Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/9/2022 1022200063 13. 02. 2026 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200063.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členiek senátu JUDr. Barbory Vrbovej a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: Mesto Modrý Kameň, so sídlom Mariánske nám. č. 1, Modrý kameň, zastúpený: JUDr. Ela Kocková, advokátka, so sídlom Hontianske Nemce 406, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12441-P/2021 zo dňa 30. novembra 2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie predsedu Úradu pre verejné obstarávanie č. 12441-P/2021 zo dňa 30. novembra 2021 a rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 9484-3000/2021 zo dňa 27. septembra 2021 zrušuje a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. II. Žalobcovi
priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie:
I. Predmet správneho súdneho prieskumu 1. Žalobca sa včas podanou žalobou (20.01.2022) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12441-P/2021 zo dňa 30.11.2021, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 9484-3000/2021 zo dňa 27.09.2021 a rozklad žalobcu zamietnutý. Prvostupňovým rozhodnutím Úrad pre verejné obstarávanie uložil žalobcovi pokutu vo výške 27.657,79 € za to, že naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a/ zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 343/2015 Z. z.“) tým, že zvolenou formou kombinácie zmluvných vzťahov uzatvorených so spoločnosťou D.M.V., s. r. o., a to Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve stavby č. 1/2017 zo dňa 13.01.2017 a Kúpnej zmluvy č. KZ 3/2019 zo dňa 26.06.2019 neoprávnene aplikoval výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z. z. a zadal zákazku na uskutočnenie stavebných prác „Obecné nájomné byty 12 b. j. – obytná zóna Majer v Modrom Kameni“ bez splnenia povinnosti na postup podľa zákona č. 343/2015 Z. z., čím sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa § 10 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. spôsobom alebo postupom určeným týmto zákonom. II. Priebeh administratívneho konania 2. Správny orgán podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „SP“) a § 17 ods. 1 a § 29 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 305/2013 Z. z.“) oznámil žalobcovi
začatie správneho konania listom zo dňa 03.08.2021. Správne konanie vo veci správneho deliktu začal správny orgán z úradnej povinnosti. 3. Žalobca je verejným obstarávateľom podľa § 7 ods. 1 písm. b/ zákona č. 343/2015 Z. z. Z dokumentu „Obchodná verejná súťaž“ zo dňa 12.12.2014 vyplýva, že žalobca vyhlásil Obchodnú verejnú súťaž na uzatvorenie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve na odkúpenie rodinných nájomných domov v radovej zástavbe a bytového domu, predmetom ktorej bolo 10 až 12 rodinných domov v radovej zástavbe a bytového domu so 14 b. j. na účely nájomného bývania vrátane technickej infraštruktúry a pozemku (ďalej len „obchodná verejná súťaž“). 4. Podľa bodu 2 „Opis predmetu zákazky“ obchodnej verejnej súťaže, cit.: „Mesto Modrý Kameň má záujem o odkúpenie 10-12 rodinných domov v radovej zástavbe a bytového domu so 14 b. j. pre účely nájomného bývania v katastrálnom území mesta a v zhode s územným plánom mesta. Rodinné nájomné domy a byty musia spĺňať podmienky nájomného bývania v zmysle zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení zákona č. 134/2013 Z. z. a podľa požiadaviek zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania. K rodinným nájomným domom bude odkúpená aj technická infraštruktúra, ktorá podmieňuje užívanie rodinných nájomných domov a prislúchajúce pozemky.“ 5. Podľa bodu 5 „Parametre dôležité pri výberovom konaní“ obchodnej verejnej súťaže, cit.: „5.1 Záujemcovia o vybudovanie a predaj nájomných domkov a bytov v bytovom dome predložia návrhy vo forme projektov, z ktorých má mesto právo vybrať ten, ktorý bude pre mesto najvhodnejší na základe stanovených podmienok. 5.2 Súčasťou predloženého projektu na vybudovanie nájomných domkov a bytov bude aj návrh riešenia infraštruktúry, predovšetkým zabezpečenie vybudovania inžinierskych sietí, prístupovej komunikácie, verejného osvetlenia a riešenie parkoviska. 5.3 Mesto si vymedzuje právo vybudované nájomné domky a byty a technickú infraštruktúru riadne odkúpiť v zmysle oprávnení, ktoré umožňujú Štátny fond rozvoja bývania a Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR s tým, že mesto uzavrie s investorom Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej bude uvedená kúpna cena, ako aj ďalšie podmienky týkajúce sa budúceho prevodu. 5.4 Príslušný vymedzený pozemok pre nájomné domky a byty mesto Modrý Kameň odkúpi z vlastných zdrojov mesta. 5.5 Predkladateľ projektu - návrhu je povinný predložiť projekt s komplexným riešením počnúc vybudovaním objektu cez zabezpečenie komplexnej infraštruktúry až po vyhotovenie diela - predmetu kúpy.(...)“. 6. Žalobca ako budúci kupujúci dňa 13.01.2015 uzavrel so zhotoviteľom ako budúcim predávajúcim Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve stavby na obecné nájomné byty 12 b. j., obecné nájomné byty 14 b. j., príslušné pozemky a technickú infraštruktúru (ďalej len „Zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 13.01.2015“). 7. Z Čl. II. „Predmet zmluvy“ bodu II.I Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 13.01.2015 vyplýva, že budúci predávajúci sa zaväzuje na pozemkoch C KN p. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX (A. XXX/X, XXX/X), XXXX/X (A. XXX/X, XXX/X), XXXX/X (A. XXX/X) evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území B. C., mesto Modrý Kameň, okres Veľký Krtíš, ktorých vlastníkom je zhotoviteľ ako budúci predávajúci, zhotoviť stavbu: - Obecné nájomné byty 12 b. j. v radovej zástavbe - Bytový dom so 14 b. j. - Súvisiacu technickú infraštruktúru v zložení: komunikácie a spevnené plochy, vodovod, kanalizácia splašková, plynovod, vonkajšie osvetlenie, terénne a sadové úpravy, pričom tieto objekty po ich realizácii a kolaudácii spolu s príslušnými pozemkami pod bytovými jednotkami a technickou infraštruktúrou odpredá mestu Modrý Kameň pre účel využitia ako nájomné byty. Výmera dotknutých pozemkov bude upresnená po vypracovaní geometrického plánu. 8. Podľa Čl. IV. „Budúca kúpna cena a platobné podmienky“ bodu IV.I Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 13.01.2015 sa zhotoviteľ s účastníkom konania dohodli na budúcej kúpnej cene za predmet prevodu nasledovne:
- budúca kúpna cena za kúpu 12 obecných nájomných bytov je 441.529,02 € bez DPH, t. j. 529.834,80 € s DPH, - budúca kúpna cena za kúpu Bytového domu so 14 b. j. je 505.638,67 € bez DPH, t. j. 606.766,40 € s DPH, - budúca kúpna cena za kúpu súvisiacej technickej infraštruktúry je 1,00 € bez DPH, t. j. 1,20 € s DPH, - budúca kúpna cena za kúpu pozemkov za m2 je 2,00 € bez DPH, t. j. 2,40 € s DPH. 9. Žalobca ako budúci kupujúci uzavrel so zhotoviteľom ako budúcim predávajúcim Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve stavby č. 1/2017 zo dňa 13.01.2017 na obecné nájomné byty 12 b. j. obytná zóna Majer v Modrom Kameni (ďalej len „Zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 13.01.2017“). 10. Podľa Čl. I. „Úvodné ustanovenia“ bodu I.1. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 13.01.2017, cit.: „Zámerom Budúceho predávajúceho je vybudovať v meste Modrý Kameň na parcele C KN č. XXXX/ XX, XXXX/XX - zastavené plochy a nádvoria v k. ú. B. C., stavbu „Obecné nájomné byty 12 b. j. obytná zóna Majer v Modrom Kameni“ podľa inštrukcií a požiadaviek Budúceho kupujúceho a po dostavbe a kolaudácii odpredať predmetnú nehnuteľnosť Budúcemu kupujúcemu pre účel využitia ako nájomné byty pre občanov obce. Na výstavbu predmetného bytového domu bolo Budúcemu predávajúcemu mestom Modrý Kameň vydané stavebné povolenie pod č. 506/2015 a stavebné povolenie a zmena stavby pod č. 824/2016.“ 11. Podľa Č. II. „Predmet zmluvy“ bodu II.6 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 13.01.2017, cit.: „Budúci predávajúci sa zaväzuje vybudovať obecné nájomné byty, ktorých budúca kúpa je predmetom tejto Zmluvy, v bežnom štandarde podľa požiadaviek zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení zákona 134/2013 Z. z. a podľa požiadaviek zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania SR.