{"guid": "1cc9390c-24b5-45ef-9a82-f64aee6aecb4:7b377b8e-eaa7-4708-b86c-6b5116e77013", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201702.2", "spisova_znacka": "BA-5S/284/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/284/2021 z 28. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 28. mája 2026, sp. zn. BA-5S/284/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201702.2", "identifikacne_cislo": "1021201702", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2026-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/473/#paragraf-33.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 33 ods. 1 písm. e) zákona č. 473/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/473/#paragraf-33.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/473-2005/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/473/#paragraf-77.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 77 ods. 1 písm. d) zákona č. 473/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/473/#paragraf-77.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/473-2005/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/473", "nazov": "zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/473", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/473-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757", "nazov": "zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/473#paragraf-33", "/SK/ZZ/2005/473#paragraf-77"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7b377b8e-eaa7-4708-b86c-6b5116e77013", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201702.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201702.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201702.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/284/2021\n1021201702\n28. 05. 2026\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:1021201702.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča,\nPhD., v právnej veci žalobcu: KRAKEN s.r.o., IČO: 35 754 117, so sídlom: Za kasárňou 16, 831 03\nBratislava, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o., IČO: 35 943 882, so\nsídlom: Zámocká 5, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,\nPrezídium Policajného zboru, Úrad súkromných bezpečnostných služieb, IČO: 00 151 866, so\nsídlom: Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZB-2021/038928-002 zo dňa 23.08.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.\nII. Súd žalovanému voči žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím\nč. KRPZ-BA-B-45-121/2010-LIC, KRPZ-BA-B-55-057/2006-LIC zo dňa 12.05.2021 (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 33 ods. 1 písm. e) zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní\nslužieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej\nbezpečnosti) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 473/2005 Z. z.“) a podľa\n§ 77 ods. 1 písm. d) zákona č. 473/2005 Z. z. odňal žalobcovi ako prevádzkovateľovi bezpečnostnej strážnej služby a technickej služby licenciu na prevádzkovanie strážnej služby, vydanú dňa 02.03.2020\npod č. KRPZ-BA-B-45-107/2010-LIC, č. licencie\nPS 001359, a licenciu na prevádzkovanie\ntechnickej služby, vydanú dňa 15.02.2016 pod\nč. KRPZ-BA-B-LIC-55-25/2016-LIC,\nč. licencie PT 001960 (ďalej spolu len „licencie“), nakoľko dňa 20.11.2020 prestala spĺňať podmienku\nspoľahlivosti podľa § 11 ods. 1 písm. e) zákona\nč. 473/2005 Z. z. jediná konateľka\na zároveň spoločníčka žalobcu A. B., nakoľko bola trestne stíhaná za úmyselný trestný čin podľa § 13\nods. 1 písm. a) zákona č. 473/2005 Z. z. a žalobca túto skutočnosť neoznámil prvostupňovému orgánu\ndo 15 dní, t. j. do 07.12.2020. Prvostupňový orgán konštatoval, že žalobca túto skutočnosť neoznámil\nani do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia a lehota podľa § 31 ods. 1 písm. a) a § 75 ods. 1 písm.\na) zákona č. 473/2005 Z. z. márne uplynula. Prvostupňový orgán zároveň vyslovil, že v zmysle § 34 ods.\n3, § 78 ods. 3 zákona č. 473/2005 Z. z. je žalobca povinný do 15 dní od právoplatnosti prvostupňového\nrozhodnutia vrátiť obe licencie.\n\n2. Na základe odvolania žalobcu žalovaný ako odvolací orgán vydal dňa 23.08.2021 rozhodnutie č. PPZB-2021/038928-002 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“)\nv spojení s § 94 ods. 1 zákona č. 473/2005 Z. z. odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako\nvecne správne potvrdil.\nII.\nŽaloba\n3. Správnou žalobou (ďalej len „žaloba“) podanou pôvodne na Krajský súd v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) v zákonom stanovenej lehote dňa 18.10.2021, sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej spolu\naj „preskúmavané rozhodnutia“ alebo „vydané rozhodnutia“) z ním označených dôvodov podľa § 191\nods. 1 písm. c), písm. d), písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“), teda namietal nesprávne právne posúdenie danej veci, nepreskúmateľnosť\nvydaných rozhodnutí a podstatné porušenia ustanovení o konaní, ktoré mali za následok vydanie\nnezákonného rozhodnutia.\n4. V bližšom odôvodnení žaloby žalobca poukázal na znenie aplikovaných ustanovení zákona č.\n473/2005 Z. z. a na § 47 ods. 3 Správneho poriadku a vysvetlil, že správny orgán je povinný postupovať\nokrem iného podľa § 3 ods. 4, ods. 5 Správneho poriadku, na základe voľnej správnej úvahy, a je povinný\nzvážiť všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie žalovaného\nsvojvoľné, arbitrárne, nepreskúmateľné, nie je dostatočne a presvedčivo odôvodnené v zmysle § 47 ods.\n3 Správneho poriadku, nakoľko nie je zrejmé, akými úvahami bol pri rozhodovaní vedený. Iba strohé\nkonštatovanie naplnenia striktných, zákonom ustanovených podmienok, nemožno považovať za riadne\npreskúmanie veci, vyhodnotenie dôkaznej situácie a prijatie relevantnej právnej úvahy. Žalovaný podľa\nžalobcu v tejto súvislosti prijal aj nesprávny právny názor.