{"guid": "1acc8425-0a01-46a7-9913-0b850198f092:89323c19-7e17-4983-82df-7b9404a4b005", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201929.4", "spisova_znacka": "BA-8Sa/101/2021", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-8Sa/101/2021 z 30. 6. 2026", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 30. júna 2026, sp. zn. BA-8Sa/101/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201929.4", "identifikacne_cislo": "1021201929", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 974, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-974", "datum_vydania": "2026-06-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-261", "nazov": "§ 261 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-261", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-261"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177", "nazov": "§ 177 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-252.odsek-1", "nazov": "§ 252 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-252.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-252"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-257.odsek-2", "nazov": "§ 257 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-257.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-62.odsek-1", "nazov": "§ 62 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-62.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-257.odsek-2", "nazov": "§ 257 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-257.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1", "nazov": "§ 98 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-98"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-97", "nazov": "§ 97 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-97", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-97"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-55.odsek-4", "nazov": "§ 55 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-55.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-55"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-69", "nazov": "§ 69 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-69", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-69"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-1", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-261", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-177", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-252", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-257", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-62", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-98", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-97", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-55", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-69"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/89323c19-7e17-4983-82df-7b9404a4b005", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201929.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201929.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201929.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-8Sa/101/2021\n1021201929\n30. 06. 2026\nMgr. Pavel Ištók\nECLI:SK:SpSBA:2026:1021201929.4\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: NOVIS Insurance Company, NOVIS\nVersicherungsgesellschaft, NOVIS Compagnia di Assicurazioni, NOVIS Poisťovňa a.s., so sídlom\nNámestie Ľudovíta Štúra 2, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 251 301, zastúpený:\nHillbridges, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom: Gorkého 4, 811 01 Bratislava, IČO: 36 799 327 a\nProsman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281,\nproti žalovanému: Národná banka Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, IČO: 30\n844 789, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto\nrozhodol:\nI. Návrh žalovaného na spojenie veci sa z a m i e t a.\nII. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII.\n\nŽalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a..\nodôvodnenie:\n\n1. Žalobou zo dňa 03.12.2021, doručenou ten istý deň Krajskému súdu v Bratislave, sa žalobca domáhal\nochrany pred inými zásahmi žalovaného, ktoré mali spočívať: a) v postupe žalovaného pri poskytovaní\ninformácií z výkonu dohľadu nad žalobcom a z konaní č. A. a č. A. spoločnosti B. C. D., E. (ďalej aj len\n„spoločnosť B.“) a b ) v postupe žalovaného pri poskytovaní informácií z výkonu dohľadu nad žalobcom\na z konaní č. A. a č. A. a zasielaní e-mailovej komunikácie zo dňa 06.07.2021, 20.08.2021 a 29.08.2021\ntretím osobám (F. G. a H. H.).\n2. Žalobca žiadal, aby súd vydal uznesenie nasledujúceho znenia:\n3. „Súd zakazuje Národnej banke Slovenska pokračovať v inom neoprávnenom zásahu, spočívajúcom\nv poskytovaní informácií z výkonu dohľadu nad žalobcom a z prebiehajúcich konaní č. A. a č. A.\nspoločnosti B. C. D., E. a tiež iným tretím neoprávneným osobám - F. G. a H. H. a zároveň nariaďuje\nobnoviť stav pred zásahom a to zničením dokumentu „Odborná správa pre Národnú banku Slovenska\nVyjadrenie k vybraným predpokladom výpočtu technických rezerv spoločnosti NOVIS Insurance\nCompany, NOVIS Versicherungsgesellschaft, NOVIS Compagnia di Assicurazioni, NOVIS Poisťovňa a.\ns.““ spolu so všetkými nadväzujúcimi a súvisiacimi informáciami a dokumentami predloženými Národnej\nbanke Slovenska a súčasne sa Národná banka Slovenska zaväzuje zabezpečiť zničenie nezákonne\nposkytnutých informácií B. C. D., E. a tiež iným tretím neoprávneným osobám - F. G. a H. H.. V prípade,\nak zničenie nezákonne poskytnutých informácií nebude možné žiadame súd, aby zaviazal Národnú\nbanku Slovenska zabezpečiť zachovávanie mlčanlivosti prostredníctvom zmluvy spoločnosťou B. C. D.,\nE. a tiež iným tretím neoprávneným osobám - F. G. a H. H.. Súd určuje lehotu na splnenie zákazu a na\nobnovenie stavu pred zásahom na tri pracovné dni od právoplatnosti uznesenia. Žalovaný je povinný\nnahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške 100 % k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní\nod právoplatnosti uznesenia.“\n4. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný porušil svoju zákonom ustanovenú povinnosť dodržiavať\nmlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa jeho pracovníci, ako aj členovia Bankovej rady dozvedia\n\npri výkone dohľadu nad finančným trhom alebo počas konaní vedených žalovaným. Podľa žalobcu sa\nžalovaný nezákonného zásahu dopustil tým, že okrem iných informácií poskytol spoločnosti B. protokol\no výkone dohľadu nad žalobcom, jeho námietky, ako aj preverenie námietok k protokolu z dohľadu.\nUvedený zásah bol vykonaný v rámci konaní žalovaného č. A. a č. A. a tiež v rámci permanentného\nvýkonu dohľadu na diaľku nad žalovaným. Žalobca zároveň uviedol, že o zásahu sa dozvedel 4. októbra\n2021, kedy mu bolo doručené „Oznámenie o začatí konania o uložení sankcie, Výzva na vyjadrenie sa\nk dôvodom začatého konania, Výzva na poskytnutie informácií a podkladov“ – A., XXX-XXX-XXX-XXX\n(ďalej aj len „oznámenie“). Z oznámenia sa žalobca dozvedel, že žalovaný opakovane poskytol v čase po\n3. auguste 2021 informácie podliehajúce povinnosti mlčanlivosti tretej osobe – spoločnosti B.. Následne\nsa dňa 28. októbra 2021 žalobca dozvedel z informácií sprístupnených žalovaným na základe zákona\no slobodnom prístupe k informáciám, že medzi žalovaným a spoločnosťou B. je uzavretý dodatok č. 2\n„Forenzné služby – Ekonomické posúdenie vybraných parametrov vo vzťahu k dohľadu nad finančným\ntrhom“, na základe ktorého hrozí, že spoločnosť B. budú poskytnuté ďalšie informácie podliehajúce\nrežimu mlčanlivosti. Žalobca sa zároveň dozvedel o ďalšom inom zásahu dňa 24. novembra 2021 pri\nnahliadnutí do spisu A. spočívajúcom tiež v porušení mlčanlivosti v rámci emailovej komunikácie s tretími\nosobami.\n5. Podaním zo dňa 25.07.2025 označeným ako zmena žaloby žalobca navrhol, aby súd vydal uznesenie\nnasledujúceho znenia:\n6. „Súd určuje, že postup žalovaného v období od 13.05.2021 do 23.11.2021 spočívajúci v poskytovaní\ninformácií z výkonu dohľadu nad žalobcom a z konaní č. A. a č. A. spoločnosti B. C. D., E. a iným tretím\nosobám (F. G. a H. H.) bol nezákonný. Súd určuje, že postup žalovaného pri získavaní dokumentu s\nnázvom „Odborná správa pre Národnú banku Slovenska Vyjadrenie k vybraným predpokladom výpočtu\ntechnických rezerv spoločnosti NOVIS Insurance Company, NOVIS Versicherungsgesellschaft, NOVIS\nCompagnia di Assicurazioni, NOVIS Poisťovňa a. s.“ vypracovaného spoločnosťou B. C. D., E. dňa\n29.07.2021 bol nezákonný. Súd určuje, že postup žalovaného pri získavaní dokumentu s názvom\n„Vyjadrenie k reakcii Poisťovne na odbornú správu B. zo dňa 29. júla 2021“ vypracovaného spoločnosťou\nKPMG Česká republika, s.r.o. dňa 23.11.2021 bol nezákonný. Súd určuje, že postup žalovaného pri\nzasielaní e-mailovej komunikácii tretím osobám (F. G. a H. H.) zo dňa 06.07.2021, 20.08.2021 a\n29.08.2021 bol nezákonný. Súd nariaďuje žalovanému zničiť dokument s názvom „Odborná správa pre\nNárodnú banku Slovenska Vyjadrenie k vybraným predpokladom výpočtu technických rezerv spoločnosti\nNOVIS Insurance Company, NOVIS Versicherungsgesellschaft, NOVIS Compagnia di Assicurazioni,\nNOVIS Poisťovňa a. s.“ vypracovaný spoločnosťou B. C. D., E. dňa 29.07.2021, a to do troch\npracovných dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd nariaďuje žalovanému zničiť dokument s\nnázvom „Vyjadrenie k reakcii Poisťovne na odbornú správu B. zo dňa 29. júla 2021“ vypracovaný\nspoločnosťou B. C. D., E. dňa 23.11.2021, a to do troch pracovných dní od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške 100 %.“\n7. Žalobca odôvodnil zmenu žalobu tým, že ukončenie spolupráce medzi žalovaným a spoločnosťou\nB. ako aj ukončenie príslušných sankčných konaní v žiadnom prípade nemôžu viesť k záveru, že\nprotiprávne konanie žalovaného zostane bez následkov. Podľa žalobcu zmena žaloby na určovaciu\nv zmysle § 257 ods. 2 SSP zabezpečuje ochranu práv žalobcu aj v prípadoch, keď zásah síce už\nneprebieha, no jeho právne dôsledky a riziká pretrvávajú. Žalobca zároveň dodal, že je opodstatnené\npochybovať aj o tom, že k ukončeniu zásahu skutočne došlo, nakoľko materiály, ktoré boli výsledkom\nprotiprávneho spracovania a poskytovania dôverných informácií, naďalej existujú a žalovaný ich nijak\nnezničil, čím pretrváva riziko ich ďalšieho použitia.\n8.\nSprávny súd uznesením č.k. BA-8Sa/101/2021 -218 zo dňa 16.10.2025, vylúčil žalobu v časti\ntýkajúcej sa iného zásahu orgánu verejnej správy, spočívajúceho v postupe žalovaného pri poskytovaní\ninformácií z výkonu dohľadu nad žalobcom a z konaní č. A. a č. A. a zasielaní e-mailovej komunikácie\nzo dňa 06.07.2021, 20.08.2021, 29.08.2021 tretím osobám (F. G. a H. H.) na samostatné konanie.\nPredmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom pod sp. zn. BA-8Sa/101/2021 tak naďalej ostala iba\nžaloba v časti týkajúcej sa iného zásahu spočívajúcom v postupe žalovaného pri poskytovaní informácií\nz výkonu dohľadu nad žalobcom a z konaní č. A. a č. A. spoločnosti B..\n9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 04.05.2022 uviedol, že podanú žalobu považuje\nza účelovú, pričom jej cieľom je snaha o spomalenie prebiehajúcich konaní vedených žalovaným voči\nžalobcovi, ako aj následné oddialenie povinnosti prípadnej nápravy uloženej žalovaným. Žalovaný\nďalej poukázal na nesplnenie procesnoprávnych podmienok žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej\n\nsprávy, keďže považuje za nepravdivé tvrdenia žalobcu, že sa o údajnom inom zásahu dozvedel po\nprvýkrát dňa 04.10.2021, keď mu bolo doručené oznámenie. Žalovaný poukazuje v tejto súvislosti na\nskutočnosť, že žalobca bol o založení odbornej správy do sp. č. A. oboznámený listom zo dňa 17.08.2021\noznačeným ako „Informácia o založení odbornej správy do spisu č. A.\" zo dňa 17. 08. 2021 (č. z.:\nXXX-XXX-XXX-XXX; C. E.: A.), ktorý bol žalobcovi doručený dňa 02.09.2021. Prílohu tohto listu tvorila\nkópia dokumentu „Odborná správa pre Národnú banku Slovenska Vyjadrenie k vybraným predpokladom\nvýpočtu technických rezerv spoločnosti NOVIS Insurance Company, NOVIS Versicherungsgesellschaft,\nNOVIS Compagnia di Assicurazioni, NOVIS Poisťovňa a. s.” (d'alej len „odborné vyjadrenie'), ktorá bola\nvypracovaná spoločnosťou B.. Podľa žalovaného z prílohy odborného vyjadrenia je zrejmé, z ktorých\ndokumentov spoločnosť B. pri vypracúvaní odborného vyjadrenia vychádzala, na čo parciálne poukazuje\ni samotný žalobca v žalobe. Žalovaný považuje za nesporné a dôkazmi preukázané, že subjektívna\nlehota na podanie žaloby začala žalobcovi plynúť v momente, keď' sa dozvedel o údajnom porušení\npovinnosti mlčanlivosti žalovaným, tzn. keď' mu bola doručená informácia o založení odbornej správy do\nspisu č. A. zo dňa 17. 