Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-4Sa/3/2022 1021202060 20. 01. 2026 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2026:1021202060.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. B. XXX/XX, D. C. F., právne zastúpeného: JUDr. Vlastimil Petřek, PhD., advokát, so sídlom Námestie sv. Egídia 6/11, Poprad, IČO: 42 399 050, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. G./XXXXXX-XXX zo dňa 20.10.2021 takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Správny súd v Bratislave účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Žalobca žiadosťou doručenou Ministerstvu vnútra SR, sekcii personálnych a sociálnych činností, odboru sociálneho zabezpečenia (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) dňa 22.03.2021 žiadal o priznanie odchodného podľa § 83 ods. 1 písm. b) a § 33 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej ako „zákon č. 328/2002 Z. z.“). 2. Prvostupňovým rozhodnutím, č. p.: G./XXXX-XX zo dňa 17.06.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 83 ods. 1 písm. b), § 143z ods. 1 a § 143ac ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. bolo žalobcovi priznané odchodné vo výške 25.485,00 EUR, znížené o sumu 4.852,15 EUR, keďže odchodné podlieha 19% dani z príjmu podľa § 9 ods. 2 písm. f) a § 15 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že rozhodnutím prezidenta Hasičského a záchranného zboru číslo 16 zo dňa 02.02.2021 skončil služobný pomer žalobcu na základe jeho písomnej žiadosti podľa § 61 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 315/2001 Z. z.“). S odkazom na príslušné zákonné ustanovenia správny orgán prvého stupňa v odôvodnení uviedol spôsob výpočtu odchodného. 3. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 07.07.2021, v ktorom žiadal, aby zmenu prvostupňového rozhodnutia tak, aby mu bolo vyplatené odchodné bez zdanenia. Podľa názoru žalobcu správny orgán prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a odchodné žalobcovi znížil o sumu dane z príjmov v rozpore so zákonom. Žalobca tiež nepovažoval rozsah odôvodnenia za dostatočný, keďže v odôvodnení absentuje uvedenie § 52 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z., podľa ktorého je odchodné oslobodené od dane z príjmov. Poukázal na kópiu dokumentu vystaveného Colným riaditeľstvom Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva doba trvania služobného pomeru žalobcu, ktorý bol od 01.11.1998 do 30.04.2009 príslušníkom Colnej správy v služobnom pomere k štátu. Z ustanovenia § 52 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. vyplýva, že rozhodujúca pre oslobodenie odchodného od dane
z príjmov je dĺžka trvania služobného pomeru k 31.12.2003, ktorá bola u žalobcu v trvaní päť rokov a dva mesiace, a preto spĺňal podmienku, že do 31.12.2003 trval jeho služobný pomer viac ako päť rokov, pričom je irelevantné, v akej zložke v ďalšej dobe slúžil. Skutočnosť, že služobný pomer žalobca skončil v Hasičskom a záchrannom zbore podľa žalobcu neznamená, že pri výpočte a posudzovaní odchodného sa má na neho pozerať akoby celú dĺžku služobného pomeru odslúžil v Hasičskom a záchrannom zbore. Pri rozhodovaní má správny orgán brať do úvahy všetky skutočnosti, teda aj to, že v čase rozhodujúcom pre oslobodenie od dane z príjmov nebol žalobca príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, ale colníkom, pretože služobný pomer sa zakladá k štátu, nie k zložke, v ktorej sa štátu slúži. Ak by žalobca celú dĺžku služobného pomeru odslúžil v Colnej správe, odchodné by sa mu nezdaňovalo. Ak by celú dĺžku služobného pomeru odslúžil v Hasičskom a záchrannom zbore, podľa názoru žalobcu odchodné nemohlo byť oslobodené od dane, pretože k 31.12.2003 neboli hasiči v služobnom pomere, keďže pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. sa dostali až v roku 2008. Žalobca je presvedčený, že správny orgán prvého stupňa ho svojim rozhodnutím diskriminoval. 4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. G./XXXXXX-XXX zo dňa 20.10.2021 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že v konaní o priznaní odchodného bolo zo zadovážených podkladov zistené, že odvolateľovi skončil služobný pomer na základe písomnej žiadosti podľa § 61 zákona č. 315/2001 Z. z. dňom 28.02.2021 tak, ako to vyplýva z právoplatného rozhodnutia prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. 