\n5. Žalobca ďalej vyjadril presvedčenie, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne\nnevysporiadal s jeho námietkami, ktoré predniesol v rámci správneho konania. V zásade len konštatoval,\nže boli splnené zákonné podmienky na odňatie licencie, neporušuje sa tým prezumpcia neviny, ani sa\nnezasahuje do práv žalobcu, pretože sa tým chráni záujem chránený zákonom č. 473/2005 Z. z. Nezaujal\nvšak relevantné stanovisko k podstatným námietkam žalobcu.\n6. Prvostupňový orgán vyslovil názor, v zmysle ktorého sa neprihliada na doterajší spôsob života\núčastníka konania, na jeho bezúhonnosť a spoľahlivosť, pretože táto otázka nie je pre rozhodnutie\npodstatná. Lakonickosť tejto úvahy žalobca namietal už v podanom odvolaní. Odvolací orgán sa\ns touto námietkou vôbec nevysporiadal, len sa plne stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím. Neuviedol\nvšak, prečo túto otázku považuje za nepodstatnú pre svoje rozhodnutie. Žalobca vyjadril názor, že\nv danom prípade je správny orgán oprávnený využiť správnu úvahu a individuálne pristúpiť ku každému\nkonkrétnemu prípadu, a to i s ohľadom na závažnosť konania a doterajší výkon jeho činnosti, či spôsob\njeho života. Samotný žalovaný v tejto otázke podľa žalobcu nemá jasno, nakoľko v inom svojom\nrozhodnutí (č. PPZ-B-2021/028361-007 zo dňa 17.05.2021) pri konaní o odňatí preukazu odbornej\nspôsobilosti priznal, že je potrebné skúmať aj mieru primeranosti jeho odňatia, preto je nelogické, ak sa\ntakémuto posúdeniu vyhýba v konaní o odňatí licencie.\n7. Žalobca nesúhlasil ani s právnym názorom žalovaného, že odňatie licencie je opatrením a nie\nsankciou. Podľa žalobcu odňatie licencie možno považovať v zásade za sankciu, ktorú v tomto prípade\nsprávny orgán uložil za to, že jeho jediná spoločníčka a konateľka v zákonom určenej lehote neoznámila\nsprávnemu orgánu skutočnosť, ktorú sa napokon žalovaný dozvedel z vlastnej činnosti. Odňatie licencie\nnie je dočasným opatrením, kým účastník konania nezhojí určité negatívne zistenia správneho orgánu\nv čase na to určenom, ale má znaky sankcie za porušenie zákonom uloženej povinnosti.\n8. Odňatie licencie podľa žalobcu nie je primerané porušeniu deklarovanej povinnosti, preto namietal\naj porušenie zásady proporcionality. Správny orgán by podľa neho mal dbať na individualizáciu\na svoje rozhodnutie v tomto smere náležite odôvodniť. Následky, ktoré hrozia odňatím licencie\nprevádzkovateľovi, ako aj tretím osobám, sú omnoho závažnejšie, ako samotná skutočnosť, že\nk oznámeniu zo strany prevádzkovateľa licencie nedošlo, a túto skutočnosť napokon žalovaný získal\n\nz vlastnej činnosti. K tejto námietke sa žalovaný relevantne nevyjadril a nezohľadnil ani primeranosť\nodňatia licencie a následkov, ktoré vzniknú nielen žalobcovi, ale aj tretím osobám, najmä zamestnancom\nžalobcu, v pomere k porušeniu povinnosti a jej závažnosti.\n9. Podľa žalobcu sa žalovaný lakonicky vysporiadal aj s námietkou ohľadom porušenia jeho základných\npráv – vlastníckeho práva pokojne užívať majetok a práva\nna\npodnikanie. V tomto smere len konštatoval, že k porušeniu týchto práv nedošlo, avšak už ďalej\nnezdôvodnil, prečo je tohto názoru. Napadnuté rozhodnutie je preto nepreskúmateľné a porušuje právo\nna pokojné užívanie majetku a právo podnikať. Majetku možno zbaviť iba v prípade verejného záujmu\na kumulatívne za podmienok stanovených zákonom alebo medzinárodným právom. V danom prípade\nverejný záujem na odňatí licencie nie je daný a takéto konanie správneho orgánu porušuje právo na\npokojné užívanie majetku a právo žalobcu slobodne podnikať vrátane ohrozenia pracovnoprávnych\nvzťahov zamestnancov žalobcu. A. B. viedla a vedie riadny život a nie je ani väzobne stíhaná. Žalobca\nzamestnáva 14 osôb na základe pracovných zmlúv a dohôd, u ktorých je ohrozený pracovnoprávny\nvzťah a sociálna stabilita.\n10. Nelogickým a neodôvodneným je aj právny záver žalovaného, že v skutkovo obdobných prípadoch\nmusí rozhodnúť rovnako. V tomto smere sa podľa žalobcu jedná len o strohé konštatovanie, bez\nakejkoľvek reálnej reflexie alebo poukazu na iné rozhodnutie, ktorým by sa toto konštatovanie stalo\npreskúmateľným. Napadnuté rozhodnutie je preto nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné.\n11. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie\nkonanie žalovanému, pri súčasnom priznaní plnej náhrady trov konania.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n12. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému\nsúdu dňa 27.04.2022. Po zhrnutí skutkového stavu v danej veci poukázal\nna to, že uznesením\nvyšetrovateľa Policajného zboru z 15.10.2020, právoplatným 20.11.2020, bolo vedené trestné stíhanie\nza úmyselný trestný čin, a to prečin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods.\n1, ods. 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nzákon“), spáchaného formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, a súčasne pre\npokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a),\nods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a), písm. b) Trestného zákona, spáchaný spolupáchateľstvom podľa §\n20 Trestného zákona závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. b) Trestného zákona. Ďalej\nzdôraznil, že dôvody odňatia licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby sú taxatívne uvedené v\n§ 31 zákona č. 473/2005 Z. z. a sú obligatórne a fakultatívne.