Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/105/2021 1021202037 02. 01. 2026 JUDr. Filip Hudec ECLI:SK:SpSBA:2026:1021202037.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom, v právnej veci žalobkyne: Krajská prokuratúra v Bratislave, so sídlom Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30807484, za účasti: A. A. A., bytom B. XXXX/XX, XXX XX C., štátny občan SR, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 19. januára 2018, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím číslo: XXXXXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 25. júla 2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“) v znení zákona č. 572/2009 Z. z., § 152a ZSP v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod ZSP v znení zákona č. 43/2004 Z. z., predpísala ďalšiemu účastníkovi A. A. A. (ďalej len „ďalší účastník“) ako samostatne zárobkovo činnej osobe, za obdobie júl 2006, august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008 a jún 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 243,97 eur, poistné na starobné poistenie v sume 1.104,23 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 357,22 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 291,49 eur (ďalej len „poistné“), spolu v sume 1.996,91 eur. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia prvostupňového orgánu bola príloha. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal ďalší účastník v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom vzniesol námietku premlčania práva predpísať poistné. Poukázal na skutočnosť, že ho Sociálna poisťovňa neupozornila na dlžné sumy poistného. Zároveň oznámil, že v rokoch 2006 až 2008 bol v pracovnom pomere a poistné do Sociálnej poisťovne za neho odvádzal zamestnávateľ. 3. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „žalovaná“) rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 19. januára 2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) uznala námietku premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné za mesiace júl 2006, august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, vznesenú ďalším účastníkom a zmenila prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu tak, že ďalšiemu účastníkovi bolo predpísané poistné len za obdobie júl 2007 až jún 2008 v celkovej sume 1.042,62
eur. Súčasne upravila prílohu prvostupňového rozhodnutia tak, že z neho vypustila predpis poistného za mesiace júl 2006 až jún 2007 spolu v sume 954,29 eur. Ďalej opravila formálny nedostatok prvostupňového rozhodnutia tak, že zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia prvostupňového orgánu tak, že z výroku prvostupňového rozhodnutia vypustila text „..., § 152a zákona v znení neskorších predpisov ...“. V ostatnom prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila. Napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. januára 2018. 4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej vyplýva, že žalovaná považovala námietky ďalšieho účastníka uvedené v odvolaní za nezakladajúce dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia prvostupňového orgánu. Žalovaná poukázala na to, že pri rozhodovaní o dlžnej sume poistného je oprávnená skúmať iba to, či poistné bolo zaplatené, respektíve či bolo v správnej výške. Konštatovala, že ďalší účastník bol v období od 01. júla 2006 do 31. decembra 2008 zamestnancom MEDICUS et al., s.r.o., Piešťany. Uviedla, že prvostupňový orgán vychádzal pri určení vymeriavacieho základu pre výpočet poistného z príjmov, ktoré dosiahol ďalší účastník z podnikania za roky 2005 a 2006, pričom prvostupňový orgán zároveň zohľadnil skutočnosť, že ďalší účastník v predmetnom období, dosiahol okrem príjmov z podnikania aj príjmy zo závislej činnosti (MEDICUS et al., s.r.o.). Konštatovala, že poistné na nemocenské poistenie za mesiace júl 2006 až jún 2007, kedy úhrn vymeriavacích základov z činnosti zamestnanca a zo samostatnej zárobkovej činnosti presiahol u ďalšieho účastníka maximálny vymeriavací základ pre platenie poistného na nemocenské poistenie, predpísal prvostupňový orgán z nižšieho vymeriavacieho základu, čo vyplýva aj z prílohy prvostupňového rozhodnutia. Uviedla aj to, že skutočnosť, že ďalší účastník je od 11. júna 2008 poberateľom starobného dôchodku, bola pri predpísaní poistného za mesiac jún 2008 zohľadnená a poistné bolo predpísané v súlade