Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-7Sa/15/2022 1022200352 04. 08. 2026 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200352.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: PIUS 90 spol. s r. o., so sídlom Cyprichova 1 - 3, Bratislava, IČO: 31 328 270, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Erben & Erben, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 35 724 111, konajúcou prostredníctvom JUDr. Juraja Erbena, advokáta a konateľa, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. 1, P.O.BOX 192, Bratislava, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a . III. Správny súd v Bratislave účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh iného zásahu orgánu verejnej správy 1. Dňa 10.08.2021 bol žalovaným na úseku miestnej komunikácie II. triedy A. B. C. v Bratislave vykonaný štátny odborný dozor nad pozemnými komunikáciami podľa zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 135/1961 Zb.“), zameraný na kontrolu dopravného značenia. Z Protokolu o výsledku štátneho odborného dozoru nad pozemnými komunikáciami č. XXX/XXXX zo dňa 10.08.2021 (ďalej len „Protokol 1“) vyplýva, že v rámci kontroly bolo zistené umiestnenie dopravných značiek bez určenia použitia dopravných značiek cestným správnym orgánom a bez povolenia cestného správneho orgánu na miestnej ceste II. triedy A. v Bratislave. Ako subjekt zodpovedný za zistené nedostatky bol určený žalobca. V Protokole 1 je uvedené, že v súlade s § 3c zákona č. 135/1961 Zb. bude zodpovedný subjekt písomne vyzvaný na vykonanie nápravy a vyjadrenie sa k závade. 2. Výzvou č. D. E. XXXXX/XXXX-XXXXXX zo dňa 17.08.2021 bol žalobca zo strany žalovaného vyzvaný na vyjadrenie a na vykonanie nápravy (odstránenie dopravného značenia na miestnej ceste II. triedy A. a C. F. X-X v Bratislave). Výzva bola žalobcovi doručená dňa 31.08.2021. Žalobca na výzvu reagoval vyjadrením zo dňa 06.09.2021, v ktorom uviedol, že žalobca sa na základe kúpnej zmluvy stal v roku 2008 vlastníkom pozemkov, parc. č. XXXXX/XX a parc. č. XXXXX/X, zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. G. – H.. Pôvodný konateľ (ktorý v roku XXXX zomrel) zariadil označenie parkovacích miest na pozemkoch zvislým a vodorovným dopravným značením a žalobca mal za to, že je to po právnej stránke v poriadku. Žiadal preto vo vyjadrení o súhlas s umiestnením predmetného dopravného značenia. 3. Žalovaný poslal žalobcovi opakovanú výzvu č. D. E. XXXXX/XXXX-XXXXXX zo dňa 13.09.2021 na vykonanie nápravy. Výzva bola žalobcovi doručená 29.09.2021. Následne žalovaný vykonal štátny odborný dozor nad pozemnými komunikáciami podľa zákona č. 135/1961 Zb. dňa 28.09.2021 (priebeh a výsledok je zachytený v Protokole o výsledku štátneho odborného dozoru nad pozemnými komunikáciami č. XXX/XXXX zo dňa 28.09.2021 – ďalej len „Protokol 2“) a dňa 11.10.2021 (priebeh a výsledok je zachytený v Protokole o výsledku štátneho odborného dozoru nad pozemnými komunikáciami č. XXX/XXXX zo dňa 11.10.2021 – ďalej len „Protokol 3“).
4. Žalovaný dňa 09.11.2021 vydal opatrenie č. D. E. XXXXX/XXXX-XXXXXX, ktorým podľa § 10 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. nariadil nevyhnutné opatrenie vo veci odstránenia parkovacích zábran (parkovacie stĺpiky) a vodorovného dopravného značenia z miestnej cesty II. triedy A. (pred bytovým domom I. C. X, XXX XX G. – vchod z A. ul.) v Bratislave, a to a) parkovacie zábrany (parkovacie stĺpiky) v počte 4 ks, ktoré sú umiestnené na miestnej komunikácii parc. č. XXXXX/X, k. ú. H. a b) vodorovné dopravné značenie č. 622 v počte 4 ks – parkovacie miesta – s prekrížením boxu, ktoré sú umiestnené na miestnej ceste, parc. č. XXXXX/X, k. ú. H. (ďalej aj ako „opatrenie zo dňa 09.11.2021“). Opatrenie zo dňa 09.11.2021 bolo žalobcovi doručené dňa 30.11.2021. 5. Žalobca podal proti opatreniu zo dňa 09.11.2021 námietky zo dňa 13.12.2021, doručené žalovanému dňa 20.12.2021, v ktorých žiadal, aby žalovaný odložil výkon opatrenia, vysporiadal sa s argumentami žalobcu, spis postúpil na rozhodnutie o námietkach nadriadenému orgánu a vyhovel námietkam a zároveň žiadal opatrenie zo dňa 09.11.2021 zrušiť a konanie zastaviť. 6. Žalovaný opätovne vykonal štátny odborný dozor nad pozemnými komunikáciami podľa zákona č. 135/1961 Zb. dňa 07.01.2022 (priebeh a výsledok je zachytený v Protokole o výsledku štátneho odborného dozoru nad pozemnými komunikáciami č. XXX/XXXX zo dňa 07.01.2022 – ďalej len „Protokol 4“). 7. Listom zo dňa 19.01.2022 (doručeným žalobcovi 15.02.2022) žalovaný oznámil žalobcovi zamietnutie námietok proti opatreniu zo dňa 09.11.2021, uvádzajúc, že na námietky neprihliadol a považoval ich za nedôvodné, pretože v tejto veci cestný orgán skúma len legálnosť osadenia značiek podľa § 3 ods. 7 zákona č. 135/1961 Zb. na miestnej ceste, ktorá je v správe žalovaného, pričom nezasahuje do vlastníckeho práva ani nenamieta vlastnícke právo žalobcu k pozemku, na ktorom sú umiestnené vodorovné dopravné značenia a parkovacie zábrany. II. Správna žaloba 8. Správnou žalobou zo dňa 07.03.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 10.03.2022, sa žalobca domáhal, aby súd (i) zakázal žalovanému pokračovať v porušovaní práv žalobcu, ktoré spočíva vo vstupe a odstraňovaní parkovacích zábran, zvislých a vodorovných dopravných značení na nehnuteľnosti žalobcu, (ii) uložil žalovanému povinnosť obnoviť stav pred zásahom do vlastníckeho práva žalobcu, ktorý spočíva v povinnosti osadiť parkovacie zábrany, zvislé a vodorovné dopravné značky na nehnuteľnosti a vrátiť žalobcovi odcudzené predmety a (iii) zrušil opatrenie žalovaného č. D. E. XXXXX/XXXX-XXXXXX zo dňa 09.11.2021 a rozhodnutie žalovaného č. D. E. XXXXX/XXXX-XXXXXX. Zároveň žiadal, aby súd priznal žalobcovi náhradu trov konania. 9. Žalobca v žalobe uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres Bratislava III, obec G. – H., katastrálne územie H., a to pozemok, parc. č. XXXXX/X, parcela registra „C“, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 49 m2, pozemok, parc. č. XXXXX/XX, parcela registra „C“, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 31 m2 a pozemok, parc. č. XXXXX/XX, parcela registra „C“, druh pozemku ostatná plocha o výmere 47 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“). 