Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/170/2021 1021201026 15. 05. 2026 JUDr. Michaela Machová, Ph.D. ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201026.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY BA-6S/170/2021
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej, v právnej veci žalobcu: Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, so sídlom Dlhé Lúky 1, 919 35 Hrnčiarovce nad Parnou, IČO: 00 738 263, proti žalovanému: Slovenská inovačná a energetická agentúra, so sídlom Bajkalská 27, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2021/EŠIF/8137-2 zo dňa 19.04.2021, takto rozhodol: BA-6S/170/2021
I. Správny súd rozhodnutie Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry č. 2021/EŠIF/8137-2 zo dňa 19.04.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: BA-6S/170/2021
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia 1. Na základe výzvy (č. OPKZP-PO4-SC431-2018-48) na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku predložil žalobca žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku č. NFP310040U774 (ďalej len „žiadosť“), ktorú následne v zmysle výzvy žalovaného č. 2019/EŠIF/18030-9 doplnil dňa 02.08.2019. Žiadosťou žalobca požiadal o poskytnutie nenávratného
finančného príspevku (ďalej aj ako „NFP“) vo výške 2 641 799,33 Eur na realizáciu projektu: „Modernizácia administratívnych budov Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou“. 2. Žalovaný (Slovenská inovačná a energetická agentúra) ako sprostredkovateľský orgán pre operačný program kvalita životného prostredia, konajúci v mene a na účet riadiaceho orgánu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky v medziach splnomocnenia obsiahnutého v Zmluve o výkone časti úloh riadiaceho orgánu sprostredkovateľským orgánom z 21.04.2015, vydal rozhodnutie o neschválení žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku č. 2020/EŠIF/28566-2, elektronicky podpísané žalovaným a doručené žalobcovi 16.12.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 19 ods. 9 písm. a) zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len „zákon o príspevku z EŠIF“), t. j. z dôvodu, že žiadateľ nesplnil niektorú z podmienok poskytnutia príspevku. Žalovaný dospel v prvostupňovom rozhodnutí k záveru, že žiadosť podľa jej obsahu (vrátane príloh) nesplnila podmienky poskytnutia príspevku: č. 9 podmienka oprávnenosti aktivít projektu a č. 13 podmienka splnenia kritérií pre výber projektov. 3. V prvostupňovom rozhodnutí žalovaný uviedol k vylučujúcemu hodnotiacemu kritériu 1.1 Súlad projektu s intervenčnou stratégiou operačného programu, že v rámci tohto projektu nie sú opatrenia na úsporu energie v budove navrhnuté nad rámec splnenia minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, keďže žiadosť o stavebné povolenie bola podaná stavebnému úradu dňa 20.11.2017 a deklaruje splnenie hornej hranice energetickej triedy B pre budovu B4. Uviedol, že pre projekty so žiadosťou o vydanie stavebného povolenia s termínom po 31.12.2015 je minimálnou požiadavkou pre globálny ukazovateľ horná hranica energetickej triedy Al a splnenie minimálnej požiadavky sa preukazuje podľa § 4 ods. 1 zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov v relevantnom znení (ďalej len „zákon o energetickej hospodárnosti budov“). Dodal, že spracovateľ projektového energetického hodnotenia nesprávne zatriedil objekt podľa primárnej energie do energetickej triedy Al, pretože podľa projektového energetického hodnotenia dosiahla budova hodnotu 90,66 kWh/(m2.a), čo ju zatrieďuje do energetickej triedy B (v zmysle vyhlášky č. 364/2012 Z. z. Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „vyhláška č. 364/2012 Z. z.“). 4. Ďalej v prvostupňovom rozhodnutí žalovaný uviedol, že žiadosti nebol pridelený maximálny počet bodov v rámci odborného hodnotenia v kritériách: 1.2 Príspevok projektu k príslušnému špecifickému cieľu operačného programu (10 z 15 bodov) – hodnota Value for Money je 1,8293 EUR/kWh/rok a spadá do kategórie „stredná miera príspevku"; 1.3 Relevancia projektu k RIÚS/SURM/NUS (2 zo 4 bodov) - projekt je relevantný k sektorovým stratégiám pre Trnavský kraj v rámci oblasti podpory OP KŽP, ale nie je realizovaný na území okresu, ktorý je zaradený do zoznamu najmenej rozvinutých okresov; 2.1 Vhodnosť a prepojenosť navrhovaných aktivít projektu vo vzťahu k východiskovej situácii a k stanoveným cieľom a výsledkom projektu (0 zo 6 bodov) - prostredníctvom realizácie hlavných aktivít projektu nie je možné očakávať dosiahnutie deklarovanej cieľovej hodnoty merateľných ukazovateľov, hodnota kľúčového merateľného ukazovateľa PO689 Zníženie potreby energie vo verejných budovách