{"guid": "8a6a077d-b9d9-4a9b-8635-b6d07e15e225:90489819-e551-4907-826f-395b34c4bf2b", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201069.1", "spisova_znacka": "BA-6S/178/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/178/2021 z 26. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 26. marca 2026, sp. zn. BA-6S/178/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201069.1", "identifikacne_cislo": "1021201069", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2026-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-13.odsek-6", "nazov": "§ 13 ods. 6 zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-13.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-12.odsek-10", "nazov": "§ 12 ods. 10 zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-12.odsek-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177", "nazov": "§ 177 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/369#paragraf-13", "/SK/ZZ/1990/369#paragraf-12", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-177", "/SK/ZZ/1990/369#paragraf-10", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/90489819-e551-4907-826f-395b34c4bf2b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201069.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201069.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201069.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/178/2021\n1021201069\n26. 03. 2026\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:1021201069.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča,\nPhD., v právnej veci žalobcu: TORA Legal, s. r. o., IČO: 36 866 326, so sídlom: Námestie SNP 478/19,\n811 01 Bratislava, proti žalovanému: Obec A., IČO: 00 304 689, so sídlom: Borinka 110, 900 32 Borinka,\no preskúmanie fiktívnych rozhodnutí žalovaného vo veci infožiadosti zo dňa 11.03.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave druhostupňové fiktívne rozhodnutie starostu obce Borinka\na\nprvostupňové fiktívne rozhodnutie obce Borinka, Obecný úrad Borinka vo veci infožiadosti žalobcu zo\ndňa 11.03.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému\nna ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi súd voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žiadosťou podanou dňa 11.03.2021 žalovanému ako povinnej osobe podľa zákona č. 211/2000 Z.\nz. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode\ninformácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „infozákon“) sa žalobca domáhal poskytnutia\ninformácií vo vzťahu k plánovanej stavebnej uzávere pre katastrálne územie A., vymedzených v žiadosti\no poskytnutie informácií podľa infozákona, formulovaných v nasledovnom znení: „Konštatujúc (na\nzáklade verejne dostupných informácií na webovom sídle obce Borinka), že:\n- na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 21.02.2020 bolo prijaté uznesenie\nč.\n116/02/2020, ktorým obecné zastupiteľstvo schválilo stavebnú reguláciu (uzáveru)\npre\nkatastrálne územie A.;\n- v marci 2020 bola vypracovaná projektová dokumentácia pre územné konanie na vydanie rozhodnutia\no stavebnej uzávere pre katastrálne územie A.;\n- začatie územného konania o stavebnej uzávere v obci A. bolo oznámené verejnou vyhláškou\na vyvesené na verejnej výveske dňa 21.01.2021;\nprosím uveďte:\n- dôvod, pre ktorý bolo územné konanie začaté až takmer po roku (11 mesiacoch) odo dňa schválenia\npotreby stavebnej regulácie pre katastrálne územie A. obecným zastupiteľstvom;\n- kedy (aký dátum) bola vec postúpená/podaná stavebnému úradu za účelom začatia predmetného\núzemného konania o stavebnej uzávere v obci A.;\n- kedy podpísal starosta uznesenie obecného zastupiteľstva č. 116/02/2020 zo dňa 21.02.2020 resp. či\nstarosta obce pozastavil výkon uznesenia obecného zastupiteľstva v zmysle § 13 ods. 6 v spojení s § 12\nods. 10 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, a ak áno, z akého dôvodu. “ (ďalej aj „infožiadosť“).\n\n2. Podaním zo dňa 24.03.2021 žalobca žalovaného požiadal o informáciu o stave vybavenia infožiadosti\ns ohľadom na uplynutie zákonnej lehoty na jej vybavenie podľa § 17 ods. 1 infozákona.\n3. Dňa 24.03.2021 žalovaný vydal rozhodnutie č. 268/2021 INF, ktorým podľa\n§ 18 ods. 2\ninfozákona odmietol žalobcovi informácie sprístupniť (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo „vydané\nrozhodnutie“). Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi zaslané\ne-mailovou formou na e-mailovú\nadresu s doménou gmail.com.\n4. Dňa 12.04.2021 žalobca zaslal žalovanému odvolanie proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu\no nesprístupnení informácií. Žalovaný odvolanie obdržal dňa 14.04.2021.\n5. Podaním zo dňa 04.06.2021 žalobca žalovaného požiadal o informáciu o stave vybavenia jeho\nodvolania. Na predmetné podanie žalovaný neodpovedal.\nII.\nŽaloba\n6. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), podanou podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v zákonom stanovenej\nlehote dňa 29.06.2021 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti a zrušenia fiktívnych rozhodnutí vydaných žalovaným podľa § 18 ods. 3, § 19\nods. 3 infozákona, pričom namietal existenciu žalobných dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d)\nSSP, teda nesprávneho právneho posúdenia veci\na nepreskúmateľnosti\nvydaných fiktívnych rozhodnutí.