10. Žalobca uviedol, že dňa 28.01.2022 bolo žalobcovi doručené opatrenie žalovaného č. D. E. XXXXX/ XXXX-XXXXXX zo dňa 09.11.2021 (ďalej len „opatrenie zo dňa 09.11.2021“), proti ktorému žalobca podal námietky a 15.02.2022 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie žalovaného č. D. E. XXXXX/XXXXXXXXXX zo dňa 19.01.2022 (ďalej len „opatrenie zo dňa 19.01.2022“), označené ako „Oznámenie o zamietnutí námietok proti opatreniu č. D. E. XXXXX/XXXX-XXXXXX zo dňa 09.11.2021“. 11. Žalobca poukázal na vymedzenie pojmu iný zásah v judikatúre s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sžz/2/2013 zo dňa 31.10.2013, publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod R 29/2015. 12. Prvý protiprávny zásah žalovaného spočíval v tom, že dňa 22.12.2021 o cca 11.30 hod. žalovaný resp. ním poverená osoba na nehnuteľnostiach žalobcu na ulici A. X v Bratislave vykonala zásah vo forme vstupu na nehnuteľnosti, odstránenia parkovacích zábran vo vlastníctve žalobcu z nehnuteľností a ich odcudzenia, čím bola žalobcovi spôsobená škoda. Žalobca v súvislosti s týmto zásahom podal trestné oznámenie. Dňa 05.01.2022 o cca 8.27 hod. žalovaný vykonal druhý protiprávny zásah spočívajúci vo vstupe na nehnuteľnosti, v odstránení parkovacích zábran vo vlastníctve žalobcu z nehnuteľností a ich odcudzení, čím bola žalobcovi spôsobená škoda. Žalobca poukázal na to, že užívanie nehnuteľností žalobcom súvisí s jeho podnikateľskou činnosťou a slúži zákazníkom, navštevujúcich prevádzku žalobcu (reštauráciu) nachádzajúcu sa v bezprostrednej blízkosti nehnuteľností, na účel parkovania. Osadenie zvislých a vodorovných značiek a parkovacích zábran bolo realizované na základe odporúčania hliadok mestskej polície, keďže v prípade ich absencie by mestská polícia nemala možnosť priestupkovo riešiť zablokovanie nehnuteľností cudzími vozidlami,
keďže nejde o verejnú komunikáciu. Žalobca preto zabezpečil a dal naprojektovať na nehnuteľnosti – nekrytom parkovisku trvalé dopravné značenie pre účely osadenia dopravných značiek, ktoré bolo schválené Krajským dopravným inšpektorátom pod sp. zn. J./XXXX-XX B. J./XXXX. Tento orgán teda nespochybnil vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam ani jeho oprávnenie si na nehnuteľnostiach vytvoriť súkromné rezervované parkovacie státie, o čom bol žalovaný informovaný. 13. Vyššie opísané protiprávne zásahy žalovaného ohrozujú komfort klientely žalobcu, obmedzujú návštevnosť reštaurácie a umožňujú nekontrolované obsadzovanie nehnuteľností vozidlami osôb, ktoré nie sú návštevníkmi reštaurácie žalobcu. Žalobca tiež nemôže svoj pozemok využívať na parkovanie svojich vozidiel. 14. Dňa 19.01.2022 žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Uznesením, č. k. 45C/3/2022-22 zo dňa 07.02.2022 Okresný súd Bratislava III nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu, a to vstupu a odstraňovania parkovacích zábran na nehnuteľnostiach. Napriek tomuto rozhodnutiu žalovaný dňa 28.02.2022 cca o 12.30 hod. vykonal zásah do vlastníckeho práva žalobcu, spočívajúci vo vstupe na nehnuteľnosti a pretretí vodorovných dopravných značení sivou farbou. O uvedenom zásahu boli žalobcom upovedomené orgány činné v trestnom konaní. 15. Žalobca poukázal na to, že proti opatreniu zo dňa 09.11.2021 podal námietky podľa § 76 ods. 1 a ods. 2 písm. b) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konania (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SP“). Opatrenie zo dňa 09.11.2021 malo vady a nebolo v súlade s § 46 SP. Námietky žalobcu proti opatreniu zo dňa 09.11.2021 boli zamietnuté opatrením zo dňa 19.01.2022. Pokiaľ žalovaný spochybňoval legálnosť umiestnenia predmetných dopravných značení a zariadení, pretože sa považuje za vlastníka a správcu stavby postavenej na nehnuteľnostiach, ide podľa žalobcu o svojvoľné a ničím nepodložené tvrdenie žalovaného bez relevantného dôkazu. Na nehnuteľnostiach sa žiadna stavba nenachádza a žalovaný nepreukázal ani vlastníctvo akejkoľvek inej veci nachádzajúcej sa na nehnuteľnostiach. Opatrenie zo dňa 19.01.2022 je vágne, neobsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, vrátane poučenia a vychádza z nesprávnej interpretácie príslušných ustanovení cestného zákona. Akékoľvek zásahy do vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam zo strany žalovaného nemajú opodstatnenie a sú realizované protiprávne. Žalovaný porušuje právo žalobcu na pokojné užívanie jeho majetku a spôsobuje mu škodu. III. Vyjadrenie žalovaného 16. Vo vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 23.05.2022 žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 17. Žalovaný uviedol, že ako cestný správny orgán vydal nevyhnutné opatrenie zo dňa 09.11.2021 podľa § 10 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 135/1961 Zb.“) vo veci odstránenia parkovacích zábran (parkovacie stĺpiky) a vodorovného dopravného značenia z miestnej cesty II. triedy A. (pred bytovým domom I. C. X, Bratislava – vchod z A. ulice). Žalovaný na základe vydaného a žalobcovi doručeného opatrenia zo dňa 09.11.2021 odstránil na A. ulici parkovacie zábrany dňa 23.11.2021, dňa 22.12.2021, dňa 05.01.2022 a dňa 20.01.2022. Proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č. k. 45C/3/2022-22 zo dňa 07.02.2022 podal žalovaný odvolanie. 18. Žalovaný nerozporoval, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností (pozemkov, ako ich žalobca vymedzil v žalobe) ani skutočnosť, že vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam žalobca platí daň z nehnuteľnosti. Na pozemkoch, parc. č. XXXXX/X a parc. č. XXXXX/XX sa však nachádza inžinierska stavba, ktorá nie je uvedená v rozhodnutí o zaplatení dane z nehnuteľnosti a vo vzťahu ku ktorej žalobca daň z nehnuteľnosti neplatí. Žalovaný ďalej uviedol, že zásah bol vykonaný iba na pozemku, parc. č. XXXXX/X, nie na všetkých pozemkoch uvedených žalobcom, a preto sa bude vyjadrovať iba vo vzťahu k pozemku, parc. č. XXXXX/X a inžinierskej stavbe na ňom postavenej (ďalej aj ako „parkovisko“), pretože nevyhnutné opatrenie zo dňa 09.11.2022 a zásahy boli vykonané len vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam. K otázke vlastníckeho práva k parkovisku žalovaný poukázal na § 1 ods. 1, 2 a 3, § 3d ods. 3, § 4b ods. 1 a § 10 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb., § 8 ods. 3 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 35/1984 Zb.“) a čl. 73 písm. f) štatútu Hlavného mesta SR Bratislava. Uviedol, že A. ulica je zaradená medzi cesty II. triedy, čo doložil protokolom zaradených miestnych ciest na území Bratislavy a zoznamom miestnych ciest, a priľahlá plocha k vozovke na A. ulici – parkovisko, nachádzajúce sa na pozemku, parc. č. XXXXX/X, tvorí súčasť miestnej cesty a tvorilo ju aj v čase predaja tohto pozemku žalobcovi. Parkovisko je pozemnou komunikáciou a tvorilo súčasť miestnej cesty
