Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/32/2022 1022200628 17. 03. 2026 JUDr. Filip Hudec ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200628.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY podčíslo 15Sa/7/2026 Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom, v právnej veci žalobkyne: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, F., štátna občianka SR, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXX-X/XXXX-C. zo dňa 09.03.2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (ďalej len „pobočka“ alebo „prvostupňový orgán“), vydala dňa 02.12.2021 rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), v zmysle ktorého podľa § 48 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „ZSP“) v znení zákona č. 555/2007 Z. z., žalobkyňa nemá nárok na materské v období od 23.04.2021. 2. Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom okrem iného uviedla, že podľa zákona o sociálnom poistení možno do splnenia podmienky dosiahnutia 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom započítať obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok a nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. Konštatovala, že teda priamo zákon predpokladá, že činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby bude pozastavená. Uviedla, že výkon činnosti mala pozastavený z dôvodu čerpania materskej dovolenky a následne z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Mala za to, že ak v Registračnom liste fyzickej osoby zo dňa 22.07.2020 uviedla ako dôvod prerušenia povinného nemocenského poistenia pozastavenie živnostenského oprávnenia, išlo zjavne o administratívnu chybu, a Sociálna poisťovňa mala podľa jej názoru prihliadať na reálny dôvod, pre ktorý k pozastaveniu jej činnosti a následne k prerušeniu nemocenského poistenia došlo. Tvrdila, že Sociálna poisťovňa v dôsledku chyby v Registračnom liste fyzickej osoby nesprávne posúdila splnenie podmienky dosiahnutia 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Žiadala o prehodnotenie rozhodnutia pobočky.
3. Pobočka ako prvostupňový orgán na základe odvolania prvostupňové rozhodnutie opätovne preskúmala, nakoľko však ani po jeho opätovnom preskúmaní odvolaniu nevyhovela v celom rozsahu, v súlade s § 217 ods. 2 zákona o sociálnom poistení predložila listom č. NP 205-38965-2/2021-BAM zo dňa 12.01.2022 odvolanie spolu so spisovým materiálom Sociálnej poisťovni, ústredie (ďalej len „žalovaná“) ako odvolaciemu orgánu. 4. Rozhodnutím č. XXXX-X/XXXX-C. zo dňa 09.03.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaná odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu. V odôvodnení žalovaná uviedla, že podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne žalobkyňa je aktuálne povinne nemocensky poistená ako zamestnanec zamestnávateľa AK TB s.r.o. od 01.02.2021, poistenie trvá. V predchádzajúcom období bola žalobkyňa povinne nemocensky poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba od 01.07.2017 do 16.01.2019. V období od 17.01.2019 do 30.06.2020 mala žalobkyňa prerušené povinné nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu pozastavenia výkonu samostatnej zárobkovej činnosti. Žalobkyňa v období od 24.10.2018 do 18.06.2019 poberala materské v súvislosti s prvým dieťaťom. 5. Ďalej uviedla, že žalobkyňa si uplatnila nárok na materské a jeho výplatu od 05.05.2021, predložením Žiadosti o materské č. B 1306233 (ďalej len „žiadosť“). Na predmetnej žiadosti ošetrujúca lekárka dňa 31.05.2021 uviedla, že pôrod u žalobkyne nastane pravdepodobne dňa 04.06.2021. Z údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne vyplývalo, že pôrod syna G. C. v skutočnosti nastal dňa 31.05.2021. Na žiadosti bolo uvedené, že žalobkyňa si nárok na materské uplatňuje z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa AK TB s.r.o. V časti D „Potvrdenie zamestnávateľa“ zamestnávateľ AK TB s.r.o. podpisom potvrdil, že materská dovolenka bola žalobkyni poskytnutá od 05.05.2021 a naposledy pracovala dňa 04.05.2021. 6. Konštatovala, že pobočka žalobkyni nárok na materské rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 18.05.2021 podľa § 30, § 48 ods. 1, 2, 4, 6 až 9, § 53, § 57 a § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa AK TB s.r.o. od 23.04.2021 priznala a od 05.05.2021 jej priznala nárok na výplatu materského vo výške 13,65000000 EUR za deň. Žalobkyňa proti rozhodnutiu pobočky č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 18.05.2021 podala odvolanie, v ktorom namietala výšku priznanej nemocenskej dávky. V rámci odvolacieho konania žalovaná predmetné rozhodnutie pobočky (zo dňa 18.05.2021) rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 05.11.2021 (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 05.11.2021“) zrušila a vrátila pobočke na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že žalobkyňa nesplnila podmienku ustanovenú v § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. (dosiahnutie 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom). 7. Pobočka v novom konaní prvostupňovým rozhodnutím (č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 02.12.2021) žalobkyni nárok na materské v období od 23.04.2021 nepriznala z dôvodu nesplnenia podmienky ustanovenej v § 48 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z. Žalobkyňa napadla predmetné prvostupňové rozhodnutie pobočky (zo dňa 02.12.2021) včas podaným odvolaním. 8. Žalovaná ďalej konštatovala, že žalobkyni povinné nemocenské poistenie zamestnanca zamestnávateľa AK TB s.r.o., z ktorého si nárok na materské uplatnila, ku dňu vzniku nároku na materské, t. j. k 23.04.2021 trvalo, t. j. žalobkyňa všeobecné podmienky nároku na nemocenskú dávku zamestnanca splnila. Uviedla, že následne pristúpila k posúdeniu osobitnej podmienky nároku na materské ustanovenej v § 48 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z. Uviedla, že z údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne vyplýva, že pôrod v skutočnosti nastal dňa 31.05.2021. Vychádzajúc z tejto skutočnosti, sledovala, či žalobkyňa v období od 31.05.2019 do 30.05.2021 (v posledných dvoch rokoch pred pôrodom) dosiahla 270 dní nemocenského poistenia. Konštatovala, že žalobkyňa v sledovanom období dosiahla 119 dní nemocenského poistenia, a to u zamestnávateľa H. G. F. v období od 01.02.2021 do 30.05.2021. Žalobkyni v rámci sledovaného obdobia (od 31.05.2019 do 30.05.2021) trvalo aj nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktoré však bolo v sledovanom období prerušené od 17.01.2019 do 30.06.2020 z dôvodu pozastavenia činnosti. 9. Poukázala na to, že k prerušeniu povinného nemocenského poistenia žalobkyne sa vyjadril odbor poistného pobočky, ktorý v stanovisku zo dňa 12.10.2021 uviedol, že žalobkyňa mala pozastavený
