Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/178/2021 1021201069 26. 03. 2026 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201069.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: TORA Legal, s. r. o., IČO: 36 866 326, so sídlom: Námestie SNP 478/19, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Obec A., IČO: 00 304 689, so sídlom: Borinka 110, 900 32 Borinka, o preskúmanie fiktívnych rozhodnutí žalovaného vo veci infožiadosti zo dňa 11.03.2021, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave druhostupňové fiktívne rozhodnutie starostu obce Borinka a prvostupňové fiktívne rozhodnutie obce Borinka, Obecný úrad Borinka vo veci infožiadosti žalobcu zo dňa 11.03.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi súd voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žiadosťou podanou dňa 11.03.2021 žalovanému ako povinnej osobe podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „infozákon“) sa žalobca domáhal poskytnutia informácií vo vzťahu k plánovanej stavebnej uzávere pre katastrálne územie A., vymedzených v žiadosti o poskytnutie informácií podľa infozákona, formulovaných v nasledovnom znení: „Konštatujúc (na základe verejne dostupných informácií na webovom sídle obce Borinka), že: - na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 21.02.2020 bolo prijaté uznesenie č. 116/02/2020, ktorým obecné zastupiteľstvo schválilo stavebnú reguláciu (uzáveru) pre katastrálne územie A.; - v marci 2020 bola vypracovaná projektová dokumentácia pre územné konanie na vydanie rozhodnutia o stavebnej uzávere pre katastrálne územie A.; - začatie územného konania o stavebnej uzávere v obci A. bolo oznámené verejnou vyhláškou a vyvesené na verejnej výveske dňa 21.01.2021; prosím uveďte: - dôvod, pre ktorý bolo územné konanie začaté až takmer po roku (11 mesiacoch) odo dňa schválenia potreby stavebnej regulácie pre katastrálne územie A. obecným zastupiteľstvom; - kedy (aký dátum) bola vec postúpená/podaná stavebnému úradu za účelom začatia predmetného územného konania o stavebnej uzávere v obci A.; - kedy podpísal starosta uznesenie obecného zastupiteľstva č. 116/02/2020 zo dňa 21.02.2020 resp. či starosta obce pozastavil výkon uznesenia obecného zastupiteľstva v zmysle § 13 ods. 6 v spojení s § 12 ods. 10 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, a ak áno, z akého dôvodu. “ (ďalej aj „infožiadosť“).
2. Podaním zo dňa 24.03.2021 žalobca žalovaného požiadal o informáciu o stave vybavenia infožiadosti s ohľadom na uplynutie zákonnej lehoty na jej vybavenie podľa § 17 ods. 1 infozákona. 3. Dňa 24.03.2021 žalovaný vydal rozhodnutie č. 268/2021 INF, ktorým podľa § 18 ods. 2 infozákona odmietol žalobcovi informácie sprístupniť (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo „vydané rozhodnutie“). Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi zaslané e-mailovou formou na e-mailovú adresu s doménou gmail.com. 4. Dňa 12.04.2021 žalobca zaslal žalovanému odvolanie proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií. Žalovaný odvolanie obdržal dňa 14.04.2021. 5. Podaním zo dňa 04.06.2021 žalobca žalovaného požiadal o informáciu o stave vybavenia jeho odvolania. Na predmetné podanie žalovaný neodpovedal. II. Žaloba 6. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), podanou podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v zákonom stanovenej lehote dňa 29.06.2021 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia fiktívnych rozhodnutí vydaných žalovaným podľa § 18 ods. 3, § 19 ods. 3 infozákona, pričom namietal existenciu žalobných dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d) SSP, teda nesprávneho právneho posúdenia veci a nepreskúmateľnosti vydaných fiktívnych rozhodnutí. 7. V bližšom odôvodnení žaloby poukázal na to, že infožiadosť podal dňa 11.03.2021 a táto mala byť v zmysle § 17 ods. 1 infozákona zo strany žalovaného vybavená najneskôr dňa 23.03.2021. V tejto zákonnej lehote 8 pracovných dní žalovaný ako povinná osoba žiadosť nevybavil, t. j. požadované informácie nesprístupnil ani nevydal písomné rozhodnutie o nesprístupnení informácií. Nečinnosťou povinnej osoby nastala márnym uplynutím lehoty fikcia vydania prvostupňového rozhodnutia, ktorým žalovaný odmietol poskytnúť informácie. Keďže zákonná lehota uplynula dňa 23.03.2021, dňom doručenia prvostupňového fiktívneho rozhodnutia žalobcovi bol deň 26.03.2021. Následne žalobca podal voči prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu v súlade s § 19 ods. 3 infozákona odvolanie v zákonnej lehote 15 dní. Žalobcovi až do dňa podania žaloby nebolo riadne - či už poštou alebo do elektronickej schránky – doručené nijaké