už v roku 1979. Žalobca vlastnícke právo k parkovisku nepreukázal, zatiaľ čo žalovaný svoje právo k parkovisku ako súčasti miestnej komunikácie nepochybne preukazuje. 19. Otázka, či je pozemná komunikácie samostatnou vecou, je riešená v judikatúre, napríklad v uznesení Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/18/2011 zo dňa 30.08.2012, avšak nie jednoznačne a jasne vo vzťahu k parkovisku. Žalovaný poukázal na to, že v tejto otázke je jednoznačnejšia česká judikatúra, ktorá uvádza, že miestna komunikácia môže byť samostatnou vecou v občianskoprávnom zmysle. Žalovaný uviedol, že podľa platnej právnej úpravy sú miestnymi cestami aj parkoviská vo vlastníctve obcí, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych ciest. Vlastníkom parkoviska je žalovaný ako obec, parkovisko nebolo uvedené ako predmet prevodu vlastníckeho práva v zmluve, ktorou žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Skutočnosť, že na pozemku, parc. č. XXXXX/X sa nachádza inžinierska stavba vyplýva aj z listu vlastníctva, na ktorom je v časti spôsob využívania pozemku uvedený kód 22, čo znamená, že je na pozemku postavená inžinierska stavba. Podľa stavebného zákona sa nekryté parkoviská považujú za inžiniersku stavbu. Pozemné komunikácie sa nezapisujú do katastra nehnuteľností a vlastníctvo k nim sa dokazuje relevantnými dokladmi, ktoré žalovaný predkladá. Žalovaný dal do pozornosti aj § 1 ods. 1 a § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“). Na základe uvedených zákonných ustanovení je žalobca ako vlastník pozemku, parc. č. XXXXX/XX povinný strpieť právo žalovaného zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa čl. 73 písm. f) štatútu Bratislavy vykonáva správu nad miestnymi komunikáciami II. triedy, teda aj nad priľahlou plochou k vozovke na A. ul. – parkovisku žalovaný. 20. Žalovaný ďalej uviedol, že uznesenie o neodkladnom opatrení, vydané Okresným súdom Bratislava III, č. k. 45C/3/2022-22 zo dňa 07.02.2022, je opatrením vo veci samej a žalobca v konaní pred okresným súdom a v predmetnej veci žiadal uloženie totožnej povinnosti žalovanému, a preto žalovaný tvrdí, že ide o prekážku litispendencie a v časti navrhovaného výroku – zákazu pokračovania v porušovaní práv žalobcu, spočívajúcom vo vstupe na nehnuteľnosti a v odstraňovaní parkovacích zábran nastala prekážka začatého konania. 21. Žalovaný tiež namietal, že žalobca nepodal správnu žalobu proti nevyhnutnému opatreniu v zákonnej lehote. Uviedol, že nevyhnutné opatrenie zo dňa 09.11.2021 bolo žalobcovi doručené už 30.11.2021. Lehota na podanie správnej žaloby proti opatreniu uplynula dňa 30.01.2022. Žalobcom opísané zásahy sú už výkonom nevyhnutného opatrenia a o samotnom zásahu sa žalobca dozvedel už v deň 30.11.2021, a preto lehota na podanie žaloby proti opatreniu zo dňa 09.11.2021 ako inému zásahu uplynula dňa 30.01.2022. Žalovaný zároveň uviedol, že žalobcom opísaný prvý a druhý protiprávny zásah sú už výkonom nevyhnutného opatrenia zo dňa 09.11.2021 a o samotnom zásahu orgánu verejnej správy sa žalobca dozvedel už 30.11.2021. 22. Žalovaný uviedol, že ako orgán štátneho odborného dozoru nad miestnymi cestami II. triedy podľa § 3c ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. vyzýval na základe vykonaného štátneho odborného dozoru zo dňa 10.08.2021 žalobcu na odstránenie dopravného značenia vo forme zvislej dopravenej značky. Žalobca po opakovanej výzve na základe vykonaného štátneho odborného dozoru zo dňa 28.09.2021 zvislé dopravné označenie odstránil, ale osadil na súčasť miestnej cesty – parkovisko zábrany (4 ks) na zabránenie parkovania bez určenia použitia dopravných zariadení cestným správnym orgánom. Túto skutočnosť žalovaný osvedčuje Protokolom č. 3 a fotodokumentáciou zo štátneho odborného dozoru zo dňa 11.10.2021. Keďže žalobca ohrozil súčasť miestnej cesty (parkovisko) a premávku na nej a sťažil jej údržbu, ako aj zavedenie parkovacej politiky Hlavného mesta SR Bratislavy v januári v roku 2022, žalobca využil svoju právomoc na odvrátenie takéhoto ohrozenia a uložil nevyhnutné opatrenie zo dňa 09.11.2021. Žalobcom namietané iné zásahy neboli zo strany žalovaného protiprávnym činom, ale išlo o výkon povinnosti správcu miestnej cesty a jej súčasti podľa § 3d ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. na základe nevyhnutného opatrenia vydaného podľa § 10 ods. 1 uvedeného zákona. Vlastnícke práva k pozemku neboli porušené, keďže zásah bol vykonaný na stavbe sa na ňom nachádzajúcej, nie na pozemku. Osadením zábran skôr žalobca spôsobil škodu žalovanému, pretože týmto konaním zasiahol do konštrukcie miestnej cesty. 23. K námietke, že žalobca mal na trvalé dopravné značenie záväzné stanovisko Krajského dopravného inšpektorátu, žalovaný uviedol, že uvedené neoprávňovalo žalobcu osadiť dopravné značenie na parkovisko. Krajský dopravný inšpektorát pred vydaním záväzného stanoviska neskúma ďalšie predpoklady a podmienky na použitie dopravného značenia, ako napríklad vlastníctvo alebo správcovstvo danej komunikácie. Uvedenie, že projekt trvalého dopravného značenia bol schválený Krajským dopravným inšpektorátom neznamená osvedčenie vlastníckeho práva k parkovisku alebo
