Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/87/2021 1021200595 18. 03. 2026 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200595.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Rudné bane, štátny podnik, Námestie sv. Trojice 1, 969 01 Banská Štiavnica, právne zastúpeného: JUDr. Michalom Luknárom, advokátom so sídlom Zvolenská 5/8, 949 11 Nitra, č. SAK 1774, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného ev. č. 4529/2021, č. spisu: 6251/2021-5 zo dňa 22. januára 2021 a opatrenia žalovaného ev. č. 4530/2021, č. spisu: 6251/2020-5 zo dňa 22. januára 2021 takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 30. apríla 2021 doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 03.05.2021 domáhal preskúmania listu žalovaného ev. č. 4529/2021, č. spisu: 6251/2021-5 zo dňa 22. januára 2021 (ďalej aj opatrenie I) a opatrenia žalovaného ev. č. 4530/2021, č. spisu: 6251/2020-5 zo dňa 22. januára 2021 (ďalej len opatrenie II), ktoré žiadal zrušiť (ďalej spolu aj len „napadnuté opatrenia“). Opatrením I žalovaný odpovedal žalobcovi na jeho žiadosť zo dňa 06.02.2020 o prevod správy majetku štátu – prieskumného banského diela Nová odvodňovacia štôlňa (NOŠ) v úseku pod A. B. II po ústie (0,0m) v dĺžke 5 533 m, v k. ú. C., D. – D. E. F. G., okres H. a F. G. na účely odvádzania banských vôd a k potrebám počas realizačných prác na Voznickej dedičnej štôlni. V opatrení I uviedol, že v súčasnej dobe neuvažuje o prevode správy majetku štátu, avšak nemá námietky proti predloženému účelu využitia geologického diela, ak budú dodržané nasledovné podmienky: - pri využívaní geologického diela nebude obmedzená alebo ohrozená primárna funkcia NOŠ, t.j. odvádzanie banských vôd do povrchového recipientu, - geologické dielo bude zabezpečené proti neoprávnenému vniknutiu cudzích osôb do podzemných priestorov, - zabezpečená bude nevyhnutná údržba a starostlivosť o geologické diela, - v prípade vzniku havarijných situácií v geologickom diele bude žalobca žalovaného bezodkladne informovať. Žalovaný opatrením II odpovedal na žiadosť spoločnosti Slovenská banská, spol. s r.o., so sídlom Hodruša – Hámre 388, 955 61 Hodruša – Hámre, IČO: 31 581 447 (ďalej len Slovenská banská, spol. s r.o.) zo dňa 13.05.2020, ktorou Slovenská banská, spol. s r.o., žiadala o povolenie využívania prieskumného banského diela Nová odvodňovacia štôlňa (NOŠ) v úseku od jamy MAYER II (vrátane jamy MAYER II) po horné ukončenie NOŠ a jamy Roveň v k.ú. D. – D. E. F. G., okres H. a F. G. na účely privádzania čerstvých vetrov z povrchu cez NOŠ a plnenia funkcie hlavného vťažného vetracieho diela, umiestnenia hlavného banského ventilátora v telese NOŠ, inštalácie oceľového potrubia uchyteného na konzolách v telese NOŠ, ktoré by plnilo funkciu kalovodu na odvádzanie kalu z úpravne až na miesto uloženia tohto odpadu v dobývacom priestore Banská Štiavnica (ďalej len „DP BŠ“) a odvádzanie
opotrebovaných banských vetrov z DP BŠ cez jamu Roveň na povrch. V Opatrení II žalovaný uviedol, že nemá námietky proti predloženému účelu využitia geologických diel zo strany spoločnosti Slovenská banská, spol. s r.o., ak budú dodržané podmienky: - pri využívaní geologického diela nebude obmedzená alebo ohrozená primárna funkcia NOŠ, t.j. odvádzanie banských vôd do povrchového recipientu, ani funkcia jamy Roveň a jamy MAYER II, - geologické diela budú zabezpečené proti neoprávnenému vniknutiu cudzích osôb do podzemných priestorov, - zabezpečená bude nevyhnutná údržba a starostlivosť o geologické diela, - geologické diela budú využívané bez negatívnych vplyvov na životné prostredie, - v prípade vzniku havarijných situácií v geologickom diele bude Slovenská banská, spol. s r.o. žalovaného bezodkladne informovať. 