Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/101/2021 1021201929 30. 06. 2026 Mgr. Pavel Ištók ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201929.4
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: NOVIS Insurance Company, NOVIS Versicherungsgesellschaft, NOVIS Compagnia di Assicurazioni, NOVIS Poisťovňa a.s., so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 2, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 251 301, zastúpený: Hillbridges, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom: Gorkého 4, 811 01 Bratislava, IČO: 36 799 327 a Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Národná banka Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, IČO: 30 844 789, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Návrh žalovaného na spojenie veci sa z a m i e t a. II. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II.
Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.. odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 03.12.2021, doručenou ten istý deň Krajskému súdu v Bratislave, sa žalobca domáhal ochrany pred inými zásahmi žalovaného, ktoré mali spočívať: a) v postupe žalovaného pri poskytovaní informácií z výkonu dohľadu nad žalobcom a z konaní č. A. a č. A. spoločnosti B. C. D., E. (ďalej aj len „spoločnosť B.“) a b ) v postupe žalovaného pri poskytovaní informácií z výkonu dohľadu nad žalobcom a z konaní č. A. a č. A. a zasielaní e-mailovej komunikácie zo dňa 06.07.2021, 20.08.2021 a 29.08.2021 tretím osobám (F. G. a H. H.). 2. Žalobca žiadal, aby súd vydal uznesenie nasledujúceho znenia: 3. „Súd zakazuje Národnej banke Slovenska pokračovať v inom neoprávnenom zásahu, spočívajúcom v poskytovaní informácií z výkonu dohľadu nad žalobcom a z prebiehajúcich konaní č. A. a č. A. spoločnosti B. C. D., E. a tiež iným tretím neoprávneným osobám - F. G. a H. H. a zároveň nariaďuje obnoviť stav pred zásahom a to zničením dokumentu „Odborná správa pre Národnú banku Slovenska Vyjadrenie k vybraným predpokladom výpočtu technických rezerv spoločnosti NOVIS Insurance Company, NOVIS Versicherungsgesellschaft, NOVIS Compagnia di Assicurazioni, NOVIS Poisťovňa a. s.““ spolu so všetkými nadväzujúcimi a súvisiacimi informáciami a dokumentami predloženými Národnej banke Slovenska a súčasne sa Národná banka Slovenska zaväzuje zabezpečiť zničenie nezákonne poskytnutých informácií B. C. D., E. a tiež iným tretím neoprávneným osobám - F. G. a H. H.. V prípade, ak zničenie nezákonne poskytnutých informácií nebude možné žiadame súd, aby zaviazal Národnú banku Slovenska zabezpečiť zachovávanie mlčanlivosti prostredníctvom zmluvy spoločnosťou B. C. D., E. a tiež iným tretím neoprávneným osobám - F. G. a H. H.. Súd určuje lehotu na splnenie zákazu a na obnovenie stavu pred zásahom na tri pracovné dni od právoplatnosti uznesenia. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške 100 % k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia.“ 4. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný porušil svoju zákonom ustanovenú povinnosť dodržiavať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa jeho pracovníci, ako aj členovia Bankovej rady dozvedia
pri výkone dohľadu nad finančným trhom alebo počas konaní vedených žalovaným. Podľa žalobcu sa žalovaný nezákonného zásahu dopustil tým, že okrem iných informácií poskytol spoločnosti B. protokol o výkone dohľadu nad žalobcom, jeho námietky, ako aj preverenie námietok k protokolu z dohľadu. Uvedený zásah bol vykonaný v rámci konaní žalovaného č. A. a č. A. a tiež v rámci permanentného výkonu dohľadu na diaľku nad žalovaným. Žalobca zároveň uviedol, že o zásahu sa dozvedel 4. októbra 2021, kedy mu bolo doručené „Oznámenie o začatí konania o uložení sankcie, Výzva na vyjadrenie sa k dôvodom začatého konania, Výzva na poskytnutie informácií a podkladov“ – A., XXX-XXX-XXX-XXX (ďalej aj len „oznámenie“). Z oznámenia sa žalobca dozvedel, že žalovaný opakovane poskytol v čase po 3. auguste 2021 informácie podliehajúce povinnosti mlčanlivosti tretej osobe – spoločnosti B.. Následne sa dňa 28. októbra 2021 žalobca dozvedel z informácií sprístupnených žalovaným na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám, že medzi žalovaným a spoločnosťou B. je uzavretý dodatok č. 2 „Forenzné služby – Ekonomické posúdenie vybraných parametrov vo vzťahu k dohľadu nad finančným trhom“, na základe ktorého hrozí, že spoločnosť B. budú poskytnuté ďalšie informácie podliehajúce režimu mlčanlivosti. Žalobca sa zároveň dozvedel o ďalšom inom zásahu dňa 24. novembra 2021 pri nahliadnutí do spisu A. spočívajúcom tiež v porušení mlčanlivosti v rámci emailovej komunikácie s tretími osobami. 5. Podaním zo dňa 25.07.2025 označeným ako zmena žaloby žalobca navrhol, aby súd vydal uznesenie nasledujúceho znenia: 6. „Súd určuje, že postup žalovaného v období od 13.05.2021 do 23.11.2021 spočívajúci v poskytovaní informácií z výkonu dohľadu nad žalobcom a z konaní č. A. a č. A. spoločnosti B. C. D., E. a iným tretím osobám (F. G. a H. H.) bol nezákonný. Súd určuje, že postup žalovaného pri získavaní dokumentu s názvom „Odborná správa pre Národnú banku Slovenska Vyjadrenie k vybraným predpokladom výpočtu technických rezerv spoločnosti NOVIS Insurance Company, NOVIS Versicherungsgesellschaft, NOVIS Compagnia di Assicurazioni, NOVIS Poisťovňa a. s.“ vypracovaného spoločnosťou B. C. D., E. dňa 29.07.2021 bol nezákonný. Súd určuje, že postup žalovaného pri získavaní dokumentu s názvom „Vyjadrenie k reakcii Poisťovne na odbornú správu B. zo dňa 29. júla 2021“ vypracovaného spoločnosťou KPMG Česká republika, s.r.o. dňa 23.11.2021 bol nezákonný. Súd určuje, že postup žalovaného pri zasielaní e-mailovej komunikácii tretím osobám (F. G. a H. H.) zo dňa 06.07.2021, 20.08.2021 a 29.08.2021 bol nezákonný. Súd nariaďuje žalovanému zničiť dokument s názvom „Odborná správa pre Národnú banku Slovenska Vyjadrenie k vybraným predpokladom výpočtu technických rezerv spoločnosti NOVIS Insurance Company, NOVIS Versicherungsgesellschaft, NOVIS Compagnia di Assicurazioni, NOVIS Poisťovňa a. s.“ vypracovaný spoločnosťou B. C. D., E. dňa 29.07.2021, a to do troch pracovných dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd nariaďuje žalovanému zničiť dokument s názvom „Vyjadrenie k reakcii Poisťovne na odbornú správu B. zo dňa 29. júla 2021“ vypracovaný spoločnosťou B. C. D., E. dňa 23.11.2021, a to do troch pracovných dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške 100 %.“ 7. Žalobca odôvodnil zmenu žalobu tým, že ukončenie spolupráce medzi žalovaným a spoločnosťou B. ako aj ukončenie príslušných sankčných konaní v žiadnom prípade nemôžu viesť k záveru, že protiprávne konanie žalovaného zostane bez následkov. Podľa žalobcu zmena žaloby na určovaciu v zmysle § 257 ods. 2 SSP zabezpečuje ochranu práv žalobcu aj v prípadoch, keď zásah síce už neprebieha, no jeho právne dôsledky a riziká pretrvávajú. Žalobca zároveň dodal, že je opodstatnené pochybovať aj o tom, že k ukončeniu zásahu skutočne došlo, nakoľko materiály, ktoré boli výsledkom protiprávneho spracovania a poskytovania dôverných informácií, naďalej existujú a žalovaný ich nijak nezničil, čím pretrváva riziko ich ďalšieho použitia. 8. Správny súd uznesením č.k. BA-8Sa/101/2021 -218 zo dňa 16.10.2025, vylúčil žalobu v časti týkajúcej sa iného zásahu orgánu verejnej správy, spočívajúceho v postupe žalovaného pri poskytovaní informácií z výkonu dohľadu nad žalobcom a z konaní č. A. a č. A. a zasielaní e-mailovej komunikácie zo dňa 06.07.2021, 20.08.2021, 29.08.2021 tretím osobám (F. G. a H. H.) na samostatné konanie. Predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom pod sp. zn. BA-8Sa/101/2021 tak naďalej ostala iba žaloba v časti týkajúcej sa iného zásahu spočívajúcom v postupe žalovaného pri poskytovaní informácií z výkonu dohľadu nad žalobcom a z konaní č. A. a č. A. spoločnosti B.. 9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 04.05.2022 uviedol, že podanú žalobu považuje za účelovú, pričom jej cieľom je snaha o spomalenie prebiehajúcich konaní vedených žalovaným voči žalobcovi, ako aj následné oddialenie povinnosti prípadnej nápravy uloženej žalovaným. Žalovaný ďalej poukázal na nesplnenie procesnoprávnych podmienok žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej
správy, keďže považuje za nepravdivé tvrdenia žalobcu, že sa o údajnom inom zásahu dozvedel po prvýkrát dňa 04.10.2021, keď mu bolo doručené oznámenie. Žalovaný poukazuje v tejto súvislosti na skutočnosť, že žalobca bol o založení odbornej správy do sp. č. A. oboznámený listom zo dňa 17.08.2021 označeným ako „Informácia o založení odbornej správy do spisu č. A." zo dňa 17. 08. 2021 (č. z.: XXX-XXX-XXX-XXX; C. E.: A.), ktorý bol žalobcovi doručený dňa 02.09.2021. Prílohu tohto listu tvorila kópia dokumentu „Odborná správa pre Národnú banku Slovenska Vyjadrenie k vybraným predpokladom výpočtu technických rezerv spoločnosti NOVIS Insurance Company, NOVIS Versicherungsgesellschaft, NOVIS Compagnia di Assicurazioni, NOVIS Poisťovňa a. s.” (d'alej len „odborné vyjadrenie'), ktorá bola vypracovaná spoločnosťou B.. Podľa žalovaného z prílohy odborného vyjadrenia je zrejmé, z ktorých dokumentov spoločnosť B. pri vypracúvaní odborného vyjadrenia vychádzala, na čo parciálne poukazuje i samotný žalobca v žalobe. Žalovaný považuje za nesporné a dôkazmi preukázané, že subjektívna lehota na podanie žaloby začala žalobcovi plynúť v momente, keď' sa dozvedel o údajnom porušení povinnosti mlčanlivosti žalovaným, tzn. keď' mu bola doručená informácia o založení odbornej správy do spisu č. A. zo dňa 17. 08. 2021, t. j. dňa 02. 09.2021. Vzhľadom k vyššie uvedenému považuje žalovaný za jednoznačne preukázané, že žaloba zo dňa 03.12.2021 nebola podaná včas z dôvodu márneho uplynutia zákonnej lehoty na podanie žaloby, ktorá uplynula 02.11.2021. Z tohto dôvodu žalovaný žiada súd, aby žalobu odmietol ako oneskorene podanú. 10. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 25.07.2025 uviedol, že výklad žalovaného ohľadom splnenia dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby je nepresný, povrchný a nereflektuje právne ani skutkové okolnosti prípadu, pričom jeho nesprávnosť možno preukázať minimálne z dvoch zásadných dôvodov. V prvom rade žalobca uviedol, že list žalovaného zo dňa 17.08.2021 žalobcovi oznámil iba samotnú existenciu odbornej správy, pričom žalobca v tom čase nemal vedomosť o viacerých kľúčových okolnostiach potrebných na posúdenie, či došlo k zásahu do jeho práv. Konkrétne žalobca nevedel, aké bolo postavenie spoločnosti B. v správnom konaní – teda či ide o osobu ustanovenú správnym orgánom ako znalca (so zákonnými povinnosťami vrátane mlčanlivosti), alebo o súkromný subjekt poskytujúci služby bez osobitného zákonného postavenia. S tým súvisí aj otázka, či boli dôverné informácie žalobcu dostatočne chránené – ak by išlo o znalca, vzťahovala by sa naň zákonná povinnosť mlčanlivosti; naopak, v prípade externého subjektu bez štatútu znalca nie sú garancie mlčanlivosti a ochrany údajov primerané. Žalobca zároveň nevedel, na aký konkrétny účel má byť odborná správa použitá – t. j. v akom konkrétnom správnom konaní (ako sa totiž neskôr ukázalo, odborná správa spoločnosti B. bola použitá ako dôkaz aj v ďalších konaniach, ktoré v čase doručenia listu žalovaného zo dňa 17.08.2021 ešte neexistovali) a akým spôsobom má slúžiť pri rozhodovaní žalovaného. Uvedené podstatné skutočnosti sa žalobca dozvedel až neskôr. Až oznámením o začatí správneho konania (doručené dňa 04.10.2021) mu bolo zrejmé, že odborná správa má byť použitá práve v tomto správnom konaní. Až následne, prostredníctvom žiadosti podľa infozákona (28.10.2021) a nahliadnutím do správneho spisu (24.11.2021) získal žalobca dostatočný prehľad o rozsahu zapojenia spoločnosti B. a najmä o absencii záruk ochrany dôverných údajov. 11. Žalobca ďalej vo vyjadrení poukázal aj na skutočnosť, že v auguste/septembri 2021 zároveň ešte nevedel, či prípadne nedôjde k (dobrovoľnej) náprave priamo zo strany žalovaného. Analogicky – aj pri iných subjektívnych lehotách stanovených v procesných kódexoch – sa začiatok plynutia lehoty v praxi počíta až odvtedy, kedy dotknutý účastník zistil, že už nie je možné dosiahnuť nápravu inak. Nedáva preto zmysel, aby žalobcovi začala subjektívna lehota plynúť už v auguste/septembri 2021, keď ešte bolo možné, že žalovaný tieto svoje pochybenia možno aj sama napraví (napr. zničením B. správy). Až doručením oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 04.10.2021 žalobca definitívne zistil, že k žiadnej náprave zo strany žalovaného nedôjde, resp. že žalovaný sa definitívne rozhodla použiť B. správu na vedenie konkrétneho sankčného konania voči žalobcovi. Žalobca zároveň dodal, že samotná odborná správa B. nepredstavuje jediný zásah, ktorý je predmetom tejto správnej žaloby. Súčasťou namietaného konania sú aj ďalšie úkony žalovaného, ktoré prebiehali v spolupráci so spoločnosťou B., a to najmä e-mailová komunikácia žalovaného s fyzickými osobami pôsobiacimi v inej spoločnosti zo skupiny B., ako aj vypracovanie resp. získanie ďalšieho dokumentu s názvom „Vyjadrenie k reakcii Poisťovne na odbornú správu B. zo dňa 29. júla 2021“ zo dňa 23.11.2021. O týchto dodatočných skutočnostiach sa žalobca nemohol dozvedieť z listu žalovaného zo dňa 17.08.2021, pretože v tom čase ešte neexistovali, resp. ich existencia mu nebola známa. Je preto zrejmé, že minimálne vo vzťahu k týmto úkonom nemohla doručením uvedeného listu dňa 02.09.2021 žalobcovi začať plynúť subjektívna dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby podľa § 256 SSP.
12. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.02.2026 uviedol, že žaloba je neprípustná pretože smeruje proti bežným procesným úkonom správneho orgánu v rámci dohľadu a prípravy podkladov pre sankčné konanie. Rovnaké námietky žalobca uplatňuje aj v súdnom konaní (2S/183/2022) vedenom proti samotnému rozhodnutiu o sankcii, čím dochádza k neprípustnému duplicitnému prieskumu totožných otázok v niekoľkých konaniach naraz. Žalovaný navrhla spojenie veci s konaním vedenom na tunajšom súde pod. sp. zn 20Sa/13/2025. Nesúhlasí s postupom súdu, ktorý časť žaloby týkajúcu sa poskytovania informácií a e-mailovej komunikácie vylúčil na samostatné konanie (20Sa/13/2025). Vzhľadom na totožný skutkový základ a prepojenosť vecí NBS navrhuje, aby súd opätovne spojil obe konania do jedného z dôvodu procesnej ekonómie a hospodárnosti Žalovaný súčasne zopakoval že žaloba bola podaná po zákonom stanovenej lehote. Subjektívna dvojmesačná lehota začala žalobcovi plynúť už 02.09.2021 kedy mu bola doručená informácia o založení odbornej správy B. do spisu spolu s kópiou samotnej správy Argumentácia žalobcu, že o zásahu (či o postavení B. a ochrane informácií) sa dozvedel až neskôr pri začatí sankčného konania, je podľa žalovaného účelová. Žalovaný odmieta tvrdenia o protiprávnom postupe a zdôraznil, že poskytnutie informácií spoločnosti B. bolo plne v súlade so zákonom o dohľade nad finančným trhom (konkrétne v rámci spolupráce a zabezpečenia odborných podkladov pre výkon dohľadu. B. a jej personál sú viazaní zákonnou mlčanlivosťou a zmluvnými garanciami, pričom obavy žalobcu o ohrozenie dôverných údajov či prepojenie na konkurenciu sú len nepodložené hypotézy. Žalovaný navrhuje, aby správny súd (po prípadnom spojení vecí) žalobu odmietol ako oneskorene podanú a neprípustnú, prípadne ju v celom rozsahu zamietol. 13. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy. 15. Podľa § 252 SSP, (1) Žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. (2) Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. 16. Podľa § 257 ods. 2 SSP, ak iný zásah orgánu verejnej správy skončil až po podaní žaloby podľa § 252 ods. 1, žalobca môže žalobu zmeniť na žalobu podľa § 252 ods. 2. 17. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. 18. Podľa § 55 ods. 4 SSP, hmotnoprávny úkon účastníka konania je voči správnemu súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli. 19. Podľa § 69 ods. 4 SSP, lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca. 20. Podľa § 69 ods. 6 SSP, lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak podanie urobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovného času. 21. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
22. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 23. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 24. Podľa § 254 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. 25. Podľa § 255 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal. 26. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. 27. Podľa § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. 28. Z procesného hľadiska, súd návrhu žalovaného na spojenie veci nevyhovel, pričom k tomuto uvádza, že už predtým procesne vyhodnotil, že časť žaloby týkajúca sa iného zásahu (poskytovanie informácií a e-mailovej komunikácie tretím osobám) na spoločné konanie nie je vhodné, pričom jej vylúčenie na samostatné konanie (20Sa/13/2025) malo za cieľ prehľadnejšie a oddelené posúdenie namietaných zásahov. Opätovné spojenie vecí v pokročilom štádiu, kedy sú konania vedené ako samostatné právne veci, by nemuselo priniesť želanú časovú úsporu ani zefektívnenie konania, ale mohlo by naopak viesť k zbytočnému predĺženiu už prebiehajúceho prieskumu. 29. Správny súd v prvom rade ohľadom zachovania lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu podľa ust. § 256 SSP konštatuje, že v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Ústavného súdu (nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 549/2025 zo dňa 19.11.2025), zohľadňujúc žalobcom v žalobe tvrdenú trvajúcu povahu namietaného zásahu(resp. neskôr tvrdené ukončenie dňa 23.11.2021) ústavnú povinnosť eurokomformného a ústavne konformného výkladu lehôt, dospel správny súd k záveru, že žaloba bola podaná včas. 30. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) uvedeného zákona, výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých bola od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Sa/101/2021 vedie na Správnom súde v Bratislave (ďalej len „správny súd“) pod sp. zn. BA-8Sa/101/2021. 31. Správny súd uznesením č.k. BA-8Sa/101/2021 -218 zo dňa 16.10.2025, vylúčil žalobu v časti týkajúcej sa iného zásahu orgánu verejnej správy, spočívajúceho v postupe žalovaného pri poskytovaní informácií z výkonu dohľadu nad žalobcom a z konaní č. A. a č. A. a zasielaní e-mailovej komunikácie zo dňa 06.07.2021, 20.08.2021, 29.08.2021 tretím osobám (F. G. a H. H.) na samostatné konanie. Predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom pod sp. zn. BA-8Sa/101/2021 tak naďalej ostala iba žaloba v časti týkajúcej sa iného zásahu spočívajúcom v postupe žalovaného pri poskytovaní informácií z výkonu dohľadu nad žalobcom a z konaní č. A. a č. A. spoločnosti KPMG. 32. Podaním žalobcu zo dňa 25.7.2025 – zmena žaloby podľa svojho obsahu a navrhovaného zmeneného žalobného petitu celkom jednoznačne vedie súd k záveru, že žalobca žiada zmenu pôvodnej žaloby ktorou sa domáhal ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy negatórnou žalobou podľa § 252 ods. 1 na žalobu určovaciu podľa § 252 ods. 2 SSP s tým, že k ukončeniu zásahu podľa navrhovaného zmeneného petitu došlo dňa 23.11.2021. Deklarovať jeho nezákonnosť považoval žalobca za potrebné pre účely následného uplatnenia nároku na náhradu škody.
33. V priebehu konania a z predloženého spisového materiálu (ako aj zo samotného vyjadrenia žalobcu) správny súd zistil, že k skončeniu namietaného iného zásahu žalovaného došlo dňa 23 .11. 2021, teda ešte pred podaním samotnej správnej žaloby na správny súd (ktorá bola podaná dňa 06.12.2021). 34. Podľa § 257 ods. 2 SSP, ak iný zásah orgánu verejnej správy skončil až po podaní žaloby podľa § 252 ods. 1, žalobca môže žalobu zmeniť na žalobu podľa § 252 ods. 2 1.Podľa § 62 ods. 1 SSP žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd, ak tento zákon neustanovuje inak 2. 35. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že Správny súdny poriadok dôsledne rozlišuje medzi dvoma samostatnými procesnými režimami ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy v závislosti od momentu jeho ukončenia. Kým negatórna žaloba podľa § 252 ods. 1 SSP slúži na ochranu pred aktuálne trvajúcim zásahom (resp. jeho následkami alebo hrozbou opakovania) , určovacia žaloba podľa § 252 ods. 2 SSP smeruje voči zásahu, ktorý už bol ukončený. 36. Zákonodarca v ustanovení § 257 ods. 2 SSP upravil špecifický procesný postup zmeny žaloby z negatórnej (§ 252 ods. 1 SSP) na určovaciu (§ 252 ods. 2 SSP) Použitie tohto inštitútu (ktorý predstavuje výnimku zo všeobecného časového obmedzenia zmeny žaloby podľa § 62 ods. 1 SSP je však striktne podmienené časovým momentom skončenia zásahu – zásah musí skončiť „až po podaní žaloby“ Účelom tejto úpravy je chrániť predovšetkým žalobcu pred negatívnymi procesnými následkami v situácii, kedy v čase podania žaloby iný zásah reálne trval (žaloba podľa § 252 ods. 1 SSP bola podaná dôvodne) , avšak v dôsledku neskoršieho konania žalovaného (napr. dobrovoľného upustenia od zásahu počas súdneho konania) tento zásah zanikol, čím by bez možnosti zmeny žalobného petitu žalobca prakticky stratil možnosť účinnej súdnej ochrany. V prejednávanej veci však nastala odlišná procesná situácia. Namietaný iný zásah orgánu verejnej správy bol podľa navrhovanej zmeny ukončený 23.11.2021, teda pred dňom, kedy žalobca podal žalobu na správny súd. Žalobca sa teda od samého začiatku konania nemohol úspešne domáhať ochrany podľa § 252 ods. 1 SSP, keďže v čase podania žaloby (podľa ním navrhovanej zmeny)už nešlo o trvajúci zásah, ani o zásah, ktorého následky by trvali, resp. u ktorého by hrozilo jeho opakovanie. 37. Keďže namietaný zásah skončil pred podaním žaloby, podmienka aplikácie § 257 ods. 2 SSP (t. j. skončenie zásahu až po podaní žaloby) nebola splnená Žalobca sa preto nemôže úspešne domáhať zmeny žaloby prostredníctvom tohto osobitného ustanovenia Pokiaľ by sa mala navrhovaná zmena žaloby posudzovať podľa všeobecného ustanovenia o zmene žaloby podľa § 62 ods. 1 SSP, táto zmena je prípustná len do uplynutia zákonnej lehoty na podanie žaloby V danom prípade lehota na podanie žaloby (ktorá v zmysle § 256 SSP predstavuje dva mesiace odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela ) ku dňu navrhovanej zmeny žaloby (25.07.2025) už márne uplynula (len od samotného podania žaloby žalobcom dňa 06.12.2021 uplynulo viac ako 4 a pol roka). Po uplynutí tejto prekluzívnej lehoty už žalobca nemôže platne meniť rozsah a dôvody žaloby (vrátane zmeny typu žaloby a jej petitu),pričom na neskoršie zmeny správny súd neprihliada. Pripustenie takejto zmeny žaloby by obchádzalo zákonné podmienky pre podanie žaloby na určenie nezákonnosti skončeného zásahu podľa § 252 ods. 2 SSP (ktorá má prísne subsidiárny charakter a vyžaduje splnenie osobitných podmienok, napr. preukázanie, že počas trvania zásahu nebolo možné podať negatórnu žalobu, a existenciu dôležitého záujmu na náhrade škody ), ako aj zákonné prekluzívne lehoty na uplatnenie tohto typu nároku . 38. Vzhľadom na to, že neboli splnené zákonné podmienky pre zmenu správnej žaloby podľa § 257 ods. 2 SSP 1 a k návrhu na zmenu došlo až po uplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby podľa § 62 ods. 1 SSP 2, správnemu súdu nezostalo iné, než na návrh žalobcu na zmenu žaloby neprihliadať t.j nepripustiť jej zmenu a pokračovať v konaní o pôvodne podanej žalobe. 39. Správny súd po prejednaní veci na pojednávaní dňa 15.05.2026 za prítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 40. Kľúčovou podmienkou úspešnosti tzv. negatórnej zásahovej žaloby podľa § 252 ods. 1 SSP je, že namietaný zásah alebo jeho následky v čase rozhodovania súdu trvajú, prípadne hrozí jeho opakovanie Toto ustanovenie upravuje súdnu ochranu odlišne od určovacej žaloby podľa § 252 ods. 2 SSP, ktorá sa týka už skončeného zásahu (uznesenie NSS SR sp. zn. 10Sžk/23/2020) 41. Z podanej žaloby, tvrdení žalobcu a žalovaného, ako aj administratívneho spisu vyplýva, že k namietanému poskytnutiu informácií žalovaným spoločnosti KMPG dochádzalo od 13.05.2021 do
23.11.2021, a spolupráca žalovaného so spoločnosťou KMPG už bola ukončená. Súd v tejto súvislosti odkazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžk/7/2021, v ktorom kasačný súd zamietol žalobu s odôvodnením, že ak bol namietaný postup (v danom prípade daňová kontrola) ukončený už pred podaním žaloby, „v čase podania žaloby už nešlo o trvajúci zásah, ani o zásah, ktorého následky by trvali, ani o zásah, u ktorého by hrozilo jeho opakovanie" . Rovnaký záver vyslovil kasačný súd aj v uznesení sp. zn. 1Sfk/59/2023, keď konštatoval, že „negatórna žaloba nie je namieste, ak iný zásah skončil". 42. Žalobca preukázateľne nezvolil postup podľa § 252 ods. 2 SSP (žaloba o určenie nezákonnosti už skončeného zásahu), hoci táto možnosť je subsidiárnym prostriedkom práve pre prípady, keď počas trvania zásahu nebolo možné podať negatórnu žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu Ako uviedol Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 4Sžk/36/2020, určovacia zásahová žaloba má vo vzťahu k negatórnej žalobe povahu subsidiárnu a je viazaná na preukázanie, že rozhodnutie súdu o jej dôvodnosti je potrebné pre ďalšiu ochranu práv žalobcu. Žalobca v prejednávanej veci túto procesnú voľbu v čase podania žaloby neuplatnil a po podaní žaloby tak už z vyššie uvedených dôvodov ani urobiť procesne prípustným spôsobom v podstate nemohol. 43. Samotné tvrdenie žalobcu, že dôsledky poskytnutia informácií (strata kontroly nad ich dôvernosťou) trvajú, kým ich tretia osoba eviduje, nepostačuje na záver o trvaní zásahu v zmysle § 252 ods. 1 SSP, pokiaľ žalobca súčasne nepreukázal, že samotný sporný úkon (odovzdanie informácií) sa v čase rozhodovania súdu opakuje alebo pokračuje. Petit smerujúci k zákazu „pokračovať" v zásahu, ktorý sa fakticky už vyčerpal úkonmi vykonanými žalovaným pred podaním žaloby, je vzhľadom na povahu rozhodnutia podľa § 262 ods. 1 SSP (zákaz pokračovania a príkaz na obnovenie stavu pred zásahom bez reálneho vecného obsahu. 44. Pre posúdenie samotnej dôvodnosti žaloby bola dôležitá aj skutočnosť, či tvrdený zásah, ktorý podľa samotného tvrdenia žalobcu nastal v rámci konaní vedených u žalovaného pod č. A. ( o uložení sankcie, ktoré bolo začaté 06.11.2020 doručením rozhodnutia o vydaní predbežného opatrenia žalobcovi ) a č. A. ( o uložení sankcie začatom dňa 04.10.2021 na základe oznámenia o začatí konania doručenom žalobcovi) a v rámci prebiehajúceho dohľadu na diaľku , má byť predmetom súdneho prieskumu prostredníctvom zásahovej žaloby alebo má byť - s poukazom na subsidiaritu zásahovej žaloby predmetom súdneho prieskumu prostredníctvom všeobecnej správnej žaloby resp. správnej žaloby vo veciach správneho trestania , ktorou sa preskúmava zákonnosť rozhodnutia žalovaného vydaného vo veci samej a ktorá je už v súčasnosti podaná na Správnom súde v Bratislave (sp. zn. BA-2S/183/2022). Až následne, pokiaľ by správny súd uznal prípustnosť zásahovej žaloby, posudzoval by, či je poskytnutie informácií z konaní č. A. a č. A. a dohľadu nad žalobcom spoločnosti KMPG nezákonné. 45. Najvyšší správny súd v rozhodnutí (sp. zn. 5Shk 2/2022 z 30. marca 2023) v bode 44 pripustil, že aj procesný postup v rámci administratívneho konania môže byť spôsobilý zasiahnuť do základných práv a slobôd subjektov a teda môže výnimočne predstavovať iný zásah orgánu verejnej správy. Súčasne ale Najvyšší správny súd dodal, že takáto výnimočnosť musí byť preukázaná konkrétnymi skutočnosťami a naliehavosťou ochrany a následne aj náležite odôvodnená. V práve posudzovanej veci je nesporné, že žalobca sa prostredníctvom zásahovej žaloby domáha zničenia dokumentu – Odbornej správy a všetkých súvisiacich informácií a dokumentov 46. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu (vrátane pripojené súdneho spisu 20Sa/13/2025), súčasťou ktorého je aj správna žaloba vo veciach správneho trestania proti rozhodnutiu žalovaného č. sp. A., C. XXX-XXX-XXX-XXX ktorým bol rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu č. sp. A. zamietnutý) preukázané, že žalobca v správnej žalobe proti rozhodnutiu uplatňuje totožnú argumentáciu, ako v zásahovej žalobe, konkrétne, že „odborná správa KPMG“ je nezákonný dôkaz z dôvodu okrem iného aj porušenia povinnosti mlčanlivosti pri poskytnutí informácii z dohľadu spoločnosti KPMG. Totožnú argumentáciu žalobca uplatnil aj v rámci zásahovej žaloby s tým, že sa naviac domáha zničenia predmetnej odbornej správy vrátane nadväzujúcich súvisiacich informácií a dokumentov predložených žalovanému. 47. K subsidiarite zásahovej žaloby je potrebné uviesť, že rozhodovacia prax najvyšších súdnych inštancií (Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, predtým Najvyšší súd Slovenskej republiky) je v tomto smere ustálená. Napríklad Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 676/2016 z 11. októbra 2016 v bode 28 skonštatoval, že : „... Ani ústavný súd nespochybňuje možnosť využiť žalobu o ochranu proti nezákonnému zásahu orgánu
verejnej správy aj v prípadoch nezákonne vedenej inšpekcie protimonopolným úradom, avšak iba v tom štádiu konania, keď niet iného procesného prostriedku na dosiahnutie nápravy. Pokiaľ sťažovateľka žiada žalobou zničenie skopírovaných údajov a tieto už boli využité ako dôkazy vo vydanom, hoci dosiaľ neprávoplatnom rozhodnutí protimonopolného úradu, posúdiť ich zákonnosť patrí druhostupňovému správnemu orgánu, resp. neskôr prípadne správnemu súdu konajúcemu o správnej žalobe proti postupu a rozhodnutiu. Až po vyriešení otázky zákonnosti získania a použitia týchto dôkazov na to príslušným orgánom, ak táto bude vyriešená so záverom o ich nezákonnosti, prichádza do úvahy podanie žaloby, ktorou by sa sťažovateľka domáhala ich zničenia, tak aby nemohli byť využité v budúcnosti. V tomto štádiu správneho konania však riešiť otázku ich zákonnosti a zákonnosti ich získania nepatrí súdu konajúcemu o žalobe o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej moci.“ 48. Obdobný záver zaujal Ústavný súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 319/2017 z 10. mája 2017. V súvislosti so subsidiaritou zásahovej žaloby je namieste poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžz/2/2012 z 13. novembra 2012 (publikované pod č. 98 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov SR 7/2013), v ktorom sa uvádza : „Správne konania, vedené pred orgánmi verejnej správy sú obvykle zakončené vydaním administratívneho rozhodnutia, ktoré je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve. Postup správneho orgánu predchádzajúci vydaniu rozhodnutia je následne súdom preskúmavaný v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Návrhom na ochranu pred nezákonným zásahom nie je možné úplne negovať vedenie a účinky správneho konania. V prípade, ak by súd v rámci konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy preskúmaval zákonnosť, resp. prípustnosť vedenia správneho konania, dopustil by sa predčasného konania, ktoré by zasahovalo do právomoci orgánov verejnej správy. Takýmto konaním by došlo k prelínaniu súdnej moci s mocou výkonnou. Prieskum zákonnosti postupu správneho orgánu v rámci správneho konania je súčasťou prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, preto nie je možné v rámci konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy preskúmavať zákonnosť správneho konania, ktoré predchádza vydaniu administratívneho rozhodnutia.“ K uvedenému rozhodnutiu správny súd len dodáva, že nie je relevantné, že toto bolo vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, keďže účel negatórnej zásahovej žaloby zostal aj za účinnosti Správneho súdneho poriadku nezmenený. 49. Ďalej Najvyšší správny súd rovnako napríklad v bode 20 rozhodnutia sp. zn. 2Sžk 20/2019 z 26. januára 2022, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 2/2022 pod č. 6 uviedol, že : „Žaloba proti inému zásahu má subsidiárnu povahu voči žalobám smerujúcim proti rozhodnutiam alebo opatreniam, a preto nedopadá ani na procesný postup vedúci k vydaniu týchto rozhodnutí alebo opatrení (uznesenie z 2. decembra 2020, sp. zn. 6Sžk/30/2020, body 33 a 34). Najvyšší správny súd k funkcii žaloby proti inému zásahu uvádza, že ide o plnohodnotný žalobný typ podľa SSP, ktorého cieľom je pokryť formy činnosti verejnej správy, ktoré by inak ušli súdnemu prieskumu, ak by sa na ne nazeralo iba cez rámec žaloby proti rozhodnutiu alebo opatreniu. Stav, v ktorom by faktické zásahy orgánov verejnej správy (verejnej moci) do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb unikali súdnemu prieskumu, by bol len sťažka akceptovateľný z pohľadu právnych štandardov vytvorených na podklade medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.“ Správny súd len dodáva, že neidentifikoval v preskúmavanom prípade žiadne faktické zásahy žalovaného, ktoré by mohli uniknúť súdnemu prieskumu v rámci všeobecnej správnej žaloby, ktorá je v súčasnosti podaná na Správnom súde v Bratislave. Najvyšší správny súd aj vo svojom ďalšom rozhodnutí sp. zn. 2SžNSS/1/2025 z 31. júla 2025 v bode 29 skonštatoval, že : „Správny súd poukazuje na doterajšiu judikatúru Najvyššieho súdu, podľa ktorej sa žalobca môže pred správnym súdom na základe žaloby voči rozhodnutiam orgánov verejnej správy brániť tiež voči dôkazom vykonaným žalovaným (uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžnz/6/2015, sp. zn. 8Sžnz/6/2015 z 29. júna 2016). Rozhodnutie, ktorým by správny súd uložil povinnosť žalovaného protokolárne vymazať v podstate všetky dáta a dokumenty získané počas inšpekcie v priestoroch žalobcu 24. februára 2015, by znamenalo povinnosť zničiť dôkazy, z ktorých žalovaný vychádzal pri vydávaní v súčasnosti právoplatných rozhodnutí, a ktorých zákonnosť je možné preskúmať pred správnym súdom na základe žalôb smerujúcich voči rozhodnutiam orgánov verejnej správy.“ 50. Najvyšší správny súd tiež v uznesení sp. zn. 8Sfk/26/2025 z 21. júla 2025 v bode 18 vyslovil, odkazujúc na uznesenie sp. zn. 8Sfk/12/2023 z 26. marca 2025, že : „....za iný zásah nie je možné bez ďalšieho považovať úkon, ktorý je v určitej forme a s určitým obsahom predvídaný procesným predpisom ako súčasť administratívneho konania smerujúceho k vydaniu rozhodnutia alebo opatrenia, avšak pri jeho realizácii dôjde k nejakej formálnej chybe alebo nie je vykonaný podľa predstáv jeho adresáta, t. j. kontrolovaného daňového subjektu. Chyba v spôsobe realizácie procesne predvídaného úkonu ako súčasti administratívneho (tu daňového) konania nemení takýto procesne imperfektný úkon na faktický
zásah, ale môže podľa svojej závažnosti nadobudnúť povahu skutočnosti zakladajúcej vadu, pre ktorú je neskôr možné úspešne všeobecnou správnou žalobou namietať proti rozhodnutiu alebo opatreniu, ktoré sú predvídaným rezultátom procesu, v ktorom k takejto chybe alebo sérii na seba nadväzujúcich pochybení došlo.“ 51. Obsahom faktického iného zásahu orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy a na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívnej konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Ochrana poskytovaná v rámci správneho súdnictva voči inému zásahu je vo svojej podstate subsidiárna vo vzťahu k ochrane poskytovanej voči rozhodnutiam a opatreniam orgánov verejnej správy. (I., J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 1227, 1253). 52. S vyššie citovanou judikatúrou sa správny súd stotožňuje. Preto v takom prípade, ako je tu posudzovaný, keď žalobca v žalobe proti inému zásahu primárne napáda zákonnosť postupu pri zabezpečovaní dôkazu – odborného vyjadrenia, v prebiehajúcich konaniach ako aj v rámci prebiehajúceho dohľadu na diaľku na ktorý tieto administratívne konania nadväzujú, žaloba proti inému zásahu nie je prípustným prostriedkom nápravy, keďže uvedenú nezákonnosť môže rovnako namietať v správnej žalobe proti konečnému meritórnemu rozhodnutiu. V tomto smere je potrebné si uvedomiť, a to práve pre už vyššie skonštatovanú subsidiaritu zásahovej žaloby, že zákonnosť podkladov/dôkazov a ich zabezpečenia, na ktorých je preskúmavané rozhodnutie postavené, sa zásadne posudzuje v rámci všeobecnej správnej žaloby. Subsidiarita zásahovej žaloby totiž znamená, že je prípustná/dovolená len v prípade, ak dotknutý subjekt nemá k dispozícii iný prostriedok nápravy, čo nedopadá na práve posudzovanú vec. 53. V práve posudzovanej veci žalobcom označený zásah nenastal len v priebehu dohľadu na diaľku ale aj v priebehu ním označených administratívnych konaní, pričom konanie vedené u žalovaného pod č. A. bolo začaté už dňa 06.11.2020 doručením rozhodnutia o vydaní predbežného opatrenia žalobcovi t.j. pred samotným začatím poskytovania informácií žalovaným spoločnosti KMPG (13.05.2021), takže sa jedná o procesný postup konajúceho orgánu verejnej správy a nie o tzv. faktický úkon, ktorý by mal byť podrobený prieskumu práve prostredníctvom zásahovej žaloby. 54. Kasačný súd síce výnimočne pripustil, že aj procesný postup v rámci vedeného administratívneho konania môže predstavovať iný zásah orgánu verejnej správy, avšak táto výnimočnosť musí byť preukázaná konkrétnymi skutočnosťami a naliehavosťou ochrany konkrétnych subjektívnych práv dotknutých osôb. Pôjde najmä o situácie, keď je zásah do základných práv a slobôd účastníka konania natoľko citlivý a zásadný, s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti prípadu, že preskúmanie takéhoto zásahu vykonaného v administratívnom konaní v štandardnom procesnom postupe by prinieslo účastníkovi konania zásadné a nezvratné dôsledky. Uvedené však nedopadá na daný prípad. Žalobca v zásahovej žalobe odôvodňoval podanie zásahovej žaloby tým, že postup žalovaného zasiahol do jeho práva na dodržiavanie mlčanlivosti o veciach, ktoré boli získané pri výkone dohľadu žalovaným . Žalobca však vôbec neuviedol, ako konkrétne bol postupom žalovaného dotknutý na svojich subjektívnych právach, s výnimkou už namietanej nezákonnosti dôkazu, ktorá však bude posudzovaná v rámci správnej žaloby vo veciach správneho trestania. Za účelom vyhodnotenia, či je v danom prípade namieste poskytnúť žalobcovi ochranu aj prostredníctvom zásahovej žaloby, a to z dôvodu výnimočnosti samotného prípadu, sa správny súd oboznámil s obsahom administratívneho spisu, pričom nemal za preukázané že by sa informácie poskytnuté spoločnosti KMPG šírili nad rámec administratívneho konania v tejto veci. 55. Výsledkom poskytnutia informácií spoločnosti KMPG je predovšetkým odborná správa zo dňa 29.07.2021 a vyjadrenie spoločnosti KMPG zo dňa 23.11.2021, ktorých obsah ako aj postup ktorý viedol, k ich zabezpečeniu do konania je plne preskúmateľný v konaní o riadnom opravnom prostriedku a následne v konaní o správnej žalobe a ako taký preto nemôže zakladať existenciu zásadných/ výnimočných dôvodov, pre ktoré by bolo nevyhnutné prelomiť princíp subsidiarity zásahovej žaloby a v rámci konania o inom zásahu preskúmať postup vykonaný v administratívnom konaní. Nakoniec ani samotní žalobca nepreukázal, že by im v dôsledku nim spochybnených úkonov vznikala taká zásadná faktická ujma, ktorá by vyžadovala vykonanie správneho súdneho prieskumu mimo rámca všeobecnej správnej žaloby. Práve s ohľadom na už uvedené, správny súd nevzhliadol výnimočnú potrebu poskytnúť žalobcom ochranu prostredníctvom zásahovej žaloby, majúc za to, že sa v danom prípade jedná o procesný postup žalovaného, ktorého zákonnosť bude vyhodnocovaná na základe podanej všeobecnej správnej žaloby (konanie vedené na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/189/2021). Nejedná sa teda o iný zásah orgánu verejnej správy (bod 47 rozhodnutia Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Shk/2/2022 z 30. marca 2023). Správny súd záverom dodáva, že pokiaľ by v rámci správnej žaloby vo veciach správneho trestania bolo rozhodnuté o nezákonnosti vykonaných dôkazov, a žalobcovia by naďalej mali za to, že je potrebné z konkrétnych dôvodov zničiť určité dokumenty, ktoré by informácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti (ak by toto nevykonal sám žalovaný na základe výsledku správnej žaloby), môžu, ak to uznajú za potrebné, podať žalobu proti inému zásahu, a to v zmysle právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 676/2016 z 11. októbra 2016, pričom lehota na podanie žaloby bude zachovaná (bližšie nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 549/2025 z 19. novembra 2026, bod 36), keďže ním tvrdený zásah bude stále trvať. 56. Judikatúra teda rozlišuje medzi faktickým zásahom a úkonmi, ktoré sú súčasťou alebo prípravou formalizovaného správneho konania, ktorého zákonnosť je preskúmateľná v rámci žaloby proti výslednému rozhodnutiu. V rozsudku sp. zn. 10Sžk/30/2019 Najvyšší súd SR uviedol, že úkon predchádzajúci vydaniu rozhodnutia (v danom prípade upovedomenie o začatí konania) „nie je iným zásahom, ale začiatkom formalizovaného procesu, ktorý bude ukončený rozhodnutím", pričom ochrany sa má sťažovateľ domáhať až po vydaní rozhodnutia žalobou podľa § 177 a nasl. SSP. 57. Analogicky možno v prejednávanej veci uviesť, že ak na základe odborného vyjadrenia žalovaný následne začal a viedol správne konanie a vydal v ňom rozhodnutie, žalobca by má k dispozícii riadny opravný prostriedok – žalobu proti rozhodnutiu, v rámci ktorej môže a mohol namietať aj procesnú vadnosť a nezákonnosť získania podkladov (vrátane namietaného poskytnutia dát tretej osobe mimo zákonného rámca). Súd v tejto súvislosti odkazuje na uznesenie NSS SR sp. zn. 5Sžk/35/2020, podľa ktorého je žaloba proti inému zásahu prípustná len vtedy, ak neprichádza do úvahy žaloba proti rozhodnutiu, keďže ochrana pred iným zásahom má vo vzťahu k žalobe proti rozhodnutiu subsidiárnu povahu . Rovnako v uznesení sp. zn. 10Sžk/27/2020 kasačný súd zdôraznil, že „ochrana voči inému zásahu je subsidiárna voči ochrane poskytovanej v rámci správnej žaloby proti rozhodnutiu" 58. Žalobca v konaní nepreukázal ani netvrdil, že by využitie tohto štandardného prostriedku ochrany (žaloby proti prípadnému rozhodnutiu vydanému na základe takto získaných podkladov) bolo objektívne vylúčené alebo neúčinné. Za tejto procesnej situácie súd považuje voľbu zásahovej žaloby v danom štádiu za predčasnú. 59. Súd ďalej prihliadol na to, že žalobcovi nič nebránilo domáhať sa ochrany pred tvrdeným porušením mlčanlivosti a poškodením na právach k ochrane dôverných údajov aj inými zákonnými prostriedkami stojacimi mimo správneho súdnictva, najmä prostriedkami podľa predpisov upravujúcich zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, prípadne prostriedkami na ochranu osobnosti či obchodného tajomstva. Skutočnosť, že žalobcovi boli k dispozícii alternatívne prostriedky nápravy smerujúce k reparácii tvrdeného zásahu do jeho práv, oslabuje odôvodnenosť požiadavky na vydanie negatórneho výroku podľa § 252 ods. 1 SSP vo vzťahu k úkonu, ktorý sa v čase rozhodovania súdu už vyčerpal. 60. Súd zároveň poznamenáva, že subsidiárna povaha zásahovej žaloby nesmie byť vykladaná mechanicky spôsobom, ktorý by žalobcovi bez ďalšieho odopieral súdnu ochranu (porov. rozhodnutie NSS SR sp. zn. 3Sfk/49/2023, ktoré korigovalo prílišné zdôrazňovanie subsidiarity 3Sfk/49/2023). V prejednávanej veci však dôvodom zamietnutia žaloby nie je len všeobecný poukaz na subsidiaritu, ale predovšetkým nesplnenie základnej hmotnoprávnej podmienky § 252 ods. 1 SSP – trvania zásahu alebo jeho následkov, resp. hrozby jeho opakovania – v spojení so skutočnosťou, že žalobca mal a má k dispozícii štandardné a účinnejšie prostriedky ochrany (žalobu proti prípadnému rozhodnutiu vydanému na základe takto získanej analýzy, prípadne prostriedky náhrady škody). 61. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP súčasne s uplatnením § 168 SSP tak, že súd žalovanému ich náhradu trov konania nepriznal. 62. Podľa názoru správneho súdu keďže žaloba bola zamietnutá, žalovaný bol v konaní úspešný z uvedeného dôvodu by však bol žalobca povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu v tomto konaní vznikli, len ak by podľa § 175 ods. 1 SSP správny súd zistil dôvody, na základe ktorých by to bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Takéto však súdom zistené neboli. Súčasne je potrebné skonštatovať, že vzhľadom na postavenie žalovaného ako orgánu štátnej správy, by mu bolo možné
nárok na náhradu trov konania priznať len v prípade ak by boli zistené dôvody výnimočnosti, ktoré by takéto priznanie náhrady trov žalovanému podľa § 168 veta druhá SSP odôvodňovali. Súd konštatuje že takéto v predmetnom konaní nezistil, neboli v konaní žalovaným ani len tvrdené (pričom nárok na náhradu trov ani vo svojich vyjadreniach nežiadal priznať) preto žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.