Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/11/2022 1022200064 14. 08. 2026 JUDr. Michaela Machová, Ph.D. ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200064.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 13 BA-5S/11/2022 Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D., a z členov senátu JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca) a JUDr. Natálie Stahovcovej, vo veci žalobcu: mesto Modrý Kameň, Mariánske nám. 1, 992 01 Modrý Kameň, zastúpeného JUDr. Ela Kocková, advokátka, so sídlom Hontianske Nemce 406, 962 65 Hontianske Nemce, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12434-P/2021 zo dňa 03. 12. 2021, takto rozhodol: 12 BA-5S/11/2022 I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Úradu pre verejné obstarávanie č. 12434-P/2021 zo dňa 03. 12. 2021 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žiadnemu z účastníkov konania súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 12 BA-5S/11/2022 I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie, odbor legislatívno-právny (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) č. 8260-3000/2021 zo dňa 25. 08. 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bola žalobcovi podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 08. 2018 (ďalej len „zákon o VO“) uložená pokuta vo výške 30 338,38 Eur z dôvodu, že zvolenou formou kombinácie zmluvných vzťahov, a to uzavretím Kúpnej zmluvy č. KZ M1/2018 zo dňa 06. 07. 2018 (ďalej len „Kúpna zmluva“) v znení Dodatku č. 1 zo dňa 12. 10. 2018 so spoločnosťou D.M.V. s.r.o., Prše 727, 992 01 Modrý Kameň (od 25. 10. 2018 so sídlom Slatinka 176, 991 03 Pôtor), IČO: 46 881 140 (ďalej len „stavebník“), ktorej predchádzalo uzavretie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 13. 01. 2015 (ďalej len „zmluva o budúcej kúpnej zmluve 1“), Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve stavby č. 3/2016 zo dňa 15. 02. 2016 v znení jej dodatkov (ďalej len „zmluva o budúcej kúpnej zmluve 2“) medzi žalobcom a stavebníkom, neoprávnene aplikoval výnimku podľa ustanovenia § 1 ods. 2 písm. c) zákona o VO, keď zadal zákazku na uskutočnenie výstavby „Obecných nájomných bytov 14 b.j. obytná zóna Majer v Modrom Kameni“ a príslušnej technickej vybavenosti (ďalej
aj ako „stavba“) bez splnenia povinnosti postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, čím sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu spôsobom alebo postupom ustanoveným zákonom o VO. 2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán poukázal na skutočnosť, že zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve 1 a 2 je od začiatku zrejmý úmysel žalobcu nadobudnúť výlučné vlastníctvo k stavbe. Výsledkom tohto postupu bez aplikácie zákona o VO bolo podľa prvostupňového orgánu uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi žalobcom a stavebníkom. Takýto postup predstavuje podľa prvostupňového orgánu obchádzanie zákona o VO za účelom obchádzania zadávania zákaziek na stavebné práce, pričom zo skutkových okolností predmetného prípadu je zrejmé, že postup žalobcu bol zjavným príkladom práve takéhoto obchádzania zákona. 3. Na základe podaného rozkladu žalobcom predseda Úradu pre verejné obstarávanie rozhodnutím č. 12434-P/2021 zo dňa 03. 12. 2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo aj „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podľa žalovaného nie je možné akceptovať tvrdenie žalobcu, že v danom prípade sa jednalo o kúpu nehnuteľností, ak z obsahu vyhlásenia obchodnej verejnej súťaže (ďalej len „vyhlásenie OVS“), zmluvy o budúcej kúpnej zmluve 1 a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve 2 je zrejmý zámer žalobcu nadobudnúť vlastnícke právo k nájomnému bytovému domu ešte pred začatím jeho výstavby a hlavne, ak v čase uzavretia obidvoch zmlúv o budúcej kúpnej zmluve predmetný bytový dom ešte neexistoval. Podľa