\n13. K námietkam žalobcu žalovaný vysvetlil, že zákon č. 473/2005 Z. z. je súčasťou právneho systému\nSlovenskej republiky, preto je možné na základe Ústavy Slovenskej republiky a v súlade s týmto\nzákonom ukladať povinnosti osobám, ktorých sa týka, pričom tento zákon zároveň upravuje podmienky\nprevádzkovania bezpečnostnej a technickej služby a povinnosti ich prevádzkovateľov. Dôvod, ktorý je\nuvedený v § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 473/2005 Z. z., nie je nerešpektovaním prezumpcie neviny,\nsprávny orgán neposudzoval vinu či nevinu toho, proti komu sa viedlo trestné stíhanie. Ten, kto je trestne\nstíhaný za úmyselný trestný čin, sa však považuje za nespoľahlivého, čo je diametrálne odlišné od\nuznania či neuznania viny z trestného činu. Ten, kto je nespoľahlivý, musí byť obmedzený v niektorých\nčinnostiach. Obmedzenie spoľahlivosti je plne v súlade so zákonom aj s čl. 35 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, podľa ktorého zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo\nčinností. Správny orgán pri svojom rozhodovaní prihliadal na záujem chránený zákonom č. 473/2005\nZ. z., ktorým je primárne ochrana majetku a osôb, pričom jedným z hlavných a najpodstatnejších\npredpokladov na vykonávanie takejto činnosti je splnenie podmienky spoľahlivosti a bezúhonnosti osôb\nvykonávajúcich tieto činnosti. Je nemysliteľné, aby osoba nespĺňajúca tieto podmienky pri svojej činnosti\nzasahovala do práv a slobôd iných osôb, či už priamo výkonom fyzickej ochrany alebo nepriamo riadením\ntejto činnosti. Žalovaný sa preto nestotožnil s námietkou, že odňatie licencie malo za následok porušenie\npráva na pokojné užívanie majetku. Žalovaný mal za to, že pri rozhodovaní sa dôsledne zaoberal aj\nvyjadrením žalobcu a riadne posúdil všetky podklady a skutočnosti majúce vplyv na rozhodnutie, a to\ntak jednotlivo, ako aj v celkovom kontexte.\n\n14. Žalovaný napokon zdôraznil, že nie je oprávnený posudzovať priebeh a výsledky doterajšieho\nvyšetrovania v trestnom konaní, nemôže posudzovať skutočnosť, či sa účastník konania skutku dopustil,\ntaktiež nevyslovuje vinu či nevinu, skúma len podmienky pre výkon udelenia licencie.\n15. Na základe uvedeného sa žalovaný pridržal záverov napadnutého rozhodnutia, obe preskúmavané\nrozhodnutia považoval za správne a vydané v súlade so zákonom a navrhol žalobu podľa § 190 SSP\nako nedôvodnú zamietnuť.\nIV.\nReplika žalobcu, duplika žalovaného\n16. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu dňa 28.12.2022\n(replika). Zotrval na svojich žalobných argumentoch a zdôraznil, že A. B. nebola právoplatne\nodsúdená. Názor žalovaného je podľa neho zjavne formalistický, keďže nezohľadňuje okolnosti\nprípadu a nezameriava sa na analýzu trestného obvinenia. Takýto zásah nemôže obstáť ako súladný\ns Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“).\n17. Žalobca ďalej vyjadril presvedčenie, že žalovanému vznikol pozitívny záväzok ex offo zaoberať sa\ndôvodnosťou trestného obvinenia a vylúčiť prípadnú účelovosť či arbitrárnosť trestného stíhania. Len\ntakýto postup by totiž zodpovedal materiálnej ochrane práv vo svetle judikatúry Európskeho súdu pre\nľudské práva. K porušeniu Dohovoru podľa žalobcu dochádza aj nekvalitnou právnou úpravou. Trvalé\nodňatie licencie bez náhrady je zásahom do práva na pokojné užívanie majetku.\n18. K replike žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným krajskému súdu dňa 28.04.2023 (duplika).\nPodľa jeho názoru žalobca v replike účelovo vysvetľuje Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“)\nzaručené právo na majetok, pričom licencia nie je majetok. Právo na majetok navyše nemá absolútnu\npovahu a jeho limitom sú hranice stretu s iným právom, ako aj limity určené Ústavou (čl. 13 ods. 2).\nŽalovaný zotrval na svojej argumentácii uvedenej v jeho vyjadrení k žalobe a s poukazom na to, že\nžalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n19. Duplika bola žalobcovi doručená dňa 09.10.2025.\n\nV.\nRelevantná právna úprava\n20. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n21. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n22. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.\n23. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n24. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu\nvo\nveci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo\npožadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n25. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 473/2005 Z. z. tento zákon upravuje\na) poskytovanie služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti,\n\nb) výkon štátneho dozoru Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)\nkontroly Policajným zborom v oblasti súkromnej bezpečnosti.\n\na\n\n26. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 473/2005 Z. z. súkromná bezpečnosť sa prevádzkuje ako súkromná\nbezpečnostná služba (ďalej len „bezpečnostná služba“) alebo ako technická služba\nna\nochranu majetku a osoby (ďalej len „technická služba“).\n27. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 473/2005 Z. z. druhy bezpečnostnej služby sú:\na) strážna služba,\nb) profesionálna cezhraničná preprava eurovej hotovosti cestnou dopravou,\nc) detektívna služba,\nd) odborná príprava a poradenstvo.\n28. Podľa § 3 zákona č. 473/2005 Z. z. strážna služba je\na) ochrana majetku na verejne prístupnom mieste,\nb) ochrana majetku na inom než verejne prístupnom mieste,\nc) ochrana osoby,\nd) ochrana majetku a osoby pri preprave,\ne) ochrana prepravy majetku a osoby,\nf) zabezpečovanie poriadku na mieste zhromažďovania osôb,\ng) prevádzkovanie zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému, prevádzkovanie ich častí,\nvyhodnocovanie narušenia chráneného objektu alebo chráneného miesta (ďalej len „prevádzkovanie\nzabezpečovacieho systému alebo poplachového systému“),\nh) vypracúvanie plánu ochrany alebo\ni) monitorovanie činnosti osoby v uzavretom priestore alebo na uzavretom mieste.\n29. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 473/2005 Z. z. technická služba je projektovanie, montáž, údržba,\nrevízia alebo oprava zabezpečovacích systémov alebo poplachových systémov a systémov a zariadení\numožňujúcich sledovanie pohybu a konania osoby v chránenom objekte, na chránenom mieste alebo\nv ich okolí.