výkon samostatnej zárobkovej činnosti od 17.01.2019 do 05.10.2020. Žalobkyňa bola vyzvaná na splnenie oznamovacej povinnosti v zmysle § 228 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Prerušenie nemocenského poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby bolo zaevidované na základe Registračného listu fyzickej osoby - prerušenie zo dňa 21.07.2020, doručeného Sociálnej poisťovni dňa 22.07.2020, s uvedením vzniku prerušenia poistenia od 17.01.2019 na základe pozastavenia živnostenského oprávnenia (dôvod 10). Dňa 17.02.2021 bol Sociálnej poisťovni doručený Registračný list fyzickej osoby - zánik prerušenia k 05.10.2020. Žalobkyňa dňa 02.03.2021 doručila Sociálnej poisťovni čestné vyhlásenie o nepodaní daňového priznania za rok 2019, na základe ktorého jej zaniklo povinné nemocenské poistenie k 30.06.2020. 10. Uviedla, že vzhľadom k námietke žalobkyne uvedenej v odvolaní, že pri vypĺňaní Registračného listu fyzickej osoby - prerušenie, zo dňa 21.07.2020, pri uvedení dôvodu prerušenia nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby došlo k administratívnej chybe, a k skutočnosti, že pre splnenie podmienky dosiahnutia 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom je možné započítanie obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby iba z dôvodu poberania rodičovského príspevku (žalobkyňa mala povinné nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby prerušené z dôvodu pozastavenia živnosti), požiadala (žalovaná) listom č. C./XXXX zo dňa 24.02.2022 o stanovisko k dôvodu prerušenia nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby žalobkyne odbor poistného Sociálnej poisťovne, ústredie. Odbor poistného Sociálnej poisťovne, ústredie v stanovisku zo dňa 01.03.2022 uviedol, že údaj o pozastavení výkonu činnosti žalobkyne v Slovenskej advokátskej komore od 17.01.2019 do 05.10.2020 eviduje Sociálna poisťovňa vo svojom informačnom systéme na základe údajov zaslaných Slovenskou advokátskou komorou. Okrem toho údaj o pozastavení výkonu činnosti žalobkyne v uvedenom období je uvedený aj v registri právnických osôb, ktorý je referenčným registrom - z uvedeného vyplýva, že údaj o pozastavení činnosti v Slovenskej advokátskej komore žalobkyne v období od 17.01.2019 do 05.10.2020 je správny. Nakoľko mala žalobkyňa v období od 17.01.2019 do 05.10.2020 pozastavený výkon činnosti v Slovenskej advokátskej komore, prerušilo sa jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období od 17.01.2019 do 30.06.2020 v súlade s § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby oznámila žalobkyňa Registračným listom fyzickej osoby - prerušenie, z dôvodu pozastavenia výkonu činnosti, dňa 22.07.2020. Zánik prerušenia povinného poistenia k 05.10.2020 oznámila prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby dňa 17.02.2021. 11. Uviedla, že nakoľko u žalobkyne došlo k prerušeniu povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 17.01.2019 do 05.10.2020 z dôvodu pozastavenia činnosti v Slovenskej advokátskej komore, pričom samotné pozastavenie činnosti bolo vykonané Slovenskou advokátskou komorou na základe podnetu žalobkyne, odbor poisteného Sociálnej poisťovne, ústredie konštatoval, že nie je možné uplatniť inštitút prerušenia povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu poberania rodičovského príspevku v období od 19.06.2019 do 30.06.2020, keďže v tomto období už má žalobkyňa prerušené povinné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby zo zákona (§ 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Vzhľadom na uvedené skutočnosti, odbor poistného Sociálnej poisťovne, ústredie v závere svojho stanoviska skonštatoval, že nie je možné vyhovieť námietke žalobkyne uvedenej v odvolaní, že pri vypĺňaní Registračného listu fyzickej osoby - prerušenie zo dňa 21.07.2020 pri uvedení dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia - pozastavenie činnosti - išlo o administratívnu chybu, a z uvedeného dôvodu tiež nie je možné zmeniť dôvod prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby na dôvod prerušenia poberanie rodičovského príspevku. 12. Konštatovala, že povinné nemocenské poistenie žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby bolo v období od 17.01.2019 do 30.06.2020 prerušené z dôvodu pozastavenia činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby. Vzhľadom k tomu, že do obdobia 270 dní je možné započítať iba obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, nie je možné v prípade žalobkyne obdobie od 17.01.2019 do 30.06.2020, prerušené z dôvodu pozastavenia činnosti, započítať pre splnenie podmienky dosiahnutia 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Mala za to, že z dôvodu nesplnenia podmienky nároku na materské ustanovenej v § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v
znení zákona č. 555/2007 Z. z. žalobkyni nevznikol nárok na materské, ktorý si uplatnila predložením žiadosti od 23.04.2021 (od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom).
II. Žaloba 13. Správnou žalobou zo dňa 16.05.2022, osobne podanou na Krajskom súde v Bratislave toho istého dňa, sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej (č. XXXX-X/XXXX-C. zo dňa 09.03.2022), rozhodnutia zo dňa 05.11.2021 žalovanej (č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 05.11.2021), ako aj prvostupňového rozhodnutia pobočky (č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 02.12.2021). Žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie žalovanej (č. XXXX-X/XXXX-C. zo dňa 09.03.2022) je nezákonné, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnom výklade a aplikácii relevantných noriem upravujúcich podmienky vzniku nároku na materské na zistený skutkový stav. 14. Žalobkyňa poukázala na to, že v zmysle napadnutého rozhodnutia jej bol nárok na materské zamietnutý z dôvodu, že nesplnila podmienku nároku na materské ustanovenej v § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (t. z. dosiahnutie 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom). Konštatovala, že podľa napadnutého rozhodnutia v sledovanom období (t. j. 31.05.2019 - 31.05.2021) dosiahla len 119 dní nemocenského poistenia z pracovnoprávneho pomeru so spoločnosťou AK TB s.r.o. Tvrdila, že v sledovanom období jej však trvalo aj nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO), ktoré v danom období mala prerušené z dôvodu pozastavenia výkonu advokácie. Uviedla, že výkon advokácie mala pozastavený na základe vlastnej žiadosti z dôvodu čerpania materskej a následne rodičovskej dovolenky, čo vo svojej žiadosti adresovanej Slovenskej advokátskej komore (SAK) aj uviedla a potrebné dokumenty preukázala. Poznamenala, že podľa napadnutého rozhodnutia, však v jej prípade nebolo možné postupovať v zmysle § 49a zákona o sociálnom poistení a do obdobia 270 dní započítať obdobie kedy mala nemocenské poistenie prerušené z dôvodu, že k prerušeniu nemocenského poistenia nedošlo v dôsledku poberania rodičovského príspevku, ale zo zákona v dôsledku pozastavenia výkonu jej činnosti v Slovenskej advokátskej komore. 15. Žalovanej vytýkala, že v žiadnom rozsahu neprihliadla na skutočné dôvody pozastavenia výkonu advokácie, a teda aj prerušenia nemocenského poistenia SZČO. Podľa jej názoru ani právne posúdenie v napadnutom rozhodnutí nemá oporu v ustanovení § 49a zákona o sociálnom poistení. Bola toho názoru, že z uvedeného ustanovenia nevyplýva, že do obdobia 270 dní možno započítať obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO len v prípade, ak k prerušeniu došlo v dôsledku poberania rodičovského príspevku. Tvrdila, že na to, aby do daného obdobia bolo obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia započítané, zákon o sociálnom poistení predpokladá splnenie dvoch podmienok, a to že SZČO mala v tomto období nárok na rodičovský príspevok a že nevykonávala činnosť povinne nemocensky poistenej osoby. V tejto súvislosti uviedla, že v čase prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO od 01.11.2020 do 31.05.2021 (t. j. 212 dní) poberala rodičovský príspevok (čo predpokladá splnenie prvej podmienky) a nevykonávala činnosť povinne nemocensky poistenej osoby, keďže výkon advokácie mala pozastavený. Mala za to, že obe podmienky stanovené v príslušnom ustanovení riadne splnila a z toho dôvodu by sa do vyžadovaných 270 dní nemocenského poistenia malo započítať aj toto obdobie. Uviedla, že s obdobím nemocenského poistenia z pracovnoprávneho pomeru so spoločnosťou AK TB s.r.o. to celkovo predstavuje 331 dní nemocenského poistenia pred pôrodom. Na základe uvedeného mala za to, že žalovaná o jej žiadosti o materské rozhodla v rozpore so zákonom, keď nesprávne vyhodnotila, že podmienku stanovenú v § 48 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nesplnila. Nežiadala nariadenie pojednávania vo veci. III. Vyjadrenia účastníkov konania 16. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.06.2022 k námietke žalobkyne, že nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby mala prerušené z dôvodu pozastavenia výkonu advokácie, ktorý mala pozastavený na základe vlastnej žiadosti z dôvodu čerpania materskej a následne