žalovaného už v čase vyhlásenia OVS si bol žalobca preukázateľne vedomý skutočnosti, že nájomné byty v jeho katastrálnom území neexistujú a bude potrebné ich za účelom nadobudnutia najskôr postaviť. Od začiatku bol preto podľa žalovaného zrejmý žalobcov úmysel nadobudnúť výlučné vlastníctvo k bytovému domu a súvisiacej technickej infraštruktúre hneď po ich výstavbe. Z predložených dokumentov je podľa žalovaného zrejmé, že predmetné nájomné byty boli naprojektované a zrealizované podľa inštrukcií a požiadaviek žalobcu (štyri trojizbové, šesť dvojizbových a štyri jednoizbové byty s priemernou podlahovou plochou bytu 48,70 m2) tak, aby spĺňali podmienky na získanie úveru, nenávratnej pôžičky zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ďalej aj ako „ŠFRB“) a na poskytnutie dotácie na rozvoj bývania. 4. Podľa žalovaného uvedený postup predstavuje obchádzanie zákona o VO za účelom obchádzania zadávania zákaziek na stavebné práce. Žalovaný mal za preukázané, že žalobca bez uplatnenia riadneho postupu verejného obstarávania vybral hospodársky subjekt (stavebníka), ktorého definoval v zmluvách o budúcej kúpnej zmluve a ktorému bez riadnej hospodárskej súťaže de facto zadal zákazku na uskutočnenie stavebných prác, a to za protiplnenie dohodnuté v zmluvách o budúcej kúpnej zmluve a v kúpnej zmluve. Týmto postupom a kombináciou uzatvorených zmluvných vzťahov sa žalobca podľa žalovaného vyhol postupu podľa zákona o VO, čím obmedzil riadnu hospodársku súťaž. Podľa žalovaného nie je možné obchodnú verejnú súťaž prirovnávať k verejnému obstarávaniu a jeho právnej úprave. Absencia základnej publicity verejného obstarávania predstavuje podľa žalovaného flagrantné porušenie princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie, z ktorých vyplývajú povinnosť transparentnosti a povinnosť zabezpečenia zodpovedajúceho stupňa zverejnenia umožňujúceho otvorenie trhu hospodárskej súťaži v prospech každého potenciálneho uchádzača. Žalovaný uviedol, že nakoľko v danom prípade nedošlo k zverejneniu zákazky vo Vestníku verejného obstarávania, ako miesta, na ktoré koncentrujú dodávatelia svoju pozornosť, pri predmetnej zákazke na stavebné práce, zadanej bez akéhokoľvek súťažného postupu podľa zákona o VO, nedošlo k zachovaniu čestnej hospodárskej súťaže. II. Správna žaloba 5. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou správnou žalobou, ktorú doručil pôvodne na Krajský súd v Bratislave dňa 20. 01. 2022. Rozhodnutie žalovaného podľa žalobcu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. 6. V napadnutom rozhodnutí žalovaný podľa žalobcu neuviedol, konkrétnu povinnosť, ktorej sa žalobca vyhol vzhľadom na skutočnosť, že zákazku na stavebné práce nezadával, stavebné práce nefinancoval, nemal dostatok zdrojov, pričom vlastné zdroje nemal schválené mestským zastupiteľstvom. Žalobca
považoval za ničím nepodložené tvrdenie žalovaného, že žalobca mal zrejmý zámer nadobudnúť vlastnícke právo k nájomnému bytovému domu ešte pred začatím jeho výstavby, keď dom ešte neexistoval. Podľa tvrdení žalobcu v čase prevodu nehnuteľností tieto nadobúdal už ako existujúce stavby. Podľa žalobcu on sám nemal rozhodujúci vplyv na druh ani projekt stavby, v zmysle vydaného stavebného povolenia, nebol verejný obstarávateľ stavebníkom, teda výstavbu vo vlastníctve tretej osoby nijakým spôsobom nekoordinoval, práce nezabezpečoval a nevykonával. 7. Žalobca bol podľa svojich tvrdení sankcionovaný za postup, ktorý mu bol zákonom stanovený, vyžadovaný a odsúhlasený ústrednými štátnymi orgánmi (ŠFRB a Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky ) a zároveň ignoroval reálny fakt, že v čase kúpy žalobca reálne nadobúdal existujúce nehnuteľnosti. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný neprihliadol na objektívne dôvody, ktoré žalobcu viedli k obstaraniu nájomných bytov ich kúpou, ďalej že nerešpektoval jeho základné úlohy a výlučné kompetencie stanovené mu zákonom. Posudzovanie obchodnej verejnej súťaže zo strany žalovaného považoval žalobca nad rámec kompetencie žalovaného. Žalobca spochybnil záver žalovaného, že kúpou existujúcej nehnuteľnosti, ktorej predchádzala zmluva o budúcej zmluve, zadával zákazku na stavebné práce. Podľa žalobcu nie sú vo vzájomnom protiklade postupy, kedy došlo k uplatneniu výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o VO a tým, že sa žalobca riadilvyhlásenou obchodnou verejnou súťažou. Rovnako žalobca namietol ako nedôvodné zdôrazňovanie tvrdenia žalovaného o tom, že nakoľko kúpnej zmluve, ktorou žalobca nadobúdal existujúce nehnuteľnosti, predchádzali ďalšie dôležité skutočnosti, je zjavné, že sa jednalo o zákazku na stavebné práce. Predmetné tvrdenia žalovaného sú podľa žalobcu vykladané svojvoľne nad rámec zákona a sú vykonštruované. Podľa žalobcu bolo samozrejmosťou, že mal záujem kúpiť nájomné byty, keďže ich mal na vlastnom území nedostatok a bytovú otázku zabezpečil obyvateľom zákonom dovoleným spôsobom. Žalovaný pritom podľa žalobcu nepoukázal na konkrétne ustanovenie kúpnej zmluvy, ktoré by spochybňovalo samotnú kúpu, bolo by nezrozumiteľné a obsahovo by zmluvu radilo pod iný právny úkon. Faktom podľa žalobcu zostáva, že on sám nadobudol existujúcu nehnuteľnosť, teda splnil výnimku z príslušného ustanovenia zákona o VO. Žalobca preto navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil spolu s prvostupňovým rozhodnutím. III. Vyjadrenie k žalobe 8. K žalobe sa podaním doručeným súdu dňa 08. 04. 2022 vyjadril žalovaný, ktorý napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím považoval za zákonné, zrozumiteľné a presvedčivo odôvodnené. Podľa žalovaného je zmyslom zákonnej úpravy verejného obstarávania zabezpečenie efektívneho a transparentného vynakladania verejných prostriedkov, a to za účasti čo najširšieho okruhu hospodárskych subjektov. Akákoľvek zmluvná konštrukcia, ktorej účelom je vyhnutie sa aplikácii príslušného súťažného postupu podľa zákona o VO predstavuje obchádzanie zákona o verejnom obstarávaní a je to považované za konanie v rozpore s § 10 ods. 1 zákona o VO. Tak to bolo podľa žalovaného aj v posudzovanom prípade žalobcu. Verejný obstarávateľ podľa žalovaného nesmie zadať zákazku s odvolaním sa na výnimku s cieľom vyhnúť sa použitím postupov a pravidiel podľa zákona o VO, keďže takéto konanie napĺňa znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o VO. 9. Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve podľa žalovaného nie je možné na účel výkladu zámeru žalobcu oddeľovať od kúpnej zmluvy. Podľa žalovaného je dôvodné predpokladať, že pokiaľ by skutočnou vôľou žalobcu bolo len zakúpenie nehnuteľnosti, ktorá už existuje, nezadával by požiadavky na jej výstavbu do zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Týmto postupom boli podľa žalovaného naplnené všetky predpoklady zákazky na výstavbu nájomných bytov podľa požiadaviek žalobcu za ním stanovených podmienok bez riadnej hospodárskej súťaže, a to za protiplnenie. Zo zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách je podľa žalovaného zrejmý zámer žalobcu nadobudnúť vlastnícke právo k stavbe ešte pred začatím jej výstavby, keďže stavba v čase uzavretia uvedených zmlúv neexistovala. Túto skutočnosť podľa žalovaného potvrdil sám žalobca v rámci žalobných bodov. Žalovaný považoval tvrdenie žalobcu o tom, že v danom prípade išlo o požiadavky štátu určené zákonom pre poskytnutie finančnej podpory obstarania nájomného bývania za zavádzajúce. Nevyhnutnosť splnenia podmienok upravených zákonom o dotáciách na rozvoj bývania bola výlučne v záujme žalobcu. Štát podľa žalovaného nezadával požiadavku na výstavbu bytov, ale robil to žalobca ako jednotka územnej samosprávy, pričom táto požiadavka spočívala v kvalifikácii bytov ako nájomných bytov podľa platnej legislatívy.