s § 128 ods. 4 ZSP v znení neskorších predpisov. Považovala za preukázané, že ďalší účastník ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, nezaplatil vôbec poistné za obdobie júl 2006 až jún 2008, čím porušil § 128 ods. 1 písm. c), § 128 ods. 2 písm. c), § 128 ods. 3 písm. c), § 128 ods. 11 písm. b) a § 141 ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov. Ďalej konštatovala, že zo spisového materiálu vyplýva, že ďalší účastník si oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu zo zákona splnil, keď dňa 04. januára 1999 predložil prvostupňovému orgánu prihlášku občana na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie s dátumom vzniku účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení 01. januára 1999. Uviedla, že na základe námietky premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné, ktorú vzniesol ďalší účastník v rámci odvolacieho konania, bolo právo Sociálnej poisťovne predpísať poistné za mesiace júl 2006 až jún 2007 premlčané uplynutím desiatich rokov odo dňa splatnosti poistného za tieto mesiace. Mala však za to, že námietku premlčania práva predpísať poistné za mesiace júl 2007 až jún 2008, nie je možné akceptovať, a to vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia vo veci predpísania poistného za mesiace júl 2007 až jún 2008, teda ku dňu 25. júla 2017, neuplynula 10-ročná zákonná premlčacia lehota plynúca odo dňa splatnosti poistného za mesiace júl 2007 až jún 2008. Záverom konštatovala, že preto uznala námietku premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné za mesiace júl 2006 až jún 2007 a predpísanú výšku celkového poistného za mesiace júl 2006 až jún 2008 v sume 1.996,91 eur znížila o výšku premlčaného poistného za mesiace júl 2006 až jún 2007, teda predpis poistného znížila o sumu 954,39 eur. 5. Dňa 08. októbra 2019 bol žalovanej doručený protest prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava číslo: Kd 538/19/1100-7 proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 19. januára 2018. Z dôvodu, že žalovaná protestu prokurátora nevyhovela, v súlade s § 24 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov ho odstúpila dozornému orgánu - Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky rozhodnutím číslo: XXXXX/XXXX-X_D. XXXXXX/XXXX zo dňa 30. júla 2021, o podanom proteste prokurátora rozhodlo tak, že mu nevyhovelo. Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava, nesúhlasiac s vyššie uvedeným rozhodnutím ministerstva, podal proti nemu rozklad. Po opätovnom preskúmaní veci bol rozklad prokurátora rozhodnutím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo: XXXXX/XXXX-X_D. XXXXX/XXXX zo dňa 21. októbra 2021, zamietnutý. Predmetné rozhodnutie ministra nadobudlo právoplatnosť dňa 26. októbra 2021. II. Žaloba 6. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 21.12.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa, domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie považovala za nezákonné z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. 7. Žalobkyňa prezentovala názor, že právo predpísať poistné ďalšiemu účastníkovi bolo v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovanej premlčané s poukazom na § 143 ods. 1 a § 147 ods. 1 a 2 ZSP v znení neskorších predpisov už aj za mesiace júl 2007 až december 2007. Poukázala okrem iného na rozdielnu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v otázke, či lehota podľa § 147 ods. 1 ZSP je lehotou premlčacou alebo prekluzívnou a či má žalovaná na jej uplynutie prihliadať len na námietku vznesenú účastníkom konania alebo ex offo, a to na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Szd/1/2010 zo 7. decembra 2010, sp. zn. 7Sžso/9/2010 z 9. júna 2011, sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25. januára 2018, sp. zn. 9Sžso/45/2016 z 30. mája 2018, sp. zn. 9Sžsk/33/2020 z 30. júna 2021, sp. zn. 9Sžsk/84/2019 z 30. júna 2021. Žalobkyňa bola tiež toho názoru, že ustálená rozhodovacia prax súdov všeobecne doposiaľ vždy vychádzala z toho, že nestačí, aby v lehote stanovenej zákonom bolo vydané len neprávoplatné (prvostupňové) rozhodnutie, ale rozhodnutie v učenej (premlčacej/prekluzívnej) lehote musí nadobudnúť aj právoplatnosť. 