16 zo dňa 02.02.2021. V súlade s § 58 ods. 1 písm. a), f) a h) zákona č. 328/2002 Z. z. bola do doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej na vznik nároku na odchodné a jeho výšku odvolateľovi započítaná doba výkonu základnej vojenskej služby v trvaní od 01.10.1997 do 23.09.1998, doba trvania služobného pomeru colníka v colnej správe od 01.11.1998 do 30.04.2009 a doba trvania služobného pomeru hasiča od 01.05.2009 do 28.02 2021, čo predstavuje 23 rokov a 119 dní (z toho 15 rokov a 187 dní do 30.04.2013). Základom na výpočet sumy odchodného bol v súlade s § 143ac ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. priemerný mesačný služobný plat, ktorý odvolateľ dosiahol v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru, a to v príjmovo najlepšom skončenom kalendárnom roku služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet odchodného, ktorým bol rok 2020. V kalendárnom roku 2020 boli odvolateľovi vyplatené služobné platy v celkovej sume 30.665,40 EUR. V tomto roku odvolateľ vykonával štátnu službu v trvaní 366 kalendárnych dní. Základ na výpočet odchodného sa teda určil výpočtom 30.665,40 EUR : 366 dní krát koeficient 30,417 = 2.548,4958, čo po zaokrúhlení na eurocent smerom nahor predstavuje sumu 2.548,50 EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že celková doba trvania služobného pomeru zhodnotená na vznik nároku na odchodné u odvolateľa predstavuje celkovo 23 rokov a 119 dní, v súlade s § 33 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. účinného do 30.04.2013, v spojení s § 143z ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., odchodné činí desaťnásobok základu na jeho výpočet určeného podľa § 143ac ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., teda odchodné odvolateľovi patrí vo výške desaťnásobku sumy 2.548,50 EUR (za päť rokov trvania služobného pomeru 1-násobok sumy 2.548,50 EUR a za osemnásť ďalších skončených rokov trvania služobného pomeru 9-násobok sumy 2.548,50 EUR). To predstavuje sumu odchodného vo výške 25.485,00 EUR. V tejto sume bolo odvolateľovi odchodné napadnutým rozhodnutím aj priznané. 5. Pri posudzovaní doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej na vznik nároku na odchodné a pre jeho výšku odbor postupoval v súlade s § 58 zákona č. 328/2002 Z. z. Na nárok na odchodné a pre jeho výšku bola zhodnotená podľa § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. doba základnej vojenskej služby od 01.10.1997 do 23.09.1998, podľa § 58 ods. 1 písm. f) zákona č. 328/2002 Z. z. doba služobného pomeru colníka od 01.11.1998 do 30.04.2009 a podľa § 58 ods. 1 písm. h) zákona č. 328/2002 Z. z. doba služobného pomeru príslušníka Hasičského a záchranného zboru od 01.05.2009 do 28.02.2021. Doba služobného pomeru, posúdená podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z. z., tak predstavuje spolu 23 rokov a 119 dní. Z doby 23 rokov a 119 dní služobného pomeru predstavuje doba služobného pomeru colníka v colnej správe 10 rokov a 184 dní, z toho 5 rokov a 63 dní do 31.12.2003. Posúdenie dĺžky uvedenej doby služobného pomeru colníka v colnej správe, ako aj doby služobného pomeru hasiča a doby základnej vojenskej služby, ako dôb rozhodujúcich na vznik nároku na odchodné a pre jeho výšku, nie je v tomto konaní spornou vecou. Odvolateľ poukazuje na tú skutočnosť, že jeho služobný pomer colníka v colnej správe trval k 31.12.2003 viac ako 5 rokov, preto sa mu odchodné podľa § 9 ods. 2 písm. f) a § 15 zákona č. 595/2003 Z. z. zdaniť nemalo a domáha sa zmeny napadnutého rozhodnutia a vyplatenia odchodného v plnej výške bez jeho zdanenia. 6. Odvolateľ bol od 01.11.1998 do 30.04.2009 colníkom v colnej správe v služobnom pomere podľa zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 200/1998 Z. z.“). Základná vojenská služba spolu s dobou služobného pomeru colníka v colnej správe predstavuje spolu 11 rokov a 177 dní. Z uvedenej
