Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/284/2021 1021201702 28. 05. 2026 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201702.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: KRAKEN s.r.o., IČO: 35 754 117, so sídlom: Za kasárňou 16, 831 03 Bratislava, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o., IČO: 35 943 882, so sídlom: Zámocká 5, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad súkromných bezpečnostných služieb, IČO: 00 151 866, so sídlom: Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZB-2021/038928-002 zo dňa 23.08.2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Súd žalovanému voči žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. KRPZ-BA-B-45-121/2010-LIC, KRPZ-BA-B-55-057/2006-LIC zo dňa 12.05.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 33 ods. 1 písm. e) zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 473/2005 Z. z.“) a podľa § 77 ods. 1 písm. d) zákona č. 473/2005 Z. z. odňal žalobcovi ako prevádzkovateľovi bezpečnostnej strážnej služby a technickej služby licenciu na prevádzkovanie strážnej služby, vydanú dňa 02.03.2020 pod č. KRPZ-BA-B-45-107/2010-LIC, č. licencie PS 001359, a licenciu na prevádzkovanie technickej služby, vydanú dňa 15.02.2016 pod č. KRPZ-BA-B-LIC-55-25/2016-LIC, č. licencie PT 001960 (ďalej spolu len „licencie“), nakoľko dňa 20.11.2020 prestala spĺňať podmienku spoľahlivosti podľa § 11 ods. 1 písm. e) zákona č. 473/2005 Z. z. jediná konateľka a zároveň spoločníčka žalobcu A. B., nakoľko bola trestne stíhaná za úmyselný trestný čin podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 473/2005 Z. z. a žalobca túto skutočnosť neoznámil prvostupňovému orgánu do 15 dní, t. j. do 07.12.2020. Prvostupňový orgán konštatoval, že žalobca túto skutočnosť neoznámil ani do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia a lehota podľa § 31 ods. 1 písm. a) a § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 473/2005 Z. z. márne uplynula. Prvostupňový orgán zároveň vyslovil, že v zmysle § 34 ods. 3, § 78 ods. 3 zákona č. 473/2005 Z. z. je žalobca povinný do 15 dní od právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia vrátiť obe licencie.
2. Na základe odvolania žalobcu žalovaný ako odvolací orgán vydal dňa 23.08.2021 rozhodnutie č. PPZB-2021/038928-002 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v spojení s § 94 ods. 1 zákona č. 473/2005 Z. z. odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. II. Žaloba 3. Správnou žalobou (ďalej len „žaloba“) podanou pôvodne na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v zákonom stanovenej lehote dňa 18.10.2021, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“ alebo „vydané rozhodnutia“) z ním označených dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda namietal nesprávne právne posúdenie danej veci, nepreskúmateľnosť vydaných rozhodnutí a podstatné porušenia ustanovení o konaní, ktoré mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 4. V bližšom odôvodnení žaloby žalobca poukázal na znenie aplikovaných ustanovení zákona č. 473/2005 Z. z. a na § 47 ods. 3 Správneho poriadku a vysvetlil, že správny orgán je povinný postupovať okrem iného podľa § 3 ods. 4, ods. 5 Správneho poriadku, na základe voľnej správnej úvahy, a je povinný zvážiť všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie žalovaného svojvoľné, arbitrárne, nepreskúmateľné, nie je dostatočne a presvedčivo odôvodnené v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, nakoľko nie je zrejmé, akými úvahami bol pri rozhodovaní vedený. Iba strohé konštatovanie naplnenia striktných, zákonom ustanovených podmienok, nemožno považovať za riadne preskúmanie veci, vyhodnotenie dôkaznej situácie a prijatie relevantnej právnej úvahy. Žalovaný podľa žalobcu v tejto súvislosti prijal aj nesprávny právny názor. 5. Žalobca ďalej vyjadril presvedčenie, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal s jeho námietkami, ktoré predniesol v rámci správneho konania. V zásade len konštatoval, že boli splnené zákonné podmienky na odňatie licencie, neporušuje sa tým prezumpcia neviny, ani sa nezasahuje do práv žalobcu, pretože sa tým chráni záujem chránený zákonom č. 473/2005 Z. z. Nezaujal však relevantné stanovisko k podstatným námietkam žalobcu. 6. Prvostupňový orgán vyslovil názor, v zmysle ktorého sa neprihliada na doterajší spôsob života účastníka konania, na jeho bezúhonnosť a spoľahlivosť, pretože táto otázka nie je pre rozhodnutie podstatná. Lakonickosť tejto úvahy žalobca namietal už v podanom odvolaní. Odvolací orgán sa s touto námietkou vôbec nevysporiadal, len sa plne stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím. Neuviedol však, prečo túto otázku považuje za nepodstatnú pre svoje rozhodnutie. Žalobca vyjadril názor, že v danom prípade je správny orgán oprávnený využiť správnu úvahu a individuálne pristúpiť ku každému konkrétnemu prípadu, a to i s ohľadom na závažnosť konania a doterajší výkon jeho činnosti, či spôsob jeho života. Samotný žalovaný v tejto otázke podľa žalobcu nemá jasno, nakoľko v inom svojom rozhodnutí (č. PPZ-B-2021/028361-007 zo dňa 17.05.2021) pri konaní o odňatí preukazu odbornej spôsobilosti priznal, že je potrebné skúmať aj mieru primeranosti jeho odňatia, preto je nelogické, ak sa takémuto posúdeniu vyhýba v konaní o odňatí licencie. 