08. 2021, t. j. dňa 02. 09.2021. Vzhľadom k vyššie uvedenému považuje žalovaný\nza jednoznačne preukázané, že žaloba zo dňa 03.12.2021 nebola podaná včas z dôvodu márneho\nuplynutia zákonnej lehoty na podanie žaloby, ktorá uplynula 02.11.2021. Z tohto dôvodu žalovaný žiada\nsúd, aby žalobu odmietol ako oneskorene podanú.\n10. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 25.07.2025 uviedol, že výklad žalovaného ohľadom splnenia\ndvojmesačnej lehoty na podanie žaloby je nepresný, povrchný a nereflektuje právne ani skutkové\nokolnosti prípadu, pričom jeho nesprávnosť možno preukázať minimálne z dvoch zásadných dôvodov.\nV prvom rade žalobca uviedol, že list žalovaného zo dňa 17.08.2021 žalobcovi oznámil iba samotnú\nexistenciu odbornej správy, pričom žalobca v tom čase nemal vedomosť o viacerých kľúčových\nokolnostiach potrebných na posúdenie, či došlo k zásahu do jeho práv. Konkrétne žalobca nevedel, aké\nbolo postavenie spoločnosti B. v správnom konaní – teda či ide o osobu ustanovenú správnym orgánom\nako znalca (so zákonnými povinnosťami vrátane mlčanlivosti), alebo o súkromný subjekt poskytujúci\nslužby bez osobitného zákonného postavenia. S tým súvisí aj otázka, či boli dôverné informácie žalobcu\ndostatočne chránené – ak by išlo o znalca, vzťahovala by sa naň zákonná povinnosť mlčanlivosti;\nnaopak, v prípade externého subjektu bez štatútu znalca nie sú garancie mlčanlivosti a ochrany údajov\nprimerané. Žalobca zároveň nevedel, na aký konkrétny účel má byť odborná správa použitá – t. j. v\nakom konkrétnom správnom konaní (ako sa totiž neskôr ukázalo, odborná správa spoločnosti B. bola\npoužitá ako dôkaz aj v ďalších konaniach, ktoré v čase doručenia listu žalovaného zo dňa 17.08.2021\nešte neexistovali) a akým spôsobom má slúžiť pri rozhodovaní žalovaného. Uvedené podstatné\nskutočnosti sa žalobca dozvedel až neskôr. Až oznámením o začatí správneho konania (doručené dňa\n04.10.2021) mu bolo zrejmé, že odborná správa má byť použitá práve v tomto správnom konaní. Až\nnásledne, prostredníctvom žiadosti podľa infozákona (28.10.2021) a nahliadnutím do správneho spisu\n(24.11.2021) získal žalobca dostatočný prehľad o rozsahu zapojenia spoločnosti B. a najmä o absencii\nzáruk ochrany dôverných údajov.\n11. Žalobca ďalej vo vyjadrení poukázal aj na skutočnosť, že v auguste/septembri 2021 zároveň ešte\nnevedel, či prípadne nedôjde k (dobrovoľnej) náprave priamo zo strany žalovaného. Analogicky – aj pri\niných subjektívnych lehotách stanovených v procesných kódexoch – sa začiatok plynutia lehoty v praxi\npočíta až odvtedy, kedy dotknutý účastník zistil, že už nie je možné dosiahnuť nápravu inak. Nedáva\npreto zmysel, aby žalobcovi začala subjektívna lehota plynúť už v auguste/septembri 2021, keď ešte\nbolo možné, že žalovaný tieto svoje pochybenia možno aj sama napraví (napr. zničením B. správy).\nAž doručením oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 04.10.2021 žalobca definitívne zistil, že\nk žiadnej náprave zo strany žalovaného nedôjde, resp. že žalovaný sa definitívne rozhodla použiť B.\nsprávu na vedenie konkrétneho sankčného konania voči žalobcovi. Žalobca zároveň dodal, že samotná\nodborná správa B. nepredstavuje jediný zásah, ktorý je predmetom tejto správnej žaloby. Súčasťou\nnamietaného konania sú aj ďalšie úkony žalovaného, ktoré prebiehali v spolupráci so spoločnosťou\nB., a to najmä e-mailová komunikácia žalovaného s fyzickými osobami pôsobiacimi v inej spoločnosti\nzo skupiny B., ako aj vypracovanie resp. získanie ďalšieho dokumentu s názvom „Vyjadrenie k reakcii\nPoisťovne na odbornú správu B. zo dňa 29. júla 2021“ zo dňa 23.11.2021. O týchto dodatočných\nskutočnostiach sa žalobca nemohol dozvedieť z listu žalovaného zo dňa 17.08.2021, pretože v tom čase\nešte neexistovali, resp. ich existencia mu nebola známa. Je preto zrejmé, že minimálne vo vzťahu k\ntýmto úkonom nemohla doručením uvedeného listu dňa 02.09.2021 žalobcovi začať plynúť subjektívna\ndvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby podľa § 256 SSP.\n\n12. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.02.2026 uviedol, že žaloba je neprípustná pretože smeruje\nproti bežným procesným úkonom správneho orgánu v rámci dohľadu a prípravy podkladov pre sankčné\nkonanie. Rovnaké námietky žalobca uplatňuje aj v súdnom konaní (2S/183/2022) vedenom proti\nsamotnému rozhodnutiu o sankcii, čím dochádza k neprípustnému duplicitnému prieskumu totožných\notázok v niekoľkých konaniach naraz. Žalovaný navrhla spojenie veci s konaním vedenom na tunajšom\nsúde pod. sp. zn 20Sa/13/2025. Nesúhlasí s postupom súdu, ktorý časť žaloby týkajúcu sa poskytovania\ninformácií a e-mailovej komunikácie vylúčil na samostatné konanie (20Sa/13/2025). Vzhľadom na\ntotožný skutkový základ a prepojenosť vecí NBS navrhuje, aby súd opätovne spojil obe konania do\njedného z dôvodu procesnej ekonómie a hospodárnosti Žalovaný súčasne zopakoval že žaloba bola\npodaná po zákonom stanovenej lehote. Subjektívna dvojmesačná lehota začala žalobcovi plynúť už\n02.09.2021 kedy mu bola doručená informácia o založení odbornej správy B. do spisu spolu s kópiou\nsamotnej správy Argumentácia žalobcu, že o zásahu (či o postavení B. a ochrane informácií) sa dozvedel\naž neskôr pri začatí sankčného konania, je podľa žalovaného účelová. Žalovaný odmieta tvrdenia\no protiprávnom postupe a zdôraznil, že poskytnutie informácií spoločnosti B. bolo plne v súlade so\nzákonom o dohľade nad finančným trhom (konkrétne v rámci spolupráce a zabezpečenia odborných\npodkladov pre výkon dohľadu. B. a jej personál sú viazaní zákonnou mlčanlivosťou a zmluvnými\ngaranciami, pričom obavy žalobcu o ohrozenie dôverných údajov či prepojenie na konkurenciu sú\nlen nepodložené hypotézy. Žalovaný navrhuje, aby správny súd (po prípadnom spojení vecí) žalobu\nodmietol ako oneskorene podanú a neprípustnú, prípadne ju v celom rozsahu zamietol.\n13. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n14. Podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu\norgánu verejnej správy.