doby odvolateľ pracoval ako colník v colnej správe do 31.12.2003 spolu 5 rokov a 63 dní. Po skončení služobného pomeru colníka v colnej správe k 30.04.2009, odvolateľovi vznikol nárok na odchodné podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Odvolateľ po skončení služobného pomeru colníka v colnej správe dňom 30.04.2009 nepožiadal o priznanie odchodného, a preto mu toto nebolo priznané a vyplatené. Z uvedeného dôvodu nevznikol odvolateľovi nárok na výplatu tohto odchodného za podmienok upravených v § 52 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. v spojení s § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 366/1999 Z. z.“), teda na výplatu nezdaneného odchodného. Podľa § 36 zákona č. 328/2002 Z. z. má odbor povinnosť skúmať, či bolo po skončení predchádzajúceho služobného pomeru policajtovi vyplatené odchodné. Ak áno, takéto odchodné sa odpočíta od odchodného, na výplatu ktorého vznikol nárok po skončení novovzniknutého služobného pomeru. Odchodné sa odpočítava v priznanej sume bez ohľadu na to, či bolo alebo nebolo zdanené. Z dôvodu, že odvolateľ po skončení služobného pomeru colníka v colnej správe dňom 30.04.2009 o priznanie odchodného nepožiadal, pričom dňom bezprostredne nasledujúcim, t. j. 01.05.2009 mu vznikol nový služobný pomer príslušníka Hasičského a záchranného zboru podľa zákona č. 315/2001 Z. z., a nároky na odchodné z obidvoch uvedených služobných pomerov sa posudzujú podľa toho istého zákona, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z., stal sa nárok na odchodné zo služobného pomeru colníka v colnej správe automaticky neoddeliteľnou súčasťou nároku, ktorý vznikol odvolateľovi až po skončení novovzniknutého služobného pomeru príslušníka Hasičského a záchranného zboru dňom 28.02.2021. Zo znenia § 52 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. v spojení s § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999 Z. z. jasne vyplýva, že oslobodenie od dane sa vzťahuje na odchodné vyplatené, pričom odbor mal za jednoznačne preukázané, že odchodné odvolateľovi po skončení služobného pomeru colníka v colnej správe dňom 30.04.2009 vyplatené nebolo. Na základe takto zisteného skutkového stavu odbor nemohol v súlade s § 36 zákona č. 328/2002 Z. z. zdaniť len tú časť odchodného, ktorá zodpovedá dobe služobného pomeru príslušníka Hasičského a záchranného zboru, a to z toho dôvodu, že v minulosti odvolateľ žiadne odchodné vyplatené nemal. Zároveň odchodné priznané hasičovi oslobodeniu od dane podľa § 52 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. nepodlieha. Z uvedeného dôvodu odbor posúdil nárok na odchodné z obidvoch služobných pomerov, pričom tieto na seba bezprostredne nadväzovali, ako jeden nárok, ktorý odvolateľovi vznikol po skončení posledného služobného pomeru príslušníka Hasičského a záchranného zboru dňom 28.02.2021. 7. Žalovaný poukázal na stanovisko Ministerstva financií SR spracované pod č. D.-XXX zo dňa 18.09.2015, z ktorého vyplýva, že príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru sa zdaní len rozdiel súm priznaného odchodného a odchodného vyplateného pri predchádzajúcom skončení služobného pomeru, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999 Z. z. V prípade, ak príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru odchodné z dôvodu predchádzajúceho skončenia služobného pomeru vyplatené nebolo, hoci mu naň vznikol nárok, zdaňuje sa celá suma priznaného odchodného bez ohľadu na to, či do 31. 12. 2003 vykonával príslušník Hasičského a záchranného zboru iný služobný pomer v rozsahu 5 a viac rokov, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999 Z. z. Zároveň dal do pozornosti § 103 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., z ktorého vyplýva, že po splnení zákonných podmienok na vznik nároku na odchodné, vzniká nárok na jeho výplatu až podaním žiadosti o priznanie tejto dávky a jej vyplatenie, pričom odvolateľ si po skončení služobného pomeru colníka v colnej správe dňom 30. 04. 2009 tento nárok neuplatnil. 