bola korigovaná na základe údajov uvedených v projektovom hodnotení budovy na hodnotu 1 182 669,8038 kWh/rok; 2.3 Vhodnosť a uskutočniteľnosť aktivít projektu z hľadiska navrhovaných postupov (0 zo 6 bodov) - primárna energia budovy B4 vychádza do energetickej triedy B; 3.1 Kapacita žiadateľa na riadenie projektu (1 z 3 bodov) - žiadateľ nemá dostatočné zabezpečenie podpornej aktivity riadenia projektu personálnymi kapacitami z hľadiska ich počtu, kvalifikovanosti a skúseností s riadením porovnateľných projektov. Na základe uvedených skutočností bolo v procese odborného hodnotenia konštatované nesplnenie minimálnej hranice pri bodovaných hodnotiacich kritériách, ktorá predstavuje 60 % z maximálneho počtu bodov bodovaných hodnotiacich kritérií (zodpovedá 30 bodom a žiadosť v rámci odborného hodnotenia získala 29 bodov), čo znamená nesplnenie podmienok poskytnutia príspevku definovaných výzvou, konkrétne podmienok splnenia kritérií pre výber projektov - hodnotiacich kritérií. 5. Na podklade žalobcom podaného odvolania rozhodol v odvolacom konaní žalovaný rozhodnutím č. 2021/EŠIF/8137-2 zo dňa 19.04.2021, doručeným žalobcovi toho istého dňa (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“ a spolu s prvostupňovým rozhodnutím aj ako „napadnuté rozhodnutia“), ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie v súlade s § 23 ods. 2 zákona o príspevku z EŠIF. Žalovaný vo vzťahu k hodnotiacemu kritériu 1.1 konštatoval, že v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov (s poukazom na vyhlášku č. 364/2012 Z. z., v Prílohe č. 3, v časti „Poznámky", pod písm. y) obnovená budova musí byť nízkoenergetická, ultranízkoenergetická alebo s takmer nulovou potrebou energie. Dodal, že pre projekty so žiadosťou o vydanie stavebného povolenia s termínom po 31.12.2015 (stavebné povolenie bolo žiadateľom na príslušný stavebný úrad podané dňa 20.11.2017) je minimálnou požiadavkou pre globálny ukazovateľ horná hranica energetickej triedy Al. Uviedol, že žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí správne posúdil budovu ako kategóriu budovy - administratívna budova, pričom podľa projektového energetického hodnotenia primárna energia predstavuje 90,66 kWh/m2.rok, ktorá je pre objekt SO-02 zatriedená do energetickej triedy „B", avšak zo strany spracovateľa projektového energetického hodnotenia došlo k nesprávnemu zatriedeniu objektu podľa primárnej energie do energetickej triedy „A1“. 6. K bodom 2.1 a 2.3 žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že nakoľko žiadateľ nesprávne vyplnil "celkovú podlahovú plochu budovy" vo výpočte, došlo k zmene hodnoty kľúčového Merateľného ukazovateľa P0689 - Zníženie potreby energie vo verejných budovách. Uviedol tiež, že hodnota ukazovateľa bola korigovaná na základe údajov uvedených v projektovom hodnotení budovy z 1 228 316,1000 kWh/rok na hodnotu 1 182 669,8038 kWh/rok. Mal za to, že z dôvodu tak výraznej korekcie nie je možné uvážiť, že k inému výsledku Merateľného ukazovateľa P0689 - Zníženie potreby energie vo verejných budovách - došlo len v rámci zaokrúhľovania. K bodu 3.1 ďalej žalovaný uviedol, že nakoľko žiadateľ nepreukázal dostatočné skúsenosti s obdobnými/porovnateľnými projektami, nemá dostatočné zabezpečenie podpornej aktivity - riadenie projektu personálnymi kapacitami z hľadiska ich počtu, kvalifikovanosti a skúseností s riadením porovnateľných projektov a zároveň nepreukázal dostatočné skúsenosti s obdobnými/porovnateľnými projektami spolufinancovanými z fondov EÚ alebo iných verejných zdrojov. Záverom skonštatoval, že aj po preskúmaní odvolania dospel k záveru o správnosti prvostupňového rozhodnutia. II. Správna žaloba 7. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.06.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 18.06.2021, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutých rozhodnutí. 8. Ako prvé poukázal v žalobe na formálne nedostatky napadnutých rozhodnutí spočívajúce v absencii dátumu vydania prvostupňového rozhodnutia v zmysle § 19 ods. 10 zákona o príspevku z EŠIF a v nesprávnej formulácii znenia poučenia o opravnom prostriedku v napadnutom rozhodnutí, ktoré opomína kompletné informácie pre účastníka konania o možnosti preskúmania súdom (s poukazom na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/2/2012 z 16.10.2012 treba v poučení uviesť aj to, na ktorý orgán a v akej lehote možno podať opravný prostriedok, ako aj vecne a miestne príslušný súd). 