7. Žalobca nesúhlasil ani s právnym názorom žalovaného, že odňatie licencie je opatrením a nie sankciou. Podľa žalobcu odňatie licencie možno považovať v zásade za sankciu, ktorú v tomto prípade správny orgán uložil za to, že jeho jediná spoločníčka a konateľka v zákonom určenej lehote neoznámila správnemu orgánu skutočnosť, ktorú sa napokon žalovaný dozvedel z vlastnej činnosti. Odňatie licencie nie je dočasným opatrením, kým účastník konania nezhojí určité negatívne zistenia správneho orgánu v čase na to určenom, ale má znaky sankcie za porušenie zákonom uloženej povinnosti. 8. Odňatie licencie podľa žalobcu nie je primerané porušeniu deklarovanej povinnosti, preto namietal aj porušenie zásady proporcionality. Správny orgán by podľa neho mal dbať na individualizáciu a svoje rozhodnutie v tomto smere náležite odôvodniť. Následky, ktoré hrozia odňatím licencie prevádzkovateľovi, ako aj tretím osobám, sú omnoho závažnejšie, ako samotná skutočnosť, že k oznámeniu zo strany prevádzkovateľa licencie nedošlo, a túto skutočnosť napokon žalovaný získal
z vlastnej činnosti. K tejto námietke sa žalovaný relevantne nevyjadril a nezohľadnil ani primeranosť odňatia licencie a následkov, ktoré vzniknú nielen žalobcovi, ale aj tretím osobám, najmä zamestnancom žalobcu, v pomere k porušeniu povinnosti a jej závažnosti. 9. Podľa žalobcu sa žalovaný lakonicky vysporiadal aj s námietkou ohľadom porušenia jeho základných práv – vlastníckeho práva pokojne užívať majetok a práva na podnikanie. V tomto smere len konštatoval, že k porušeniu týchto práv nedošlo, avšak už ďalej nezdôvodnil, prečo je tohto názoru. Napadnuté rozhodnutie je preto nepreskúmateľné a porušuje právo na pokojné užívanie majetku a právo podnikať. Majetku možno zbaviť iba v prípade verejného záujmu a kumulatívne za podmienok stanovených zákonom alebo medzinárodným právom. V danom prípade verejný záujem na odňatí licencie nie je daný a takéto konanie správneho orgánu porušuje právo na pokojné užívanie majetku a právo žalobcu slobodne podnikať vrátane ohrozenia pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov žalobcu. A. B. viedla a vedie riadny život a nie je ani väzobne stíhaná. Žalobca zamestnáva 14 osôb na základe pracovných zmlúv a dohôd, u ktorých je ohrozený pracovnoprávny vzťah a sociálna stabilita. 10. Nelogickým a neodôvodneným je aj právny záver žalovaného, že v skutkovo obdobných prípadoch musí rozhodnúť rovnako. V tomto smere sa podľa žalobcu jedná len o strohé konštatovanie, bez akejkoľvek reálnej reflexie alebo poukazu na iné rozhodnutie, ktorým by sa toto konštatovanie stalo preskúmateľným. Napadnuté rozhodnutie je preto nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. 11. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému, pri súčasnom priznaní plnej náhrady trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného 12. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 27.04.2022. Po zhrnutí skutkového stavu v danej veci poukázal na to, že uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru z 15.10.2020, právoplatným 20.11.2020, bolo vedené trestné stíhanie za úmyselný trestný čin, a to prečin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), spáchaného formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, a súčasne pre pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a), písm. b) Trestného zákona, spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. b) Trestného zákona. Ďalej zdôraznil, že dôvody odňatia licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby sú taxatívne uvedené v § 31 zákona č. 473/2005 Z. z. a sú obligatórne a fakultatívne. 13. K námietkam žalobcu žalovaný vysvetlil, že zákon č. 473/2005 Z. z. je súčasťou právneho systému Slovenskej republiky, preto je možné na základe Ústavy Slovenskej republiky a v súlade s týmto zákonom ukladať povinnosti osobám, ktorých sa týka, pričom tento zákon zároveň upravuje podmienky prevádzkovania bezpečnostnej a technickej služby a povinnosti ich prevádzkovateľov. Dôvod, ktorý je uvedený v § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 473/2005 Z. z., nie je nerešpektovaním prezumpcie neviny, správny orgán neposudzoval vinu či nevinu toho, proti komu sa viedlo trestné stíhanie. Ten, kto je trestne stíhaný za úmyselný trestný čin, sa však považuje za nespoľahlivého, čo je diametrálne odlišné od uznania či neuznania viny z trestného činu. Ten, kto je nespoľahlivý, musí byť obmedzený v niektorých činnostiach. Obmedzenie spoľahlivosti je plne v súlade so zákonom aj s čl. 35 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností. Správny orgán pri svojom rozhodovaní prihliadal na záujem chránený zákonom č. 473/2005 Z. z., ktorým je primárne ochrana majetku a osôb, pričom jedným z hlavných a najpodstatnejších predpokladov na vykonávanie takejto činnosti je splnenie podmienky spoľahlivosti a bezúhonnosti osôb vykonávajúcich tieto činnosti. Je nemysliteľné, aby osoba nespĺňajúca tieto podmienky pri svojej činnosti zasahovala do práv a slobôd iných osôb, či už priamo výkonom fyzickej ochrany alebo nepriamo riadením tejto činnosti. Žalovaný sa preto nestotožnil s námietkou, že odňatie licencie malo za následok porušenie práva na pokojné užívanie majetku. Žalovaný mal za to, že pri rozhodovaní sa dôsledne zaoberal aj vyjadrením žalobcu a riadne posúdil všetky podklady a skutočnosti majúce vplyv na rozhodnutie, a to tak jednotlivo, ako aj v celkovom kontexte.