10. Uvedeným postupom a kombináciou uzatvorených zmluvných vzťahov sa žalobca podľa žalovaného vyhol postupu podľa zákona o VO, čím obmedzil, resp. úplne vylúčil, riadnu hospodársku súťaž. Kombinácia spomínaných právnych úkonov podľa názoru žalovaného zastiera skutočnú vôľu žalobcu, v dôsledku čoho považuje postup žalobcu za odporujúci ustanoveniam zákona o VO. V ďalších častiach vyjadrenia žalovaný poukázal na aplikované rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v napadnutom rozhodnutí, ktoré jednoznačne prezumujú reštriktívny prístup k výnimkám z použitia otvorených postupov vo verejnom obstarávaní. Žalovaný ďalej odkázal na závery uvedené v napadnutom rozhodnutí a v závere navrhol súdu, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 11. K vyjadreniu žalovaného sa podaním doručeným súdu dňa 13.05.2022 vyjadril žalobca (replika). Podľa žalobcu je nadobudnutie nehnuteľnosti kúpou jednou zo zákonných možností prevodu nehnuteľností. Žalobca preto vyslovil nesúhlas s tvrdením žalovaného, že sa jedná o obchádzanie zákona o VO, nedovolené uplatnenie výnimky zo zákona o VO, príp. narušenie hospodárskej súťaže. V danom prípade preto podľa žalobcu nešlo o zadanie zákazky, ale o nadobudnutie existujúcej nehnuteľnosti kúpou, ktorej prevod z vlastníctva tretej osoby nie je možné zrealizovať zadaním zákazky. Žalobca sa preto nemohol vyhnúť povinnosti uzavrieť inú zmluvu, koncesnú alebo rámcovú dohodu podľa zákona o VO. V danom prípade podľa žalobcu nejde o zadanie zákazky na výstavbu nájomných bytov, pokiaľ si zmluvné strany dojednajú kúpu nehnuteľnosti, ktorá ešte neexistuje, uzavretím zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.. Zmluvu o budúcej kúpe ani samotnú kúpu nie je možné podľa žalobcu prirovnávať ani zamieňať so zmluvou o dielo, nakoľko žalobca stavbu nerealizoval, práce nekoordinoval, nezabezpečoval ani nefinancoval. Žalobca podľa vlastných tvrdení nenadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti výstavbou nehnuteľnosti ale jednoznačne kúpnou zmluvou. Žalobca ďalej zotrval na svojej žalobe a navrhol, aby súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania. 12. Žalovaný sa k replike, ktorá mu bola doručená dňa 19.05.2022 ďalej nevyjadril. 13. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) postupom podľa § 196 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) oznámil účastníkom konania prípisom zo dňa 15. 04. 2026 (ďalej len „výzva“) zistenie vád správneho trestania podľa § 195 písm. d) SSP. V oznámení správny súd vyzval účastníkov konania, aby sa v lehote 10 dní vyjadrili k otázke možnej aplikácie zásady ukladania trestov v súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, a to v súvislosti s ukladaním sankcie za skutok, ktorý bol predmetom rozhodnutia žalovaného, na ktorý sa pôvodne aplikovali ustanovenia zákona č. 182 ods. 1 písm. a) zákona o VO a na ktorý by bolo možné aplikovať neskoršie ustanovenia § 181 ods. 1, ods. 9 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.08.2024. 14. Podaním doručeným súdu dňa 17.04.2026 sa vyjadril žalobca. Okrem odkázania na už doposiaľ uvádzané skutočnosti uviedol, že vzhľadom na vývoj v právnej úprave je potrebné v súlade s čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky použiť neskorší zákon, ktorý je pre žalobcu priaznivejší. Žalobca preto navrhol, aby súd zmenil výšku sankcie znížením na spodnú hranicu 0,1 % alebo upustil od uloženia sankcie. 15. Žalovaný sa k výzve vyjadril podaním doručeným súd dňa 22.04.2026. Vo vyjadrení uviedol, že pri ukladaní sankcie postupoval prísne podľa legislatívnej úpravy platnej a účinnej v čase rozhodovania, kedy ešte pre žalobcu neexistovala priaznivejšia právna úprava. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že priaznivejšia právna úprava nadobudla účinnosť po 01.08.2024, teda v čase prebiehajúceho správneho súdneho konania. Uviedol tiež, že si je vedomý nevyhnutnosti postupu konajúceho súdu aplikovať povinnú reatroaktivitu v prospech páchateľa. Pre prípad, že súd pristúpi k rozhodnutiu v zmysle petitu žaloby, požaduje rozhodnutie o trovách konania podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP tak, aby nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. 16. Žalovaný sa vyjadril aj k vyjadreniu žalobcu k výzve zo dňa 17. 04. 2026, v ktorom v podstatnej časti uvádzal totožnú argumentáciu, ako vo svojom vyjadrení k výzve zo dňa 22.04.2026. V.