“ 12. Žalobca ako kupujúci so zhotoviteľom ako predávajúcim uzavrel dňa 26.06.2019 Kúpnu zmluvu č. KZ 3/2019 (ďalej len „Kúpna zmluva“), podľa ktorej Čl. I. „Úvodné ustanovenia“ bodu I.1, cit.: „Predávajúci na základe Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. 1/2017 zo dňa 13.1.2017 a Dodatku č. 1 z 12. 11. 2018 k Zmluve o budúcej kúpnej zmluve č. 1/2017 – „Obecné nájomné byty 12 b.j. obytná zóna Majer“, ďalej Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. 2/2017 zo dňa 13. 1. 2017 „Pozemky pre obecné nájomné byty 12 b.j. a infraštruktúra v obytnej zóne Majer v Modrom Kameni“ medzi D. M. V., s.r.o., Pôtor, Slatinka 176 a Mestom Modrý Kameň vybudoval Obecné nájomné byty 12 b.j. obytná zóna Majer v Modrom Kameni“ nachádzajúcich sa v piatich rodinných domoch a prislúchajúcu technickú vybavenosť pre účel využitia ako obecné nájomné byty na parcelách č. C KN č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, v k. ú. B. C.. 12 b. j. je zrealizovaných v dvoch objektoch evidovaných na LV č. XXXX. V objekte 1 sú tri rodinné domy RD1 – súpisné číslo XXX D. E. F. XXXX/XXX, G. – H. F. XXX D. E. F. XXXX/XXX, G.- H. F. XXX na parcele č. XXXX/XXX, v objekte 2 sú rodinné domy RD4 – súpisné číslo XXX na parcele č. XXXX/XXX a RD5 – súpisné číslo XXX na parcele č. XXXX/XXX.“ 13. V rozhodnutí žalovaného v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného (žalobcu) po uzavretí zmluvy č. 16038-6000/2019-OD/8 zo dňa 14.08.2020 žalovaný konštatoval, že žalobca porušil § 10 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z., pretože sa vyhol povinnosti uzavrieť Kúpnu zmluvu, ktorej predchádzalo uzavretie Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 13.01.2017 pri obstarávaní obecných nájomných bytov a súvisiacej technickej vybavenosti k obecným nájomným bytom spôsobom alebo postupom ustanoveným zákonom č. 343/2015 Z. z. 14. Prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 27.657,79 € za to, že naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. tým, že zvolenou formou kombinácie zmluvných vzťahov uzatvorených so spoločnosťou D.M.V., s. r. o., a to - Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve stavby č. 1/2017 zo dňa 13.01.2017 a - Kúpnej zmluvy č. KZ 3/2019 zo dňa 26.06.2019, neoprávnene aplikoval výnimku podľa ustanovenia § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 343/2015 Z. z. a zadal zákazku na uskutočnenie stavebných prác „Obecné nájomné byty 12 b.j. – obytná zóna Majer v Modrom Kameni“ bez splnenia povinnosti na postup podľa zákona č. 343/2015 Z. z., čím sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa § 10 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. spôsobom alebo postupom určeným
týmto zákonom. Zákazka spočívajúca v uskutočnení stavebných prác podľa požiadaviek verejného obstarávateľa (bez ohľadu na konkrétny typ zmluvy) nie je predmetom výnimky z pravidiel verejného obstarávania. Determinujúce z tohto pohľadu je, že stavebné práce budú zrealizované pre verejného obstarávateľa podľa jeho požiadaviek a za protihodnotu. Z obsahu obchodnej verejnej súťaže, Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 13.01.2015 a Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 13.01.2017 v znení dodatku je zrejmý zámer žalobcu nadobudnúť vlastnícke právo k nájomným bytom v rodinných domoch ešte pred začatím ich výstavby, keďže v čase uzavretia Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 13.01.2015 a Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 13.01.2017 nájomné byty ešte neexistovali. Z uvedeného je zrejmý explicitný zámer žalobcu vybudovať v meste Modrý kameň obecné nájomné byty, a to podľa inštrukcií a požiadaviek žalobcu. 15. Žalovaný druhostupňovým rozhodnutím č. 12441-P/2021 zo dňa 30.11.2021 napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil a dodal, že povinnosťou žalobcu ako verejného obstarávateľa podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z. bolo postupovať v uvedenom prípade podľa § 10 ods. 1 tohto zákona. Žalobca nesmel podľa § 1 ods. 14 zákona č. 343/2015 Z. z. zadať zákazku podľa odsekov 2 až 13 s cieľom vyhnúť sa použitiu postupov a pravidiel podľa tohto zákona. Nie je možné akceptovať tvrdenie žalobcu, že jeho zámerom bolo zakúpiť už existujúcu nehnuteľnosť, t. j. vykladať kúpnu zmluvu a skutočnú vôľu žalobcu bez kontextu ku skutočnostiam, ktoré predchádzali uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Zákon č. 150/2013 Z. z. neovplyvňuje povinnosť žalobcu postupovať v súlade so zákonom č. 343/2015 Z. z. V čase podpísania Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 13.01.2017 obecné nájomné byty reálne neexistovali, vôľou zmluvných strán bolo v budúcnosti vybudovať obecné nájomné byty, v dôsledku čoho postup žalobcu nemožno považovať za nadobudnutie jestvujúcej nehnuteľnosti. Predmetná zákazka je determinovaná dielčími právnymi úkonmi, ktoré od seba nie možné oddeľovať vzhľadom na účel výkladu vôle žalobcu. III. Žaloba 16. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12441-P/2021 zo dňa 30.11.2021, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 9484-3000/2021 zo dňa 27.09.2021, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. 17. V podanej žalobe uviedol, že kúpnu cenu na kúpu 12. b. j. získal čerpaním úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ďalej len „ŠF RB“) a dotáciou Ministerstva dopravy Slovenskej republiky (ďalej len „MD SR“) na podporu nájomného bývania. Uviedol, že nedisponuje finančnými možnosťami na úhradu pokút bez vážneho ohrozenia jeho chodu. Zároveň poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), konkrétne rozsudok sp. zn. 8Sžo/28/2007, uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 69/2008, z ktorej vyplýva, že pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh) treba použiť „analogiae legis“ tzv. absorpčnú zásadu, podľa ktorej za viaceré delikty správny orgán uloží sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na najprísnejšie postihnuteľný správny delikt. Pri súbehu viacerých deliktov (viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť „analogiae legis“ tzv. absorpčnú úpravu, ktorej podstata spočíva v absorpcii sadzieb, teda prísnejší trest pohlcuje miernejší. Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktov a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov. Závažnosť pritom treba posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená. Na základe analógie je teda v danom prípade treba aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, t. j. správny orgán uloží za viaceré správne delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na delikt najprísnejšie postihnuteľný. Vzhľadom na to, že správny poriadok je procesným predpisom pre konanie o uložení sankcie za správny delikt podľa zákona č. 343/2015 Z .z., ktorý neustanovuje špeciálnu úpravu postupu správneho orgánu pri ukladaní sankcie za viacčinný súbeh, je potrebné postupovať podľa „analogiae legis“ podľa § 12 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, čo je v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 18. Žalovaný oba skutky posudzoval približne v tom istom období, preto mal podľa žalobcu konania zlúčiť a oba skutky posudzovať v jednom konaní a za viaceré správne delikty uložiť jednu sankciu. V prípade, že
