 4 zákona o VO. S touto žalobnou námietkou nemožno podľa správneho súdu súhlasiť, nakoľko je odkaz na § 18 nového zákona o VO využitý žalovaným v napadnutom rozhodnutí len za účelom interpretácie inštitútu mimoriadne nízkej ponuky podľa predchádzajúceho zákona o VO vo svetle možnosti úpravy zmluvy podľa nového zákona o VO. K námietke nedostatočného vysvetlenia hodnotenia dôkazov 61. V rámci námietky nedostatočného vysvetlenia spôsobu hodnotenia dôkazov a z nich vyvodených súvislostí žalobca poukazuje na bod 170 napadnutého rozhodnutia, v ktorom podľa žalobcu absentuje toto vysvetlenie. Ani s touto žalobnou námietkou nie je možné súhlasiť, nakoľko uvedený bod napadnutého rozhodnutia jednoznačne odkazuje na Vysvetlenie č. 4, v ktorom žalobca jasne deklaroval, pri ktorých položkách sa uplatňujú zľavy a v akých výškach, ktoré započítal do ceny sporného Mostu. Odkazuje tiež jasne na dôkazy predložené skupinou HANT-INC v rámci vysvetľovania a poukazuje explicitne na body 134 až 137, 145 a 147 napadnutého rozhodnutia. Na základe tam uvedených dôkazov (ktorými sú hlavne žiadosti o vysvetlenie a Vysvetlenie č. 1, zmluvy s dodávateľmi betónových zmesí a betonárskej výstuže, Vysvetlenie č. 3 a Vysvetlenie č. 4, ktoré sú v uvedených bodoch napadnutého rozhodnutia detailne popísané) hodnotí odôvodnenie mimoriadne nízkej ponuky za adekvátne vo vzťahu k formulovaným žiadostiam o vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky. 62. Dôvetok žalobcu o tom, že žalobca ako kontrolovaný mohol využiť inštitút vysvetlenia opakovane a že po opätovnom uplatnení inštitútu vysvetlenia môže komisia úradu dospieť k rovnakému názoru ako žalobca (t. j. že skupina HANT-INC mala byť vylúčená), je podľa správneho súdu potrebné interpretovať ako jasný poukaz na to, že na otázky, ktoré kládol žalobca v rámci jednotlivých vysvetlení a najmä v rámci Žiadosti o vysvetlenie č. 4, dostal žalobca jasné odpovede. To však neznamená, že otázky boli zo strany žalobcu kladené dostatočne správnym a detailným spôsobom s využitím správnej metodiky vo vzťahu k získaniu vyčerpávajúceho odôvodnenia mimoriadne nízkej ceny Mosta. Uvedený odkaz na eventuálne posúdenie prípadných ďalších vysvetlení však nemôže mať nijaký vplyv na záver žalovaného uvedený v bode 170 napadnutého rozhodnutia, že „nemožno bezpochyby konštatovať, že by navrhovateľ adekvátne neodôvodnil mimoriadne nízku ponuku vo vzťahu k formulovaným žiadostiam o vysvetlenie“. Poznámka žalovaného o možnom opačnom závere po opätovnom využití inštitútu vysvetľovania, nerobí predchádzajúci záver zmätočným, arbitrárnym, ani nepreskúmateľným. K námietke nesúladu postupu žalovaného so súťažnými podkladmi 63. Námietka žalobcu, že skupina HANT-INC nepostupovala pri predložení ponuky podľa požiadaviek žalobcu uvedených v bodoch 2.4, 2.6 a 2.7 Preambuly súťažných podkladov verejnej súťaže je podľa správneho súdu nedôvodná. Žalovaný v bode 171 napadnutého rozhodnutia detailne vysvetľuje, aký je skutočný obsah a význam uvedených bodov súťažných podkladov pre nacenenie ponuky. Správny súd súhlasí so závermi žalovaného, že bod 2.4 Preambuly súťažných podkladov kladie požiadavku, aby uchádzač ocenil všetky položky, ktoré sú vo Formulári platieb označené na ocenenie, čo navrhovateľ
splnil už v rámci predloženia ponuky, t. j. vyplnením preddefinovanej tabuľky, kde nacenil jednotlivé časti stavby, nevynímajúc sporný Most. 64. Na základe posúdenia správneho súdu možno v plnom rozsahu podporiť aj závery žalovaného týkajúce sa bodu 2.6 Preambuly súťažných podkladov, ktorý zakotvuje, že zisk a režijné náklady a podobné poplatky sú rozložené rovnomerne vo všetkých cenách a sadzbách. Na strane uchádzača je zisk determinovaný inter alia aj zľavami vyplývajúcimi z osobitných kontraktov so subdodávateľmi, no súťažné podklady v tejto časti jednoznačne, určito a zrozumiteľne neurčujú, že aj zľavy determinujúce zisk, majú byť rovnomerne rozložené medzi všetky ceny a sadzby, ktoré navrhovateľ premietol do formuláru platieb. Okrem toho platí aj záver žalovaného, že prípadné vyžadovanie rovnomerného rozloženia zliav naprieč všetkými položkami formuláru platieb by bolo neprimerané a v praxi ťažko realizovateľné, pretože každá stavba, ktorú mal naceniť navrhovateľ vo formulári platieb, predstavuje parciálnu časť predmetu zákazky, ktorá vyžaduje z technologického hľadiska využitie odlišných stavebných materiálov a v rozličnom objeme. 