Advokáti.Digital
RozsudokSprávny súd v Bratislave12. 6. 2026plný text

Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/279/2021 z 12. 6. 2026

CitáciaRozsudok Správneho súdu v Bratislave z 12. júna 2026, sp. zn. BA-1S/279/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201664.1

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave BA-1S/279/2021 1021201664 12. 06. 2026 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201664.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu prof. JUDr. Mateja Horvata, PhD., LLM., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: SP Digitalizácia, s. r. o., Račianska 153, 831 54 Bratislava, IČO: 35 843 390, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária, Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1001401/256768/2021 zo dňa 29.07.2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1001401/256768/2021 zo dňa 29.07.2021 a Colného úradu Bratislava č. 158742/2021, spis č. 27060/2021 zo dňa 15.04.2021 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Predmet správneho súdneho prieskumu 1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) č. 1001401/256768/2021 zo dňa 29.07.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný na základe odvolania podaného: SP Digitalizácia, s. r. o. (obchodné meno do 29.02.2024: Swiss Point, s. r. o.) (ďalej len „účastník konania“ alebo „žalobca“), podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) potvrdil rozhodnutie Colného úradu Bratislava (ďalej len „colný úrad“) č. 158742/2021, spis č. 27060/2021 zo dňa 15.04.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). II. Priebeh administratívneho konania 2. Colný úrad prvostupňovým rozhodnutím uznal účastníka konania za vinného z naplnenia skutkovej podstaty colného deliktu podľa § 70 zákona č. 199/2004 Z. z. colný zákon v znení účinnom od 01.01.2018 (ďalej len „colný zákon“), a to spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1 písm. d) tohto zákona, pretože ako deklarant spôsobil, že mu bol prepustený tovar na základe nesprávnych údajov o colnej hodnote tovaru, v dôsledku čoho sa vymerala nižšia suma colného dlhu ako bol skutočne dlžný. Účastník konania uvedením nesprávnych údajov porušil článok 15 ods. 2 písm. a) Colného kódexu Únie (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady [EÚ] č. 952/2013 zo dňa 09.10.2013), a to v 21 colných vyhláseniach (vymedzených vo výroku prvostupňového rozhodnutia na s. 1 a 2) (ďalej aj ako „colný delikt 2018“). Zároveň ho uznal za vinného z naplnenia skutkovej podstaty colného deliktu podľa § 70 spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1 písm. b) colného zákona, pretože ako deklarant uviedol nesprávne údaje o colnej

hodnote tovaru, ktorý podlieha colnému dohľadu, čím porušil čl. 15 ods. 2 písm. a) Colného kódexu Únie, a to ohľadne colného vyhlásenia č. 0526510908933 zo dňa 12.07.2019 (ďalej aj ako „colný delikt 2019“). Za to mu colný úrad uložil pokutu vo výške 2.000,- eur a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 33,19 eur. 3. Vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzala kontrola po prepustení. Vo vzťahu k colnému deliktu 2018 boli zistenia spísané v Protokole o zistení podozrenia z porušenia colných predpisov právnickou osobou č. OKP-TP-17/2020 z 30.06.2020 (ďalej len „protokol 2“) a vo vzťahu k colnému deliktu 2019 v Protokole o zistení porušenia z porušenia colných predpisov právnickou osobou č. 47/2019 zo dňa 11.09.2019 (ďalej len „protokol 1“). 