súd napadnuté rozhodnutia nezruší, žalobca navrhuje aby ich zmenil tak, že upustí od uloženia sankcie, pretože účel správneho trestania je v tomto prípade možné dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. 19. Podľa žalobcu nemá oporu v zákone č. 343/2015 Z. z. porušenie zákona, ktoré žalovaný kvalifikoval ako správny delikt, za ktorý uložil žalobcovi sankciu, pričom za skutkovú podstatu správneho deliktu určil použitie zvolenej kombinácie štandardných zmluvných vzťahov, uzavretie zmluvy o budúcej zmluve a následne uzavretie kúpnej zmluvy, ktorou žalobca nadobudol existujúce nehnuteľnosti, čím sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu spôsobom alebo postupom podľa zákona č. 343/2015 Z. z. 20. Napadnuté rozhodnutia žalovaného vychádzajú podľa žalobcu z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalovaný nadobudnutie existujúcich nehnuteľností kúpnou zmluvou podriadil pod ustanovenia zákona č. 343/2015 Z. z., pričom sa uvedené zmluvné vzťahy neriadia týmto zákonom, pretože nadobudnutie existujúcej nehnuteľnosti požíva výnimku z postupov zákona č. 343/2015 Z. z., podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 343/2015 Z. z. 21. Napadnuté rozhodnutia žalovaného sú podľa žalobcu arbitrárne, žalovaný sa pri vydaní rozhodnutí riadil svojimi úvahami a domnienkami, prijal svojvoľné závery, ktoré prekračujú zákonnú normu a skutkové okolnosti neposudzoval podľa zákonných ustanovení nielen zákona č. 343/2015 Z. z. ale odmietol posudzovať konanie žalobcu v širších súvislostiach aj v súlade s platným poriadkom SR, najmä s existujúcimi rovnako platnými a záväznými normami ako sú zákon č. 150/2013 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v platnom znení a zákon č. 443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní. 22. Zistenia skutkového stavu napadnutých rozhodnutí sú podľa žalobcu nepostačujúce pre riadne zistenie a posúdenie veci, predložené dôkazy vykladal žalovaný v rozpore s obsahom príslušnej právnej normy, ignoroval tvrdenia žalobcu a vec posúdil na svojich svojvoľných úvahách. Teoretické úvahy žalovaného neodrážajú realitu, ani reálne možnosti, konštruujú možné prípady, ktoré v danom prípade nebolo možné zrealizovať. 23. Postupom žalovaného bola podľa žalobcu porušená právna istota, pretože zákonnú normu vykladá žalovaný svojvoľne, v rozpore s jej znením, nad rámec zákonných ustanovení rozširuje a podáva výklad, ktorý táto norma neobsahuje, zákon č. 343/2015 Z. z. nepozná a nedefinuje použitie kombinácie štandardných zákonnom upravených zmluvných vzťahov za porušenie zákona č. 343/2015 Z. z. Žalobca nemohol predpokladať porušenie zákona č. 343/2015 Z. z. tým, že bežným a zákonným spôsobom uzavrie zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a následne uzavrie kúpnu zmluvu, ktorou nadobudne existujúcu nehnuteľnosť, ktorá požíva výnimku z aplikácie zákona č. 343/2015 Z. z. Ustanovenia zákona č. 343/2015 Z. z. daný postup nedefinujú a nešpecifikujú ako porušenie alebo obchádzanie zákona, rovnako ho takto nedefinuje ani metodické usmernenie žalovaného, na ktoré sa žalovaný odvoláva, ktoré však nemá ani záväzný charakter. 24. Napadnuté prvostupňové rozhodnutie považuje žalobca za zmätočné z dôvodu, že vo výroku napadnutého prvostupňového rozhodnutia žalovaný uvádza, že sa pokuta ukladá žalobcovi za zvolenú kombináciu zmlúv, ktorou sa žalobca vyhol postupom stanovených zákonom č. 343/2015 Z. z., (také porušenie však zákon nepozná) a okrem toho, v odôvodnení rozhodnutia podrobne žalovaný opisuje Obchodnú verejnú súťaž, ktorú považuje za skutkovú okolnosť pre prijatý záver svojho rozhodnutia, avšak vo výroku ju vôbec neuvádza. Obchodnú verejnú súťaž neupravuje zákon č. 343/2015 Z. z., ale Obchodný zákonník. Skúmať obsah súťaže, ktorou žalovaný oslovuje subjekty v záujme nadobudnutia existujúcej nehnuteľnosti od účastníkov súťaže ako budúcich predávajúcich nájomných bytov je podľa žalobcu nad rámec kompetencie žalovaného. Podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5 % zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným zákonom. Žalovaný ale v rozhodnutí neuviedol, akej konkrétnej povinnosti sa žalobca vyhol, akú inú zmluvu mal podľa zákona č. 343/2015 Z. z. uzavrieť na nadobudnutie existujúcej nehnuteľnosti. Nemohol sa vyhnúť povinnosti uzavrieť koncesnú zmluvu, ani rámcovú dohodu. Keďže žalobca ako verejný obstarávateľ nezadával zákazku na stavebné práce, stavebné práce nefinancoval, nemal na stavebné práce dostatok vlastných zdrojov, použitie vlastných ani cudzích zdrojov na financovanie stavebných prác nemal schválené uznesením mestského zastupiteľstva, dielo nepreberal od dodávateľa, ani výstavbou byty nenadobudol do svojho vlastníctva, nemal vplyv na
projekt, parametre v zmluve zapracoval len s poukazom na splnenie podmienok na podporu nájomného bývania, nie je z rozhodnutia zrejmé, akej povinnosti uzavrieť zmluvu sa žalobca vyhol. Žalovaný neuviedol vo svojom rozhodnutí akou zmluvou sa mala zrealizovať jeho teória o zadaní zákazky na stavebné práce, ktoré verejný obstarávateľ neuskutočňoval, stavbu nerealizoval a nefinancoval, bez prijatia príslušného uznesenia mestského zastupiteľstva, bez existencie finančných zdrojov na obstaranie zákazky, bez vlastníctva pozemkov, na ktorých by žalobca výstavbu zrealizoval. 25. Žalobca poukázal na to, že žiadnu z činností uvedených v § 10 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. nevykonával, nezadával zákazku, koncesiu ani súťaž návrhov na uskutočnenie prác, ktoré by sám vykonával alebo práce realizoval. Podľa žalobcu žalovaný zmätočne upriamoval pozornosť na skutočnosť, že súčasťou predložených projektov na vybudovanie nájomných bytov a domov, vrátane riešenia infraštruktúry, predložených účastníkmi obchodnej verejnej súťaže do súťaže, čím mal byť preukázaný zámer žalobcu vybudovať nájomné byty. Práve naopak, nie je preukázaný zámer žalobcu ako verejného obstarávateľa budovať, pretože žalobca v skutočnosti nič nebudoval, nestaval, ale je preukázaný záujem účastníkov obchodnej verejnej súťaže vybudovať byty vo vlastnej réžii, na svoje náklady, zodpovednosť a riziko, v súlade s požiadavkami štátu na poskytnutie štátnej finančnej podpory byty nájomného bývania a jasný zámer žalobcu odkúpiť od úspešného uchádzača obchodnej verejnej súťaže existujúce nehnuteľnosti. Žalobca ako verejný obstarávateľ nemohol porušiť zákon č. 343/2015 Z. z. tým, že tretia osoba - zhotoviteľ bytov, predložil verejnému obstarávateľovi svoj záujem budovať byty na svojich pozemkoch v k. ú. B. C.. Bolo to slobodné rozhodnutie samotného zhotoviteľa, že na svojich pozemkoch vybuduje byty v súlade s parametrami pre poskytnutie finančnej podpory štátu pre nájomné bývanie. Žalobca tým, že požiadavka parametrov na poskytnutie štátnej finančnej podpory bola premietnutá do ustanovení Zmluvy o budúcej zmluve neporušil žiadne ustanovenie zákona č. 343/2015 Z. z. V konečnom dôsledku žalobca len nadobudol existujúcu nehnuteľnosť kúpnou zmluvou, čoho nezvratným dôkazom je samotná kúpna zmluva a vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalobca zdôraznil, že nestanovil svoje požiadavky na projekt na stavbu vo vlastníctve tretej osoby a že na výstavbu nemal žiadny vplyv. Jedinou požiadavkou boli podmienky kladené na odkúpenie existujúcej nehnuteľnosti stanovené zákonom pri čerpaní úveru zo ŠFRB a dotácie. Kúpna zmluva, ktorou sa nadobúda nehnuteľnosť do vlastníctva, je síce odplatná zmluva, avšak v tomto prípade jej predmetom nie je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác a ani poskytnutie služby. 26. Žalobca ako verejný obstarávateľ neurčil svoje požiadavky na projekt, ale dojednal zákonné podmienky na poskytnutie úveru na kúpu a štátnu dotáciu, a nemal rozhodujúci vplyv na cudziu stavbu, t. j. na stavbu vo vlastníctve tretej osoby. Žalobca namietal aj ďalšie tvrdenia žalovaného, že medzi účastníkmi zmluvy došlo k dohode o protiplnení za uskutočnenie stavebných prác. Toto tvrdenie je vykonštruované, ničím nepodložené a nepreukázané. Kúpna zmluva nemá žiadne znaky odplatnosti zákazky. Kúpna zmluva má a obsahuje výlučne podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, okrem zmluvných strán predávajúceho a kupujúceho, je v nej stanovený predmet kúpy, ktorou je existujúca nehnuteľnosť, kúpna cena, jej výška a splatnosť, a na jej základe bola vykonaná zmena vlastníctva existujúcich nájomných bytov. 27. Žalobca sa nestotožnil s argumentami žalovaného uvedenými v bodoch 44 a nasl. napadnutého druhostupňového rozhodnutia. Z obsahu Zmluvy o budúcej zmluve, v ktorej sa budúci predávajúci zaväzuje vybudovať na pozemkoch nájomné byty a tieto následne predať žalobcovi, nesprávne vyvodzuje záver, že došlo k dohode o protiplnení za uskutočnenie stavebných prác. Celý proces výstavby zrealizoval a dokončil budúci predávajúci a budúci kupujúci odkúpil existujúcu stavbu. Žalobca zdôraznil, že zmluvu o budúcej zmluve uzavrel v súlade so zákonnými podmienkami na obstaranie nájomných bytov kúpou, pričom poukázal na znenie zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, v ktorom § 10 ods. 8 uvádza, že dotáciu podľa § 4 ods. 1 písm. d) a § 5 písm. c) možno poskytnúť aj, ak žiadateľ uzavrel so zhotoviteľom zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a následne kúpnu zmluvu uzavrie najneskôr do konca mesiaca december v druhom kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o poskytnutí dotácie. Súčasťou následnej kúpnej zmluvy musí byť právoplatné kolaudačné rozhodnutie obstarávaného nájomného bytu. Obdobne poukázal žalobca na § 6 ods. 1 písm. b), bod 2, § 6 ods. 3 písm. a), v § 7 ods. 1 písm. b) a v § 10 ods. 17 zákona č. 150/2013 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov. 28. Vo svojich rozhodnutiach sa žalovaný upriamil na zámer žalobcu, ktorý je pre neho nepopierateľný, nadobudnúť vlastníctvo k predmetnému bytovému domu. Tento zámer však nespochybňuje kúpu