9. Ďalej žalobca namietal, že projektové energetické hodnotenie bolo spracované a posudzované pre budovy ako administratívne budovy (B3) v zmysle kategorizácie budov, nie na budovy škôl a školských zariadení (B4), aj žiadosť bola podaná na projekt modernizácie administratívnych budov, avšak žalovaný v procese hodnotenia vylučujúcich kritérií (v hodnotiacom kritériu v bode 1.1 v napadnutých rozhodnutiach) v súvislosti s požiadavkami na energetickú hospodárnosť budov nesprávne posudzoval budovu ako budovu škôl a školských zariadení (kategórie budovy B4). Na uvedené žalobca upozornil aj v odvolaní, k čomu žalovaný uviedol, že správne posúdil budovu ako kategóriu budovy - administratívna budova, avšak podľa žalobcu to nekorešponduje so znením odôvodnenia rozhodnutia, teda uvedenú vadu nekonvalidoval žalovaný ani v napadnutom rozhodnutí. Dodal, že zatriedenie budovy do správnej kategórie v rámci energetickej certifikácie je zásadným momentom pre ďalšie posúdenie a zatriedenie do triedy energetickej hospodárnosti budovy podľa globálneho ukazovateľa - primárna energia v kWh/(m 2.a). 10. Zároveň k hodnotiacemu kritériu v bode 1.1 v napadnutých rozhodnutiach, v rámci ktorého žalovaný budovu zatriedil do energetickej triedy B oproti spracovateľom uvedenému zatriedeniu do energetickej triedy A1, žalobca uviedol, že z odborného vyjadrenia zhotoviteľa projektovej dokumentácie z 30.04.2021 vyplýva, že opatrenia na úsporu energie v budove sú navrhnuté nad rámec splnenie
minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov podľa všeobecne záväzných právnych predpisov platných v čase podávania žiadostí, ktorým náleží hodnota globálneho ukazovateľa/primárnej energie 90,66 kWh/m2.a, čo zatrieďuje budovu do energetickej triedy A1. Podľa žalobcu žalovaný retroaktívne použil na zatriedenie energetickej hospodárnosti budovy predpis, ktorý nadobudol účinnosť až po podaní žiadosti, najmä vyhlášku č. 35/2020 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 364/2012 Z. z., platnú a účinnú od 10.03.2020 (ďalej len „vyhláška č. 35/2020 Z. z.“). V zmysle vyhlášky č. 364/2012 Z. z. v znení účinnom do 09.03.2020 pre administratívne budovy, pri ktorých sa nehodnotí potreba energie na chladenie a vetranie, patrí pre primárnu energiu 90,66 kWh/m2.rok zatriedenie do energetickej triedy A1. Doplnil, že žiadosť bola predložená 21.06.2019, pričom žiadosť o stavebné povolenie bola podaná stavebnému úradu 20.11.2017 s účelom zníženia energetickej náročnosti stavebných konštrukcií objektov a dosiahnutia energetickej úspory zaradením objektov do energetickej triedy A1. 11. Žalobca tiež uviedol, že v rámci výzvy sú oprávnenými projektami len také projekty, v ktorých sú opatrenia na úsporu energie v budove navrhnuté nad rámec splnenia minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov podľa všeobecne záväzných právnych predpisov; pre projekty so žiadosťou o vydanie stavebného povolenia s termínom po 31.12.2015 je minimálnou požiadavkou pre globálny ukazovateľ horná hranica energetickej triedy A1, pričom splnenie minimálnej požiadavky sa preukazuje podľa zákona o energetickej hospodárnosti budov. Preto mal žalobca za to, že pre správne posúdenie problematiky nie je možné postupovať retroaktívne a v prípade ním deklarovaného stanoviska pre zaradenie do energetickej triedy Al je právne relevantná právna úprava vyhlášky č. 364/2012 Z. z. v znení účinnom do 09.03.2020. Na základe uvedených skutočností sa žalobca domnieval, že zo strany žalovaného došlo k neprávnemu posúdeniu stavu veci a spracovateľ projektového energetického hodnotenia zatriedil objekt podľa primárnej energie do energetickej triedy Al správne. Zároveň namietal, že ani z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ani napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ktorým právnym predpisom z hľadiska časovej účinnosti sa žalovaný riadil, keď opakovane zatriedil objekt do energetickej triedy B, na základe čoho projekt nedosiahol požadovanú úsporu spotreby energie, čo predstavuje nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí. 12. Žalobca sa tiež nestotožnil s prideleným počtom bodov v rámci odborného hodnotenia v bodovaných hodnotiacich kritériách 2.1. Vhodnosť a prepojenosť navrhovaných aktivít projektu vo vzťahu k východiskovej situácii a k stanoveným cieľom a výsledkom projektu a 2.3 Vhodnosť a uskutočniteľnosť aktivít projektu z hľadiska navrhovaných postupov, v ktorých žiadosť dosiahla hodnotenie 0 zo 6 bodov. Namietal, že v danej časti odôvodnenie napadnutých rozhodnutí nemožno považovať za dostačujúce, nakoľko neobsahuje informáciu, na základe prepočtu ktorých údajov, uvedených v projektovom hodnotení budovy bola hodnota kľúčového merateľného ukazovateľa PO689 Zníženie potreby energie vo verejných budovách korigovaná ani úvahy, ktoré viedli k udeleniu hodnotenia v počte bodov 0 pre dané kritérium. Opätovne upozornil na nesprávne zatriedenie budovy