Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-4Sa/1/2022 1022200030 26. 03. 2026 Mgr. Juraj Marko ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200030.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave, sudcom: Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpená advokátskou kanceláriou AK JUDr. Monika Rafajová s.r.o., so sídlom Košická 19650/11, 821 09 Bratislava, IČO: 56 368 798, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.11.2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.11.2021 z r u š u j e a vec vracia tomuto orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania. Po právoplatnosti tohto rozsudku súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X B. dňa 4. novembra 2021 Generálny riaidteľ žalovanej podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. júla 2021, ktorým bol žalobkyni podľa § 74, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení od 20. februára 2021 priznaný vdovský dôchodok v sume 767,70 EUR mesačne. 2. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa namietala sumu jej priznaného vdovského dôchodku, ktorý nebol podľa jej názoru vypočítaný správne, pričom neuviedla žiadne konkrétne vecné námietky a nepredložila žiadne dôkazy, pričom vo všeobecnosti požiadala o preverenie správnosti spôsobu určenia sumy vdovského dôchodku a jej prehodnotenie. 3. Generálny riaditeľ žalovanej, ako odvolací orgán, na základe podaného odvolania preskúmal prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 15. júla 2021 a dospel k záveru, že postup žalovanej, ako prvostupňového orgánu, bol správny, a preto prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia Generálny riaditeľ žalovanej stručne zhrnul skutkový stav a spôsob výpočtu vdovského dôchodku, pričom skonštatoval, že spôsob určenia sumy invalidného dôchodku, na ktorý by manželovi žalobkyne vznikol nárok ku dňu smrti, je podrobne opísaný v prvostupňovom rozhodnutí a je správny, súladný s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. Správne a v súlade s platnou právnou úpravou bola podľa neho určená aj suma vdovského dôchodku žalobkyne. Generálny riaditeľ žalovanej zároveň uviedol, že v odvolacom konaní žalobkyňa
nepredložila žiadne dôkazy a nevzniesla žiadne konkrétne vecné námietky, ktorými by spochybnila správnosť prvostupňového rozhodnutia o uplatnenom nároku na vdovský dôchodok, o určení jeho sumy a následného rozhodnutia o súbehu jej dôchodkových dávok. II. Podaná správna žaloba 5. Správnou žalobou zo dňa 09.01.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave 11.01.2022, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa v správnej žalobe uviedla, že výpočet vdovského dôchodku považuje za nesprávny a nezákonný, pričom predložila svoj predbežný prepočet údajov, potrebných pre výpočet vdovského dôchodku v rozsahu rokov 1990, 2002, 2006 a 2007, z ktorého je podľa jej názoru zrejmé, že žalovaná, ako prvostupňový orgán, nepostupoval pri výpočte vdovského dôchodku správne, resp. nevychádzala zo správnych údajov, čo spôsobilo nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené. 6. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa priložila platobný výmer Daňového úradu Sládkovičovo zo dňa 15. mája 1991, daňové priznania manžela k dani z príjmov fyzických osôb za roky 2002, 2006 a 2007. S poukazom na uvedené dôkazy žalobkyňa v podanej správnej žalobe tvrdí, že žalovaná použila pri výpočte osobný vymeriavací základ manžela (i) k roku 1990 vo výške 46 541,- SKK (namiesto správneho osobného vymeriavacieho základu manžela vo výške 66 468,- SKK), čo činí rozdiel v osobnom vymeriavacom základe vo výške 19 927,- SKK v neprospech žalobkyne (ii) k roku 2002 vo výške 162 632,- SKK (namiesto správneho osobného vymeriavacieho základu manžela vo výške 357 302,- SKK), čo činí rozdiel v osobnom vymeriavacom základe vo výške 194 670,- SKK v neprospech žalobkyne, (iii) k roku 2006 vo výške 595 782,- SKK namiesto správneho osobného vymeriavacieho základu manžela vo výške 796 672,- SKK, čo činí rozdiel v osobnom vymeriavacom základe vo výške 200 890,- SKK v neprospech žalobkyne a (iv) k roku 2007 vo výške 648 630,- SKK namiesto správneho osobného vymeriavacieho základu manžela vo výške 778 800,- SKK, čo činí rozdiel v osobnom vymeriavacom základe vo výške 130 170,- SKK v neprospech žalobkyne. 