písomné rozhodnutie. Dodatočne vydané rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.03.2021 bolo zaslané len informatívne, na e-mailovú adresu, čo však podľa žalobcu nemožno považovať za doručovanie v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), konkrétne s § 24 v spojení s § 47 Správneho poriadku. Rozhodnutie bolo vydané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, kedy už prvostupňové fiktívne rozhodnutie vzniklo. V jednej veci nemôžu existovať dve rozhodnutia a dodatočne vydané rozhodnutie žalovaného nemôže zrušiť jeho už vydané fiktívne rozhodnutie. Rozhodnutie žalovaného, vydané dodatočne po zákonnej lehote, ktoré navyše nebolo riadne doručené, nemá žiadne účinky a hľadí sa naň, akoby neexistovalo. 8. V ďalšej časti svojej argumentácie žalobca poukázal na to, že proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu podal odvolanie, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 12.04.2021. Žalovaný však v lehote predpokladanej ustanovením § 19 ods. 3 infozákona o odvolaní nerozhodol, resp. ani do podania žaloby nijakým spôsobom nereagoval, čím došlo k fikcii vydania rozhodnutia, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté prvostupňové fiktívne rozhodnutie potvrdil. Žalobca mal za to, že napadnuté fiktívne rozhodnutia žalovaného sú nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu došlo k neoprávnenému odmietnutiu poskytnutia informácie a k nesprávnej aplikácii ustanovení infozákona v tomto smere. Žalovaný odvolanie žalobcu úplne odignoroval a nijakým spôsobom sa s ním nevysporiadal, ani na jeho podanie ohľadom stavu konania neodpovedal. Vzhľadom k absencii odôvodnenia v prípade fiktívnych rozhodnutí nie je potom možné posúdiť, z akého dôvodu povinná osoba žalobcovi informácie nesprístupnila.
9. Žalobca fiktívne rozhodnutia žalovaného zároveň označil za nepreskúmateľné tak pre ich nezrozumiteľnosť, ako aj pre nedostatok dôvodov, s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 4Sžik/1/2016 zo dňa 01.03.2018, 7Sž/180/01 zo dňa 13.06.2002, 3Sži/3/2011 z 03.05.2011 a iné, v zmysle ktorých sú fiktívne rozhodnutia nepreskúmateľné už zo svojej podstaty, keďže neobsahujú odôvodnenie ani zákonom predpísané náležitosti a porušujú právo účastníka na riadne rozhodnutie vo veci. 10. Žalobca zhrnul, že nečinnosť žalovaného ako povinnej osoby a nevydanie písomného rozhodnutia vo veci predstavuje porušenie infozákona a fiktívne rozhodnutia žalovaného sú nezákonné z dôvodu ich nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov, a teda sú nepreskúmateľné, v dôsledku čoho by mali byť zrušené. Nezákonné konanie žalovaného je podľa žalobcu o to závažnejšie, že sa ho žalovaný dopustil na dvoch stupňoch rozhodovania, čím mu bolo absolútne odňaté právo na informácie. 11. Vzhľadom na uvedené navrhol zrušenie oboch fiktívnych rozhodnutí žalovaného a vrátenie veci späť na nové konanie a rozhodnutie, vrátane priznania plnej výšky náhrady trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného 12. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 22.10.2021. V prvom rade poukázal na neurčitosť identifikácie žalovaného, ktorého žalobca v žalobe označil ako „B. C. A., B. B. D. XXX, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX“, ktorý subjekt neexistuje. Dodal, že označenie žalovaného len názvom „starosta obce Borinka“ tiež nie je postačujúce, pretože by spôsobilo nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia vo veci samej. Takéto označenie nie je názvom existujúcej právnickej osoby a ani menom a priezviskom existujúcej fyzickej osoby. 13. K žalobným námietkam žalovaný uviedol, že sám žalobca nespochybňoval, že jeho infožiadosť bola vybavená, i keď oneskorene. Žalobca teda disponuje vybavením infožiadosti, preto nie je dôvodné žiadať zrušenie rozhodnutia žalovaného. Podľa žalovaného tak žaloba nie je dôvodná. Infožiadosť žalobcu bola vybavená, i keď oneskorene, a odmietnutie poskytnutia informácií bolo riadne odôvodnené. 14. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu právo náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
na