rodičovskej dovolenky, uviedla, že toto odôvodnenie je vzhľadom na zákonné dôvody prerušenia nemocenského poistenia neopodstatnené. Uviedla, že nemocenské poistenie nie je možné prerušiť z dôvodu poberania materského, resp. čerpania materskej dovolenky a žalobkyňa ku dňu 17.01.2019 (deň prerušenia nemocenského poistenia) rodičovskú dovolenku ešte nečerpala, vzhľadom k tomu, že v období od 24.10.2018 do 18.06.2019 poberala materské v súvislosti s narodením prvého dieťaťa, dcéry H. C., nar. XX.XX.XXXX. Na základe uvedeného mala za to, že žalobkyňa sa rozhodla prerušiť si nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby ku dňu 17.01.2019 na základe vlastného rozhodnutia, v čase, kedy poberala nemocenskú dávku materské, a teda v tom čase si ešte nemohla prerušiť povinné nemocenské poistenie z dôvodu nároku na rodičovský príspevok, pretože ešte nebolo rozhodnuté o vzniku nároku na poberanie rodičovského príspevku. Zároveň dala do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 8 písm. a) zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nárok na rodičovský príspevok nevzniká ani jednej oprávnenej osobe, ak aspoň jedna z nich má nárok na materské alebo má nárok na obdobnú dávku ako materské v členskom štáte a suma materského alebo obdobnej dávky ako materské v členskom štáte za celý kalendárny mesiac je vyššia ako suma rodičovského príspevku podľa § 4 ods. 1 a 2 alebo § 4 ods. 3. Z uvedeného podľa jej názoru vyplýva, že žalobkyni by v prípade uplatnenia si nároku na rodičovský príspevok, v čase kedy poberala materské, predmetný nárok na rodičovský príspevok nevznikol, pretože žalobkyňa poberala materské v súvislosti s narodením prvého dieťaťa v sume 42,46147500 EUR za deň, t. j. pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci jej bola vyplatená suma 1.273,90 EUR. Z uvedeného dôvodu mala za to, že nemocenské poistenie žalobkyne nebolo v období od 17.01.2019 do 05.10.2020, resp. do 30.06.2020 prerušené z dôvodu vzniku nároku na rodičovský príspevok, ale z dôvodu (tak ako to sama žalobkyňa uviedla v Registračnom liste fyzickej osoby - prerušenie zo dňa 21.07.2020) pozastavenia činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby. Ďalej poukázala na to, že k prerušeniu povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby žalobkyne sa okrem iných organizačných útvarov Sociálnej poisťovne (ktorých stanoviská sú uvedené v napadnutom rozhodnutí) vyjadril aj odbor poistného Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorý v závere stanoviska zo dňa 02.11.2021 uviedol, že v prípade, že žalobkyňa mala v období od 19.06.2019 do 30.06.2020 (od skončenia poberania materského do zániku nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby) nárok na rodičovský príspevok, v tomto období jej stále trval zákonný dôvod prerušenia povinného poistenia z dôvodu pozastavenia výkonu činnosti; keďže v tomto období žalobkyňa nebola povinne nemocensky poistená (§ 26 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.03.2021), nakoľko mala prerušené nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu pozastavenia výkonu činnosti, nemohlo dôjsť k prerušeniu povinného poistenia z dôvodu nároku na rodičovský príspevok a predloženia čestného vyhlásenia o nevykonávaní činnosti povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. Konštatovala, že nakoľko u žalobkyne došlo k prerušeniu povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 17.01.2019 do 05.10.2020 z dôvodu pozastavenia činnosti v Slovenskej advokátskej komore, pričom samotné pozastavenie činnosti bolo vykonané Slovenskou advokátskou komorou na základe podnetu žalobkyne, nie je možné uplatniť inštitút prerušenia povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu poberania rodičovského príspevku v období od 19.06.2019 do 30.06.2020, keďže v tomto období už mala žalobkyňa prerušené povinné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby zo zákona. Zároveň dodala, že žalobkyňa v období prerušenia nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. od 17.01.2019 do 30.06.2020, ešte rodičovský príspevok nepoberala - rodičovský príspevok začala poberať až od 01.11.2020. K námietke žalobkyne týkajúcej sa započítania obdobia prerušenia nemocenského poistenia do obdobia 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom uviedla, že žalobkyni vzniklo povinné nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby dňa 01.07.2017. Dňa 22.07.2020 bol Sociálnej poisťovni doručený Registračný list prerušenie, s uvedením vzniku prerušenia poistenia od 17.01.2019 na základe pozastavenia činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby. Dňa 17.02.2021 bol Sociálnej poisťovni doručený Registračný list fyzickej osoby - zánik prerušenia k 05.10.2020. Žalobkyňa dňa 02.03.2021 doručila Sociálnej poisťovni čestné vyhlásenie o nepodaní daňového priznania za rok 2019, na základe ktorého jej zaniklo povinné poistenie k 30.06.2020. S poukazom na uvedené uviedla, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyne bolo prerušené od 17.01.2019 z dôvodu pozastavenia výkonu činnosti do 30.06.2020 (príjem za rok 2019 bol nižší ako zákonom stanovená hranica, preto jej poistenie ku dňu 30.06.2020 zaniklo). V tejto súvislosti poukázala tiež na rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec č. PK2/RHN_NVAŠSD/SOC/2021/59880-4 zo dňa 12.07.2021, ktoré bolo prílohou k žalobe, z ktorého vyplýva, že žalobkyni sa vyplácal rodičovský príspevok v období od 01.11.2020 do 31.05.2021, v súvislosti s narodením prvého dieťaťa. Z uvedeného podľa jej názoru
vyplýva, že žalobkyňa v čase prerušenia nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, v období od 17.01.2019 do 30.06.2020, nepoberala rodičovský príspevok, pretože nemocenské poistenie jej zaniklo ku dňu 30.06.2020, a rodičovský príspevok sa jej vyplácal až od 01.11.2020. Ďalej považovala za potrebné vyjadriť sa aj k výške materského, ktorá bola žalobkyni aj napriek nesplneniu podmienky dosiahnutia 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom priznaná, a to z dôvodu, že prvým podaným odvolaním žalobkyňa namietala výšku priznanej nemocenskej dávky, a to za účelom priznania maximálnej výšky nemocenskej dávky, ktorá by bola v prípade žalobkyne v rozpore s princípom solidarity a zásluhovosti, ktorý sa uplatňuje v Slovenskej republike v systéme sociálneho poistenia. Uviedla, že žalobkyňa si uplatnila nárok na materské od 05.05.2021; z predloženej Žiadosti o materské č. B 1306233 vyplýva, že pravdepodobný dátum pôrodu ošetrujúca lekárka žalobkyne určila na 04.06.2021. Šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu pripadá na deň 23.04.2021. Vychádzajúc z ustanovenia § 48 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nárok na materské by po splnení podmienok nároku na materské žalobkyni vznikol od tohto dňa (23.04.2021), to znamená, že je aj dôvodom na poskytnutie nemocenskej dávky, bez ohľadu na deň uplatnenia si nároku na materské žalobkyňou po tomto dátume. Konštatovala, že žalobkyňa teda má v zmysle § 48 ods. 2 zákona o sociálnom poistení možnosť uplatniť si nárok na materské v časovom rozmedzí šiestich až ôsmich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. V nadväznosti na uvedené poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sk/6/2019 zo dňa 20.05.2020, podľa ktorého v zmysle § 109 ods. 1 ZSP nárok na materské žalobkyni vznikol odo dňa splnenia podmienok ustanovených v ZSP v znení neskorších predpisov, teda od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Následne žalobkyni