7. Žalobkyňa predbežne odhaduje správnu výšku vdovského dôchodku na najmenej 779,- EUR (60 % invalidného dôchodku manžela), resp. najmenej 389,50 EUR (50 % predošlej sumy, nakoľko žalobkyňa je poberateľkou starobného dôchodku). Rozdiel medzi priznanou výškou vdovského dôchodku prvostupňovým rozhodnutím činí najmenej 15,41 EUR mesačne a najmenej 184,91 EUR ročne. 8. Vzhľadom na nesprávny výpočet vdovského dôchodku v prvostupňovom rozhodnutí a jeho potvrdenie Generálnym riaditeľom žalovanej v odvolacom konaní, žalobkyňa žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. III. Konanie pred správnym súdom 9. Na základe výzvy súdu zo dňa 14.03.2023 žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.04.2023 zhrnula priebeh administratívneho konania a žalobné námietky žalobkyne, pričom k námietke žalobkyne, ktorou považuje výpočet vdovského dôchodku za nesprávny a nezákonný uviedla, že spôsob určenia sumy invalidného dôchodku, na ktorý by manželovi žalobkyne vznikol nárok ku dňu smrti, je podrobne opísaný v prvostupňovom rozhodnutí žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. júla 2021 a je správny, súladný s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. Správne a v súlade s platnou právnou úpravou mala byť podľa žalovanej určená aj suma vdovského dôchodku žalobkyne. 10. K dokumentom priloženým zo strany žalobkyne (platobný výmer Daňového úradu Sládkovičovo zo dňa 15. mája 1991, daňové priznania manžela žalobkyne k dani z príjmov fyzických osôb za roky 2002, 2006 a 2007), z ktorých pri vlastnom výpočte žalobkyňa vychádzala, žalovaná uvádza, že predmetné dokumenty nie je možné použiť pri výpočte sumy dôchodkovej dávky, nakoľko nie sú podkladom pre určenie sumy invalidného dôchodku manžela žalobkyne. Na nárok na invalidný dôchodok
manžela žalobkyne a určenie jeho sumy mali byť podľa nej započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia/poistenia, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovanej. Ďalšie obdobie dôchodkového poistenia a ďalšie vymeriavacie základy, hodnotiteľné pre nárok a pre určenie sumy invalidného dôchodku manžela žalobkyne, neboli preukázané. 11. Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a trvá na správnosti prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo napadnutým rozhodnutím potvrdené, má za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne, pričom žalovaná uviedla, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie. 12. Na základe výzvy súdu zo dňa 20.11.2023 bolo k uvedenému vyjadreniu žalovanej doručené súdu vyjadrenie žalobkyne zo dňa 16.01.2024, v ktorom žalobkyňa uviedla, že zotrváva na podanej žalobe v celom rozsahu považuje určenie a výpočet výšky vdovského dôchodku zo strany žalovanej naďalej za nesprávny. Žalobkyňa popiera tvrdenia Žalovaného o správnosti súm a výpočtov použitých ako osobný vymeriavací základ v rokoch 1998 – 2002, nakoľko výšky ziskov poručiteľa z jeho činnosti ako SZČO nie sú s uvedenými údajmi zhodné, čo považuje Žalobkyňa za nesprávne. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že správny súd je oprávnený v zmysle § 120 SSP sám vykonať dokazovanie, ak to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, a preto navrhla, aby súd v prípade, ak to považuje za potrebné vykonal dokazovanie vykonaním listín, ktoré už sú súčasťou spisu súdneho konania v časti predloženého administratívneho spisu žalovanej, prípadne vyžiadaním ďalších potrebných listín. 13. Na základe výzvy súdu zo dňa 19.01.2024 žalovaná svoje právo vyjadriť sa k uvedenému vyjadreniu žalobkyne nevyužila. 14. Na základe žiadosti žalobkyne, podľa ustanovenia § 107 ods. 1 písm. a) SSP, správny súd v tejto veci v súlade s ustanovením § 108 SSP nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo na Správnom súde v Bratislave dňa 26.03.2026 o 10:30 hod. v miestnosti č. dv. 4 za prítomnosti právnej zástupkyne žalobkyne a zástupcu žalovanej. 