IV. Replika žalobcu, duplika žalovaného 15. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu dňa 25.11.2021 (replika). K identifikácii žalovaného uviedol, že tento bol označený dostatočným spôsobom tak, aby nedošlo k jeho zameniteľnosti s iným správnym orgánom, jeho označenie je teda určité a zrejmé. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 10 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, § 58 ods. 1 Správneho poriadku, § 19 ods. 2 infozákona, § 180 ods. 1 SSP, ako aj na rozhodovaciu činnosť súdov (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 120/04-35 zo dňa 30.06.2004, rozhodnutia krajského súdu sp. zn. 5S/140/2019, 5S/209/2018, 3S/41/2011), z ktorých podľa neho vyplýva skutočnosť, že žalovaný bol v žalobe správne označený. Taktiež poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Sžo/19/2011, 3Nds/8/2014 a iné, v zmysle ktorých nesprávne označenie žalovaného nebráni súdu konať, pričom to, kto je žalovaným, určuje zákon. 16. V súvislosti s doručovaním rozhodnutia žalovaného žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžik/1/2020 zo dňa 27.01.2021, v ktorom sa NS SR zaoberal účinkami vybavenia infožiadosti žiadateľa elektronicky. S poukazom na tieto závery, ako aj na ustanovenia Správneho poriadku a zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“), žalobca zhrnul, že doručovanie rozhodnutia na e-mailovú adresu nemožno považovať za riadne a súladné s právnymi predpismi, pričom od takéhoto doručenia nie je možné ani počítať lehotu na podanie odvolania. Zo strany žalovaného v tomto prípade
išlo podľa žalobcu o neformálny spôsob informovania o postupe v nadväznosti na dopyt žalobcu na stav konania. 17. Ďalšiu argumentáciu žalovaného považoval za neopodstatnenú, pričom zopakoval podstatné argumenty zo žaloby a zotrval na žalobnom petite. 18. V reakcii na dupliku žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu dňa 14.10.2024. Zotrval na námietke neurčitosti identifikácie žalovaného, keďže z označenia v žalobe nie je možné podľa neho možné identifikovať, ktorý subjekt má mať postavenie žalovaného v danej veci, teda či ide o prvostupňový alebo odvolací orgán. V ďalšom žalovaný v celom rozsahu zotrval na svojom vyjadrení k žalobe, ktorú naďalej považoval za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť, pri súčasnom priznaní náhrady trov konania v rozsahu 100 %. 19. Duplika žalovaného bola doručená žalobcovi na vedomie dňa 06.11.2024. V. Relevantná právna úprava 20. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 21. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 23. Podľa § 4 písm. b) SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje. 24. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 25. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 26. Podľa § 191 ods. 3 SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, b) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak postupoval podľa § 27 ods. 1. 27. Podľa § 191 ods. 4 SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie
rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. 28. Podľa § 1 ods. 1 infozákona tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. 29. Podľa § 2 ods. 1 infozákona osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 30. Podľa § 17 ods. 1 infozákona žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. 31. Podľa § 18 ods. 3 infozákona ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17). 32. Podľa § 19 ods. 1 infozákona proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. 33. Podľa § 19 ods. 2 infozákona o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. 34. Podľa § 19 ods. 3 infozákona odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. 35. Podľa § 22 ods. 1 infozákona ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 36. Podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. 37. Podľa § 25 ods. 1 Správneho poriadku písomnosti určené do vlastných rúk adresované orgánom a právnickým osobám sa doručujú ich zamestnancom povereným prijímať písomnosti. Ak nie je určený zamestnanec na prijímanie písomností, doručí sa písomnosť určená do vlastných rúk tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať. 38. Podľa § 25a Správneho poriadku na doručenie do elektronickej schránky sa vzťahuje osobitný predpis o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. 39. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 40. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie
s uvedením o povinnosti
nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 41. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VI. Posúdenie veci správnym súdom 42. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/178/2021, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-6S/178/2021. 43. Účastníci konania netrvali na nariadení pojednávania a nebol daný ani iný dôvod na jeho nariadenie podľa § 107 ods. 1 SSP, správny súd preto považoval podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP za splnené a vec preskúmal bez nariadenia pojednávania. Vzhľadom k tomu, že pri vyhlasovaní rozsudku boli prítomní len sudcovia a zapisovateľ, rozsudok vo veci súd verejne vyhlásil vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 26.03.2026 po dobu 14 dní (§ 137 ods. 3 veta druhá SSP). Termín a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 19.11.2025 (oznámenie bolo vyvesené od 19.11.2025 do 26.03.2026), teda bola dodržaná zákonná 5-dňová lehota. Dňom vyhlásenia rozsudku v zmysle § 137 ods. 3 SSP je deň 26.03.2026. 44. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté fiktívne rozhodnutia žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a fiktívne rozhodnutia je potrebné zrušiť z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, teda pre ich nepreskúmateľnosť. 45. V prvom rade správny súd považoval za potrebné vyjadriť sa k námietke žalovaného o jeho nesprávnej identifikácii v žalobe: z obsahu žaloby správny súd zistil, že žalovaný bol žalobcom označený ako „Starosta obce Borinka, so sídlom: č. 110, 900 32 Borinka, IČO: 00 304 689“. Takéto označenie žalovaného podľa názoru správneho súdu nie je možné považovať za neurčité či nejasné alebo také, ktoré by bolo nedostatkom majúcim za následok nemožnosť ďalej konať vo veci, resp. nemožnosť výkonu súdneho rozhodnutia, ako tvrdil žalovaný. Správny súd upriamuje pozornosť na to, že v zmysle § 2 ods. 1 infozákona je povinnou osobou obec, teda obec je tým subjektom, na strane ktorého existuje povinnosť za zákonom splnených podmienok poskytnúť informáciu. Rozhodovanie v inštančnom postupe potom prináleží v prvom stupni obecnému úradu, proti odvolaniu ktorého rozhoduje starosta obce (§ 19 ods. 2 infozákona). Starosta obce je teda príslušným druhostupňovým orgánom pre vydanie rozhodnutia o infožiadosti žalobcu v danej veci. V zmysle právnej zásady iura novit curia, podľa ktorej súd pozná právo, je súd sám povinný ustáliť, aký subjekt vystupuje v správnom súdnom konaní na strane žalovaného, hoci by v žalobe táto informácia bola nesprávna či nedostatočná. Postavenie žalovaného v konaní podľa infozákona totiž vyplýva priamo zo zákona, konkrétne z § 2 ods. 1 infozákona, ako aj zo samotného procesného predpisu – ustanovenia § 4 písm. b) SSP, ktorý definuje orgán verejnej správy vrátane obcí. 46. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sp. zn. 1Svk/1/2025 zo dňa 23.10.2025, v ktorom sa NSS SR obdobnou
otázkou správnej identifikácie, resp. pasívnej žalobnej legitimácie žalovaného, zaoberal a ku ktorej zaujal nasledujúce stanovisko: „Ad. I - k procesnej subjektivite žalovaného 37. V medziach nastolených sťažnostných bodov pristúpil kasačný súd najprv ku skúmaniu procesnej námietky, podľa ktorej mal správny súd na strane žalovaného konať so subjektom, ktorý nemal procesnú subjektivitu. Sťažovateľ v podstatnom tvrdil, že na strane žalovaného nemalo vystupovať mesto Malacky, ale primátor mesta Malacky, ktorý rozhodol o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vydanému obecným úradom mesta Malacky. Kasačný súd vyhodnotil uvedenú námietku ako nedôvodnú. 38. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti síce správne citoval ustanovenie § 180 ods. 1 SSP prvá veta (žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku) v spojitosti s § 19 ods. 2 infozákona [ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor)], avšak opomína, že Správny súdny poriadok vo všeobecných ustanoveniach definuje, ktoré subjekty sa považujú za orgány verejnej správy na účely tohto zákona, a to v § 4 SSP. 39. V zmysle § 4 písm. b) SSP sa orgánmi verejnej správy na účely tohto zákona rozumejú orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá a v hlavnom meste SR Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje. V prípade žalovaného tak bolo žalovaným mesto Malacky v súlade s § 180 ods. 1 SSP prvá veta v spojitosti s § 4 písm. b) SSP. Mesto E. malo ako orgán verejnej správy aj procesnú subjektivitu a procesnú spôsobilosť podľa § 35 ods. 1 a 2 SSP. 40. V prípade správneho súdneho prieskumu rozhodnutí starostu obce (primátora mesta) a obecného úradu (mestského úradu) vo veciach nesprístupnenia informácií je tak za žalovaného potrebné považovať obec (mesto) v súlade s § 4 písm. b) Správneho súdneho poriadku. 41. Správny súd teda správne ustálil osobu žalovaného ako mesto Malacky a správne ho aj označil v záhlaví napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok preto nemožno z tohto dôvodu považovať za nezákonný, nepreskúmateľný a nevykonateľný tak, ako tvrdí sťažovateľ. Z výroku napadnutého rozsudku je zrejmé, že správny súd pristúpil k zrušeniu tak preskúmavaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom nemôže byť pochybnosť o tom, že o žiadosti má v ďalšom konaní rozhodnúť mesto Malacky - obecný úrad (§ 2 ods. 1 v spojitosti s § 19 ods. 2 infozákona). 