\n7. V bližšom odôvodnení žaloby poukázal na to, že infožiadosť podal dňa 11.03.2021 a táto mala byť\nv zmysle § 17 ods. 1 infozákona zo strany žalovaného vybavená najneskôr dňa 23.03.2021. V tejto\nzákonnej lehote 8 pracovných dní žalovaný ako povinná osoba žiadosť nevybavil, t. j. požadované\ninformácie nesprístupnil ani nevydal písomné rozhodnutie o nesprístupnení informácií. Nečinnosťou\npovinnej osoby nastala márnym uplynutím lehoty\nfikcia vydania prvostupňového\nrozhodnutia, ktorým žalovaný odmietol poskytnúť informácie. Keďže zákonná lehota uplynula dňa\n23.03.2021, dňom doručenia prvostupňového fiktívneho rozhodnutia žalobcovi bol deň 26.03.2021.\nNásledne žalobca podal voči prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu v súlade s § 19 ods. 3 infozákona\nodvolanie v zákonnej lehote 15 dní. Žalobcovi až do dňa podania žaloby nebolo riadne - či už poštou\nalebo do elektronickej schránky – doručené nijaké písomné rozhodnutie. Dodatočne vydané rozhodnutie\nžalovaného zo dňa 24.03.2021 bolo zaslané len informatívne, na e-mailovú adresu, čo však podľa\nžalobcu nemožno považovať za doručovanie v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“),\nkonkrétne s § 24 v spojení s § 47 Správneho poriadku. Rozhodnutie bolo vydané po uplynutí zákonom\nstanovenej lehoty, kedy už prvostupňové fiktívne rozhodnutie vzniklo. V jednej veci nemôžu existovať\ndve rozhodnutia a dodatočne vydané rozhodnutie žalovaného nemôže zrušiť jeho už vydané fiktívne\nrozhodnutie. Rozhodnutie žalovaného, vydané dodatočne po zákonnej lehote, ktoré navyše nebolo\nriadne doručené, nemá žiadne účinky a hľadí sa naň, akoby neexistovalo.\n8. V ďalšej časti svojej argumentácie žalobca poukázal na to, že proti prvostupňovému fiktívnemu\nrozhodnutiu podal odvolanie, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 12.04.2021. Žalovaný však v lehote\npredpokladanej ustanovením § 19 ods. 3 infozákona o odvolaní nerozhodol, resp. ani do podania\nžaloby nijakým spôsobom nereagoval, čím došlo k fikcii vydania rozhodnutia, ktorým žalovaný odvolanie\nžalobcu zamietol a napadnuté prvostupňové fiktívne rozhodnutie potvrdil. Žalobca mal za to, že\nnapadnuté fiktívne rozhodnutia žalovaného sú nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Podľa žalobcu došlo k neoprávnenému odmietnutiu poskytnutia informácie a k nesprávnej aplikácii\nustanovení infozákona v tomto smere. Žalovaný odvolanie žalobcu úplne odignoroval a nijakým\nspôsobom sa s ním nevysporiadal, ani na jeho podanie ohľadom stavu konania neodpovedal. Vzhľadom\nk absencii odôvodnenia v prípade fiktívnych rozhodnutí nie je potom možné posúdiť, z akého dôvodu\npovinná osoba žalobcovi informácie nesprístupnila.\n\n9. Žalobca fiktívne rozhodnutia žalovaného zároveň označil za nepreskúmateľné tak pre ich\nnezrozumiteľnosť, ako aj pre nedostatok dôvodov, s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 4Sžik/1/2016 zo dňa 01.03.2018, 7Sž/180/01 zo dňa\n13.06.2002, 3Sži/3/2011 z 03.05.2011 a iné, v zmysle ktorých sú fiktívne rozhodnutia nepreskúmateľné\nuž zo svojej podstaty, keďže neobsahujú odôvodnenie ani zákonom predpísané náležitosti a porušujú\nprávo účastníka na riadne rozhodnutie vo veci.\n10. Žalobca zhrnul, že nečinnosť žalovaného ako povinnej osoby a nevydanie písomného rozhodnutia\nvo veci predstavuje porušenie infozákona a fiktívne rozhodnutia žalovaného sú nezákonné z dôvodu\nich nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov, a teda sú nepreskúmateľné, v dôsledku čoho by mali byť\nzrušené. Nezákonné konanie žalovaného je podľa žalobcu o to závažnejšie, že sa ho žalovaný dopustil\nna dvoch stupňoch rozhodovania, čím mu bolo absolútne odňaté právo na informácie.\n11. Vzhľadom na uvedené navrhol zrušenie oboch fiktívnych rozhodnutí žalovaného a vrátenie veci\nspäť na nové konanie a rozhodnutie, vrátane priznania plnej výšky náhrady trov konania.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n12. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému\nsúdu dňa 22.10.2021. V prvom rade poukázal na neurčitosť identifikácie žalovaného, ktorého žalobca\nv žalobe označil ako „B. C. A., B. B. D. XXX,\nXXX XX A., IČO: XX XXX\nXXX“, ktorý subjekt neexistuje. Dodal, že označenie žalovaného len názvom „starosta obce Borinka“ tiež\nnie je postačujúce, pretože by spôsobilo nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia vo veci samej. Takéto\noznačenie nie je názvom existujúcej právnickej osoby a ani menom a priezviskom existujúcej fyzickej\nosoby.\n13. K žalobným námietkam žalovaný uviedol, že sám žalobca nespochybňoval, že jeho infožiadosť bola\nvybavená, i keď oneskorene. Žalobca teda disponuje vybavením infožiadosti, preto nie je dôvodné žiadať\nzrušenie rozhodnutia žalovaného. Podľa žalovaného tak žaloba nie je dôvodná. Infožiadosť žalobcu bola\nvybavená, i keď oneskorene, a odmietnutie poskytnutia informácií bolo riadne odôvodnené.\n14. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu právo\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n\nna\n\nIV.\nReplika žalobcu, duplika žalovaného\n15. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu dňa 25.11.2021\n(replika). K identifikácii žalovaného uviedol, že tento bol označený dostatočným spôsobom tak, aby\nnedošlo k jeho zameniteľnosti s iným správnym orgánom, jeho označenie je teda určité a zrejmé.\nV tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 10 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení\nv znení neskorších predpisov, § 58 ods. 1 Správneho poriadku, § 19 ods. 2 infozákona, § 180 ods.