Relevantná právna úprava 17. Podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o VO tento zákon sa nevzťahuje na nadobúdanie existujúcich stavieb alebo nájom existujúcich stavieb a iných nehnuteľností alebo nadobúdanie práv k nim akýmkoľvek spôsobom financovania. 18. Podľa § 1 ods. 14 zákona o VO verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmú zadať zákazku, koncesiu alebo použiť súťaž návrhov podľa odsekov 2 až 13 s cieľom vyhnúť sa použitiu postupov a pravidiel podľa tohto zákona. 19. Podľa § 2 ods. 5 písm. f) zákona o VO na účely tohto zákona sa rozumie stavbou výsledok stavebných prác alebo stavebných prác a inžinierskych služieb ako celku, ktorý spĺňa ekonomickú funkciu alebo technickú funkciu. 20. Podľa § 3 ods. 1 zákona o VO zákazka na účely tohto zákona je odplatná zmluva uzavretá medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby. 21. Podľa § 3 ods. 3 zákona o VO zákazka na uskutočnenie stavebných prác na účely tohto zákona je zákazka, ktorej predmetom je a) uskutočnenie stavebných prác alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočnenie stavebných prác súvisiacich s niektorou z činností uvedených v oddiele 45 slovníka obstarávania, b) uskutočnenie stavby alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočnenie stavby alebo c) uskutočnenie stavby akýmkoľvek spôsobom podľa požiadaviek, ktoré určil verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, ktorý má rozhodujúci vplyv na druh stavby alebo projekt stavby. 22. Podľa § 10 ods. 1 zákona o VO verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona. 23. Podľa § 10 ods. 2 zákona o VO verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 24. Podľa § 10 ods. 3 zákona o VO príprava a zadávanie zákaziek, koncesií a súťaže návrhov sa nesmú realizovať so zámerom nedovoleného uplatnenia výnimky z tohto zákona alebo narušenia hospodárskej súťaže bezdôvodným zvýhodnením alebo znevýhodneným určitých hospodárskych subjektov. 25. Podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o VO Úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5% zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom, 26. Podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.08.2024 Úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške od 0,1 % do 5 % zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom. 27. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. VI. Posúdenie veci správnym súdom 28. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť správny súd, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej
agende vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s Rozvrhom práce správneho súdu na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025, bola vec pridelená náhodným výberom na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu a registra 10S správneho súdu. 29. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného v rozsahu žaloby a uplatnených žalobných bodov a vzhľadom na to, že v danom prípade sa jedná o žalobu vo veciach správneho trestania, rozhodnutie preskúmal aj podľa § 195 SSP za účelom zistenia, či je prítomná existencia tzv. vád trestania. 30. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalovaný pri ukladaní sankcie za konanie žalobcu aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia zákona o VO, kedy bolo možné podľa § 182 ods. 1 písm. a) tohto zákona uložiť žalobcovi sankciu vo výške 5 % zmluvnej ceny. 31. Neskorším zákonom č. 179/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela“) došlo k zmene ustanovenia § 182 ods. 1 písm. a) zákona o VO, kedy pôvodná výška sankcie 5 % zmluvnej ceny bola zmenená na zákonom ustanovené rozpätie od 0,1% do 5% zmluvnej ceny. Za posudzované konanie žalobcu by teda po uvedenej novelizácii bolo možné uložiť miernejšiu (priaznivejšiu) sankciu oproti sankcii, ktorú bolo možné uložiť za účinnosti zákona o VO pred novelou. 32. Z § 194 a § 195 SSP, ako aj z ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že správne trestanie sa analogicky riadi základnými zásadami platnými v trestnom práve. Modifikácia zásady zákazu spätnej časovej pôsobnosti práva sa prejavuje pri trestaní, pre ktoré sa uplatňuje povinná retroaktivita v prospech páchateľa, vyplývajúca priamo z Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných dohovorov. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný a neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň odkazuje na zásadu č. 2 Odporúčania Výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách, schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991, podľa znenia ktorej, ak po spáchaní činu nadobudli účinnosť menej represívne sankcie, mali by sa uplatniť tak, aby to bolo výhodné pre osobu, o uložení sankcie proti ktorej správny orgán rozhoduje (obdobne aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/2/2019 zo dňa 05.11.2019). 33. Rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne orgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úpravy sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej. Správne súdy sú v zmysle § 195 písm. d) SSP povinné prihliadať na výnimku zo zásady retroaktivity vyplývajúcej z čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, resp. § 2 ods. 1 Trestného zákona, a to z úradnej povinnosti aj nad rámec rozsahu a dôvodov správnej žaloby (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/59/2025 zo dňa 22.08.2025). 34. Správny súd so zreteľom na citované závery bol preto povinný v tomto konaní prihliadnuť na zmenu zákonnej úpravy zavedenú novelou, ktorá priniesla pre žalobcu eventuálnu možnosť byť za posudzované protiprávne konanie postihnutý miernejšie, ako to bolo v čase rozhodovania prvostupňového orgánu a samotného žalovaného. 35. Súčasne je nutné pripomenúť, že do § 182 ods. 9 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov bol novelou zakomponovaný aj inštitút mimoriadneho zníženia sankcie o 50 % v prípade, že by verejný obstarávateľ za stanovených podmienok súhlasil s vytýkanými porušeniami zákona a vyjadril súhlas s tým, že sa dopustil prejednávaných správnych deliktov. 36. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia preto správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Rozhodnutie žalovaného sa týmto zrušuje aj v spojitosti so zistenou vadou trestania podľa § 195 písm. d) SSP, keďže ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa
Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania v rámci posudzovanej veci. 37. Žalovaný bude po zrušení napadnutého rozhodnutia povinný v prípade sankcionovania žalobcu za jeho protiprávne konanie aplikovať novú právnu úpravu zavedenú novelou, podľa ktorej je možné uložiť sankciu v rozsahu od 0,1% do 5% zmluvnej ceny. 38. Správny súd napriek zrušeniu napadnutého rozhodnutia považoval za potrebné dať odpoveď aj na podstatu žalobných námietok žalobcu, ktorý namietal závery žalovaného o zámere žalobcu kúpiť nehnuteľnosti po uskutočnení ich výstavby od stavebníka, o rozhodujúcom vplyve žalobcu na výstavbu nehnuteľností, o neoprávnenom uplatnení výnimky zo zákona o VO a námietok o nedostatku právomocí žalovaného posudzovať obsah obchodnej verejnej súťaže. 39. Z početnej judikatúry Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 6Asan/22/2020, príp. 2Sfk/23/2023) vyplýva, že nemôže ísť o správne o uplatnenie výnimky zo zákona o VO, pokiaľ verejný obstarávateľ mimo postupov verejného obstarávania na základe série zmlúv bez ohľadu na ich formálne označenie, sa na základe vlastnej špecifikácie a požiadaviek vopred zaviaže k odkúpeniu neexistujúcich nehnuteľností od určitého subjektu, ktoré majú vzniknúť v budúcnosti. V judikatúre sú známe prípady, kedy verejný obstarávateľ kombináciou zmlúv o prenájme pozemkov a uzatvorení zmlúv o budúcej kúpnej zmluve prenajal nájomcovi svoje pozemky za účelom budúcej výstavby bytov a súvisiacej technickej vybavenosti, ktorý sa zaviazal následne odplatne previesť vlastnícke práva k bytom a technickej vybavenosti späť na verejného obstarávateľaalebo prípady, kedy verejný obstarávateľ previedol pôvodnú nehnuteľnosť na iný subjekt za účelom jej rekonštrukcie, ktorá sa následne odplatne previedla späť na verejného obstarávateľa. Oba uvedené prípady boli Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky kvalifikované ako vyhnutie sa povinnosti zadať zákazku na uskutočnenie stavebných prác. 40. Správny súd v tejto súvislosti rovnako poukazuje aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ, z ktorej vyplýva, že definícia pojmu verejná zmluva na zhotovenie prác zahŕňa všetky transakcie, v ktorých je odplatná zmluva nezávisle od jej formálnej kvalifikácie uzavretá medzi verejným obstarávateľom a zhotoviteľom, ktorej predmetom je zhotovenie diela (stavebných prác). V tejto súvislosti je základným kritériom to, že predmetné dielo musí byť zhotovené podľa požiadaviek spresnených verejným obstarávateľom, pričom prostriedky použité na jeho zhotovenie nie sú relevantné (Komisia proti Spolkovej republike Nemecko, C-536/07, bod 55). Aby bolo možné pripustiť skutočnosť, že verejný obstarávateľ špecifikoval svoje požiadavky je potrebné, aby prijal opatrenia s cieľom vymedziť charakteristiky diela alebo aspoň podstatne ovplyvniť jeho projektovú dokumentáciu (rozsudok Helmut Müller, C-451/08, EU:C:2010:168, body 66 - 67). 41. Za rozhodujúci vplyv verejného obstarávateľa na projekt plánovanej budovy je možné považovať najmä to, ak je možné preukázať, že tento vplyv sa vykonáva na architektonickú štruktúru tejto budovy, ako je jej rozmer, jej vonkajšie múry a nosné múry (rozsudok Európska komisia proti Rakúskej republike, C-537/19, bod 53). 42. V neposlednom rade správny súd poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci NFŠ a. s. proti Slovenskej republike, C-28/23 (bod 61), podľa ktorého za verejnú zákazku na stavebné práce sa považuje aj súbor zmlúv uzatvorených na účely výstavby pokiaľ tento súbor zmlúv jednak zakladá vzájomné záväzky medzi štátom a hospodárskym subjektom, ktoré zahŕňajú záväzok postaviť stavbu v súlade s podmienkami špecifikovanými štátom, ako aj jednostrannú opciu v prospech uvedeného hospodárskeho subjektu zodpovedajúcu záväzku toho istého štátu uvedenú stavbu odkúpiť, a jednak poskytuje tomu istému hospodárskemu subjektu štátnu pomoc. 43. Žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí ako aj v napadnutom rozhodnutí podrobne uvádzal jednotlivý sled uskutočnených právnych úkonov žalobcu, a to od vyhlásenia OVS až po uzatvorenie kúpnej zmluvy. Tieto úkony na seba obsahovo a časovo nadväzovali, keďže vyhlásenie OVS predpokladalo súťaž na uzatvorenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorej predmetom bola dohoda o záväzku stavebníka vybudovať obecné nájomné byty a o záväzku ich budúcej kúpy zo strany žalobcu. Záverečnou fázou bolo uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi žalobcom a stavebníkom, ktorá priamo odkazovala na predchádzajúce zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorá samotná bola len výsledkom pôvodných požiadaviek žalobcu
uvedených vo vyhlásení OVS. Vzájomná prepojenosť týchto právnych úkonov je preto podľa správneho súdu nesporná a tieto právne úkony nie je možné od seba oddeľovať a je ich možné posúdiť v zmysle citovanej judikatúry ako transakcie, ktorých predmetom je v konečnom dôsledku zhotovenie diela (stavby). 44. Zo skutočností zistených žalovaným vyplýva, že žalobca podľa podmienok vyhlásenia OVS vyjadril zámer uzatvoriť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorej predmetom bude úprava záväzku žalobcu odkúpiť ním vopred špecifikované nehnuteľnosti – radová zástavba 10 – 12 rodinných domov a bytového domu so 14 bytovými jednotkami na účely nájomného bývania, a to všetko spolu s technickou infraštruktúrou, pozemkom a tiež projektovou dokumentáciou zahŕňajúcou komplexné riešenia od vybudovania špecifikovaných objektov, zabezpečenia infraštruktúry až po samotné vyhotovenie diela. Jednou z významných podmienok žalobcu, ktorú uviedol aj do vyhlásenia OVS, bola výhrada kúpy vybudovaných nehnuteľností žalobcom spolu s technickou infraštruktúrou. 