obdobného právneho nároku k nemu. Na dané dopravné značenie nebolo schválené stanovisko správcu pozemnej komunikácie. 24. Pokiaľ ide o otázku užívania parkoviska vo vzťahu k podnikaniu žalobcu, žalovaný poukázal na to, že na zvislom dopravnom značení nebola použitá dodatková tabuľa upozorňujúca klientelu žalobcu na vyhradené parkovanie pre klientov reštaurácie. Na mieste bola osadená dodatková tabuľa s presne vymedzenými EČV vozidiel, pre ktoré bolo parkovisko vyhradené. Parkovisko teda neslúžilo pre klientov, ale pre konkrétne motorové vozidlá s predpokladom, že išlo o osobné vozidlá žalobcu. Ani následné osadenie parkovacích zábran neumožňovalo parkovanie pre klientov reštaurácie, keďže naopak zabraňovali parkovaniu motorových vozidiel osôb, ktoré od zábran nemali kľúče. 25. Žalovaný ďalej uviedol, že nevyhnutné opatrenie zo dňa 09.11.2021 nebolo vydané v správnom konaní podľa Správneho poriadku (v záhlaví nevyhnutného opatrenia je omylom uvedený odkaz na Správny poriadok). Ak by bolo vydané v správnom konaní, žalovaný by neopomenul uviesť v ňom aj poučenie o opravnom prostriedku. Žalovaný považoval za logické, že odvrátenie ohrozenia a sťaženia údržby miestnej komunikácie nemôže byť realizované v správnom konaní prostredníctvom správneho aktu (rozhodnutia) v zdĺhavom správnom konaní. Žalovaný následne uviedol argumentáciu k námietkam žalobcu, smerujúcim proti samotnému nevyhnutnému opatreniu zo dňa 09.11.2021. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania IV.1 Replika 26. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replike) zo dňa 08.07.2022 uviedol, že v správnej žalobe preukázal vlastnícke právo k nehnuteľnosti kópiou listu vlastníctva s poukazom na zásadu materiálnej publicity katastra nehnuteľností. Argument o neplatení dane z nehnuteľnosti za inžiniersku stavbu považuje za účelový a nepravdivý, predovšetkým s ohľadom na rozhodnutie žalovaného, ktorým bola žalobcovi vyrubená daň podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Podľa citovaného ustanovenia sú predmetom dane zastavaná plocha a nádvorie, vychádzajúc zhodne z druhu pozemku podľa predmetného LV. Žalobca podotkol, že rozhodnutie vyhotovil žalovaný z podkladov jemu dostupných. Pokiaľ teda žalovaný uvedené spochybňuje, popiera vlastné rozhodnutie. Z LV je preukázateľné, že pri pozemkoch - parcelné č. XXXXX/XX B. XXXXX/X (relevantná časť nehnuteľnosti žalobcu) síce v rámci spôsobu využívania pozemku ide o pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba, ale touto inžinierskou stavbou sa rozumie „nekryté parkovisko“ zhodne s tým, ako to vymedzuje legenda na LV pri spôsobe využívania pozemku. Výlučným vlastníkom parkoviska je žalobca. 27. Podľa žalobcu žalovaný bez ďalšieho nemôže modifikovať skutkový stav účelovým vykladaním si zákonných ustanovení nad rámec príp. v rozpore so zákonodarcom vymedzeným znením. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol nerelevantné ustanovenia a súdne rozhodnutia, ktoré riešia odlišný skutkový stav, napr. účelové zo skutkovým stavom nesúvisiace citácie: (i) čo je pozemnou komunikáciou; (ii) čo je súčasťou diaľnic a ciest a (iii) že súčasťou pozemných komunikácií sú aj verejné parkoviská. V danom prípade nejde o verejné parkovisko, ktoré by bolo vo vlastníctve obce. 28. Vo vzťahu k zákonu č. 66/2009 Z. z. uviedol, že tento stanovil, že pokiaľ sa vykonajú pozemkové úpravy (ak nie je možné dosiahnuť dohodu medzi obcou, resp. VÚC a vlastníkom pozemku), do tohto času sa zakotvuje zákonné vecné bremeno v prospech obcí a VÚC. Ak by aj išlo o tento prípad, žalovaný by musel mať na predmetnom LV zapísané minimálne vecné bremeno spočívajúce v rozsahu práv, ktorému predchádzal vznik zo zákona, čo nie je splnené, pretože LV je bez tiarch. Akékoľvek zásahy do vlastníckeho práva nariadené alebo priamo realizované žalovaným na nehnuteľnosti žalobcu sú protiprávne, v rozpore so zákonom a žalobcu vo výkone vlastníckeho práva obmedzujú a spôsobujú mu škodu. Kvôli konaniu žalovaného momentálne nemôže žalobca voľne užívať svoje parkovisko, pretože na ňom žalovaný svojvoľne vyznačil vodorovné dopravné značenie, opakovane odstránil žalobcove parkovacie zábrany a jeho pozemok svojvoľne zaradil do svojej parkovacej politiky. Uvedeným konaním teda na pozemku žalobcu parkujú vozidlá tretích osôb, za čo žalovaný inkasuje parkovné. 29. Osadenie dopravných značiek a parkovacích zábran na výlučnom súkromnom parkovisku žalobcu bolo vykonané z dôvodu odporúčaní mestskej polície, ktorá nemala kompetencie riešiť neustále obsadzovanie týchto nehnuteľnosti tretími osobami a spôsob ich osadenia prebehol schvaľovacím procesom na dopravnom inšpektoráte a v súlade s projektom osadenia dopravného značenia v zmysle vyhlášky MV SR č. 30/2020 Z. z. a STN 01 80 20, vyhotoveným na tento účel. 30. Žalovaný naďalej aj napriek nariadenému neodkladnému opatreniu v zmysle § 332 ods. 1 CSP vykonateľnému doručením dňa 28.02.2022 opätovne vykonal zásah do vlastníckeho práva žalobcu, a to
vstupom na nehnuteľnosť a natretím vodorovného dopravného značenia sivou farbou, čím porušil súdom uloženú povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu a spôsobil žalobcu ďalšiu škodu. 31. Poukázal na to, že žalovaný nie je vo vyjadrení konzistentný a nazýva dotknutý pozemok raz priľahlou plochou, raz súčasťou či inžinierskou stavbou, na jednom mieste nespochybňuje výlučné vlastnícke právo žalobcu, inokedy sa bez ďalšieho tituluje vlastníkom časti nehnuteľnosti a pod. Namietal aj skutočnosť, že žalovaný spochybňoval užívanie parkoviska pre klientov žalobcu. 32. Podľa názoru žalobcu, ak by aj pripustil pochybnosti o vlastníctve nehnuteľnosti alebo jej časti, za týchto okolností by nastúpil inštitút vydržania vlastníckeho práva podľa § 134 v spojení s § 129 a nasl. OZ. Poukázal na to, že žalovaný sa na údržbe nehnuteľnosti nepodieľal. 33. Žalobca rozporoval aj námietku žalovaného o zmeškaní lehoty na podanie správnej žaloby a námietku prekážky litispendencie s poukazom na názor Najvyššieho súdu SR vyjadrení v rozhodnutí, sp. zn. 1Sžr/56/2014 k neexistencii prekážky litispendencie medzi civilnou a správnou vecou. Z opatrnosti však navrhol, aby správny súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 45C/3/2022. 34. Všetky zvyšné argumenty žalovaného podľa žalobcu opisujú skutkový stav modifikovane, v rozpore so skutočnosťou, žalovaný svojvoľným výkladom zákonných ustanovení skutkový stav prispôsobuje vo svoj prospech, tieto vzťahuje na úplne inú skutkovú situáciu, než tú, ktorej sa týka správna žaloba, a tak si svojvoľne, bez ďalšieho uzurpuje účasť na správe nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktorá pod správu žalovaného nepatrí. IV.2 Duplika 35. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (duplike) zo dňa 11.11.2022 uviedol, že navrhuje, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. 