\n1 SSP, ako aj na rozhodovaciu činnosť súdov (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.\nI. ÚS 120/04-35 zo dňa 30.06.2004, rozhodnutia krajského súdu sp. zn. 5S/140/2019, 5S/209/2018,\n3S/41/2011), z ktorých podľa neho vyplýva skutočnosť, že žalovaný bol v žalobe správne označený.\nTaktiež poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Sžo/19/2011, 3Nds/8/2014 a iné, v zmysle ktorých\nnesprávne označenie žalovaného nebráni súdu konať, pričom to, kto je žalovaným, určuje zákon.\n16. V súvislosti s doručovaním rozhodnutia žalovaného žalobca poukázal\nna rozhodnutie\nNS SR sp. zn. 8Sžik/1/2020 zo dňa 27.01.2021, v ktorom sa NS SR zaoberal účinkami vybavenia\ninfožiadosti žiadateľa elektronicky. S poukazom na tieto závery, ako aj na ustanovenia Správneho\nporiadku a zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a\no zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon\no e-Governmente) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“), žalobca zhrnul, že doručovanie rozhodnutia\nna e-mailovú adresu nemožno považovať za riadne a súladné s právnymi predpismi, pričom od takéhoto\ndoručenia nie je možné ani počítať lehotu na podanie odvolania. Zo strany žalovaného v tomto prípade\n\nišlo podľa žalobcu o neformálny spôsob informovania o postupe v nadväznosti na dopyt žalobcu na stav\nkonania.\n17. Ďalšiu argumentáciu žalovaného považoval za neopodstatnenú, pričom zopakoval podstatné\nargumenty zo žaloby a zotrval na žalobnom petite.\n18. V reakcii na dupliku žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu dňa 14.10.2024.\nZotrval na námietke neurčitosti identifikácie žalovaného, keďže z označenia v žalobe nie je možné\npodľa neho možné identifikovať, ktorý subjekt má mať postavenie žalovaného v danej veci, teda či ide\no prvostupňový alebo odvolací orgán. V ďalšom žalovaný v celom rozsahu zotrval na svojom vyjadrení\nk žalobe, ktorú naďalej považoval za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť, pri súčasnom priznaní náhrady\ntrov konania v rozsahu 100 %.\n19. Duplika žalovaného bola doručená žalobcovi na vedomie dňa 06.11.2024.\nV.\nRelevantná právna úprava\n20. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n21. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n22. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.\n23. Podľa § 4 písm. b) SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú orgány územnej\nsamosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste\nKošice mestské časti a samosprávne kraje.\n24. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol\no riadnom\nopravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis\nnepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie\nalebo opatrenie.\n25. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy\nalebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak\na) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,\nb) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,\nc) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nd) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\ne) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,\nf) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,\nje v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\ng) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\n26. Podľa § 191 ods. 3 SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného,\nv závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy\nalebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, b) zrušiť aj skôr vydané\nrozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak postupoval podľa § 27\nods. 1.\n27. Podľa § 191 ods. 4 SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže\naj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu\nverejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie\n\nrozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení\nvšetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.\n28. Podľa § 1 ods. 1 infozákona tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu\nk informáciám.\n29. Podľa § 2 ods. 1 infozákona osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej\nlen \"povinné osoby\") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické\nosoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať\no právach a povinnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.\n30. Podľa § 17 ods. 1 infozákona žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez\nzbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa\nodstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje\ninformácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje\ninak.\n31. Podľa § 18 ods. 3 infozákona ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie\nči nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým\nodmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa\nv tomto prípade považuje\ntretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).\n32. Podľa § 19 ods. 1 infozákona proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie\nmožno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na\nrozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo\nmala vydať.\n33. Podľa § 19 ods. 2 infozákona o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený\npovinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide\no rozhodnutie\nobecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu\nštátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.