Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/74/2021 1021200522 28. 05. 2026 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200522.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov senátu Mgr. Miroslavy Fodor a Mgr. Heleny Marcinkechovej, v právnej veci žalobcu: FERRO CORE, a. s., so sídlom Vajnorská 100/B, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 45 680 949, zastúpený: AK Antol, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 546/14, Pezinok, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica,o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100237420/2021 z 10.02.2021, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100237420/2021 z 10.02.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101532774/2020 zo 06.10.2020 a vec v r a c i a orgánu správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca si v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 2012 uplatnil nadmerný odpočet v sume 63 895,36 eur. Správca dane u žalobcu vykonal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2012, ktorá bola ukončená prerokovaním protokolu č. 9104404/5/119388/2015/FraT zo dňa 19.01.2015. Na základe daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 103751230/2016 zo dňa 18.08.2016, ktorým žalobcovi znížil nadmerný odpočet na sumu XX XXX,XX eur. Proti uvedenému rozhodnutiu sa žalobca odvolal, pričom žalovaný rozhodnutím č. 104419563/2016 zo 16.12.2016 prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Na základe správnej žaloby podanej žalobcom preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom č.k. 2S/41/2017-40 zo dňa 20.09.2017 zrušil rozhodnutie žalovaného č. 104419563/2016 zo dňa 06.12.2016 ako aj rozhodnutie správcu dane č. 103751230/2016 zo dňa 18.08.2016 a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť žalovaného Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 5Sžfk/3/2018 z 21.02.2019 zamietol. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 09.04.2019. Správca dane dňa 20.06.2019 rozhodnutím č. 357439/2019 zastavil daňové konanie vo veci vyrubenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012. Predmetné rozhodnutie správcu dane nadobudlo právoplatnosť 18.07.2019. Správca dane nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august 2012 v sume 3061,70 eur vrátil dňa 05.02.2015 na účet žalobcu, nadmerný odpočet v sume XX XXX,XX eur vrátil dňa 26.07.2019 a nadmerný odpočet v sume XX XXX,XX eur bol použitý na úhradu splatných preddavkov na dani zo závislej činnosti za rok 2014. a na úhradu nedoplatkov na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2014.
2. Výzvou zo dňa 18.08.2020 vyzval žalobca správcu dane na vydanie rozhodnutia podľa § 79 ods. 2 daňového poriadku, s poukazom na skutočnosť, že nadmerný odpočet mal byť podľa jeho názoru vyplatený dňa 25.10.2012, pričom žalovaný vykonal platbu až s výrazným omeškaním na základe pokynu Krajského súdu v Bratislave. 3. Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 101532774/2020 z 06.10.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) žalobcovej výzve na vydanie rozhodnutia podľa § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon č. 563/2009 Z.z.“ alebo „daňový poriadok“) nevyhovel a rozhodnutie o priznaní úrokov podľa § 79 ods. 2 v spojení s ods. 3 daňového poriadku nevydal, keďže dospel k záveru, že správca dane dodržal zákonnú lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu sa odvolal žalobca. Rozhodnutím č. 100237420/2021 z 10.02.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane o nepriznaní úroku žalobcovi z nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie august 2012. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že žalovaný považuje tvrdenia žalobcu o trvaní prerušenia daňovej kontroly, ktoré bolo neprimerane dlhé a nezákonné, vzhľadom na uplynutie lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov za také, ktoré nemajú vplyv na priznanie resp. nepriznanie úroku z omeškania za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom, vyjadreným v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/43/2016 zo dňa 07.12.2016, podľa ktorého zásadu neutrality by mala rešpektovať aj výška kompenzácie za zadržanie nadmerného odpočtu DPH po dobu trvania daňovej kontroly. Výška náhrady za toto zadržanie by mala zodpovedať priemernej úrokovej sadzbe, ktorú by platiteľ dosiahol pri krátkodobom vklade finančných prostriedkov vo výške zadržaného nadmerného odpočtu v peňažnom ústave. Výška náhrady zo toto zadržanie by mohla zodpovedať priemernej úrokovej sadzbe, ktorú by platiteľ dosiahol pri krátkodobom vklade finančných prostriedkov vo výške zadržaného nadmerného odpočtu vo finančnom ústave. Priznanie úrokov vo výške 10% ročne zo zadržiavanej sumy od uplynutia zákonných lehôt na vrátenie nadmerného odpočtu až do jeho vrátenia daňovému subjektu sa javí ako neprimeraná výhoda pre kontrolovaný daňový subjekt v porovnaní s inými daňovými subjektmi, u ktorých kontrola vykonaná nebola. Zúročenie zadržaných finančných prostriedkov by totiž znamenalo ich také ekonomické zhodnotenie, ktoré by v danom čase nebolo možné na bankovom trhu dosiahnuť. Z tohto pohľadu sa právna úprava výšky úroku zo zadržaného nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, účinná od 01.01.2017 (úroková sadzba 1,5% ročne) javí ako zodpovedajúca realite na bankovom trhu a odzrkadľujúca zásadu neutrality dane. Žalovaný tiež poukázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/4/2019 zo 17.04.2019, z ktorého vyplýva, že úroková sadzba 10% je neprimeraná a tiež lehota na počítanie úroku z nadmerného odpočtu na základe podaného daňového priznania bez stanovenej primeranej lehoty na výkon daňovej kontroly by bola popretá zásada ekvivalencie a efektivity a bol by obmedzený výkon práva štátu na zabezpečenie riadneho výberu daní prostredníctvom daňovej kontroly. II. Žaloba 5. Žalobca sa všeobecnou správnu žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 16.04.2021 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100237420/2021 zo dňa 10.02.2021 ako aj prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 101532774/2020 z 06.10.2020, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, ako aj priznania práva na náhradu trov konania. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a záverom tiež má za to, že rozhodnutie je v rozpore s princípom legitímnych očakávaní. 6. Zdôraznil, že počas výkonu daňovej kontroly sa viacerými sťažnosťami na nečinnosť daňového úradu domáhal, aby správca dane oznámil žalobcovi skutočnosti, ktoré je potrebné v daňovom konaní preukázať za účelom zdokladovania oprávnenosti nároku na vyplatenie nadmerného odpočet podľa podaného daňového priznania a aby daňový úrad pokračoval v kontrole keďže nekonanie správcu dane
spôsobovalo žalobcovi značné finančné ťažkosti ohrozujúce jeho ďalšiu podnikateľskú činnosť. Žalobca na akékoľvek výzvy správcu dane bezodkladne reagoval a na požiadanie predkladal všetky doklady. 7. Nezákonnosť postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august 2012 konštatoval aj Krajský súd v Bratislave rozhodnutím sp. zn. 2S/138/2014 , v ktorom súd vyslovil porušenie povinnosti daňového úradu vo vzťahu k neprimeranej dĺžke konania daňovej kontroly. Rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 103751230/2016 z 18.08.2016, potvrdeným rozhodnutím žalovaného č. 104419563/2016 zo dňa 06.12.2016, bol žalobcovi znížený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august 2012 zo sumy XX XXX,XX eur na sumu XXXXX,XX eur . Na základe správnej žaloby žalobcu boli predmetné rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov zrušené. Nadmerný odpočet za mesiac august 2012 mal byť vyplatený 25.10.2012. Žalobca má za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí o nepriznaní úroku z nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2012 nerešpektoval právny názor súdov , ktoré v skutkovo a právne identických veciach vyjadrili totožný právny názor na otázku nároku daňového subjektu na priznanie úroku z omeškania v prípade zadržiavaného nadmerného odpočtu DPH, nesprávne posúdil právny stav a na vec aplikoval nesprávne právne normy a tiež, že žalovaný porušil zásadu legitímneho očakávania a umožnil znevýhodnenie žalobcu v porovnaní s inými daňovými subjektmi. Žalobca považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Poukazuje na rozsudok SD EÚ C-107/10, ohľadom výkladu čl. 183 DPH smernice. Je v rozpore s princípmi právneho štátu, keby tým daňovým subjektom, u ktorých bola uskutočnená daňová kontrola, bol vrátený nadmerný odpočet z dôvodu výkonu daňovej kontroly neskôr bez akejkoľvek kompenzácie. Práve na tento účel slúži štátom platený úrok zo zadržiavanej sumy za obdobie odo dňa uplynutia všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu až do jeho vrátenia. Nepreskúmateľné, nejednoznačné a nezrozumiteľné je napadnuté rozhodnutie podľa názoru žalobcu, keďže žalovaný svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. Žalovaný len všeobecne poukázal na právny názor Krajského súdu v Bratislave v inom konaní. Takéto odôvodnenie rozhodnutia žalovaným je nezrozumiteľné a nedáva odpovede na žalobcom vznesené nároky. Žalobca má za to, že právna úprava obsiahnutá v § 79a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) je náhradou za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly a nie počas celej doby neoprávneného zadržiavania nadmerného odpočtu DPH. Ak by chcel zákonodarca doplnením právnej úpravy § 79a zákona o DPH docieliť vylúčenie uplatňovania úrokov podľa daňového poriadku za oneskorené vrátenie daňového odpočtu DPH aj po skončení daňovej kontroly, urobil by tak výslovne v zákone. Zákonodarca naopak náhradu podľa § 79a zákona o DPH obmedzil na obdobie trvania daňovej kontroly. Žalobca však 7 rokov čakal na vrátenie časti nadmerného odpočtu v značnej sume. Ako už bolo niekoľkokrát zdôrazňované v rozhodnutiach slovenských či európskych súdov, ak zdaniteľná osoba nemôže dočasne disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu DPH, je postihnutá hospodárskym znevýhodnením, ktoré by malo byť kompenzované zaplatením úrokov, čím je zabezpečené dodržanie zásady neutrality dane. Napokon žalobca poukázal aj na rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 10042604/2018 zo dňa 21.02.2018 vo veci ZetaPark, s. r. o., ktorej priznal úrok zo zadržiavaného odpočtu DPH aj počas doby vykonávania daňovej kontroly vo výške 10% zo sumy nadmerného odpočtu. Priznal túto sumu v čase, keď bolo v účinnosti ustanovenie § 79a zákona o DPH a daňová kontrola sa u tohto subjektu skončila pred dňom 31.12.2016 vrátane.
III. Vyjadrenie žalovaného 8. K žalobe sa podaním zo dňa 05.08.2021 vyjadril žalovaný, ktorý má za to, že žalobca nemá nárok na úrok zo zadržaného nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie august 2012, nakoľko správca dane rozhodol v lehote a vrátil daň za zdaňovacie obdobie august 2012 do 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o vyrubení dane. Pokiaľ ide o namietané legitímne očakávania, keď žalovaný priznal inému daňovému subjektu úrok zo zadržiavaného nadmerného odpočtu aj za obdobie vykonávania daňovej kontroly v čase účinnosti § 79a zákona o DPH, žalovaný uviedol, že z dôvodu rozdielnej rozhodovacej praxe správnych senátov vtedajšieho Najvyššieho súdu SR požiadal o vydanie zjednocujúceho stanoviska, ktoré je zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 6/2019. Podľa uvedeného stanoviska ustanovenie § 79a zákona o DPH je v pomere špeciality k § 79 ods. 3 daňového poriadku. Ustanovenie § 85ke vety druhej zákona o DPH v znení účinnom od 01.012017 nie je v súlade s právom EU , a to najmä uznesením Súdneho dvora
EU vo veci C 120/15 Kovozber, ktoré má aplikačnú prednosť. Žalovaný trvá na svojom názore, že prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, nebolo v rozpore s právom EU a nebola porušená zásada eurokonformného výkladu práva, obe rozhodnutia sú riadne odôvodnené a žalovaný sa riadne vysporiadal s judikatúrou Súdneho Dvora EU. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a nepriznať trovy konania. 9. Žalobca právo podať repliku k vyjadreniu žalovaného nevyužil. IV. Relevantné právne predpisy 10. Podľa čl. 7 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. 11. Podľa článku 183 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej DPH, členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia, alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré určia. Členské štáty však môžu odmietnuť preniesť alebo vrátiť rozdiel, ak výška nadmerného odpočtu predstavuje zanedbateľnú sumu. 12. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 14. Podľa § 79 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2016 ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie (§ 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Ak platiteľovi vznikne nadmerný odpočet v poslednom zdaňovacom období, v ktorom prestal byť platiteľom, nadmerný odpočet daňový úrad vráti do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru. 15. Podľa § 79 ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2016 daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak a) zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac, b) platiteľ bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, a c) platiteľ nemal v období 6 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov29b v súhrne viac ako 1 000 eur. 16. Podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2016 Ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom; ak bola časť nadmerného odpočtu vrátená podľa odseku 7, vráti daňový úrad rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške zistenej daňovým úradom a nadmerným odpočtom vráteným podľa odseku 7.
Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní. 17. Podľa § 79 ods. 2 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2016 ak nemožno daňový preplatok použiť podľa odseku 1 alebo uplatniť postup podľa odseku 9 alebo odseku 10, správca dane na žiadosť daňového subjektu preúčtuje daňový preplatok na nesplatný preddavok na daň, inak daňový preplatok vráti v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie, ak je väčší ako 5 eur; daňový preplatok na dani z príjmov a na dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitných predpisov,44 najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku. Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva. 18. Podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2016, ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej v odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku, ak jeho výška presiahne sumu 5 eur. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10%. Úrok sa priznáva za každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo jeho časť v lehote na jeho zaplatenie podľa § 55 ods. 6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7. 19. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. V. Konanie na správnom súde 20. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/74/2021, bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 8S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-5S/74/2021. 21. Žalobca vo veci označil Daňový úrad Bratislava ako ďalšieho účastníka v zmysle § 32 ods. 3 písm. c) v spojení s § 27 ods. 1 SSP. Správny súd však s Daňovým úradom Bratislava ako s ďalším účastníkom nekonal, keďže tento bol v prejednávanej veci správnym orgánom prvého stupňa, nie orgánom, ktorý vydal rozhodnutie záväzné pre žalovaného podľa § 27 ods. 1 SSP. 22. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na nariadenom pojednávaní dňa 28.05.2026. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v
administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. VI. Právne posúdenie veci správnym súdom 23. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane o nepriznaní úroku z nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2012. 24. Súd sa oboznámil z obsahom administratívneho spisu a ustálil, že zistený skutkový stav v napadnutom i prvostupňovom rozhodnutí korešponduje s obsahom administratívneho spisu a skutkový stav nebol medzi stranami sporný. Sporným medzi účastníkmi konania bolo, či má žalobca nárok na úroky z omeškania podľa § 79 ods. 2 a 3 daňového poriadku. 25. Zo žaloby vyplynulo, že žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania z nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2012, ktoré mu správca dane nepriznal s poukazom na tvrdenie, že k vráteniu nadmerného odpočtu došlo v zákonnej lehote (zrejme v časti zistenej správcom dane v lehote do 10 dní od skončenia daňovej kontroly a v časti 109 463,19 eur, o ktorú bol nadmerný odpočet správcom dane znížený, do 10 dní od zastavenia daňového konania vo veci vyrubenia dane za zdaňovacie obdobie august 2012, avšak ani túto skutočnosť správca dane v prvostupňovom rozhodnutí explicitne neuviedol). Na odvolanie žalobcu žalovaný prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil, s poukazom na názor, že priznanie náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu DPH by mohlo zodpovedať priemernej úrokovej sadzbe, ktorú by platiteľ dosiahol pri krátkodobom vklade finančných prostriedkov vo výške zadržaného nadmerného odpočtu vo finančnom ústave. Žalovaný sa teda napadnutým rozhodnutím vyjadril o predpokladanej výške náhrady, pričom potvrdil rozhodnutie o nepriznaní úrokov z omeškania žalobcovi bez ďalšej právnej argumentácie práve k úrokom z omeškania z nadmerného odpočtu, teda k postupu podľa § 79 ods. 2 a 3 daňového poriadku. 26. Nevyhnutným predpokladom prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy je riadne odôvodnenie žalobou napádaných rozhodnutí. Rozhodnutie musí vychádzať z riadne zisteného skutkového stavu, na ktorý je aplikovaný správny právny stav. Dôvody aplikácie právneho stavu na skutkový stav musí orgán verejnej správy účastníkovi správneho konania zrozumiteľne vysvetliť, pričom by mal mať na pamäti, že účastník správneho konania nemusí byť osobou práva znalou a zároveň ani štandardne nemá povinnosť byť počas administratívneho konania zastúpený advokátom. 27. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie zaťažené. Nesporne ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie (alebo ich časť) preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie alebo opatrenie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak. 28. Správny súdny poriadok [rovnako ako predtým Občiansky súdny poriadok v § 250j ods. 2 písm. d) ako aj SŘS v § 76 ods. 1 písm. a)] rozlišuje dva druhy nepreskúmateľnosti, a to a) nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a b) nepreskúmateľnoť pre nedostatok odôvodnenia. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie alebo opatrenie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu (A., B. a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 944). 29. Uvedeným nedostatkom , teda nepreskúmateľnosťou pre nedostatočné odôvodnenie trpí napadnuté rozhodnutie v prejednávanom prípade. Odôvodnenie prvostupňového orgánu (s výnimkou všeobecného odkazu [nie citácie] na § 79 ods. 3 daňového poriadku na jeho začiatku) v podstate len sumarizuje zistený skutkový stav, pričom sa v ňom nenachádza žiadna relevantná právna úprava, ktorú by správca dane na tento skutkový stav chcel aplikovať a rovnako tak sa v ňom nenachádza ani právne odôvodnenie, prečo na daný skutkový stav aplikoval práve túto právnu úpravu. Túto vadu neodstránil ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Ani žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia neposkytol relevantnú odpoveď na otázku, prečo žalobcovi nepriznal nárok na úrok podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku.
30. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak správny súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, a preto napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou správcu dane a v prípade odvolania tiež žalovaného dôsledne sa vysporiadať so všetkými tvrdeniami žalobcu, opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe je pri hodnotení preskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí a vychádzať z princípu právneho štátu (článok 1 ods. 1 Ústavy SR) a za zohľadnenia práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 Ústavy SR (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 29. 11. 2023, sp. zn. 1Sak/16/2022). Tiež bude povinnosťou správnych orgánov oboch stupňov vo svojich rozhodnutiach vysporiadať sa s prednostnou aplikáciou práva Európskej únie, v prejednávanej veci článkom 183 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, keďže prednostnú aplikáciu práva Európskej únie vo vnútroštátnom práve sú povinné realizovať aj orgány verejnej správy príslušného štátu v rámci ich právomocí (rozsudky SD EÚ vo veciach C-118/00, C-302/97, čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 7 ods. 2 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). Rovnako sa správne orgány oboch stupňov vysporiadajú s rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ týkajúcimi sa úrokov z nadmerného odpočtu v spojitosti s dodržaním zásady daňovej neutrality, zásady ekvivalencie a efektivity (uznesenie vo veci Kovozber z 21. októbra 2015, C-120/15; uznesenie vo veci Delphi Hungary Autóalkatrész Gyártó zo 17. júla 2014, C-654/13; tiež rozsudky vo veci technoRent International a i. z 12. mája 2021, C-844/19, a vo veci HUMDA z 13. októbra 2022, C-397/21; rozsudok vo veci Sole-Mizo a G. H. z 23. apríla 2020, spojené veci C-13/18 a C-126/18, predovšetkým tiež uznesenie vo veci ZSE Elektrárne z 5. októbra 2023, C-151/23). 31. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP. 32. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).