\n15. Podľa § 252 SSP, (1) Žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu\nverejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. (2) Žalobca\nsa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy,\nak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je\ndôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.\n16. Podľa § 257 ods. 2 SSP, ak iný zásah orgánu verejnej správy skončil až po podaní žaloby podľa §\n252 ods. 1, žalobca môže žalobu zmeniť na žalobu podľa § 252 ods. 2.\n17. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá\niným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania\niného zásahu orgánom verejnej správy.\n18. Podľa § 55 ods. 4 SSP, hmotnoprávny úkon účastníka konania je voči správnemu súdu účinný\nokamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.\n19. Podľa § 69 ods. 4 SSP, lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho\ndňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť\nurčujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím\nposledného dňa tohto mesiaca.\n20. Podľa § 69 ods. 6 SSP, lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom\nsúde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak podanie\nurobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovného času.\n21. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada\nna to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné\npodmienky“).\n\n22. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná\noneskorene.\n23. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu\nverejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.\n24. Podľa § 254 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola\nukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy\npriamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.\n25. Podľa § 255 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.\n26. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba\ndotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa\nvykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.\n27. Podľa § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju\nzamietne.\n28. Z procesného hľadiska, súd návrhu žalovaného na spojenie veci nevyhovel, pričom k tomuto uvádza,\nže už predtým procesne vyhodnotil, že časť žaloby týkajúca sa iného zásahu (poskytovanie informácií\na e-mailovej komunikácie tretím osobám) na spoločné konanie nie je vhodné, pričom jej vylúčenie na\nsamostatné konanie (20Sa/13/2025) malo za cieľ prehľadnejšie a oddelené posúdenie namietaných\nzásahov. Opätovné spojenie vecí v pokročilom štádiu, kedy sú konania vedené ako samostatné právne\nveci, by nemuselo priniesť želanú časovú úsporu ani zefektívnenie konania, ale mohlo by naopak viesť\nk zbytočnému predĺženiu už prebiehajúceho prieskumu.\n29. Správny súd v prvom rade ohľadom zachovania lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu\npodľa ust. § 256 SSP konštatuje, že v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Ústavného súdu\n(nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 549/2025 zo dňa 19.11.2025), zohľadňujúc žalobcom v žalobe\ntvrdenú trvajúcu povahu namietaného zásahu(resp. neskôr tvrdené ukončenie dňa 23.11.2021) ústavnú\npovinnosť eurokomformného a ústavne konformného výkladu lehôt, dospel správny súd k záveru, že\nžaloba bola podaná včas.\n30. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nbol zriadený Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) uvedeného zákona, výkon súdnictva\nprešiel od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých bola od 1.\njúna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre\na Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne\nvedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Sa/101/2021 vedie na Správnom súde v Bratislave\n(ďalej len „správny súd“) pod sp. zn. BA-8Sa/101/2021.\n31. Správny súd uznesením č.k. BA-8Sa/101/2021 -218 zo dňa 16.10.2025, vylúčil žalobu v časti\ntýkajúcej sa iného zásahu orgánu verejnej správy, spočívajúceho v postupe žalovaného pri poskytovaní\ninformácií z výkonu dohľadu nad žalobcom a z konaní č. A. a č. A. a zasielaní e-mailovej komunikácie\nzo dňa 06.07.2021, 20.08.2021, 29.08.2021 tretím osobám (F. G. a H. H.) na samostatné konanie.\nPredmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom pod sp. zn. BA-8Sa/101/2021 tak naďalej ostala iba\nžaloba v časti týkajúcej sa iného zásahu spočívajúcom v postupe žalovaného pri poskytovaní informácií\nz výkonu dohľadu nad žalobcom a z konaní č. A. a č. A. spoločnosti KPMG.\n32. Podaním žalobcu zo dňa 25.7.2025 – zmena žaloby podľa svojho obsahu a navrhovaného\nzmeneného žalobného petitu celkom jednoznačne vedie súd k záveru, že žalobca žiada zmenu pôvodnej\nžaloby ktorou sa domáhal ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy negatórnou žalobou\npodľa § 252 ods. 1 na žalobu určovaciu podľa § 252 ods. 2 SSP s tým, že k ukončeniu zásahu\npodľa navrhovaného zmeneného petitu došlo dňa 23.11.2021. Deklarovať jeho nezákonnosť považoval\nžalobca za potrebné pre účely následného uplatnenia nároku na náhradu škody.\n\n33. V priebehu konania a z predloženého spisového materiálu (ako aj zo samotného vyjadrenia žalobcu)\nsprávny súd zistil, že k skončeniu namietaného iného zásahu žalovaného došlo dňa 23 .11. 2021,\nteda ešte pred podaním samotnej správnej žaloby na správny súd (ktorá bola podaná dňa 06.12.2021).\n34. Podľa § 257 ods. 2 SSP, ak iný zásah orgánu verejnej správy skončil až po podaní žaloby podľa §\n252 ods. 1, žalobca môže žalobu zmeniť na žalobu podľa § 252 ods. 2 1.Podľa § 62 ods. 1 SSP žalobca\nmôže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na\nsprávny súd, ak tento zákon neustanovuje inak 2.\n35. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že Správny súdny poriadok dôsledne rozlišuje medzi dvoma\nsamostatnými procesnými režimami ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy v závislosti od\nmomentu jeho ukončenia. Kým negatórna žaloba podľa § 252 ods. 1 SSP slúži na ochranu pred aktuálne\ntrvajúcim zásahom (resp. jeho následkami alebo hrozbou opakovania) , určovacia žaloba podľa § 252\nods. 2 SSP smeruje voči zásahu, ktorý už bol ukončený.