\n34. Podľa § 19 ods. 3 infozákona odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania\npovinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie,\nktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa\npovažuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.\n35. Podľa § 22 ods. 1 infozákona ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa\ntohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\n36. Podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania,\nsa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na\npreberanie zásielok.\n37. Podľa § 25 ods. 1 Správneho poriadku písomnosti určené do vlastných rúk adresované orgánom a\nprávnickým osobám sa doručujú ich zamestnancom povereným prijímať písomnosti. Ak nie je určený\nzamestnanec na prijímanie písomností, doručí sa písomnosť určená do vlastných rúk tomu, kto je\noprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať.\n38. Podľa § 25a Správneho poriadku na doručenie do elektronickej schránky sa vzťahuje osobitný\npredpis o elektronickej podobe výkonu verejnej moci.\n39. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\n40. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci\nustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie\n\ns uvedením\no povinnosti\n\nnahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny\norgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n41. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nVI.\nPosúdenie veci správnym súdom\n42. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč.\n151/2022 Z. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon\nsúdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave\nna Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce\nsprávneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/178/2021,\nv zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S\nsprávneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-6S/178/2021.\n43. Účastníci konania netrvali na nariadení pojednávania a nebol daný ani iný dôvod\nna jeho\nnariadenie podľa § 107 ods. 1 SSP, správny súd preto považoval podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP za\nsplnené a vec preskúmal bez nariadenia pojednávania. Vzhľadom k tomu, že\npri vyhlasovaní\nrozsudku boli prítomní len sudcovia a zapisovateľ, rozsudok vo veci súd verejne vyhlásil vyvesením jeho\nskráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 26.03.2026 po dobu\n14 dní (§ 137 ods. 3 veta druhá SSP). Termín a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na\núradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 19.11.2025 (oznámenie bolo vyvesené od 19.11.2025 do\n26.03.2026), teda bola dodržaná zákonná 5-dňová lehota. Dňom vyhlásenia rozsudku v zmysle § 137\nods. 3 SSP je deň 26.03.2026.\n44. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa\n§ 10, §\n13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté fiktívne rozhodnutia\nžalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe,\na dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a fiktívne rozhodnutia je potrebné zrušiť z dôvodu podľa § 191\nods. 1 písm. d) SSP, teda pre ich nepreskúmateľnosť.\n45. V prvom rade správny súd považoval za potrebné vyjadriť sa k námietke žalovaného o jeho\nnesprávnej identifikácii v žalobe: z obsahu žaloby správny súd zistil, že žalovaný bol žalobcom označený\nako „Starosta obce Borinka, so sídlom: č. 110, 900 32 Borinka,\nIČO: 00 304\n689“. Takéto označenie žalovaného podľa názoru správneho súdu nie je možné považovať za neurčité\nči nejasné alebo také, ktoré by bolo nedostatkom majúcim za následok nemožnosť ďalej konať vo veci,\nresp. nemožnosť výkonu súdneho rozhodnutia, ako tvrdil žalovaný. Správny súd upriamuje pozornosť\nna to, že v zmysle § 2 ods. 1 infozákona je povinnou osobou obec, teda obec je tým subjektom, na strane\nktorého existuje povinnosť za zákonom splnených podmienok poskytnúť informáciu. Rozhodovanie\nv inštančnom postupe potom prináleží v prvom stupni obecnému úradu, proti odvolaniu ktorého\nrozhoduje starosta obce (§ 19 ods. 2 infozákona). Starosta obce je teda príslušným druhostupňovým\norgánom pre vydanie rozhodnutia o infožiadosti žalobcu v danej veci. V zmysle právnej zásady iura\nnovit curia, podľa ktorej súd pozná právo, je súd sám povinný ustáliť, aký subjekt vystupuje v správnom\nsúdnom konaní na strane žalovaného, hoci by v žalobe táto informácia bola nesprávna či nedostatočná.\nPostavenie žalovaného v konaní podľa infozákona totiž vyplýva priamo zo zákona, konkrétne z § 2 ods.\n1 infozákona, ako aj zo samotného procesného predpisu – ustanovenia § 4 písm. b) SSP, ktorý definuje\norgán verejnej správy vrátane obcí.\n46. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „NSS SR“) sp. zn. 1Svk/1/2025 zo dňa 23.10.2025, v ktorom sa NSS SR obdobnou\n\notázkou správnej identifikácie, resp. pasívnej žalobnej legitimácie žalovaného, zaoberal a ku ktorej zaujal\nnasledujúce stanovisko:\n„Ad. I - k procesnej subjektivite žalovaného\n37. V medziach nastolených sťažnostných bodov pristúpil kasačný súd najprv ku skúmaniu procesnej\nnámietky, podľa ktorej mal správny súd na strane žalovaného konať so subjektom, ktorý nemal procesnú\nsubjektivitu. Sťažovateľ v podstatnom tvrdil, že na strane žalovaného nemalo vystupovať mesto Malacky,\nale primátor mesta Malacky, ktorý rozhodol o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vydanému\nobecným úradom mesta Malacky. Kasačný súd vyhodnotil uvedenú námietku ako nedôvodnú.