36. Žalovaný v prvom rade poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3Co/77/2022 – 131 zo dňa 07.07.2022, ktorým odvolací súd uznesenie (o nariadení neodkladného opatrenia) súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Podľa odvolacieho súdu list vlastníctva podľa jeho obsahu osvedčoval len vlastníctvo k dotknutým pozemkom a nie právny vzťah k inžinierskym stavbám. To, že na týchto pozemkoch je umiestnené nekryté parkovisko, vyplýva len z uvedenia spôsobu užívania pozemku - zastavanej plochy. Vo vzťahu k parkovisku, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, žalobca podľa odvolacieho súdu právny vzťah neosvedčil. Odvolací civilný súd ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že o odstránení parkovacích zábran a vodorovného dopravného značenia bolo rozhodnuté príslušným cestným správnym orgánom, pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení je dostatočne osvedčené, že zásah žalovaného nebol protiprávny. Pokiaľ žalobca považuje tento zásah cestného správneho orgánu za nezákonný a podal aj správnu žalobu na jeho preskúmanie, tak v tomto konaní správny súd rozhodne o tom, či týmto opatrením a jeho realizáciou došlo k porušeniu jeho práv. Z uvedeného názoru Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu podľa žalovaného vyplýva, že Žalobca v konaní o Neodkladnom opatrení neosvedčil skutočnosti potrebné na bezodkladné upravenie pomerov ani nepreukázal vlastnícke právo k inžinierskej stavbe – parkovisku postavenej na pozemku, parc. č. XXXXX/X, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Toto výlučné vlastníctvo k uvedenému pozemku je jediná vec, ktorú žalobca relevantným spôsobom v tomto konaní dokázal a ktorú žalovaný nerozporuje. Žalobca v tomto konaní nedokladoval žiadne iné dôkazy na podporu svojho vlastníckeho práva k parkovisku, než aké predložil Okresnému súdu Bratislava III v súdnom konaní vo veci neodkladného opatrenia, a kde v odvolacom konaní odvolací súd konštatoval, že žalobca neosvedčil právny vzťah k parkovisku. 37. K otázke platenia daní z nehnuteľnosti žalovaný uviedol, že trvá na svojom vyjadrení, že žalobca preukázal iba platenie dane za pozemky. Fakt, že žalobca platí daň za pozemok, ktorý je vedený ako druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria neznamená, že platí túto daň aj za stavby postavené na danom pozemku. Zároveň zdôraznil, že v prípade prevodu vlastníckeho práva k pozemku na inú osobu - kupujúceho, automaticky neprechádza vlastnícke právo stavieb na tomto pozemku na kupujúceho. Vlastnícke právo k inžinierskej stavbe – parkovisku na žalobcu prejsť kúpnou zmluvou ani nemohlo, keďže vlastníkom stavby predávajúci nebol. 38. Žalovaný ďalej uviedol, že vo vyjadrení k žalobe vecne definoval, na základe akého právneho základu spadá parkovisko pod miestnu cestu ako inžiniersku stavbu, pričom svoje vlastnícke právo podložil aj listinnými dôkazmi. Keďže sa inžinierske stavby nezapisujú na list vlastníctva, je potrebné ich vlastníctvom preukázať hodnovernými dôkazmi, ako napr. v tom prípade listinnými archívnymi dokumentmi zo strany žalovaného. Žalobcom predložené listiny – kúpna zmluva a potvrdenie o úhrade dane z nehnuteľnosti nepreukazujú vlastnícke právo žalobcu k stavbe -parkovisko. Nie je relevantné ani
to, že Krajský dopravný inšpektorát vydal súhlasné stanovisko, pretože Krajský dopravný inšpektorát pri vydávaní stanovísk k osádzaniu dopravných značiek a zariadení nerieši vlastnícke vzťahy k pozemkom ani k ploche, na ktorých majú byť dopravné značky a zariadenia osadené. K vydržaniu vlastníckeho práva dôjsť nemohlo, pretože k vydržaniu chýba atribút oprávnenosti držby – žalobca nikdy nemal parkovisko v oprávnenej držbe, nikdy za parkovisko neplatil daň z nehnuteľnosti. Za oprávnenosť držby nemožno pokladať nelegálne osadenie zvislého dopravného značenia evokujúce vyhradené parkovanie pre žalobcu. 39. Žalovaný uviedol, že na spornej nehnuteľnosti (parkovisku) nevyznačil žiadne vodorovné dopravné značenia ani nezaradil pozemok, parc. č. XXXXX/X do parkovacej politiky mesta, pretože do parkovacej politiky mesta sa „zaraďujú“ miestne cesty a nie pozemky (pravidlá parkovacej politiky sú bližšie určené vo VZN hlavného mesta SR Bratislavy č. 10/2021 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel). Žalovaný uvádza, že nikde vo VZN č. 10/2021 nie je písané, že sa vzťahuje na pozemky. Parkovacia politika a jej implementácia sa vzťahuje na miestne cesty nachádzajúce sa na území Bratislavy. 40. Žalovaný zotrval na námietke zmeškania lehoty na podanie správnej žaloby. 41. V závere vyjadrenia žalovaný zhrnul, že žalovaný nezasiahol do pozemku, parc. č. XXXXX/X vo vlastníctve žalobcu, ale do svojho vlastníctva – súčasti miestnej cesty – parkoviska, ktoré sa nachádza na tomto pozemku a vôbec nezasiahol do ostatných pozemkov označených žalobcom v žalobe. Svoje vlastnícke právo v konaní žalovaný preukázal listinami zákonnými ustanoveniami. Žalovaný na parkovisku preukázateľne neodstraňoval zvislé dopravné značenie, odstraňoval vodorovné dopravné značenie a parkovacie zábrany na parkovisku, nie na pozemku, parc. č. XXXXX/X, a to na základe nevyhnutného opatrenia v spojení s § 3d ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. ako správca a vlastník miestnej cesty a jej súčasti – parkoviska. Žalovaný vyjadril nesúhlas s návrhom žalobcu v časti uloženia povinnosti žalovanému zo strany súdu spočívajúcej v osadení parkovacích zábran, zvislého a vodorovného dopravného značenia na sporné pozemky žalobcu, pretože na týchto pozemkoch žalovaný nevykonal žiaden zásah, zásah bol vykonaný iba na parkovisku ako samostatnej inžinierskej stavbe s iným vlastníkom ako je vlastník pod touto stavbou. Žalovaný nesúhlasí so zrušením nevyhnutného opatrenia, ani oznámenia o zamietnutí námietok, lebo tieto nijakým spôsobom nezasiahli do vlastníckeho práva Žalobcu k pozemkom v jeho vlastníctve. V. Konanie na správnom súde 42. Podľa ustanovenia § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 43. Podľa § 6 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“ 44. Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. f) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.“ 45. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.“ 46. Podľa ustanovenia § 135 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k).“ 47. Podľa ustanovenia § 252 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.“ 48. Podľa ustanovenia § 252 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.“ 49. Podľa ustanovenia § 254 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.“ 50. Podľa ustanovenia § 261 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.“ 51. Správny súd v Bratislave uznesením, č. k. BA-7Sa/15/2022-160 zo dňa 13.07.2023 žalobu v časti žalobného návrhu III. o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. D. E. XXXXX/XXXX-XXXXXX
