Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/338/2021 1021201988 22. 01. 2026 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201988.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY BA-6S/338/2021 Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov senátu Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B. C., správca so sídlom B. XX, C. D., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13580/2021/152/SKP-II/RK zo dňa 14. októbra 2021, takto rozhodol: BA-6S/338/2021 I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: BA-6S/338/2021 I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 26. októbra 2017 bolo žalovanému doručené podanie A. E. E., novoustanoveného správcu v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 2K/12/2017 (ďalej len „novoustanovený správca“), v ktorom poukazoval na možné porušenie povinností žalobcu ako odvolaného správcu v predmetnom konkurznom konaní (ďalej len „podnet“). Dňa 23. novembra 2017 novoustanovený správca doručil žalovanému doplnenie uvedeného podnetu. 2. Žalovaný listom zo dňa 13. novembra 2017 vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k podnetu novoustanoveného správcu. Žalobca sa k predmetnému podnetu vyjadril podaním doručeným žalovanému dňa 04. decembra 2017, doplneným dňa 07. decembra 2017. 3. V upovedomení o začatí správneho konania zo dňa 12. októbra 2018, doručenom žalobcovi dňa 17. októbra 2018, žalovaný oznámil žalobcovi začatie správneho konania o zistení zodpovednosti za správny delikt žalobcu, ktorého sa mohol dopustiť tým, že po tom, ako bol uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2K/12/2017 zo dňa 14. júna 2017 ustanovený do funkcie správcu úpadcu EKOINŠTAL s.r.o., so sídlom Priemyselná štvrť 32, Sabinov, IČO: 36 486 213 (ďalej len „úpadca“), 1. speňažoval majetok úpadcu (resp. speňažoval pohľadávky, ktorá má úpadca voči svojim dlžníkom) v čase do konania prvej schôdze veriteľov dňa 22. septembra 2017, čím sa mal dopustiť porušenia § 91
ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“), a síce povinnosti speňažiť bezodkladne len majetok, ktorý je bezprostredne ohrozený skazou zničením alebo iným podstatným znehodnotením, iný majetok môže správca začať speňažovať až po konaní prvej schôdze veriteľov, 2. väčšinu peňažných prostriedkov (15 285 eur) vymožených alebo inak poukázaných na účet úpadcu pred konaním prvej schôdze veriteľov investoval do archivácie dokumentov a účtovníctva úpadcu, čím sa mohol dopustiť porušenia povinností postupovať čestne, zodpovedne a svedomito a s odbornou starostlivosťou podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správcoch“), 3. po tom, čo bol uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2K/12/2017 zo dňa 22. júna 2017 (ďalej aj „uznesenie o vyplatení preddavku“) uložené učtárni Okresného súdu Prešov, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vyplatila k rukám žalobcu nevyčerpanú časť preddavku vo výške 1 500 eur (zloženého dňa 02. mája 2017 na účet súdu úpadcom ako preddavok predbežného správcu), a) žalobca túto súpisovú zložku majetku nezapísal do súpisu majetku, ani ho neaktualizoval, čím sa mohol dopustiť porušenia § 77 ods. 1 zákona o konkurze v spojení s § 76 ods. 3 zákona o konkurze, a to povinnosti zapisovať do súpisu všetok majetok podliehajúci konkurzu, pričom každá právne samostatne existujúca vec, právo alebo iná majetková hodnota sa do súpisu zapisuje ako samostatná položka majetku, spolu s povinnosťou súpis pravidelne aktualizovať a najneskôr do 10 dní od vykonania zmeny zverejniť v Obchodnom vestníku každú zmenu zápisu; b) uvedenú sumu si dal vyplatiť na svoj podnikateľský účet, čím sa mohol dopustiť porušenia § 10 ods. 1 zákona o správcoch, v spojení s § 13 ods. 1 poslednou vetou zákona o konkurze v spojení s § 21 ods. 3 zákona o konkurze, a to povinnosti vložiť peňažné prostriedky podliehajúce konkurzu podľa osobitného predpisu na účet v banke s označením príslušnej konkurznej veci; c) skutočnosť o zapožičaní predmetnej sumy (X XXX F.) ako časti paušálnej odmeny správcu do konania prvej schôdze veriteľov neuviedol v podrobnej písomnej správe o činnosti správcu zo dňa 13. októbra 2017 ani vo vyjadrení k výzve adresovanej novo ustanovenému správcovi zo dňa 18. októbra 2017, a to ani po výzve na poukázanie čiastočnej úhrady prednostnej pohľadávky proti podstate zo dňa 19. októbra 2017, ale až po tom, čo ho na vrátenie tejto sumy vyzval novoustanovený správca mailovou komunikáciou zo dňa 24. októbra 2017 (teda až vo vyjadrení novoustanovenému správcovi zo dňa 26. októbra 2007 správca uviedol, že si uvedený preddavok zúčtoval ako časť paušálnej odmeny správcu do konania prvej schôdze veriteľov), čím sa správca mohol dopustiť