15. PZ žalobkyne na pojednávaní uviedla, že zotrváva na podanej žalobe a trvá na všetkých svojich argumentoch v žalobe, ako aj v nasledujúcich vyjadreniach v priebehu konania, pričom na otázku súdu, z akého dôvodu neboli predložené dokumenty, ktoré majú preukázať dôvodnosť podanej správnej žaloby už v odvolacom konaní, PZ uviedla, že pri podaní odvolania sa žalobkyňa k týmto dokumentom týkajúcich sa jej zosnulého manžela pre krátkosť času na podanie odvolania nevedela dostať. Súčasťou podkladov sú aj daňové priznania, resp. iné dokumenty, ktoré tvorili podklady k daňovým priznaniam, ku ktorým žalobkyňa ako manželka zosnulého nemala priamy prístup. 16. Zástupca žalovanej na pojednávaní rovnako uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia k správnej žalobe a trvá na svojom stanovisku, že vdovský dôchodok, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia bol vypočítaný v súlade so zákonom. Zástupca žalovanej zároveň uviedol, že nemal možnosť sa pred pojednávaním oboznámiť s obsahom administratívneho spisu nakoľko tento je od roku 2023 na správnom súde, a preto až po nahliadnutí do tohto spisu môže podať relevantné vyjadrenie. 17. V reakcii na vyjadrenie žalovanej, PZ žalobkyne uviedla, že žalovaná využila možnosť vyjadriť sa písomne v konaní, pričom v tomto vyjadrení sa k uvedeným rozdielom relevantne nevyjadrila, pričom nevyužila ani svoju možnosť opätovného vyjadrenia, čo žalobkyňa vzhľadom na dĺžku konania vníma negatívne. 18. Na záver pred vyhlásením rozsudku PZ žalobkyne uviedla, že sa pridržiava podanej správnej žaloby, výpočet vdovského dôchodku považuje za nezákonný z dôvodu nesprávnej výšky a žiada priznať náhradu trov konania. Zástupca žalovanej uviedol, že trvá na tom, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, pričom pri výpočte vdovského dôchodku boli zohľadnené všetky vymeriavacie základy nachádzajúce sa v evidenčných listoch za dobu hlavného pracovného pomeru z obdobia uvoľnenia na funkciu starostu aj zvolenia za poslanca Národnej rady SR, pričom žalobu žiada zamietnuť ako nedôvodnú vzhľadom k tomu, že považuje rozhodnutie za správne a zákonné.
IV. Relevantné právne predpisy 19. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. 20. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba. 21. Podľa § 6 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 22. Podľa § 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 23. Podľa § 75 ods. 1 v spojení s ods. 4 zákona o sociálnom poistení, suma vdovského dôchodku je 60 % starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti. V. Právne posúdenie správneho súdu 24. Správny súd na úvod konštatuje, že žaloba bola pôvodne podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel z Krajského súdu v Bratislave výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. 25. Správny súd v Bratislave, teda ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ustanovenia § 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“), preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), po nariadení pojednávania, za splnenia podmienok podľa ustanovenia § 108 SSP, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 26. Predmetom prieskumu v tejto veci bola zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej vo veci priznanej výšky vdovského dôchodku žalobkyni. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe poukázala no rozpory v skutkovom stave, z ktorého vychádzala žalovaná pri výpočte výšky vdovského dôchodku. Žalobkyňa konkrétne poukázala na rozdiely v sumách uvedených ako osobný vymeriavací základ v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu k prvostupňovému rozhodnutiu, na ktorú samotné rozhodnutie odkazuje v rámci výpočtu sumy priznaného vdovského dôchodku a žalobkyňou predložených dokumentov k príjmom manžela žalobkyne. 27. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe, ako aj v následnej replike k vyjadreniu žalovanej poukázala na rozdiely v sumách osobného vymeriavacieho základu a deklarovaných príjmov manžela žalobkyne, pričom správny súd na základe jej tvrdení a predloženej dokumentácie k príjmom manžela žalobkyne zistil nasledovné rozdiely za roky: - 1990 (osobný vymeriavací základ vo výške 46 541,- SKK oproti deklarovanému príjmu vyplývajúcemu z platobného výmeru vo výške 66 468,- SKK) - 2002 (osobný vymeriavací základ vo výške 162 632,- SKK oproti deklarovanému príjmu (základu dane) vyplývajúcemu z daňového priznania vo výške 352 468,- SKK)