v zmysle § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vznikol nárok na výplatu tejto dávky podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Uviedla, že rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu pobočka určila v zmysle § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Žalobkyni vzniklo povinné nemocenské poistenie zamestnanca zamestnávateľa AK TB s.r.o., z ktorého si uplatnila nárok na materské, dňa 01.02.2021. Dôvod na poskytnutie materského jej vznikol dňa 23.04.2021. Obdobie nemocenského poistenia žalobkyne ako zamestnanca zamestnávateľa AK TB s.r.o., za ktoré sa platí poistné, trvalo pred vznikom dôvodu na poskytnutie materského 81 dní (od 01.02.2021 do 22.04.2021), t. j. bolo kratšie ako 90 dní. Poznamenala, že nakoľko obdobie nemocenského poistenia žalobkyne ako zamestnanca, za ktoré sa platilo poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dôvodu na poskytnutie materského (23.04.2021) bolo kratšie ako 90 dní od vzniku tohto nemocenského poistenia, rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok 2020, v ktorom žalobkyni netrvalo žiadne povinné nemocenské poistenie zamestnanca. Keďže žalobkyňa nedosiahla v rozhodujúcom období (rok 2020) 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie zamestnanca u iného zamestnávateľa ako u toho, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (žalobkyňa nebola v roku 2020 nemocensky poistená ako zamestnanec), určila sa výška materského z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Výška materského žalobkyne bola vypočítaná ako 75% pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (18,2000 EUR), čo predstavuje sumu 13,65000000 EUR za deň. Ďalej poukázala na okolnosti, ktoré podľa jej názoru ovplyvnili neskoršie uplatnenie nároku na materské žalobkyňou (od 05.05.2021), a taktiež na okolnosti, ktoré je podľa jej názoru nevyhnuté uviesť pre vytvorenie si celkového obrazu a objasnenie skutočného stavu veci. Uviedla, že žalobkyňa v odvolaní zo dňa 09.07.2021 podanom proti rozhodnutiu č. 200-140911CA04/2021 zo dňa 18.05.2021, namietala deň vzniku nároku na materské (podľa názoru žalobkyne by to mal byť 05.05.2021) práve v súvislosti s určením rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu. Podľa názoru žalobkyne bolo za ňu v roku 2021 zaplatené poistné na sociálne poistenie za obdobie dlhšie ako 90 dní (od 01.02.2021 do 05.05.2021), preto bola výška materského určená nesprávne, nakoľko rozhodujúcim obdobím pre výpočet výšky nemocenskej dávky mal byť rok 2021. K tomuto konštatovala, že takýmto výpočtom, ktorý žalobkyňa navrhuje, by sa určilo rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu podľa § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, t. j. od 01.02.2021 do 30.04.2021, čím by sa pri výpočte denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenskej dávky (materské) prihliadalo len na vymeriavacie základy dosiahnuté u zamestnávateľa AK TB s.r.o. Denný vymeriavací základ na určenie výšky materského by v takomto prípade po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor dosiahol sumu 74,1574 EUR, t. j. vyšší ako maximálny denný vymeriavací základ určený pre rok 2021 [(2 200,00 EUR + 2 200,00 EUR +2 200,00 EUR) : 89], výška materského by preto bola 75% maximálneho denného vymeriavacieho základu (71,8028 EUR), t. j. 53,8521 EUR na deň. Ak by sa žalobkyni materské vyplácalo za celé obdobie (od 05.05.2021 do 12.12.2021) poskytovania materského bolo by žalobkyni vyplatené materské v sume 11.955,60 EUR. Na základe rozhodnutia pobočky by bolo za to isté obdobie (od 05.05.2021 do 12.12.2021), ak by žalobkyňa spĺňala podmienky nároku na materské, vyplatené materské v sume 3.030,50 EUR.
Rozdiel medzi požadovanou celkovou sumou materského (11.955,60 EUR) žalobkyňou a priznanou celkovou sumou materského (3.030,50 EUR) pobočkou, by bol 8.925,10 EUR. Mala za to, že je dôvodný predpoklad, že práve pre uvedený vysoký finančný rozdiel pri určení nemocenskej dávky žalobkyňa namietala dátum vzniku nároku na materské a s tým súvisiacu aplikáciu rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu podľa ustanovenia § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Tiež poukázala na celkové sociálne poistenie žalobkyne, najmä na vznik a zánik jej nemocenských poistení a výšku odvodov do Sociálnej poisťovne. Uviedla, že žalobkyňa bola pred vznikom povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa AK TB s.r.o., z ktorého si nárok na materské uplatnila, povinne nemocensky poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba v období od 01.07.2017 do 18.01.2019 (t. j. jeden a pol roka). Žalobkyňa si od 17.01.2019 pozastavila samostatne zárobkovú činnosť. Následne dňom 01.02.2021, vo vysokom štádiu tehotenstva uzatvorila pracovný pomer so zamestnávateľom AK TB s.r.o. V tejto súvislosti poukázala na to, že z výpisu Obchodného registra SR vyplýva, že jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti AK TB s.r.o. je pán I. G. C., bytom J. XX, XXX XX E. C.. Tiež poukázala na to, že z centrálneho registra fyzických osôb vyplýva, že spoločník, a zároveň aj konateľ zamestnávateľa AK TB s.r.o., I. G. C., je manželom žalobkyne. Z uvedeného podľa jej názoru vyplýva, že medzi žalobkyňou a spoločníkom a konateľom spoločnosti I. G. C. existuje blízky príbuzenský vzťah. Preto sa domnievala, že vymeriavacie základy na platenie poistného na sociálne poistenie boli v pracovnoprávnom vzťahu vzniknutom od 01.02.2021 (zamestnanec zamestnávateľa AK TB s.r.o.) určené fiktívne, za účelom dosiahnutia určenia vyššej nemocenskej dávky - materského. Pre vytvorenie si celkového obrazu, či v prípade žalobkyne bol pri určení nemocenskej dávky uplatnený princíp zásluhovosti, resp. či by bol uplatnený, ak by jej bola priznaná nemocenská dávka v maximálnej výške, tak ako sa domáha, uviedla v tabuľke vymeriavacie základy žalobkyne na platenie poistného na nemocenské poistenie a sumy poistného, ktoré žalobkyňa zaplatila na nemocenské poistenie mesačne od roku 2017 do roku 2020 ako samostatne zárobkovo činná osoba a ako zamestnanec zamestnávateľa AK TB s.r.o. v období od 01.02.2021. Dodala, že žalobkyňa v období od 24.10.2018 do 18.06.2019 poberala materské v sume 42,46147500 EUR za deň (za celé obdobie poberania materského od 24.10.2018 do 18.06.2019 jej bolo vyplatené materské v celkovej výške 10.106,50 EUR) a v období od 17.01.2019 do 30.06.2020 mala prerušené nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu pozastavenia činnosti. V súvislosti s požadovanou zmenou výšky nemocenskej dávky uviedla, že poistné na nemocenské poistenie za obdobie od júla 2017 do 18.01.2019 ako samostatne zárobkovo činná osoba a za obdobie od februára 2021 do mája 2021 ako zamestnanec zamestnávateľa AK TB s.r.o., odviedla žalobkyňa v celkovej sume 1.183,19 EUR (458,34 EUR + 629,52 EUR + 95,33 EUR). Pri uplatnenom nároku na materské požaduje žalobkyňa nemocenskú dávku v maximálnej výške 53,8521 EUR na deň, čo je za celé obdobie poskytovania materského suma 11.955,60 EUR. Žalobkyni by na základe rozhodnutia pobočky č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 18.05.2021 bola vyplatená za celé obdobie poskytovania materského suma 3.030,50 EUR. Vzhľadom k tomu, že v rámci odvolacieho konania bolo žalovanou zistené, že žalobkyňa nespĺňa podmienku dosiahnutia 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, vyplácanie nemocenskej dávky bolo pozastavené. Žalobkyni bolo materské vyplatené za obdobie od 05.05.2021 do 31.08.2021 v sume 1.624,50 EUR. Bola toho názoru, že z celkového pohľadu na sociálne poistenie žalobkyne u zamestnávateľa H. G. F. vyplýva, že pri vzniku pracovno-právneho vzťahu išlo iba o formálny právny úkon, ktorého jediným cieľom bolo určenie nového rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu, s podstatne vyšším vymeriavacím základom na platenie poistného na nemocenské poistenie, ktorý by bol započítaný do výpočtu denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenských dávok. Mala za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej (K. XXXX-X/XXXX-C. zo dňa 09.03.2022), jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie pobočky (č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 02.12.2021) a rozhodnutie zo dňa 05.11.2021 žalovanej (č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 05.11.2021), ktoré žalobkyňa žiada tiež zrušiť, boli vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. Žiadala, aby súd správnu žalobu žalobkyne zamietol. Nežiadala nariadenie pojednávania vo veci. 17. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení (replike) zo dňa 13.11.2022 uviedla, že žalovaná vo svojom vyjadrení preukazuje skutočnosť, že k prerušeniu nemocenského poistenia nedošlo v dôsledku poberania rodičovského príspevku, ale na základe zákona v dôsledku podania jej žiadosti o pozastavenie výkonu advokácie doručenej Slovenskej advokátskej komore. Podotkla, že uvedenú skutočnosť vo svojej žalobe nerozporovala, len poukazovala na skutočné dôvody prerušenia svojej činnosti, a to čerpanie materskej dovolenky a starostlivosť o maloleté dieťa. Z hľadiska posúdenia splnenia podmienok podľa § 49a zákona o sociálnom poistení však skutočnosť, či k prerušeniu nemocenského poistenia došlo
zo zákona v dôsledku pozastavenia výkonu jej činnosti alebo v dôsledku poberania rodičovského príspevku, považovala naďalej za irelevantnú. Bola toho názoru, že z uvedeného ustanovenia nevyplýva, že do obdobia 270 dní možno započítať obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO len v prípade, ak k prerušeniu činnosti tejto osoby došlo z dôvodu poberania rodičovského príspevku. Konštatovala, že zákon o sociálnom poistení ako predpoklad aplikácie § 49a ZSP nevyžaduje, aby stanovené podmienky príslušná osoba spĺňala počas celého obdobia 270 dní. Mala za to, že žalovaná vo svojom vyjadrení vyvodila nesprávny záver, že počas obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia rodičovský príspevok nepoberala. Uviedla, že ak jej povinné nemocenské poistenie počas obdobia, kedy ho mala prerušené, zaniklo, Sociálna poisťovňa mala pri posudzovaní splnenia podmienky podľa § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vziať do úvahy aj obdobie pred jeho zánikom. Zároveň dodala, že rodičovský príspevok nemohla čerpať hneď od narodenia dcérky, nakoľko v tom čase poberala materskú dávku, a súbežné vyplácanie uvedených dávok zákon vylučuje. O vyplácanie rodičovského príspevku požiadala po uplynutí obdobia, v ktorom jej bola vyplácaná materská a rodičovský príspevok jej bol vo vzťahu k dcére vyplácaný aj za obdobie jún 2019 - apríl 2020 (t. j. počas obdobia prerušenia nemocenského poistenia). Berúc do úvahy aj toto predchádzajúce obdobie poberania rodičovského príspevku vo vzťahu k dcére by preto podľa jej názoru nemalo byť pochybností o tom, že splnila podmienku 270 dní. Vo vzťahu k námietkam ohľadne nesprávne určenej výšky materskej dávky uviedla, že nesúhlasí s názorom žalovanej, že dôvodom na poskytnutie nemocenskej dávky (materského) v zmysle § 54 zákona o sociálnom poistení je deň vzniku nároku na materské stanovený podľa § 48 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Uviedla, že priznanú výšku nemocenskej dávky namietala z dôvodu, že Sociálna poisťovňa nesprávne stanovila rozhodujúce obdobie na určenie výšky vymeriavajúceho základu. Výška denného vymeriavacieho základu na výplatu materského sa určuje podľa § 54 zákona o sociálnom poistení. Toto ustanovenie používa slovné spojenie vznik dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Poukázala na tvrdenie žalovanej, že je potrebné rozlišovať medzi vznikom nároku na materské a nároku na výplatu materského, pričom za vznik dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky určila práve deň vzniku nároku na materské stanovený podľa § 48 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, t. j. 23.04.2021 (6 týždňov pred očakávaným dátumom pôrodu). Namietala, že zákon však slovné spojenie vznik dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky v zmysle § 54 zákona o sociálnom poistení bližšie nedefinuje a ani neustanovuje, že za vznik dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky sa považuje vznik nároku na materské (resp. inú nemocenskú dávku). Slovné spojenie vznik dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky v zmysle § 54 zákona o sociálnom poistení je preto podľa jej názoru potrebné systematicky vykladať v súlade s § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Konštatovala, že za vznik dôvodu na poskytnutie dávky preto nemôže byť považovaný deň 23.04.2021 (t. j. 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu). V tento deň Sociálnej poisťovni žiadny dôvod na vyplatenie dávky nevznikol. Ten Sociálnej poisťovni vznikol až momentom splnenia podmienok na výplatu nemocenskej dávky stanovených v § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. V zmysle uvedeného, za naplnenie podmienok na poskytnutie dávky v zmysle § 109 ods. 2 považovala predloženie jej žiadosti o materské, v ktorej jej zamestnávateľ potvrdil čerpanie materskej dovolenky od 05.05.2021 a k tomuto dátumu nahlásil príslušné zmeny žalovanej, zdravotnej poisťovni a daňovému úradu. Zastávala názor, že tým, že si nárok uplatnila, dňa 05.05.2021 vznikol Sociálnej poisťovni aj dôvod na poskytnutie materského v zmysle § 54 zákona o sociálnom poistení a tento deň mal byť rozhodujúci aj pri posudzovaní vymeriavacieho základu na výplatu materského. V nadväznosti na uvedené a vzhľadom na skutočnosť, že za ňu v danom roku bolo poistné na nemocenské poistenie riadne odvedené za obdobie dlhšie ako 90 dní, mala za to, že pri určovaní rozhodujúceho obdobia pre stanovenie výšky materského sa malo postupovať podľa § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení (t. j. rozhodujúcim obdobím mal byť rok 2021). V neposlednom rade považovala za potrebné vyjadriť sa k zákonnosti postupu žalovanej a k prístupu, ktorý vyplýva z vyjadrenia žalovanej. Uviedla, že v spoločnosti AK TB s.r.o. bola reálne zamestnaná a reálne vykonávala prácu, za ktorú dostala odmenu a boli za ňu riadne platené odvody. Tvrdenie žalovanej, že ide o formálny pracovný pomer je nepodložené a považovala ho iba za dojmy a predsudky žalovanej. Zároveň podotkla, že tieto skutočnosti nemôžu byť dôvodom na odmietnutie nároku na materské v zákonom stanovenej výške, keďže nemajú oporu v zákone. 18. Žalovaná sa k vyjadreniu (replike) žalobkyne nevyjadrila. IV. Relevantné právne predpisy
19. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 21. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 22. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 23. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 24. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 25. Podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. 26. Podľa § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie; časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 písm. d) platí rovnako. 27. Podľa § 26 ods. 4 písm. d) zákona o sociálnom poistení, samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. 28. Podľa § 30 zákona o sociálnom poistení, zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1. 29. Podľa § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. 30. Podľa § 48 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak. 31. Podľa § 49a zákona o sociálnom poistení, do obdobia 270 dní sa započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. 32. Podľa § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, poistenec a poberateľ dávky sú povinní preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia.