\n38. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti síce správne citoval ustanovenie § 180 ods. 1 SSP prvá veta\n(žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku)\nv\nspojitosti s § 19 ods. 2 infozákona [ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta\nobce (primátor)], avšak opomína, že Správny súdny poriadok vo všeobecných ustanoveniach definuje,\nktoré subjekty sa považujú za orgány verejnej správy na účely tohto zákona, a to v § 4 SSP.\n39. V zmysle § 4 písm. b) SSP sa orgánmi verejnej správy na účely tohto zákona rozumejú orgány\núzemnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá a v hlavnom meste SR Bratislave a v meste Košice\nmestské časti a samosprávne kraje. V prípade žalovaného tak bolo žalovaným mesto Malacky v súlade\ns § 180 ods. 1 SSP prvá veta v spojitosti s § 4 písm. b) SSP. Mesto E. malo ako orgán verejnej správy\naj procesnú subjektivitu a procesnú spôsobilosť podľa § 35 ods. 1 a 2 SSP.\n40. V prípade správneho súdneho prieskumu rozhodnutí starostu obce (primátora mesta) a obecného\núradu (mestského úradu) vo veciach nesprístupnenia informácií je tak za žalovaného potrebné\npovažovať obec (mesto) v súlade s § 4 písm. b) Správneho súdneho poriadku.\n41. Správny súd teda správne ustálil osobu žalovaného ako mesto Malacky a správne ho aj označil\nv záhlaví napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok preto nemožno z tohto dôvodu považovať\nza nezákonný, nepreskúmateľný a nevykonateľný tak, ako tvrdí sťažovateľ. Z výroku napadnutého\nrozsudku je zrejmé, že správny súd pristúpil k zrušeniu tak preskúmavaného, ako aj prvostupňového\nrozhodnutia a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom nemôže byť pochybnosť o tom,\nže o žiadosti má v ďalšom konaní rozhodnúť mesto Malacky - obecný úrad (§ 2 ods. 1 v spojitosti s §\n19 ods. 2 infozákona).\n42. Kasačný súd tiež uvádza, že postupom krajského súdu a následne (po presune kompetencií ku\ndňu 01.06.2023) správneho súdu nedošlo ani k nijakému ukráteniu procesných práv žalovaného a k\nodňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Je pravdou, že žalobca označil ako žalovaného primátora\nmesta Malacky, žalovaný je však pri všeobecnej správnej žalobe určený zákonom (§ 180 ods. 1 v\nspojitosti s § 4 písm. b/ SSP) a správny súd tak bol oprávnený ustáliť si ho aj odlišne od žalobcu,\na to podľa predmetu prieskumu uvedeného v správnej žalobe. Taktiež je pravdou, že krajský súd\nadresoval prvotné procesné úkony žalovanému označenému ako primátor mesta Malacky (zaslanie\nsprávnej žaloby a výzvy na vyjadrenie sa k nej a na predloženie administratívnych spisov ako aj zaslanie\nrepliky žalobcu). Naopak, správny súd už adresoval predvolanie na pojednávanie žalovanému ako mestu\nMalacky a takto ho označil aj v záhlaví napadnutého rozsudku, ktorý mu doručoval. V tejto súvislosti\nvšak kasačný súd podotýka, že primátor mesta (starosta obce) je v zmysle § 13 ods. 1, ods. 4 písm.\nc) a ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení predstaviteľom a štatutárnym orgánom mesta\n(obce), ktorý zastupuje mesto (obec) vo vzťahu k štátnym orgánom. Preto striktné oddeľovanie medzi\nmestom samotným a primátorom mesta v zmysle sťažnostnej argumentácie v kontexte prejednávanej\nveci neobstojí, kedy rozdielny postup krajského súdu a správneho súdu spočíval len v čisto formálnom\noznačení žalovaného na písomnostiach súdu. Aj preskúmaním doručeniek založených v súdnom spise\nkasačný súd zistil, že vo všetkých prípadoch tak zo strany krajského súdu, ako aj správneho súdu boli\npísomnosti doručované do zhodnej elektronickej schránky (mesta Malacky), pričom mesto Malacky a\nprimátor mesta Malacky zdieľajú aj rovnakú adresu sídla. Samotné správne súdne konanie teda neviedlo\nk nijakému materiálnemu ukráteniu práv účastníka konania na strane žalovaného. Napokon mesto\nMalacky konajúce prostredníctvom primátora mesta Malacky podalo vo veci aj kasačnú sťažnosť, a teda\núčastníkovi konania nebolo odňaté ani právo na podanie opravného prostriedku...\n...44. Ani kasačnú námietku odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe v tejto otázke kasačný súd\nnevyhodnotil ako dôvodnú. Sťažovateľ citoval dve rozhodnutia kasačného súdu, v ktorých bol ako\nžalovaný označený starosta, resp. primátor obce, pričom rovnako išlo o prieskum rozhodnutí vo veci\nnesprístupnenia informácií. Nemožno však konštatovať, že uvedené rozhodnutia zakladajú ustálenú\nrozhodovaciu prax kasačného súdu, keď naproti tomu je v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho\nsprávneho súdu SR pod č. 15/2022 ZNSS uverejnený rozsudok sp. zn. 5Sžik/5/2020 zo dňa 31.03.2022,\nktorý naopak titulom svojho zverejnenia v zbierke ustálenú prax kasačného súdu zakladá, a ktorý v\nzáhlaví rozsudku uvádza ako žalovaného mesto Púchov a takémuto označeniu sa stručne venuje v bode\n\n59, pričom takisto išlo o prieskum rozhodnutí vo veci nesprístupnenia informácií (ďalej viď napr. rozsudok\nsp. zn. 1Svk/22/2024 zo dňa 21.02.2025). V tomto smere možno poukázať aj na ustálenú rozhodovaciu\nprax kasačného súdu spočívajúcu v označovaní ministerstva ako žalovaného vo veciach, v ktorých v\ndruhom stupni rozhodoval minister (napr. rozhodnutia sp. zn. 2Svk/6/2024 zo dňa 29.01.2025, sp. zn.\n7Svk/16/2022 zo dňa 31.01.2024 a mnohé ďalšie).\n45. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd nepovažuje odchylné formálne označenie žalovaného\n(primátor mesta Malacky namiesto správneho označenia - mesto Malacky)\nna prvotných\nprocesných úkonoch krajského súdu za takú vadu, ktorá by vplývala na zákonnosť napadnutého\nrozsudku a mala by viesť k jeho zrušeniu. Všetky procesné úkony v správnom súdnom konaní sa dostali\ndo dispozičnej sféry žalovaného - mesta Malacky a všetky jeho procesné práva boli v konaní v plnej\nmiere zachované.“\n47. Správny súd s poukazom na uvedené námietku žalovaného nepovažoval\nza\nopodstatnenú a za žalovaný subjekt ustálil obec A., s ktorým konal v priebehu celého správneho súdneho\nkonania.\n48. Ďalej sa súd, vo vzťahu k meritu veci, zameral na skúmanie otázky, či v danom administratívnom\nkonaní o infožiadosti žalobcu zo dňa 11.03.2021 došlo zo strany žalovaného\nk vydaniu\nfiktívnych rozhodnutí tak, ako tvrdil žalobca, teda či boli splnené zákonné podmienky na ich vydanie\nv zmysle § 18 ods. 3, § 19 ods. 3 infozákona, čo je zároveň predpokladom\npre skúmanie\nich zákonnosti z pohľadu žalobných dôvodov podľa § 191 ods. 1 SSP.\n49. Z obsahu administratívneho spisu a priebehu administratívneho konania tak, ako bolo popísané\nv predchádzajúcich častiach rozsudku, je zrejmé, že infožiadosť žalobcu žalovaný obdržal dňa\n11.03.2021, čo vyplýva z pečiatky žalovaného na písomnosti označenej ako „Žiadosť o sprístupnenie\ninformácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z.“, ktorej bolo pridelené podacie číslo 616. Týmto dňom\nzačala žalovanému plynúť lehota podľa § 17 ods. 1 infozákona na vybavenie infožiadosti, ktorá uplynula\ndňom 23.03.2021. Dňa 24.03.2021, teda po uplynutí zákonnej lehoty na vybavenie infožiadosti, žalovaný\nvydal rozhodnutie o nesprístupnení informácií, ktoré doručoval obyčajne, e-mailovou formou do emailovej schránky zriadenej na doméne gmail.com, pričom z obsahu administratívneho spisu nevyplýva,\nže by písomnosť bola doručovaná žalobcovi\ndo vlastných rúk podľa § 24 ods. 1, § 25\nods. 1 Správneho poriadku, resp. do elektronickej schránky podľa zákona o e-Governmente v zmysle\n§ 25a Správneho poriadku.\n50. Následne žalobca podal odvolanie proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu, ktoré bolo\nžalovanému doručené dňa 14.04.2021 a podľa pečiatky žalovaného mu bolo pridelené podacie číslo\n1091, čím začala plynúť 15-dňová lehota na vydanie rozhodnutia o odvolaní v zmysle § 19 ods. 3\ninfozákona. Žalovaný na odvolanie žalobcu nereagoval ani na základe jeho žiadosti o informáciu o stave\nveci zo dňa 04.06.2021 a nevydal rozhodnutie o ňom, teda v odvolacom konaní zostal úplne nečinný.\n51. Správny súd pri posúdení veci vrátane aplikácie ustanovení infozákona na skutkový stav v danej\nveci vychádzal z premís, ktoré tvorí predovšetkým ustálená judikatúra najvyšších súdnych autorít,\nv zmysle ktorej platí, že „fikcia rozhodnutia nastáva až vtedy, keď je povinná osoba v zákonnej lehote\nnečinná“ (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2Sži/5/2011 zo 16.11.2011). „Účelom zavedenia inštitútu\nfiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 ZSPI nebolo „legalizovať“ nečinnosť povinných\nosôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona, ale poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so\nžiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácií.“ (R 37/2003). „Fikcia rozhodnutia predstavuje\nreálnu neexistenciu rozhodnutia a s prihliadnutím na účel zákona sa má aplikovať táto možnosť iba\npotiaľ, pokiaľ nebolo vo veci vydané meritórne, hoci aj oneskorené rozhodnutie, pričom lehotou na\nposúdenie časového faktoru v tomto prípade je potrebné považovať dobu, do ktorej je podaná žaloba\nna súde ... účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je včasné podanie informácie, nie\nvydávanie fiktívnych rozhodnutí...“ (uznesenie NS SR sp. zn. 5Sži/21, 22, 23/2012 zo dňa 28.03.2013),\nkeďže „...fiktívne rozhodnutie v konaní podľa zákona o slobode informácií má svoje opodstatnenie pre\nochranu práv žiadateľa na informácie len dovtedy, dokiaľ nedošlo k faktickému vydaniu rozhodnutia vo\nveci. Takéto fakticky vydané rozhodnutie má totiž prednosť pred fiktívnym rozhodnutím, je aktom výkonu\nverejnej správy spôsobilým ovplyvniť práva a právom chránené záujmy žiadateľa. Účelom zákona o\nslobode informácií je totiž nielen to, aby bola žiadosť o ich sprístupnenie vybavená v čo najkratšom čase,\nale v prvom rade, aby bola vybavená...“ (rozsudok NS SR sp. zn. 5Sži/21/2013 z 21.11.2013).\n\n52. Aplikujúc uvedené na prejednávanú vec, správny súd dospel k záveru, že oneskorená reakcia\nžalovaného na infožiadosť žalobcu, teda jej vybavenie ako celku až po uplynutí zákonom stanovenej\nlehoty podľa § 17 ods. 1 infozákona, by sama osebe nemohla mať za následok vydanie fiktívneho\nprvostupňového rozhodnutia. Tou skutočnosťou, ktorá zakladá vznik fiktívneho prvostupňového\nrozhodnutia v danej veci, je však to, že žalovaný vydané rozhodnutie z 24.03.2021 nedoručil žalobcovi\nspôsobom predpokladaným zákonom v § 24 ods. 1, § 25 ods. 1 Správneho poriadku do vlastných rúk,\na to ani listinne, ani spôsobom podľa § 25a Správneho poriadku, do elektronickej schránky v zmysle\nzákona o e-Governmente, čím odignoroval svoju povinnosť konať a rozhodovať výlučne na základe\nzákona, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a v súlade s ním (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky), tak, aby boli zachované práva účastníkov konania dozvedieť sa o výsledku konania v súlade\nso zákonom a následne aj využiť možnosť sa proti nemu brániť opravným prostriedkom, ktorý žiadateľovi\npriznáva infozákon (§ 19 ods. 1).