\n36. Zákonodarca v ustanovení § 257 ods. 2 SSP upravil špecifický procesný postup zmeny žaloby z\nnegatórnej (§ 252 ods. 1 SSP) na určovaciu (§ 252 ods. 2 SSP) Použitie tohto inštitútu (ktorý predstavuje\nvýnimku zo všeobecného časového obmedzenia zmeny žaloby podľa § 62 ods. 1 SSP je však striktne\npodmienené časovým momentom skončenia zásahu – zásah musí skončiť „až po podaní žaloby“ Účelom\ntejto úpravy je chrániť predovšetkým žalobcu pred negatívnymi procesnými následkami v situácii, kedy\nv čase podania žaloby iný zásah reálne trval (žaloba podľa § 252 ods. 1 SSP bola podaná dôvodne) ,\navšak v dôsledku neskoršieho konania žalovaného (napr. dobrovoľného upustenia od zásahu počas\nsúdneho konania) tento zásah zanikol, čím by bez možnosti zmeny žalobného petitu žalobca prakticky\nstratil možnosť účinnej súdnej ochrany. V prejednávanej veci však nastala odlišná procesná situácia.\nNamietaný iný zásah orgánu verejnej správy bol podľa navrhovanej zmeny ukončený 23.11.2021, teda\npred dňom, kedy žalobca podal žalobu na správny súd. Žalobca sa teda od samého začiatku konania\nnemohol úspešne domáhať ochrany podľa § 252 ods. 1 SSP, keďže v čase podania žaloby (podľa ním\nnavrhovanej zmeny)už nešlo o trvajúci zásah, ani o zásah, ktorého následky by trvali, resp. u ktorého\nby hrozilo jeho opakovanie.\n37. Keďže namietaný zásah skončil pred podaním žaloby, podmienka aplikácie § 257 ods. 2 SSP (t. j.\nskončenie zásahu až po podaní žaloby) nebola splnená Žalobca sa preto nemôže úspešne domáhať\nzmeny žaloby prostredníctvom tohto osobitného ustanovenia Pokiaľ by sa mala navrhovaná zmena\nžaloby posudzovať podľa všeobecného ustanovenia o zmene žaloby podľa § 62 ods. 1 SSP, táto\nzmena je prípustná len do uplynutia zákonnej lehoty na podanie žaloby V danom prípade lehota na\npodanie žaloby (ktorá v zmysle § 256 SSP predstavuje dva mesiace odo dňa, keď sa osoba dotknutá\nzásahom o ňom dozvedela ) ku dňu navrhovanej zmeny žaloby (25.07.2025) už márne uplynula (len\nod samotného podania žaloby žalobcom dňa 06.12.2021 uplynulo viac ako 4 a pol roka). Po uplynutí\ntejto prekluzívnej lehoty už žalobca nemôže platne meniť rozsah a dôvody žaloby (vrátane zmeny typu\nžaloby a jej petitu),pričom na neskoršie zmeny správny súd neprihliada. Pripustenie takejto zmeny\nžaloby by obchádzalo zákonné podmienky pre podanie žaloby na určenie nezákonnosti skončeného\nzásahu podľa § 252 ods. 2 SSP (ktorá má prísne subsidiárny charakter a vyžaduje splnenie osobitných\npodmienok, napr. preukázanie, že počas trvania zásahu nebolo možné podať negatórnu žalobu, a\nexistenciu dôležitého záujmu na náhrade škody ), ako aj zákonné prekluzívne lehoty na uplatnenie tohto\ntypu nároku .\n38. Vzhľadom na to, že neboli splnené zákonné podmienky pre zmenu správnej žaloby podľa § 257\nods. 2 SSP 1 a k návrhu na zmenu došlo až po uplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby podľa § 62\nods. 1 SSP 2, správnemu súdu nezostalo iné, než na návrh žalobcu na zmenu žaloby neprihliadať t.j\nnepripustiť jej zmenu a pokračovať v konaní o pôvodne podanej žalobe.\n39. Správny súd po prejednaní veci na pojednávaní dňa 15.05.2026 za prítomnosti žalobcu, právneho\nzástupcu žalobcu a žalovaného dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.\n40. Kľúčovou podmienkou úspešnosti tzv. negatórnej zásahovej žaloby podľa § 252 ods. 1 SSP\nje, že namietaný zásah alebo jeho následky v čase rozhodovania súdu trvajú, prípadne hrozí jeho\nopakovanie Toto ustanovenie upravuje súdnu ochranu odlišne od určovacej žaloby podľa § 252 ods. 2\nSSP, ktorá sa týka už skončeného zásahu (uznesenie NSS SR sp. zn. 10Sžk/23/2020)\n41. Z podanej žaloby, tvrdení žalobcu a žalovaného, ako aj administratívneho spisu vyplýva, že\nk namietanému poskytnutiu informácií žalovaným spoločnosti KMPG dochádzalo od 13.05.2021 do\n\n23.11.2021, a spolupráca žalovaného so spoločnosťou KMPG už bola ukončená. Súd v tejto súvislosti\nodkazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžk/7/2021, v ktorom kasačný súd\nzamietol žalobu s odôvodnením, že ak bol namietaný postup (v danom prípade daňová kontrola)\nukončený už pred podaním žaloby, „v čase podania žaloby už nešlo o trvajúci zásah, ani o zásah, ktorého\nnásledky by trvali, ani o zásah, u ktorého by hrozilo jeho opakovanie\" . Rovnaký záver vyslovil kasačný\nsúd aj v uznesení sp. zn. 1Sfk/59/2023, keď konštatoval, že „negatórna žaloba nie je namieste, ak iný\nzásah skončil\".\n42. Žalobca preukázateľne nezvolil postup podľa § 252 ods. 2 SSP (žaloba o určenie nezákonnosti už\nskončeného zásahu), hoci táto možnosť je subsidiárnym prostriedkom práve pre prípady, keď počas\ntrvania zásahu nebolo možné podať negatórnu žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie súdu je dôležité\nna náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu Ako uviedol Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn.\n4Sžk/36/2020, určovacia zásahová žaloba má vo vzťahu k negatórnej žalobe povahu subsidiárnu a\nje viazaná na preukázanie, že rozhodnutie súdu o jej dôvodnosti je potrebné pre ďalšiu ochranu práv\nžalobcu. Žalobca v prejednávanej veci túto procesnú voľbu v čase podania žaloby neuplatnil a po\npodaní žaloby tak už z vyššie uvedených dôvodov ani urobiť procesne prípustným spôsobom v podstate\nnemohol.\n43. Samotné tvrdenie žalobcu, že dôsledky poskytnutia informácií (strata kontroly nad ich dôvernosťou)\ntrvajú, kým ich tretia osoba eviduje, nepostačuje na záver o trvaní zásahu v zmysle § 252 ods. 1\nSSP, pokiaľ žalobca súčasne nepreukázal, že samotný sporný úkon (odovzdanie informácií) sa v čase\nrozhodovania súdu opakuje alebo pokračuje. Petit smerujúci k zákazu „pokračovať\" v zásahu, ktorý\nsa fakticky už vyčerpal úkonmi vykonanými žalovaným pred podaním žaloby, je vzhľadom na povahu\nrozhodnutia podľa § 262 ods. 1 SSP (zákaz pokračovania a príkaz na obnovenie stavu pred zásahom\nbez reálneho vecného obsahu.\n44. Pre posúdenie samotnej dôvodnosti žaloby bola dôležitá aj skutočnosť, či tvrdený zásah, ktorý podľa\nsamotného tvrdenia žalobcu nastal v rámci konaní vedených u žalovaného pod č. A. ( o uložení sankcie,\nktoré bolo začaté 06.11.2020 doručením rozhodnutia o vydaní predbežného opatrenia žalobcovi ) a č.