s odkazom na argumentáciu ku kritériu 1.1 Súlad projektu s intervenčnou stratégiou operačného programu. III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania 13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 27.10.2021 zotrval na svojom napadnutom rozhodnutí, argumentáciu z neho zopakoval, doplnil a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K námietke žalobcu o absencii dátumu vydania prvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že v prípade, ak sa rozhodnutie vydáva elektronicky, čo bol tento prípad, pripojenie kvalifikovanej elektronickej časovej pečiatky nahrádza dátum vydania rozhodnutia s poukazom na § 23 ods. 1 prvá veta zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), bod 33. a bod 34., čl. 3 nariadenia č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES, ako aj na § 19 ods. 10 zákona o príspevku z EŠIF v znení s účinnom od 15.06.2021, a preto nie je možné súhlasiť s názorom žalobcu, že rozhodnutie neobsahovalo dátum. Nestotožnil sa ani s námietkou o nesprávnej formulácii poučenia v napadnutom rozhodnutí, pretože mal za to, že napadnuté rozhodnutie obsahovalo poučenie v súlade s § 19 ods. 12 zákona o príspevku z EŠIF, a to že rozhodnutie je preskúmateľné súdom. 14. Ďalej žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že v procese hodnotenia vylučujúcich kritérií v súvislosti s požiadavkami na energetickú hospodárnosť budov nesprávne posudzoval budovu ako
budovu škôl a školských zariadení a uviedol, že v hodnotiacom hárku je pri kritériu 1.1 posúdené, že realizácia projektu sa týka verejných budov, ktoré sa nachádzajú na území jednej obce a spadajú do kategórie uvedenej v § 3 ods. 5, písm. c) a d) zákona o energetickej hospodárnosti budov administratívna budova pre budovu B4 a administratívna budova pre budovu B5, z čoho jasne vyplýva, že budovy špecifikované v žiadosti žalobcu boli posudzované ako administratívne budovy. 15. K námietke nesprávneho zatriedenia objektu podľa primárnej energie do energetickej triedy B žalovaný uviedol, že s poukazom na prílohu č. 3 v časti poznámky pod písm. y) vyhlášky č. 364/2012 Z. z. sa energetické triedy v prípade, ak sa neposudzuje v mieste spotreby „nútené vetranie a chladenie“, čo je aj prípad žiadosti žalobcu, v zmysle vyhlášky č. 364/2012 Z. z. posudzujú nasledovne pre hornú hranicu A1: „pôvodná hodnota triedy A1 energetickej hospodárnosti budovy mínus minimálna hodnota energetickej triedy pre potrebu energie na vetranie a chladenie krát faktor primárnej energie pre elektrinu podľa prílohy č. 2, t. j. v číselnom vyjadrení v súvislosti so žiadosťou žalobcu ako žiadateľa: 122 - (16*2,2) = 87 kWh/m2“. Uviedol, že žalobca tento výpočet v projektovom energetickom hodnotení nepredložil, neuvádzal v ňom zohľadnenie započítania miesta spotreby „nútené vetranie a chladenie", ani rozpätie energetických tried, podľa ktorých budovu zatriedil, čo viedlo zo strany žalobcu k nesprávnemu zatriedeniu uvedenej budovy SO-02 do triedy energetickej hospodárnosti budovy A1, namiesto zatriedenia do triedy B. Dodal, že nakoľko stavebné povolenie žalobcu bolo podané stavebnému úradu 20.11.2017 žalovaný musel vychádzať pri posudzovaní žiadosti žalobcu zo znenia vyhlášky č. 364/2012 Z. z. účinného v čase podania stavebného povolenia, preto nepostupoval retroaktívne. Podotkol, že žalobcom predložené dôkazy „Výpis z energetického certifikátu - podľa Vyhlášky č. 364/2012 s časovou účinnosťou od 01.01.2017 do 09.03.2020 a s časovou účinnosťou od 10.03.2020" neboli zo strany žalobcu žalovanému doložené, a preto ich žalovaný nemohol zhodnotiť v rámci konania o žiadosti žalobcu, ale ak by aj žalovaný disponoval predmetnými certifikátmi, údaje ktoré predmetné certifikáty obsahujú, nie sú postačujúce na identifikáciu, či ide o budovy SO-02 a SO-03, teda o budovy uvedené v žiadosti žalobcu. 16. K námietkami voči vyhodnoteniu kritérií č. 2.1 a 2.3 žalovaný uviedol názov a odkaz na verejne dostupný metodický dokument, ktorý upravuje spôsob stanovenia hodnoty merateľných ukazovateľov, uviedol ich výpočet s uvedením, že v napadnutom rozhodnutí síce presný postup výpočtu neuvádza, avšak tento postup je v zmysle vyššie uvedeného verejne dostupný, a preto aj žalobcovi známy, vzhľadom na čo považuje žalovaný tvrdenia žalobcu v tejto časti za neopodstatnené. 