\n30. Podľa § 33 ods. 1 písm. e) zákona č. 473/2005 Z. z. Krajské riaditeľstvo rozhodne o odňatí licencie\nna prevádzkovanie bezpečnostnej služby, ak prevádzkovateľ neoznámi skutočnosti uvedené v § 31 ods.\n1 písm. a) až c), e), f) alebo i) krajskému riaditeľstvu do 15 dní, odkedy nastali a márne uplynula lehota\nuvedená v § 31 ods. 1 písm. a) až c), e), f) alebo i).\n31. Podľa § 77 ods. 1 písm. d) zákona č. 473/2005 Z. z. Krajské riaditeľstvo rozhodne o odňatí licencie\nna prevádzkovanie technickej služby, ak prevádzkovateľ neoznámi skutočnosti uvedené v § 75 ods. 1\npísm. a) až c), e), f) alebo i) krajskému riaditeľstvu do 15 dní, odkedy nastali a márne uplynula lehota\nuvedená v § 75 ods. 1 písm. a) až c), e), f) alebo i).\n32. Podľa § 31 ods. 1 písm. a) zákona č. 473/2005 Z. z. Krajské riaditeľstvo pozastaví prevádzkovanie\nbezpečnostnej služby, ak prestane fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom právnickej osoby alebo\njeho členom, prokuristom, vedúcim organizačnej zložky podniku, splnomocnencom prevádzkovateľa,\nvedúcim podniku zahraničnej právnickej osoby alebo zodpovedným zástupcom, spĺňať podmienky\nustanovené v § 11 ods. 1 písm. a), c) až g), najdlhšie na tri mesiace odo dňa, keď prestala spĺňať uvedené\npodmienky.\n33. Podľa § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 473/2005 Z. z. Krajské riaditeľstvo pozastaví prevádzkovanie\ntechnickej služby, ak prestane fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom právnickej osoby alebo jeho\nčlenom, prokuristom, zodpovedným vedúcim, vedúcim organizačnej zložky podniku, vedúcim podniku\nzahraničnej právnickej osoby alebo zodpovedným zástupcom, spĺňať podmienku ustanovenú v § 11 ods.\n1 písm. a), c) až e) alebo g), najdlhšie na tri mesiace odo dňa, keď prestala spĺňať uvedené podmienky.\n34. Podľa § 11 ods. 1 písm. e) zákona č. 473/2005 Z. z. Krajské riaditeľstvo udelí licenciu na\nprevádzkovanie bezpečnostnej služby fyzickej osobe, ak tomu nebráni záujem vnútorného poriadku a\nbezpečnosti a ak je spoľahlivá.\n\n35. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 473/2005 Z. z. za spoľahlivú osobu sa na účely tohto zákona\nnepovažuje ten, kto je trestne stíhaný za trestný čin uvedený v § 13 ods. 1 písm. a).\n36. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 473/2005 Z. z. za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona\nokrem osoby, na ktorú sa hľadí, ako by nebola odsúdená, nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený\nza úmyselný trestný čin.\n37. Podľa § 70 ods. 4 zákona č. 473/2005 Z. z. na posudzovanie bezúhonnosti\nspoľahlivosti sa vzťahujú § 13 a 14.\n\na\n\n38. Podľa § 33 ods. 6 zákona č. 473/2005 Z. z. ak sa licencia na prevádzkovanie bezpečnostnej služby\nodňala podľa odseku 1 písm. a), b), d) a e), odseku 2 alebo odseku 4, možno ďalšiu licenciu na\nprevádzkovanie bezpečnostnej služby tomu istému prevádzkovateľovi udeliť až po uplynutí troch rokov\nodo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odňatí licencie\nna prevádzkovanie\nbezpečnostnej služby.\n39. Podľa § 77 ods. 6 zákona č. 473/2005 Z. z. ak sa licencia na prevádzkovanie technickej služby odňala\npodľa odseku 1, 2 alebo 4, možno ďalšiu licenciu na prevádzkovanie technickej služby tomu istému\nprevádzkovateľovi udeliť až po uplynutí troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o\nodňatí licencie na prevádzkovanie technickej služby.\n40. Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 473/2005 Z. z. na rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n41. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nVI.\nPosúdenie veci správnym súdom\n42. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč.\n151/2022 Z. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon\nsúdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave\nna Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých\nje od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce\nsprávneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/284/2021,\nv zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S\nsprávneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-5S/284/2021.\n43. Správny súd v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP vo veci rozhodol na pojednávaní uskutočnenom\ndňa 28.05.2026 za prítomnosti poverenej zamestnankyne žalovaného. Právny zástupca žalobcu svoju\nneúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 27.05.2026, v ktorom žiadal, aby sa\npojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. Súd preto v súlade s § 114 SSP pojednával v neprítomnosti\nprávneho zástupcu žalobcu.\n44. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10,\n§ 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie\nžalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy (ďalej spolu len „správne\norgány“), vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe,\na dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n45. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými správne\norgány žalobcovi ako prevádzkovateľovi bezpečnostnej - strážnej služby\na\n\ntechnickej služby odňali obe licencie na prevádzkovanie týchto služieb z dôvodu, že žalobca v zákonom\nstanovenej lehote neoznámil správnym orgánom skutočnosť, že jediná konateľka a spoločníčka žalobcu\nje trestne stíhaná za úmyselný trestný čin, pričom márne uplynula lehota 3 mesiace na pozastavenie\nprevádzkovania bezpečnostnej a technickej služby. Úlohou správneho súdu v tomto správnom súdnom\nkonaní bolo v nadväznosti na uvedené posúdiť správnosť záverov žalovaného vo vzťahu k odňatiu\nlicencií. Správny súd závery žalovaného preskúmaval v kontexte žalobcom vymedzených žalobných\nnámietok, ktoré žalobca zaradil pod žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. g) SSP,\npričom v prvom rade považoval súd za potrebné sa vysporiadať s otázkou, či v danej veci ide o vec\nsprávneho trestania, a teda či je potrebné aplikovať ustanovenia § 194 a nasl. SSP.