65. Skupina HANT-INC vo Vysvetlení č. 1 preukázala, že má uzatvorenú Zmluvu o budúcej zmluve so spoločnosťou LADCE BETÓN s.r.o., predmetom ktorej je odpredanie čerstvých betónových zmesí s explicitne zadefinovanými zľavami (bod 136 napadnutého rozhodnutia) a zároveň v rámci toho istého Vysvetlenia č. 1 predložila aj cenovú ponuku STEEL-MAX spol. s.r.o., predmetom ktorej bola betonárska výstuž a uloženie, resp. viazanie výstuže. Rovnako aj v tomto prípade sa spoločnosť STEEL-MAX spol. s.r.o. zaviazala poskytnúť zľavu (bod 137 napadnutého rozhodnutia). Žalovaný následne v bode 171 napadnutého rozhodnutia uvádza, že „to znamená, že navrhovateľ si zabezpečil zľavy na určitú parciálnu množinu stavebných materiálov, ktoré sú esenciálnou stavebnou zložkou tej-ktorej stavby (nie však každej), ktorú mal navrhovateľ naceniť vo formulári platieb podľa vyššie uvedených bodov Preambuly, Zväzku 4 súťažných podkladov. To znamená, že ak mal navrhovateľ zakontrahované zľavy na vybranú parciálnu množinu stavebných materiálov (oceľ, betón), je prakticky nemožné, aj s ohľadom na osobitosť viacerých stavieb naceňovaných vo formulári platieb podľa Preambuly, Zväzku 4 súťažných podkladov, aby navrhovateľ rovnomerne rozvrhol zľavy z betónu/ocele do všetkých stavieb, nakoľko len niektoré stavby/činnosti pertraktované vo formulári platieb technologicky vyžadujú oceľ/betón pri realizácii predmetu zákazky.“ Uvedené odôvodnenie je podľa správneho súdu vyčerpávajúce a nie je možné vyložiť konanie skupiny HANT-INC ako rozporné s týmito podmienkami, resp. nie je možné odôvodňovať vylúčenie skupiny HANT-INC nesúladom predloženej ponuky s týmito podmienkami. K námietke povýšenia princípu proporcionality a transparentnosti nad princíp hospodárnosti a efektívnosti 66. Žalovaný detailne vysvetľuje dôvody konštatovania porušenia princípu proporcionality a transparentnosti postupom žalobcu ako verejného obstarávateľa v bodoch 172 a 173 napadnutého rozhodnutia. Jednoznačne formuluje stanovisko, že úkon žalobcu „postráda“ dva definičné elementy, ktoré sú nevyhnutné na to, aby takýto úkon kontrolovaného napĺňal atribúty proporcionality, a to vhodnosť a potrebnosť. Tieto žalovaný bližšie vysvetľuje, no nakoľko sa žalobná argumentácia žalobcu žiadnym spôsobom nedotkla detailnejšie týchto vysvetlených atribútov a keďže úlohou správneho súdu nie je vyhľadávať za žalobcu žalobné body, správny súd nemôže odôvodnenie žalovaného v tomto smere preskúmať detailnejšie nad rámec žaloby. Rovnako to platí aj vo vzťahu k absencii žalobných bodov spochybňujúcich odôvodnenie žalovaného vo vzťahu k porušeniu princípu transparentnosti v bode 173 napadnutého rozhodnutia. 67. V posudzovanom prípade je správny súd toho názoru, že nedošlo k uprednostneniu princípu proporcionality a transparentnosti nad princípom hospodárnosti a efektívnosti hlavne z toho dôvodu, že konanie žalobcu ako verejného obstarávateľa mohlo objektívne vyvolať pochybnosti o transparentnom konaní práve s ohľadom na spôsob vedenia procesu vysvetľovania mimoriadne nízkej ceny Mosta, kedy bol žalobca tým, kto mohol konať promptnejšie a kto mohol priamo ovplyvniť aj výpovednosť odpovedí, ktorých sa bude od skupiny HANT-INC dožadovať svojimi žiadosťami. Bolo chybou žalobcu, ak na základe ním položených otázok v Žiadosti o vysvetlenie č. 4 očakával odpovede, ktoré mali potvrdiť ním predpokladaný postup nacenenia ponuky, ktorý však nebol v súlade s požiadavkami súťažných podkladov. Tieto požiadavky (konkrétne požiadavku, aby bola každá zľava rozvrstvená do každej položky cenovej ponuky) neboli formulované transparentne v bodoch súťažných podkladov, na ktoré žalobca odkazoval. Následne aj vylúčenie skupiny HANT-INC trpelo nedostatkom transparentnosti.
Záver 68. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol. Žalovaný ako orgán verejnej správy postupoval v súlade so zákonom o VO a svoje závery dostatočne, zrejme a logicky odôvodnil a žalobcovi boli v napadnutom rozhodnutí poskytnuté dostatočné argumenty právneho posúdenia aplikovaného žalovaným. 69. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli. 70. Ďalším účastníkom konania správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Ďalší účastník konania v 2. rade sa v celom konaní nijako nevyjadril. Správny súd ďalšiemu účastníkovi konania v 1. rade právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože nevzhliadol dôvody, pre ktoré by bolo potrebné, aby mu bolo toto právo priznané – ďalšiemu účastníkovi konania v 1. rade nebola zo strany správneho súdu uložená žiadna povinnosť, pre ktorú by mu vzniklo právo na náhradu trov konania. 71. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. b) SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).