17. Žalobca v replike zo dňa 29.11.2021 zotrval na podanej žalobe a vyjadril sa k jednotlivým bodom vyjadrenia žalovaného. Zotrval na potrebe uvedenia dátumu vydania v prvostupňovom rozhodnutí ako zákonnej náležitosti rozhodnutia aj na nesprávnej formulácii poučenia o opravnom prostriedku v napadnutom rozhodnutí opomínajúcej kompletné informácie pre účastníka konania o možnosti preskúmania rozhodnutia súdom. K nesprávnemu posudzovaniu budovy ako budovy škôl a školských zariadení žalobca uviedol, že hodnotiaci hárok nie je súčasťou napadnutých rozhodnutí ani mu nebol doručovaný a v prípade, ak začlenenie budovy pod označenie „B4“ vychádzalo z označovania budov stanovených v rámci odborného hodnotenia žiadosti, a nie zo všeobecnej kategorizácie budov podľa energetickej certifikácie budov v členení, pričom súvislosť označenia s energetickou certifikáciou je viac ako zrejmá, mal konajúci orgán postupovať tak, aby vydané rozhodnutie bolo pre účastníka konania zrejmé a jednoznačné, nie zavádzajúce, s možnosťou dvojitého výkladu. K nesprávnemu zatriedeniu objektu do energetickej triedy B a k žalovaným uvedenému výpočtu energetickej triedy pre hornú hranicu A1 žalobca uviedol, že zhotoviteľ projektovej dokumentácie uviedol, že žalovaný v príklade výpočtu nesprávne použil faktor primárnej energie 2,2. Uvedený faktor primárnej energie je použiteľný pri nútenom vetraní a chladení, ak energetickým nosičom je elektrina (príloha č. 2 k vyhláške 364/2012 Z. z.). Avšak v danom prípade sa jedná o nútené a prirodzené vetranie, preto bolo potrebné pri výpočte tieto skutočnosti zohľadňovať a pracovať s faktorom primárnej energie 1,1, ktorý je použiteľný pri nútenom vetraní a chladení, ak energetickým nosičom nie je elektrina (príloha č. 2 k vyhláške 364/2012 Z. z.); pri zohľadnení uvedených okolností je správne zatriedenie do triedy energetickej hospodárnosti budovy Al. Navrhol súdu obrátiť sa na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré je prevádzkovateľom informačného systému INFOREG, aby potvrdilo, že škály energetickej triedy globálneho ukazovateľa/primárnej energie pre triedu Al, administratívne budovy, 49-95 kWh/ m2 podľa vyhlášky č. 364/2012 Z. z. v tom čase platnej, sú skutočne platné a teda sú pre správne posúdenie sporu relevantné. Žalobca však zdôraznil, že v napadnutých rozhodnutiach absentujú úvahy žalovaného o zatriedení budovy do energetickej triedy B. Podľa žalobcu žalovaný vo svojom vyjadrení
sám pripustil nedostatočné odôvodnenie jeho rozhodnutí, čo sa týka absencie presného postupu výpočtu pri vyhodnotení kritérií č. 2.1 a 2.3. Dodal, že verejná dostupnosť materiálov upravujúcich presný postup spôsobu stanovenia hodnoty merateľných ukazovateľov nezakladá oprávnenie na skratkovité odôvodnenie vydaného rozhodnutia bez uvedenia konkrétnych hodnôt, výpočtov a postupov žalovaného, aj z tohto dôvodu považoval napadnuté rozhodnutia za nepreskúmateľné. 18. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril v odpovedi z 21.02.2025 v tom zmysle, že s tvrdeniami žalobcu uvádzanými v replike nesúhlasí a trvá na svojom vyjadrení k žalobe. IV. Relevantná právna úprava 19. Podľa prechodného ustanovenia § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v platnom a účinnom znení, „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“. 20. Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“), „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“. 21. Podľa § 135 ods. 1 SSP, „Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“. 22. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.“ 23. Podľa § 19 ods. 9 zákona o príspevku z EŠIF, „Poskytovateľ rozhodne o neschválení žiadosti, ak a) žiadateľ nesplnil niektorú z podmienok poskytnutia príspevku alebo b) nie je možné žiadosť schváliť z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov určených vo výzve.“ 24. Podľa § 19 ods. 10 zákona o príspevku z EŠIF, „Písomné rozhodnutie o žiadosti obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie žiadosti, ktorá bola predmetom konania. Rozhodnutie musí mať odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu, neobsahuje odtlačok úradnej pečiatky a podpis, ale je poskytovateľom autorizované podľa osobitného predpisu.“ 25. Podľa § 19 ods. 12 zákona o príspevku z EŠIF, „Poučenie o opravnom prostriedku obsahuje údaj, či možno proti rozhodnutiu o žiadosti podať opravný prostriedok, v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno opravný prostriedok podať. Poučenie o opravnom prostriedku obsahuje aj údaj, že rozhodnutie o žiadosti možno preskúmať súdom.“ 26. Podľa § 4 ods. 1 zákona o energetickej hospodárnosti budov, minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov, „Nová budova musí spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť. Technické parametre minimálnych požiadaviek vyplývajú z technických predpisov a z technických noriem. Ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov musí spĺňať aj existujúca budova po uskutočnení jej významnej obnovy.