14. Žalovaný napokon zdôraznil, že nie je oprávnený posudzovať priebeh a výsledky doterajšieho vyšetrovania v trestnom konaní, nemôže posudzovať skutočnosť, či sa účastník konania skutku dopustil, taktiež nevyslovuje vinu či nevinu, skúma len podmienky pre výkon udelenia licencie. 15. Na základe uvedeného sa žalovaný pridržal záverov napadnutého rozhodnutia, obe preskúmavané rozhodnutia považoval za správne a vydané v súlade so zákonom a navrhol žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Replika žalobcu, duplika žalovaného 16. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu dňa 28.12.2022 (replika). Zotrval na svojich žalobných argumentoch a zdôraznil, že A. B. nebola právoplatne odsúdená. Názor žalovaného je podľa neho zjavne formalistický, keďže nezohľadňuje okolnosti prípadu a nezameriava sa na analýzu trestného obvinenia. Takýto zásah nemôže obstáť ako súladný s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). 17. Žalobca ďalej vyjadril presvedčenie, že žalovanému vznikol pozitívny záväzok ex offo zaoberať sa dôvodnosťou trestného obvinenia a vylúčiť prípadnú účelovosť či arbitrárnosť trestného stíhania. Len takýto postup by totiž zodpovedal materiálnej ochrane práv vo svetle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. K porušeniu Dohovoru podľa žalobcu dochádza aj nekvalitnou právnou úpravou. Trvalé odňatie licencie bez náhrady je zásahom do práva na pokojné užívanie majetku. 18. K replike žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným krajskému súdu dňa 28.04.2023 (duplika). Podľa jeho názoru žalobca v replike účelovo vysvetľuje Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) zaručené právo na majetok, pričom licencia nie je majetok. Právo na majetok navyše nemá absolútnu povahu a jeho limitom sú hranice stretu s iným právom, ako aj limity určené Ústavou (čl. 13 ods. 2). Žalovaný zotrval na svojej argumentácii uvedenej v jeho vyjadrení k žalobe a s poukazom na to, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 19. Duplika bola žalobcovi doručená dňa 09.10.2025.
V. Relevantná právna úprava 20. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 21. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 23. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 24. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 25. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 473/2005 Z. z. tento zákon upravuje a) poskytovanie služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti,
b) výkon štátneho dozoru Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) kontroly Policajným zborom v oblasti súkromnej bezpečnosti.
a
26. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 473/2005 Z. z. súkromná bezpečnosť sa prevádzkuje ako súkromná bezpečnostná služba (ďalej len „bezpečnostná služba“) alebo ako technická služba na ochranu majetku a osoby (ďalej len „technická služba“). 27. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 473/2005 Z. z. druhy bezpečnostnej služby sú: a) strážna služba, b) profesionálna cezhraničná preprava eurovej hotovosti cestnou dopravou, c) detektívna služba, d) odborná príprava a poradenstvo. 28. Podľa § 3 zákona č. 473/2005 Z. z. strážna služba je a) ochrana majetku na verejne prístupnom mieste, b) ochrana majetku na inom než verejne prístupnom mieste, c) ochrana osoby, d) ochrana majetku a osoby pri preprave, e) ochrana prepravy majetku a osoby, f) zabezpečovanie poriadku na mieste zhromažďovania osôb, g) prevádzkovanie zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému, prevádzkovanie ich častí, vyhodnocovanie narušenia chráneného objektu alebo chráneného miesta (ďalej len „prevádzkovanie zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému“), h) vypracúvanie plánu ochrany alebo i) monitorovanie činnosti osoby v uzavretom priestore alebo na uzavretom mieste. 29. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 473/2005 Z. z. technická služba je projektovanie, montáž, údržba, revízia alebo oprava zabezpečovacích systémov alebo poplachových systémov a systémov a zariadení umožňujúcich sledovanie pohybu a konania osoby v chránenom objekte, na chránenom mieste alebo v ich okolí. 30. Podľa § 33 ods. 1 písm. e) zákona č. 473/2005 Z. z. Krajské riaditeľstvo rozhodne o odňatí licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, ak prevádzkovateľ neoznámi skutočnosti uvedené v § 31 ods. 1 písm. a) až c), e), f) alebo i) krajskému riaditeľstvu do 15 dní, odkedy nastali a márne uplynula lehota uvedená v § 31 ods. 1 písm. a) až c), e), f) alebo i). 31. Podľa § 77 ods. 1 písm. d) zákona č. 473/2005 Z. z. Krajské riaditeľstvo rozhodne o odňatí licencie na prevádzkovanie technickej služby, ak prevádzkovateľ neoznámi skutočnosti uvedené v § 75 ods. 1 písm. a) až c), e), f) alebo i) krajskému riaditeľstvu do 15 dní, odkedy nastali a márne uplynula lehota uvedená v § 75 ods. 1 písm. a) až c), e), f) alebo i). 32. Podľa § 31 ods. 1 písm. a) zákona č. 473/2005 Z. z. Krajské riaditeľstvo pozastaví prevádzkovanie bezpečnostnej služby, ak prestane fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom právnickej osoby alebo jeho členom, prokuristom, vedúcim organizačnej zložky podniku, splnomocnencom prevádzkovateľa, vedúcim podniku zahraničnej právnickej osoby alebo zodpovedným zástupcom, spĺňať podmienky ustanovené v § 11 ods. 1 písm. a), c) až g), najdlhšie na tri mesiace odo dňa, keď prestala spĺňať uvedené podmienky. 33. Podľa § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 473/2005 Z. z. Krajské riaditeľstvo pozastaví prevádzkovanie technickej služby, ak prestane fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom právnickej osoby alebo jeho členom, prokuristom, zodpovedným vedúcim, vedúcim organizačnej zložky podniku, vedúcim podniku zahraničnej právnickej osoby alebo zodpovedným zástupcom, spĺňať podmienku ustanovenú v § 11 ods. 1 písm. a), c) až e) alebo g), najdlhšie na tri mesiace odo dňa, keď prestala spĺňať uvedené podmienky. 34. Podľa § 11 ods. 1 písm. e) zákona č. 473/2005 Z. z. Krajské riaditeľstvo udelí licenciu na prevádzkovanie bezpečnostnej služby fyzickej osobe, ak tomu nebráni záujem vnútorného poriadku a bezpečnosti a ak je spoľahlivá.
35. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 473/2005 Z. z. za spoľahlivú osobu sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto je trestne stíhaný za trestný čin uvedený v § 13 ods. 1 písm. a). 36. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 473/2005 Z. z. za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona okrem osoby, na ktorú sa hľadí, ako by nebola odsúdená, nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. 37. Podľa § 70 ods. 4 zákona č. 473/2005 Z. z. na posudzovanie bezúhonnosti spoľahlivosti sa vzťahujú § 13 a 14.
a
38. Podľa § 33 ods. 6 zákona č. 473/2005 Z. z. ak sa licencia na prevádzkovanie bezpečnostnej služby odňala podľa odseku 1 písm. a), b), d) a e), odseku 2 alebo odseku 4, možno ďalšiu licenciu na prevádzkovanie bezpečnostnej služby tomu istému prevádzkovateľovi udeliť až po uplynutí troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odňatí licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby. 39. Podľa § 77 ods. 6 zákona č. 473/2005 Z. z. ak sa licencia na prevádzkovanie technickej služby odňala podľa odseku 1, 2 alebo 4, možno ďalšiu licenciu na prevádzkovanie technickej služby tomu istému prevádzkovateľovi udeliť až po uplynutí troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odňatí licencie na prevádzkovanie technickej služby. 40. Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 473/2005 Z. z. na rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 41. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VI. Posúdenie veci správnym súdom 42. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/284/2021, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-5S/284/2021. 43. Správny súd v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP vo veci rozhodol na pojednávaní uskutočnenom dňa 28.05.2026 za prítomnosti poverenej zamestnankyne žalovaného. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 27.05.2026, v ktorom žiadal, aby sa pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. Súd preto v súlade s § 114 SSP pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu. 44. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy (ďalej spolu len „správne orgány“), vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 45. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými správne orgány žalobcovi ako prevádzkovateľovi bezpečnostnej - strážnej služby a
technickej služby odňali obe licencie na prevádzkovanie týchto služieb z dôvodu, že žalobca v zákonom stanovenej lehote neoznámil správnym orgánom skutočnosť, že jediná konateľka a spoločníčka žalobcu je trestne stíhaná za úmyselný trestný čin, pričom márne uplynula lehota 3 mesiace na pozastavenie prevádzkovania bezpečnostnej a technickej služby. Úlohou správneho súdu v tomto správnom súdnom konaní bolo v nadväznosti na uvedené posúdiť správnosť záverov žalovaného vo vzťahu k odňatiu licencií. Správny súd závery žalovaného preskúmaval v kontexte žalobcom vymedzených žalobných námietok, ktoré žalobca zaradil pod žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. g) SSP, pričom v prvom rade považoval súd za potrebné sa vysporiadať s otázkou, či v danej veci ide o vec správneho trestania, a teda či je potrebné aplikovať ustanovenia § 194 a nasl. SSP. 46. Správny súd sa po preskúmaní veci nestotožnil s názorom žalobcu, že odňatie licencie z dôvodov podľa § 33 ods. 1 písm. e), § 77 ods. 1 písm. d) v spojení s § 11 ods. 1 písm. e), § 14 ods. 1 písm. d), § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 473/2005 Z. z. predstavuje sankciu, a teda by malo ísť o vec správneho trestania v zmysle § 194 ods. 1 SSP, podľa ktorého sa správnym trestaním rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 47. Zákon č. 473/2005 Z. z. (ďalej aj „zákon“) v zmysle § 1 upravuje poskytovanie služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a výkon štátneho dozoru Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a kontroly Policajným zborom. Prvá hlava, druhá časť zákona upravuje oprávnenie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, tretia časť zákona upravuje podmienky na prevádzkovanie technickej služby. Výkon dozoru a kontroly je upravený v piatej časti zákona, teda oddelene. Priestupky a správne delikty na úseku súkromnej bezpečnosti spadajú pod piatu časť (druhá hlava, § 91 a nasl.) a svojím systematickým zaradením sú tak separované od podmienok výkonu a poskytovania služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Zavedením priestupkov a správnych deliktov do osobitnej časti a ich jasným vyjadrením v zákone zákonodarca vymedzil, aké typy konania považuje za protiprávne a aj sankcionovateľné. Povinnosť plniť podmienky spoľahlivosti pre výkon bezpečnostnej a technickej služby, ktoré vylučuje vedenie trestného stíhania pre úmyselný trestný čin, a s tým spojená povinnosť oznamovať takúto skutočnosť príslušnému orgánu, s následkom pozastavenia prevádzkovania či odňatia licencie, podľa názoru správneho súdu nemožno považovať za sankciu, resp. následok protiprávneho konania, spočívajúceho v nesplnení oznamovacej povinnosti. 