33. Podľa § 228 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná oznámiť príslušnej pobočke prerušenie nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 2 do 30 dní od prerušenia, a to prostredníctvom ústavu na výkon väzby, ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo detenčného ústavu a prerušenie nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 4 do ôsmich dní od prerušenia. V. Právne posúdenie veci 34. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 35. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/32/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-7Sa/32/2022. 36. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba žalobkyne nie je dôvodná. O správnej žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania, verejným vyhlásením rozsudku dňa 17.03.2026, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli správneho súdu a zverejnené na web stránke dňa 17.02.2026. 37. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXX-X/XXXX-C. zo dňa 09.03.2022, ktorým táto podľa § 218 ods. 2 ZSP zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie pobočky č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 02.12.2021. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový orgán podľa § 48 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z. rozhodol tak, že žalobkyňa nemá nárok na materské v období od 23.04.2021 (žalobkyňa nesplnila podmienku ustanovenú v § 48 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z. – nedosiahla 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom). Správny súd v tejto súvislosti taktiež poukazuje aj na to, že žalovaná vydala dňa 05.11.2021 rozhodnutie č. XXXXX-X/ XXXX-XX, ktorým zrušila rozhodnutie pobočky (zo dňa 18.05.2021) a vrátila vec pobočke na nové prejednanie a rozhodnutie, a to z dôvodu, že žalobkyňa nesplnila podmienku ustanovenú v § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. (žalobkyňa nedosiahla 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom) – žalobkyňa žiadala zrušiť aj toto ďalšie druhostupňové rozhodnutie žalovanej (č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 05.11.2021). 38. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že: - žalobkyňa v čase vydania napadnutého rozhodnutia bola povinne nemocensky poistená ako zamestnanec zamestnávateľa AK TB s.r.o. od 01.02.2021, poistenie trvalo; v predchádzajúcom období bola žalobkyňa povinne nemocensky poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba od 01.07.2017 do 16.01.2019; v období od 17.01.2019 do 30.06.2020 mala žalobkyňa prerušené povinné nemocenské
poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu pozastavenia výkonu samostatnej zárobkovej činnosti; žalobkyňa v období od 24.10.2018 do 18.06.2019 poberala materské v súvislosti s prvým dieťaťom; - žalobkyňa si uplatnila nárok na materské a jeho výplatu od 05.05.2021, a to predložením Žiadosti o materské č. B 1306233; na predmetnej žiadosti ošetrujúca lekárka dňa 31.03.2021 uviedla, že pôrod u žalobkyne nastane pravdepodobne dňa 04.06.2021; z údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne vyplýva, že pôrod G. C. (syna žalobkyne) v skutočnosti nastal dňa 31.05.2021; - žalobkyňa na žiadosti o materské č. B 1306233 uviedla, že si nárok na materské uplatňuje z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa AK TB s.r.o.; v časti D „Potvrdenie zamestnávateľa“ tlačiva Žiadosť o materské č. B 1306233 zamestnávateľ AK TB s.r.o. podpisom potvrdil, že materská dovolenka bola žalobkyni poskytnutá od 05.05.2021 a naposledy žalobkyňa pracovala dňa 04.05.2021; - pobočka žalobkyni nárok na materské uplatnený Žiadosťou o materské č. B 1306233 rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 18.05.2021 podľa § 30, § 48 ods. 1, 2, 4, 6 až 9, § 53, § 57 a § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa AK TB s.r.o. od 23.04.2021 priznala a od 05.05.2021 jej priznala nárok na výplatu materského vo výške 13,65000000 EUR za deň; žalobkyňa proti rozhodnutiu pobočky č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 18.05.2021 podala odvolanie, v ktorom namietala výšku priznanej nemocenskej dávky; v rámci odvolacieho konania žalovaná predmetné rozhodnutie pobočky (zo dňa 18.05.2021) rozhodnutím zo dňa 05.11.2021 (č. XXXXX-X/XXXX -C.) zrušila a vrátila pobočke na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že žalobkyňa nesplnila podmienku ustanovenú v § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. (žalobkyňa nedosiahla 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom); - následne pobočka v novom konaní prvostupňovým rozhodnutím (č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 02.12.2021) žalobkyni nárok na materské v období od 23.04.2021 nepriznala z dôvodu nesplnenia podmienky ustanovenej v § 48 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 555/2007 Z. z; žalobkyňa napadla predmetné prvostupňové rozhodnutie pobočky (zo dňa 02.12.2021) včas podaným odvolaním; - žalovaná napadnutým rozhodnutím (č. XXXX-X/XXXX-C. zo dňa 09.03.2022) odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu; - z príloh žaloby vyplýva, že žalobkyňa požiadala Slovenskú advokátsku komoru o pozastavenie výkonu advokácie od 01.01.2019 do 31.12.2019 žiadosťou zo dňa 30.11.2018 – ako dôvod pozastavenia výkonu advokácie žalobkyňa uviedla nástup na materskú dovolenku s prvým dieťaťom dcérou H. C., nar. XX.XX.XXXX; žalobkyňa oznámila Sociálnej poisťovni dňa 22.07.2020 vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO Registračným listom fyzickej osoby – prerušenie ku dňu 17.01.2019 – žalobkyňa v predmetnom registračnom liste označila dôvod prerušenia nemocenského poistenia 10 – t. j. pozastavenie výkonu činnosti SZČO; - dňa 17.02.2021 bol Sociálnej poisťovni doručený Registračný list fyzickej osoby - zánik prerušenia k 05.10.2020; žalobkyňa dňa 02.03.2021 doručila Sociálnej poisťovni čestné vyhlásenie o nepodaní daňového priznania za rok 2019, na základe ktorého jej zaniklo povinné poistenie k 30.06.2020; - z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec č. PK2/RHN_NVAŠSD/ SOC/2021/59880-4 zo dňa 12.07.2021, ktoré bolo prílohou k žalobe, vyplýva, že žalobkyni sa vyplácal rodičovský príspevok v období od 01.11.2020 do 31.05.2021, a to v súvislosti s narodením prvého dieťaťa. 39. Žalobkyňa v žalobe namietala nezapočítanie dní z prerušenia nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“) z dôvodu pozastavenia činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby, a to pre splnenie osobitnej podmienky nároku na materské (podmienky dosiahnutia 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom). Tvrdila, že z ustanovenia § 49a ZSP nevyplýva, že do obdobia 270 dní možno započítať obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby len v prípade ak k prerušeniu došlo v dôsledku poberania rodičovského príspevku. Ďalej namietala, že žalovaná v žiadnom rozsahu neprihliadla na skutočné dôvody pozastavenia výkonu advokácie, a teda aj prerušenia nemocenského poistenia SZČO (žalobkyňa namietala, že nemocenské poistenie SZČO mala prerušené z dôvodu pozastavenia výkonu advokácie, ktorý mala pozastavený na základe vlastnej žiadosti z dôvodu čerpania materskej a následne rodičovskej dovolenky). Tvrdila, že na to, aby do daného obdobia bolo obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia započítané, zákon o sociálnom poistení predpokladá splnenie dvoch podmienok, a to že SZČO mala v tomto období nárok na rodičovský príspevok a že nevykonávala činnosť povinne nemocensky poistenej osoby. V tejto súvislosti uviedla, že v čase prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO od 01.11.2020 do 31.05.2021 (t. j. 212 dní) poberala rodičovský