8. Prvostupňové rozhodnutie považoval žalovaný za riadne odôvodnené, keďže nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, v tomto prípade odvolateľom, ale len na tie, ktoré mali pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasnili skutkový a právny základ rozhodnutia, čo považoval žalovaný za naplnené. Vychádzajúc z ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z. odchodné podlieha 19 % dani. Preto bola suma priznaného odchodného 25.485,00 EUR znížená o sumu dane 4.842,15 EUR. Žalovaný konštatoval, že preskúmaním napadnutého rozhodnutia, vrátane konania predchádzajúceho jeho vydaniu, neboli v odvolacom konaní v postupe odboru zistené žiadne právne pochybenia ani logické nesprávnosti. Prvostupňový orgán pred vydaním napadnutého rozhodnutia presne a úplne zistil skutočný stav veci a za tým účelom si obstaral potrebné podklady. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v intenciách príslušných ustanovení zákona č. 328/2002 Z. z. Odchodné bolo odvolateľovi priznané a vyplatené zákonným spôsobom a v správnej výške. Zdôraznil, že prípadným nezdanením odvolateľovi priznaného odchodného by došlo k neprimeranému zvýhodneniu odvolateľa oproti ostatným príjemcom tejto výsluhovej dávky priznanej podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a zdanenej podľa zákona č. 595/2003 Z. z. za obdobných podmienok, ako boli posudzované u odvolateľa. II. Správna žaloba 9. Správnou žalobou zo dňa 23.12.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 29.12.2021, sa žalobca domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec
vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania. Žalobca v žalobe, obdobne ako v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, uviedol, že nie je sporné, že nárok zo služobného pomeru colníka sa stal neoddeliteľnou súčasťou nároku na odchodné pri skončení služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore, tento sa posudzuje podľa zákonných podmienok, medzi ktoré patrí aj dĺžka služobného pomeru (podľa § 58 ods. l písm. a), f) a h) zákona č. 328/2002 Z. z.) a že z doby 23 rokov a 119 dní služobného pomeru predstavuje doba služobného pomeru colníka v colnej správe 10 rokov a 184 dní, z toho 5 rokov a 63 dní do 31.12.2003. 10. Ak teda žalobca bol do 31.12.2003 v služobnom pomere, potom platí § 52 ods.5 zákona č. 595/2003 Z. z., podľa ktorého sa na odchodné podľa zákona č. 328/2003 Z. z. prijaté po 01.01.2004 vzťahuje oslobodenie od dane podľa doterajšieho predpisu, ak do 31.12.2003 služobný pomer trval viac ako 5 rokov. 11. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že v situácii, keď odchodné bolo žalobcom prijaté na základe rozhodnutia Ministerstva vnútra SR zo dňa 17.06.2021 - teda po 01.01.2004 a zároveň v rozhodnom čase pred 01.01.2004, t. j. pred účinnosťou zákona č. 595/2003 Z. z. služobný pomer žalobcu trval 5 rokov a 63 dní boli splnené zákonné podmienky pre oslobodenie od dane z príjmov a skutočnosť, či si žalobca požiadal o výplatu odchodného zo strany colnej správy, alebo hasičského a záchranného zboru s týmto nijako nesúvisí - oslobodenie od dane z príjmov by bola povinná priznať tak colná správa ako aj Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. S poukazom na uvedené má žalobca za to, že zákonnú podmienku na oslobodenie od dane podľa § 52 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. spĺňal; preto danú právnu vec považuje žalobca za nesprávne právne posúdenú a výrok napadnutého rozhodnutia v časti vymerania dane z príjmov vo výške 4.842,15 EUR za nezákonný. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Vo vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 05.04.2023, žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 13. Vo vyjadrení uviedol, že pri posudzovaní doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej pre vznik nároku na odchodné a pre jeho výšku žalovaný postupoval podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z. z. Posúdenie dĺžky vyššie uvedenej doby služobného pomeru colníka, ako aj doby služobného pomeru hasiča a doby základnej vojenskej služby, ako dôb rozhodujúcich na vznik nároku na odchodné a pre jeho výšku, nebolo medzi žalobcom a žalovaným sporné. Spornou ostáva otázka zdanenia odchodného. 14. S námietkami žalobcu, uvedenými v žalobe, žalovaný nesúhlasil s poukazom na § 33 ods. 1 písm. a) bod 1. až bod 3. a § 33 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 328/2002 Z. z., § 52 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. a § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 366/1999 Z. z.