\nA. ( o uložení sankcie začatom dňa 04.10.2021 na základe oznámenia o začatí konania doručenom\nžalobcovi) a v rámci prebiehajúceho dohľadu na diaľku , má byť predmetom súdneho prieskumu\nprostredníctvom zásahovej žaloby alebo má byť - s poukazom na subsidiaritu zásahovej žaloby predmetom súdneho prieskumu prostredníctvom všeobecnej správnej žaloby resp. správnej žaloby vo\nveciach správneho trestania , ktorou sa preskúmava zákonnosť rozhodnutia žalovaného vydaného vo\nveci samej a ktorá je už v súčasnosti podaná na Správnom súde v Bratislave (sp. zn. BA-2S/183/2022).\nAž následne, pokiaľ by správny súd uznal prípustnosť zásahovej žaloby, posudzoval by, či je poskytnutie\ninformácií z konaní č. A. a č. A. a dohľadu nad žalobcom spoločnosti KMPG nezákonné.\n45. Najvyšší správny súd v rozhodnutí (sp. zn. 5Shk 2/2022 z 30. marca 2023) v bode 44 pripustil, že aj\nprocesný postup v rámci administratívneho konania môže byť spôsobilý zasiahnuť do základných práv\na slobôd subjektov a teda môže výnimočne predstavovať iný zásah orgánu verejnej správy. Súčasne ale\nNajvyšší správny súd dodal, že takáto výnimočnosť musí byť preukázaná konkrétnymi skutočnosťami\na naliehavosťou ochrany a následne aj náležite odôvodnená. V práve posudzovanej veci je nesporné,\nže žalobca sa prostredníctvom zásahovej žaloby domáha zničenia dokumentu – Odbornej správy\na všetkých súvisiacich informácií a dokumentov\n46. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu (vrátane pripojené súdneho spisu 20Sa/13/2025),\nsúčasťou ktorého je aj správna žaloba vo veciach správneho trestania proti rozhodnutiu žalovaného č.\nsp. A., C. XXX-XXX-XXX-XXX ktorým bol rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu č. sp. A. zamietnutý)\npreukázané, že žalobca v správnej žalobe proti rozhodnutiu uplatňuje totožnú argumentáciu, ako v\nzásahovej žalobe, konkrétne, že „odborná správa KPMG“ je nezákonný dôkaz z dôvodu okrem iného\naj porušenia povinnosti mlčanlivosti pri poskytnutí informácii z dohľadu spoločnosti KPMG. Totožnú\nargumentáciu žalobca uplatnil aj v rámci zásahovej žaloby s tým, že sa naviac domáha zničenia\npredmetnej odbornej správy vrátane nadväzujúcich súvisiacich informácií a dokumentov predložených\nžalovanému.\n47. K subsidiarite zásahovej žaloby je potrebné uviesť, že rozhodovacia prax najvyšších súdnych\ninštancií (Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, predtým\nNajvyšší súd Slovenskej republiky) je v tomto smere ustálená. Napríklad Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 676/2016 z 11. októbra 2016 v bode 28 skonštatoval, že :\n„... Ani ústavný súd nespochybňuje možnosť využiť žalobu o ochranu proti nezákonnému zásahu orgánu\n\nverejnej správy aj v prípadoch nezákonne vedenej inšpekcie protimonopolným úradom, avšak iba v\ntom štádiu konania, keď niet iného procesného prostriedku na dosiahnutie nápravy. Pokiaľ sťažovateľka\nžiada žalobou zničenie skopírovaných údajov a tieto už boli využité ako dôkazy vo vydanom, hoci dosiaľ\nneprávoplatnom rozhodnutí protimonopolného úradu, posúdiť ich zákonnosť patrí druhostupňovému\nsprávnemu orgánu, resp. neskôr prípadne správnemu súdu konajúcemu o správnej žalobe proti postupu\na rozhodnutiu. Až po vyriešení otázky zákonnosti získania a použitia týchto dôkazov na to príslušným\norgánom, ak táto bude vyriešená so záverom o ich nezákonnosti, prichádza do úvahy podanie žaloby,\nktorou by sa sťažovateľka domáhala ich zničenia, tak aby nemohli byť využité v budúcnosti. V tomto\nštádiu správneho konania však riešiť otázku ich zákonnosti a zákonnosti ich získania nepatrí súdu\nkonajúcemu o žalobe o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej moci.“\n48. Obdobný záver zaujal Ústavný súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 319/2017 z\n10. mája 2017. V súvislosti so subsidiaritou zásahovej žaloby je namieste poukázať aj na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžz/2/2012 z 13. novembra 2012 (publikované pod č.\n98 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov SR 7/2013), v ktorom sa uvádza : „Správne konania,\nvedené pred orgánmi verejnej správy sú obvykle zakončené vydaním administratívneho rozhodnutia,\nktoré je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve. Postup správneho orgánu predchádzajúci\nvydaniu rozhodnutia je následne súdom preskúmavaný v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy. Návrhom na ochranu pred nezákonným zásahom nie je možné\núplne negovať vedenie a účinky správneho konania. V prípade, ak by súd v rámci konania o ochrane\npred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy preskúmaval zákonnosť, resp. prípustnosť vedenia\nsprávneho konania, dopustil by sa predčasného konania, ktoré by zasahovalo do právomoci orgánov\nverejnej správy. Takýmto konaním by došlo k prelínaniu súdnej moci s mocou výkonnou. Prieskum\nzákonnosti postupu správneho orgánu v rámci správneho konania je súčasťou prieskumu zákonnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy, preto nie je možné v rámci konania o ochrane pred nezákonným\nzásahom orgánu verejnej správy preskúmavať zákonnosť správneho konania, ktoré predchádza vydaniu\nadministratívneho rozhodnutia.“ K uvedenému rozhodnutiu správny súd len dodáva, že nie je relevantné,\nže toto bolo vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, keďže účel negatórnej zásahovej\nžaloby zostal aj za účinnosti Správneho súdneho poriadku nezmenený.\n49. Ďalej Najvyšší správny súd rovnako napríklad v bode 20 rozhodnutia sp. zn. 2Sžk 20/2019 z 26.\njanuára 2022, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky 2/2022 pod č. 6 uviedol, že : „Žaloba proti inému zásahu má subsidiárnu povahu\nvoči žalobám smerujúcim proti rozhodnutiam alebo opatreniam, a preto nedopadá ani na procesný\npostup vedúci k vydaniu týchto rozhodnutí alebo opatrení (uznesenie z 2. decembra 2020, sp. zn.\n6Sžk/30/2020, body 33 a 34). Najvyšší správny súd k funkcii žaloby proti inému zásahu uvádza, že\nide o plnohodnotný žalobný typ podľa SSP, ktorého cieľom je pokryť formy činnosti verejnej správy,\nktoré by inak ušli súdnemu prieskumu, ak by sa na ne nazeralo iba cez rámec žaloby proti rozhodnutiu\nalebo opatreniu. Stav, v ktorom by faktické zásahy orgánov verejnej správy (verejnej moci) do práv\na právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb unikali súdnemu prieskumu, by bol len\nsťažka akceptovateľný z pohľadu právnych štandardov vytvorených na podklade medzinárodných\nzáväzkov Slovenskej republiky.