existujúcej nehnuteľnosti, len ju potvrdzuje. Žalovaný zdôraznil, že použitie výnimiek s cieľom vyhnúť sa postupom zadávania zákazky bez objektívnych dôvodov je zakázané. Pre priznanie statusu výnimky sa vyžaduje, aby sa predmet zákazky týkal nadobúdania alebo nájmu nehnuteľnosti a zároveň táto nehnuteľnosť bola v čase aplikovania výnimky konkrétna, čiže už existovala. Žalobca však použil výnimku v čase existencie nehnuteľnosti, keď nehnuteľnosť bola riadne skolaudovaná, zapísaná na liste vlastníctva a takto ju budúci predávajúci odpredal. Výnimku z postupov verejného obstarávania aplikoval žalobca preto, lebo nehnuteľnosť existovala v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Žalobca nikdy netvrdil, že tým, že do Zmluvy o budúcej zmluve zapracoval zákonné podmienky pre kúpu bytov, automaticky mu zanikla povinnosť riadiť sa ustanoveniami zákona č. 343/2015 Z. z. 29. Reštriktívny prístup k výnimkám z použitia otvorených postupov vo verejnom obstarávaní znamená, že výnimky by mali pokrývať prípady, kedy nie je možné použiť súťaž pre neobmedzený okruh subjektov. V tomto konkrétnom prípade zákon presne stanovuje výnimku z použitia postupov verejného obstarávania, a to je nadobudnutie nehnuteľností. Ďalším dôvodom je, že neobmedzený počet subjektov nedisponuje vlastníctvom bytov, pozemkov vo výmere vhodnej na výstavbu bytov v danom katastrálnom území. Ďalším objektívnym dôvodom boli samotné možnosti žalobcu, či už finančné, ekonomické alebo právne, ktoré sa na daný postup vyžaduje mať splnené. Uznesenia mestského zastupiteľstva sa nedajú nijakým postupom nahradiť, rozhodnutia samosprávneho orgánu je povinný žalobca rešpektovať a zabezpečiť ich výkon. Túto samosprávnu funkciu, rozhodovať o nadobudnutí nehnuteľného majetku, je vo výlučnej kompetencii príslušného samosprávneho orgánu a na jeho zodpovednosti. Ak sa mestské zastupiteľstvo rozhodlo byty obstarať kúpou, bolo toto rozhodnutie v súlade so zákonom a uznesenia dodnes neboli spochybnené ani príslušnou prokuratúrou. Rovnako bol dodržaný zákonný spôsob nadobudnutia tohto majetku. Obchodná verejná súťaž sa neriadi zákonom č. 343/2015 Z. z., nadobudnutie nehnuteľností predstavuje výnimku z jeho postupov a jej predmetom nebolo zadanie zákazky na obstaranie prác, ktoré verejný obstarávateľ neuskutočňoval. 30. Deliktuálna zodpovednosť podľa argumentácie žalovaného je naplnená len pri nadobudnutí existujúcej nehnuteľnosti, v prípade, že v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve, nehnuteľnosť ešte neexistovala. Takýto výklad nie je totožný so znením § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 343/2015 Z. z., a preto je podávaný nad rámec obsahu zákonnej normy. Žalobca nepovažuje za vecne správne, aby bol sankcionovaný za to, že neobstarával práce, žiadnu zákazku nezadal, keď žiadne práce neuskutočňoval a nefinancoval, že aplikoval výnimku na nadobudnutie nehnuteľnosti tak, ako ju stanovuje zákon, že dodržal zákonné podmienky pre štátnu podporu nájomného bývania pri obstaraní kúpou, že výlučne použil verejné prostriedky za zaplatenie kúpnej ceny za nadobudnutie existujúcej nehnuteľnosti, ktoré použil hospodárne a efektívne za dodržania zákonných cenových podmienok a len preto, že tak urobil na základe Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v čase, keď nehnuteľnosť ešte neexistovala, pretože takúto požiadavku zákon nestanovuje. Nie je spravodlivé postihovať žalobcu sankciou len preto, že nadobudnutie nehnuteľností kúpou vyhodnotil ako pre neho vhodný a výhodný spôsob získania nájomného bývania, pri efektívnom využití finančných prostriedkov. Staval a budoval budúci predávajúci, za svoje vlastné peniaze, na svoje vlastné riziko, na svojich vlastných pozemkoch. Až do uzavretia kúpnej zmluvy a nadobudnutia vlastníckeho práva k existujúcim nájomným bytom, žalobca na stavbu nemal žiadny vplyv. Žalovaný sankcionoval žalobcu za postup, ktorý je zákonom stanovený, ústrednými štátnymi orgánmi – ŠFRB a MD SR - vyžadovaný, posudzovaný a odsúhlasený. Žalobca zdôraznil, že v čase kúpy reálne nadobúdal existujúce nehnuteľnosti a výnimku aplikoval správne v súlade so znením príslušného ustanovenia zákona č. 343/2015 Z.z. 31. Žalobca poukázal na to, že ani jedno metodické usmernenie jednoznačne, vecne a zrozumiteľne neupozorňuje verejných obstarávateľov, že samotnému nadobudnutiu existujúcej nehnuteľnosti kúpnou zmluvou nemôže predchádzať zmluva o budúcej zmluve, resp. že účastníci sa nemôžu dojednávať v čase, keď nehnuteľnosť neexistuje na tom, že v budúcnosti odkúpia existujúcu nehnuteľnosť od tretej osoby za vzájomne dohodnutých podmienok, ktoré prostredníctvom zákona určuje štát v prípade štátnej finančnej pomoci pre rozvoj nájomného bývania. Žalovaný tvrdí, že z judikatúry SD EÚ o. i. vyplýva, že v prípade, ak nehnuteľnosť ešte neexistuje, nie je možné aplikovať výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 343/2015 Z. z. Avšak výnimku žalobca aplikoval výlučne na existujúcu nehnuteľnosť, nenadobudol rozostavanú alebo nedokončenú stavbu. Žalovaný uviedol, že nie je dôležitý moment vkladu vlastníckeho práva, ktorým sa nehnuteľnosť nadobúda. S týmto tvrdením sa žalobca nestotožnil, avšak v danom prípade aj samotná kúpna zmluva bola uzatvorená len v čase existencie nehnuteľnosti.
IV. Vyjadrenie žalovaného 32. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie je zmätočné z dôvodu neuvedenia obchodnej verejnej súťaže vo výroku rozhodnutia či konkrétnej zmluvy, ktorú mal žalobca podľa zákona č. 343/2015 Z. z. uzavrieť na nadobudnutie existujúcej nehnuteľnosti. Žalovaný trval na tom, že tak prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie spĺňajú všetky zákonné náležitosti, a že výroky oboch rozhodnutí sú dostatočne jasné a zrozumiteľné. 33. K otázke, či bol zámer žalobcu ako verejného obstarávateľa vybudovať nájomné byty, žalovaný poukázal na čl. I. „Úvodné ustanovenia“ bodu I.1. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 13.01.2017: „Zámerom Budúceho predávajúceho je vybudovať v meste Modrý Kameň na parcele C KN č. XXXX/ XX, XXXX/XX - zastavené plochy a nádvoria v k. ú. B. C., stavbu „Obecné nájomné byty 12 b. j. obytná zóna Majer v Modrom Kameni“ podľa inštrukcií a požiadaviek Budúceho kupujúceho a po dostavbe a kolaudácii odpredať predmetnú nehnuteľnosť Budúcemu kupujúcemu pre účel využitia ako nájomné byty pre občanov obce.“ Žalovaný poukázal aj na bod 5 „Parametre dôležité pri výberovom konaní OVS“. Žalovaný z ustanovení a textu vyhlásenej obchodnej verejnej súťaže, Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 13.01.2015, Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 13.01.2017 a kúpnej zmluvy vyvodil zámer a cieľ žalobcu vybudovať podľa jeho inštrukcií a požiadaviek nájomné byty, ktoré následne žalobca aj odkúpi, a to všetko pred samotným začatím výstavby, keďže v čase uzavretia Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 13.01.2015 a Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 13.01.2017 nájomné byty ešte neexistovali. Žalobca si už v čase vyhlásenia obchodnej verejnej súťaže bol preukázateľne vedomý tej skutočnosti, že nájomné byty v jeho katastrálnom území neexistujú a bude potrebné ich na účel nadobudnutia najskôr postaviť. Podľa žalovaného je preto od začiatku nepopierateľný úmysel žalobcu nadobudnúť výlučné vlastníctvo k predmetnému nájomnému bytovému domu a súvisiacej technickej infraštruktúre po ich výstavbe. 