48. Na prevádzkovanie služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti zákon kladie určité nároky, vyjadrené v zákonom stanovených kumulatívne určených podmienkach pre udelenie licencie, keďže tieto služby sú spojené s ochranou majetku a osôb, ako i so zásahom do súkromia fyzických a právnických osôb. Odňatie licencie ako zákonný následok neoznámenia skutočnosti dôležitej pre plnenie podmienok prevádzkovania licencie nemožno považovať za sankciu. Sankcia ako následok protiprávneho konania má plniť preventívny účel (individuálna a generálna prevencia) a represívny účel (potrestanie páchateľa), ktorý tu absentuje. Odňatie licencie je v tomto prípade opatrením, ktorým sa sleduje zabezpečenie riadneho výkonu služieb súkromnej bezpečnosti. K takémuto opatreniu príslušný orgán pristupuje až sekundárne (primárne dochádza k pozastaveniu prevádzkovania služieb), z dôvodov prekážok na strane prevádzkovateľa, ktoré neboli ani po uplynutí lehoty 3 mesiacov odstránené. Tomuto záveru nasvedčuje aj skutočnosť, že dôvody pre odňatie licencie podľa § 33 ods. 1 písm. e), § 77 ods. 1 písm. d) zákona č. 473/2005 Z. z. sú v zákone formulované ako obligatórne, teda správne orgány majú povinnosť rozhodnúť o odňatí licencie, ak dôjde k naplneniu zákonných predpokladov. Správny súd sa preto stotožňuje s názorom žalovaného, vyjadreným v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého v tomto prípade nejde o sankciu, ale o opatrenie, pričom jeho účinky je možné zvrátiť opätovným požiadaním o udelenie licencie za zákonom stanovených podmienok (§ 33 ods. 6, § 76 ods. 6 zákona). V tomto smere preto nie je opodstatnená žalobná námietka o nesprávnosti právneho názoru žalovaného v tejto otázke. V tejto súvislosti správny súd mutatis mutandis poukazuje aj na názor Európskeho súdu pre ľudské práva v rozsudku zo dňa 07.07.1989 vo veci Tre Traktörer Aktiebolag proti Švédsku, sťažnosť č. 10873/84 (body 45., 46.), v ktorom súd uviedol, že odňatie povolenia na predaj alkoholických nápojov, ktoré následne viedlo k ukončeniu podnikateľskej činnosti predajcu, nepredstavuje trestné obvinenie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru. 49. Po ustálení záveru, že v danej veci nejde o správne trestanie, a teda nie je potrebné aplikovať § 194 a nasl. SSP, správny súd viazaný žalobnými dôvodmi a ich vymedzením (§ 134 ods. 1 SSP), skúmal opodstatnenosť žalobných námietok a existenciu žalobných dôvodov podľa § 191 ods. 1
písm. c), písm. d), písm. g) SSP, pričom sa zameral na obsah preskúmavaných rozhodnutí z hľadiska možného naplnenia žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, ktorý je kľúčovým vo vzťahu k vysporiadaniu sa s ďalšími žalobnými námietkami. Správny súd v tejto súvislosti tak, ako v iných svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, už notoricky opakuje, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť rozhodnutie vydané v ktoromkoľvek administratívnom konaní zaťažené, pretože táto vada nielenže znemožňuje zistiť účastníkovi konania dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané, a následne uplatniť možnosť sa proti nemu brániť, ale znemožňuje i prieskum takéhoto rozhodnutia správnym súdom a porušuje princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, a rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri formovaní záverov v ňom vyjadrených riadil. Podľa názoru správneho súdu však preskúmavané rozhodnutia ako celok nevykazujú také nedostatky odôvodnenia, ktoré by dosahovali intenzitu vady nepreskúmateľnosti. 50. Správne orgány v preskúmavaných rozhodnutiach vychádzali zo skutočnosti, že dňa 20.11.2020 nadobudlo právoplatnosť uznesenie o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) voči jedinej konateľke a zároveň jedinej spoločníčke A. B. za prečin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, spáchaného formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a pre pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a), písm. b) Trestného zákona, spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. b) Trestného zákona. Túto skutočnosť správne orgány získali na základe oznámenia Prezídia Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, Odbor Bratislava z 02.02.2021, teda z vlastnej činnosti. Z tejto skutočnosti následne vyvodili, že dňa 20.11.2020 prestala A. B. spĺňať podmienku spoľahlivosti podľa § 11 ods. 1 písm. e) zákona č. 473/2005 Z. z., nakoľko bola trestne stíhaná za úmyselný trestný čin podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 473/2005 Z. z., pričom žalobca túto skutočnosť neoznámil príslušnému orgánu do 15 dní, t. j. do 07.12.2020 a neoznámil ju ani do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia. Zároveň uplynula lehota 3 mesiace uvedená v § 31 ods. 1 písm. a), § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 473/2005 Z. z. 51. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový orgán sa vysporiadal aj s námietkami žalobcu vznesenými počas správneho konania a uviedol, že pri rozhodovaní o odňatí licencie v danej veci sa neprihliada na doterajší spôsob života, resp. na doterajšiu spoľahlivosť a bezúhonnosť účastníka konania, nakoľko táto nie je pre rozhodovanie podstatná. Dôvod trestného stíhania uvedený v § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 473/2005 Z. z. nie je nerešpektovaním prezumpcie neviny podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy. Správny orgán neposudzuje vinu či nevinu toho, proti komu sa vedie trestné konanie. Ten, kto bude trestne stíhaný za trestné činy uvedené v § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 473/2005 Z. z. sa považuje za nespoľahlivého, čo je diametrálne odlišné od uznania viny z trestného činu. Tento, kto je nespoľahlivý, je obmedzený v niektorých činnostiach. Obmedzenie spoľahlivosti je v plnom súlade s Ústavou, konkrétne s čl. 35 ods. 2. Skutočnosť, že A. B. ako jediná konateľka a spoločníčka žalobcu nie je osobou spoľahlivou na účely zákona č. 473/2005 Z. z., nezakladá dôvod na vyslovenie domnienky, že rozhodnutím o odňatí licencií dôjde k obmedzeniu jej vlastníckych práv. Pri rozhodovaní je potrebné prihliadať na záujem chránený zákonom, ktorým je primárne ochrana majetku, resp. osôb, pričom jedným z hlavných a podľa názoru správnych orgánov najpodstatnejším predpokladom na vykonávanie takejto činnosti je splnenie podmienky spoľahlivosti a bezúhonnosti osôb vykonávajúcich takúto činnosť. Je nemysliteľné, aby osoba nespĺňajúca tieto podmienky pri svojej činnosti zasahovala do práv a slobôd iných, či už priamo výkonom fyzickej ochrany alebo nepriamo riadením týchto činností. Podľa názoru prvostupňového orgánu rozhodnutím o odňatí licencií nie je porušené ústavné právo, je iba čiastočne obmedzené plne v súlade s čl. 35 ods. 2 Ústavy. Nestotožnil sa preto s názorom žalobcu, že ide o porušenie práva na pokojné užívanie majetku. Keďže A. B. je trestne stíhaná pre úmyselný trestný čin, nie je možné ju považovať za spoľahlivú. 52. V napadnutom rozhodnutí žalovaný nad rámec uvedeného zdôraznil, že odňatie licencie nebolo realizované z dôvodu, že A. B. sa dopustila konkrétneho trestného činu, resp. že skutok aj naozaj spáchala. Podstatná bola skutočnosť, že prestala spĺňať podmienky spoľahlivosti. Nebola vyslovená vina či nevina, to je úlohou nezávislého súdu. Správne orgány skúmali len podmienky prevádzkovania licencií podľa zákona č. 473/2005 Z. z., ktorý je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a v čase
vydania prvostupňového rozhodnutia bol účinný. Je preto možné v súlade s týmto zákonom ukladať povinnosti osobám, ktorých sa týka. Trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin nemožno považovať za splnenie podmienky spoľahlivosti. V prípadoch uvedených v zákone č. 473/2005 Z. z. sa prevádzkovanie licencie pozastaví na dobu 3 mesiace, ak sa nedostatky neodstránia, odníme sa licencia. Žalovaný dodal, že dôvody odňatia licencie sú taxatívne, a to obligatórne a fakultatívne, pričom neoznámenie skutočností ohľadom trestného stíhania je obligatórnym dôvodov na odňatie licencie. K namietanej neprimeranosti opatrenia žalovaný dodal, že nejde o sankciu, ale o opatrenie. Žalovaný zároveň poukázal na to, že žalobca sa o skutočnosti, že jediná konateľka a zároveň jediná spoločníčka nespĺňa podmienky spoľahlivosti, dozvedel najneskôr dňa 09.02.2021, kedy prevzal upovedomenie o začatí správneho konania vo veci pozastavenia prevádzkovania bezpečnostnej a technickej služby podľa § 31 ods. 1 písm. a), § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 473/2005 Z. z., teda žalobca si bol vedomý uvedenej skutočnosti, napriek tomu túto osobu ponechal v pozícii jediného konateľa a spoločníka. Tento protiprávny stav trval minimálne k 27.05.2021, kedy podal odvolanie. Napokon žalovaný poukázal na § 3 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, sú povinné chrániť záujem štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Vzhľadom na uvedené žalovaný považoval prvostupňové rozhodnutie za vecne správne. 53. Posudzujúc preskúmavané rozhodnutia ako jeden argumentačný celok, správny súd dospel k záveru, že správne orgány sa v rámci okolností danej veci dostatočne a presvedčivo vysporiadali nielen s podstatou samotnej veci, t. j. s dôvodmi odňatia licencií, ale v odvolacom konaní sa žalovaný vyjadril aj k podstatným odvolacím námietkam žalobcu, pričom preskúmavané rozhodnutia dali stručnú, ale presvedčivú odpoveď na nastolené otázky, teda jasne a zrozumiteľne zdôvodnili, prečo správne orgány rozhodli tak, ako rozhodli, a z čoho pritom vychádzali, vrátane aplikovaných zákonných ustanovení, a vlastných úvah v rámci možností daných zákonom. Preskúmavané rozhodnutia ako celok nie sú protirečivé, sú logické, argumentačne nadväzujúce a dostatočne vysvetľujúce úvahy správnych orgánov aj vo vzťahu k primeranosti opatrenia, možným porušeniam práv žalobcu, ukladaniu povinností a obmedzení, záujmu chránenému zákonom a iné, pričom boli adekvátne zohľadnené aj okolnosti danej veci, najmä skutočnosť, že žalobca mal dosť času na nápravu nedostatkov a svoju povinnosť nesplnil ani do vydania prvostupňového rozhodnutia. Správny súd má za to, že preskúmavané rozhodnutia ako celok, ani napadnuté rozhodnutie žalovaného samostatne, nevykazujú znaky svojvoľnosti, arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti tak, ako to namieta žalobca, a sú vecne správne. Podstatou žalobnej argumentácie je skôr nespokojnosť žalobcu s výsledkom konania, než existencia namietaných vád preskúmavaných rozhodnutí. Táto skutočnosť však nie je spôsobilá založiť ich nezákonnosť. Správny súd nad rámec uvedeného zdôrazňuje, že zo strany orgánov verejnej správy nie je potrebné dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi (m. m. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 76/07, I. ÚS 241/07, ako i rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach C. proti D., C. E. proti Španielsku, Georgiadis proti Grécku), čo v prejednávanej veci bolo splnené. 54. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o lakonickosti vysporiadania sa s otázkou, prečo sa neprihliada na doterajší spôsob života žalobcu, na jeho bezúhonnosť a spoľahlivosť, správny súd podotýka, že nie je zrejmé, akú konkrétnu úvahu žalobca v tomto smere očakával. Dôvody odňatia licencií v danom prípade sú zo zákona obligatórne, čo limituje aj šírku správnej úvahy správnych orgánov rozhodujúcich v konkrétnej veci. Inými slovami, zákon nedáva priestor pre úvahu o tom, či sa ustanovenia o odňatí licencie podľa § 33 ods. 1 písm. e), § 77 ods. 1 písm. d) zákona č. 473/2005 Z. z. budú aplikovať, ale svojou formuláciou „rozhodne o odňatí licencie“ ukladá povinnosť správnemu orgánu konať, ak zistí splnenie podmienok v týchto ustanoveniach uvedených, čo je aj prípad prejednávanej veci. Zároveň treba dodať, že zákon č. 473/2005 Z. z. neukladá správnym orgánom povinnosť takéto okolnosti skúmať, čo súvisí so skutočnosťou, že ide o opatrenie, nie sankciu. Okolnosti predchádzajúceho života/pôsobenia žalobcu sú okolnosťami týkajúcimi sa individualizácie trestu, resp. sankcie, ktorá však v tomto prípade ukladaná nebola. To platí aj vo vzťahu k námietkam žalobcu o porušení zásady proporcionality, absencii individualizácie opatrenia a zvažovania následkov odňatia licencie, ako i spoločenskej nebezpečnosti konania, kde správny súd opakuje, že tieto skutočnosti správne orgány neboli povinné zohľadňovať a ani osobitne odôvodňovať, nakoľko priestor pre takúto úvahu im zákon nedáva.
55. V súvislosti s okolnosťami danej veci žalovaný správne poukázal na to, že žalobca mal možnosť nedostatky odstrániť v rámci konania o pozastavení prevádzkovania bezpečnostnej a technickej služby podľa § 31 ods. 1 písm. a), § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 473/2005 Z. z., ktoré predchádzalo konaniu o odňatí licencie, a bolo vedené pod č. KRPZ-BA-B-45-117/2010-LIC, KRPZ-BA-B-55-053/2006-LIC. O existencii skutočnosti, zakladajúcej nespoľahlivosť jedinej konateľky a spoločníčky, mal žalobca vedomosť a mal aj dostatočný časový priestor na realizáciu zmeny vo vedení spoločnosti tak, aby k opatreniu v podobe odňatia licencie nedošlo. Zákonodarca v ustanoveniach § 31 ods. 1 písm. a), § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 473/2005 Z. z., zavedením inštitútu pozastavenia prevádzkovania bezpečnostnej a technickej služby, stanovil kvázi „predstupeň“ pre odňatie licencie, prechodnú dobu 3 mesiacov, počas ktorej je možné nedostatky v podobe absencie plnenia podmienky spoľahlivosti sanovať, čím podľa názoru správneho súdu zákonodarca zabezpečil aj proporcionalitu, teda vyváženosť a primeranosť pri odstraňovaní tvrdosti zákona. Navyše, žalobcovi nič nebránilo v tom, aby vykonával svoju podnikateľskú činnosť ďalej vo vzťahu k iným predmetom podnikania a po splnení zákonom stanovených podmienok si požiadal o vydanie nových licencií. 56. Pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného v inej veci, na ktoré žalobca poukazoval (č. PPZB-2021/028361-007 zo dňa 17.05.2021), správny súd uvádza, že táto vec sa týkala uloženia povinnosti odovzdať preukaz odbornej spôsobilosti podľa § 89 ods. 1 písm. b) zákona č. 473/2005 Z. z., teda išlo o skutkovo odlišnú vec, navyše je potrebné dodať, že ustanovenie § 89 ods. 1 písm. b) zákona č. 473/2005 Z. z. je formulované ako fakultatívna možnosť/oprávnenie konkrétneho orgánu, nie povinnosť, na rozdiel od aplikovaných ustanovení o odňatí licencií v danej veci. Poukaz na predmetné rozhodnutie žalovaného zo strany žalobcu je preto irelevantný. 57. Správny súd k ďalším námietkam žalobcu dodáva, že konštatovanie správnych orgánov, že je ich povinnosťou postupovať v skutkovo obdobných prípadoch rovnako, nezakladá nepreskúmateľnosť vydaných rozhodnutí, resp. napadnutého rozhodnutia žalovaného. Toto konštatovanie má všeobecný charakter a reflektuje na základné zásady správneho konania upravené v § 3 Správneho poriadku. Hoci správne orgány mohli svoje úvahy rozšíriť aj o poukaz na iné obdobné rozhodnutia spolu s ich komparáciou v nadväznosti na prejednávanú vec, tento nedostatok sám osebe nedosahuje intenzitu vady nepreskúmateľnosti, resp. nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí a nie je dôvodom na ich zrušenie, keďže sú inak dostatočne a presvedčivo odôvodnené. 