“ Správny súd len dodáva, že neidentifikoval v preskúmavanom prípade\nžiadne faktické zásahy žalovaného, ktoré by mohli uniknúť súdnemu prieskumu v rámci všeobecnej\nsprávnej žaloby, ktorá je v súčasnosti podaná na Správnom súde v Bratislave. Najvyšší správny súd\naj vo svojom ďalšom rozhodnutí sp. zn. 2SžNSS/1/2025 z 31. júla 2025 v bode 29 skonštatoval, že :\n„Správny súd poukazuje na doterajšiu judikatúru Najvyššieho súdu, podľa ktorej sa žalobca môže pred\nsprávnym súdom na základe žaloby voči rozhodnutiam orgánov verejnej správy brániť tiež voči dôkazom\nvykonaným žalovaným (uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžnz/6/2015, sp. zn. 8Sžnz/6/2015 z 29.\njúna 2016). Rozhodnutie, ktorým by správny súd uložil povinnosť žalovaného protokolárne vymazať\nv podstate všetky dáta a dokumenty získané počas inšpekcie v priestoroch žalobcu 24. februára\n2015, by znamenalo povinnosť zničiť dôkazy, z ktorých žalovaný vychádzal pri vydávaní v súčasnosti\nprávoplatných rozhodnutí, a ktorých zákonnosť je možné preskúmať pred správnym súdom na základe\nžalôb smerujúcich voči rozhodnutiam orgánov verejnej správy.“\n50. Najvyšší správny súd tiež v uznesení sp. zn. 8Sfk/26/2025 z 21. júla 2025 v bode 18 vyslovil,\nodkazujúc na uznesenie sp. zn. 8Sfk/12/2023 z 26. marca 2025, že : „....za iný zásah nie je možné bez\nďalšieho považovať úkon, ktorý je v určitej forme a s určitým obsahom predvídaný procesným predpisom\nako súčasť administratívneho konania smerujúceho k vydaniu rozhodnutia alebo opatrenia, avšak pri\njeho realizácii dôjde k nejakej formálnej chybe alebo nie je vykonaný podľa predstáv jeho adresáta, t.\nj. kontrolovaného daňového subjektu. Chyba v spôsobe realizácie procesne predvídaného úkonu ako\nsúčasti administratívneho (tu daňového) konania nemení takýto procesne imperfektný úkon na faktický\n\nzásah, ale môže podľa svojej závažnosti nadobudnúť povahu skutočnosti zakladajúcej vadu, pre ktorú\nje neskôr možné úspešne všeobecnou správnou žalobou namietať proti rozhodnutiu alebo opatreniu,\nktoré sú predvídaným rezultátom procesu, v ktorom k takejto chybe alebo sérii na seba nadväzujúcich\npochybení došlo.“\n51. Obsahom faktického iného zásahu orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení\núloh v oblasti verejnej správy a na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah čisto faktickú\npovahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívnej konanie a je výsledkom\nokamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom.\nOchrana poskytovaná v rámci správneho súdnictva voči inému zásahu je vo svojej podstate subsidiárna\nvo vzťahu k ochrane poskytovanej voči rozhodnutiam a opatreniam orgánov verejnej správy. (I., J., Fečík,\nM., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s.\n1227, 1253).\n52. S vyššie citovanou judikatúrou sa správny súd stotožňuje. Preto v takom prípade, ako je\ntu posudzovaný, keď žalobca v žalobe proti inému zásahu primárne napáda zákonnosť postupu\npri zabezpečovaní\ndôkazu – odborného vyjadrenia, v prebiehajúcich konaniach ako aj v rámci\nprebiehajúceho dohľadu na diaľku na ktorý tieto administratívne konania nadväzujú, žaloba proti inému\nzásahu nie je prípustným prostriedkom nápravy, keďže uvedenú nezákonnosť môže rovnako namietať\nv správnej žalobe proti konečnému meritórnemu rozhodnutiu. V tomto smere je potrebné si uvedomiť, a\nto práve pre už vyššie skonštatovanú subsidiaritu zásahovej žaloby, že zákonnosť podkladov/dôkazov\na ich zabezpečenia, na ktorých je preskúmavané rozhodnutie postavené, sa zásadne posudzuje v rámci\nvšeobecnej správnej žaloby. Subsidiarita zásahovej žaloby totiž znamená, že je prípustná/dovolená\nlen v prípade, ak dotknutý subjekt nemá k dispozícii iný prostriedok nápravy, čo nedopadá na práve\nposudzovanú vec.\n53. V práve posudzovanej veci žalobcom označený zásah nenastal len v priebehu dohľadu na diaľku\nale aj v priebehu ním označených administratívnych konaní, pričom konanie vedené u žalovaného pod\nč. A. bolo začaté už dňa 06.11.2020 doručením rozhodnutia o vydaní predbežného opatrenia žalobcovi\nt.j. pred samotným začatím poskytovania informácií žalovaným spoločnosti KMPG (13.05.2021), takže\nsa jedná o procesný postup konajúceho orgánu verejnej správy a nie o tzv. faktický úkon, ktorý by mal\nbyť podrobený prieskumu práve prostredníctvom zásahovej žaloby.\n54. Kasačný súd síce výnimočne pripustil, že aj procesný postup v rámci vedeného administratívneho\nkonania môže predstavovať iný zásah orgánu verejnej správy, avšak táto výnimočnosť musí byť\npreukázaná konkrétnymi skutočnosťami a naliehavosťou ochrany konkrétnych subjektívnych práv\ndotknutých osôb. Pôjde najmä o situácie, keď je zásah do základných práv a slobôd účastníka\nkonania natoľko citlivý a zásadný, s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti prípadu, že preskúmanie\ntakéhoto zásahu vykonaného v administratívnom konaní v štandardnom procesnom postupe by prinieslo\núčastníkovi konania zásadné a nezvratné dôsledky. Uvedené však nedopadá na daný prípad. Žalobca\nv zásahovej žalobe odôvodňoval podanie zásahovej žaloby tým, že postup žalovaného zasiahol do jeho\npráva na dodržiavanie mlčanlivosti o veciach, ktoré boli získané pri výkone dohľadu žalovaným . Žalobca\nvšak vôbec neuviedol, ako konkrétne bol postupom žalovaného dotknutý na svojich subjektívnych\nprávach, s výnimkou už namietanej nezákonnosti dôkazu, ktorá však bude posudzovaná v rámci\nsprávnej žaloby vo veciach správneho trestania. Za účelom vyhodnotenia, či je v danom prípade\nnamieste poskytnúť žalobcovi ochranu aj prostredníctvom zásahovej žaloby, a to z dôvodu výnimočnosti\nsamotného prípadu, sa správny súd oboznámil s obsahom administratívneho spisu, pričom nemal\nza preukázané že by sa informácie poskytnuté spoločnosti KMPG šírili nad rámec administratívneho\nkonania v tejto veci.