8. Žalobkyňa dala do pozornosti, že v danom prípade bolo poistné za mesiac júl 2007 splatné 08.08.2007, za august 2007 splatné 10.09.2007, za september 2007 splatné 08.10.2007, za október 2007 splatné 08.11.2007, za november 2007 splatné 10.12.2007 a za december 2007 splatné 08.01.2008. Konštatovala, že napadnuté rozhodnutie žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z 19. januára 2018 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím nadobudlo právoplatnosť dňa 30.01.2018. Tvrdila, že vydanie rozhodnutia má za následok, že orgán, ktorý ho vydal, je ním viazaný; nie je však ním viazaný účastník konania a to až do doby, kým rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť; až nadobudnutím právoplatnosti sa rozhodnutie stáva záväzným a je vykonateľné. Ďalej konštatovala, že včas podané odvolanie podľa § 215 ods. 5 ZSP má odkladný, t. j. suspenzívny účinok a súčasne, devolutívny účinok podaného odvolania znamená, že rozhodovanie o odvolaní sa presúva z prvostupňového orgánu na orgán druhého stupňa. Bola toho názoru, že v ZSP neexistuje ustanovenie, ktoré by určovalo, že by sa začatím prvostupňového konania, vydaním prvostupňového rozhodnutia alebo podaním odvolania proti rozhodnutiu pobočky prerušovala 10-ročná lehota určená v § 147 ods. 1 - tak isto bez vplyvu na plynutie tejto lehoty je doplňujúce konanie, vykonané pobočkou po doručení odvolania alebo samotné konanie o odvolaní na odvolacom orgáne. Tvrdila, že zákonodarca v § 114 ods. 2, § 236 ods. 2 a § 237 ods. 2 ZSP expressis verbis určil, kedy premlčacia doba neplynie - v § 236 ods. 2 je určené, že lehoty neplynú počas konania o odvolaní, počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky a v § 237 ods. 2 je určené, že lehoty neplynú počas konania o odvolaní a počas výkonu rozhodnutia. Bola toho názoru, že pri 10-ročnej lehote na predpísanie poistného obdobné ustanovenie o prerušení tejto lehoty v ZSP nie je a pri posudzovaní, či sa právo na predpísanie poistného premlčalo, je rozhodujúci dátum splatnosti (dlžného) poistného. Tvrdila, že námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva; ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania. Tvrdila, že vydaním prvostupňového rozhodnutia sa lehota určená v § 147 ods. 1 ZSP neprerušuje a preto zotrvala na názore, že ak bolo ďalšiemu účastníkovi predpísané napadnutým rozhodnutím poistné aj za obdobie júl až december 2007, ide o nezákonné rozhodnutie. Mala za to, že napadnuté rozhodnutie bolo preukázateľne vydané a nadobudlo právoplatnosť po uplynutí 10 rokov odo dňa splatnosti poistného (aj) za obdobie júl 2007 až december 2007. Záverom analogicky poukázala aj na úpravu zániku zodpovednosti za priestupok podľa § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a na úpravu premlčania trestného stíhania obsiahnutého v § 87 ods. 3 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. III. Vyjadrenia žalovanej, žalobkyne a ďalšieho účastníka 9. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe zo 04.07.2022 navrhla, aby správny súd žalobu zamietol. Bola toho názoru, že premlčanie práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné je potrebné posudzovať vždy ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo poistné predpísané. Vyjadrila tiež názor, že úkonom (vydaním rozhodnutia vo veci predpísania poistného) po formálnej i materiálnej stránke Sociálna poisťovňa naplnila obsah slovného spojenia „predpísať poistné“ v zmysle § 147 ods. 1 ZSP, pričom zo žiadneho ustanovenia ZSP ani len nepriamo nevyplýva, že rozhodnutie o predpísaní poistného musí
v rámci plynutia premlčacej lehoty aj nadobudnúť právoplatnosť. Zotrvala preto na názore, že právo Sociálnej poisťovne predpísať poistné bolo po vznesenej námietke premlčania premlčané len za obdobie júl 2006 až jún 2007. Bola toho názoru, že desaťročná premlčacia lehota, odo dňa splatnosti poistného za obdobie od júla 2007 do júna 2008, teda do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia, neuplynula (za mesiac júl 2007 bolo poistné splatné dňa 08.08.2007, pričom premlčacia lehota za tento mesiac by uplynula dňa 08.08.2017). K žalobkyňou uvádzanej analógii poukázala na to, že analógiu práva možno použiť len v tom prípade, ak určitá skupina prípadov nie je daným právnym predpisom upravená a nie je možné k riešeniu tejto situácie dôjsť obvyklým právnym výkladom - k analógii práva sa pristupuje až vtedy, keď nie je možné použiť analógiu zákona, podľa ktorej sa na skupinu prípadov neupravených v zákone v prvom rade aplikuje