4. Vo vzťahu k colnému deliktu 2018 colný úrad uviedol, že bol spáchaný tým, že účastník konania k colnej hodnote tovaru nepripočítal dopravné náklady v sume 560,- eur (týka sa colného vyhlásenia zo dňa 31.08.2018) a vo vzťahu k ostatným 20 colným vyhláseniam bol spáchaný tým, že celková hodnota tovaru bola nesprávna, pretože sa odlišovala od ceny skutočne platenej. Tieto sumy sú špecifikované na s. 6 a 7 prvostupňového rozhodnutia. 5. Colného deliktu 2019 sa účastník konania dopustil ako deklarant tak, že uviedol nesprávne údaje o celkovej hodnote tovaru, ktorý podlieha colnému dohľadu, keď deklarovaná colná hodnota (209,50 USD) bola nesprávna, pretože sa odlišovala od ceny skutočne platenej (869,97 USD). 6. Colný úrad o colnom delikte 2018 uviedol, že zoznamy konečných príjemcov sú plnohodnotným dôkazom o tom, aká bola skutočne zaplatená cena za tovar, ktorú zaplatili kupujúci. Colný úrad nemal dôvod o skutočne platenej cene pochybovať. Navyše, zoznamy konečných príjemcov boli predložené účastníkom konania. Čl. 70 ods. 2 Colného kódexu Únie nemožno obchádzať takým konaním účastníka konania, ktorým sa či už vedome alebo nevedome nezaujíma o skutočne platenú cenu za tovar. Účastník konania je povinný niesť za nesprávne údaje zodpovednosť. Každý, kto na svoj účet podáva colné vyhlásenie, si musí byť vedomý skutočnosti, že ak v ňom uvedie nesprávne údaje, bude za to niesť následky. Nemôže takto prenášať svoju zodpovednosť za uvádzanie nesprávnych údajov na iné osoby, a to na konečných príjemcov, ktorí ani v colnom konaní nevystupovali. Náležitosti oznámenia o začatí konania boli dodržané; z oznámenia bolo zrejmé, čoho sa konanie bude týkať a o čom bude správny orgán rozhodovať. Jeho súčasťou boli aj protokoly, v ktorých je uvedené podozrenie z porušenia § 72 ods. 1 písm. b) resp. d) colného zákona. Navyše účastník konania mal všetky vyčerpávajúce informácie o prípade aj z predchádzajúcich správnych konaní vo veci (týkajúcich sa dodatočného vymerania colného dlhu a dane z pridanej hodnoty). 7. K colnému deliktu 2019 uviedol, že colné vyhlásenie účastníka konania bolo s nesprávnym údajom o colnej hodnote tovaru. Colný kódex Únie ustanovuje, že opravu colného vyhlásenia nie je možné vykonať po tom, ako colné orgány oznámili deklarantovi (účastníkovi konania), že zamýšľajú vykonať prehliadku tovaru. Colný úrad dodal, že účastník konania si následne požiadal o opravu aj ďalších colných vyhlásení za rok 2019 a ktoré sa týkali totožného tovaru. 8. K výške sankcie uviedol, že bola ovplyvnená výškou dovymeraného colného dlhu, ktorá vznikla po kontrole 21 colných vyhlásení. Prihliadol aj na skutočnosť, že účastník konania pristupoval k colnému konaniu iba ako k povinnej formalite bez skutočného záujmu o colnú hodnotu tovaru, t. j. tak, aby boli dovozné platby (clo a DPH) zaplatené v správnej výške. 9. Žalovaný následne na to v napadnutom rozhodnutí uviedol, že na základe zisteného skutkového stavu bol účastníkovi konania ako deklarantovi tovar prepustený na základe nesprávnych údajov o colnej hodnote tovaru, za čo nesie zodpovednosť podľa čl. 15 ods. 2 písm. a) Colného kódexu Únie, keďže v dôsledku uvádzania nesprávnych údajov sa v colných konaniach vymerala nižšia suma colného dlhu ako skutočne dlžná suma colného dlhu (v danom prípade pozostávajúca zo sumy cla a DPH). 10. Colné vyhlásenie zo dňa 12.07.2019 bolo preverované v rámci colnej kontroly, kde došlo k overovaniu deklarovanej colnej hodnoty tovaru. Opravná dovozná faktúra bola colnému úradu doručená dňa 15.08.2019, kde bol uvedený údaj o cene skutočne platenej - nie vo výške 209,50 USD, ale 869,97 USD.