príspevok (čo podľa jej názoru predpokladá splnenie prvej podmienky) a nevykonávala činnosť povinne nemocensky poistenej osoby, keďže výkon advokácie mala pozastavený. Mala za to, že obe podmienky stanovené v príslušnom ustanovení riadne splnila a z toho dôvodu by sa do vyžadovaných 270 dní nemocenského poistenia malo započítať aj toto obdobie. Uviedla, že s obdobím nemocenského poistenia z pracovnoprávneho pomeru so spoločnosťou AK TB s.r.o. to celkovo predstavuje 331 dní (212 + 119) nemocenského poistenia pred pôrodom. 40. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014). 41. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (pozn. správnej žaloby v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. V súlade s uvedeným správny súd preskúmal rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne. Podľa § 135 ods. 1, 2 SSP (v znení účinnom na toto konanie) je pre správny súd rozhodujúci stav v čase, kedy rozhodnutie orgánu verejnej správy nadobudlo právoplatnosť, čo bolo v danej veci dňom doručenia napadnutého rozhodnutia žalovanej žalobkyni, t. j. ku dňu 16.03.2022. 42. Materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje z nemocenského poistenia. Nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva tvorí súčasť sociálneho poistenia. Podmienky nároku na materské upravuje zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý pre každý poistný vzťah stanovuje všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky a zároveň pre každú nemocenskú dávku (nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka, tehotenské a materské) stanovuje osobitné podmienky nároku. V rámci posudzovania nároku na nemocenskú dávku sa najskôr skúma, či sú splnené všeobecné podmienky nároku, a ak sú tieto splnené, ďalej sa skúma splnenie osobitných podmienok nároku. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že žalovaná uvedený postup dodržala a teda postupovala v súlade so zákonom. 43. Úlohou správneho súdu v danej veci bolo posúdiť existenciu zákonných podmienok odôvodňujúcich vydanie napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v rámci administratívneho konania, ako aj predchádzajúceho rozhodnutia žalovanej zo dňa 05.11.2021. 44. Správny súd úvodom konštatuje, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí správne vyhodnotila, že žalobkyňa všeobecné podmienky nároku na nemocenskú dávku zamestnanca splnila (uvedené nebolo sporné medzi účastníkmi konania). Správny súd sa preto zameral na to, čo bolo medzi účastníkmi sporné, a teda, či žalobkyňa splnila alebo nesplnila osobitnú podmienku nároku na materské ustanovenú v § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. (teda či žalobkyňa dosiahla alebo nedosiahla 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom). 45. Správny súd mal za preukázané, že pôrod syna žalobkyne v skutočnosti nastal dňa 31.05.2021, v dôsledku čoho žalovaná správne pred vydaním napadnutého rozhodnutia pristúpila k skúmaniu, či
žalobkyňa v období od 31.05.2019 do 30.05.2021 (v posledných dvoch rokoch pred pôrodom) dosiahla 270 dní nemocenského poistenia. 46. V nadväznosti na uvedené mal správny súd za preukázané aj to, že žalobkyňa v sledovanom období dosiahla 119 dní nemocenského poistenia, a to u zamestnávateľa AK TB s.r.o. v období od 01.02.2021 do 30.05.2021, pričom žalobkyni v rámci sledovaného obdobia (od 31.05.2019 do 30.05.2021) trvalo aj nemocenské poistenie SZČO, ktoré bolo v sledovanom období prerušené od 17.01.2019 do 30.06.2020 z dôvodu pozastavenia činnosti – žalobkyňa sama viackrát v priebehu konania potvrdila, že nemocenské poistenie mala prerušené v období od 17.01.2019 do 30.06.2020 z dôvodu pozastavenia výkonu advokácie. Z vykonaného dokazovania mal správny súd za preukázané taktiež to, že žalobkyňa požiadala Slovenskú advokátsku komoru o pozastavenie výkonu advokácie od 01.01.2019 do 31.12.2019, pričom ako dôvod pozastavenia výkonu advokácie uviedla nástup na materskú dovolenku s prvým dieťaťom (dcérou H. C., nar. XX.XX.XXXX). Bez žiadnych pochybností má správny súd za preukázané napokon aj to, že žalobkyňa oznámila Sociálnej poisťovni dňa 22.07.2020 vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO Registračným listom fyzickej osoby – prerušenie ku dňu 17.01.2019, pričom žalobkyňa v predmetnom registračnom liste označila dôvod prerušenia nemocenského poistenia 10 – pozastavenie výkonu činnosti SZČO. 47. K námietke žalobkyne, že žalovaná v žiadnom rozsahu neprihliadla na skutočné dôvody pozastavenia výkonu advokácie, a teda aj prerušenia nemocenského poistenia SZČO, správny súd uvádza, že ju považuje za zjavne nedôvodnú. Správny súd k uvedenému konštatuje, že tvrdenie žalobkyne, že jej nemocenské poistenie bolo prerušené z dôvodu čerpania materskej dovolenky a následne rodičovskej dovolenky, je vzhľadom na zákonné dôvody prerušenia nemocenského poistenia SZČO úplne irelevantné, a to preto, lebo nemocenské poistenie SZČO nie je možné prerušiť z dôvodu poberania materského, respektíve čerpania materskej dovolenky. Za zjavne nedôvodné a špekulatívne považuje správny súd aj tvrdenie žalobkyne, že z § 49a ZSP nevyplýva, že do obdobia 270 dní možno započítať obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO len v prípade, ak k prerušeniu došlo v dôsledku poberania rodičovského príspevku – podľa správneho súdu, ak by existovali aj iné dôvody, tak by tam boli jasne uvedené). V tejto súvislosti správny súd poukazuje navyše aj na to, že žalobkyňa ku dňu 17.01.2019 (čo je deň prerušenia nemocenského poistenia) rodičovskú dovolenku ešte nečerpala, a to vzhľadom k tomu, že v období od 24.10.2018 do 18.06.2019 poberala materské v súvislosti s narodením prvého dieťaťa. Správny súd konštatuje, že žalobkyňa sa rozhodla prerušiť si nemocenské poistenie SZČO ku dňu 17.01.2019 na