“ 27. Podľa § 5 ods. 3 vyhlášky č. 364/2012 Z. z., „Minimálnou požiadavkou na energetickú hospodárnosť nových budov postavených po 31. decembri 2015 je horná hranica energetickej triedy A1 pre globálny ukazovateľ; významne obnovovaná budova musí túto požiadavku splniť, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné.“ 28. Podľa vyhlášky č. 364/2012 Z. z., v prílohe č. 3, v časti „Poznámky", pod písm. y), „Ak predmetom hodnotenia energetickej hospodárnosti nie je potreba energie na chladenie a nútené vetranie, hraničné hodnoty škály energetických tried globálneho ukazovateľa sa určia podľa § 4 ods. 8 a ods. 10 so zohľadnením súčinu hraničnej hodnoty ukazovateľa pre miesto spotreby energie na chladenie a nútené vetranie a faktora primárnej energie pre elektrinu podľa prílohy č. 2.“
29. Podľa vyhlášky č. 364/2012 Z. z., v prílohe č. 3, tab. F. Škála energetických tried globálneho ukazovateľa - primárna energia v kWh/(m 2. a): Globálny ukazovateľ – primárna energia Kategórie budov Triedy energetickej hospodárnosti budovy A0 A1 B C D E F G rodinné domy <54 55-108 109-216 217-324 325-432 433-540 541-648 > 648 bytové domy < 32 33-63 64-126 127-189 190-252 253-315 316-378 > 378 administratívne budovy < 61 62-122 123-255 256-383 384-511 512-639 640-766 >766 budovy škôl a školských zariadení < 34 35-68 69-136 137-204 205-272 273-340 341-408 >408 budovy nemocníc
< 98 99-197 198-393 394-590 591-786 787-982 983-1179 > 1179 budovy hotelov a reštaurácií < 82 83-164 165-328 329-492 493-656 657-820 821-984 > 984 športové haly a iné budovy určené na šport <46 47-92 93-181 182-272 273-362 363-453 454-543 > 543 budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby < 107 108-213 214-425 426-638 639-850 851-1062 851-1275 > 1275 V. Právne posúdenie veci správnym súdom 30. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 1S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025 bola vec náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 10S správneho súdu. 31. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou v súlade s § 49 ods. 1 SSP, obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti
rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok vec prejednal dňa 15.05.2026 na pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 32. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preskúmať napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov, pričom spornou otázkou bolo, či bola žalovaným správne posúdená a odôvodnená energetická hospodárnosť budov pre správne kategorizované budovy, či boli dostatočne odôvodnené bodované hodnotiace kritériá, v ktorých mal žalobca znížený počet bodov, ako aj či došlo k takým vadám vo formálnych nedostatkoch napadnutých rozhodnutí, ktoré by mali za následok ich nezákonnosť. 33. Súd sa ako prvé zaoberal podmienkami konania, a teda otázkou prípustnosti súdneho prieskumu v prípade napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa neschválenia žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (t. j. rozhodnutia o schválení/neschválení žiadosti podľa § 19 zákona o príspevku z EŠIF). Vychádzajúc z textu § 19 ods. 12 zákona o príspevku z EŠIF (v ktorom je výslovne uvedená možnosť preskúmania rozhodnutia o žiadosti súdom), ako aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (pozri uznesenie sp. zn. 1Sfk/112/2022 z 29.10.2024), mal správny súd za ustálené, že súdny prieskum ohľadom rozhodnutí o schválení/neschválení žiadosti je v správnom súdnom konaní v zmysle § 19 prípustný. 34. Žalobca namietal, že žalovaný v procese hodnotenia vylučujúcich kritérií v súvislosti s požiadavkami na energetickú hospodárnosť budov nesprávne posudzoval budovu ako budovu škôl a školských zariadení (kategórie budovy B4), pričom zatriedenie budovy do správnej kategórie v rámci energetickej certifikácie je zásadným momentom pre ďalšie posúdenie a zatriedenie do triedy energetickej hospodárnosti budovy podľa globálneho ukazovateľa - primárna energie. Zároveň k hodnotiacemu kritériu v bode 1.1 v napadnutých rozhodnutiach, v rámci ktorého žalovaný budovu zatriedil do energetickej triedy B oproti spracovateľom uvedenému zatriedeniu do energetickej triedy A1, žalobca namietal, že opatrenia na úsporu energie v budove sú navrhnuté nad rámec splnenia minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov podľa všeobecne záväzných právnych predpisov platných v čase podávania žiadostí, ktorým náleží hodnota globálneho ukazovateľa/primárnej energie 90,66 kWh/m2.rok, čo zatrieďuje budovu do energetickej triedy A1. Ďalej že žalovaný retroaktívne použil na zatriedenie energetickej hospodárnosti budovy predpis, ktorý nadobudol účinnosť až po podaní žiadosti, najmä vyhlášku č. 35/2020 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 364/2012 Z. z., platnú a účinnú od 10.03.2020. Tiež namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí v tom, že nie je z nich zrejmé, ktorým právnym predpisom z hľadiska časovej účinnosti sa žalovaný riadil, keď opakovane zatriedil objekt do energetickej triedy B, na základe čoho projekt nedosiahol požadovanú úsporu spotreby energie. 