zo dňa 09.11.2021 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. D. E. XXXXX/XXXX-XXXXXX vylúčil na samostatné konanie, ktoré je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 6S/118/2023. 52. Správny súd uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začali svoju činnosť 01.06.2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 16Sa a 18 Sa a následne bola dňa 21.05.2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa. 53. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10, § 13 ods. 2 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu a postupu žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 261 SSP zamietnuť. Správny súd rozhodol vo veci na pojednávaní a meritórne rozhodnutie vo veci bolo verejne vyhlásené dňa 04.08.2026 (§ 137 ods. 3 SSP). VI. Právne posúdenie veci správnym súdom 54. Súd namietaný iný zásah orgánu verejnej správy preskúmal v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP), pričom vychádzal zo stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia správneho súdu (§ 135 ods. 2 písm. a) SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal predovšetkým zo žalovaným predloženého administratívneho spisu. 55. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 04.08.2026 opätovne poukázal na spôsob nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnostiam v roku 2008 a na skutočnosť, že riadne platil daň z nehnuteľnosti. Žalovaný sa nestaral o dotknuté nehnuteľnosti ani o stavbu na nich postavenú. Podmienkou skolaudovania reštaurácie bolo preukázanie zabezpečenia tzv. statickej dopravy (parkovacích miest). Kontrolu vykonanú žalovaným v roku 2021 žalobca považuje účelovú s cieľom zavedenia parkovacieho systému PAAS. Poukázal na to, že ani v katastri nehnuteľností nie je zapísané vecné bremeno k dotknutej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Žalobca považuje za nesprávne, až na hranici zneužitia moci, že subjekt, ktorý nadobudol vlastnícke právo k pozemku, aj k stavbe na ňom postavenej, nerušene ich užíval viac ako 10 rokov a uhrádzal všetky dane a poplatky spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti, je vo výkone svojho vlastníckeho práva rušený. Žalobca poukázal aj na to, že cesta nie je vedená v pasporte ciest a žalovaný vychádza pri preukazovaní svojho vlastníckeho práva k stavbe len z technickej dokumentácie s poukazom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 2Svk/10/2024, v ktorom kasačný súd konštatuje, že preukázanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nemôže vychádzať len z technickej dokumentácie. Žalobca uviedol, že nimi tvrdený nezákonný iný zásah stále trvá, pretože žalovaný realizuje na nehnuteľnosti žalobcu parkovaciu politiku mesta spojenú s úhradou poplatkov za parkovanie motorových vozidiel. Žalovaný nepreukázal svoje vlastnícke právo k stavbe (parkovisku). Uviedol, že nespochybňuje, že inžinierske stavby sa nezapisujú do katastra nehnuteľností, žalovaný však nepreukázal svoje vlastnícke právo ani iným spôsobom. Ak žalovaný tvrdí, že vykonáva správu a údržbu na tejto stavbe, je to vylúčené, pretože na nej boli osadené zábrany. Pokiaľ ide o vecné bremeno, nebolo uvedené žiadne konanie o zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností. Čo sa týka kódu uvedeného na liste vlastníctva, len uvedenie kódu nesvedčí o vlastníckom práce žalovaného k zvršku pozemku. Ak došlo k pochybeniu v kolaudačnom konaní, toto pochybenie nemôže ísť na úkor žalobcu. Ak nič iné, je presvedčený, že vlastnícke právo k stavbe na pozemku vydržal. Nekúpil by si pozemok s vedomím, že ho následne nebude môcť užívať na účel, na ktorý je určený. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 04.08.2026 uviedla, že vlastníctvo k pozemkom nie je medzi účastníkmi konania sporné. Spornou otázkou je vlastníctvo a právny režim nekrytého parkoviska nachádzajúceho sa na pozemku, parc. č. XXXXX/X, na ktorom žalovaný vykonal odstránenie parkovacích zábran a vodorovného dopravného značenia. Predpoklad žalobcu, že vlastníctvo pozemku automaticky znamená aj vlastníctvo parkoviska nachádzajúceho sa na pozemku, je mylný. Žalovaný preukázal, že parkovisko predstavuje inžiniersku stavbu a zároveň súčasť miestnej cesty A. ulica, ktorá je zaradená medzi v sieti miestnych ciest ako miestna cesta II. triedy. Zo zákona č. 135/1961 Zb. vyplýva, že miestne cesty sú vo vlastníctve obce a obec vykonáva ich správu. Žalovaný svoje tvrdenia podložil historickými a archívnymi dokumentami, technickou správou výstavby sídliska J., plánmi komunikácií, technickou mapou z roku 1979 a dokumentami preukazujúcimi zaradenie A. ulice do siete miestnych ciest. Žalobca v konaní nepredložil žiaden relevantný dokument preukazujúci jeho vlastníctvo k stavbe parkoviska. Kúpna zmluva z roku 2008 preukazuje iba prevod pozemkov. List vlastníctva ani rozhodnutia o vyrubení dane z nehnuteľnosti nepreukazujú vlastníctvo žalobcu k stavbe. Žalovaný poukázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Co/77/2022 zo dňa 07.07.2022. Pri zásahu
žalovaný postupoval ako cestný správny orgán, vlastník a správca miestnej cesty. Na základe štátneho odborného dozoru bolo zistené, že na parkovisku sú osadené bez príslušných povolení parkovacie zábrany a vyznačené dopravné značenie. Žalovaný preto vydal ako cestný správny orgán nevyhnutné opatrenie podľa § 10 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. a následne zabezpečil jeho realizáciu. Odstránenie parkovacích zábran nepredstavovalo svojvoľný alebo nezákonný zásah, ale výkon zákonných oprávnení a povinností vlastníka a správcu miestnej cesty. Nedošlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom, ale išlo o výkon oprávnení k miestnej ceste. Správca miestnej cesty si musí plniť povinnosti aj bez toho, aby vydal nevyhnutné opatrenie podľa § 10 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. Parkovisko nebolo určené dopravným značením cestným správnym orgánom na vyhradenie pre súkromné osoby. Samotné stanovisko krajského dopravného inšpektorátu