základe vlastného rozhodnutia, a to v čase, kedy poberala nemocenskú dávku materské, pričom v tom čase si ešte nemohla prerušiť povinné nemocenské poistenie z dôvodu nároku na rodičovský príspevok, pretože ešte nebolo rozhodnuté o vzniku nároku na poberanie rodičovského príspevku. Ďalej správny súd uvádza, že zo znenia § 3 ods. 8 písm. a) zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je zrejmé, že žalobkyni by v prípade uplatnenia si nároku na rodičovský príspevok, v čase kedy poberala materské, predmetný nárok na rodičovský príspevok nevznikol, pretože žalobkyňa poberala materské v súvislosti s narodením prvého dieťaťa v sume 42,46147500 EUR za deň, t. j. pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci jej bola vyplatená suma 1.273,90 EUR. Vzhľadom na uvedené má správny súd za to, že nemocenské poistenie žalobkyne nebolo v období od 17.01.2019 do 05.10.2020, resp. do 30.06.2020 prerušené z dôvodu vzniku nároku na rodičovský príspevok, ale z dôvodu (tak ako to sama žalobkyňa uviedla v Registračnom liste fyzickej osoby - prerušenie zo dňa 21.07.2020) pozastavenia činnosti SZČO. Správny súd mal taktiež za preukázané, že k prerušeniu povinného nemocenského poistenia SZČO žalobkyne sa okrem iných organizačných útvarov Sociálnej poisťovne (ktorých stanoviská sú uvedené v napadnutom rozhodnutí) vyjadril aj odbor poistného Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorý v závere stanoviska zo dňa 02.11.2021 uviedol, že v prípade, že žalobkyňa mala v období od 19.06.2019 do 30.06.2020 (od skončenia poberania materského do zániku nemocenského poistenia SZČO) nárok na rodičovský príspevok, v tomto období jej stále trval zákonný dôvod prerušenia povinného poistenia z dôvodu pozastavenia výkonu činnosti - keďže v tomto období žalobkyňa nebola povinne nemocensky poistená (§ 26 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.03.2021), nakoľko mala prerušené nemocenské poistenie SZČO z dôvodu pozastavenia výkonu činnosti, nemohlo dôjsť k prerušeniu povinného poistenia z dôvodu nároku na rodičovský príspevok a predloženia čestného vyhlásenia o nevykonávaní činnosti povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej SZČO. Správny súd sa plne stotožňuje s týmto názorom odboru poistného Sociálnej poisťovne, ústredie a taktiež je toho názoru, že nakoľko u žalobkyne došlo k prerušeniu povinného nemocenského poistenia SZČO od 17.01.2019 do 05.10.2020 z dôvodu pozastavenia činnosti v Slovenskej advokátskej komore, pričom samotné
pozastavenie činnosti bolo vykonané Slovenskou advokátskou komorou na základe podnetu žalobkyne, nie je možné uplatniť inštitút prerušenia povinného poistenia SZČO z dôvodu poberania rodičovského príspevku v období od 19.06.2019 do 30.06.2020, keďže v tomto období už mala žalobkyňa prerušené povinné poistenie SZČO zo zákona. Zároveň správny súd považuje za potrebné dodať aj to, že žalobkyňa v období prerušenia nemocenského poistenia SZČO, t. j. od 17.01.2019 do 30.06.2020, ešte rodičovský príspevok nepoberala - rodičovský príspevok začala poberať až od 01.11.2020. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je podľa názoru správneho súdu zrejmé aj to, že námietka žalobkyne, že pri vypĺňaní Registračného listu fyzickej osoby - prerušenie zo dňa 21.07.2020 pri uvedení dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia - pozastavenie činnosti - išlo o administratívnu chybu, je zjavne nedôvodná a účelová. 48. K námietke žalobkyne ohľadne nezapočítania obdobia prerušenia nemocenského poistenia do obdobia 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, správny súd uvádza, že žalobkyni vzniklo povinné nemocenské poistenie SZČO dňa 01.07.2017, pričom dňa 22.07.2020 bol Sociálnej poisťovni doručený Registračný list - prerušenie s uvedením vzniku prerušenia poistenia od 17.01.2019 na základe pozastavenia činnosti SZČO. Z vykonaného dokazovania je podľa správneho súdu taktiež zrejmé, že dňa 17.02.2021 bol Sociálnej poisťovni doručený Registračný list fyzickej osoby - zánik prerušenia k 05.10.2020, pričom žalobkyňa dňa 02.03.2021 doručila Sociálnej poisťovni čestné vyhlásenie o nepodaní daňového priznania za rok 2019, na základe ktorého jej zaniklo povinné poistenie k 30.06.2020. S poukazom na uvedené má správny súd za to, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyne bolo prerušené od 17.01.2019 z dôvodu pozastavenia výkonu činnosti do 30.06.2020 (príjem za rok 2019 bol nižší ako zákonom stanovená hranica, preto jej poistenie ku dňu 30.06.2020 zaniklo) - v tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec č. PK2/ RHN_NVAŠSD/SOC/2021/59880-4 zo dňa 12.07.2021, ktoré bolo prílohou k žalobe, z ktorého vyplýva, že žalobkyni sa vyplácal rodičovský príspevok v období od 01.11.2020 do 31.05.2021, v súvislosti s narodením prvého dieťaťa. Z uvedeného podľa názoru správneho súdu jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa v čase prerušenia nemocenského poistenia SZČO (v období od 17.01.2019 do 30.06.2020), nepoberala rodičovský príspevok, pretože nemocenské poistenie jej zaniklo ku dňu 30.06.2020, a rodičovský príspevok sa jej vyplácal až od 01.11.2020. Vzhľadom na uvedené považoval správny súd námietku žalobkyne za nedôvodnú. 49. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je podľa správneho súdu taktiež zrejmé, že výpočty dní nemocenského poistenia pred pôrodom uvedené žalobkyňou v žalobe (v závere časti II. žaloby), sú zjavne nesprávne (žalobkyňa v predmetnom jej špekulatívnom výpočte obdobie od 01.02.2021 do 30.05.2021 dokonca počítala duplicitne). 50. Správny súd má s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti za to, že žalobkyňa preukázateľne nesplnila podmienku ustanovenú v § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z., a teda nedosiahla 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, a preto jej žalovaná správne napadnutým rozhodnutím (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím) nárok na materské v období od 23.04.2021 nepriznala. Nakoľko teda žalobkyňa preukázateľne nesplnila osobitnú podmienku ustanovenú v § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. pre vznik nároku na materské, tak správny súd už nepovažoval za potrebné sa zaoberať ďalšími námietkami účastníkov konania. 51. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil nedostatky napadnutého rozhodnutia žalovanej, ako ani predchádzajúceho postupu správnych orgánov, súd správnu žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti teda nebol ani žiadny dôvod na to, aby správny súd pristúpil k zrušeniu súvisiaceho predchádzajúceho druhostupňového rozhodnutia žalovanej zo dňa 05.11.2021. 52. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobkyni nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).