\n53. Vydané rozhodnutie bolo doručované obyčajnou e-mailovou poštou, navyše\nna e-mailovú\nadresu, ktorej užívateľ nie je z hľadiska priraditeľnosti k osobe žalobcu overiteľný, a teda nie je zrejmé,\nkomu žalovaný vydané rozhodnutie vlastne doručoval. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že email bol zaslaný na adresu s doménou gmail.com, ktorá nie je ani totožná s e-mailovou adresou, z ktorej\nv priebehu administratívneho konania komunikoval žalobca so žalovaným. Správny súd v tejto súvislosti\npoukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 8Sžik/1/2020 z 27.01.2021, v ktorom NS SR vyslovil záver (bod\n51. a nasl.), že „Povinná osoba ako správny orgán predchádza vydávaniu fiktívneho rozhodnutia, ktoré\nsa označuje za nezákonné rozhodnutie, najmä dôsledným dodržiavaním zásady legality podľa § 3 ods.\n1 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n\"SP\") - povinnosť postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a § 32 ods. 1 až 3 SP,\npodľa ktorého správne orgány sú povinné zistiť presne a úplne skutočný stav veci, a za tým účelom\nsi obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Fiktívnemu rozhodnutiu správny orgán predchádza aj\ndôslednou aplikáciou § 46 SP pojednávajúcom o konformite rozhodnutia správneho orgánu v súlade so\nzákonmi a ostatnými právnymi predpismi a jeho vydaní príslušným orgánom, ako aj povinnosti podľa\n§ 47 ods. 1 až 3 SP uvádzať formálne a obsahové náležitosti pri vydávaných rozhodnutiach (výrok,\nodôvodnenie a poučenie)...Kasačný súd poukazuje na to, že ,,povinný subjekt musí o odmietnutí (de\nfacto o nevyhovení ) žiadosti vydať správne rozhodnutie, s poukazom na ust. § 18 ods. 2 zákona č.\n211/2000 Z.z., ktoré by malo obsahovať všetky náležitosti rozhodnutia v zmysle ust. § 46, resp. 47\nSprávneho poriadku s odkazom na ust. § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. Nezriedka sa však stáva, že\npovinný subjekt namiesto vydania rozhodnutia odmietne žiadosť neformálnym oznámením (napríklad\nlistom) o tom, že informáciu z určitého dôvodu alebo i bez odôvodnenia neposkytne. Tým potom vzniká\notázka, akým spôsobom na takéto neformálne oznámenie sa pozerať, či je ho možné považovať za\nformálne vadné správne rozhodnutie v materiálnom zmysle, alebo či k rozhodnutiu v takýchto prípadoch\nvôbec nedošlo...Podľa názoru kasačného súdu, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nejde o\nrozhodnutie v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. v spojení s § 47 Správneho poriadku, ak\npovinná osoba oznámi žiadateľovi elektronickou poštou ( emailom ), ako tomu bolo v predmetnom\nprípade ( príp. telefonicky ), že mu informácie nesprístupní a prípadne aj uvedie dôvody nesprístupnenia\ninformácii. Rozhodnutie sa totiž vyznačuje tým, že je obsiahnuté na listine. V takomto prípade sa táto\nodpoveď neberie do úvahy a predpokladá sa, že povinná osoba nevydala písomné rozhodnutie ( § 18\nods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. ), v dôsledku čoho po uplynutí zákonnej lehoty vzniká fikcia zamietavého\nrozhodnutia ( § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. ).“\n54. Rovnako správny súd v obdobnej veci v rozsudku sp. zn. BA-2S/27/2021 zo dňa 22.10.2024\n(body 36., 37.) vyslovil záver, že „Požiadavka písomnej formy rozhodnutia v žiadnom prípade nie\nje splnená doručením rozhodnutia elektronickou poštou, napríklad ako súčasť e-mailu, napr. ak je\nrozhodnutie pripojené ako príloha e-mailu vo forme scanu podpísaného rozhodnutia vo formáte\npdf tak, ako to bolo v prejednávanej veci. Za neformálne rozhodnutie o nesprístupnení informácií\nvšak nemožno považovať akt povinnej osoby, ktorý spočíva v oznámení nesprístupnenia informácií\nelektronickou poštou. Požiadavka na písomnú formu vyhotovenia rozhodnutia vyplýva zo zásady\npísomnosti správneho konania. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na právny názor Najvyššieho\nsúdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 8Sžik/1/2020, v zmysle ktorého „...Nejde o rozhodnutie v zmysle\n§ 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. v spojení s § 47 správneho poriadku, ak povinná osoba oznámi\nžiadateľovi elektronickou poštou (emailom), ako tomu bolo v predmetnom prípade (príp. telefonicky),\nže mu informácie nesprístupní a prípadne aj uvedie dôvody nesprístupnenia informácii. Rozhodnutie sa\n\ntotiž vyznačuje tým, že je obsiahnuté na listine. V takomto prípade sa táto odpoveď neberie do úvahy\na predpokladá sa, že povinná osoba nevydala písomné rozhodnutie (§ 18 ods. 2 zákona č. 211/2000\nZ. z.), v dôsledku čoho po uplynutí zákonnej lehoty vzniká fikcia zamietavého rozhodnutia ( § 18 ods.\n3 zákona č. 211/2000 Z. z.)“. Pre úplnosť správny súd dodáva, že argumentácia žalovaného o tom,\nže nebol nečinný, neobstojí. Postup žalovaného spočívajúci v zaslaní dvoch e-mailových oznámení zo\ndňa 26.11.2020 a zo dňa 04.01.2021, postrádajúcich tzv. formálne znaky rozhodnutia, ako aj odňatie\nmožnosti žalobcovi na dvojinštančný postup pri vybavení jeho žiadosti, od začiatku trpel vadami a\nnemožno ho považovať za „činnosť“ žalovaného. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na uznesenie\nNajvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/23/2023 zo dňa 12.1.2023, v ktorom najvyšší správny súd\nkonštatoval, že „...Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon\nalebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môže spočívať aj v tom, že na miesto rozhodnutia\nsprávny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví len listom alebo informáciou, prípadne\nzáznamom v spise...“.\n55. Rozhodnutie žalovaného, doručované v rozpore s ustanoveniami Správneho poriadku, tak nemožno\npovažovať za doručené účinným spôsobom, s regulárnymi právnymi konsekvenciami, ktoré z doručenia\n(ako zásadného procesného inštitútu, s ktorým je spojené napríklad i podávanie opravných prostriedkov\nči právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia) vyplývajú. Následkom absencie účinného doručenia\nvydaného rozhodnutia v danej veci je potom nečinnosť na strane žalovaného a vznik prvostupňového\nfiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 infozákona.\n56. Správny súd ďalej konštatuje, že v danej veci boli splnené tiež zákonné podmienky na vydanie\ndruhostupňového fiktívneho rozhodnutia podľa § 19 ods. 3 infozákona. Predmetné ustanovenie totiž\npredpokladá podanie opravného prostriedku proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu a absenciu\nvydania rozhodnutia o ňom správnym orgánom v zákonnej lehote. Žalovaný, ktorý odvolanie žalobcu\nproti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu preukázateľne obdržal dňa 14.04.2021, bol povinný sa\nním zaoberať, resp. postupovať podľa § 19 ods. 3 infozákona a do 15 dní od doručenia odvolania\nvydať rozhodnutie v druhostupňovom konaní, čo však neurobil. Navyše nereagoval ani na dopyt žalobcu\nohľadom stavu konania a v odvolacom konaní tak zostal úplne nečinný, teda svojím nekonaním privodil\nprávny následok v podobe nastúpenia fikcie vydania rozhodnutia.\n57. Správny súd rezultuje, že po komplexnom posúdení veci prijal záver, že v konaní\no\ninfožiadosti žalobcu došlo k vydaniu fiktívnych rozhodnutí, nakoľko boli splnené podmienky\n§\n18 ods. 3, § 19 ods. 3 infozákona. Žalovaný zostal v konaní nečinný, ako to pre vydanie fiktívneho\nrozhodnutia vyžadujú označené ustanovenia infozákona, a infožiadosť žalobcu nevybavil. Správny\nsúd poukazuje na to, že fiktívne rozhodnutia sú už zo svojej podstaty nepreskúmateľné, keďže im\nchýbajú akékoľvek náležitosti vyžadované ustanovením § 47 ods. 1 Správneho poriadku, teda aj\nodôvodnenie, z ktorého by bolo možné zistiť dôvody nevyhovenia infožiadosti, ktoré zistenie je podstatné\nz hľadiska uplatňovania ďalších práv žiadateľa. V tomto smere sa správny súd stotožňuje s názorom\nNS SR vo veci sp. zn. 3Sži/3/2011 zo dňa 03.05.2011, podľa ktorého „Nezákonnosť postupu správneho\norgánu ... spočívala v tom, že účastník správneho konania, teda žiadateľ o poskytnutie požadovaných\ninformácií mal právo, aby správny orgán, pokiaľ jeho žiadosti nemienil vyhovieť, rozhodol rozhodnutím\ntak, ako to ustanovil zákonodarca v právnej norme § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ktoré\nby obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku, z ktorého odôvodnenia by\nsa žiadateľ mohol dozvedieť dôvody, pre ktoré jeho žiadosti nebolo vyhovené. Odvolací súd sa v\ncelom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že účelom ustanovenia inštitútu fiktívneho\nrozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií nebolo legalizovať nečinnosť povinných\nosôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona, ale jeho účelom bolo práve naopak poskytnúť\nochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu v prípade jej nečinnosti. Pokiaľ žalovaný\npreskúmavaným rozhodnutím na takúto nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu\nneprihliadol, je potrebné takéto rozhodnutie považovať za nezákonné. Fiktívne rozhodnutie je už svojou\npovahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods.2, písm.d) O.s.p. Žiadateľ podľa\nzákona o slobode informácií, aj pokiaľ správny orgán jeho žiadosti nemienil vyhovieť, mal právo na\nvydanie rozhodnutia, ktoré by bolo riadne odôvodnené a súčasne mal právo podať proti nemu opravný\nprostriedok, obhajujúc dôvodnosť svojej žiadosti a súčasne napadnúť dôvody, pre ktoré správny orgán\nprvého stupňa jeho žiadosti nevyhovel.“\n\n58. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že došlo\nk\nnaplneniu žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, žalovaným vydané fiktívne rozhodnutia\n(prvostupňové fiktívne rozhodnutie obecného úradu a druhostupňové fiktívne rozhodnutie starostu\nobce ako odvolacieho orgánu) je potrebné zrušiť, s poukazom na ich nepreskúmateľnosť pre\nnezrozumiteľnosť i pre nedostatok dôvodov, a vec vrátiť na ďalšie konanie žalovanému, ktorý je viazaný\nprávnym názorom správneho súdu a je povinný opätovne sa zaoberať infožiadosťou žalobcu a vybaviť\nju postupom v súlade s infozákonom.\n59. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v\nďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym\nnázorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo\nopatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom\nrozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP).\n60. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\n61. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442\nSSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty\nnemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}