34. Uvedeným konaním de facto došlo k vybudovaniu nájomných bytov, t. j. uskutočneniu stavebných prác, jednej zmluvnej strany pre druhú zmluvnú stranu, podľa inštrukcií a za odplatu, i keď cez celú skladbu zmluvných vzťahov. Z definície zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka je zjavný záväzok zhotoviteľa, v tomto prípade spoločnosti D.M.V., s. r. o., zhotoviť pre objednávateľa, v tomto prípade žalobcu, dielo, pričom objednávateľ sa zaväzuje za dielo zaplatiť. V uvedenom prípade ide preto podľa žalovaného o naplnenie definičných znakov zmluvy o dielo. Keďže však ide o verejného obstarávateľa podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z., žalovaný zotrval na názore, že na účely vybudovania nájomných bytov pre žalobcu (vykonanie stavebných prác), mal žalobca postupovať podľa a v súlade so zákonom č. 343/2015 Z. z., čo však žalobca neurobil a uvedeným procesom uzatvorených zmlúv a s neoprávneným využitím výnimky podľa 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 343/2015 Z. z., sa tomuto postupu vyhol, a zreteľne obišiel zákon č. 343/2015 Z. z. v zadaní zákazky na uskutočnenie stavebných prác. 35. Zámer žalobcu kúpiť nájomné byty, zámer spoločnosti D. M. V., s. r. o., vybudovať nájomné byty podľa podmienok žalobcu nie je možné vnímať ako oddelené skutočnosti, ktoré spolu nekorelujú, a dokonca ani nesledujú jediný výsledok – a to existenciu a vybudovanie nových nájomných bytov. Celý uvedený model podľa žalovaného preukazuje vôľu zmluvných strán vybudovať a odkúpiť v budúcnosti obecné nájomné byty s termínom zahájenia výstavby 06/2017, a teda logicky nejde o nadobudnutie jestvujúcej nehnuteľnosti. Žalovaný teda má s ohľadom na § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka za to, že postupom žalobcu bol zastretý jeho skutočný úmysel, a to zhotovenie stavby (obecných nájomných bytov) a nie predaj už existujúcich nehnuteľností. Názor žalovaného podporuje aj súdna prax, napr. v rozsudku NS SR zo dňa 30.03.2011, sp. zn. 33 Cdo/144/2010. 36. Žalovaný ďalej uviedol, že predmetný balík zmlúv a postup žalobcu je potrebné chápať vo vzájomných súvislostiach a nadväznosti, vo svetle zámeru ich uzatvorenia a nie striktne oddelene. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „KS BA“) sp. zn. 6S/142/2019 zo dňa 27. 08. 2020, v ktorom je uvedené jednak, že cit.: „Kľúčovou pre posúdenie danej veci je kombinácia zmlúv ... a ich hlavný účel alebo hlavný cieľ, ktorý má vplyv na vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti voči žalobcovi. Podľa názoru súdu je z hľadiska predmetu jednotlivých zmlúv, ich prvkov a časovej následnosti ich uzatvorenia nevyhnutné vnímať ich vo vzájomnej súvislosti ako celok (C-536/07).” a následne aj cit.: „Súd zastáva názor, že hlavným účelom a predmetom komplexu uzatvorených zmlúv boli stavebné práce spočívajúce v obstaraní výstavby nájomných bytov a tento zámer sa
prelína všetkými uzatvorenými zmluvami. Nie je pritom dôležité, ako sa žalobca snažil argumentovať, rozoberať právne definície zmluvy o budúcej zmluve, či nájomnej zmluvy. Tieto kontraktuálne formy boli zvolené účelovo a je nutné ich posúdiť ako komplex zmlúv z hľadiska ich účelu. Ide preto o zákazku na uskutočnenie stavebných prác, na ktoré sa výnimka z použitia postupov verejného obstarávania nevzťahuje. K rovnakému záveru dospel aj Súdny dvor EÚ v skutkovo veľmi obdobných veciach, a to C-536/07, C-220/05 aj C-213/13. Z judikatúry súdneho dvora jednoznačne vyplýva, že zákazka spočívajúca v nadobúdaní neexistujúcej nehnuteľnosti podľa požiadaviek verejného obstarávateľa nie je predmetom výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. m/ zákona o verejnom obstarávaní. Determinujúce z tohto pohľadu je, že stavba alebo nehnuteľnosť ešte neexistuje a stavebné práce budú realizované pre verejného obstarávateľa podľa jeho požiadaviek.“ Žalovaný zdôraznil, že o prípad právneho úkonu obchádzajúceho zákon ide vtedy, ak právny úkon smeruje k dôsledkom, ktoré síce výslovne zakázané nie sú, ale ich neprípustnosť je možné vyvodiť zo zmyslu a účelu zákonnej úpravy (viď napr. uznesenie NS SR zo dňa 28.09.2010, sp. zn. 4Cdo/62/2009). 37. Na základe vyššie uvedeného preto nie je možné prijať ani tvrdenie žalobcu, že výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 343/2015 Z. z. uplatnil až v čase, keď nadobúdal existujúcu stavbu. V prípade tejto výnimky aplikácia neprichádza do úvahy v čase pred samotným uskutočnením stavebných prác, ako ani v ich priebehu. Aby mohlo dôjsť k využitiu tejto výnimky, musí ísť už o konkrétnu stavbu, t. j. v čase aplikovania výnimky stavba už existuje. K použitiu predmetnej výnimky však žalobca vytvoril počiatočné podmienky už v čase vyhlásenia obchodnej verejnej súťaže, resp. najneskôr uzatvorením Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 13.01.2017, pretože už v tomto momente mal verejný obstarávateľ postupovať postupom zadávania zákazky na uskutočnenie stavebných prác podľa zákona č. 343/2015 Z. z., a už v tomto momente tak neučinil, t. j. vyhol sa povinnosti uzavrieť zmluvu spôsobom alebo postupom ustanoveným v zákone č. 343/2015 Z. z. Žalovaný je preto toho názoru, že akákoľvek zmluvná konštrukcia, ktorá síce nie je zákonom predpokladaná, ale jej účelom je vyhnutie sa aplikácii príslušného súťažného postupu podľa zákona č. 343/2015 Z. z. (tak ako tomu bolo v prípade konania žalobcu), predstavuje obchádzanie zákona č. 343/2015 Z. z. a zároveň aj konanie v rozpore s § 10 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. Právne úkony je totiž potrebné posudzovať podľa ich obsahu, pričom na interpretáciu záväzkových vzťahov je rozhodujúca skutočná vôľa obidvoch zmluvných strán v dobe uzavretia zmluvy (viď napr. nález ÚS ČR sp. zn. III ÚS 3900/12 zo dňa 28. 02. 2013). 38. Žalovaný poukázal aj na § 1 ods. 14 zákona č. 343/2015 Z. z. a na § 10 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z. z. Žalovaný tiež poukázal na to, že finančné prostriedky na výstavbu obecných nájomných bytov získal žalobca pred kolaudáciou nehnuteľností na základe ďalších zmluvných vzťahov, a to so ŠFRB a MD SR. Konkrétne ide o Zmluvu č. 0043- PRB/2017 o poskytnutí dotácie na obstaranie nájomných bytov s MD SR zo dňa 27.06.2017 (ďalej len „Zmluva o poskytnutí dotácie“), ako aj o Zmluvu o úvere č. 600/104/2017 so ŠFRB zo dňa 13.06.2017 (ďalej len „Zmluva o úvere“). Podľa čl. V. „Povinnosti žiadateľa“ bodu 1 písm. b) a c) Zmluvy o poskytnutí dotácie sa žalobca o. i. zaviazal uzavrieť so zhotoviteľom stavby kúpnu zmluvu najneskôr do 31.08.2019 a predložiť MD SR platnú a účinnú kúpnu zmluvu spolu s právoplatným kolaudačným rozhodnutím obstarávaných nájomných bytov vydanom na zhotoviteľa stavby najneskôr do 30.09.2019. Podľa čl. II. „Definícia pojmov“ Zmluvy o úvere je „Zmluva o budúcej kúpnej zmluve“ právny úkon uzatvorený medzi žalobcom ako kupujúcim a zhotoviteľom budovy ako predávajúcim, obsahom ktorej je záväzok žalobcu a zhotoviteľa budovy uzavrieť najneskôr do 31.08.2018 Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude kúpa budovy/nehnuteľnosti a stanovenie kúpnej ceny za tento predmet v Kúpnej zmluve. Podľa čl. V. „Účel Úveru“ Zmluvy o úvere, bodu 5.1. sa úver poskytuje žalobcovi na účel kúpy nájomného bytu v bytovom dome, v rodinnom dome alebo polyfunkčnom dome, pričom podmienkou získania úveru bolo, aby po uzavretí Zmluvy o budúcej zmluve žalobca uzavrel v lehote do 31.08.2018 Kúpnu zmluvu. Podľa čl. IX. Zmluvy o úvere „Povinnosti a vyhlásenia Dlžníka“, bodu 9.2. Zmluvy o úvere žalobca bol povinný v lehote najneskôr do 31.08.2018 uzavrieť Kúpnu zmluvu a po jej uzavretí zabezpečiť právoplatný vklad vlastníckeho práva žalobcu k budove alebo nehnuteľnosti najneskôr v lehote 6 mesiacov odo dňa uzavretia Kúpnej zmluvy. 39. Žalobcovi nič nebránilo v tom, aby na výstavbu nehnuteľnosti použil postup súladný so zákonom č. 343/2015 Z. z. a nepristúpil tak k umelému vylúčeniu hospodárskej súťaže na trhu stavebných spoločností. Žalobca teda uzatvoril niekoľko typov zmlúv so spoločnosťou D. M. V., s. r. o., pričom z nich je zrejmý účel uskutočniť stavebné práce, ktorých výsledkom je vybudovanie obecných nájomných bytov, a to za vyššie uvedenú sumu.