nezakladá vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Žalovaný nesúhlasil, že sú splnené podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k stavbe, keďže nebola preukázaná oprávnená držba ani splnenie ostatných zákonných podmienok vydržania. Opätovne poukázal na skutočnosť, že žaloba podľa jeho názoru bola podaná oneskorene. Súd nerozhoduje o osadení dopravného značenia a dopravných zariadení. Súd tiež nemôže prikázať obnoviť stav na parkovisku pred zásahom, pretože tento stav nebol legálny a neprešiel zákonom stanoveným postupom určovania použitia dopravného značenia. Žalobca nevykonáva údržbu stavby v tom zmysle, že by to negovalo správcovstvo žalovaného. Pokiaľ ide o kolaudačné rozhodnutie k reštaurácii resp. podmienke statickej dopravy, stavebný úrad podľa žalovaného zrejme v kolaudačnom konaní pochybil. Pokiaľ ide o vecné bremeno, ide o zákonné vecné bremeno a jeho nezapísanie do katastra nehnuteľností nemôže ísť na ťarchu oprávneného z vecného bremena. Zábrany boli osadené žalobcom až v roku 2021, nie v roku 2010 a išlo o reakciu na výzvu žalovaného na odstránenie zvislého dopravného značenia. Namiesto toho žalobca osadil zábrany, ktoré sú tiež dopravným zariadením. Žalobca neosvedčil svoje vlastnícke právo k stavbe a naopak žalovaný preukázal, že postupoval v súlade so zákonom č. 135/1961 Zb. a vykonával práva vlastníka a správcu cesty. 56. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.“ 57. Podstatou žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej ochrany proti takým formám konania orgánov verejnej správy, ktoré majú neformálnu, faktickú povahu a ktoré nie sú rozhodnutím alebo opatrením v zmysle SSP. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie, sp. zn. 10Sžk/27/2020 z dňa 24.02.2022; uznesenie, sp. zn. 6Sžk 30/2020 zo dňa 24.02.2022; uznesenie, sp. zn. 2Sžk/20/2019 zo dňa 26.01.2022) vyplýva, že žaloba proti inému zásahu má subsidiárnu povahu. Možno ju úspešne uplatniť len vtedy, ak nie je k dispozícii iný, primárny prostriedok právnej ochrany, akým je napríklad všeobecná správna žaloba proti rozhodnutiu alebo opatreniu. 58. Kľúčovou vo veci bola právna otázka, či žalobcom vymedzený postup žalovaného má povahu iného zásahu orgánu verejnej správy. 59. Právna úprava obsiahnutá v Správnom súdnom poriadku definuje pojem iný zásah v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) ako faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Podľa uvedeného zákonného vymedzenia má iný zásah orgánu verejnej správy na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia čisto faktickú povahu, nepredchádzalo mu žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Faktický postup znamená, že ide o priame bezprostredné konanie, ktoré jednak v procesnej rovine nemá povahu administratívneho konania a súčasne po formálnej stránke nemá charakter rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Pri inom zásahu sa vyžaduje priamy dotyk na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. V zásade ide o úkony, ktoré sú záväzné pre osoby, voči ktorým smerujú, a tieto osoby sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť, a to na základe určitého nariadenia alebo príkazu. Judikatúra Najvyššieho súdu SR pojem „zásah“ definovala ako aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného „zásahu“ „pokynu“ alebo „donútenia“ zameraného priamo proti poškodenému, resp. proti nemu priamo vykonaného. Naproti tomu zásahom nie je vydanie alebo nevydanie právneho predpisu, či rozhodnutia správneho orgánu alebo nečinnosť orgánu verejnej správy (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Sžz/3/2010 zo dňa 15.02.2011). Môže ísť tiež o postup, ktorý nie je založený na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočíva vo faktickej
činnosti proti dotknutej osobe a realizuje sa v rozpore s požiadavkami zákonnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžz/2/2011 zo dňa 27.10.2011). 60. Pod pojem iný zásah teda spadá množstvo faktických činností správnych orgánov, na ktoré sú oprávnené na základe rôznych právnych predpisov. Ide o úkony neformálne, pre ktoré môžu, ale aj nemusia byť stanovené presné pravidlá, napr. faktické pokyny (typické v doprave), bezprostredné zásahy (pri ohrození, pri demonštrácii, príkazy na vykonanie nápravy), zaisťovacie úkony atď. Ide teda všeobecne o úkony, ktoré nie sú vykonané formou rozhodnutí, ale napriek tomu sú záväzné pre osoby voči ktorým smerujú, a tie sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť, a to na základe ako písomného, tak i faktického (ústneho či inak vyjadreného) pokynu či príkazu. Okrem neformálnosti samotného zásahu je neformálne i donútenie v prípade nerešpektovania pokynu či príkazu, hoci i donútenie je zahrnuté pod legislatívnu skratku „zásah“ (pozri rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 2Aps/3/2004 zo dňa 03.08.2005). 61. Na druhej strane, rozhodnutie resp. opatrenie orgánu verejnej správy predstavuje akt aplikácie hmotného práva. Obsahom rozhodnutia resp. opatrenia správneho orgánu je odôvodnené riešenie konkrétnej právnej situácie, ktorá spočíva napr. v zmene práva a povinnosti, odňatí oprávnenia, uložení povinnosti, prípadne v nevyhovení žiadosti. 62. Zo skutočností uvedených v žalobe, ako aj z ďalších podaní adresovaných správnemu súdu, vyplýva, že podľa žalobcu iný zásah orgánu verejnej správy spočíval v tom, že žalovaný resp. ním poverené osoby opakovane vstupovali na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, odstraňovali parkovacie zábrany vo vlastníctve žalobcu z týchto nehnuteľností a tieto po odstránení odniesli. Žalovaný nepopieral vykonanie uvedených úkonov, avšak uviedol, že ich vykonal na základe ním vydaného opatrenia zo dňa 09.11.2021, ktorým nariadil podľa § 10 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. nevyhnutné opatrenie vo veci odstránenia parkovacích zábran (parkovacie stĺpiky) a vodorovného dopravného značenia z miestnej cesty II. triedy A. (pred bytovým domom I. C. X, XXX XX G. – vchod z A. ul.) v Bratislave, a to a) parkovacie zábrany (parkovacie stĺpiky) v počte 4 ks, ktoré sú umiestnené na miestnej komunikácii parc. č. XXXXX/X, k. ú. H. a b) vodorovné dopravné značenie č. 622 v počte 4 ks – parkovacie miesta – s prekrížením boxu, ktoré sú umiestnené na miestnej ceste, parc. č. XXXXX/X, k. ú. H., a to z nehnuteľnosti, ktorá nie je vo vlastníctve žalobcu (parkovisko). 