11. Žalovaný v nadväznosti na odvolanie podané účastníkom konania uviedol, že výrok prvostupňového rozhodnutia bol určitý a konkrétny, skutkové podstaty nevyžadovali vo výroku vyčísliť colný dlh, DPH ani colnú hodnotu tovaru. Na naplnenie skutkovej podstaty postačuje porušenie zákonom ustanovenej povinnosti uvádzať presné a úplné údaje v colnom vyhlásení a nie presné vyčíslenie pôvodnej a skutočne dlžnej sumy cla a DPH pri dovoze. Oznámenie o začatí správneho konania spolu s protokolmi bolo dostatočne špecifické a za nerelevantné označil aj ostatné odvolacie námietky. Žalovaný preto odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. III. Správna žaloba 12. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 08.10.2021 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a zrušenia oboch rozhodnutí. Žalobca označil obe rozhodnutia orgánov verejnej správy za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) až g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 13. K colnému deliktu 2018 uviedol, že obsahové náležitosti výroku rozhodnutia vyplývajú zo správneho poriadku a zo súdnej judikatúry. Výrok prvostupňového rozhodnutia nespĺňa predpoklady relevantnosti a dostatočnosti, pretože žalobcovi nie je zrejmé, aký následok nastal porušením čl. 15 ods. 2 písm. a) colného kódexu. Pokiaľ porušená povinnosť zakladá zodpovednosť za presnosť a úplnosť informácií uvedených vo vyhlásení, tak táto skutočnosť z výroku rozhodnutia nevyplýva. Výrok tak nebol nezameniteľný s iným konaním. V rozhodnutiach trestného charakteru je nevyhnutné presne vymedziť, za aké konkrétne konanie je žalobca postihnutý. Z výroku nie je zrejmý údaj o colnej hodnote a aký mal byť správny údaj o colnej hodnote, aká suma colného dlhu bola vymeraná nižšie a aká bola skutočne dlžná. Absentuje aj údaj o DPH, ktorá nie je súčasťou colného dlhu, keďže pre výpočet DPH je colná hodnota jej základom. Colný dlh neznamená platenie cla a DPH, ale iba platenie cla. Žalobca ďalej poukázal na anonymizované rozhodnutie Colného úradu Trenčín č. 255907/2018 zo dňa 07.05.2018, kde v rozhodnutí boli uvedené správne výšky cla a DPH, a navyše aj s uvedením/vyčíslením celkového rozdielu na dovozných platbách. Žalobca následne poukázal aj na odklony v rozhodovacej činnosti colných úradov s tým, že je to v rozpore s precedenčnou zásadou. Osobitne uviedol, že nebolo preukázané naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty podľa § 72 ods. 1 písm. d) colného zákona, a to konkrétne objektívna stránka, ktorou je konanie, následok a príčinný vzťah medzi konaním a následkom. Následok nie je možné zistiť spôsobom, ako bol opísaný v hypotetickej rovine žalovaným bez uvedenia pôvodnej výšky colného dlhu a DPH, skutočnej výšky colného dlhu a DPH, a v konečnom dôsledku vo výroku prvostupňového rozhodnutia ani nie je uvedené, či bola alebo nebola uvádzaním nesprávnych údajov podľa článku 15 ods. 2 písm. a) Colného kódexu Únie dotknutá aj DPH pri dovoze tovaru. 14. K colnému deliktu 2019 uviedol, že vo výroku napadnutého rozhodnutia je nesprávnym údajom colná hodnota. Colná hodnota je však matematicky údaj, z ktorého sa následne počíta clo a DPH. Ak žalovaný tvrdí, že následkom je samotné porušenie konkrétnej zákonom ustanovenej povinnosti čl. 15 ods. 2 písm. a) Colného kódexu Únie, kde je ustanovená zodpovednosť za presnosť a úplnosť informácií, tak tá sa týka presnosti a úplnosti informácií uvedených v colnom vyhlásení zo dňa 12.07.2019, kde sa však nenachádza odsek s názvom „colná hodnota“. Ten sa nenachádza v žiadnom colnom vyhlásení; neexistuje. Žalobca ďalej predložil dva anonymizované výroky z rozhodnutí Colného úradu Košice, kde vo výrokoch je vyčerpávajúca miera konkretizácie porušenej povinnosti Colného kódexu Únie a kde z týchto výrokov je zrejmé, v ktorej položke colného vyhlásenia prišlo k uvedeniu chybných údajov s podrobnou identifikáciou tovaru a definovaním konkrétneho odseku colného vyhlásenia. Colný úrad Košice aspoň uviedol, že pod colným dlhom má na mysli clo a DPH. Aj v prípade colného deliktu 2019 tak nebola preukázaná objektívna stránka, a teda následok a príčinný vzťah medzi konaním a následkom. 15. V ďalšom žalobnom bode uviedol, že colný úrad uložil len jednu sankciu bez toho, aby žalobcovi vysvetlil, prečo tak postupoval a či použil pri ukladaní trestu absorpčnú zásadu alebo asperačnú zásadu, či ide o jednočinný súbeh deliktov alebo viacčinný súbeh deliktov a či ukladá úhrnnú sankciu alebo súhrnnú sankciu, prípadne ďalšie okolnosti, ktoré sa zohľadňujú pri ukladaní pokút. Pokiaľ žalovaný nevysvetlil žalobcovi, prečo za dva skutky došlo k uloženiu len jednej sankcie, tak táto skutočnosť má vplyv na porušenie práva na spravodlivý proces.