40. Žalovaný poukázal aj na rozsudok KS v BA zo dňa 11.03.2020 v konaní sp. zn. 2S/92/2018, v ktorom sa súd zaoberal obdobným právnym i skutkovým stavom a skonštatoval, cit.: „Podľa názoru správneho súdu v čase podpisu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. 128/2013/OSNM zo dňa 04.11.2013 nehnuteľnosť s jej požadovanými charakteristickými znakmi (16 bytových jednotiek) neexistovala. V tom čase ešte stále išlo o schátranú budovu bývalých jaslí a až ich komplexnou rekonštrukciou podľa požiadaviek žalobcu vznikla nová nehnuteľnosť, bytový dom so 16 bytovými jednotkami s príslušenstvom. Žalobca sa už dňa 04.11.2013 zaviazal, že nadobudne do svojho vlastníctva bytový dom so 16 bytovými jednotkami s príslušenstvom a za tým účelom určil aj podmienky v zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Pre určenie existencie nehnuteľnosti na účely § 1 ods. 2 písm. m) zákona č. 25/2006 Z. z. je rozhodujúci jej charakter a účel, na ktorý slúži, v čase uzatvárania kontraktov na ňu sa viažucich... Správny súd zastáva názor, že hlavným predmetom komplexu uzatvorených zmlúv boli stavebné práce na budove bývalých jaslí a tento zámer sa prelína všetkými uzatvorenými zmluvami. Ak by bol hlavným predmetom odpredaj budovy bývalých jaslí bez stavebných úprav I. J., nebol by dôvod uzatvoriť ďalšiu zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 04.11.2013, jej dodatku č. 1 zo dňa 11.12.2014 a kúpnu zmluvu zo dňa 14.01.2015, na základe ktorej žalobca nadobudol vlastnícke právo k bytovému domu. Ide preto o zákazku alebo o koncesiu na uskutočnenie stavebných prác, na ktoré sa výnimka z použitia postupov verejného obstarávania nevzťahuje.“ 41. K tvrdeniu žalobcu, že vyhlásenie obchodnej verejnej súťaže na kúpu majetku nespadá do kompetencie žalovaného, pretože uvedené neupravuje zákon č. 343/2015 Z. z., a preto skúmanie obsahu súťaže vyhlásenej žalobcom je nad rámec jeho zákonných možností, žalovaný uviedol, že podľa § 167 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z., úrad vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa § 8 ustanovených týmto zákonom. Vzhľadom na to, že žalobca je verejným obstarávateľom podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z., žalovaný je podľa § 167 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. oprávnený preskúmať úkony žalobcu po uzavretí zmluvy aj v prípade, ak verejný obstarávateľ nepostupoval podľa pravidiel a postupov ustanovených zákonom č. 343/2015 Z. z., práve z dôvodu, že uvedeným konaním mohlo dôjsť k nedodržaniu povinností zo strany verejného obstarávateľa, resp. k obídeniu zákona č. 343/2015 Z. z. 42. Popísané konanie žalobcu podľa žalovaného napĺňa znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z., ktorý sankcionuje konanie, ktorým sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyhne povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom. 43. Skutočnosť, že postup žalobcu spĺňa podmienky poskytnutia štátnych dotácií, neznamená, že ide o postup, ktorý je v súlade so zákonom č. 343/2015 Z. z. Predpoklad, že pokiaľ jeden zákon určitý postup upravuje, resp. predpokladá, automaticky zabezpečuje súlad takéhoto postupu aj so všetkými ostatnými zákonmi, je zjavne nesprávny a nedôvodný. Len samotná existencia možnosti uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve a následne zmluvy kúpnej ako pomenovaných inštitútov a priori nespôsobuje ich súlad so zákonom č. 343/2015 Z. z. Žalovaný už v prvostupňovom rozhodnutí poukázal na rozsudok KS v BA, č. k. 2S/92/2018-61 zo dňa 11.03.2020, v ktorom sa KS v BA zaoberal aj údajným porušením princípu právnej istoty namietaným žalobcom, keď jeden štátny orgán jeho postup schválil a druhý štátny orgán ho za to isté konanie sankcionuje. KS v BA v tejto súvislosti uviedol, že schválenie úveru zo ŠFRB a dotácie z MDV SR predstavuje samostatný proces, ktorý sa svojím obsahom a podmienkami nezhoduje s postupom podľa zákona č. 25/2006 Z. z. (predchodca ZVO). Preto aj keď mal žalobca schválený úver aj dotáciu na rekonštrukciu bývalých jaslí, neznamená to, bez ďalšieho, že jeho postup bol v súlade s § 1 ods. 2 písm. m) zákona č. 25/2006 Z. z. 44. Žalovaný poukázal na metodické usmernenia, ktoré v súvislosti s danou problematikou vydal, napr. metodické usmernenie č. 7006-5000/2013 z 31.05.2013, č. 12970-5000/2014 z 30.12.2014, č. 3105-5000/2016 z 01.03.2016, a zároveň konkrétne rozobral metodické usmernenie č. 5246-5000/2014 zo dňa 04.06.2014, v ktorom odpovedal na žiadosť o usmernenie v situácii skutkovo takmer totožnej s týmto prípadom, a to, keď chcela obec postaviť bytový dom s nájomnými bytmi a jedna stavebná spoločnosť prišla s ponukou, podľa ktorej by si od obce prenajala parcelu, postavila bytový dom a po ukončení výstavby by bytový dom odpredala obci, pričom obec by na kúpu predmetného bytového domu použila prostriedky štátneho fondu rozvoja bývania. Úrad pre verejné obstarávanie v danom prípade skonštatoval, cit.: „ ... v prípade výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. m) zákona o verejnom obstarávaní jej aplikácia neprichádza do úvahy v čase pred samotným uskutočnením stavebných prác, výsledkom
ktorých bude výstavba bytov ... použitie postupu, ktorý vo svojej žiadosti uvádzate, t. j. prenájom obecného pozemku súkromnej spoločnosti, ktorá na ňom postaví bytový dom a po ukončení výstavby predmetný bytový dom odpredala obci bez využitia hospodárskej súťaže (zadávania zákazky podľa zákona o verejnom obstarávaní) by bolo úmyselným obchádzaním zákona o verejnom obstarávaní.“ Všetky vyššie zmienené metodické usmernenia boli vydané pred uzatvorením Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 13.01.2017, preto žalobca mohol pri odbornom prístupe k svojej činnosti poznať a predpokladať prax úradu a výklad aplikácie výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 343/2015 Z. z. 45. Žalovaný na záver uviedol, že napadnuté rozhodnutia vydal v súlade so svojou rozhodovacou praxou v obdobných veciach. Konkrétne ide o rozhodnutie č. spisu 15-7000/2014 zo dňa 03.05.2016 (potvrdené druhostupňovým rozhodnutím č. spisu 16044-P/2016 zo dňa 22.08.2016), rozhodnutie č. spisu 5384-3000/2017 zo dňa 03.05.2017, rozhodnutie č. spisu 17772-3000/2017 zo dňa 13.02.2018 (potvrdené druhostupňovým rozhodnutím č. spisu 6613-P/2018 zo dňa 17.04.2018), rozhodnutie č. spisu 3479-3000/2018 zo dňa 12.04.2018 (potvrdené druhostupňovým rozhodnutím č. spisu 9654P/2018 zo dňa 26.07.2018), rozhodnutie č. spisu 5053-3000/2018, 1258-3000/2019 zo dňa 04.01.2019 (potvrdené druhostupňovým rozhodnutím č. spisu 3691-P/2019 zo dňa 10.05.2019), rozhodnutie č. spisu 12774-3000/2018 zo dňa 01.03.2019 (potvrdené druhostupňovým rozhodnutím č. spisu 9102P/2019 zo dňa 03.06.2019), rozhodnutie č. spisu 16008-3000/2021, 248-3000/2021 zo dňa 16.04.2021 (potvrdené druhostupňovým rozhodnutím č. spisu 7332- P/2021 zo dňa 24.06.2021), rozhodnutie č. spisu 2855-3000/2021 zo dňa 08.04.2021 (potvrdené druhostupňovým rozhodnutím č. spisu 7331P/2021 zo dňa 19.07.2021), rozhodnutie č. spisu 3041-3000/2021 zo dňa 28.06.2021 (potvrdené druhostupňovým rozhodnutím č. spisu 10026-P/2021 zo dňa 29.09.2021). Napadnuté rozhodnutia tak reflektujú doterajšiu rozhodovaciu prax žalovaného, pričom rozhodnutia sú a aj boli verejne dostupné na internetovej stránke žalovaného. Žalovaný dopĺňa, že zverejňovanie uvedených rozhodnutí na internetovej stránke úradu slúži aj na to, aby sa s nimi mohli ostatní verejní obstarávatelia riadne oboznámiť a do budúcna korigovať svoj postup v rámci verejného obstarávania tak, aby sa vyhli chybám, za ktoré už bola udelená pokuta iným verejným obstarávateľom. V. Replika žalobcu 46. Žalobca v podanej replike poukázal na § 1 ods. 2 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z. z. s tým, že kúpna zmluva, ktorej predchádza Zmluva o budúcej zmluve je konštrukciou zmlúv, ktorú Občiansky zákonník pozná a predpokladajú ju aj právne predpisy v prípade obstarania nájomných bytov kúpou za poskytnutia štátnej podpory podľa zákona č. 150/2013 Z. z. a zákona č. 443/2010 Z. z. Ani jedno zákonné ustanovenie, vrátane zákona č. 343/2015 Z. z. nezakazuje uzavrieť Zmluvu o budúcej zmluve na kúpu bytov, ani nepredpokladá jej uzavretie len v čase ich existencie. Skutočnosť, že sa tretia osoba zaviaže Zmluvou o budúcej zmluve, že na svoje vlastné riziko a náklady zhotoví nehnuteľnosť, nájomné byty, bez použitia verejných zdrojov, v tomto prípade aj na svojich vlastných pozemkoch, ktoré následne ako existujúce nehnuteľnosti odpredá a tieto odkúpi v našom prípade žalobca, nie je žiadnym právnym predpisom zakázané. Rovnako nie je zakázaná možnosť dojednať za podmienok a parametrov