právna norma obsiahnutá v tom istom zákone, za predpokladu, že upravuje skupinu najpodobnejších prípadov. Konštatovala, že zákonodarca pri tvorbe ZSP v znení neskorších predpisov upravil inštitút premlčania v § 147 ods. 1, podľa ktorého právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak - predmetné ustanovenie je formulované jasne a jednoznačne - podľa jej názoru nemôže odmietnuť takéto vnútorne nerozporné ustanovenie ZSP - rovnaký právny názor vyslovil aj minister v rozhodnutí číslo: XXXXX/XXXX-X_D., XXXXX/XXXX zo dňa 21. októbra 2021, v ktorom súčasne vyslovil právny záver, že „V prípade, ak by sa použila analógia úpravy premlčania iného právneho predpisu, a teda ignorovalo by sa uplatnenie § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, mám za to, že správny orgán by postupoval v rozpore so zákonom o sociálnom poistení a v rozpore s čí. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“. V tejto súvislosti poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/53/2020 zo dňa 21. apríla 2021, v ktorom kasačný súd v súvislosti s aplikáciou Trestného zákona, ako aj Trestného poriadku v otázke premlčania vyslovil právny názor, že „...krajský súd sa uchýlil k analógii bez toho, aby mal na to splnené predpoklady. Analógia ako interpretačné pravidlo umožňuje sudcovi použiť ustanovenie svojím obsahom a účelom natoľko podobné, že je žiaduce posúdiť podľa neho i právne veci, ktoré do hypotézy právnej normy výslovne poňaté neboli. Najvyšší súd v tejto súvislostí ďalej dopĺňa, že analogické využitie ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku primárne do úvahy prichádza vtedy, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania (napríklad uplatnenie absorpčnej zásady pri ukladaní sankcií za priestupky/iné správne delikty) a tiež, ak ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie (§ 2 Trestného poriadku). Pôjde však vždy iba o také zásady, ktoré nie sú upravené správnymi normami a súčasne povaha ktorých umožňuje ich priamu aplikabilitu aj v oblasti správneho (administratívneho) práva.“. Najvyšší súd zároveň uvádza, že „...bezbrehá aplikácia ustanovení tak Trestného zákona, ako aj Trestného poriadku prináleží výlučne orgánom činným v trestnom konaní. Je vždy nutné v prvom rade prihliadať na osobitosti tohoktorého administratívneho konania a inštitúty, ktoré ho charakterizujú. V predmetnej veci sa jedná o administratívne konanie, v rámci ktorého svoju právomoc vykonáva Sociálna poisťovňa majúca status verejnoprávnej inštitúcie zriadenej na výkon sociálneho poistenia.“. Záverom konštatovala, že Sociálna poisťovňa vykonáva sociálne poistenie na základe osobitného právneho predpisu, ktorým je zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Len zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov upravuje okrem výkonu sociálneho poistenia aj rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, ako aj konanie vo veciach sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa nie je orgánom činným v trestnom konaní a vzhľadom na vymedzené kompetencie v zákone č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov ani nemôže byť orgánom činným v trestnom konaní, ktorý je oprávnený rozhodovať o premlčaní trestného stíhania a premlčaní výkonu trestu. Rovnako nie je oprávnená z dôvodu dispozičnej absencie aplikovať ustanovenia o premlčaní trestného stíhania a premlčaní výkonu trestu, na premlčanie práva predpísať poistné, ktoré je výslovne upravené v zákone č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 10. Žalobkyňa vo svojej replike z 02.11.2022 zotrvala na dôvodoch podanej správnej žaloby, ako aj na žalobnom návrhu. Opätovne zopakovala celú svoju argumentáciu uvedenú v správnej žalobe. Opätovne zdôraznila, že podľa § 215 ods. 5 ZSP včas podané odvolanie má odkladný účinok a pre účastníka konania je záväzné až (len) právoplatné rozhodnutie. Zotrvala na názore, že napadnutým rozhodnutím bol porušený § 147 ods. 1 ZSP. 11. Žalovaná v duplike zo dňa 22.02.2023 zotrvala na všetkých svojich argumentoch uvedených v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k žalobe. Žiadala, aby súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