16. Z odôvodnenia výšky pokuty v prvostupňovom rozhodnutí vyplýva, že bola odôvodnená iba skutkom týkajúcim sa správneho deliktu 2018. Výška pokuty 2.000,- eur činí 80% výšky cla 2.507,71 eur a je teda zjavne neproporcionálna a neprimeraná povahe skutku. Orgány verejnej správy v rámci odôvodnenia opomenuli úvahu o výške pokuty 2.000,- eur ku správnemu deliktu 2019 a žalobca sa tak nedozvedel, aký vplyv malo toto konanie na výšku uloženej pokuty a či vôbec nejaký malo. 17. Colné orgány sa v odôvodnení napadnutých rozhodnutí nevysporiadali so skutočnosťou, že predmetom protokolu 1 bolo pri colnom delikte 2018 uvedených 24 rozhodnutí v colnom konaní, ale samotný výrok prvostupňového rozhodnutia spomínal už iba 21 rozhodnutí v colnom konaní. 18. Z odôvodnenia rozhodnutí vyplýva, že zodpovednosť žalobcu bola založená na vedomosti žalobcu o tom, že pri jednotlivých colných vyhláseniach došlo k nesprávnemu deklarovaniu colnej hodnoty, avšak z rozhodnutí vyplýva opak a to, že zodpovednosť žalobcu bola založená na jeho vedomosti z predchádzajúceho konania, kde došlo k dovymeraniu colného dlhu a DPH. Rozhodnutia v sebe kumulujú prvky inkvizičného procesu a colné orgány rezignovali na svoju zákonnú povinnosť dokazovať vinu, resp. zodpovednosť za porušenie colných predpisov. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 19. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.12.2021 (ďalej len „vyjadrenie“). 20. Podľa žalovaného vo vzťahu k správnemu deliktu 2018 sú evidenčné čísla colných vyhlásení jedinečné a nezameniteľné, a ich konkretizáciou vo výroku rozhodnutia bolo zabezpečené, že skutok – uvádzanie nesprávnych údajov o colnej hodnote tovaru v colných vyhláseniach s presne uvedeným evidenčným číslom a dátumom prijatia, nemožno zameniť s iným skutkom. To, že v colnom vyhlásení sa nenachádza odsek s názvom colná hodnota, pričom Colný kódex Únie počíta s nesprávnym uvedením nesprávnych údajov v colnom vyhlásení, považuje žalovaný za účelovú a irelevantnú argumentáciu. Podľa čl. 70 ods. 1 Colného kódexu Únie prvotným základom colnej hodnoty tovaru je prevodná hodnota, t. j. skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar predaný na vývoz na colné územie Únie a ktorá je podľa potreby upravená. V colnom vyhlásení sa deklarovaná cena skutočne platená uvádza v odseku 22 nazvanom „Mena a fakturovaná suma“. V tomto odseku uvádzal žalobca ako deklarant nesprávne údaje o tovare. To, že odsek nie je pomenovaný „colná hodnota tovaru“, nevzbudzuje pochybnosti o tom, akých údajov sa nesprávnosť týka, pretože v odôvodnení sú tieto nesprávnosti presne identifikované. 21. Námietky týkajúce sa odlišnosti inštitútu DPH pri dovoze a colného dlhu sú účelové a irelevantné. Podľa § 84 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty sa na správu dane použijú colné predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak. Colný dlh aj DPH pri dovoze vznikajú v rovnakom okamihu a majú rovnakú lehotu splatnosti. 22. K výške pokuty žalovaný uviedol, že pokuta bola uložená vo výške zodpovedajúcej cca 6,35% z celkovej sumy dovozného cla a DPH pri dovoze, ktorá bola dodatočne určená. Nedoplatok bol celkovo 31.508,49 eur. 23. Anonymizované rozhodnutia Colného úradu Trenčín sú irelevantné; boli vydané iným správnym orgánom a v inom konaní, a s prejednávanou vecou nesúvisia. Neboli predložené ani v správnom konaní a prvýkrát až v tomto súdnom konaní. Keďže súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, tak takýto dôkaz je irelevantný. 24. Na naplnenie skutkovej podstaty postačuje skutočnosť, že v dôsledku porušenia zákonom ustanovenej povinnosti uvádzať presné a úplné údaje v colnom vyhlásení, bol prepustený tovar na základe deklarovaných nesprávnych údajov, v dôsledku čoho došlo k vyberaniu colného dlhu v nižšej sume, ako je suma skutočne dlžná. 25. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou o nedostatočnosti výroku vo vzťahu k colnému deliktu 2019. Tvrdenie, že colná hodnota je matematický údaj, považoval za absurdné, keďže podľa Colného kódexu Únie je colnou hodnotou cena tovaru, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predaný na vývoz na colné územie Únie a ktorá je podľa potreby upravená.