porušenia povinnosti postupovať čestne, zodpovedne a svedomito a s odbornou starostlivosťou podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o správcoch, za čo mu mohla byť uložená s poukazom na § 36 ods. 1 zákona o správcoch peňažná pokuta do 5 000 eur. 4. Žalovaný rozhodnutím č. 13580/2021/152/SKP-II zo dňa 13. júla 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu za vinného, že ako správca úpadcu v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 2K/12/2017, 3. po tom, čo bolo uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2K/12/2017 zo dňa 22. júna 2017 uložené učtárni Okresného súdu Prešov, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vyplatila k rukám správcu nevyčerpanú časť preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške X XXX eur (zloženého dňa 02. mája 2017 na účet súdu úpadcom ako preddavok predbežného správcu), postupoval tak, že a) preddavok nezapísal do súpisu majetku všeobecnej konkurznej podstaty, ani ho neaktualizoval, c) skutočnosť o „započítaní“ zúčtovaní predmetnej sumy ako časti paušálnej odmeny správcu do konania prvej schôdze veriteľov neuviedol v podrobnej písomnej správe o činnosti správcu zo dňa 13. októbra 2017, ani vo vyjadrení k výzve adresovanej novoustanovenému správcovi zo dňa 18. októbra 2017, ani vo výzve na poukázanie čiastočnej úhrady prednostnej pohľadávky proti podstate zo dňa 19. októbra 2017, ale až po tom, čo ho na vrátenie tejto sumy vyzval novoustanovený správca mailovou komunikáciou zo dňa 24. októbra 2017 (teda až vo vyjadrení novoustanovenému správcovi zo dňa 26. októbra 2017 správca uviedol, že si uvedený preddavok zúčtoval ako časť paušálnej odmeny správcu do konania prvej schôdze veriteľov), čím porušil ustanovenie § 77 ods. 1 v spojení s § 76 ods. 3 zákona o konkurze v období od 28. júna 2017 do 14. októbra 2017, a ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správcoch v období od 28. júna 2017 do 26. októbra 2017, za čo mu uložil podľa § 36 ods. 1 zákona o správcoch pokutu vo výške 380 eur. Zároveň zastavil správne konanie vo veci uloženia pokuty za spáchanie správneho deliktu žalobcovi v časti bodu č. 1, 2 a 3 písm. b), v súlade s ustanovením § 30 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“).
5. V odôvodnení uviedol, že po zistení skutočného stavu veci dospel k záveru, že žalobca v rozhodnom období bez právneho dôvodu nezapísal majetok podliehajúci konkurzu (preddavok) do súpisu konkurznej podstaty a ponechal tieto finančné prostriedky na svojom účte. Konštatoval, že v zmysle § 21 ods. 3 zákona o konkurze má nevyplatená časť preddavku slúžiť ako záloha na činnosť správcu v konkurze, a teda podlieha konkurzu. Mal za to, že žalobca daným postupom neoprávnene, resp. v neoprávnenom rozsahu nakladal s majetkom úpadcu a zároveň ho nezahrnul do súpisu všeobecnej podstaty. 6. V súvislosti s vyjadrením žalobcu, že preddavok bol zaplatený zo súkromného účtu konateľa úpadcu, a preto nikdy nebol majetkom dlžníka a nemožno ho zapísať do konkurznej podstaty, uviedol, že skúmať materiálne aj formálne podmienky na vyhlásenie konkurzu je v kompetencii konkurzného súdu. Keďže konkurz bol na základe návrhu úpadcu vyhlásený, považoval za zrejmé, že súd nevidel dôvod na zamietnutie, resp. odmietnutie návrhu. Ak by súd dospel k záveru, že preddavok nebol zaplatený navrhovateľom (ale inou osobou), návrh by nespĺňal podmienky ustanovené v § 13 ods. 1 zákona o konkurze. Z tohto dôvodu mal za to, že preddavok zložený na účet súdu je majetkom úpadcu, a bolo potrebné s ním nakladať spôsobom rešpektujúcim tieto skutočnosti. Poukázal tiež na skutočnosť, že konateľ úpadcu nie je treťou osobou, stojacou mimo štruktúry úpadcu. Vzhľadom na uvedené mal za to, že preddavok mal žalobca zapísať do súpisu všeobecnej podstaty v zmysle § 67 ods. 1 písm. a) zákona o konkurze (majetok patriaci úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu). 7. Konštatoval, že žalobca v konečnom dôsledku priznal, že mu preddavok bol vyplatený, avšak správca musí s finančnými prostriedkami patriacimi do konkurznej podstaty nakladať spôsobom, pri ktorom budú jednotlivé kroky správcu v súvislosti s finančnými prostriedkami, resp. majetkom dostatočne prehľadné a zrozumiteľné, kedy nevznikajú pochybnosti o postupe správcu pri nakladaní s majetkom. Po preskúmaní spisovej dokumentácie dospel k záveru, že žalobca si v rozhodnom období bez právneho dôvodu ponechal finančné prostriedky predstavujúce preddavok zložený pri návrhu na vyhlásenie konkurzu na účet súdu, ktorý mal slúžiť ako záloha na činnosť nového správcu v konkurze, a túto skutočnosť priznal až potom, čo ho na vrátenie sumy vyzval nový správca. 