12. Ďalší účastník sa k správnej žalobe a k ďalším vyjadreniam žalobkyne a žalovanej nevyjadril. IV. Relevantné právne predpisy 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 15. Podľa § 119 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 16. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP, správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. 17. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 18. Podľa § 178 ods. 2 SSP, prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. 19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 20. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 21. Podľa § 144 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 572/2009 Z. z. účinnom od 01.01.2010, sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 22. Podľa § 147 ods. 1 ZSP, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 23. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu ZSP, do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie. V. Právne posúdenie veci správnym súdom 24. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon
súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 25. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 8Sa/105/2021. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-8Sa/105/2021. 26. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, verejným vyhlásením rozsudku dňa 02.01.2026, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli správneho súdu a zverejnené na web stránke dňa 13.10.2025. 27. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná na podklade uznania námietky premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné za obdobie júl 2006 až jún 2007, vznesenej ďalším účastníkom v odvolaní, zmenila prvostupňové rozhodnutie tak, že ďalšiemu účastníkovi bolo predpísané poistné len za obdobie júl 2007 až jún 2008 v sume 1.042,62 eur. Žalovaná súčasne upravila prílohu prvostupňového rozhodnutia tak, že z neho vypustila predpis poistného za mesiace júl 2006 až jún 2007 spolu v sume 954,29 eur. Ďalej žalovaná opravila formálny nedostatok prvostupňového rozhodnutia tak, že zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia prvostupňového orgánu tak, že z výroku prvostupňového rozhodnutia vypustila text „..., § 152a zákona v znení neskorších predpisov ...“. V ostatnom žalovaná prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Sporným medzi účastníkmi konania (v zmysle podanej správnej žaloby) bolo to, či došlo k premlčaniu práva predpísať poistné aj za mesiace júl 2007 až december 2007. 28. Predovšetkým správny súd konštatuje, že skutkový stav medzi účastníkmi konania nebol sporný. Podstatným v predmetnej veci zostalo zodpovedanie právnej otázky, či došlo k premlčaniu práva predpísať poistné aj za mesiac júl 2007 (poistné splatné 08.08.2007), august 2007 (poistné splatné 10.09.2007), september 2007 (poistné splatné 08.10.2007), október 2007 (poistné splatné 08.11.2007), november 2007 (poistné splatné 10.12.2007) a za mesiac december 2007 (poistné splatné 08.01.2008) podľa § 147 ods. 1 ZSP, a to za situácie, keď prvostupňové rozhodnutie o predpísaní aj poistného za uvedené obdobia bolo vydané dňa 25. júla 2017 a druhostupňové „zmenové“ rozhodnutie bolo vydané dňa 19. januára 2018. 29. Správny súd pri vyriešení uvedenej spornej otázky vychádzal z rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023, ktorému bola tam prejednávaná vec postúpená trojčlenným senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky práve z dôvodu rozdielnej rozhodovacej praxe v otázke, či ustanovenie § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. normuje premlčanie či preklúziu a či má žalovaná na premlčanie prihliadať aj bez námietky dlžníka. V predmetnom rozsudku veľkého senátu bolo poukazované aj na niektoré rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorých citovala aj samotná žalobkyňa. 30. V rozsudku sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023 veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (z bodov 27 a 28) uviedol okrem iného nasledovné: „Podľa už citovaného § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1). V zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným. Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom
takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 84/2019). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného. 28. Na základe uvedeného veľký senát kasačného súdu uzatvára: Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na § 147 ods. 1 v ustanovení § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné, z čoho napokon vychádzal aj skôr citovaný rozsudok 10 Sžsk 6/2019. Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa § 148 ods. 1 cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie § 151 ods. 2 písm. h) uvedeného zákona“ (pozri body 27 a 28 citovaného rozsudku veľkého senátu). S prihliadnutím na uvedený rozsudok veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023 možno taktiež konštatovať, že námietka žalobkyne týkajúca sa § 215 ods. 5 ZSP je nedôvodná. 31. Vychádzajúc z uvedeného rozsudku veľkého senátu potom ďalší účastník mohol úspešne vzniesť námietku premlčania v odvolacom konaní len na predpísanie poistného za to obdobie, ktoré bolo predpísané pobočkou Sociálnej poisťovne (prvostupňovým orgánom) po uplynutí 10 ročnej premlčacej lehoty. V danom prípade, keďže právo predpísať poistné za mesiac júl 2007 (poistné splatné 08.08.2007), august 2007 (poistné splatné 10.09.2007), september 2007 (poistné splatné 08.10.2007), október 2007 (poistné splatné 08.11.2007), november 2007 (poistné splatné 10.12.2007) a december 2007 (poistné splatné 08.01.2008) by sa premlčalo za desať rokov odo dňa jeho splatnosti až dňa 08.08.2017, 10.09.2017, 08.10.2017, 08.11.2017, 10.12.2017 a 08.01.2018, žalovaná správne rozhodla, pokiaľ prihliadla po vznesenej námietke premlčania v podanom odvolaní na premlčanie práva predpísať poistné za obdobie júl 2006 až jún 2007, avšak nepovažovala za premlčané právo predpísať poistné za obdobie júl až december 2007 (resp. aj za ďalšie mesiace), lebo prvostupňové rozhodnutie o predpísaní poistného v predmetnej veci bolo vydané dňa 25. júla 2017, teda pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty práva na predpísanie poistného za sporné obdobie júl 2007 až december 2007. 32. Už len pre úplnosť sa žiada uviesť, že iná situácia by mohla nastať, ak by došlo v rámci odvolacieho konania k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne (prvostupňového orgánu), pretože v takom prípade by sa stalo rozhodnutie o predpísaní poistného neexistentným a situácia by sa vrátila do stavu pred vydaním takého rozhodnutia. V danom prípade však napadnutým rozhodnutím žalovanej bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie o predpísaní poistného z dôvodu prihliadnutia na námietku premlčania za mesiace júl 2006 až jún 2007 a napadnuté druhostupňové rozhodnutie žalovanej bolo odlišné (oproti prvostupňovému rozhodnutiu) v podstate len práve vo vzťahu k tomuto pôvodne predpísanému poistnému za mesiace júl 2006 až jún 2007. V ostatnom bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené (navyše bol zmenený iba formálny nedostatok, ktorý nemá vplyv na posúdenie zákonnosti rozhodnutia), a teda účinky predpísania zvyšného poistného za ostatné mesiace prvostupňovým rozhodnutím zostali zachované, lebo neboli napadnutým rozhodnutím žalovanej nijako dotknuté (došlo k zmene prvostupňového rozhodnutia len vo vzťahu k premlčanému poistnému a nie k novému predpísaniu ostatného poistného, ktoré už bolo predpísané prvostupňovým rozhodnutím). Právny názor prezentovaný žalobkyňou je preto potrebné považovať za nesúladný s rozsudkom veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023. Keďže sa teda poistné považuje za predpísané už vydaním prvostupňového rozhodnutia prvostupňovým orgánom
(pobočkou Sociálnej poisťovne), tak žalovaná nemala ani inú možnosť (po vznesení predmetnej námietky premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné ďalším účastníkom v odvolacom konaní) ako prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu o predpísaní poistného zmeniť vo vzťahu k predpísanému premlčanému poistnému. 33. Správny súd záverom konštatuje, že v tomto konaní neboli splnené predpoklady na uchýlenie sa k žalobkyňou prezentovanej analógii. Správny súd sa v tomto smere plne stotožňuje s argumentáciou žalovanej (viď. bod 9 odôvodnenia tohto rozsudku). 34. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, ako i postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil porušenie zákona č. 461/2003 Z.z. napadnutým rozhodnutím žalovanej, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 35. Správny súd nepriznal žiadnemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania podľa § 170 písm. c) SSP, pretože konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2 (§ 442 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).