26. Žalovaný zotrval na názore, že na vyvodenie zodpovednosti za spáchanie colného deliktu postačuje iba uvedenie nesprávnych údajov o tovare, ktorý podlieha colnému dohľadu. Sankcionované bolo práve toto protiprávne konanie (na rozdiel od skutkovej podstaty podľa § 72 ods. 1 písm. d/ colného zákona), kde následkom je porušenie konkrétnej zákonom ustanovenej povinnosti, prevzatej do skutkovej podstaty porušenia colných predpisov. Nevyžaduje sa tak následok spočívajúci vo vymeraní nižšej sumy colného dlhu. 27. Námietka týkajúca sa dodržiavania zásad správneho trestania je vznesená až v žalobe. Žalovaný uviedol, že zásady boli v konaní dodržané. Pri ukladaní sankcie bola rešpektovaná absorpčná zásada, aj keď to v rozhodnutí výslovne uvedené nie je. 28. K rozdielu medzi 24 a 21 colnými vyhláseniami uviedol, že dané tri neboli vzaté do úvahy, keďže pri nich nedošlo k dodatočnému vymeraniu colného dlhu – v daných prípadoch preto nemožno konštatovať porušenie záujmu na správnom výbere platieb. 29. Podľa žalovaného právny zástupca žalobcu zastupuje žalobcu už od roku 2019, a preto predmet konania mu bol známy, no napriek tomu sa zameriaval výhradne na procesné nedostatky v konaní. 30. Vo zvyšku odkázal na svoje napadnuté rozhodnutie a jeho odôvodnenie, a preto navrhol žalobu zamietnuť. 31. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 24.01.2022 (ďalej len „replika“). Zdôraznil, že žalovaný opomenul znenie výroku prvostupňového rozhodnutia, ktoré je mimo rámca skutkovej podstaty § 72 ods. 1 písm. d) colného zákona. Vo zvyšku repliky sa zásadne pridržal svojich žalobných bodov, resp. namietal argumentáciu žalovaného poskytnutú vo vyjadrení. 32. Žalovaný sa k replike nevyjadril. V. Relevantná právna úprava 33. Podľa § 70 colného zákona colný delikt je konanie alebo opomenutie fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorým porušila colné predpisy spôsobom podľa § 72 ods. 1 (ďalej len „porušovateľ“). 34. Podľa § 72 ods. 1 colného zákona colného deliktu alebo colného priestupku sa dopustí ten, kto b) uvedie nesprávne údaje o tovare, ktorý podlieha colnému dohľadu, d) spôsobí, že mu bol tovar prepustený na základe nepravých dokladov, pozmenených dokladov alebo falšovaných dokladov alebo nesprávnych údajov alebo nepravdivých údajov a v dôsledku toho sa vymerala nižšia suma colného dlhu ako skutočne dlžná suma colného dlhu, dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane pri dovoze, alebo sa neuplatnili opatrenia týkajúce sa obchodu s tovarom alebo sa neuplatnili iné zákazy a obmedzenia. 35. Podľa § 74 ods. 1 colného zákona za colný delikt možno podľa závažnosti porušenia colných predpisov uložiť pokutu do 99 581,75 eura; ak ide o colný delikt podľa § 72 ods. 1 písm. o), do 331 939,18 eura. 36. Podľa § 85 ods. 1 colného zákona na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. VI. Nariadenie pojednávania 37. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,

Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/279/2021, bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-1S/279/2021. 38. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 39. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na nariadenom pojednávaní dňa 12.06.2026, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP, a to za účasti žalovaného, ktorý sa vo svojom ústnom prednese pridržal svojich predchádzajúcich písomných vyjadrení. VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 40. Predmetom správneho súdneho prieskumu boli rozhodnutia orgánov finančnej správy, ktoré uložili žalobcovi pokutu 2.000,- eur a povinnosť uhradiť náklady konania vo výške 33,19 eur za to, že ako deklarant spôsobil, že mu bol prepustený tovar na základe nesprávnych údajov o colnej hodnote tovaru, v dôsledku čoho sa vymerala nižšia suma colného dlhu, ako bola skutočne dlžná (colný delikt 2018), resp. že ako deklarant uviedol nesprávne údaje o colnej hodnote tovaru, ktorý podliehal colnému dohľadu (colný delikt 2019). Správny súd žalobu prejednal v medziach uplatnených žalobných bodov a za podmienok podľa § 195 SSP aj nad tento rozsah. 