- 2006 (osobný vymeriavací základ vo výške 595 782,- SKK oproti deklarovanému príjmu (základu dane) vyplývajúcemu z daňového priznania vo výške 700 490,- SKK) - 2007 (osobný vymeriavací základ vo výške 648 630,- SKK oproti deklarovanému príjmu (základu dane) vyplývajúcemu z daňového priznania vo výške 842 231,- SKK) 28. V podanom vyjadrení žalobkyňa tiež poukázala na rozdiely vyplývajúce z evidenčných listov dôchodkového poistenia za roky 2006, 2007, 2010, 2011, 2012 a 2021. 29. Tak ako to uvádza žalovaná v prvostupňovom rozhodnutí, suma vdovského dôchodku je podľa § 75 ods. 1 zákona o sociálnom poistení 60 % invalidného dôchodku, na ktorý by mal zomretý manžel nárok ku dňu smrti. Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 600/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod je pritom určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie žalovaná určila v súlade s § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, a to kalendárne roky 1984 až 2020. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu. 30. Z uvedeného výkladu určenia výšky vdovského dôchodku poskytnutého žalovanou v prvostupňovom rozhodnutí, v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, vyplýva, že okrem iného, výška osobného mzdového bodu je rozhodujúcim kritériom pre určenie výšky vdovského dôchodku. Zároveň, pre určenie výšky osobného mzdového bodu, je rozhodujúca výška osobného vymeriavacieho základu (úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné). 31. Z podanej správnej žaloby a následného vyjadrenia žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa rozporuje práve výšku osobných vymeriavacích základov za roky 1990, 2002, 2006, 2007, 2010, 2011, 2012 a 2021. Zo skutkového stavu zisteného z administratívneho spisu žalovanej a predloženej dokumentácie o príjme manžela žalobkyne za roky 1990, 2002, 2006 a 2007 mal správny súd za preukázané, že rozdiely medzi deklarovanými príjmami manžela žalobkyne a osobnými vymeriavacími základmi za jednotlivé kalendárne roky, z ktorých vychádza prvostupňové rozhodnutie, skutočne existujú. Rovnako sú z administratívneho spisu (evidenčných listov dôchodkového poistenia) zrejmé aj rozdiely medzi sumami osobných vymeriavacích základov, z ktorých vychádza prvostupňové rozhodnutie, a súčtu vymeriavacích základov za jednotlivé kalendárne roky podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia za roky 2006, 2007, 2010, 2011, 2012 a 2021 na ktoré poukázala žalobkyňa v podanom vyjadrení. 32. Správny súd si je vedomý, že deklarovaný príjem, ktorý podlieha dani z príjmu, nie je možné automaticky považovať za vymeriavací základ za kalendárny rok z ktorého sa zaplatilo poistné. Rozdiely medzi deklarovaným príjmom, ktorý podlieha dani z príjmu a osobným vymeriavacím základom preto automaticky neznamená nesprávnosť jeho výpočtu. Správny súd však za roky 2006, 2007, 2010, 2011, 2012 a 2021, na základe podaného vyjadrenia žalobkyne, zistil rozdiely medzi sumami vymeriavacích základov vyplývajúcich priamo z evidenčných listov dôchodkového poistenia, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, a osobnými vymeriavacími základmi za uvedené roky podľa Osobného listu dôchodkového poistenia, z ktorého vychádza prvostupňové rozhodnutie, a ktoré tvorí jeho prílohu. Ak teda žalovaná v prvostupňovom a následne v napadnutom rozhodnutí uvádza, že pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, ktoré mal získať manžel žalobkyne, medzi súčtom vymeriavacích základov podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia za jednotlivé kalendárne roky a osobným vymeriavacím základom za tieto kalendárne roky podľa Osobného listu dôchodkového poistenia by nemal byť žiadny rozdiel. 33. Skutočnosť, že súčet vymeriavacích základov podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia za jednotlivé kalendárne roky a osobnými vymeriavacími základmi za tieto kalendárne roky podľa Osobného listu dôchodkového poistenia by sa mal zhodovať vyplýva aj z vyjadrenia žalovanej poskytnutého v tomto súdnom konaní. Žalovaná v podanom vyjadrení uviedla, že na nárok na invalidný dôchodok manžela žalobkyne a určenie jeho sumy boli započítané všetky preukázané obdobia
dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia/poistenia, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovanej. 34. Zo súčtu vymeriavacích základov podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia za roky 2006, 2007, 2010, 2011, 2012 a 2021 a osobnými vymeriavacími základmi za tieto kalendárne roky podľa Osobného listu dôchodkového poistenia však vyplývajú nasledovné rozdiely na ktoré poukázala aj žalobkyňa v podanom vyjadrení: 2006 – rozdiel medzi osobným vymeriavacím základom podľa Osobného listu dôchodkového poistenia (595 782,- SKK) a vymeriavacím základom podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia (699 423,SKK) – 103 641,- SKK; 2007 – rozdiel medzi osobným vymeriavacím základom podľa Osobného listu dôchodkového poistenia (648 630,- SKK) a vymeriavacím základom podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia (751 830,SKK) – 103 200,- SKK; 2010 – rozdiel medzi osobným vymeriavacím základom podľa Osobného listu dôchodkového poistenia (26 328,24 EUR) a vymeriavacím základom podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia (38 382, 24 EUR) – 12 054,- EUR; 2011 – rozdiel medzi osobným vymeriavacím základom podľa Osobného listu dôchodkového poistenia (31 418,42 EUR) a vymeriavacím základom podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia (55 040,42 EUR) – 23 622,- EUR; 2012 – rozdiel medzi osobným vymeriavacím základom podľa Osobného listu dôchodkového poistenia (32 179,14 EUR) a vymeriavacím základom podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia (36 733,73 EUR) – 4 554,59 EUR; 2021 – rozdiel medzi osobným vymeriavacím základom podľa Osobného listu dôchodkového poistenia (0,- EUR) a vymeriavacím základom podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia (12 843,21 EUR) – 12 843,21 EUR. 35. Z uvedených rozdielov je podľa správneho súdu zrejmé, že za účelom výpočtu vdovského dôchodku neboli zo strany žalovanej započítané všetky preukázané (na základe údajov uvedených v evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia) obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období. Vzhľadom na uvedený nedostatok nesprávne určenej výšky osobného vymeriavacieho základu v rámci Osobného listu dôchodkového poistenia, nebol správne vypočítaný ani osobný mzdový bod, čo malo vplyv na výpočet celkovej sumy priznaného dôchodku žalobkyni. 36. Pokiaľ existuje zákonný dôvod prečo niektoré vymeriavacie základy vyplývajúce v evidenčných listov dôchodkového poistenia nemali byť do osobného vymeriavacieho základu započítané, správny súd uvádza, že žalovaná mala ich nezapočítanie v prvostupňovom, resp. v napadnutom rozhodnutí riadne zdôvodniť. Nakoľko však žalovaná vo svojich rozhodnutiach, ako aj v podanom vyjadrení uvádza, že výpočet osobného vymeriavacieho základu má vychádzať zo všetkých preukázaných období dôchodkového poistenia, pričom suma osobného vymeriavacieho základu sa nezhoduje so sumou vymeriavacieho základu podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia, prvostupňové, ako aj napadnuté rozhodnutie vychádza zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s administratívnym spisom, ktorého sú evidenčné listy dôchodkového poistenia súčasťou. 37. Čo sa týka skutočnosti, že žalobkyňa v podanom odvolaní nepoukázala na konkrétne nesprávnosti pri výpočte vdovského dôchodku a nepodložila svoje tvrdenie dôkazmi, ktoré predložila až v tomto súdnom konaní, správny súd uvádza, že podľa súčasnej rozhodovacej praxe v správnom súdnictve, je zásadne prípustné uplatniť v žalobe skutočnosti, ktoré žalobca nenamietal (teda nepodrobil administratívnemu prieskumu) v rámci prvostupňového administratívneho konania a rovnako v odvolacom konaní (samozrejme, za predpokladu prípustnosti riadneho opravného prostriedku). Podľa ustanovenia § 218 zákona o sociálnom poistení, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že odvolací orgán nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, a preto by mal v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia ako „orgán znalý práva“ v podstate sám „objaviť“ aj iné vady rozhodnutia a postupu, ktoré namietané neboli. Taktiež je v tejto súvislosti významná skutočnosť, že v rámci administratívneho konania nemá účastník povinnosť