stanovených opäť zákonom pre obstaranie nájomných bytov za súčasného poskytnutia štátnej finančnej pomoci budúcu kúpu existujúcich nájomných bytov. Nadobudnutie nehnuteľností kúpou je jednou zo zákonných možností prevodu nehnuteľností. Preto tvrdenie, že ide o obchádzanie zákona č. 343/2015 Z. z., nedovolené uplatnenie výnimky zo zákona č. 343/2015 Z. z., narušenie hospodárskej súťaže sa nezakladá na pravde a je vykonštruované. Rovnako nie je možné zameniť podstatné náležitosti Kúpnej zmluvy a Zmluvy o budúcej kúpe so Zmluvou o dielo, a to aj napriek dojednaniam budúcej kúpy o parametroch predmetu budúcej kúpy stanovených napr. zákonom o ŠFRB. 47. Žalobca poukázal na fakt, že na uvedený kontraktačný proces mal vplyv aj ďalší správny orgán, kataster nehnuteľností, ktorý zmluvu posúdil ako kúpnu zmluvu a povolil vklad vlastníckeho práva na existujúcu nehnuteľnosť. Preto pokiaľ súd nevyslovil neplatnosť dotknutej Kúpnej zmluvy, nespochybnil jej náležitosti a obsah, je nutné na túto hľadieť ako na kúpnu zmluvu a nešpekulovať a nepredkladať vykonštruované názory o zastieranom právnom úkone, prípadne o nadobudnutí neexistujúcej nehnuteľnosti s poukazom na judikatúru Súdneho dvora. Žalovaný tvrdí, že v prípade výnimky jej aplikácia neprichádza do úvahy pred samotným uskutočnením prác. Výnimku žalobca aplikoval už na existujúcu nehnuteľnosť, čo je preukázané jej kolaudáciou a zápisom na príslušnom liste vlastníctva. Žiadne zákonné ustanovenie zákona č. 343/2015 Z. z. neuvažuje o zmluvnej konštrukcii, ktorá nie je zákonom predpokladaná a je považovaná za obchádzanie zákona.
48. Žalobca na záver uviedol, že ani jedno metodické usmernenie jasne a zrozumiteľne neuvádza, že pokiaľ bude Zmluvou o budúcej zmluve dojednané nadobudnutie existujúcej nehnuteľnosti v čase keď táto ešte neexistuje, bude to konaním v rozpore so zákonom č. 343/2015 Z. z., alebo konaním, ktoré ho obchádza. Úrad len skonštatoval, že aplikácia výnimky neprichádza do úvahy v čase pred samotným uskutočnením prác. Výnimka sa ale v danom prípade zrealizovala po uskutočnení stavebných prác. VI. Verejné vyhlásenie rozsudku 49. Podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z.z.“) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/9/2022 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-2S/9/2022. 50. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 13.02.2026, keďže boli splnené podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania podľa § 107 SSP. VII. Relevantné právne predpisy 51. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 52. Podľa § čl. 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. 53. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona v znení neskorších predpisov trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. 54. Podľa § 182 ods. 1 písm. a/ zákona č. 343/2015 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia Úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5% zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom. 55. Podľa § 182 ods. 1 písm. a/ zákona č. 343/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov Úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške od 0,1% do 5% zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom,
VIII. Posúdenie veci správnym súdom 56. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca uzavrel so zhotoviteľom stavby najprv Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve dňa 13.01.2015, s tým, že v jej Čl. II. „Predmet zmluvy“ bodu II.I je uvedené, že budúci predávajúci sa zaväzuje zhotoviť stavbu a po jej realizácii a kolaudácii ju odpredá žalobcovi. Žalobca uzavrel so zhotoviteľom stavby, ako budúcim predávajúcim Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve dňa 13.01.2017, pričom v Čl. I. „Úvodné ustanovenia“ bodu I.1. je uvedené, že zámerom budúceho predávajúceho je vybudovať v meste Modrý Kameň stavbu podľa inštrukcií a požiadaviek žalobcu (budúceho kupujúceho) a po dostavbe a kolaudácii mu túto nehnuteľnosť odpredať.
57. Žalobca uzavrel so zhotoviteľom stavby kúpnu zmluvu dňa 26.06.2019, kde je v Čl. I. „Úvodné ustanovenia“ bodu I.1 uvedené, že predávajúci na základe zmluvy o budúcej zmluve vybudoval obecné nájomné byty v obytnej zóne Majer v Modrom Kameni. 58. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmý zámer zhotoviteľa stavby vybudovať v meste Modrý Kameň obecné nájomné byty, a to podľa inštrukcií a požiadaviek žalobcu. Pri uzatváraní Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a Kúpnej zmluvy žalobca nepostupoval podľa zákona č. 343/2015 Z. z. Úmysel žalobcu bolo nadobudnúť výlučné vlastníctvo k bytom, ktoré v čase uzatvorenia Zmluvy o budúcej zmluve ešte neexistovali. Výnimku z aplikácie zákona č. 343/2015 Z. z. možno použiť pri nadobúdaní existujúcich stavieb. Obdobná situácia bola predmetom preskúmania zákonnosti rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sp. zn. 10Asan/17/2020 zo dňa 14.12.2022, a preto je možné závery tohto rozsudku plne aplikovať na prejednávanú právnu vec. 59. V tomto rozsudku NSS SR boli aplikované ustanovenia staršieho zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, avšak išlo o obdobný prípad. Správny súd poukazuje na znenie odôvodnenia rozsudku sp. zn. 10Asan/17/2020 zo dňa 14.12.2022, konkrétne body 54, 55, 56, 58, 59, 61, 62: 60. „54. Vo vzťahu k výnimkám z použitia postupov podľa zákona č. 25/2006 Z.z. je v prvom rade potrebné poukázať na ustanovenie § 1 ods. 7, ktoré predstavuje generálny zákaz použitia výnimiek stanovených v ods. 2 až 5 s cieľom vyhnúť sa použitiu postupov a pravidiel vo verejnom obstarávaní. Použitie výnimky z postupov verejného obstarávania tam, kde to zákon výslovne nepovoľuje, resp. tam, kde nie sú splnené všetky podmienky pre uplatnenie konkrétnej výnimky, zakladá skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. a/ zákona č. 25/2006 Z.z. Povinnosť zdôvodniť použitie výnimky pritom leží bezvýhradne a bez rozdielu na subjekte, ktorý sa použitia výnimky dovoláva, pričom výnimky je potrebné vykladať reštriktívne a ich okruh nemožno rozširovať. Je teda na verejnom obstarávateľovi, resp. obstarávateľovi, aby preukázal, že uzavretú zmluvu, resp. zmluvy možno podradiť pod tú ktorú výnimku ustanovenú zákonom č. 25/2006 Z. z. 61. 55. V danom prípade žalobca obhajoval svoj postup tým, že zmluvy uvedené v úvode tohto rozsudku nemožno podľa jeho názoru posudzovať vo vzájomnej súvislosti, ale oddelene, pričom svojím postupom iba predal majetok mesta (budovu bývalých jaslí) a následne nadobudol nehnuteľnosť (bytový dom so 16 bytovými jednotkami), na čo sa vzťahuje výnimka podľa § 1 ods. 2 písm. m/ zákona č. 25/2006 Z. z. 62. 56. Podľa názoru kasačného súdu zmluvy uzatvorené žalobcom nie je možné posudzovať izolovane, a to z viacerých dôvodov. (...). Už mestské zastupiteľstvo žalobcu teda jasne deklarovalo úmysel previesť budovu bývalých jaslí za účelom jej následnej rekonštrukcie na byty a tento úmysel bol opakovane deklarovaný aj v jednotlivých zmluvách uzatvorených medzi žalobcom a Ľ. A. Predmetom samotnej výzvy teda nebol štandardný obsah kúpnej zmluvy, ale obsahoval aj podmienky a záujem o výkon stavebných prác. 63. 58. Vo vzťahu k posudzovaniu existencie nehnuteľnosti, a to z pohľadu aplikácie výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. m/ zákona č. 25/2006 Z. z., kasačný súd súhlasí so správnym súdom, že v čase podpisu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. 128/2013/OSMM zo dňa 04. novembra 2013 nehnuteľnosť s jej požadovanými charakteristickými znakmi (16 bytových jednotiek) neexistovala. Až podľa požiadaviek žalobcu (uvedených už v uznesení mestského zastupiteľstva zo dňa 04. apríla 2013 a neskôr v zmluve o budúcej zmluve) vznikla na základe rekonštrukcie prevedenej budovy bývalých jaslí „nová“ nehnuteľnosť, a to bytový dom so 16 bytovými jednotkami s príslušenstvom. Správny súd konštatoval dôvodne, že pre určenie existencie nehnuteľnosti na účely § 1 ods. 2 písm. m/ zákona č. 25/2006 Z. z. je rozhodujúci jej charakter a účel, na ktorý slúži, v čase uzatvárania kontraktov na ňu sa viažucich. 64. 59. Keďže nehnuteľnosť (bytový dom so 16 bytovými jednotkami) tak, ako si jej existenciu žalobca podmienil, vznikla až následnou rekonštrukciou práve podľa požiadaviek žalobcu, postup žalobcu celkom jednoznačne smeroval k zákazke na rekonštrukčné (stavebné) práce. Na takýto formálny postup, kedy žalobca svoj majetok (budovu bývalých jaslí) najprv previedol na tretiu osobu a neskôr kúpil zrekonštruovanú nehnuteľnosť (bytový dom so 16 bytovými jednotkami), vzhľadom na ním od počiatku deklarovaný úmysel, sa nemôže vzťahovať výnimka podľa § 1 ods. 2 písm. m/ zákona č. 25/2006 Z. z.