“). Z dôvodu, že žalobca po skončení služobného pomeru colníka dňom 30.04.2009 o priznanie odchodného nepožiadal, pričom dňom bezprostredne nasledujúcim, t. j. 01.05.2009, mu vznikol nový služobný pomer príslušníka Hasičského a záchranného zboru podľa zákona č. 315/2001 Z. z., a nároky na odchodné z obidvoch uvedených služobných pomerov sa posudzujú podľa toho istého zákona, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z., stal sa nárok na odchodné zo služobného pomeru colníka automaticky neoddeliteľnou súčasťou nároku, ktorý vznikol žalobcovi až po skončení novovzniknutého služobného pomeru príslušníka Hasičského a záchranného zboru dňom 28.02.2021. 15. Zo znenia § 52 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. v spojení s § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999 Z. z. vyplýva, že oslobodenie od dane sa vzťahuje na odchodné vyplatené, pričom žalovaný považoval za preukázané, že odchodné žalobcovi po skončení služobného pomeru colníka dňom 30.04.2009 vyplatené nebolo. Na základe takto zisteného skutkového stavu žalovaný nemohol v súlade s § 36 zákona č. 328/2002 Z. z. zdaniť len tú časť odchodného, ktorá zodpovedá dobe služobného pomeru príslušníka Hasičského a záchranného zboru, a to z toho dôvodu, že v minulosti žalobca žiadne odchodné vyplatené nemal. Zároveň odchodné priznané hasičovi oslobodeniu od dane podľa § 52 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. nepodlieha. Z uvedeného dôvodu žalovaný posúdil nárok na odchodné z obidvoch služobných pomerov, pričom tieto na seba bezprostredne nadväzovali, ako jeden nárok, ktorý žalobcovi vznikol po skončení posledného služobného pomeru príslušníka Hasičského a záchranného zboru dňom 28.02.2021. 16. Žalovaný uviedol spôsob výpočtu sumy odchodného a poukázal aj na stanovisko Ministerstva financií SR spracovanom pod č. D.-XXX zo dňa 18.09.2015, z ktorého vyplýva, že príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru sa zdaní len rozdiel súm priznaného odchodného a odchodného vyplateného pri predchádzajúcom skončení služobného pomeru, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999 Z. z. V prípade, ak príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru odchodné z dôvodu predchádzajúceho skončenia služobného pomeru vyplatené nebolo, hoci mu naň vznikol nárok,
zdaňuje sa celá suma priznaného odchodného, bez ohľadu na to, či do 31.12.2003 vykonával príslušník Hasičského a záchranného zboru iný služobný pomer v rozsahu 5 a viac rokov, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999 Z. z. 17. Z uvedených skutočností, vrátane § 103 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., tak podľa žalovaného vyplýva, že po splnení zákonných podmienok na vznik nároku na odchodné, vzniká nárok na jeho výplatu až podaním žiadosti o priznanie tejto dávky a jej vyplatenie, pričom žalobca si po skončení služobného pomeru colníka dňom 30.04.2009 tento nárok neuplatnil. Žalobcovi vznikol nárok na odchodné z dôvodu, že mu ako hasičovi skončil služobný pomer na základe jeho žiadosti (§ 33 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 328/2002 Z. z.). Žalobcovi bolo odchodné poskytnuté na základe skončenia služobného pomeru hasiča podľa § 62 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. rozhodnutím prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. 16 zo dňa 02.02.2021. Podľa názoru žalovaného je nedôvodné domáhať sa oslobodenia odchodného poskytnutého žalobcovi od dane podľa platnej a účinnej právnej úpravy (§ 52 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. v spojení s § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999 Z. z.), ktorá oslobodenie odchodného od dane z príjmu nespája s odchodným poskytnutým hasičovi po skončení jeho služobného pomeru podľa zákona č. 315/2001 Z. z. 18. Žalovaný uviedol, že si v súlade s príslušnými ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v dostatočnom rozsahu zaobstaral podklady pre vydanie napadnutého rozhodnutia, správne zhodnotil dobu služobného pomeru na nárok na odchodné, jeho výšku a výšku dane z odchodného v súlade so zákonom č. 328/2002 Z. z. a zákonom č. 595/2003 Z. z. 19. Žalobca na výzvu, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného k žalobe, nereagoval. IV. Konanie na správnom súde 20. Podľa ustanovenia § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 21. Podľa ustanovenia § 199 ods. 1 písm. h) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.