\n46. Správny súd sa po preskúmaní veci nestotožnil s názorom žalobcu, že odňatie licencie z dôvodov\npodľa § 33 ods. 1 písm. e), § 77 ods. 1 písm. d) v spojení s § 11 ods. 1 písm. e), § 14 ods. 1 písm. d),\n§ 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 473/2005 Z. z. predstavuje sankciu, a teda by malo ísť o vec správneho\ntrestania v zmysle § 194 ods. 1 SSP, podľa ktorého sa správnym trestaním rozumie rozhodovanie\norgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne\nkonanie.\n47. Zákon č. 473/2005 Z. z. (ďalej aj „zákon“) v zmysle § 1 upravuje poskytovanie služieb v\noblasti súkromnej bezpečnosti a výkon štátneho dozoru Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a\nkontroly Policajným zborom. Prvá hlava, druhá časť zákona upravuje oprávnenie na prevádzkovanie\nbezpečnostnej služby, tretia časť zákona upravuje podmienky\nna prevádzkovanie\ntechnickej služby. Výkon dozoru a kontroly je upravený v piatej časti zákona, teda oddelene. Priestupky\na správne delikty na úseku súkromnej bezpečnosti spadajú pod piatu časť (druhá hlava, § 91 a nasl.)\na svojím systematickým zaradením sú tak separované od podmienok výkonu a poskytovania služieb\nv oblasti súkromnej bezpečnosti. Zavedením priestupkov a správnych deliktov do osobitnej časti a ich\njasným vyjadrením v zákone zákonodarca vymedzil, aké typy konania považuje za protiprávne a aj\nsankcionovateľné. Povinnosť plniť podmienky spoľahlivosti pre výkon bezpečnostnej a technickej služby,\nktoré vylučuje vedenie trestného stíhania pre úmyselný trestný čin, a s tým spojená povinnosť oznamovať\ntakúto skutočnosť príslušnému orgánu, s následkom pozastavenia prevádzkovania či odňatia licencie,\npodľa názoru správneho súdu nemožno považovať za sankciu, resp. následok protiprávneho konania,\nspočívajúceho v nesplnení oznamovacej povinnosti.\n48. Na prevádzkovanie služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti zákon kladie určité nároky, vyjadrené\nv zákonom stanovených kumulatívne určených podmienkach pre udelenie licencie, keďže tieto služby\nsú spojené s ochranou majetku a osôb, ako i so zásahom do súkromia fyzických a právnických osôb.\nOdňatie licencie ako zákonný následok neoznámenia skutočnosti dôležitej pre plnenie podmienok\nprevádzkovania licencie nemožno považovať za sankciu. Sankcia ako následok protiprávneho konania\nmá plniť preventívny účel (individuálna a generálna prevencia) a represívny účel (potrestanie páchateľa),\nktorý tu absentuje. Odňatie licencie je v tomto prípade opatrením, ktorým sa sleduje zabezpečenie\nriadneho výkonu služieb súkromnej bezpečnosti. K takémuto opatreniu príslušný orgán pristupuje až\nsekundárne (primárne dochádza k pozastaveniu prevádzkovania služieb), z dôvodov prekážok na strane\nprevádzkovateľa, ktoré neboli ani po uplynutí lehoty 3 mesiacov odstránené. Tomuto záveru nasvedčuje\naj skutočnosť, že dôvody pre odňatie licencie podľa § 33 ods. 1 písm. e), § 77 ods. 1 písm. d) zákona č.\n473/2005 Z. z. sú v zákone formulované ako obligatórne, teda správne orgány majú povinnosť rozhodnúť\no odňatí licencie, ak dôjde k naplneniu zákonných predpokladov. Správny súd sa preto stotožňuje\ns názorom žalovaného, vyjadreným v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého v tomto prípade nejde\no sankciu, ale o opatrenie, pričom jeho účinky je možné zvrátiť opätovným požiadaním o udelenie licencie\nza zákonom stanovených podmienok (§ 33 ods. 6, § 76 ods. 6 zákona). V tomto smere preto nie je\nopodstatnená žalobná námietka o nesprávnosti právneho názoru žalovaného v tejto otázke. V tejto\nsúvislosti správny súd mutatis mutandis poukazuje aj na názor Európskeho súdu pre ľudské práva v\nrozsudku zo dňa 07.07.1989 vo veci Tre Traktörer Aktiebolag proti Švédsku, sťažnosť č. 10873/84 (body\n45., 46.), v ktorom súd uviedol, že odňatie povolenia na predaj alkoholických nápojov, ktoré následne\nviedlo k ukončeniu podnikateľskej činnosti predajcu, nepredstavuje trestné obvinenie v zmysle čl. 6 ods.\n1 Dohovoru.\n49. Po ustálení záveru, že v danej veci nejde o správne trestanie, a teda nie je potrebné aplikovať § 194\na nasl. SSP, správny súd viazaný žalobnými dôvodmi a ich vymedzením (§ 134 ods. 1 SSP), skúmal\nopodstatnenosť žalobných námietok a existenciu žalobných dôvodov podľa\n§ 191 ods. 1\n\npísm. c), písm. d), písm. g) SSP, pričom sa zameral na obsah preskúmavaných rozhodnutí z hľadiska\nmožného naplnenia žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, ktorý je kľúčovým vo vzťahu\nk vysporiadaniu sa s ďalšími žalobnými námietkami. Správny súd v tejto súvislosti tak, ako v iných\nsvojich predchádzajúcich rozhodnutiach, už notoricky opakuje, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia je\njednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť rozhodnutie vydané v ktoromkoľvek administratívnom\nkonaní zaťažené, pretože táto vada nielenže znemožňuje zistiť účastníkovi konania dôvody, pre ktoré\nbolo rozhodnutie vydané, a následne uplatniť možnosť sa proti nemu brániť, ale znemožňuje i prieskum\ntakéhoto rozhodnutia správnym súdom a porušuje princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní. Za\nnepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé,\na rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť\ndôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri formovaní záverov v ňom\nvyjadrených riadil. Podľa názoru správneho súdu však preskúmavané rozhodnutia ako celok nevykazujú\ntaké nedostatky odôvodnenia, ktoré by dosahovali intenzitu vady nepreskúmateľnosti.\n50. Správne orgány v preskúmavaných rozhodnutiach vychádzali zo skutočnosti, že dňa 20.11.2020\nnadobudlo právoplatnosť uznesenie o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.\nz. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) voči jedinej konateľke\na zároveň jedinej spoločníčke A. B. za prečin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa\n§ 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, spáchaného formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm.\nd) Trestného zákona\na pre pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu\nz trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a), písm. b) Trestného zákona,\nspáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona závažnejším spôsobom konania podľa §\n138 písm. b) Trestného zákona. Túto skutočnosť správne orgány získali na základe oznámenia Prezídia\nPolicajného zboru, Národná kriminálna agentúra, Odbor Bratislava z 02.02.2021, teda z vlastnej činnosti.\nZ tejto skutočnosti následne vyvodili, že dňa 20.11.2020 prestala A. B. spĺňať podmienku spoľahlivosti\npodľa § 11 ods. 1 písm. e) zákona č. 473/2005 Z. z., nakoľko bola trestne stíhaná za úmyselný trestný\nčin podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 473/2005 Z. z., pričom žalobca túto skutočnosť neoznámil\npríslušnému orgánu do 15 dní, t. j. do 07.12.2020 a neoznámil ju ani do dňa vydania prvostupňového\nrozhodnutia. Zároveň uplynula lehota 3 mesiace uvedená v § 31 ods. 1 písm. a), § 75 ods. 1 písm. a)\nzákona č. 473/2005 Z. z.\n51. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový orgán sa vysporiadal aj\ns námietkami žalobcu vznesenými počas správneho konania a uviedol, že\npri rozhodovaní\no odňatí licencie v danej veci sa neprihliada na doterajší spôsob života, resp.\nna doterajšiu\nspoľahlivosť a bezúhonnosť účastníka konania, nakoľko táto nie je pre rozhodovanie podstatná. Dôvod\ntrestného stíhania uvedený v § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 473/2005 Z. z. nie je nerešpektovaním\nprezumpcie neviny podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy. Správny orgán neposudzuje vinu či nevinu toho, proti\nkomu sa vedie trestné konanie. Ten, kto bude trestne stíhaný za trestné činy uvedené v § 13 ods. 1\npísm. a) zákona č. 473/2005 Z. z. sa považuje za nespoľahlivého, čo je diametrálne odlišné od uznania\nviny z trestného činu. Tento, kto je nespoľahlivý, je obmedzený v niektorých činnostiach. Obmedzenie\nspoľahlivosti je v plnom súlade s Ústavou, konkrétne s čl. 35 ods. 2. Skutočnosť, že A. B. ako jediná\nkonateľka a spoločníčka žalobcu nie je osobou spoľahlivou na účely zákona č. 473/2005 Z. z., nezakladá\ndôvod na vyslovenie domnienky, že rozhodnutím o odňatí licencií dôjde k obmedzeniu jej vlastníckych\npráv. Pri rozhodovaní je potrebné prihliadať na záujem chránený zákonom, ktorým je primárne ochrana\nmajetku, resp. osôb, pričom jedným z hlavných a podľa názoru správnych orgánov najpodstatnejším\npredpokladom na vykonávanie takejto činnosti je splnenie podmienky spoľahlivosti a bezúhonnosti\nosôb vykonávajúcich takúto činnosť. Je nemysliteľné, aby osoba nespĺňajúca tieto podmienky pri svojej\nčinnosti zasahovala do práv a slobôd iných, či už priamo výkonom fyzickej ochrany alebo nepriamo\nriadením týchto činností. Podľa názoru prvostupňového orgánu rozhodnutím o odňatí licencií nie je\nporušené ústavné právo, je iba čiastočne obmedzené plne v súlade s čl. 35 ods. 2 Ústavy. Nestotožnil sa\npreto s názorom žalobcu, že ide o porušenie práva na pokojné užívanie majetku. Keďže A. B. je trestne\nstíhaná pre úmyselný trestný čin, nie je možné ju považovať za spoľahlivú.\n52. V napadnutom rozhodnutí žalovaný nad rámec uvedeného zdôraznil, že odňatie licencie nebolo\nrealizované z dôvodu, že A. B. sa dopustila konkrétneho trestného činu, resp. že skutok aj naozaj\nspáchala. Podstatná bola skutočnosť, že prestala spĺňať podmienky spoľahlivosti. Nebola vyslovená vina\nči nevina, to je úlohou nezávislého súdu. Správne orgány skúmali len podmienky prevádzkovania licencií\npodľa zákona č. 473/2005 Z. z., ktorý je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a v čase\n\nvydania prvostupňového rozhodnutia bol účinný. Je preto možné v súlade s týmto zákonom ukladať\npovinnosti osobám, ktorých sa týka. Trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin nemožno považovať za\nsplnenie podmienky spoľahlivosti. V prípadoch uvedených v zákone č. 473/2005 Z. z. sa prevádzkovanie\nlicencie pozastaví na dobu 3 mesiace, ak sa nedostatky neodstránia, odníme sa licencia. Žalovaný\ndodal, že dôvody odňatia licencie sú taxatívne, a to obligatórne a fakultatívne, pričom neoznámenie\nskutočností ohľadom trestného stíhania je obligatórnym dôvodov na odňatie licencie. K namietanej\nneprimeranosti opatrenia žalovaný dodal, že nejde o sankciu, ale o opatrenie. Žalovaný zároveň\npoukázal na to, že žalobca sa o skutočnosti, že jediná konateľka a zároveň jediná spoločníčka nespĺňa\npodmienky spoľahlivosti, dozvedel najneskôr dňa 09.02.2021, kedy prevzal upovedomenie o začatí\nsprávneho konania vo veci pozastavenia prevádzkovania bezpečnostnej a technickej služby podľa\n§ 31 ods. 1 písm. a), § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 473/2005 Z. z., teda žalobca si bol vedomý\nuvedenej skutočnosti, napriek tomu túto osobu ponechal v pozícii jediného konateľa a spoločníka. Tento\nprotiprávny stav trval minimálne k 27.05.2021, kedy podal odvolanie. Napokon žalovaný poukázal na §\n3 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi, sú povinné chrániť záujem štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických\nosôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Vzhľadom na uvedené žalovaný\npovažoval prvostupňové rozhodnutie za vecne správne.