8. Žalobcovi uložil pokutu v rámci dolnej polovice zákonom určeného rozpätia. Uviedol, že závažnosť konania, resp. opomenutia konania žalobcu sa odvíja najmä od skutočnosti, že žalobca si bez právneho dôvodu ponechal preddavok vyplatený súdom bez toho, že by túto sumu zaevidoval v konkurznej podstate spôsobom uloženým zákonom o konkurze. Z hľadiska spôsobu porušenia povinnosti zistil úmysel správcu. Vedomostnú zložku úmyselného konania videl v tom, že žalobca absolvoval odbornú prípravu a úspešne vykonal správcovskú skúšku, pričom skutočnosť, že preddavok zložený navrhovateľom, ktorým bol úpadca, je majetkom navrhovateľa, vyplýva z ustanovenia § 13, resp. § 14 zákona o konkurze. Vôľovú zložku úmyselného konania žalobcu mal za preukázanú tým, že žalobca sumu X XXX eur vôbec neevidoval v súpise konkurznej podstaty a až po tom, čo ho novoustanovený správca opakovane vyzýval na vrátenie danej sumy, priznal v liste zo dňa 26. októbra 2017, že túto sumu si ponechal. Prihliadol tiež na dĺžku porušenia povinnosti. Z hľadiska dôsledkov konania žalobcu nemal pochybnosti o tom, že tento v rozhodnom období zamedzil odovzdaniu majetku do konkurznej podstaty a realizovaniu jeho riadnej evidencie formou súpisu. Ako poľahčujúcu okolnosť vyhodnotil to, že žalobcovi doposiaľ nebola uložená pokuta v správnom konaní za porušenie povinnosti. Za priťažujúcu okolnosť pokladal fakt, že žalobca vo svojom vyjadrení k začatiu správneho konania sám uviedol, že pokiaľ by bol preddavok zložený úpadcom, mal by za to, že ide o majetok podliehajúci konkurzu a tento by zapísal do súpisu všeobecnej podstaty. Konštatoval, že správcovi neprináležalo posudzovať doklad o zaplatení preddavku na účet súdu, ale v intenciách § 13 a § 14 zákona o konkurze v spojitosti s konaním súdu (vyhlásenie konkurzu) mal vyhodnotiť, že preddavok je potrebné zapísať do súpisu. Ďalej konštatoval, že žalobca je aktuálne ustanoveným správcom v 19 konaniach a zároveň je zapísaný v zozname advokátov. Preto bol toho názoru, že pokuta nie je likvidačná, naopak je spôsobilá naplniť výchovnú a preventívnu funkciu sankcie. 9. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodla ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerka spravodlivosti“) rozhodnutím č. 13580/2021/152/SKP-II/ RK zo dňa 14. októbra 2021 tak, že podaný rozklad zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Konštatovala, že z podaného, rozkladu nezistila žiadne dôvody, pre ktoré by napadnuté rozhodnutie malo byť nesprávne alebo nezákonné. Súčasne nezistila ani žiadne iné procesné a formálno-právne
vady predchádzajúceho správneho konania a prvostupňového rozhodnutia, z ktorých by mohla plynúť dôvodnosť podaného rozkladu. II. Správna žaloba 10. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia ministerky spravodlivosti č. 13580/2021/152/SKP-II/RK zo dňa 14. októbra 2021, ako aj prvostupňového rozhodnutia žalovaného č. 13580/2021/152/SKP-II zo dňa 13. júla 2021. Správnu žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nepostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 11. Uviedol, že s úpadcom predloženého návrhu na vyhlásenie konkurzu zo dňa 28. apríla 2017, ako aj jeho príloh zistil, že spoločnosť úpadcu v zozname majetku okrem iného vykázala pohľadávky z účtu, pričom ku dňu 31. marca 2017 mala na účte v G. H. C., I.. č. XXXXXXX/XXXX zostatok v sume XX,XX eur, na účte v J. I. č. XXXXXXXXXX/XXXX mala zostatok v sume -XX,XX eur a na účte v C. C., I. č. XXXXXXXXXX/XXXX zostatok v sume XX,XX eur, a stav pokladnice bol XXX,XX eur. Taktiež z prílohy návrhu na vyhlásenie konkurzu, a to dokladu o úhrade preddavku na odmenu a výdavky predbežného správcu vyplynulo, že daný preddavok zložil nie dlžník pred vyhlásením konkurzu, ale posledný štatutárny orgán úpadcu ako fyzická osoba, a to C. K., ktorý bol konateľom úpadcu. Konštatoval, že číslo účtu, z ktorého bol poukázaný predmetný preddavok, je súkromným účtom konateľa, pretože účet vedený v C. C., I., IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX nikdy nebol účtom úpadcu. Uviedol, v tomto smere si splnil všetky zákonné povinnosti a zistil dané skutočnosti na základe ním predložených listinných dokumentov. To, že si túto povinnosť nesplnil konkurzný súd, nemôže byť na jeho ťarchu, a preto nemožno súhlasiť so strohým konštatovaním žalovaného, že takto zistený preddavok je možné považovať za majetok podliehajúci konkurzu. 12. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že v prípade konateľa nejde o tretiu osobu, ktorá by nebola spätá s úpadcom ako právnickou osobou, poukázal na skutočnosť, že v danom prípade návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu podal samotný úpadca a nie štatutárny orgán v mene spoločnosti úpadcu. Z tohto dôvodu mal za to, že rozhodovacou právomocou konkurzného súdu bolo predmetný návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu nesplnenia náležitostí odmietnuť, čo však súd neučinil napriek tomu, že návrh podľa názoru žalobcu nespĺňal náležitosti s poukazom na § 14 ods. 1 zákona o konkurze z dôvodu, že preddavok na odmenu predbežného správcu nebol zaplatený z pokladne alebo účtu úpadcu. Preto považoval za nesporné, že si splnil svoju zákonnú povinnosť, keď daný preddavok nezahrnul do súpisu majetku úpadcu z dôvodu, že tento bol zložený fyzickou osobou C. K. a nie dlžníkom. Podotkol, že do súpisu majetku sa podľa § 67 ods. 1 zákona o konkurze zapisuje iba majetok patriaci dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu, pričom daný preddavok úpadcovi nepatril pred vyhlásením konkurzu ani ku dňu vyhlásenia konkurzu. 13. Vo vzťahu ku konštatovaniu žalovaného, že v rozhodných dokumentoch, v ktorých poskytoval informácie aj o svojej odmene, nezohľadňoval sumu vyplateného preddavku, uviedol, že § 37 ods. 5 zákona o konkurze zjavne neustanovuje náležitosti, ktoré musí písomná správa o činnosti správcu obsahovať, a tieto náležitosti nie sú upravené ani v iných právnych predpisoch súvisiacich s konkurzným konaním. Preto považoval jeho uznanie za vinného z predmetného skutku za nedôvodné a nezákonné, keďže ani samotný zákon nepožaduje, aby písomná správa správcu obsahovala skutočnosť o zúčtovaní predmetnej sumy ako časti paušálnej odmeny správcu do konania prvej schôdze veriteľov. Zdôraznil, že uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2K/12/2017 zo dňa 22. júna 2017 bolo učtárni tamojšieho súdu uložené, aby po právoplatnosti daného uznesenia vyplatila k jeho rukám nevyčerpanú časť preddavku vo výške 1 500 eur zloženého dňa 02. mája 2017 na účet tamojšieho súdu pod D19 Preddavky na predbežného správcu, položka 24/2017, pričom predmetné uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 123/2017 dňa 28. júna 2017 pod podaním „K01485“, a po jeho právoplatnosti mu súd dňa 24. júla 2017 poukázal dané finančné prostriedky na jeho bankový účet tak, ako to súd robí aj v iných konkurzných konaniach aj vo vzťahu k iným správcom. Vzhľadom na publikovanie uznesenia o vyplatení preddavku v Obchodnom vestníku mal za to, že táto skutočnosť bola nielen novoustanovenému správcovi aj veriteľom dobre známa. Zdôraznil, že v podrobnej písomnej správe
o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch zo dňa 17. júla 2017 konštatoval, že dňa 27. júna 2017 mu bolo uznesenie o vyplatení preddavku doručené. Uvedenú skutočnosť teda nezatajil. 14. Ďalej nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že od nového správcu konkurznej podstaty až do 26. októbra 2017 neoprávnene žiadal vyplatenie sumy paušálnej odmeny bez poníženia o preddavok vo výške 1 500 eur, z čoho vyplýva, že si mal ponechať preddavok v plnej výške. Tvrdil, že vo vyjadrení zo dňa 18. októbra 2017 adresovanom novoustanovenému správcovi uviedol, že paušálna odmena sa zmysle § 43 ods. 2 zákona o konkurze uspokojuje prednostne pred inými pohľadávkami proti podstate, čím ho požiadal vzhľadom na skutočnosť, že novoustanovený správca disponuje finančnými prostriedkami vo výške X XXX,XX eur, o ich poukázanie na jeho účet s poznámkou pre prijímateľa: paušálna odmena správcu - EKOINŠTAL s.r.o. Za nepravdivé označil aj tvrdenie, že predmetné finančné prostriedky zatajil, resp. spreneveril, práve naopak tieto vykázal vo svojom účtovníctve ako príjem a po právoplatnosti uznesenia o priznaní paušálnej odmeny správcu do prvej schôdze veriteľov v zákonom ustanovenej lehote odviedol aj príslušnú daň z pridanej hodnoty. 15. Zároveň namietal, že žalovaný nevyhodnotil ako opodstatnený jeho návrh na vykonanie dôkazov v súvislosti s pripojením spisu vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 2K/12/2017 a spisu vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 21Cb/251/2017 (v tomto konaní si novoustanovený správca v postavení žalobcu uplatňoval voči žalobcovi v postavení žalovaného nárok na náhradu škody vo výške X XXX,XX eur, ktorá mala byť spôsobená porušením povinností žalobcu ako správcu). V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 21Cb/251/2017 novoustanovený správca v žalobnom návrhu okrem iného uviedol že doposiaľ bolo uhradené na priznanú paušálnu odmenu žalovanému X XXX eur, čo si žalobca uhradil sám z konkurznej podstaty po svojom odvolaní, a X XXX eur, ktorú sumu si žalobca prisvojil z preddavku na odmenu a výdavky správcu. Z uvedeného žalobca vyvodil že novoustanovený správca pred spisovaním žalobného návrhu vedel o započítaní sumy X XXX eur na jeho paušálnu odmenu. Mal za to, že nevykonaním ním navrhovaných dôkazov žalovaný porušil zákon, čím došlo k porušeniu jeho práv a záujmov. III. Vyjadrenie žalovaného 16. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 17. februára 2022, v ktorom ju žiadal zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Mal za to, že správne konanie voči žalobcovi bolo vedené riadne a zákonným spôsobom, pričom takýmto spôsobom bolo v predmetnom konaní v konečnom dôsledku aj rozhodnuté s poukazom na zistený skutkový stav. Uviedol, že zo skutkovým stavom sa vysporiadal riadne a súladne s vykonaným dokazovaním, ktoré bolo uskutočnené v dostatočnom rozsahu a zákonne konformne. Vyjadril sa, že žalobcom namietané pochybenia jednoznačne v danom prípade nie sú dané. 17. Bol toho názoru, že s argumentáciou žalobcu smerujúcou k spochybneniu správnosti právnych záverov obsiahnutých v napadnutých rozhodnutiach sa v týchto rozhodnutiach podrobne vysporiadal a na tomto stanovisku aj zotrval. Konštatoval, že žalobca v tomto smere v žalobe neuviedol žiadnu novú argumentáciu, s ktorou by sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadal. V súvislosti so spochybňovaním rozhodovania konkurzného súdu žalobcom poukázal na prezumpciu správnosti a zákonnosti aktov verejnej moci, ako aj na absenciu právomoci revízie súdnych rozhodnutí inými subjektmi, než príslušnými súdmi a právne závery vyplývajúce z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 157/08-17 zo dňa 06. mája 2008. Trval na svojom stanovisku, že preddavok na odmenu predbežného správcu v konkurze mal byť žalobcom zapísaný do súpisu majetku a pokiaľ žalobca tento preddavok do súpisu nezahrnul ako majetok podliehajúci konkurzu, a tento v rozhodnom období ani neaktualizoval, ktoré skutočnosti boli v správnom konaní preukázané, porušil tak § 77 ods. 1 v spojení s § 76 ods. 3 zákona o konkurze a dopustil sa správneho deliktu. 18. V súvislosti s uznesením o vyplatení preddavku trval na názore, že oboznámenie novoustanoveného správcu s predmetným uznesením nemá vplyv na zistené a podrobne popísané porušenie zákonom ustanovených povinností zo strany žalobcu. V tomto smere podľa jeho názoru neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že zákon o konkurze neustanovuje náležitosti, ktoré musí písomná správa o činnosti správcu
obsahovať, keďže správca v zmysle § 3 zákona o správcoch je povinný konať čestne, zodpovedne, svedomito, s odbornou starostlivosťou a s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Preto zotrval na svojich záveroch vychádzajúcich z nesporne objasnených skutkových zistení, že žalobca si až do 26. októbra 2017 účtoval pohľadávku proti podstate vo výške nezohľadňujúcej preddavok, ktorý mu bol zo strany konkurzného súdu vyplatený. 19. Pokiaľ ide o žalobcom namietané nevykonanie všetkých ním navrhovaných dôkazov, konštatoval, že žaloba o náhradu škody zo dňa 16. novembra 2017 podaná novoustanoveným správcom voči žalobcovi vedená na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 21Cb/251/2017 bola podaná v čase po rozhodnom období vymedzenom v bode 3 písm. c) prvostupňového rozhodnutia, a preto je pre posúdenie správnosti jeho záverov bezpredmetná, resp. nie je smerodajná vo vzťahu k posúdeniu spáchania správnych deliktov žalobcu. Zastával názor, že vo veci vykonal riadne a zákonne konformné dokazovanie smerujúce ku komplexnému a spoľahlivému zisteniu stavu veci, pričom na strane žalobcu bolo jednoznačne preukázané spáchanie správnych deliktov vymedzených vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, za čo bola žalobcovi riadne a v súlade so zákonom uložená sankcia v podobe peňažnej pokuty. IV. Replika žalobcu 20. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v replike zo dňa 08. marca 2022, v ktorej zotrval na svojej žalobnej argumentácii. Zároveň podotkol, že v správnom konaní nesporne preukázal, že preddavok na odmenu predbežného správcu nebol zaplatený samotným dlžníkom, ale C. K. z jeho súkromného účtu, a to čestným prehlásením C. K. a príkazom na úhradu zo dňa 28. apríla 2017. 21. Žalovaný sa k replike žalobcu v súdom určenej lehote nevyjadril. V. Konanie na správnom súde 22. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/338/2021. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec dňa 7. júna 2023 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 757/2004 Z.z.“) náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 5S Správneho súdu v Bratislave a následne bola dňa 22. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu v Bratislave. VI. Pojednávanie 23. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 22. januára 2026 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil a o odročenie pojednávanie nežiadal. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ministerky spravodlivosti, ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, z dôvodov uplatnených v správnej žalobe, ako aj podľa § 195 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 24. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. V súvislosti s uhradením preddavku konateľom úpadcu C. K. z jeho súkromného účtu uviedol, že predmetné finančné prostriedky neboli ku dňu vyhlásenia konkurzu majetkom úpadcu, ale tieto boli v zmysle zmluvy o pôžičke požičané od