“ 22. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“ 23. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 24. Podľa § 203 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“ 25. Podľa § 203 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 26. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietnuť. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), keďže žalobca súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, žalovaný sa k nariadeniu pojednávania nevyjadril a súd neidentifikoval ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránke správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.01.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). V. Aplikovaná právna úprava 27. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 28. Podľa § 33 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Odchodné patrí v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom hasičovi, ktorého služobný pomer skončil na základe písomnej žiadosti.“ 29. Podľa § 143z ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a jeho služobný pomer trvá aj po 30. apríli 2013, sa nárok na odchodné a jeho výšku posudzuje podľa predpisov účinných do 30. apríla 2013 okrem základu na výpočet odchodného, ktorý sa určí podľa § 143ac ods. 1.“
30. Podľa § 143ac ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Základ na výpočet odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku policajta a profesionálneho vojaka, ktorých služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po 30. apríli 2013, sa u policajta zistí z priemerného mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 2 a u profesionálneho vojaka z priemerného mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 4 dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru (ďalej len "rozhodujúce obdobie na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia"), a to v príjmovo najlepšom skončenom kalendárnom roku služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, ak do 30. apríla 2013 služobný pomer trval najmenej 15 skončených rokov.“ 31. Podľa § 58 ods. 1 písm. a), f) a h) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2013 „Dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba a) výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby, alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu, f) trvania služobného pomeru od 1. januára 1993 v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch, v Slovenskej informačnej službe, v Národnom bezpečnostnom úrade a v ozbrojených silách Slovenskej republiky, h) trvania služobného pomeru hasiča.“ 32. Podľa ustanovenia § 80 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. „Odvolacím orgánom v konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia a dávkach podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je minister, ak ide o rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, a v ostatných prípadoch nadriadený určený podľa osobitného predpisu.“ 33. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. „Na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 34. Podľa § 52 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. „Na odchodné podľa osobitných predpisov prijaté po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa vzťahuje oslobodenie od dane podľa doterajšieho predpisu, ak do 31. decembra 2003 služobný pomer trval najmenej päť rokov.