2. Žalobca v podanej žalobe namietal, že žalovaný vystupuje z pozície správcu majetku štátu (geologického banského diela NOŠ), ale žalobcovi nie je zrejmé, akým spôsobom, resp. na akom základe a akého titulu, nadobudol žalobca predmetný majetok do správy. Žalobca preto žiada správny súd o vyriešenie otázky, či geologické dielo NOŠ je majetok štátu v správe žalovaného ako predbežnej otázky. Napadnuté opatrenia priamo zasahujú do práv a právom chránených záujmov žalobcu, pretože (i) na žiadosť o zákonný postup podľa § 33 a 34 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 569/2007 Z. z.) dostal žalobca povolenie užívať časť geologického diela, t.j. nakladať s majetkom štátu zákonne nedefinovaným spôsobom a (ii) súčasne bolo umožnené inému subjektu (Slovenská banská, spol. s r.o.) užívanie inej časti tohto geologického diela, t.j. rovnako nakladať s majetkom štátu zákonne nedefinovaným spôsobom, čo by viedlo k obmedzeniu činností, ktoré žalobca v časti geologického diela zamýšľa. Žalovaný pri vydávaní napadnutých opatrení pochybil tým, že porušil ust. § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP), nakoľko neaplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 569/2007 Z. z. a porušil aj § 191 ods. 1 písm. d) SSP, keďže nie je zrejmé, na základe akého zákonného podkladu dal do bezplatného užívania, resp. umožnil bezplatné využívanie majetku štátu. Napadnuté opatrenia sú z tohto dôvodu nepreskúmateľné. 3. Žalobca poukázal na ust. § 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 278/1993 Zb. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a ust. § 33 ods. 1 zákona č. 569/2007 Z. z., výkladom ktorých dospel k záveru, že nakladať s geologickým dielom v správe štátneho orgánu možno len v súlade a spôsobom upraveným v ust. § 33 a nasl. zákona č. 569/2007 Z. z. V predmetnej právnej úprave nie je na žiadnom mieste definovaná možnosť dať geologické dielo do bezplatného užívania, resp. umožniť jeho bezplatné užívanie na základe opatrenia, v ktorom štátny orgán vyjadrí, že nemá námietky k účelu využitia pri dodržaní stanovených podmienok. Žalobca má za to, že uvedeným nezákonným postupom žalovaného došlo k nehospodárnemu nakladaniu s majetkom štátu. Žalovaný vydaním napadnutých opatrení postupoval v rozpore so zákonom č. 569/2007 Z. z., keď povolil bezplatné užívanie NOŠ a súvisiaceho geologického diela žalobcovi a spoločnosti Slovenská banská, spol. s r.o., keďže takýto postup nemá oporu v zákone. Žalovaný podľa jeho názoru porušil aj ust. § 191 ods. 1 písm. e) a g) SSP, pretože si nevyžiadal pri vydaní napadnutých opatrení vyjadrenia iných dotknutých subjektov. Žalovaný v rozpore s ust. § 3 ods. 2 a 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) neumožnil žalobcovi vyjadriť sa predtým, ako umožnil spoločnosti Slovenská banská, spol. s r.o., využívanie časti geologického diela, o ktorého prevod správy inej časti žalobca požiadal, a takéto užívanie iným subjektom bude mať vplyv na výkon činností, ktoré žalobca zamýšľa. 4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 31.08.2021, v ktorom trval na tom, že nijako nezasiahol do žiadnych práv a právom chránených záujmov žalobcu, nakoľko napadnutými opatreniami iba oznámil žiadateľom, že nemá námietky proti využívaniu geologických diel, pričom má za to, že keďže ide o odlišný účel použitia geologického diela, nebudú tým dotknuté vzájomné vzťahy, a teda ani práva žalobcu a spoločnosti Slovenská banská, spol. s r.o. Žalobca plánuje využívať geologické dielo na odvod banských vôd a spoločnosť Slovenská banská, spol. s r.o., na privádzanie vetrov z povrchu, umiestnenie hlavného ventilátora v tele NOŠ a oceľové potrubie na odvádzanie kalových vôd z úpravne, pričom podľa vyjadrenia spoločnosti Slovenská banská, spol. s r.o., uvedené použitie nijako neohrozí primárnu funkciu NOŠ, ktorou je odvádzanie banských vôd do recipientu. Žalovaný má za to, že z uvedených dôvodov nemôže dôjsť k zásahu do práv žiadneho z týchto subjektov.
5. V súvislosti s titulom nadobudnutia geologického diela NOŠ žalovaný poukazuje na to, že NOŠ bola vytvorená v 80-tych rokoch, pričom objednávateľom aj realizátorom tohto geologického diela bol štát. V zmysle čl. II ods. 1 písm. f) a ods. 3 zákona č. 453/1992 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení zákona SNR č. 197/1991 Zb., zákona SNR č. 298/1991 Zb., zákona SNR č. 494/1991 Zb., zákona SNR č. 294/1992 Zb. a zákona SNR č. 322/1992 Zb. (ďalej aj ako „zákon č. 453/1990 Zb.“), prešla doterajšia pôsobnosť vymedzená zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi zo Slovenského geologického úradu na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. V zmysle článku II ods. 3 zákona č. 453/1992 Zb. prešli s prechodom pôsobnosti na ministerstvo aj práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych a iných vzťahov, pričom podrobnosti prechodu týchto práv a povinností majú byť upravené dohodami o druhu a rozsahu preberaného majetku a záväzkov. S poukazom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že správa geologického diela NOŠ prešla na ministerstvo ex lege. Naviac, sám žalobca žiadosťou zo dňa 06.02.2020 požiadal žalovaného o prevod správy NOŠ v požadovanom úseku a metráži, pričom svoju žiadosť adresoval konkrétnemu príslušnému organizačnému útvaru žalovaného (pozn. sekcii geológie a prírodných zdrojov). Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemal pochybnosti o tom, ktorý subjekt je správcom NOŠ. 6. Žalovaný ďalej uviedol, že ustanovenia zákona č. 569/2007 Z. z., na ktoré poukazuje žalobca, upravujú iba prevod správy alebo vlastníctva geologického diela alebo geologického objektu. Napadnutými opatreniami žalovaný neprevádza správu ani vlastnícke právo ku geologickému dielu na iný subjekt, ale len vyjadruje svoj súhlas (nemal námietky) s využívaním NOŠ určitým spôsobom. Žalovaný dal obom subjektom k využitiu geologické dielo NOŠ za rovnakých podmienok a bezodplatne, nakoľko takéto využitie NOŠ prispeje k čo najefektívnejšiemu a najšetrnejšiemu využitiu prírodných zdrojov (nie je nutné budovať iné geologické dielo). V tomto prejednávanom prípade žalovaný nerozhodoval o právach a povinnostiach žalobcu, ale o tom, na aké účely bude využitý majetok štátu, a preto nejde o správne konanie, výsledkom ktorého by bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy ako individuálny správny akt, ktorým sa autoritatívne zakladajú, menia alebo rušia práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Žalovaný teda nebol povinný postupovať v súlade s ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku. V tomto prejednávanom prípade neexistuje právny nárok na prevod správy geologického diela žalobcovi a ani v prípade zrušenia napadnutých opatrení správnym súdom, by žalobca nedosiahol zlepšenie svojho postavenia. Žalobcom podaná žaloba smeruje proti opatreniam orgánu verejnej správy, ktoré nezasahujú do práv a právom chránených záujmov žalobcu, a preto je neprípustná. Z toho dôvodu žalovaný navrhol, aby ju správny súd odmietol. V prípade, ak by súd vyhodnotil, že práva žalobcu môžu byť napadnutými opatreniami dotknuté, poukázal na to, že ďalším účastníkom konania by v takom prípade mala byť spoločnosť Slovenská banská, spol. s r.o., ktorej sa týka opatrenie II. 7. Žalobca sa v reakcii na vyjadrenie žalovaného nestotožnil s interpretáciou, že v prípade napadnutých opatrení sa nejedná o opatrenia, ktorými žalovaný zasiahol do práv a právom chránených záujmov. Napadnutými opatreniami žalovaný jednoznačne zasiahol do práv, právom chránených záujmov a povinností žalobcu, keď síce nesúhlasil s prevodom správy NOŠ, ale súhlasil s bezplatným využitím NOŠ žalobcom na určitý účel, pričom zároveň súhlasil s využitím NOŠ iným subjektom, na účely, ktoré kolidujú s účelom, na ktorý žiada využívať NOŠ žalobca, ktorý bude pri vykonávaní plánovaných činností v NOŠ obmedzovaný činnosťami vykonávanými v NOŠ spoločnosťou Slovenská banská, spol. s r.o., prípadne mu bude ich vykonávanie úplne znemožnené. Odmieta tvrdenie, že nakoľko ide o odlišný účel použitia NOŠ, nebudú tým dotknuté vzájomné vzťahy. Predmetné tvrdenie nie je podložené žiadnym dôkazom a javí sa, že je založené výlučne na tvrdení spoločnosti Slovenská banská, spol. s r.o. Žalobcovi neboli doručené prílohy k vyjadreniu, čím bola obmedzená jeho možnosť adekvátne reagovať napríklad aj vo vzťahu k podrobnostiam účelu, na ktorý spoločnosť Slovenská banská spol. s r.o. plánuje NOŠ využívať. Napadnuté opatrenia nie je možné považovať za žiadny z taxatívne uvedených prípadov v § 7 ods. 1 písm. a) až h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP), keďže nenapĺňa ich základné atribúty. Žalobca trvá na tom, že napadnuté opatrenia je potrebné považovať za opatrenia v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Proti napadnutým opatreniam nemá žalobca možnosť podať opravný prostriedok a neidentifikoval žiadne iné právne prostriedky, ktoré by mu zákon poskytoval na to, aby zamedzil a odstránil zásah do jeho subjektívnych práv, okrem všeobecnej správnej žaloby podľa § 177 a nasl. SSP. K zásahu do subjektívnych práv žalobcu dochádza priamo v príčinnej súvislosti s vydanými napadnutými opatreniami.
8. Žalobca nespochybňuje skutočnosť, že žalovaný je právnym nástupcom Slovenského geologického úradu, ale namieta, že by NOŠ mala pôvodne patriť (byť majetkom v správe) Slovenskému geologickému úradu, resp. jeho právnemu predchodcovi. Slovenský geologický úrad je právnym nástupcom podniku Geologický prieskum, š.p., ale podľa informácií obsiahnutých v Záverečnej správe úlohy NOŠ Banská Štiavnica1 bola táto organizácia v pozícii dodávateľa technických prác - razenia NOŠ, ktorého investorom bol žalobca. Vychádzajúc z informácií zo Záverečnej správy úlohy NOŠ - Banská Štiavnica, nevidí žalobca dôvod, na základe ktorého by NOŠ malo patriť žalovanému (byť majetkom v správe), ako právnemu nástupcovi Slovenského geologického úradu. Žalobca v čase podania uvedenej žiadosti ešte nedisponoval potrebnými podkladmi preukazujúcimi pravdivosť týchto informácií. Žalovaný sa nevyjadruje k podstate argumentu, že podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žalovaný v opatrení I ani opatrení II neuviedol, na základe akého ustanovenia ktorého konkrétneho zákona postupoval, teda jeho konanie postráda zákonný podklad. Uvedeným nezákonným postupom došlo zároveň k nehospodárnemu nakladaniu s majetkom štátu. Ak by sme pripustili výklad, ktorý predkladá žalovaný, tak potom ide podľa žalobcu o návod, ako obchádzať platné právne predpisy a dávať majetok štátu do bezodplatného užívania komukoľvek, kto o to požiada, a to neformálnym a nepreskúmateľným listom/oznámením, v ktorom sa uvedie, že dotknutý štátny orgán, ktorý má majetok v správe, nemá voči jeho využívaniu námietky. Žalovaný vystupoval ako orgán verejnej správy v administratívnom konaní. Dôvodom, pre ktorý žalobca podal správnu žalobu proti opatreniu I a opatreniu II vydaným žalovaným nie je dosiahnutie prevodu správy NOŠ, ale odstránenie a náprava nezákonného stavu/zásahu do subjektívnych práv žalobcu. Je zrejmé, že žalovaný návrhom na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka do konania pripúšťa možnosť, že práva žalobcu mohli byť napadnutými opatreniami skutočne dotknuté a pre tento prípad žiada súd, aby pripustil vstup ďalšieho účastníka - spoločnosti Slovenská banská, spol. s r.o., do konania. Spoločnosť Slovenskú banskú, spol. s r.o., žalovaný už vo vyjadrení označuje ako „ďalšieho účastníka konania“, a to napriek tomu, že správny súd sa s touto otázkou ešte nevysporiadal. 9. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 3 ods. 1 SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 13. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 14. Pred preskúmaním veci samej je správny súd vždy povinný najskôr skúmať splnenie procesných podmienok konania vyplývajúcich z ustanovení SSP. Uvedený názor podporuje aj rozhodovacia prax kasačného súdu, ktorý napríklad v rozhodnutí sp. zn.: 7Svk/20/2025 zo dňa Bratislave 17. decembra 2025 uviedol: „Kasačný súd konštatuje, že nespôsobilosť predmetu prieskumu spôsobuje nedostatok právomoci správneho súdu ako podmienky konania. Na splnenie tejto podmienky prihliada správny súd z úradnej povinnosti aj bez námietky a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Správny súd tak mal v prvom rade skúmať, či preskúmavané rozhodnutie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Pokiaľ na právnu sféru žalobcu nemôže mať žiaden vplyv, potom ide o rozhodnutie vyňaté zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP a žaloba na jeho prieskum je neprípustná podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.“ 15. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou
enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy nemožno uplatniť. 16. Ustanovenie § 3 ods. 1 SSP definuje pojem opatrenie, pod ktorým rozumie v zásade akýkoľvek akt vydaný v rámci administratívneho konania pod podmienkou, že ním sú alebo môžu byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby. V danom prípade sa žalobca domáha preskúmania listu, v ktorom mu žalovaný oznámil, že nemá v úmysle previesť správu majetku, o ktorú žalobca žiadal, ale zároveň nemá námietky voči tomu, aby žalobca vykonával činnosti, ktoré vo vymedzenom úseku na majetku štátu v správe žalovaného zamýšľal. Žalobca v podanej žalobe a následne aj vo vyjadrení trval na tom, že nenamieta skutočnosť, že žalobca odmietol prevod správy požadovaného majetku. Namieta výlučne skutočnosť, že žalobca povolil využitie geologického diela na výkon činností, ktoré žalobca chcel vykonávať v ním vymedzenom úseku NOŠ. Inými slovami, žalobca vidí porušenie svojich práv v tom, že mu bolo umožnené na majetku v správe štátu vykonávať činnosti, ktoré sám vykonávať chcel. Žalobca v podanej žalobe ani v nasledujúcom vyjadrení zároveň nešpecifikoval žiadne konkrétne právo, ktoré malo byť dotknuté vydaním opatrenia I. Z tohto dôvodu správny súd dospel k záveru, že opatrenie I nemôže byť spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve, keďže priamo nezasahuje do práv a právom chránených záujmov žalobcu. 17. V súvislosti s opatrením II žalobca namietal porušenie procesných práv, konkrétne nemožnosť sa vyjadriť pred vydaním opatrenia II a znemožnenie vykonávať činnosti, ktoré vo vymedzenej časti NOŠ zamýšľal. Správny súd pri posúdení možného dotyku na právach žalobcu vychádzal predovšetkým z toho, že neexistuje právny nárok žalobcu na vykonávanie ním zamýšľaných činností vo vymedzenom úseku NOŠ a žalobca ani takýto právny nárok netvrdil. Podľa názoru správneho súdu potom nemôže výkonom činností iného subjektu dôjsť k obmedzeniu práv žalobcu, keďže tieto mu zo žiadneho ustanovenia, či už zákona č. 569/2007 Z. z., prípadne iných predpisov nevyplývajú. Žalovaný z tohto dôvodu tiež nemal dôvod považovať žalobcu za účastníka konania o žiadosti o povolenie na výkon činností v inej časti NOŠ spoločnosti Slovenská banská, spol. s r.o. Žalobca konštatoval, že povolenie spoločnosti Slovenská banská, spol. s r.o., vykonávať činnosti v inej časti NOŠ bude mať vplyv na výkon činností, ktoré zamýšľa, prípadne mu bude ich výkon úplne znemožnený. Toto svoje konštatovanie však nijako nekonkretizoval, a to ani v kontexte vyjadrenia žalovaného, ktorý poukazoval na rôzny charakter činností, ktoré mali v pláne vykonávať žalobca a spoločnosť Slovenská banská, spol. s r.o., na rôznych úsekoch NOŠ. Zo strany správneho súdu toto tvrdenie žalobcu preto nie je možné preskúmať. Správny súd ani v súvislosti s vydaním opatrenia II nezistil priamy zásah do žalobcových práv alebo právom chránených záujmov a z tohto dôvodu dospel k záveru, že ani v tomto prípade nejde o opatrenie v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. c) SSP. 18. Argumentácia žalobcu o nehospodárnom nakladaní s majetkom štátu, ku ktorému malo dôjsť v dôsledku napadnutých opatrení, je v tejto súvislosti bez právneho významu, pretože správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť opatrenia (§ 27 ods. 3 SSP). Okrem toho ani prípadnú nehospodárnosť nakladania s majetkom štátu nemožno považovať za dotyk na žalobcových subjektívnych právach alebo právom chránených záujmov. Záverom správny súd dodáva, že žalobcove postavenie by sa zrušením napadnutých opatrení nijako nezlepšilo. Pokiaľ jeho zámerom bolo dosiahnuť to, aby spoločnosť Slovenská banská, spol. s r.o., nemohla vykonávať činnosti uvedené v jej žiadosti zo dňa 13.05.2020, správny súd poukazuje na to, že zrušením napadnutých opatrení by sa takýto stav nedosiahol, keďže vo výsledku by ani žalobca nemal súhlas na výkon činností, ktorý mu bol udelený opatrením I. 19. V súvislosti s pochybnosťami žalobcu o titule nadobudnutia geologického diela NOŠ správny súd poukazuje na to, že v rámci konania o preskúmavaní zákonnosti napadnutých opatrení by nemohol vysloviť záver o tom, že titul nadobudnutia svedčí žalobcovi, resp. nesvedčí žalovanému ako právnemu
nástupcovi Slovenského geologického úradu. Takýto spor o právo by podľa názoru správneho súdu nebolo možné riešiť v rámci správneho súdnictva, ale v rámci všeobecného súdnictva s ohľadom na jeho súkromnoprávny charakter. Správny súd v správnom súdnom konaní až na stanovené výnimky (§ 221 ods.1, § 252 ods. 2, § 313, 325, § 337 ods. 2 a § 375 ods. 1 a 4 SSP) nemôže rozhodnúť o určovacej žalobe ([BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, FILOVÁ, Anita. § 2 [(Právo na súdnu ochranu)]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 24.)]. 20. Pokiaľ žalobca namietal, že mu neboli doručené prílohy k vyjadreniu žalovaného, správny súd konštatuje, že žalovaný k vyjadreniu nepripojil žiadne samostatné prílohy. Dokumenty uvedené vo vyjadrení k žalobe sú vymenovaním obsahu administratívneho spisu a správny súd nemá povinnosť zasielať žalobcovi ako účastníkovi súdneho konania celý administratívny spis žalovaného. 21. Na základe uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že žalobcom napadnuté opatrenia nie sú opatreniami podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, a preto sú z predmetu prieskumu v rámci správneho súdnictva vylúčené. Správny súd teda odmietol správnu žalobu z dôvodu neprípustnosti podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, pretože smeruje proti opatreniam, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. 22. Správny súd žalovanému trovy konania nepriznal napriek tomu, že žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby, keďže ju podal voči opatreniam nespadajúcim do predmetu prieskumu v správnom súdnictve. Správny súd však nezistil žiadne okolnosti, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby nahrádzal trovy konania orgánu verejnej správy (§ 168 SSP). 23. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
(§
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu na Správny súd v Bratislave. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, je žalovaným Centrum právnej pomoci.