C. K., pričom predmetná zmluva o pôžičke sa nachádza v účtovníctve úpadcu, ktoré odovzdal novoustanovenému správcovi. VII. Relevantné právne predpisy 25. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 26. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 29. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 30. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správcoch, správca je povinný vykonávať správcovskú činnosť čestne, zodpovedne a svedomito; správca je povinný dohliadať aj na čestnosť, zodpovednosť a svedomitosť konania svojich zamestnancov, ako aj osôb, ktoré poveril vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti. 31. Podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona o správcoch, ministerstvo vykonáva dohľad nad správcami a ukladá správcom sankcie podľa tohto zákona. 32. Podľa § 27 ods. 1 zákona o správcoch, dohľad nad výkonom správcovskej činnosti (ďalej len „dohľad“) v rozsahu ustanovenom týmto zákonom vykonáva ministerstvo; tým nie je dotknutý výkon dohľadu podľa osobitného predpisu. 33. Podľa § 27 ods. 2 zákona o správcoch, predmetom dohľadu je dodržiavanie ustanovení tohto zákona a osobitného predpisu. 34. Podľa § 36 ods. 1 zákona o správcoch v znení účinnom do 16. júla 2022, ministerstvo uloží správcovi pokutu do 5 000 eur, ak poruší povinnosť ustanovenú týmto zákonom alebo osobitnými predpismi. 35. Podľa § 36 ods. 2 zákona o správcoch v znení účinnom do 16. júla 2022, pri ukladaní pokuty ministerstvo prihliadne najmä na povahu, závažnosť, spôsob, dĺžku a dôsledky porušenia povinnosti. Pri opätovnom porušení povinnosti možno uložiť pokutu opakovane. 36. Podľa § 13 ods. 1 zákona o konkurze, navrhovateľ je povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu (ďalej len „preddavok“). Zaplatenie preddavku Je navrhovateľ povinný v návrhu na vyhlásenie konkurzu doložiť dokladom osvedčujúcim jeho zaplatenie. Ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietne alebo súd nezačne konkurzné konanie z iného dôvodu alebo navrhovateľ pred začatím konkurzného konania vezme návrh späť, preddavok sa vráti navrhovateľovi. 37. Podľa § 14 ods. 1 zákona o konkurze v znení účinnom do 30. septembra 2025 , ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí konkurzného konania. Inak v rovnakej lehote uznesením poučí navrhovateľa o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby tieto nedostatky v lehote 10 dní odstránil. Ak tak navrhovateľ neurobí, súd návrh odmietne najneskôr do 15 dní po tom, čo uplynula lehota na odstránenie nedostatkov.
Inak v rovnakej lehote rozhodne o začatí konkurzného konania. Voči uzneseniu o odmietnutí návrhu odvolanie nie je prípustné. Uznesenie o začatí konkurzného konania alebo uznesenie o odmietnutí návrhu súd doručí navrhovateľovi a dlžníkovi; uznesenie o odmietnutí návrhu súd nezverejňuje v Obchodnom vestníku. 38. Podľa § 21 ods. 3 zákona o konkurze v znení účinnom do 16. júla 2022, predbežný správca má nárok na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov. O odmene a výdavkoch predbežného správcu rozhodne súd uznesením do 30 dní od zastavenia konkurzného konania alebo vyhlásenia konkurzu. Odmena a výdavky predbežného správcu sa uhrádzajú z preddavku zaplateného na účet súdu. Nevyplatená časť preddavku slúži ako záloha na činnosť správcu v konkurze; ak sa konkurzné konanie skončilo, nevyplatená časť preddavku sa vráti zložiteľovi preddavku. Ak preddavok nepostačuje na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, alebo ak bolo konkurzné konanie začaté bez zaplatenia preddavku podľa § 13 ods. 3, neuhradená časť odmeny a výdavkov sa v konkurze považuje za pohľadávku proti podstate. Rovnako zložiteľ preddavku môže preddavok zaplatený na účet súdu uplatniť v konkurze ako pohľadávku proti podstate. Uznesenie o výške odmeny a výdavkoch predbežného správcu súd doručí predbežnému správcovi a zložiteľovi preddavku. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie predbežný správca, zložiteľ preddavku alebo ten, kto má odmenu a výdavky predbežného správcu platiť. 39. Podľa § 67 ods. 1 zákona o konkurze, konkurzu podlieha a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu, c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcové záväzky, d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon. 40. Podľa § 76 ods. 3 zákona o konkurze v znení účinnom do 30. septembra 2025, správca je povinný súpis pravidelne aktualizovať. Každú zmenu súpisu je správca povinný najneskôr do 10 dní od vykonania zmeny zverejniť v Obchodnom vestníku. 