\n53. Posudzujúc preskúmavané rozhodnutia ako jeden argumentačný celok, správny súd dospel\nk záveru, že správne orgány sa v rámci okolností danej veci dostatočne a presvedčivo vysporiadali\nnielen s podstatou samotnej veci, t. j. s dôvodmi odňatia licencií, ale v odvolacom konaní sa žalovaný\nvyjadril aj k podstatným odvolacím námietkam žalobcu, pričom preskúmavané rozhodnutia dali stručnú,\nale presvedčivú odpoveď na nastolené otázky, teda jasne a zrozumiteľne zdôvodnili, prečo správne\norgány rozhodli tak, ako rozhodli, a z čoho pritom vychádzali, vrátane aplikovaných zákonných\nustanovení, a vlastných úvah v rámci možností daných zákonom. Preskúmavané rozhodnutia ako\ncelok nie sú protirečivé, sú logické, argumentačne nadväzujúce a dostatočne vysvetľujúce úvahy\nsprávnych orgánov aj vo vzťahu k primeranosti opatrenia, možným porušeniam práv žalobcu, ukladaniu\npovinností a obmedzení, záujmu chránenému zákonom a iné, pričom boli adekvátne zohľadnené\naj okolnosti danej veci, najmä skutočnosť, že žalobca mal dosť času na nápravu nedostatkov\na svoju povinnosť nesplnil ani do vydania prvostupňového rozhodnutia. Správny súd má za to, že\npreskúmavané rozhodnutia ako celok, ani napadnuté rozhodnutie žalovaného samostatne, nevykazujú\nznaky svojvoľnosti, arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti tak, ako to namieta žalobca, a sú vecne správne.\nPodstatou žalobnej argumentácie je skôr nespokojnosť žalobcu s výsledkom konania, než existencia\nnamietaných vád preskúmavaných rozhodnutí. Táto skutočnosť však nie je spôsobilá založiť ich\nnezákonnosť. Správny súd nad rámec uvedeného zdôrazňuje, že zo strany orgánov verejnej správy\nnie je potrebné dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi (m. m. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 76/07, I.\nÚS 241/07, ako i rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach C. proti D., C. E. proti\nŠpanielsku, Georgiadis proti Grécku), čo v prejednávanej veci bolo splnené.\n54. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o lakonickosti vysporiadania sa s otázkou, prečo sa neprihliada na\ndoterajší spôsob života žalobcu, na jeho bezúhonnosť a spoľahlivosť, správny súd podotýka, že nie\nje zrejmé, akú konkrétnu úvahu žalobca v tomto smere očakával. Dôvody odňatia licencií v danom\nprípade sú zo zákona obligatórne, čo limituje aj šírku správnej úvahy správnych orgánov rozhodujúcich\nv konkrétnej veci. Inými slovami, zákon nedáva priestor pre úvahu o tom, či sa ustanovenia o odňatí\nlicencie podľa § 33 ods. 1 písm. e), § 77 ods. 1 písm. d) zákona č. 473/2005 Z. z. budú aplikovať, ale\nsvojou formuláciou „rozhodne o odňatí licencie“ ukladá povinnosť správnemu orgánu konať, ak zistí\nsplnenie podmienok v týchto ustanoveniach uvedených, čo je aj prípad prejednávanej veci. Zároveň\ntreba dodať, že zákon č. 473/2005 Z. z. neukladá správnym orgánom povinnosť takéto okolnosti\nskúmať, čo súvisí so skutočnosťou, že ide o opatrenie, nie sankciu. Okolnosti predchádzajúceho\nživota/pôsobenia žalobcu sú okolnosťami týkajúcimi sa individualizácie trestu, resp. sankcie, ktorá\nvšak v tomto prípade ukladaná nebola. To platí aj vo vzťahu k námietkam žalobcu o porušení zásady\nproporcionality, absencii individualizácie opatrenia a zvažovania následkov odňatia licencie, ako i\nspoločenskej nebezpečnosti konania, kde správny súd opakuje, že tieto skutočnosti správne orgány\nneboli povinné zohľadňovať a ani osobitne odôvodňovať, nakoľko priestor pre takúto úvahu im zákon\nnedáva.\n\n55. V súvislosti s okolnosťami danej veci žalovaný správne poukázal na to, že žalobca mal možnosť\nnedostatky odstrániť v rámci konania o pozastavení prevádzkovania bezpečnostnej a technickej služby\npodľa § 31 ods. 1 písm. a), § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 473/2005 Z. z., ktoré predchádzalo konaniu\no odňatí licencie, a bolo vedené pod č. KRPZ-BA-B-45-117/2010-LIC, KRPZ-BA-B-55-053/2006-LIC.\nO existencii skutočnosti, zakladajúcej nespoľahlivosť jedinej konateľky a spoločníčky, mal žalobca\nvedomosť a mal aj dostatočný časový priestor na realizáciu zmeny vo vedení spoločnosti tak, aby\nk opatreniu v podobe odňatia licencie nedošlo. Zákonodarca v ustanoveniach § 31 ods. 1 písm. a),\n§ 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 473/2005 Z. z., zavedením inštitútu pozastavenia prevádzkovania\nbezpečnostnej a technickej služby, stanovil kvázi „predstupeň“ pre odňatie licencie, prechodnú dobu\n3 mesiacov, počas ktorej je možné nedostatky v podobe absencie plnenia podmienky spoľahlivosti\nsanovať, čím podľa názoru správneho súdu zákonodarca zabezpečil aj proporcionalitu, teda vyváženosť\na primeranosť pri odstraňovaní tvrdosti zákona. Navyše, žalobcovi nič nebránilo v tom, aby vykonával\nsvoju podnikateľskú činnosť ďalej vo vzťahu k iným predmetom podnikania a po splnení zákonom\nstanovených podmienok si požiadal o vydanie nových licencií.\n56. Pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného v inej veci, na ktoré žalobca poukazoval\n(č. PPZB-2021/028361-007 zo dňa 17.05.2021), správny súd uvádza, že táto vec sa týkala uloženia povinnosti\nodovzdať preukaz odbornej spôsobilosti podľa § 89 ods. 1 písm. b) zákona č. 473/2005 Z. z., teda\nišlo o skutkovo odlišnú vec, navyše je potrebné dodať, že ustanovenie § 89 ods. 1 písm. b) zákona č.\n473/2005 Z. z. je formulované ako fakultatívna možnosť/oprávnenie konkrétneho orgánu, nie povinnosť,\nna rozdiel od aplikovaných ustanovení o odňatí licencií v danej veci. Poukaz na predmetné rozhodnutie\nžalovaného zo strany žalobcu je preto irelevantný.\n57. Správny súd k ďalším námietkam žalobcu dodáva, že konštatovanie správnych orgánov, že je\nich povinnosťou postupovať v skutkovo obdobných prípadoch rovnako, nezakladá nepreskúmateľnosť\nvydaných rozhodnutí, resp. napadnutého rozhodnutia žalovaného. Toto konštatovanie má všeobecný\ncharakter a reflektuje na základné zásady správneho konania upravené v § 3 Správneho poriadku.\nHoci správne orgány mohli svoje úvahy rozšíriť aj o poukaz na iné obdobné rozhodnutia spolu s ich\nkomparáciou v nadväznosti na prejednávanú vec, tento nedostatok sám osebe nedosahuje intenzitu\nvady nepreskúmateľnosti, resp. nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí a nie je dôvodom na ich\nzrušenie, keďže sú inak dostatočne a presvedčivo odôvodnené.