byť zastúpený advokátom, ktorý by vzhľadom na svoju profesijnú odbornosť dôvody nezákonnosti rozhodnutia mal správne identifikovať. Žalobca je oprávnený uviesť v žalobe všetky dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné a nebráni tomu, ako už bolo spomínané, ani skutočnosť, že niektoré z nich neuplatnil v administratívnom konaní, aj keď tak urobiť mohol (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sžo 128/2015, uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 7 Afs 54/2007 (1742/2009 Sb. NSS) (s. 652 - 666: Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol., Správny súdny poriadok, Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018). 38. Okrem vyššie uvedenej argumentácie, správny súd prihliadol na dôkazy a tvrdenia žalobkyne, ktoré si neuplatnila v odvolacom konaní predovšetkým v záujme ochrany jej subjektívnych práv a zákonom vyslovene uvedenú neviazanosť správneho súdu dôvodmi a rozsahom žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 134 ods. 2 písm. d) SSP), neformálne posudzovanie správnej žaloby v sociálnych veciach (§ 202 ods. 2 SSP) a možnosť žalobkyne zmeniť a doplniť dôvody správnej žaloby až do rozhodnutia správneho súdu (§ 203 SSP). Správny súd teda bez ohľadu na dôvody a rozsah žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach musí prihliadnuť na zrejmú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom nie je relevantné, či bola táto nezákonnosť preukázaná dôkazmi, ktoré žalobkyňa neuplatnila v predchádzajúcom administratívnom konaní. Podľa názoru správneho súdu, žalobkyňa navyše na pojednávaní v tejto veci dôveryhodným spôsobom vysvetlila, prečo uvedené dôkazy v administratívnom konaní neuplatnila, keďže ich ako pozostalá manželka nemala v rozhodujúcom čase k dispozícii. 39. Správny súd pre úplnosť uvádza, že nepovažoval za potrebné odročenie pojednávania za účelom poskytnutia ďalšieho vyjadrenia žalovanej, ktorého sa domáhal jej zástupca na pojednávaní, nakoľko žalovaná v tejto veci podala písomné vyjadrenie k podanej správnej žalobe, následné vyjadrenie žalobkyne jej bolo riadne doručené, pričom žalovaná nevyužila možnosť písomného vyjadrenia k vyjadreniu žalobkyne. Tvrdenie zástupcu žalovanej, že nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom administratívneho spisu, ktorý je od roku 2023 na správnom súde, správny súd rovnako nepovažoval za relevantné, nakoľko mala žalovaná možnosť kedykoľvek do súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj predmetný administratívny spis, nahliadnuť, oboznámiť sa s ním a najneskôr na pojednávaní podať v tejto veci náležité vyjadrenie. 40. Na základe vyššie uvedených skutočností mal správny súd v tejto veci za preukázané, že skutkový stav, ktorý vzala žalovaná za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom, z ktorého toto rozhodnutie vychádza, a teda napadnuté rozhodnutie trpí vadou podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. f) SSP, na základe čoho správny súd napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušil a vec vrátil druhostupňovému orgánu žalovaného na ďalšie konanie. 41. V ďalšom konaní orgán verejnej správy druhého stupňa opätovne posúdi a určí výšku vdovského dôchodku priznaného žalobkyni v súlade so skutkovým stavom, ktorý vyplýva z administratívneho spisu žalovanej, resp. rozpory medzi skutkovým stavom vyplývajúcim z administratívneho spisu a napadnutým rozhodnutím v odôvodnení náležite vysvetlí. 42. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu, priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd samostatným uznesením. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).