63. Pokiaľ teda žalobca vymedzil iný zásah orgánu verejnej správy práve ako odstraňovanie parkovacích zábran nachádzajúcich sa na stavbe (vlastníctvo ku ktorej bolo medzi účastníkmi konania sporné) postavenej na pozemku vo vlastníctve žalobcu, v tom prípade samotné odstraňovanie parkovacích zábran je už právnym dôsledkom správneho aktu orgánu verejnej správy vydaného v administratívnom konaní, resp. samotným právnym účinkom tohto aktu (opatrenia). Účinnosť správneho aktu orgánu verejnej správy predstavuje jeho schopnosť vyvolať zamýšľané právne účinky vo vzťahu k jeho adresátom, a preto tieto účinky nie je možné považovať za iný zásah, t. j. za faktický postup orgánu verejnej správy, ale za pôsobenie samotného správneho aktu. Tu považuje správny súd za potrebné pristaviť sa pri tvrdení žalovaného, že opatrenie zo dňa 09.11.2021 nebolo vydané v administratívnom konaní. Administratívnym konaním sa podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Nielen rozhodnutia, ale aj opatrenia sú správne akty vydávané orgánmi verejnej správy v administratívnom konaní. Postup žalovaného – vstup na pozemok žalobcu a odstraňovanie parkovacích zábran zo stavby na ňom postavenej – bol realizovaný na základe opatrenia zo dňa 09.11.2021, pričom z hľadiska procesu prijatia bolo opatrenie zo dňa 09.11.2021 výsledkom administratívneho konania. Vo veci absentujú pojmové znaky faktického postupu (iného zásahu), ktorými sú (i) absencia formalizovaného konania, (ii) bezprostrednosť a (iii) forma. Namietanému faktickému postupu žalovaného predchádzal formalizovaný postup žalovaného, ktorý vyústil do vydania písomného nevyhnutného opatrenia. Žalovaný nepochybne pre vydaním opatrenia zo dňa 09.11.2021 skúmal, či sú splnené zákonné podmienky pre uloženie nevyhnutného opatrenia podľa § 10 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb., čo vyplýva aj z Protokolov č. 1 až 3. Nebol splnený ani znak bezprostrednosti, pretože nešlo o okamžité a priame uplatnenie moci resp. oprávnenia orgánu verejnej správy priamo na mieste samom. Ešte pred vydaním nevyhnutného opatrenia zo dňa 09.11.2021 bola žalobcovi doručená výzva na vyjadrenie a vykonanie nápravy zo dňa 13.09.2021 (ku ktorej sa žalobca písomne vyjadril) a následne mu bolo doručené písomné nevyhnutné opatrenie zo dňa 09.11.2021, k realizácii ktorého žalovaný pristúpil až potom, keď nedošlo po doručení neodkladného opatrenia zo dňa 09.11.2021 žalobcovi k odstráneniu parkovacích zábran a vodorovného dopravného značenia zo strany žalobcu. Iný zásah nemá formu rozhodnutia alebo opatrenia, zatiaľ čo v tejto veci bolo žalovaným vydané formálne opatrenie na základe zákona, ktoré obsahovalo náležitosti ako výrok, odôvodnenie či označenie orgánu, ktorý opatrenie vydal, dátum vydania opatrenia, úradnú pečiatku a podpis s uvedením
mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Správny súd poukazuje na § 23 zákona č. 135/1961 Zb., podľa ktorého sa na konanie podľa tohto zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je výslovne ustanovené inak, pričom § 10 zákona č. 135/1961 Zb. použitie správneho poriadku nevylučuje. 64. Právne účinky opatrení orgánov verejnej správy môžu byť rôzne a podobajú sa na právne účinky rozhodnutí. Je nevyhnutné dôsledne rozlišovať medzi (iným) zásahom orgánu verejnej správy a právnymi účinkami, ktoré vyplývajú z už skôr vydaného správneho aktu orgánu verejnej správy. Ak orgán verejnej správy vydá v administratívnom konaní opatrenie, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, všetky následné kroky, ktoré smerujú k jeho výkonu alebo ktoré z neho logicky vyplývajú, sú už len jeho účinkami. Tieto účinky nie sú novým, samostatným zásahom do práv žalobcu, ale sú len materializáciou obsahu pôvodného správneho aktu. Proti opatreniu existuje iný, primárny prostriedok ochrany, a to všeobecná správna žaloba, ktorou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Žalobca nakoniec napadol aj samotné nevyhnutné opatrenie zo dňa 09.11.2021 a jeho zákonnosť je predmetom prieskumu v samostatnom správnom súdnom konaní na tunajšom súde. Žaloba proti inému zásahu je subsidiárnym inštitútom a je prípustná len vtedy, ak neprichádza do úvahy podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Účastník konania si teda nemôže voliť, ktorú z týchto žalôb bude považovať za výhodnejšiu. 65. Pripustením výkladu, že pod pojem „iný zásah“ patria aj účinky opatrenia, by sa obchádzal systém prípadných riadnych opravných prostriedkov, ako aj lehôt na podanie všeobecnej správnej žaloby proti opatreniu orgánu verejnej správy, keďže by sa následne napádali jeho účinky ako samostatný „iný zásah“. 66. Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR sa súdnej ochrany možno domáhať len zákonom ustanoveným postupom. Bez preukázania iného zásahu orgánu verejnej správy nesvedčí žalobcovi ani žalobná legitimácia, ktorá je základným predpokladom pre úspešnosť vo vzťahu k tomuto typu žaloby podľa Správneho súdneho poriadku. 67. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že postup žalovaného, tak ako ho vymedzil žalobca, nie je iným zásahom podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, žalobca zároveň nepreukázal akýkoľvek iný zásah do jeho práv a oprávnených záujmov, okrem následkov opatrenia žalovaného, ktoré je spôsobilým predmetom samostatného súdneho prieskumu, a preto správny súd žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy ako nedôvodnú uznesením podľa § 261 SSP zamietol. Vzhľadom na uvedený právny záver sa správny súd nezaoberal ďalšími vecnými a procesnými námietkami účastníkov konania. 68. Správny súd zamietol návrh žalobcu zo dňa na prerušenie konania do skončenia konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vedeného na (v tom čase) Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 45S/3/2022. Okrem toho, že uvedené konanie, vychádzajúc z listín predložených účastníkmi konania, už bolo právoplatne ukončené, neriešila sa v tejto veci otázka, ktorá by mala význam pre rozhodnutie správneho súdu v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy. 69. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 (a contrario) a § 168 SSP. Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom správny súd nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).