“ 35. Podľa § 52 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. „Ak podmienka trvania služobného pomeru, s ktorou osobitný predpis spája vznik nároku na odchodné, bude splnená až po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, a ak nárok na vyplatenie odchodného podľa osobitného predpisu vznikne do a) 31. decembra 2004, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2004 suma zodpovedajúca 20% z prijatého odchodného, b) 31. decembra 2005, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2005 suma zodpovedajúca 40% z prijatého odchodného, c) 31. decembra 2006, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2006 suma zodpovedajúca 60% z prijatého odchodného, d) 31. decembra 2007, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2007 suma zodpovedajúca 80% z prijatého odchodného.“ VI. Právne posúdenie veci správnym súdom 36. Správny súd uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začali svoju činnosť 01.06.2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 16Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 21.05.2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa. 37. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná (najmä § 6 a 7 SSP). 38. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia žalovaného (§ 119 a § 135 ods. 1 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovaným predloženého administratívneho spisu. 39. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca bol v služobnom pomere ako príslušník Hasičského a záchranného zboru od 01.05.2009 a tento služobný pomer skončil na základe písomnej
žiadosti žalobcu dňa 28.02.2021 rozhodnutím prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. 16/2021 zo dňa 02.02.2021. Žalobca žiadosťou zo dňa 23.02.2021 o priznanie odchodného požiadal o priznanie dávky výsluhového zabezpečenia – odchodného. Žalobcovi bola ako rozhodná pre vznik nároku pre dávku výsluhového zabezpečenia - odchodné podľa zákona č. 328/2002 Z. z. započítaná doba trvania služobného pomeru v rozsahu - od 01.10.1997 do 30.09.1998 – doba trvania výkonu základnej vojenskej služby - od 01.11.1998 do 30.04.2009 – doba trvania služobného pomeru colníka v colnej správe - od 01.05.2009 do 28.02.2021 – doba trvania služobného pomeru príslušníka Hasičského a záchranného zboru. 40. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné splnenie zákonných predpokladov pre vznik nároku žalobcu na odchodné podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Služobný pomer bol ukončený na základe písomnej žiadosti žalobcu, služobný pomer trval dlhšie ako je minimálna doba trvania služobného pomeru pre vznik nároku na odchodné a žalobca o priznania odchodného požiadal. Žalobca v administratívnom konaní ani v žalobe nerozporoval žalovaným započítané doby trvania služobného pomeru rozhodné pre vznik nároku na odchodné ani určenú výšku odchodného. Spornou bola skutočnosť, či bolo napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správne rozhodnuté o znížení priznanej sumy odchodného o sumu dane z príjmov. 41. Žalobca tvrdí, že sa na jeho vec v otázke zdanenia odchodného vzťahuje ustanovenie § 52 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z., keďže odchodné bolo žalobcom prijaté na základe prvostupňového rozhodnutia, teda po 01.01.2004 a v rozhodnom čase pred 01.01.2004, t. j. pred účinnosťou zákona č. 595/2003 Z. z., služobný pomer žalobcu trval 5 rokov a 63 dní (teda viac ako 5 rokov), a preto boli splnené podmienky pre oslobodenie príjmu vo forme odchodného od dane z príjmov. 42. Podľa názoru správneho súdu je potrebné rozlišovať medzi prijatím odchodného a vznikom nároku na vyplatenie odchodného. Ustanovenie § 52 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. stanovuje tri podmienky, aby odchodné prijaté po nadobudnutí účinnosti zákona č. 595/2003 Z. z. bolo oslobodené od dane z príjmov podľa dovtedy platného a účinného právneho predpisu (podľa zákona č. 366/1999 Z. z.), a to (i) muselo ísť o odchodné podľa osobitných predpisov (v tomto prípade podľa zákona č. 328/2002 Z. z.), (ii) prijatie (nie vznik nároku) odchodného po nadobudnutí účinnosti zákona č. 595/2003 Z. z. a (iii) trvanie služobného pomeru najmenej päť rokov do 31.12.2003. Oslobodenie od dane z príjmu podľa zákona č. 366/1999 Z. z. sa vzťahovalo na sociálne dávky a dávky výsluhového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby podľa osobitných predpisov (§ 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999 Z. z. s odkazom v poznámke č. 20b na zákon č. 73/1998 Z. z., zákon č. 114/1998 