42. Kasačný súd tiež uvádza, že postupom krajského súdu a následne (po presune kompetencií ku dňu 01.06.2023) správneho súdu nedošlo ani k nijakému ukráteniu procesných práv žalovaného a k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Je pravdou, že žalobca označil ako žalovaného primátora mesta Malacky, žalovaný je však pri všeobecnej správnej žalobe určený zákonom (§ 180 ods. 1 v spojitosti s § 4 písm. b/ SSP) a správny súd tak bol oprávnený ustáliť si ho aj odlišne od žalobcu, a to podľa predmetu prieskumu uvedeného v správnej žalobe. Taktiež je pravdou, že krajský súd adresoval prvotné procesné úkony žalovanému označenému ako primátor mesta Malacky (zaslanie správnej žaloby a výzvy na vyjadrenie sa k nej a na predloženie administratívnych spisov ako aj zaslanie repliky žalobcu). Naopak, správny súd už adresoval predvolanie na pojednávanie žalovanému ako mestu Malacky a takto ho označil aj v záhlaví napadnutého rozsudku, ktorý mu doručoval. V tejto súvislosti však kasačný súd podotýka, že primátor mesta (starosta obce) je v zmysle § 13 ods. 1, ods. 4 písm. c) a ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení predstaviteľom a štatutárnym orgánom mesta (obce), ktorý zastupuje mesto (obec) vo vzťahu k štátnym orgánom. Preto striktné oddeľovanie medzi mestom samotným a primátorom mesta v zmysle sťažnostnej argumentácie v kontexte prejednávanej veci neobstojí, kedy rozdielny postup krajského súdu a správneho súdu spočíval len v čisto formálnom označení žalovaného na písomnostiach súdu. Aj preskúmaním doručeniek založených v súdnom spise kasačný súd zistil, že vo všetkých prípadoch tak zo strany krajského súdu, ako aj správneho súdu boli písomnosti doručované do zhodnej elektronickej schránky (mesta Malacky), pričom mesto Malacky a primátor mesta Malacky zdieľajú aj rovnakú adresu sídla. Samotné správne súdne konanie teda neviedlo k nijakému materiálnemu ukráteniu práv účastníka konania na strane žalovaného. Napokon mesto Malacky konajúce prostredníctvom primátora mesta Malacky podalo vo veci aj kasačnú sťažnosť, a teda účastníkovi konania nebolo odňaté ani právo na podanie opravného prostriedku... ...44. Ani kasačnú námietku odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe v tejto otázke kasačný súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Sťažovateľ citoval dve rozhodnutia kasačného súdu, v ktorých bol ako žalovaný označený starosta, resp. primátor obce, pričom rovnako išlo o prieskum rozhodnutí vo veci nesprístupnenia informácií. Nemožno však konštatovať, že uvedené rozhodnutia zakladajú ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu, keď naproti tomu je v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR pod č. 15/2022 ZNSS uverejnený rozsudok sp. zn. 5Sžik/5/2020 zo dňa 31.03.2022, ktorý naopak titulom svojho zverejnenia v zbierke ustálenú prax kasačného súdu zakladá, a ktorý v záhlaví rozsudku uvádza ako žalovaného mesto Púchov a takémuto označeniu sa stručne venuje v bode
59, pričom takisto išlo o prieskum rozhodnutí vo veci nesprístupnenia informácií (ďalej viď napr. rozsudok sp. zn. 1Svk/22/2024 zo dňa 21.02.2025). V tomto smere možno poukázať aj na ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu spočívajúcu v označovaní ministerstva ako žalovaného vo veciach, v ktorých v druhom stupni rozhodoval minister (napr. rozhodnutia sp. zn. 2Svk/6/2024 zo dňa 29.01.2025, sp. zn. 7Svk/16/2022 zo dňa 31.01.2024 a mnohé ďalšie). 45. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd nepovažuje odchylné formálne označenie žalovaného (primátor mesta Malacky namiesto správneho označenia - mesto Malacky) na prvotných procesných úkonoch krajského súdu za takú vadu, ktorá by vplývala na zákonnosť napadnutého rozsudku a mala by viesť k jeho zrušeniu. Všetky procesné úkony v správnom súdnom konaní sa dostali do dispozičnej sféry žalovaného - mesta Malacky a všetky jeho procesné práva boli v konaní v plnej miere zachované.“ 47. Správny súd s poukazom na uvedené námietku žalovaného nepovažoval za opodstatnenú a za žalovaný subjekt ustálil obec A., s ktorým konal v priebehu celého správneho súdneho konania. 48. Ďalej sa súd, vo vzťahu k meritu veci, zameral na skúmanie otázky, či v danom administratívnom konaní o infožiadosti žalobcu zo dňa 11.03.2021 došlo zo strany žalovaného k vydaniu fiktívnych rozhodnutí tak, ako tvrdil žalobca, teda či boli splnené zákonné podmienky na ich vydanie v zmysle § 18 ods. 3, § 19 ods. 3 infozákona, čo je zároveň predpokladom pre skúmanie ich zákonnosti z pohľadu žalobných dôvodov podľa § 191 ods. 1 SSP. 49. Z obsahu administratívneho spisu a priebehu administratívneho konania tak, ako bolo popísané v predchádzajúcich častiach rozsudku, je zrejmé, že infožiadosť žalobcu žalovaný obdržal dňa 11.03.2021, čo vyplýva z pečiatky žalovaného na písomnosti označenej ako „Žiadosť o sprístupnenie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z.