45. Podľa zistení prvostupňového orgánu žalobca po vyhodnotení ponuky úspešného uchádzača (t. j. stavebníka) následne uzatvoril so stavebníkom zmluvu o budúcej zmluve 1, ktorej predmetom bola 1) úprava záväzku stavebníka na vybudovanie uvedených nehnuteľností spolu s technickou infraštruktúrou a 2) úprava záväzku stavebníka tieto stavby po ich realizácii a kolaudácii odpredať žalobcovi spolu s príslušnými pozemkami pod bytovými jednotkami a technickou infraštruktúrou. Žalobca tiež uzatvoril ďalšiu zmluvu o budúcej zmluve 2, ktorej predmetom bola úprava záväzku stavebníka vybudovať stavbu, a to podľa inštrukcií a požiadaviek žalobcu, ktorú po jej realizácii a kolaudácii odpredá žalobcovi. 46. Podľa zistení prvostupňového orgánu došlo k následne k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol záväzok stavebníka previesť jeho vlastnícke právo k stavbe spolu s objektmi technickej vybavenosti (inžinierske siete a terénne sadové úpravy) na žalobcu. 47. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci bolo nutné súhlasiť so závermi žalovaného, že už v čase vyhlásenia OVS bol zrejmý nepopierateľný úmysel žalobcu nadobudnúť výlučné vlastníctvo k daným nehnuteľnostiam a súvisiacej technickej infraštruktúre. 48. Z obsahu jednotlivých úkonov je podľa správneho súdu zrejmé, že pokiaľ žalobca od počiatku vyslovil zámer „odkúpenia rodinnej zástavby a bytového domu“ od „záujemcov o vybudovanie a predaj nájomných domov a bytov v bytovom dome“ (vyhlásenie OVS) nešlo o kúpu existujúcej nehnuteľnosti ako uvádza žalobca vo svojich žalobných námietkach, ale o pomerne jednoznačné zadanie zákazky na stavebné práce vopred špecifikovaných nehnuteľností. Táto skutočnosť okrem iného vyplýva aj zo znení budúcich kúpnych zmlúv, kedy záväzok stavebníka odpredať vybudované nehnuteľnosti žalobcovi nastáva po ich dostavbe a kolaudácii. Z takto formulovaných záväzkov je preto zrejmé, že stavebník mal vlastníckym právom k nehnuteľnostiam disponovať len do časovému momentu ich výstavby a následnej kolaudácie. 49. Nie je preto možné súhlasiť so žalobnými námietkami, že žalobca nemal rozhodujúci vplyv na druh a ani projekt stavby, keďže samotné žalobcove kritériá uvedené ním vo vyhlásení OVS boli následne premietnuté do nadväzujúcich zmlúv, ktoré obsahovali ustanovenia o dominantnom vplyve žalobcu na výstavbu v budúcnosti kupovaných nehnuteľností. Ako príklad je možné uviesť prvostupňovým orgánom citované ustanovenie čl. I. bodu 1. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve 2, podľa ktorého zámerom stavebníka je vybudovanie predmetných nehnuteľností podľa inštrukcií a požiadaviek žalobcu s následnou povinnosťou stavebníka predať ich žalobcovi. 50. Konanie žalobcu, ktorý po vyhlásení obchodnej verejnej súťaže zo dňa 12. 12. 2014, v rámci ktorej špecifikoval zámer odkúpenia bytového domu, následne uzatvoril zmluvu o budúcej zmluve finálne uzatvoril kúpnu zmluvu na postavený bytový dom, bolo nutné označiť za vyhnutie sa postupom podľa zákona o VO s cieľom neoprávnene uplatniť výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o VO. V danom prípade bolo nepochybné, že išlo o zákazku na stavebné práce, ktoré bol inak žalobca povinný uskutočniť v rámci zásad a postupov podľa zákona o VO. 51. V kontexte uvádzaných záverov sa preto správny súd nestotožnil s namietanou žalobnou argumentáciou a samotnú žalobu považoval za nedôvodnú. Pokiaľ by v tomto konaní súd nezistil
prítomnosť uvedených vád správneho trestania, pre ktoré bol povinný rozhodnutie žalovaného zrušiť, žalobné námietky by inak neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 52. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 3 v spojení s § 170 SSP tak, že tieto neprizná žiadnemu účastníkovi konania, pretože súd zistil existenciu dôvodov osobitného zreteľa spočívajúcich v samotných okolnostiach zrušenia napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného bolo zrušené len z dôvodu objektívnej zmeny zákonnej úpravy sankcií v prospech žalobcu, ktorú súd zistil nad rámec žalobných bodov, pričom žalobu správny súd vyhodnotil v celom rozsahu ako nedôvodnú. Žalobca sa preto nijak nepričinil na dôvodoch zrušenia napadnutého rozhodnutia a bolo by nespravodlivé za daných okolností prípadu požadovať náhradu trov konania žalobcu od žalovaného. 53. Rozsudok prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: 2 BA-5S/11/2022 Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.