\n58. Vo vzťahu k námietke porušovania ústavných práv žalobcu súd poukazuje\nna\nDôvodovú správu k zákonu č. 473/2005 Z. z. (osobitná časť, K § 14), podľa ktorej „Spoľahlivosť je jednou\nz podmienok udelenia licencie na vykonávanie strážnej služby, detektívnej služby, odbornej prípravy\na poradenstva a vlastnej ochrany. Niektoré ustanovenia úzko nadväzujú na podmienku bezúhonnosti\npodľa tohto zákona alebo na podmienku spoľahlivosti podľa zákona o strelných zbraniach a strelive...\nDôvod trestného stíhania, ktorý je uvedený pod písmenom d), nie je nerešpektovanie prezumpcie\nneviny podľa čl. 50 ods. 2 ústavy, ktorý stanovuje, že každý, proti komu sa vedie trestné konanie,\npovažuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. Podľa\nnavrhovaného ustanovenia sa neposudzuje vina či nevina toho, proti komu sa vedie trestné konanie.\nPodľa navrhovaného ustanovenia sa ten, kto bude trestne stíhaný za trestné činy uvedené v § 13 písm.\na) bude považovať za nespoľahlivého podľa tohto zákona, čo je diametrálne odlišné od uznania vinným\nz trestného činu. Ten, kto bude nespoľahlivý, bude obmedzený v niektorých činnostiach podľa zákona\ntak, ako napr. osoba, ktorá je vzatá do väzby predtým než súd vyslovil právoplatným odsudzujúcim\nrozsudkom jej vinu. Obmedzenie navrhované v § 14 ods. 1 písm. d) je v plnom súlade s ústavou,\nkonkrétne s čl. 35 ods. 2, v ktorom je uvedené, cit.: \"Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia\nvýkonu určitých povolaní alebo činností.\". V záujme účinného boja proti trestnej činnosti v súvislosti\ns činnosťou bezpečnostných služieb nie je možné tolerovať, aby osoba, ktorá organizovala napr. tzv.\nvýpalníctvo alebo násilné trestné činy so zbraňou, mohla byť považovaná za spoľahlivú len preto, že v\ntrestnom konaní robí obštrukcie a nemôže byť právoplatne uznaná vinnou, napr. viac než štyri roky od\nspáchania skutku...Návrh zákona zohľadňuje potrebu sprísnenia posudzovania spoľahlivosti osôb, ktoré\nprevádzkujú bezpečnostnú službu a vo vzťahu k objektom osobitnej dôležitosti aj osôb, ktoré vykonávajú\nfyzickú ochranu alebo pátrania v týchto objektoch.“ Pokiaľ ide o majetkové práva žalobcu vrátane práva\nna pokojné užívanie majetku, správny súd dodáva, že uložené opatrenie má svoj zákonný základ a je\nodôvodnené záujmom chráneným zákonom, ktorým je riadny výkon činností podľa zákona č. 473/2005\nZ. z. osobami bezúhonnými a spoľahlivými.\n\n59. Správny súd tak uzatvára, že nezistil opodstatnenosť žalobných námietok vo vzťahu k takému\nnedostatku odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý\nby zakladal existenciu žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, teda vadu ich\nnepreskúmateľnosti. Rovnako nezistil vadu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods.\n1 písm. c) SSP, ktorým sa rozumie stav, kedy príslušný orgán na správne a úplne zistený skutkový\nstav aplikuje nesprávnu právnu normu alebo jej časť, prípadne ak správne aplikovanú právnu normu\nnesprávne vyloží a v dôsledku toho dospeje k nesprávnym právnym záverom. Správne orgány dospeli\nk správnemu právnemu záveru ohľadom aplikácie ustanovení § 33 ods. 1 písm. e), § 77 ods. 1 písm. d)\nzákona č. 473/2005 Z. z. a dospeli aj k správnym právnym záverom ohľadom skutočnosti, že v danej veci\nnejde o uloženie sankcie, ale obligatórneho opatrenia, a pre rozhodnutie nie je potrebné zaoberať sa\nokolnosťami jeho individualizácie. Správny súd nezistil ani také podstatné porušenia ustanovení o konaní\nvrátane nesprávnej či neúplnej aplikácie zásad správneho konania podľa § 3 Správneho poriadku, ktoré\nby boli dôvodom pre vydanie nezákonných rozhodnutí v danej veci.\n60. Správny súd s ohľadom na uvedené skutočnosti rezultuje, že žalobca v žalobe neuviedol\nžiadne skutočnosti, ktorými by relevantne spochybnil vecnú správnosť a zákonnosť preskúmavaných\nrozhodnutí v zmysle ním uplatnených žalobných dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm.\ng) SSP, teda z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosti rozhodnutí a pre\npodstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré malo viesť k vydaniu\nnezákonných rozhodnutí. Žalovaný ani prvostupňový orgán nepochybili, ak dospeli k záveru, že boli\nsplnené podmienky podľa § 33 ods. 1 písm. e), § 77 ods. 1 písm. d) zákona č. 473/2005 Z. z., teda\nna odobratie licencie na prevádzkovanie strážnej služby a licencie na prevádzkovanie technickej služby\nžalobcovi, z dôvodu, že jediná konateľka\na spoločníčka žalobcu prestala spĺňať podmienku\nspoľahlivosti, z dôvodu právoplatnosti uznesenia o vznesení obvinenia pre úmyselný trestný čin, a\ntúto skutočnosť žalobca žalovanému neoznámil v lehote 15 dní, pričom zároveň márne uplynula\nlehota tri mesiace na pozastavenie prevádzkovania licencie. Za neopodstatnenú považuje aj námietku\narbitrárnosti preskúmavaných rozhodnutí, keďže v ich odôvodnení neidentifikoval nedostatky namietané\nžalobcom. Podľa názoru správneho súdu na skutkový stav v danej veci boli ustanovenia zákona č.\n473/2005 Z. z. správne aplikované a nedošlo ani k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré\nby mali za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.\n61. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol.\n62. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP (a contrario) a úspešnému žalovanému\nnepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné od žalobcu\ntakúto náhradu spravodlivo požadovať.\n63. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442\nSSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty\nnemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\n\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}], "citovane_v": []}