Na tomto mieste kasačný súd opäť súhlasí so správnym súdom, že ak by bol hlavným úmyslom žalobcu odpredaj budovy bývalých jaslí bez rekonštrukčných prác I. K., nebol by dôvod uzatvoriť ďalšiu zmluvu o budúcej kúpnej zmluve v ten istý deň ako kúpnu zmluvu na prevod budovy bývalých jaslí a následne po ich rekonštrukcii kúpnu zmluvu na kúpu bytového domu so 16 bytovými jednotkami. 65. 61. Kasačný súd tiež súhlasí so záverom správneho súdu, že pri rozhodovaní žalovaného nebol porušení princíp právnej istoty, nakoľko schválenie úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania a dotácie z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky predstavuje osobitný a na konanie žalovaného nenadväzujúci proces, ktorý sa svojím obsahom a podmienkami nezhoduje s postupom podľa zákona č. 25/2006 Z. z. Správny súd konštatoval správne, že aj keď mal žalobca schválený úver aj dotáciu na rekonštrukciu bývalých jaslí, neznamená to bez ďalšieho, že jeho postup pri zadávaní verejnej obchodnej súťaže podľa § 9a ods. 1 písm. a/ zákona č. 138/1991 Zb. bol v súlade s § 1 ods. 2 písm. m/ zákona č. 25/2006 Z. z. 66. 62. Na základe uvedeného možno konštatovať, že žalobca uzavretím komplexu zmlúv naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. a/ zákona č. 25/2006 Z. z. Z postupu žalobcu a obsahu jednotlivých zmlúv, vrátane uznesenia mestského zastupiteľstva zo dňa 10. apríla 2013, je zrejmý jeho úmysel zrekonštruovať budovu bývalých jaslí a jeho záujem o výkon stavebných prác, svojím postupom sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu alebo koncesnú zmluvu spôsobom alebo postupom ustanoveným zákonom č. 25/2006 Z. z.“ 67. V kontexte plnej jurisdikcie správnych súdov rozhodujúcich o správnych žalobách vo veciach správneho trestania má správny súd prihliadať aj na zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Ide o zásadu trestania, ktorá sa aplikuje aj v administratívnom trestaní. Vzhľadom na zmenu právnej úpravy realizovanej zákonom č. 179/2024 Z. z. sa zmenil rozsah sadzby administratívnej sankcie, ktorá je aj v zmysle rozsudku NSS SR sp. zn. 8Asan/29/2020 zo dňa 24.02.2022 miernejšia. 68. Podstatou plnej jurisdikcie je požiadavka, aby správny súd nebol viazaný len rozsahom a dôvodmi žaloby a aby disponoval právomocou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy preskúmať v plnom rozsahu. Správny súd teda musí mať právomoc v takom rozsahu, aby bol objektívne schopný posúdiť všetky relevantné skutkové, ako aj právne okolnosti [rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zo dňa 02.04.1995 vo veci Fischer v. Rakúsko, sťažnosť č. 16922/90]. Skutočnosť, že správny delikt má trestnú povahu, nebráni tomu, aby o vine a sankcii za protiprávne konanie rozhodoval správny orgán. ESĽP však k tomu dôvodí, že pre nastolenie súladu s Dohovorom prichádzajú do úvahy dve alternatívy. Tou prvou je, že orgány vyvodzujúce zodpovednosť za správne delikty majú povahu nezávislého a nestranného tribunálu (súdu), a teda spĺňajú požiadavky zakotvené čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V opačnom prípade (absencia postavenia nezávislého a nestranného súdu), ako to je aj v podmienkach Slovenskej republiky, musia ich rozhodnutia byť preskúmateľné nezávislým a nestranným súdom v plnom rozsahu (rozhodnutie ESĽP zo dňa 28.01.1983 vo veci Albert Le Compte v. Belgicko, sťažnosť č. 7299/75, 7496/76). Práve preto je nevyhnutná plná jurisdikcia správnych súdov. 69. Zákaz retroaktivity - princíp zákonnosti a aj princípy nullum crimen sine lege a nulla poena sine lege predpokladajú a súvisia so zákazom retroaktivity prísnejšieho zákona, ktorý ustanovuje zákaz spätnej účinnosti právnych noriem. Pre oblasť správneho trestania možno tento zákaz interpretovať tak, že nemožno uložiť správnu sankciu za konanie, ktoré v dobe jeho spáchania nebolo správnym deliktom, aj keby neskôr správnym deliktom bolo. Tým je uplatnený všeobecný princíp zákazu retroaktivity, podľa ktorého právne predpisy až na výnimky nepôsobia spätne. Výnimkou je zásada prípustnosti retroaktivity v prospech páchateľa. Ak je v budúcnosti prijatá právna úprava, ktorá je pre páchateľa priaznivejšia, prihliada sa práve na neskoršiu právnu úpravu v zmysle čl. 50 ods. 6 Ústavy SR. Určujúci je stav právnej úpravy v dobe spáchania deliktu, s možnosťou neskoršej priaznivejšej právnej úpravy. 70. Rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne orgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) sankcie uloženej správnym orgánom, je povinnosťou
správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej (rozsudok NS SR sp. zn. 4Asan/2/2019 zo dňa 05.11.2019 publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 20/2021). O túto situáciu ide aj v predmetnej právnej veci. 71. Správny súd v intenciách zásad správneho trestania uvedených v čl. 50 ods. 6 Ústavy SR a právneho názoru NS SR vyjadreného v rozsudku sp. zn. 4Asan/2/2019 zo dňa 05.11.2019 uvedeného v odôvodnení tohto rozsudku v bodoch 74 až 77, po verifikovaní skutočnosti, že v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech žalobcu zákonom č. 179/2024 Z. z., ktorým sa stanovilo rozmedzie ukladanej pokuty od 0,1 % do 5 % zmluvnej ceny, namiesto pôvodne určenej pevnej výšky pokuty 5 % zmluvnej ceny, prihliadol na zmenu v právnej úprave sankcie. 72. So zreteľom na základnú zásadu trestania upravenú v článku 50 ods. 6 Ústavy SR je potrebné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného trpí vadou, pre ktorú je potrebné ho zrušiť, keďže vzhľadom na vývoj v právnej úprave je potrebné na uloženie trestu žalobcovi použiť neskorší zákon, ktorý je pre žalobcu priaznivejší. 73. Správny súd neuplatnil postup podľa § 196 SSP vzhľadom na to, že bol povinný prihliadať na zmenu právnej úpravy v prospech žalobcu aj bez vyjadrenia účastníkov konania a na zásadu hospodárnosti, keďže predsedníčkou Správneho súdu v Bratislave bola zistená nečinnosť vyvolaná objektívnymi skutočnosťami v podobe preťaženia Správneho súdu v Bratislave a bola uložená povinnosť, aby boli neodkladne prijaté opatrenia na zabránenie ďalšej nečinnosti v konaní. 74. Na základe uvedeného správny súd postupujúc v súlade s článkom 152 ods. 4 Ústavy SR podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu pre nesprávne právne posúdenie veci, a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). 75. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. V ďalšom konaní sa žalovaný vysporiada s novou právnou úpravou realizovanou zákonom č. 179/2024 Z.z., pre žalobcu priaznivejšou, vo vzťahu k výške sankcie. Zároveň sa správny orgán vysporiada s námietkami žalobcu o aplikácii tzv. absorpčnej zásady. 76. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 77. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).