“, ktorej bolo pridelené podacie číslo 616. Týmto dňom začala žalovanému plynúť lehota podľa § 17 ods. 1 infozákona na vybavenie infožiadosti, ktorá uplynula dňom 23.03.2021. Dňa 24.03.2021, teda po uplynutí zákonnej lehoty na vybavenie infožiadosti, žalovaný vydal rozhodnutie o nesprístupnení informácií, ktoré doručoval obyčajne, e-mailovou formou do emailovej schránky zriadenej na doméne gmail.com, pričom z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by písomnosť bola doručovaná žalobcovi do vlastných rúk podľa § 24 ods. 1, § 25 ods. 1 Správneho poriadku, resp. do elektronickej schránky podľa zákona o e-Governmente v zmysle § 25a Správneho poriadku. 50. Následne žalobca podal odvolanie proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 14.04.2021 a podľa pečiatky žalovaného mu bolo pridelené podacie číslo 1091, čím začala plynúť 15-dňová lehota na vydanie rozhodnutia o odvolaní v zmysle § 19 ods. 3 infozákona. Žalovaný na odvolanie žalobcu nereagoval ani na základe jeho žiadosti o informáciu o stave veci zo dňa 04.06.2021 a nevydal rozhodnutie o ňom, teda v odvolacom konaní zostal úplne nečinný. 51. Správny súd pri posúdení veci vrátane aplikácie ustanovení infozákona na skutkový stav v danej veci vychádzal z premís, ktoré tvorí predovšetkým ustálená judikatúra najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorej platí, že „fikcia rozhodnutia nastáva až vtedy, keď je povinná osoba v zákonnej lehote nečinná“ (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2Sži/5/2011 zo 16.11.2011). „Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 ZSPI nebolo „legalizovať“ nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona, ale poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácií.“ (R 37/2003). „Fikcia rozhodnutia predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia a s prihliadnutím na účel zákona sa má aplikovať táto možnosť iba potiaľ, pokiaľ nebolo vo veci vydané meritórne, hoci aj oneskorené rozhodnutie, pričom lehotou na posúdenie časového faktoru v tomto prípade je potrebné považovať dobu, do ktorej je podaná žaloba na súde ... účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je včasné podanie informácie, nie vydávanie fiktívnych rozhodnutí...“ (uznesenie NS SR sp. zn. 5Sži/21, 22, 23/2012 zo dňa 28.03.2013), keďže „...fiktívne rozhodnutie v konaní podľa zákona o slobode informácií má svoje opodstatnenie pre ochranu práv žiadateľa na informácie len dovtedy, dokiaľ nedošlo k faktickému vydaniu rozhodnutia vo veci. Takéto fakticky vydané rozhodnutie má totiž prednosť pred fiktívnym rozhodnutím, je aktom výkonu verejnej správy spôsobilým ovplyvniť práva a právom chránené záujmy žiadateľa. Účelom zákona o slobode informácií je totiž nielen to, aby bola žiadosť o ich sprístupnenie vybavená v čo najkratšom čase, ale v prvom rade, aby bola vybavená...“ (rozsudok NS SR sp. zn. 5Sži/21/2013 z 21.11.2013).
52. Aplikujúc uvedené na prejednávanú vec, správny súd dospel k záveru, že oneskorená reakcia žalovaného na infožiadosť žalobcu, teda jej vybavenie ako celku až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty podľa § 17 ods. 1 infozákona, by sama osebe nemohla mať za následok vydanie fiktívneho prvostupňového rozhodnutia. Tou skutočnosťou, ktorá zakladá vznik fiktívneho prvostupňového rozhodnutia v danej veci, je však to, že žalovaný vydané rozhodnutie z 24.03.2021 nedoručil žalobcovi spôsobom predpokladaným zákonom v § 24 ods. 1, § 25 ods. 1 Správneho poriadku do vlastných rúk, a to ani listinne, ani spôsobom podľa § 25a Správneho poriadku, do elektronickej schránky v zmysle zákona o e-Governmente, čím odignoroval svoju povinnosť konať a rozhodovať výlučne na základe zákona, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a v súlade s ním (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), tak, aby boli zachované práva účastníkov konania dozvedieť sa o výsledku konania v súlade so zákonom a následne aj využiť možnosť sa proti nemu brániť opravným prostriedkom, ktorý žiadateľovi priznáva infozákon (§ 19 ods. 1). 53. Vydané rozhodnutie bolo doručované obyčajnou e-mailovou poštou, navyše na e-mailovú adresu, ktorej užívateľ nie je z hľadiska priraditeľnosti k osobe žalobcu overiteľný, a teda nie je zrejmé, komu žalovaný vydané rozhodnutie vlastne doručoval. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že email bol zaslaný na adresu s doménou gmail.com, ktorá nie je ani totožná s e-mailovou adresou, z ktorej v priebehu administratívneho konania komunikoval žalobca so žalovaným. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 8Sžik/1/2020 z 27.01.2021, v ktorom NS SR vyslovil záver (bod 51. a nasl.), že „Povinná osoba ako správny orgán predchádza vydávaniu fiktívneho rozhodnutia, ktoré sa označuje za nezákonné rozhodnutie, najmä dôsledným dodržiavaním zásady legality podľa § 3 ods. 1 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "SP") - povinnosť postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a § 32 ods. 1 až 3 SP, podľa ktorého správne orgány sú povinné zistiť presne a úplne skutočný stav veci, a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Fiktívnemu rozhodnutiu správny orgán predchádza aj dôslednou aplikáciou § 46 SP pojednávajúcom o konformite rozhodnutia správneho orgánu v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a jeho vydaní príslušným orgánom, ako aj povinnosti podľa § 47 ods. 1 až 3 SP uvádzať formálne a obsahové náležitosti pri vydávaných rozhodnutiach (výrok, odôvodnenie a poučenie)...Kasačný súd poukazuje na to, že ,,povinný subjekt musí o odmietnutí (de facto o nevyhovení ) žiadosti vydať správne rozhodnutie, s poukazom na ust. § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., ktoré by malo obsahovať všetky náležitosti rozhodnutia v zmysle ust. § 46, resp. 47 Správneho poriadku s odkazom na ust. § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. Nezriedka sa však stáva, že povinný subjekt namiesto vydania rozhodnutia odmietne žiadosť neformálnym oznámením (napríklad listom) o tom, že informáciu z určitého dôvodu alebo i bez odôvodnenia neposkytne. Tým potom vzniká otázka, akým spôsobom na takéto neformálne oznámenie sa pozerať, či je ho možné považovať za formálne vadné správne rozhodnutie v materiálnom zmysle, alebo či k rozhodnutiu v takýchto prípadoch vôbec nedošlo...Podľa názoru kasačného súdu, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nejde o rozhodnutie v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. v spojení s § 47 Správneho poriadku, ak povinná osoba oznámi žiadateľovi elektronickou poštou ( emailom ), ako tomu bolo v predmetnom prípade ( príp. telefonicky ), že mu informácie nesprístupní a prípadne aj uvedie dôvody nesprístupnenia informácii. Rozhodnutie sa totiž vyznačuje tým, že je obsiahnuté na listine. V takomto prípade sa táto odpoveď neberie do úvahy a predpokladá sa, že povinná osoba nevydala písomné rozhodnutie ( § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. ), v dôsledku čoho po uplynutí zákonnej lehoty vzniká fikcia zamietavého rozhodnutia ( § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. ).“ 54. Rovnako správny súd v obdobnej veci v rozsudku sp. zn. BA-2S/27/2021 zo dňa 22.10.2024 (body 36., 37.) vyslovil záver, že „Požiadavka písomnej formy rozhodnutia v žiadnom prípade nie je splnená doručením rozhodnutia elektronickou poštou, napríklad ako súčasť e-mailu, napr. ak je rozhodnutie pripojené ako príloha e-mailu vo forme scanu podpísaného rozhodnutia vo formáte pdf tak, ako to bolo v prejednávanej veci. Za neformálne rozhodnutie o nesprístupnení informácií však nemožno považovať akt povinnej osoby, ktorý spočíva v oznámení nesprístupnenia informácií elektronickou poštou. Požiadavka na písomnú formu vyhotovenia rozhodnutia vyplýva zo zásady písomnosti správneho konania. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 8Sžik/1/2020, v zmysle ktorého „...Nejde o rozhodnutie v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. v spojení s § 47 správneho poriadku, ak povinná osoba oznámi žiadateľovi elektronickou poštou (emailom), ako tomu bolo v predmetnom prípade (príp. telefonicky), že mu informácie nesprístupní a prípadne aj uvedie dôvody nesprístupnenia informácii. Rozhodnutie sa
totiž vyznačuje tým, že je obsiahnuté na listine. V takomto prípade sa táto odpoveď neberie do úvahy a predpokladá sa, že povinná osoba nevydala písomné rozhodnutie (§ 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.), v dôsledku čoho po uplynutí zákonnej lehoty vzniká fikcia zamietavého rozhodnutia ( § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.)“. Pre úplnosť správny súd dodáva, že argumentácia žalovaného o tom, že nebol nečinný, neobstojí. Postup žalovaného spočívajúci v zaslaní dvoch e-mailových oznámení zo dňa 26.11.2020 a zo dňa 04.01.2021, postrádajúcich tzv. formálne znaky rozhodnutia, ako aj odňatie možnosti žalobcovi na dvojinštančný postup pri vybavení jeho žiadosti, od začiatku trpel vadami a nemožno ho považovať za „činnosť“ žalovaného. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/23/2023 zo dňa 12.1.2023, v ktorom najvyšší správny súd konštatoval, že „...Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môže spočívať aj v tom, že na miesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví len listom alebo informáciou, prípadne záznamom v spise...“. 55. Rozhodnutie žalovaného, doručované v rozpore s ustanoveniami Správneho poriadku, tak nemožno považovať za doručené účinným spôsobom, s regulárnymi právnymi konsekvenciami, ktoré z doručenia (ako zásadného procesného inštitútu, s ktorým je spojené napríklad i podávanie opravných prostriedkov či právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia) vyplývajú. Následkom absencie účinného doručenia vydaného rozhodnutia v danej veci je potom nečinnosť na strane žalovaného a vznik prvostupňového fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 infozákona. 56. Správny súd ďalej konštatuje, že v danej veci boli splnené tiež zákonné podmienky na vydanie druhostupňového fiktívneho rozhodnutia podľa § 19 ods. 3 infozákona. Predmetné ustanovenie totiž predpokladá podanie opravného prostriedku proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu a absenciu vydania rozhodnutia o ňom správnym orgánom v zákonnej lehote. Žalovaný, ktorý odvolanie žalobcu proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu preukázateľne obdržal dňa 14.04.2021, bol povinný sa ním zaoberať, resp. postupovať podľa § 19 ods. 3 infozákona a do 15 dní od doručenia odvolania vydať rozhodnutie v druhostupňovom konaní, čo však neurobil. Navyše nereagoval ani na dopyt žalobcu ohľadom stavu konania a v odvolacom konaní tak zostal úplne nečinný, teda svojím nekonaním privodil právny následok v podobe nastúpenia fikcie vydania rozhodnutia. 57. Správny súd rezultuje, že po komplexnom posúdení veci prijal záver, že v konaní o infožiadosti žalobcu došlo k vydaniu fiktívnych rozhodnutí, nakoľko boli splnené podmienky § 18 ods. 3, § 19 ods. 3 infozákona. Žalovaný zostal v konaní nečinný, ako to pre vydanie fiktívneho rozhodnutia vyžadujú označené ustanovenia infozákona, a infožiadosť žalobcu nevybavil. Správny súd poukazuje na to, že fiktívne rozhodnutia sú už zo svojej podstaty nepreskúmateľné, keďže im chýbajú akékoľvek náležitosti vyžadované ustanovením § 47 ods. 1 Správneho poriadku, teda aj odôvodnenie, z ktorého by bolo možné zistiť dôvody nevyhovenia infožiadosti, ktoré zistenie je podstatné z hľadiska uplatňovania ďalších práv žiadateľa. V tomto smere sa správny súd stotožňuje s názorom NS SR vo veci sp. zn. 3Sži/3/2011 zo dňa 03.05.2011, podľa ktorého „Nezákonnosť postupu správneho orgánu ... spočívala v tom, že účastník správneho konania, teda žiadateľ o poskytnutie požadovaných informácií mal právo, aby správny orgán, pokiaľ jeho žiadosti nemienil vyhovieť, rozhodol rozhodnutím tak, ako to ustanovil zákonodarca v právnej norme § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ktoré by obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku, z ktorého odôvodnenia by sa žiadateľ mohol dozvedieť dôvody, pre ktoré jeho žiadosti nebolo vyhovené. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že účelom ustanovenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona, ale jeho účelom bolo práve naopak poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu v prípade jej nečinnosti. Pokiaľ žalovaný preskúmavaným rozhodnutím na takúto nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu neprihliadol, je potrebné takéto rozhodnutie považovať za nezákonné. Fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods.2, písm.d) O.s.p. Žiadateľ podľa zákona o slobode informácií, aj pokiaľ správny orgán jeho žiadosti nemienil vyhovieť, mal právo na vydanie rozhodnutia, ktoré by bolo riadne odôvodnené a súčasne mal právo podať proti nemu opravný prostriedok, obhajujúc dôvodnosť svojej žiadosti a súčasne napadnúť dôvody, pre ktoré správny orgán prvého stupňa jeho žiadosti nevyhovel.“
58. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že došlo k naplneniu žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, žalovaným vydané fiktívne rozhodnutia (prvostupňové fiktívne rozhodnutie obecného úradu a druhostupňové fiktívne rozhodnutie starostu obce ako odvolacieho orgánu) je potrebné zrušiť, s poukazom na ich nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť i pre nedostatok dôvodov, a vec vrátiť na ďalšie konanie žalovanému, ktorý je viazaný právnym názorom správneho súdu a je povinný opätovne sa zaoberať infožiadosťou žalobcu a vybaviť ju postupom v súlade s infozákonom. 59. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). 60. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 61. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.