\n55. Výsledkom poskytnutia informácií spoločnosti KMPG je predovšetkým odborná správa zo dňa\n29.07.2021 a vyjadrenie spoločnosti KMPG zo dňa 23.11.2021, ktorých obsah ako aj postup ktorý\nviedol, k ich zabezpečeniu do konania je plne preskúmateľný v konaní o riadnom opravnom prostriedku\na následne v konaní o správnej žalobe a ako taký preto nemôže zakladať existenciu zásadných/\nvýnimočných dôvodov, pre ktoré by bolo nevyhnutné prelomiť princíp subsidiarity zásahovej žaloby\na v rámci konania o inom zásahu preskúmať postup vykonaný v administratívnom konaní. Nakoniec\nani samotní žalobca nepreukázal, že by im v dôsledku nim spochybnených úkonov vznikala taká\nzásadná faktická ujma, ktorá by vyžadovala vykonanie správneho súdneho prieskumu mimo rámca\nvšeobecnej správnej žaloby. Práve s ohľadom na už uvedené, správny súd nevzhliadol výnimočnú\npotrebu poskytnúť žalobcom ochranu prostredníctvom zásahovej žaloby, majúc za to, že sa v danom\nprípade jedná o procesný postup žalovaného, ktorého zákonnosť bude vyhodnocovaná na základe\npodanej všeobecnej správnej žaloby (konanie vedené na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn.\nBA-1S/189/2021). Nejedná sa teda o iný zásah orgánu verejnej správy (bod 47 rozhodnutia Najvyššieho\n\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Shk/2/2022 z 30. marca 2023). Správny súd záverom\ndodáva, že pokiaľ by v rámci správnej žaloby vo veciach správneho trestania bolo rozhodnuté o\nnezákonnosti vykonaných dôkazov, a žalobcovia by naďalej mali za to, že je potrebné z konkrétnych\ndôvodov zničiť určité dokumenty, ktoré by informácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti (ak by\ntoto nevykonal sám žalovaný na základe výsledku správnej žaloby), môžu, ak to uznajú za potrebné,\npodať žalobu proti inému zásahu, a to v zmysle právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 676/2016 z 11. októbra 2016, pričom lehota na podanie žaloby\nbude zachovaná (bližšie nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 549/2025 z 19.\nnovembra 2026, bod 36), keďže ním tvrdený zásah bude stále trvať.\n56. Judikatúra teda rozlišuje medzi faktickým zásahom a úkonmi, ktoré sú súčasťou alebo prípravou\nformalizovaného správneho konania, ktorého zákonnosť je preskúmateľná v rámci žaloby proti\nvýslednému rozhodnutiu. V rozsudku sp. zn. 10Sžk/30/2019 Najvyšší súd SR uviedol, že úkon\npredchádzajúci vydaniu rozhodnutia (v danom prípade upovedomenie o začatí konania) „nie je iným\nzásahom, ale začiatkom formalizovaného procesu, ktorý bude ukončený rozhodnutím\", pričom ochrany\nsa má sťažovateľ domáhať až po vydaní rozhodnutia žalobou podľa § 177 a nasl. SSP.\n57. Analogicky možno v prejednávanej veci uviesť, že ak na základe odborného vyjadrenia žalovaný\nnásledne začal a viedol správne konanie a vydal v ňom rozhodnutie, žalobca by má k dispozícii riadny\nopravný prostriedok – žalobu proti rozhodnutiu, v rámci ktorej môže a mohol namietať aj procesnú\nvadnosť a nezákonnosť získania podkladov (vrátane namietaného poskytnutia dát tretej osobe mimo\nzákonného rámca). Súd v tejto súvislosti odkazuje na uznesenie NSS SR sp. zn. 5Sžk/35/2020, podľa\nktorého je žaloba proti inému zásahu prípustná len vtedy, ak neprichádza do úvahy žaloba proti\nrozhodnutiu, keďže ochrana pred iným zásahom má vo vzťahu k žalobe proti rozhodnutiu subsidiárnu\npovahu . Rovnako v uznesení sp. zn. 10Sžk/27/2020 kasačný súd zdôraznil, že „ochrana voči inému\nzásahu je subsidiárna voči ochrane poskytovanej v rámci správnej žaloby proti rozhodnutiu\"\n58. Žalobca v konaní nepreukázal ani netvrdil, že by využitie tohto štandardného prostriedku ochrany\n(žaloby proti prípadnému rozhodnutiu vydanému na základe takto získaných podkladov) bolo objektívne\nvylúčené alebo neúčinné. Za tejto procesnej situácie súd považuje voľbu zásahovej žaloby v danom\nštádiu za predčasnú.\n59. Súd ďalej prihliadol na to, že žalobcovi nič nebránilo domáhať sa ochrany pred tvrdeným porušením\nmlčanlivosti a poškodením na právach k ochrane dôverných údajov aj inými zákonnými prostriedkami\nstojacimi mimo správneho súdnictva, najmä prostriedkami podľa predpisov upravujúcich zodpovednosť\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, prípadne prostriedkami na ochranu osobnosti či\nobchodného tajomstva. Skutočnosť, že žalobcovi boli k dispozícii alternatívne prostriedky nápravy\nsmerujúce k reparácii tvrdeného zásahu do jeho práv, oslabuje odôvodnenosť požiadavky na vydanie\nnegatórneho výroku podľa § 252 ods. 1 SSP vo vzťahu k úkonu, ktorý sa v čase rozhodovania súdu\nuž vyčerpal.\n60. Súd zároveň poznamenáva, že subsidiárna povaha zásahovej žaloby nesmie byť vykladaná\nmechanicky spôsobom, ktorý by žalobcovi bez ďalšieho odopieral súdnu ochranu (porov. rozhodnutie\nNSS SR sp. zn. 3Sfk/49/2023, ktoré korigovalo prílišné zdôrazňovanie subsidiarity 3Sfk/49/2023). V\nprejednávanej veci však dôvodom zamietnutia žaloby nie je len všeobecný poukaz na subsidiaritu, ale\npredovšetkým nesplnenie základnej hmotnoprávnej podmienky § 252 ods. 1 SSP – trvania zásahu alebo\njeho následkov, resp. hrozby jeho opakovania – v spojení so skutočnosťou, že žalobca mal a má k\ndispozícii štandardné a účinnejšie prostriedky ochrany (žalobu proti prípadnému rozhodnutiu vydanému\nna základe takto získanej analýzy, prípadne prostriedky náhrady škody).\n61. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP súčasne s uplatnením § 168 SSP\ntak, že súd žalovanému ich náhradu trov konania nepriznal.\n62. Podľa názoru správneho súdu keďže žaloba bola zamietnutá, žalovaný bol v konaní úspešný\nz uvedeného dôvodu by však bol žalobca povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu v tomto\nkonaní vznikli, len ak by podľa § 175 ods. 1 SSP správny súd zistil dôvody, na základe ktorých by to\nbolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Takéto však súdom zistené neboli. Súčasne je potrebné\nskonštatovať, že vzhľadom na postavenie žalovaného ako orgánu štátnej správy, by mu bolo možné\n\nnárok na náhradu trov konania priznať len v prípade ak by boli zistené dôvody výnimočnosti, ktoré by\ntakéto priznanie náhrady trov žalovanému podľa § 168 veta druhá SSP odôvodňovali. Súd konštatuje\nže takéto v predmetnom konaní nezistil, neboli v konaní žalovaným ani len tvrdené (pričom nárok na\nnáhradu trov ani vo svojich vyjadreniach nežiadal priznať) preto žalovanému náhradu trov konania\nnepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na\nSprávny súd v Bratislave.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}