Z. z. a zákona č. 200/1998 Z. z.). V čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 595/2003 Z. z. bol žalobca v služobnom pomere ako colník podľa zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov v znení neskorších predpisov, pričom jeho služobný pomer trval k 31.12.2003 viac ako 5 rokov. Dávky sociálneho zabezpečenia colníkov, medzi ktoré patrí aj odchodné, boli upravené v zákone č. 328/2002 Z. z. 43. Podľa názoru správneho súdu sa ustanovenie § 52 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. vzťahuje na prípady, keď nárok na vyplatenie odchodného vznikol pred 01.01.2004, ale odchodné bolo daňovníkom prijaté až po nadobudnutí účinnosti zákona č. 595/2003 Z. z., teda po 01.01.2004, za splnenia podmienky minimálnej dĺžky trvania služobného pomeru. Na ustanovenie § 52 ods. 5 nadväzuje ustanovenie § 52 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z., ktoré zmierňuje dopad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2004, ktoré už s oslobodením dávky odchodného od dane z príjmov nepočíta a ktoré sa vzťahuje na daňovníkov, ktorý splnia podmienku minimálnej dĺžky trvania služobného pomeru v priebehu ďalších štyroch kalendárnych rokov (s odstupňovanou výškou sumy, ktorá sa v jednotlivých rokoch zahrnie do základu dane z príjmov) a zároveň im v tom čase vznikne nárok na vyplatenie odchodného. 44. Ustanovenie § 52 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. sa na žalobcu nevzťahuje, pretože nárok na vyplatenie odchodného mu vznikol až v roku 2021. Podľa názoru správneho súdu ak by aj žalobca požiadal o odchodné po skončení služobného pomeru colníka, ktorý trval do 30.04.2009, podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) v spojení s § 52 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.08.2009 by priznaná suma odchodného nebola oslobodená od dane z príjmu. 45. Záver žalovaného, že odchodné priznané žalobcovi nie je oslobodené od dane z príjmov, správny súdu posúdil ako správny. Avšak hoci žalovaný aplikoval na zistený skutkový stav správnu právnu úpravu, správny súd sa nestotožňuje v celom rozsahu s výkladom žalovaného, a to konkrétne v časti, v ktorej žalovaný uvádza, že pokiaľ by žalobca bol v súvislosti so skončením služobného pomeru colníka požiadal o priznanie odchodného, vznikol by mu nárok na vyplatenie odchodného, ktorý by bol oslobodený od dane z príjmov. Ani odkaz na právny názor vyjadrený v stanovisku Ministerstva financií SR
č. D.-XXX zo dňa 18.09.2015 nepovažuje správny súd za priliehavý, keďže v stanovisku sa Ministerstvo financií SR vyjadrovalo ku skutkovo odlišnému prípadu (dotknutá osoba bola v služobnom pomere profesionálneho vojaka do 31.12.2002 a v súvislosti so skončením tohto služobného pomeru jej bolo vyplatené odchodné, ktoré bolo oslobodené od dane z príjmov podľa predchádzajúcej právnej úpravy, a následne sa od 01.01.2003 stala príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, pričom odchodné vyplatené po skončení tohto služobného pomeru, ktorý skončil 30.04.2015 už bolo následne považované za zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. aj s ohľadom na novelu zákona č. 595/2003 Z. z. účinnú od 01.01.2008, ktorou bola rozšírená pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. aj na príslušníkom Hasičského a záchranného zboru). Uvedené však nemá vplyv na správnosť záveru žalovaného, vyjadreného vo výroku napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. 46. Z odchodného je zamestnávateľ povinný zraziť zamestnancovi preddavok na daň z príjmov podľa § 35 zákona č. 595/2003 Z. z., žalovaný teda postupoval správne, keď žalobcovi pred poukázaním sumy odchodného žalobcovi znížil sumu odchodného o sumu určenú na základe príslušnej daňovej sadzby. 47. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná, pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že v prípade žalobcu boli splnené zákonné podmienky pre zníženie sumy odchodného o zodpovedajúcu sumu dane z príjmov, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol. 48. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP v spojení s § 167 (a contrario) a § 168 SSP. Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).