41. Jeden z kľúčových žalobných bodov žalobcu bol žalobný bod, ktorým vyčítal napadnutým rozhodnutiam nezákonnosť výroku rozhodnutia, ktorý je nedostatočný, keď nie je nezameniteľný s iným konaním. Správny súd predmetný žalobný bod vyhodnotil ako dôvodný. VII.A Všeobecne k výroku rozhodnutia o správnom delikte 42. Výrok rozhodnutia správneho orgánu predstavuje jeho jadro, pretože je v ňom vymedzený samotný výsledok správneho konania. Kým odôvodnenie vysvetľuje, prečo správny orgán rozhodol tak, ako rozhodol, výrok hovorí o tom, ako rozhodol. Práve výrokom rozhodnutia sa určujú účastníkovi konania jeho konkrétne práva a povinnosti. Je preto autoritatívny a záväzný a ak určuje povinnosti, musí byť aj vykonateľný. Výrok rozhodnutia musí byť formulovaný tak, aby bol úplný, jasný, určitý a zrozumiteľný sám o sebe, a teda odôvodnenie nemôže naprávať vady výroku, dopĺňať ho a ani rozširovať to, čo je v ňom uvedené. V prípade výroku rozhodnutia o správnom delikte, ten musí obsahovať všetky náležitosti tak, aby skutok, ktorý sa kladie účastníkovi konania za vinu, bol nezameniteľný s akýmkoľvek iným konaním. 43. Správny súd uvádza, že v rozhodnutiach o iných správnych deliktoch, ktoré sú svojim charakterom trestné, je nevyhnutné vymedziť vo výroku presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou. 44. Širšie sa k tomu vyjadril Najvyšší súd SR napríklad vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2Asan/5/2018 zo dňa 20.08.2020, kde uvádza, že „formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane úpravy príslušného konania, teda to, či v konečnom dôsledku ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu. Z

týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná, pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, obdobná právna úprava je pri priestupkoch. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať popis skutku s označením miesta a času jeho spáchaniu, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 z. č. 71/1967 Zb.), podľa ktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tiež rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť plnenia, určí správny orgán na to lehotu. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou. Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového a miestneho) plne korešponduje i medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky, nakoľko v zásade i na rozhodovanie o iných správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.), v súlade s dostupnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva“ (rovnako aj Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1Stk/15/2022 zo dňa 18.08.2023). 45. Z vyššie uvedeného potom treba vyvodiť, že výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby nemohol byť zamenený s iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenia zákona o správnom konaní (§ 47 ods. 2 Správneho poriadku). VII.B Aplikácia na prejednávaný prípad 46. Na základe uvedeného možno uzatvoriť, že výrok rozhodnutia by mal dávať jednoznačné odpovede na otázky: čo sa stalo, kedy sa to stalo, kde sa to stalo, ako sa to stalo, prípadne na ďalšie dôležité okolnosti, ktoré nastali. Správny súd je pritom názoru, že nie v každom prípade musí dať výrok odpoveď na všetky tieto otázky, pretože s ohľadom na špecifiká prípadu (skutkový stav) niektoré nebude nevyhnutné vymedziť. V prejednávanom prípade došlo k naplneniu skutkovej podstaty (podľa napadnutých rozhodnutí) v súvislosti s podaním colných vyhlásení. Z daného dôvodu preto podľa súdu odpoveď na otázku „kde“ výrok rozhodnutia obsahovať nemusel. 