35. Správny súd sa stotožnil so žalobnou námietkou, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých predpisov, ktorých ich príloh a v akej časovej účinnosti zatriedil žalovaný budovu do energetickej triedy B. Podľa projektového energetického hodnotenia primárna energia budovy predstavuje 90,66 kWh/m2.rok, čo žalovaný nerozporoval, a čo v zmysle vyhlášky č. 364/2012 Z. z., prílohy č. 3 tabuľky F [škála energetických tried globálneho ukazovateľa – primárna energia v kWh/(m2. a), pozri bod 29. tohto rozsudku] zatrieďuje administratívnu budovu do energetickej triedy A1 (rozpätie 62 – 122) a to v účinnosti vyhlášky aj do 09.03.2020 aj po 10.03.2020. Okrem toho žalovaný nekonkretizoval, ktorú tabuľku v ktorom predpise bral do úvahy pri zatrieďovaní budovy do energetickej triedy. 36. Pokiaľ žalovaný poukazoval na zatriedenie budovy podľa vyhlášky č. 364/2012 Z. z., prílohy č. 3, v časti „Poznámky“ písm. y), v ktorom je stanovené „Ak predmetom hodnotenia energetickej hospodárnosti nie je potreba energie na chladenie a nútené vetranie, hraničné hodnoty škály energetických tried globálneho ukazovateľa sa určia podľa § 4 ods. 8 a ods. 10 so zohľadnením súčinu hraničnej hodnoty ukazovateľa pre miesto spotreby energie na chladenie a nútené vetranie a faktora primárnej energie pre elektrinu podľa prílohy č. 2.“, takéto zatriedenie budovy ani jeho výpočet z uvedeného nie je automaticky zrejmý a je potrebné ho uviesť a vysvetliť. Navyše príslušný výpočet nie je v napadnutom rozhodnutí vôbec uvedený a taktiež aj zaradenie prípadného výpočtu do energetickej triedy nie je známe. Pre lepšiu zrozumiteľnosť záverov rozhodnutia by bolo tiež vhodné, aby žalovaný vysvetlil v rozhodnutí, ako posudzuje kategorizáciu daných budov, keďže používa označenie B4, čo jednak označuje kategóriu budov škôl a školských zariadení v zmysle všeobecnej kategorizácie budov
alebo či používa označenie budov z odborného hodnotenia žiadosti, kde sa pod označením B4 a B5 majú na mysli administratívne budovy (osobitne keď hodnotiaci hárok nie je súčasťou rozhodnutí). Za danej situácie správny súd konštatuje, že zo žalovaným poskytnutého odôvodnia vo vzťahu k zatriedeniu budovy do energetickej triedy B nie sú zrejmé jeho úvahy, výpočty, ani samotné zatriedenie či aplikovanie právnych predpisov a rozhodnutie je tak nepreskúmateľné. 37. Žalobca ďalej namietal nedostatočné odôvodnenie nepridelenia žiadnych bodov v rámci kritérií 2.1. (Vhodnosť a prepojenosť navrhovaných aktivít projektu vo vzťahu k východiskovej situácii a k stanoveným cieľom a výsledkom projektu) a 2.3 (Vhodnosť a uskutočniteľnosť aktivít projektu z hľadiska navrhovaných postupov), pretože vo vzťahu ku kritériu 2.1 vyhodnotenie kritérií neobsahuje informáciu, na základe prepočtu ktorých údajov, uvedených v projektovom hodnotení budovy bola hodnota kľúčového merateľného ukazovateľa PO689 (Zníženie potreby energie vo verejných budovách) korigovaná ani úvahy, ktoré viedli k udeleniu hodnotenia v počte bodov 0 pre dané kritérium, a tiež namietal vo vzťahu ku kritériu 2.3, že vychádza z nesprávneho zatriedenia budovy do energetickej triedy B s odkazom na predchádzajúcu argumentáciu. 38. Správny súd vyhodnotil aj žalobné námietky o nedostatočnom odôvodnení a chýbajúcom prepočte údajov, na základe ktorých bola korigovaná hodnota kľúčového merateľného ukazovateľa PO689 (Zníženie potreby energie vo verejných budovách) vo vzťahu k hodnoteniu kritérií 2.1 a 2.3 žalovaným, ako dôvodné. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe sám uviedol, že v napadnutých rozhodnutiach síce presný postup výpočtu neuvádza, avšak tento je v zmysle metodického dokumentu dostupného na uvedenej webovej stránke verejne dostupný, preto je aj žalobcovi známy a postup k danému prepočtu uviedol vo vyjadrení k žalobe. Uvedené odôvodnenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí nemožno považovať za dostatočné, a za dostatočné odôvodnenie rozhodnutia nemožno považovať ani existenciu verejne dostupného metodického dokumentu, ktorý dané výpočty upravuje. Naopak požiadavka na odôvodnenie rozhodnutí správnymi orgánmi je taká, aby v nich boli uvedené úvahy akým spôsobom správne orgány dospeli k jednotlivým záverom, akými predpismi sa riadili, z akých skutkových zistení vychádzali, aké výpočty urobili, pričom toto odôvodnenie musí byť zrozumiteľné, logické a ucelené, čo je aj kľúčovým prvkom spravodlivého procesu a právneho štátu. Vo vzťahu k záveru o nepridelení bodov z dôvodu, že primárna energia príslušných budov vychádza do energetickej triedy B, platí odôvodnenie ako k hodnotiacemu kritériu 1.1 vyššie (body 35., 36. rozsudku). 39. Pre úplnosť súd uvádza, že sa nestotožnil so žalobnými námietkami o formálnych nedostatkoch napadnutých rozhodnutí - absencii dátumu vydania prvostupňového rozhodnutia a nesprávnej formulácii znenia poučenia o opravnom prostriedku v napadnutom rozhodnutí, tieto nepovažoval za dôvodné ani majúce vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 40. V prípade námietky o absencii dátumu vydania prvostupňového rozhodnutia mal správny súd za to, že nejde o vadu majúcu za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Hoci § 19 ods. 10 zákona o príspevku z EŠIF medzi náležitosťami rozhodnutia uvádza aj uvedenie dátumu vydania rozhodnutia (a nie je to vypustené ani v prípade jeho vyhotovenia v elektronickej podobe) a v prvostupňovom rozhodnutí nie je výslovne uvedený dátum vydania rozhodnutia, keďže rozhodnutie bolo vydané elektronicky, bolo podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom s kvalifikovanou elektronickou časovou pečiatkou, na ktorej je uvedený dátum 16.12.2020, tento dátum možno v tomto prípade považovať za dátum jeho vydania. Po správnosti mal byť dátum vydania uvedený výslovne aj v prvostupňovom rozhodnutí, no tento je v danom prípade dohľadateľný z dokumentu o autorizácii rozhodnutia (o dni vydania rozhodnutia nebol spor medzi účastníkmi, v ten istý deň bolo rozhodnutie aj doručené žalobcovi), ktorý je jeho neoddeliteľnou súčasťou, preto súd v tomto prípade nepovažoval absenciu jeho uvedenia aj v rozhodnutí za tak závažnú vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 41. Ďalej sa súd nestotožnil s námietkou o nesprávnej formulácii poučenia v napadnutom rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutie obsahovalo poučenie, že proti nemu nie je možné podať odvolanie, že nadobúda právoplatnosť doručením žiadateľovi a že je preskúmateľné súdom. Podľa žalobcu toto poučenie opomína kompletné informácie pre účastníka konania o možnosti preskúmania tohto rozhodnutia súdom, pretože neuvádza na ktorý orgán a v akej lehote možno podať opravný prostriedok, vecne a miestne príslušný súd (s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/2/2012 z 16.10.2012). Súd uvádza, že uvedené poučenie je v súlade s § 19 ods. 12 zákona o príspevku z EŠIF, v ktorom je uvedené čo obsahuje poučenie o opravnom prostriedku, vrátane
údaju, že rozhodnutie o žiadosti možno preskúmať súdom. V tomto prípade napadnuté druhostupňové rozhodnutie bolo konečné, nebolo voči nemu možné podať odvolanie, nebolo teda čo špecifikovať ohľadom opravného prostriedku a vo vzťahu k možnosti preskúmania súdom, táto informácia v ňom bola uvedená. Žalobca podal správnu žalobu včas a na príslušný súd, nedošlo teda k jeho ujme na subjektívnych právach a žalobca vlastne ani neuviedol, čo touto námietkou sledoval, ako malo dôjsť k ujme na jeho právach. 42. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti, že rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívnoprávnu pozíciu dotknutého, ale účinnej ochrane subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná. Preto nemožno vyhovieť námietkam na uvedenie dátumu v prvostupňovom rozhodnutí či o nesprávnej formulácii poučenia, ktorých prejednanie by síce mohlo viesť k zisteniu formálneho nedostatku/rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry navrhovateľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 19. apríla 2016, sp. zn. III. ÚS 245/2016). 43. Správny súd na základe vyššie uvedeného, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť záverov žalovaného. Z uvedených dôvodov správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vrátil vec na ďalšie konanie. Zároveň súd vzhľadom na kompetencie žalovaného v rámci odvolacieho konania nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť prvostupňové rozhodnutie. 44. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude vysporiadať sa s vyššie uvedenými nedostatkami vytýkanými správnym súdom a po opätovnom posúdení veci svoje závery v rozhodnutí zrozumiteľne, jasne a logicky odôvodniť s odkazom aj na presné ustanovenia, tabuľky či prílohy právnych predpisov, z ktorých dané závery vychádzajú. 45. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v zmysle zásady úspechu v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 46. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: BA-6S/170/2021
Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.