41. Podľa § 77 ods. 1 zákona o konkurze, do súpisu sa zapisuje majetok podliehajúci konkurzu. Každá právne samostatne existujúca vec, právo alebo iná majetková hodnota sa do súpisu zapisuje ako samostatná položka majetku (ďalej len „súpisová zložka majetku“); to nie je potrebné, ak ide o majetok nepatrnej hodnoty. Jednotlivé súpisové zložky majetku sa musia do súpisu zapísať tak, aby ich nebolo možné zameniť. V súpise sa vždy uvedie deň a dôvod zapísania majetku, ako aj deň a dôvod vylúčenia majetku zo súpisu. VIII. Posúdenie veci správnym súdom 42. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie ministerky spravodlivosti č. 13580/2021/152/SKP-II/RK zo dňa 14. októbra 2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného č. 13580/2021/152/SKP-II zo dňa 13. júla 2021, ktorým bol žalobca uznaný za vinného, že porušil § 77 ods. 1 v spojení s § 76 ods. 3 zákona o konkurze v období od 28. júna 2017 do 14. októbra 2017, a § 3 ods. 1 zákona o správcoch v období od 28. júna 2017 do 26. októbra 2017, za čo mu uložil podľa § 36 ods. 1 zákona o správcoch pokutu vo výške XXX eur. 43. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nepostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Mal za to, že návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu nespĺňal náležitosti podľa § 14 ods. 1 zákona o konkurze z dôvodu, že preddavok na odmenu predbežného správcu nebol zaplatený z pokladne alebo účtu úpadcu, ale bol zložený zo súkromného účtu jeho konateľa, a teda nepatril úpadcovi. Vzhľadom na publikovanie uznesenia o vyplatení preddavku v Obchodnom vestníku mal za to, že vyplatenie preddavku bolo novoustanovenému správcovi aj veriteľom známe, pričom doručenie daného uznesenia konštatoval aj v podrobnej písomnej správe zo dňa 17. júla 2017. Tvrdil, že predmetné finančné prostriedky vykázal vo svojom účtovníctve
ako príjem a odviedol daň z pridanej hodnoty. Zároveň žalovanému vytkol nepripojenie spisov vedených na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 2K/12/2017 a 21Cb/251/2017. 44. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ministerky spravodlivosti a prvostupňového rozhodnutia žalovaného, ako aj obsahu administratívneho spisu v medziach podanej žaloby a tiež v zmysle § 195 SSP dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia nevykazujú také vady, ktoré by zakladali dôvod na ich zrušenie. 45. Žalobca podľa názoru správneho súdu v podanej žalobe neuviedol také dôvody, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť závery, ku ktorým dospel žalovaný, resp. ministerka spravodlivosti v napadnutých rozhodnutiach. V danom prípade žalobca ani nepopieral, že časť preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu v sume X XXX eur v rámci konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 2K/12/2017, ktorú učtáreň Okresného súd Prešov poukázala na jeho podnikateľský účet, nezapísal do súpisu majetku všeobecnej konkurznej podstaty a tento súpis ani neaktualizoval, pričom tvrdil, že predmetné finančné prostriedky v čase vyhlásenia konkurzu nepatrili úpadcovi, ale konateľovi úpadcu ako súkromnej osobe, a preto ich s poukazom na § 67 ods. 1 zákona o konkurze nemohol do súpisu majetku zapísať. 46. Správny súd je v tomto smere v zhode so žalovaným toho názoru, že skúmanie náležitostí návrhu na vyhlásenie konkurzu je s poukazom na § 14 ods. 1 zákona o konkurze v kompetencii konkurzného súdu, ktorý v danom prípade rozhodol o začatí konkurzného konania, a teda zjavne považoval podmienky na jeho začatie za splnené, vrátene zaplatenia preddavku podľa § 13 ods. 1 zákona o konkurze navrhovateľom, ktorým bol samotný úpadca. Z tohto dôvodu mal žalobca s predmetným preddavkom nakladať ako s majetkom úpadcu bez ohľadu na skutočnosť, že tento bol zaplatený zo súkromného účtu konateľa úpadcu. Na uvedenom nič nemení ani tvrdenie žalobcu, že finančné prostriedky použité na zaplatenie preddavku konateľ úpadcu C. K. požičal na základe zmluvy o pôžičke úpadcovi, keďže aj v prípade poskytnutia pôžičky by sa dané prostriedky stali majetkom úpadcu a p. C. K. by vznikla voči úpadcovi pohľadávka. 47. Rovnako správny súd nemohol dať za pravdu tvrdeniu žalobcu, že novoustanovenému správcovi nezatajil, že si predmetný preddavok zúčtoval ako časť paušálnej odmeny. Z obsahu administratívneho spisu práve naopak vyplýva, že žalobca novoustanovenému správcovi oznámil, že si daný preddavok vo výške 1 500 eur započítal na priznanú paušálnu odmenu za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov, až vo vyjadrení zo dňa 26. októbra 2017, a teda až potom, ako novoustanovený správca po vlastnej osi zistil, že učtáreň Okresného súdu Prešov poukázala predmetný preddavok priamo na podnikateľský účet žalobcu (uvedené vyplýva z emailovej komunikácie novoustanoveného správcu s Okresným súdom Prešov zo dňa 23. a 24. októbra 2017 obsiahnutej administratívnom spise), a emailovou komunikáciou zo dňa 24. októbra 2017 vyzval žalobcu na jeho vrátenie. Žalobca pritom dovtedy v písomnej komunikácii s novoustanoveným správcom (vyjadrenie zo dňa 18. októbra 2017, vyjadrenie zo dňa 19. októbra 2017) pri vyčíslení doposiaľ neuhradenej časti svojej odmeny vôbec neuvádzal, že si na časť odmeny započítal predmetný preddavok, a požadoval vyplatenie odmeny bez odpočítania sumy vyplateného preddavku. 48. V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na skutočnosť, že z uznesenia o vyplatení preddavku, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku a o ktorom sa zároveň žalobca zmienil v podrobnej písomnej správe o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch zo dňa 17. júla 2017, je zrejmé len to, že daný preddavok mal byť vyplatený k rukám žalobcu, avšak nevyplývalo z neho, že preddavok bol poukázaný na podnikateľský účet žalobcu, ani to, ako s ním žalobca ďalej naložil, resp. že si ho zúčtoval ako časť paušálnej odmeny. Pokiaľ aj žalobca, tak ako tvrdí, predmetné finančné prostriedky vykázal vo svojom účtovníctve ako príjem a odviedol aj príslušnú daň z pridanej hodnoty, o tejto skutočnosti novoustanoveného správcu neinformoval. 49. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou týkajúcou sa nevyhovenia návrhu žalobcu na pripojenie spisov vedených na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 2K/12/2017 a 21Cb/251/2017 žalovaným. Je toho názoru, že ministerka spravodlivosti sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležite vysporiadala s uvedeným návrhom žalobcu na vykonanie dôkazov, keď uviedla, že prvostupňovým správnym orgánom predložený spisový materiál obsahuje dôkazy, ktoré boli dostatočné na zistenie skutočného stavu veci. V súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
21Cb/251/2017 zároveň konštatovala, že Okresný súd Prešov v rozsudku o náhrade škody (rozsudok č. k. 21Cb/251/2017-672 zo dňa 12. novembra 2019, ktorý je súčasťou administratívneho spisu) vyjadril svoje zistenia len v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody a nezaoberal sa otázkou vyplatenia preddavku sume X XXX eur a spôsobu jeho zúčtovania žalobcom, keďže predmet tohto súdneho konania nebol totožný s predmetom daného správneho konania. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe tvrdil, že novoustanovený správca pred spisovaním uvedeného žalobného návrhu vedel o započítaní sumy 1 500 eur na paušálnu odmenu žalobcu, správny súd poukazuje na skutočnosť, že z rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/251/2017-672 zo dňa 12. novembra 2019 vyplýva, že novoustanovený správca spísal predmetnú žalobu o náhradu škody proti žalobcovi až dňa 14. novembra 2017, a teda až potom, ako mu žalobca vo vyjadrení zo dňa 26. októbra 2017 oznámil, že si daný preddavok vo výške 1 500 eur započítal na priznanú paušálnu odmenu za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov. Uvedené tvrdenie žalovaného preto nemá pre prejednávanú vec žiadnu relevanciu, keďže žalobca mal v zmysle prvostupňového rozhodnutia predmetný skutok, pokiaľ ide neoznámenie zúčtovania vyplateného preddavku ako časti paušálnej odmeny žalobcu, spáchať v období od 28. júna 2017 do 26. októbra 2017. Správny súd zároveň konštatuje, že predložený administratívny spis obsahuje dostatok podkladov podporujúcich skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutých rozhodnutiach, z ktorých vychádzal žalovaný a následne aj ministerka spravodlivosti. 50. Vychádzajúc z uvedeného správny súd v nadväznosti na žalobcom formulované žalobné body nevzhliadol, že by v predmetnej veci zo strany žalovaného, resp. ministersky spravodlivosti došlo k žalobcom tvrdenému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nedostatočnému zisteniu skutkového stavu ani k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, a súčasne nedospel ani k záveru o nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ministerky spravodlivosti v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného v medziach podanej žaloby, ako aj v zmysle § 195 SSP teda správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s poukazom na § 190 SSP zamietol. 51. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania. 52. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP).
(§
Poučenie: BA-6S/338/2021 Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.