47. Pod vymedzením otázky „čo sa stalo“ má správny súd na mysli špecifikovanie opisu faktického deja a nie jeho právneho hodnotenia. V danom prípade je táto otázka zodpovedaná konštatovaním, že žalobca ako deklarant podal colné vyhlásenia, ktoré sú následne na to vo výroku definované aj svojim presným, a teda nezameniteľným číselným označením. Z hľadiska odpovede na otázku „kedy sa to stalo“ správny súd poukazuje na to, že pri každom z colných vyhlásení je aj určený presný deň, kedy toto vyhlásenie bolo podané. Z hľadiska odpovedí na otázky „čo“ a „kedy“ tak výrok je jednoznačný. 48. Za nedostatočné však považuje správny súd vymedzenie odpovede na otázku „ako“. Z výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že sankcia bola žalobcovi uložená za to, že ako a) deklarant spôsobil, že mu bol prepustený tovar na základ nesprávnych údajov o colnej hodnote tovaru, v dôsledku čoho sa vymerala nižšia suma colného dlhu, ako bola skutočne dlžná (colný delikt 2018), a za to, že b) uviedol nesprávne údaje o colnej hodnote tovaru, ktorý podliehal colnému dohľadu (colný delikt 2019).

49. V tomto bode správny súd poukazuje na znenie § 72 ods. 1 písm. b) a d) colného zákona (pozri bod 34 odôvodnenia rozsudku), z ktorého vyplýva, že vo výroku rozhodnutia sa vo svojej podstate nachádza len prepis ustanovenia zákona, ktorý žalobca podľa záveru žalovaného a colného úradu naplnil svojím konaním. Správny súd konštatuje, že uvedené tak nepredstavuje odpoveď na otázku „ako“, ale predstavuje právnu kvalifikáciu skutku, ktorý sa žalobcovi kládol za vinu. 50. Podľa názoru správneho súdu vo výroku rozhodnutia nepostačuje len uviesť výpočet ustanovení colného zákona, ku ktorých porušeniu malo dôjsť. Výrok rozhodnutia musí umožňovať jednoznačnú identifikáciu protiprávneho skutku žalobcu, ktorý nesmie byť v rozpore s obsahom odôvodnenia rozhodnutia. To znamená, že skutková veta v časti „ako“ musí byť natoľko určitá, aby z nej bolo zrejmé, v čom spočívali (napríklad) nesprávne údaje o colnej hodnote tovaru, ktorý podliehal colnému dohľadu. Žalovaný a colný úrad boli povinní tieto údaje konkretizovať a presne vymedziť, v čom spočívalo nesplnenie povinností žalobcu, ktorých plnenie je vynútiteľné prostredníctvom skutkovej podstaty colného deliktu podľa § 72 ods. 1 písm. b) a d) colného zákona. 51. Vzhľadom na uvedené považoval správny súd za predčasné vyjadriť k zvyšným žalobným bodom. VIII. Záver 52. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pričom touto vadou trpí i prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy. Z tohto dôvodu správny súd obe rozhodnutia zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP. Zároveň podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil vec orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. 53. Podľa prvej alinei § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 54. Úlohou colných orgánov v ďalšom konaní bude vymedziť výrok rozhodnutia tak, aby obsahoval jednoznačný popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i s uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Tento svoj záver riadne a zrozumiteľne odôvodnia, a to vo vzťahu k porušeniu povinností žalobcom, ktoré sa mu kladú za vinu, a to aj s prihliadnutím na žalobné body, ktoré žalobca uplatnil v správnej žalobe. 55. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, na základe ktorého priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 56. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom

súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam