Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/158/2021 1021200997 20. 01. 2026 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200997.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: Róbert Gašparík - mäsovýroba s.r.o., so sídlom Mikovíniho 6924/1, 917 01 Trnava, IČO: 36 282 782, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Pôdohospodárska platobná agentúra, so sídlom Hraničná 12, 821 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 210TT490029 zo dňa 31.03.2021, takto rozhodol: I. Správny súd rozhodnutie žalovaného č. 210TT490029 zo dňa 31.03.2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
zrušuje
II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný v zmysle § 17 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov“) vyhlásil výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky 2014 – 2020 (ďalej len „program rozvoja vidieka“), číslo výzvy 49/PRV/2020, zo dňa 24.08.2020 (ďalej len „výzva na predkladanie žiadostí“), a to pre opatrenie „21 – Výnimočná dočasná podpora pre poľnohospodárov a MSP, ktorí sú obzvlášť zasiahnutí krízou v dôsledku ochorenia COVID-19“ (ďalej len „Výnimočná dočasná podpora pre poľnohospodárov“). 2. Žalobca v nadväznosti na výzvu na predkladanie žiadostí predložil žalovanému žiadosť o nenávratný finančný príspevok dňa 18.09.2020 (ďalej len „žiadosť žalobcu“). Túto žiadosť v mene žalobcu podal A. B.. 3. Žalovaný listom označeným ako „Výzva na doplnenie/objasnenie žiadosti o nenávratný finančný príspevok – 49/PRV/2020“ zo dňa 24.11.2020 (ďalej len „výzva na doplnenie žiadosti žalobcu“) oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť považuje za nekompletnú. Žalovaný konštatoval, že predložená žiadosť bola podpísaná inou osobou, ako bolo uvedené v oprávnení na konanie v mene žalobcu, a že tiež nebolo predložené ku žiadosti žalobcu úradne overené splnomocnenie osoby štatutárnym orgánom žalobcu ako žiadateľa. Žalovaný preto žiadal o objasnenie.
4. Žalobca v nadväznosti na výzvu na doplnenie svojej žiadosti predložil žalovanému splnomocnenie zo dňa 02.09.2020, z ktorého vyplýva, že A. C., konateľ žalobcu, týmto splnomocnil A. B. k podaniu a podpísaniu žiadosti žalobcu, t.j. žiadosti žalobcu o nenávratný finančný príspevok v rámci výzvy na predkladanie žiadostí cez elektronickú stránku žalobcu. Zo splnomocnenia zo dňa 02.09.2020 pritom vyplývalo, že pravosť podpisu A. C. (ako štatutárneho orgánu žalobcu) na tomto splnomocnení bola osvedčená dňa 30.11.2020. 5. Žalovaný rozhodnutím č. 210TT490029 zo dňa 31.03.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v súlade s § 20 ods. 1 písm. c) zákona o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov konanie o žiadosti žalobcu zastavil. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný konštatoval, že konanie o žiadosti žalobcu zastavil z dôvodu, že žiadosť žalobcu nebola predložená riadne, keďže v súlade s podmienkami poskytnutia príspevku žiadosť žalobcu nebola podpísaná v súlade s oprávnením konať za spoločnosť, nakoľko v zmysle výzvy na predkladanie žiadostí musia byť žiadosti o nenávratný finančný príspevok podpísané štatutárnym orgánom žiadateľa (v prípade právnickej osoby v súlade s oprávnením konať za ňu) alebo osobou úradne splnomocnenou štatutárnym orgánom žiadateľa kvalifikovaným elektronickým podpisom. II. Žaloba 6. Žalobca sa žalobou zo dňa 11.06.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa, domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie ako aj priznania práva na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 7. Napadnuté rozhodnutie bolo nezákonné, pretože bolo nepreskúmateľné pre absolútny nedostatok jeho odôvodnenia, v ktorom sa žalovaný vôbec nevysporiadal s doplnením žiadosti žalobcu. Napadnuté rozhodnutie taktiež vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to nesprávneho právneho záveru žalovaného, že žalobca nepodal žiadosť riadne a v súlade s výzvou na predkladanie žiadostí. 8. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pokiaľ bolo možné jeho takto označenú časť vôbec za odôvodnenie považovať, pozostávalo z jedinej vety. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bolo vzhľadom na jeho zmätočnú formuláciu len s ťažkosťami možné usúdiť, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu, že žalovaný nepovažoval žiadosť žalobcu za riadne predloženú v súlade s výzvou na predkladanie žiadostí, keďže podľa žalovaného nebola podpísaná osobou splnomocnenou štatutárnym orgánom žiadateľa. Tento záver žalovaného ale nebol správny. 9. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bolo nepreskúmateľné a arbitrárne. Neumožňovalo vôbec zistiť, akými právnymi úvahami sa žalovaný riadil a z akých skutkových okolností tieto právne úvahy vychádzali. Náležité zistenie skutkového stavu a predovšetkým právne úvahy žalovaného z hľadiska ich zákonnosti v dôsledku toho nemohli byť podrobené súdnemu prieskumu. 10. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia sa žalobca mohol len domnievať, prečo žalovaný, napriek doplneniu jeho žiadosti, túto vyhodnotil spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí. Dôvodom zastavenia konania v zmysle odôvodnenia napadnutého rozhodnutia mala byť skutočnosť, že žalovaný nepovažoval za preukázané, že žiadosť žalobcu podpísala na tento úkon riadne splnomocnená osoba. S týmto záverom žalovaného však v žiadnom prípade nebolo možné súhlasiť. V tejto súvislosti bolo možné poukázať na tú skutočnosť, že súčasťou doplnenia žiadosti žalobcu bola aj úradne overená plná moc, ktorou A. C. ako štatutárny orgán žalobcu splnomocnil A. B. na podanie žiadosti v mene žalobcu. Táto plná moc bola A. B. udelená už dňa 02.09.2020 a ten tak bol oprávnený podať žiadosť v mene žalobcu. To, že toto splnomocnenie nebolo doložené už pri podaní žiadosti žalobcu, predstavovalo odstrániteľný nedostatok žiadosti, ktorý žalobca odstránil dodatočným doložením úradne osvedčenej plnej moci. Tomu, že nedoloženie plnej moci spolu so žiadosťou bolo možné napraviť jej dodatočným zaslaním, ostatne nasvedčovala aj výzva žalovaného adresovaná žalobcovi. V tejto výzve žalovaný vyzýval žalobcu na objasnenie otázky, prečo žiadosť za žalobcu podpisoval A. B.. Pokiaľ by podľa žalovaného nedoloženie plnej moci spolu so žiadosťou predstavovalo neodstrániteľnú prekážku pre ďalšie konanie, nevyzýval by žalobcu na doplnenie a objasnenie jeho žiadosti.
11. Keďže žalobca doplnením svojej žiadosti objasnil všetky sporné skutočnosti a doplnil potrebné splnomocnenie, nesúhlasil s právnym posúdením žalovaného, podľa ktorého jeho žiadosť nebola podaná riadne.
III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.11.2021 navrhol žalobu zamietnuť konštatujúc, že s tvrdeniami žalobcu nesúhlasí a jeho argumentáciu neuznáva. 13. Žalobca v žalobe tvrdil, že v nadväznosti na výzvu na doplnenie žiadosti svoju žiadosť doplnil o chýbajúce splnomocnenie, čím priznal, že ku dňu podania svojej žiadosti k nej nebolo v zmysle vyhlásenej výzvy na predkladanie žiadostí, príručky a právnych predpisov priložené toto splnomocnenie. Žalobca si povinnosť doplniť svoju žiadosť síce splnil v stanovenej a nie zákonnej lehote, avšak žalovaný po prijatí doplnených dokumentov dôrazne preskúmal doplnenú úradne osvedčenú plnú moc vystavenú žalobcom A. B. a zistil, že dátum 30.11.2020, ktorý deklaroval legalizáciu podpisu A. B., nekorešpondoval s dátumom uzavretia výzvy na predkladanie žiadostí, ktorý nastal dňa 22.09.2020. 14. Právny úkon úradného splnomocnenia štatutárnym orgánom sa mal viazať k momentu, kedy A. B. podal predmetnú žiadosť. V zmysle znenia výzvy na doplnenie žiadosti žalobcu mal žalobca povinnosť už pri podaní svojej žiadosti predložiť zároveň aj úradne overené splnomocnenie, ktorým jeho štatutárny orgán splnomocnil A. B. na podanie žiadosti. Oficiálne vystavenie plnomocenstva bolo síce uvádzané dátumom 02.09.2020, avšak úradné osvedčenie podpisu štatutárneho orgánu žalobcu na vystavenom plnomocenstve na A. B. nastalo až dňom 30.11.2020. 15. Žalovaný umožnil žalobcovi, aby chýbajúce splnomocnenie pri podaní svojej žiadosti doložil s tým, že predpokladal, že ho asi zabudol priložiť, ak ho mal v čase podpisu svojej žiadosti už úradne overené, čo by bolo v súlade s výzvou na predkladanie žiadostí a príslušnými predpismi. V danom prípade však pri kontrole vyšlo najavo, že žalobca, resp. splnomocnenec si túto závažnú skutočnosť dal úradne overiť až po vyzvaní žalovaného na doplnenie dokladov k svojej žiadosti. Z uvedeného bolo zrejmé, že ku dňu podania žiadosti žalobcu a ani ku dňu uzavretia výzvy na predkladanie žiadostí nebol A. B. splnomocnený na podanie predmetnej žiadosti za štatutárny orgán žalobcu. Túto vadu považoval žalovaný za neodstrániteľnú s tým, že pochybnosť o pravdivosti a úplnosti vykonaného úkonu pretrvala. 16. Deklarované splnomocnenie bolo úradne osvedčené legalizáciou podpisu štatutárneho orgánu žalobcu až ku dňu 30.11.2020. Žalobca si týmto konaním nesplnil podmienku doručenia svojej žiadosti včas z toho dôvodu, že dátum obligatórneho úradného osvedčenia podpisu štatutárneho orgánu žalobcu na vystavenom splnomocnení zo dňa 30.11.2020 nespĺňal podmienku včasného doručenia najneskôr do dátumu podania samotnej žiadosti. Táto okolnosť spôsobovala priame obchádzanie bodu 1.7 ods. 3 ako aj bodu 1.7 ods. 6 výzvy na predkladanie žiadostí. 17. Žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade s § 19 ods. 10 zákona o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Napadnuté rozhodnutie pritom bolo vypracované a vydané na základe predpísaného vzoru Centrálneho koordinačného orgánu a spĺňalo všetky obligatórne náležitosti rozhodnutia ako výrok, odôvodnenie a poučenie. Podľa § 16 ods. 4 zákona o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov na poskytovanie príspevku, okrem postupu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania podľa § 41 a § 41a, sa nevzťahoval všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 15, § 24, § 25, § 27, § 47 ods. 6 a § 52 všeobecného predpisu o správnom konaní. Úloha Centrálneho koordinačného orgánu bola stanovená v § 6 zákona o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov. V jeho intenciách Centrálny koordinačný orgán vydal vzor rozhodnutia o žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, a to rozhodnutia o schválení, neschválení a zastavení konania.
18. Žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval podľa osobitného predpisu, t.j. podľa zákona o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov, a nie podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Napadnuté rozhodnutie z daného dôvodu spĺňalo po svojej obsahovej stránke a stručnosti zámer zhrnutia dôvodov, ktoré žalovaný pri jeho vydaní sledoval. 19. S tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie bolo nepreskúmateľné, nebolo možné sa stotožniť. Na podporu tohto svojho stanoviska žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/169/2017 a sp. zn. 2S/40/2017 ako aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/49/2011 a sp. zn. 2Sžf/9/2009. 20. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplývalo, že všeobecný súd nemusel dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré mali pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňovali skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasnilo skutkový a právny základ rozhodnutia, postačovalo na záver o tom, že z tohto aspektu bolo plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. 21. Z uvedených dôvodov nebolo možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie trpelo vadou nepreskúmateľnosti. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bolo zrejmé, že netrpelo nedostatkom skutkových a právnych dôvodov, keďže v súlade so zákonnou úpravou žalovaný skutkové a právne dôvody nepriznania nenávratného finančného príspevku uviedol. 22. V prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia by v opakovanom správnom konaní nemohlo dôjsť k vydaniu rozhodnutia, ktoré by bolo pre žalobcu priaznivejšie, a to vzhľadom na obsah administratívneho spisu. Zrušenie napadnutého rozhodnutia by žalobcovi pravdepodobne prinieslo len ďalšie náklady spojené so zopakovaním administratívneho konania. 23. Žalobca okrem iného nevyužil všetky dostupné právne prostriedky zjednania nápravy stavu vyvolaného napadnutým rozhodnutím. Žalobca totiž neinicioval podanie podnetu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania v zmysle § 24 zákona o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov. V tejto súvislosti bolo potrebné dodať, že v tom čase účinný zákon o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov vylučoval v § 22 ods. 7 písm. a) možnosť podania riadneho opravného prostriedku (odvolania) voči rozhodnutiu o zastavení konania. Touto špeciálnou právnou úpravou zákonodarca sledoval záujem na rýchlosti konania o žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Vzhľadom na uvedené bola žaloba podaná predčasne. 24. Skutočnosti zistené v konaní žalovaného boli správne a nepochybné. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi, a teda bolo zákonné. Nebol žiaden preukázateľný dôvod na jeho zmenu, zrušenie a vrátenie žalovanému na ďalšie konanie. IV. Replika žalobcu 25. Žalobca v replike zo dňa 29.11.2021 v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe. 26. Základnou spornou otázkou bolo to, či bola žiadosť žalobcu podaná riadne alebo jej podanie sprevádzali také nedostatky, ktoré neboli zo strany žalobcu ani dodatočne odstránené doplnením žiadosti, a ktoré predstavovali dôvod na zastavenie konania o žiadosti žalobcu. Dôvodom pre zastavenie konania o žiadosti žalobcu v zmysle vyjadrenia žalovaného mala byť skutočnosť, že podpis A. C. na plnej moci, ktorou splnomocnil A. B. na podanie žiadosti, bol notársky osvedčený až po podaní tejto žiadosti. Uvedená skutočnosť pritom podľa žalovaného preukazovala, že A. B. nebol v čase podania žiadosti vôbec splnomocnený A. C. na tento úkon. 27. Pokiaľ mal žalovaný v úmysle postupovať pri posudzovaní žiadosti žalobcu striktne formálne tak, ako tomu bolo v prípade žalobcu, žalobca poukázal na zmätočnú a nejednoznačnú formuláciu bodu 1.7 ods. 6 výzvy na predkladanie žiadostí. Formulácia „osoba úradne splnomocnená štatutárnym orgánom žiadateľa kvalifikovaným elektronickým podpisom“ bola totiž nejasná a nezrozumiteľná, pričom z nej
nevyplýval záver žalovaného, že podpis na plnej moci, ktorou osoba oprávnená konať v mene žiadateľa splnomocňuje na podanie žiadosti tretiu osobu, musí byť overený ešte pred podaním tejto žiadosti. Naopak, z tejto formulácie pri striktne gramatickom výklade vyplývalo, že splnomocnenec konajúci za žiadateľa, by mal byť splnomocnený úradne, a teda ad absurdum by mu mal niektorý z orgánov štátnej správy udeliť plnú moc za štatutárneho zástupcu žiadateľa a k tomu by k udeleniu plnej moci malo dôjsť ešte aj kvalifikovaným elektronickým podpisom. Toto ustanovenie tak v žiadnom prípade nevylučovalo možnosť dodatočného osvedčenia podpisu na plnej moci, ktorú žiadateľ udelil tretej osobe na podanie svojej žiadosti. Posledná veta bodu 1.7 ods. 6 výzvy na predkladanie žiadostí navyše celkom jednoznačne umožňovala, aby osoba konajúca v mene žiadateľa preukázala svoje oprávnenie aj iným dokladom, než len „úradne udelenou plnou mocou“, pričom jedinou podmienkou na tento „iný naskenovaný doklad“ bolo to, že mal preukazovať oprávnenie danej osoby konať v mene žiadateľa. Keďže absentovala akákoľvek bližšia špecifikácia tohto dokladu, bolo možné usudzovať, že takýmto dokladom mohla byť aj písomne udelená plná moc podpísaná splnomocniteľom, a to bez úradného overenia jeho podpisu. Touto žalobca disponoval už v čase podania svojej žiadosti. 28. Žalobca nerozporoval, že nedopatrením z jeho strany došlo k podaniu žiadosti bez priloženej plnej moci, na čo vo svojom vyjadrení poukazoval aj žalovaný. Túto skutočnosť žalobca včas napravil, pričom dodatočné doloženie plnej moci s úradne osvedčeným podpisom konateľa žalobcu nebolo v konaní sporné. Skutočnosť, že A. B. bol splnomocnený na podanie žiadosti už v čase jej podania, bola z doloženej plnej moci zrejmá. Dňa 30.11.2020 A. C. svoj podpis na plnej moci pred notárkou len uznal za vlastný, pričom táto plná moc bola podpísaná už dňa 02.09.2020. Konštatovanie žalovaného, že A. B. nebol ku dňu uzavretia výzvy na predkladanie ponúk žalobcom splnomocnený na podanie žiadosti, bolo zavádzajúce. Naopak, A. B. v čase podania žiadosti bol preukázateľne osobou riadne splnomocnenou na tento úkon. Dodatočné notárske osvedčenie podpisu splnomocniteľa len vyvrátilo akékoľvek prípadné pochybnosti o pravosti tohto podpisu a oprávnenia A. B. podať žiadosť v mene žalobcu. 29. Zo skutočnosti, že žalovaný vyzval žalobcu na doplnenie jeho žiadosti o chýbajúcu plnú moc, vyplývalo, že tento nedostatok bol aj zo strany žalovaného vnímaný ako odstrániteľný a nebol považovaný za dôvod na automatické zastavenie konania o žiadosti žalobcu. 30. Žalovaný vo vzťahu k žalobcom namietanej absencii odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukázal na § 16 ods. 4 zákona o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktorý vylučoval subsidiárnu pôsobnosť správneho poriadku. Žalobca si bol pri podávaní správnej žaloby tejto skutočnosti plne vedomý a z tohto dôvodu v nej ani neodkazoval na ustanovenia správneho poriadku upravujúce všeobecné náležitosti rozhodnutia vrátane jeho odôvodnenia. 31. Podľa § 19 ods. 10 a § 20 ods. 3 zákona o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov malo aj rozhodnutie o zastavení konania obsahovať odôvodnenie. Toto odôvodnenie mohlo byť jednoduchšie a menej vyčerpávajúce v porovnaní s odôvodnením vyžadovaným podľa správneho poriadku. Odôvodnenie však aj v tomto prípade muselo minimálne plniť svoju základnú funkciu, a teda zrozumiteľne vysvetliť, akými právnymi úvahami sa riadil orgán, ktorý dané rozhodnutie vydal. V predmetnej právnej veci však, ako už bolo v žalobe namietané, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nebolo zrejmé ani len to, či sa žalovaný pri svojom rozhodovaní zaoberal dodatočne doloženou plnou mocou alebo vychádzal len z podanej žiadosti. Zrozumiteľné vysvetlenie, akými úvahami sa žalovaný pri rozhodovaní o zastavení konania o žiadosti žalobcu riadil, bolo obsiahnuté až vo vyjadrení žalovaného. V. Duplika žalovaného 32. Žalovaný v duplike zo dňa 30.10.2023 zotrval na svojom vyjadrení k žalobe, a teda na stanovisku, že žaloba nebola dôvodná. 33. Z výzvy na predkladanie žiadostí jasne vyplývalo, že ak žiadosť o nenávratný finančný príspevok nepodáva žiadateľ, tak potom na tento úkon musela byť tretia osoba splnomocnená s úradne overeným podpisom splnomocniteľa/kvalifikovaným elektronickým podpisom. Ak to takto stanovila výzva na predkladanie žiadostí, nebolo možné rozporovať účel, prečo tomu tak bolo.
34. Vo vzťahu k poslednej vete bodu 1.7 ods. 6 výzvy na predkladanie žiadostí bolo možné uviesť, že táto sa vzťahovala na odlišné úkony ako na podanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok, a to napríklad na odpoveď na výzvu na objasnenie pochybností alebo podanie odvolania voči rozhodnutiu. Z tohto dôvodu žalovaný vyvrátil žalobcovu premisu o údajnej absencii bližšej špecifikácie dokladu uvádzanú v jeho vyjadrení. 35. Vo vyjadrení žalobcu bolo plne zakotvené uznanie jeho pochybenia. Žalobca ani dodatočne nevedel žalovanému preukázať, že by v čase podania žiadosti o nenávratný finančný príspevok tretia osoba disponovala úradne osvedčeným podpisom štatutárneho orgánu žalobcu na plnej moci, ktorá ani len nebola k žiadosti žalobcu priložená. Žalovaný následne odmietol uznať plnú moc, na ktorej bol podpis legalizovaný až v čase po doručení výzvy na doplnenie žiadosti žalobcu. Pravidlá a podmienky vzťahujúce sa na proces poskytnutia nenávratného finančného príspevku možno vyznievali príliš formalisticky, ale platili pre všetkých žiadateľov rovnako. 36. Žalovaný žalobcovi nevedel preukázať, že by ten v čase podania jeho žiadosti nedisponoval vystavenou plnou mocou na tretiu osobu, ale čo žalobcovi preukázané bolo, bolo to, že v čase podania jeho žiadosti tretia osoba nedisponovala plnou mocou s úradne osvedčeným podpisom štatutárneho orgánu žalobcu. Vzhľadom k uvedenému nedostatku sa konanie o žiadosti žalobcu zastavilo podľa § 20 ods. 1 písm. c) zákona o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov. 37. Napadnuté rozhodnutie spĺňalo náležitosti predpísané zákonom o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov ako aj judikatúrou všeobecných súdov. Z daného titulu bolo potrebné odmietnuť tvrdenie žalobcu, že prípadné zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie by mohlo viesť k pre žalobcu priaznivejšiemu výsledku. Obsah administratívneho spisu totiž v skutočnosti naozaj odôvodňoval zastavenie konania tak, ako to po celý čas uvádzal žalovaný. VI. Konanie na správnom súde 38. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“) Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/158/2021 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená senátu 6S správneho súdu a je vedená na tomto súde pod sp. zn. BA-1S/158/2021. 39. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.01.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). VII. Relevantná právna úprava 40. Podľa § 16 ods. 4 zákona o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov, na poskytovanie príspevku okrem postupu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania podľa § 41 a 41a sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 15, § 24, § 25, § 27, § 47 ods. 6 a § 52 všeobecného predpisu o správnom konaní. 41. Podľa § 19 ods. 10 zákona o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov, písomné rozhodnutie o žiadosti obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie žiadosti, ktorá bola predmetom konania. Rozhodnutie musí mať odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie
vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu, neobsahuje odtlačok úradnej pečiatky a podpis, ale je poskytovateľom autorizované podľa osobitného predpisu. 42. Podľa § 20 ods. 1 písm. c) zákona o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov, poskytovateľ konanie zastaví, ak žiadateľ nepredložil žiadosť riadne, včas a vo forme určenej poskytovateľom. 43. Podľa § 20 ods. 1 písm. d) zákona o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov, poskytovateľ konanie zastaví, ak sú pochybnosti o pravdivosti alebo úplnosti žiadosti a žiadateľ tieto pochybnosti neodstránil v určenej lehote. 44. Podľa § 22 ods. 7 písm. a) zákona o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov, odvolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu o zastavení konania. 45. Podľa § 24 ods. 1 zákona o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov, rozhodnutie podľa tohto zákona, ktoré je právoplatné, môže štatutárny orgán poskytovateľa z vlastného podnetu alebo podnetu žiadateľa preskúmať mimo odvolacieho konania. VIII. Právne posúdenie veci správnym súdom 46. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zastavil konanie vo veci žiadosti žalobcu o poskytnutie nenávratného finančného príspevku nadväzujúcej na výzvu na predkladanie žiadostí. Úlohou správneho súdu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či žalovaný pri vydaní tohto rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Samotné žalobné námietky, presnejšie miera ich konkrétnosti a zdôvodnenia, pritom determinovali mieru a detailnosť odpovede správneho súdu na tieto námietky. 47. Správny súd v nadväznosti na žalobné námietky pristúpil v prvom rade k posúdeniu preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, keďže len preskúmateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy je spravidla spôsobilé byť predmetom ďalšieho hodnotenia z hľadiska jeho tvrdenej nezákonnosti a vád administratívneho konania. Skôr, ako by správny súd pristúpil k vlastnému posúdeniu preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, pripomína, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je preskúmateľné, ak je zrozumiteľné a ak obsahuje dostatok dôvodov. Naopak, ak je rozhodnutie orgánu verejnej správy nezrozumiteľné alebo neobsahuje dostatok dôvodov, je rozhodnutím nepreskúmateľným. Rozhodnutie orgánu verejnej správy je teda nepreskúmateľné buď pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov s tým, že nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť spravidla predchádza nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, pretože nezrozumiteľnosť neumožňuje určiť ani to, o čom a ako orgán verejnej správy rozhodol. 48. O nezrozumiteľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy spravidla pôjde vtedy, ak je rozpor medzi výrokom a odôvodnením, ak nemožno rozpoznať, ako vôbec orgán verejnej správy vo veci rozhodol, t.j. v prípade nezrozumiteľnosti prejavu vôle orgánu verejnej správy, alebo ak je výrok zmätočný z dôvodu jeho vnútornej rozporuplnosti. Rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť nezrozumiteľné aj vtedy, ak nie je nezrozumiteľnosťou postihnutý samotný výrok, ale jeho odôvodnenie. 49. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy pre nedostatok dôvodov môže mať, podobne ako nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy pre nezrozumiteľnosť, rôzne podoby. Rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ak nie je zrejmé, z akých skutkových záverov orgán verejnej správy vychádzal, alebo ak nie je zrejmé, na základe akých podkladov rozhodnutia dospel orgán verejnej správy k ním konštatovaným skutkovým záverom a akými úvahami sa riadil pri hodnotení podkladov. Z tohto hľadiska spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy v rozhodnutí neuvedie podklady rozhodnutia, z ktorých odvodil skutkové závery. Rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov aj vtedy, ak orgán verejnej správy nevysvetlil, prečo
uprednostnil podklady svedčiace o určitom skutkovom závere na úkor podkladov svedčiacich o odlišnom skutkovom závere. 50. Pri posudzovaní preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy samozrejme nemožno opomenúť, že eventuálne nedostatky jeho odôvodnenia nie je možné zhojiť doplnením dôvodov, či zrozumiteľnejším formulovaním dôvodov predmetného individuálneho správneho aktu v správnom súdnom konaní. Pre správny súd posudzujúci zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je právne relevantná len argumentácia uvedená v rozhodnutí orgánu verejnej správy (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svk/24/2023 zo dňa 14.12.2023, ods. 32). Inými slovami, písomné vyjadrenie orgánu verejnej správy ako žalovaného v správnom súdnom konaní nenahrádza odôvodnenie jeho rozhodnutia vo veci (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/9/2017 zo dňa 30.05.2018, ods. 32). Nedostatky odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy teda nie je možné konvalidovať vyjadreniami orgánu verejnej správy ako žalovaného v správnom súdnom konaní (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Szak/5/2017 zo dňa 22.05.2017). 51. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné v intenciách žalobných námietok posúdiť preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. 52. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalovaný výzvou na predkladanie žiadostí vyzval na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z programu rozvoja vidieka pre opatrenie „Výnimočná dočasná podpora pre poľnohospodárov“. V nadväznosti na túto výzvu žalobca predložil žalovanému svoju žiadosť, ktorá ale bola v mene žalobcu podaná inou osobou. Následne žalovaný vyzval žalobcu na doplnenie jeho žiadosti, resp. na objasnenie určitých okolností. V reakcii na túto výzvu žalobca predložil žalovanému splnomocnenie udelené A. B., z ktorého vyplýva, že je zo dňa 02.09.2020, a že pravosť podpisu A. C. (ako štatutárneho orgánu žalobcu) na tomto splnomocnení bola osvedčená dňa 30.11.2020. Následne žalovaný napadnutým rozhodnutím konanie o žiadosti žalobcu zastavil. 53. Správny súd z napadnutého rozhodnutia zistil, že jeho časť označená ako odôvodnenie obsahuje nasledovný text: „Platobná agentúra ako poskytovateľ príspevku z EPFRV v rámci konania o žiadosti: ? zastavil v súlade s § 20 ods. 1 písm. c) zákona o príspevku z EŠIF konanie o žiadosti z dôvodu, že žiadosť nebola predložená o riadne, keďže v súlade s podmienkami poskytnutia príspevku žiadosť nebola podpísaná v súlade s oprávnením konať za spoločnosť, nakoľko v zmysle výzvy na predkladanie žiadostí č. 49/PRV/2020 musia byť žiadosti o nenávratný finančný príspevok podpísané štatutárnym orgánom žiadateľa (v prípade právnickej osoby v súlade s oprávnením konať za ňu) alebo osobou úradne splnomocnenou štatutárnym orgánom žiadateľa kvalifikovaným elektronickým podpisom.“ 54. Správny súd tak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistil, že ho tvorí iba jedno súvetie, v ktorom žalovaný konštatoval, že konanie zastavil, pretože žiadosť nebola predložená riadne, keďže nebola podpísaná v súlade s oprávnením konať za spoločnosť, a že v zmysle výzvy na predkladanie žiadostí musia byť žiadosti o nenávratný finančný príspevok podpísané štatutárnym orgánom žiadateľa (v prípade právnickej osoby v súlade s oprávnením konať za ňu) alebo osobou úradne splnomocnenou štatutárnym orgánom žiadateľa kvalifikovaným elektronickým podpisom. Správny súd pritom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia taktiež zistil, že žalovaný v ňom nijako nepopísal priebeh administratívneho konania, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané. Žalovaný sa teda v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijako nezmienil o výzve na doplnenie žiadosti žalobcu a ani o tom, či žalobca na túto výzvu reagoval a ak áno, akým spôsobom na túto výzvu žalobca reagoval. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani nijako neuviedol svoje úvahy, ktorými sa riadil pri hodnotení predloženého splnomocnenia zo dňa 02.09.2020 udeleného A. C. ako štatutárnym orgánom žalobcu A. B..
55. Sumarizujúc doposiaľ uvedené možno konštatovať, že v zmysle odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný zastavil konanie o žiadosti žalobcu, pretože žiadosť nebola podpísaná v súlade s oprávnením konať „za spoločnosť“, a teda za žalobcu. Z obsahu administratívneho spisu je však zrejmé, že v nadväznosti na výzvu na doplnenie svojej žiadosti žalobca predložil žalovanému splnomocnenie zo dňa 02.09.2020 udelené A. C. ako štatutárnym orgánom žalobcu A. B.. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nevysvetlil, prečo žiadosť žalobcu zo dňa 18.09.2020, ktorú v mene žalobcu podal A. B., neakceptoval, keď sám v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že v zmysle výzvy na predkladanie žiadostí mohla žiadosť podpísať aj „osoba úradne splnomocnená štatutárnym orgánom žiadateľa“, ktorá skutočnosť nasvedčuje tomu, že pri podaní predmetnej žiadosti mohla žalobcu ako žiadateľa zastúpiť ním splnomocnená osoba. Napadnuté rozhodnutie je tak nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 56. Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijako nevyjadril k splnomocneniu zo dňa 02.09.2020 udelenému A. C. ako štatutárnym orgánom žalobcu A. B., ktoré mu predložil žalobca dodatočne v reakcii na jeho výzvu na doplnenie žiadosti žalobcu. Toto splnomocnenie pritom nemožno považovať za písomnosť, ktorá by v skutkových a právnych okolnostiach preskúmavanej právnej veci bola celkom zjavne bez relevancie pre rozhodnutie v tejto právnej veci. Bolo preto potrebné, aby sa k tomuto splnomocneniu žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyjadril a vysvetlil úvahy, ktorými sa riadil pri jeho hodnotení. Ak tak neurobil, zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. 57. Ak žalovaný vo vyjadrení k žalobe ako aj v duplike relatívne podrobne vysvetľuje dôvody zastavenia konania o žiadosti žalobcu, a teda dôvody, ktoré ho viedli k vydaniu napadnutého rozhodnutia, správny súd pripomína, že nemohol pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska jeho preskúmateľnosti prihliadať na eventuálne následné vyjadrenia alebo teda vyjadrenia žalovaného, ktorých materiálny obsah nebol premietnutý do samotného napadnutého rozhodnutia. Inými slovami, pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska jeho preskúmateľnosti mohol správny súd vychádzať len z obsahu samotného napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že skutočnosť, že nedostatky odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je možné konvalidovať vyjadreniami orgánu verejnej správy ako žalovaného v správnom súdnom konaní, úzko súvisí s normatívne ustanovenou relatívne krátkou lehotou, v rámci ktorej musí žalobca vymedziť žalobné námietky v rámci všeobecnej správnej žaloby. Ak by orgán verejnej správy ako žalovaný mohol dodatočne v priebehu správneho súdneho konania dopĺňať dôvody svojho rozhodnutia, mohol by potom takýmto postupom zmariť právo dotknutej fyzickej osoby alebo právnickej osoby efektívne sa domáhať ochrany svojich verejných subjektívnych práv v rámci správneho súdnictva. 58. Pokiaľ žalovaný namietal, že napadnuté rozhodnutie vydal podľa zákona o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov, a nie podľa správneho poriadku, správny súd uvádza, že táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania nijako sporná. Spor medzi účastníkmi konania nebol ani ohľadne toho, či napadnuté rozhodnutie bolo vypracované a vydané na základe predpísaného vzoru Centrálneho koordinačného orgánu. Žalobca totiž nijako nenamietal tvrdenie žalovaného, že napadnuté rozhodnutie bolo vypracované a vydané na základe predpísaného vzoru Centrálneho koordinačného orgánu. Okolnosť, že napadnuté rozhodnutie bolo „vypracované a vydané“ podľa vzoru Centrálneho koordinačného orgánu, však nijako nezbavovala žalovaného povinnosti svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. 59. V nadväznosti na poukaz žalovaného na § 16 ods. 4 a § 19 ods. 10 zákona o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov správny súd uvádza, že náležitosti rozhodnutia o žiadosti o nenávratný finančný príspevok vydaného v konaní podľa zákona o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „rozhodnutie o žiadosti o nenávratný finančný príspevok“) upravuje § 19 ods. 10 uvedeného zákona. V zmysle tejto právnej normy má rozhodnutie o žiadosti o nenávratný finančný príspevok obsahovať odôvodnenie, ktorého náležitosti ale zákon o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov nijako bližšie neupravuje. Možno však konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia o žiadosti o nenávratný finančný príspevok z povahy veci musí byť zrozumiteľné a dostatočné. Len tak môže časť rozhodnutia orgánu verejnej správy označená ako „odôvodnenie“ plniť účel, ktorému má slúžiť. Uvedeným požiadavkám ale (v zmysle už uvedeného) odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nezodpovedá.
60. Pokiaľ žalovaný vo vzťahu k nárokom na odôvodnenie jeho rozhodnutia o žiadosti o nenávratný finančný príspevok poukázal na závery prezentované v správnej súdnej praxi, konkrétne v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/169/2017 a sp. zn. 2S/40/2017, správny súd v prvom rade pripomína, že otázka preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy sa musí posudzovať v skutkových a právnych okolnostiach určitej konkrétnej právnej veci. Odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy ostatne totiž má (okrem iného) reflektovať osobitosti skutkových a právnych okolností určitej konkrétnej právnej veci. Preto je potrebné k vzťahovaniu aprobovania odôvodnenia určitého konkrétneho rozhodnutia orgánu verejnej správy v rámci správneho súdneho prieskumu na odôvodnenie iného rozhodnutia orgánu verejnej správy pristupovať skôr zdržanlivo. 61. Pokiaľ žalovaný vo vzťahu k nárokom na odôvodnenie jeho rozhodnutia o žiadosti o nenávratný finančný príspevok poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/169/2017 a sp. zn. 2S/40/2017, správny súd taktiež pripomína, že týmito rozsudkami, ktoré sú mu známe z jeho úradnej činnosti, nie je v tomto správnom súdnom konaní viazaný, keďže išlo o rozsudky vydané vo veciach žalôb subjektov odlišných od žalobcu v tejto preskúmavanej právnej veci. V konaniach, v ktorých boli vydané vyššie uvedené rozsudky Krajského súdu v Bratislave, predmetom správneho súdneho prieskumu navyše boli rozhodnutia o neschválení žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku. Tieto preskúmavané rozhodnutia o neschválení žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku obsahovali odôvodnenie odlišné od odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako to vyplýva z ich popisu v odôvodnení vyššie uvedených rozsudkov Krajského súdu v Bratislave. Inými slovami, vyššie uvedené rozsudky Krajského súdu v Bratislave sa týkali právnych vecí s odlišným skutkovým a právnym stavom. 62. V nadväznosti na poukaz žalovaného na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/169/2017 a sp. zn. 2S/40/2017 správny súd taktiež uvádza, že v aktuálnej správnej súdnej praxi sa nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy vníma ako dôvod na jeho zrušenie bez toho, aby správny súd pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia (napr. rozsudok správneho súdu sp. zn. BA-2S/253/2020 zo dňa 18.08.2025, sp. zn. TT-14S/128/2022 zo dňa 29.04.2025, sp. zn. BA-2S/304/2022 zo dňa 29.04.2025 a sp. zn. BA-6S/225/2021 zo dňa 09.04.2025). 63. V nadväznosti na poukaz žalovaného na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/169/2017 a sp. zn. 2S/40/2017 správny súd pre úplnosť uvádza, že nijako nespochybňuje, že odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy môže byť v závislosti od skutkových a právnych okolností určitej konkrétnej právnej veci aj len stručné a výnimočne aj mimoriadne stručné. Aj prípadne stručné alebo mimoriadne stručné odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy však musí byť zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené. Orgán verejnej správy pritom skutočne, ako to ostatne naznačuje vo vyjadrení k žalobe aj žalovaný, v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania. Orgán verejnej správy však v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dať odpoveď na otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, a to aj na otázky takéhoto charakteru, ktoré účastník konania síce explicitne neformuloval, ale celkom dôvodne na ne vzhľadom na skutkové a právne okolnosti určitej konkrétnej právnej veci mohol očakávať odpoveď. V preskúmavanej právnej veci pritom charakter otázky, ktorá má pre vec podstatný význam, mala otázka, či možno žiadosť žalobcu považovať za riadne podanú vzhľadom na splnomocnenie zo dňa 02.09.2020 udelené A. C. ako štatutárnym orgánom žalobcu A. B., ktoré splnomocnenie žalobca dodatočne predložil žalovanému, pričom na túto otázku žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedal žiadnu odpoveď, ktorú by bolo možné preskúmať zo strany správneho súdu. 64. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe naznačuje, že rozhodnutie orgánu verejnej správy sa nezrušuje len preto, aby sa zopakoval proces, ak zopakovanie procesu nemôže viesť k rozhodnutiu, ktoré by bolo pre žalobcu priaznivejšie, správny súd uvádza, že takýto záver skutočne vyplýva zo súdnej praxe. K aplikovaniu tohto všeobecného východiska je potrebné v rámci správneho súdnictva pristupovať samozrejme s prihliadnutím k skutkovým a právnym okolnostiam určitej konkrétnej preskúmavanej právnej veci. Predmetný záver pritom nemožno interpretovať spôsobom, ktorý by viedol k aprobovaniu rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého odôvodnenie fakticky popiera účel, ktorému má odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy slúžiť. 65. Pokiaľ žalovaný namietal predčasnosť podania žaloby z dôvodu, že žalobca nevyužil možnosť podania podnetu na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania, táto jeho námietka nebola dôvodná. Z § 24 ods. 1 zákona o príspevku z európskych štrukturálnych
a investičných fondov je totiž zrejmé, že podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia mimo odvolacieho konania je v ňom konštruovaný ako mimoriadny opravný prostriedok, t.j. ako opravný prostriedok, ktorý možno uplatniť proti právoplatnému rozhodnutiu. Uvedený záver jednoznačne vyplýva z textácie predmetnej právnej normy, podľa ktorej rozhodnutie, podľa zákona o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktoré je právoplatné, môže štatutárny orgán poskytovateľa z vlastného podnetu alebo podnetu žiadateľa preskúmať mimo odvolacieho konania. Vyčerpanie mimoriadneho opravného prostriedku však nie je podmienkou prípustnosti správnej žaloby. Podmienkou prípustnosti správnej žaloby je v intenciách § 7 písm. a) SSP vyčerpanie všetkých riadnych opravných prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný právny predpis. V preskúmavanej právnej veci pritom žalobca nemohol uplatniť riadny opravný prostriedok, t.j. odvolanie, ako to ostatne správne konštatoval aj žalovaný vo vyjadrení k žalobe. 66. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, a preto ho postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 67. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom správneho súdu vyjadreným v tomto rozsudku. Úlohou žalovaného bude opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobcu a toto rozhodnutie náležite, t.j. zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu, odôvodniť. 68. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. 69. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.