58. Vo vzťahu k námietke porušovania ústavných práv žalobcu súd poukazuje na Dôvodovú správu k zákonu č. 473/2005 Z. z. (osobitná časť, K § 14), podľa ktorej „Spoľahlivosť je jednou z podmienok udelenia licencie na vykonávanie strážnej služby, detektívnej služby, odbornej prípravy a poradenstva a vlastnej ochrany. Niektoré ustanovenia úzko nadväzujú na podmienku bezúhonnosti podľa tohto zákona alebo na podmienku spoľahlivosti podľa zákona o strelných zbraniach a strelive... Dôvod trestného stíhania, ktorý je uvedený pod písmenom d), nie je nerešpektovanie prezumpcie neviny podľa čl. 50 ods. 2 ústavy, ktorý stanovuje, že každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. Podľa navrhovaného ustanovenia sa neposudzuje vina či nevina toho, proti komu sa vedie trestné konanie. Podľa navrhovaného ustanovenia sa ten, kto bude trestne stíhaný za trestné činy uvedené v § 13 písm. a) bude považovať za nespoľahlivého podľa tohto zákona, čo je diametrálne odlišné od uznania vinným z trestného činu. Ten, kto bude nespoľahlivý, bude obmedzený v niektorých činnostiach podľa zákona tak, ako napr. osoba, ktorá je vzatá do väzby predtým než súd vyslovil právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jej vinu. Obmedzenie navrhované v § 14 ods. 1 písm. d) je v plnom súlade s ústavou, konkrétne s čl. 35 ods. 2, v ktorom je uvedené, cit.: "Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností.". V záujme účinného boja proti trestnej činnosti v súvislosti s činnosťou bezpečnostných služieb nie je možné tolerovať, aby osoba, ktorá organizovala napr. tzv. výpalníctvo alebo násilné trestné činy so zbraňou, mohla byť považovaná za spoľahlivú len preto, že v trestnom konaní robí obštrukcie a nemôže byť právoplatne uznaná vinnou, napr. viac než štyri roky od spáchania skutku...Návrh zákona zohľadňuje potrebu sprísnenia posudzovania spoľahlivosti osôb, ktoré prevádzkujú bezpečnostnú službu a vo vzťahu k objektom osobitnej dôležitosti aj osôb, ktoré vykonávajú fyzickú ochranu alebo pátrania v týchto objektoch.“ Pokiaľ ide o majetkové práva žalobcu vrátane práva na pokojné užívanie majetku, správny súd dodáva, že uložené opatrenie má svoj zákonný základ a je odôvodnené záujmom chráneným zákonom, ktorým je riadny výkon činností podľa zákona č. 473/2005 Z. z. osobami bezúhonnými a spoľahlivými.
59. Správny súd tak uzatvára, že nezistil opodstatnenosť žalobných námietok vo vzťahu k takému nedostatku odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý by zakladal existenciu žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, teda vadu ich nepreskúmateľnosti. Rovnako nezistil vadu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, ktorým sa rozumie stav, kedy príslušný orgán na správne a úplne zistený skutkový stav aplikuje nesprávnu právnu normu alebo jej časť, prípadne ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne vyloží a v dôsledku toho dospeje k nesprávnym právnym záverom. Správne orgány dospeli k správnemu právnemu záveru ohľadom aplikácie ustanovení § 33 ods. 1 písm. e), § 77 ods. 1 písm. d) zákona č. 473/2005 Z. z. a dospeli aj k správnym právnym záverom ohľadom skutočnosti, že v danej veci nejde o uloženie sankcie, ale obligatórneho opatrenia, a pre rozhodnutie nie je potrebné zaoberať sa okolnosťami jeho individualizácie. Správny súd nezistil ani také podstatné porušenia ustanovení o konaní vrátane nesprávnej či neúplnej aplikácie zásad správneho konania podľa § 3 Správneho poriadku, ktoré by boli dôvodom pre vydanie nezákonných rozhodnutí v danej veci. 60. Správny súd s ohľadom na uvedené skutočnosti rezultuje, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by relevantne spochybnil vecnú správnosť a zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí v zmysle ním uplatnených žalobných dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. g) SSP, teda z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosti rozhodnutí a pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré malo viesť k vydaniu nezákonných rozhodnutí. Žalovaný ani prvostupňový orgán nepochybili, ak dospeli k záveru, že boli splnené podmienky podľa § 33 ods. 1 písm. e), § 77 ods. 1 písm. d) zákona č. 473/2005 Z. z., teda na odobratie licencie na prevádzkovanie strážnej služby a licencie na prevádzkovanie technickej služby žalobcovi, z dôvodu, že jediná konateľka a spoločníčka žalobcu prestala spĺňať podmienku spoľahlivosti, z dôvodu právoplatnosti uznesenia o vznesení obvinenia pre úmyselný trestný čin, a túto skutočnosť žalobca žalovanému neoznámil v lehote 15 dní, pričom zároveň márne uplynula lehota tri mesiace na pozastavenie prevádzkovania licencie. Za neopodstatnenú považuje aj námietku arbitrárnosti preskúmavaných rozhodnutí, keďže v ich odôvodnení neidentifikoval nedostatky namietané žalobcom. Podľa názoru správneho súdu na skutkový stav v danej veci boli ustanovenia zákona č. 473/2005 Z. z. správne aplikované a nedošlo ani k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré by mali za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. 61. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol. 62. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP (a contrario) a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné od žalobcu takúto náhradu spravodlivo požadovať. 63. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.