{"guid": "428a5f09-c775-4f3c-af23-4e0c36de1fea:d4960efb-ec54-427b-a769-28ade3a83fc5", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200522.3", "spisova_znacka": "BA-2S/74/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/74/2021 z 28. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 28. mája 2026, sp. zn. BA-2S/74/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200522.3", "identifikacne_cislo": "1021200522", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Jana Ondrejková", "datum_vydania": "2026-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-79.odsek-3", "nazov": "§ 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-79.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-79a", "nazov": "§ 79a zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-79a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-79a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-79", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-15", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-17", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-79a", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d4960efb-ec54-427b-a769-28ade3a83fc5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200522.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200522.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200522.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/74/2021\n1021200522\n28. 05. 2026\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2026:1021200522.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov\nsenátu Mgr. Miroslavy Fodor a Mgr. Heleny Marcinkechovej, v právnej veci žalobcu: FERRO CORE, a.\ns., so sídlom Vajnorská 100/B, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 45 680 949, zastúpený: AK Antol,\ns.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 546/14, Pezinok, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica,o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 100237420/2021 z 10.02.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100237420/2021\nz 10.02.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101532774/2020 zo 06.10.2020 a vec v r a\nc i a orgánu správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobca si v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 2012 uplatnil nadmerný odpočet\nv sume 63 895,36 eur. Správca dane u žalobcu vykonal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti\nnároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2012, ktorá bola ukončená\nprerokovaním protokolu č. 9104404/5/119388/2015/FraT zo dňa 19.01.2015. Na základe daňovej\nkontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 103751230/2016 zo dňa 18.08.2016, ktorým žalobcovi\nznížil nadmerný odpočet na sumu XX XXX,XX eur. Proti uvedenému rozhodnutiu sa žalobca odvolal,\npričom žalovaný rozhodnutím č. 104419563/2016 zo 16.12.2016 prvostupňové rozhodnutie správcu\ndane potvrdil. Na základe správnej žaloby podanej žalobcom preskúmal zákonnosť rozhodnutia\nžalovaného Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom č.k. 2S/41/2017-40 zo dňa 20.09.2017 zrušil\nrozhodnutie žalovaného č. 104419563/2016 zo dňa 06.12.2016 ako aj rozhodnutie správcu dane č.\n103751230/2016 zo dňa 18.08.2016 a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nKasačnú sťažnosť žalovaného Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 5Sžfk/3/2018 z 21.02.2019 zamietol.\nPredmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 09.04.2019. Správca dane dňa 20.06.2019 rozhodnutím\nč. 357439/2019 zastavil daňové konanie vo veci vyrubenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie august 2012. Predmetné rozhodnutie správcu dane nadobudlo právoplatnosť 18.07.2019.\nSprávca dane nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august 2012 v sume 3061,70 eur vrátil\ndňa 05.02.2015 na účet žalobcu, nadmerný odpočet v sume XX XXX,XX eur vrátil dňa 26.07.2019\na nadmerný odpočet v sume XX XXX,XX eur bol použitý na úhradu splatných preddavkov na dani zo\nzávislej činnosti za rok 2014. a na úhradu nedoplatkov na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie\nobdobie roku 2014.\n\n2. Výzvou zo dňa 18.08.2020 vyzval žalobca správcu dane na vydanie rozhodnutia podľa § 79 ods.\n2 daňového poriadku, s poukazom na skutočnosť, že nadmerný odpočet mal byť podľa jeho názoru\nvyplatený dňa 25.10.2012, pričom žalovaný vykonal platbu až s výrazným omeškaním na základe\npokynu Krajského súdu v Bratislave.\n3. Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 101532774/2020 z 06.10.2020 (ďalej aj „prvostupňové\nrozhodnutie“) žalobcovej výzve na vydanie rozhodnutia podľa § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o\nspráve daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „ zákon č. 563/2009 Z.z.“ alebo „daňový poriadok“) nevyhovel a rozhodnutie o priznaní úrokov\npodľa § 79 ods. 2 v spojení s ods. 3 daňového poriadku nevydal, keďže dospel k záveru, že správca\ndane dodržal zákonnú lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu.\n4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu sa odvolal žalobca. Rozhodnutím č. 100237420/2021\nz 10.02.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu\ndane o nepriznaní úroku žalobcovi z nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie august\n2012. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že žalovaný považuje tvrdenia žalobcu\no trvaní prerušenia daňovej kontroly, ktoré bolo neprimerane dlhé a nezákonné, vzhľadom na uplynutie\nlehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní\na poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov za také, ktoré nemajú vplyv\nna priznanie resp. nepriznanie úroku z omeškania za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu.\nŽalovaný sa stotožnil s právnym názorom, vyjadreným v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.\nzn. 2S/43/2016 zo dňa 07.12.2016, podľa ktorého zásadu neutrality by mala rešpektovať aj výška\nkompenzácie za zadržanie nadmerného odpočtu DPH po dobu trvania daňovej kontroly. Výška náhrady\nza toto zadržanie by mala zodpovedať priemernej úrokovej sadzbe, ktorú by platiteľ dosiahol pri\nkrátkodobom vklade finančných prostriedkov vo výške zadržaného nadmerného odpočtu v peňažnom\nústave. Výška náhrady zo toto zadržanie by mohla zodpovedať priemernej úrokovej sadzbe, ktorú by\nplatiteľ dosiahol pri krátkodobom vklade finančných prostriedkov vo výške zadržaného nadmerného\nodpočtu vo finančnom ústave. Priznanie úrokov vo výške 10% ročne zo zadržiavanej sumy od uplynutia\nzákonných lehôt na vrátenie nadmerného odpočtu až do jeho vrátenia daňovému subjektu sa javí ako\nneprimeraná výhoda pre kontrolovaný daňový subjekt v porovnaní s inými daňovými subjektmi, u ktorých\nkontrola vykonaná nebola. Zúročenie zadržaných finančných prostriedkov by totiž znamenalo ich také\nekonomické zhodnotenie, ktoré by v danom čase nebolo možné na bankovom trhu dosiahnuť. Z tohto\npohľadu sa právna úprava výšky úroku zo zadržaného nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly,\núčinná od 01.01.2017 (úroková sadzba 1,5% ročne) javí ako zodpovedajúca realite na bankovom trhu\na odzrkadľujúca zásadu neutrality dane. Žalovaný tiež poukázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 3Sžfk/4/2019 zo 17.04.2019, z ktorého vyplýva, že úroková sadzba 10% je neprimeraná\na tiež lehota na počítanie úroku z nadmerného odpočtu na základe podaného daňového priznania bez\nstanovenej primeranej lehoty na výkon daňovej kontroly by bola popretá zásada ekvivalencie a efektivity\na bol by obmedzený výkon práva štátu na zabezpečenie riadneho výberu daní prostredníctvom daňovej\nkontroly.\nII.\nŽaloba\n5. Žalobca sa všeobecnou správnu žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 16.04.2021\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100237420/2021 zo dňa 10.02.2021 ako aj\nprvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 101532774/2020 z 06.10.2020, ich zrušenia\na vrátenia veci na ďalšie konanie, ako aj priznania práva na náhradu trov konania. Žalobca namietal,\nže napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a záverom tiež má za to, že rozhodnutie je v rozpore\ns princípom legitímnych očakávaní.\n6. Zdôraznil, že počas výkonu daňovej kontroly sa viacerými sťažnosťami na nečinnosť daňového\núradu domáhal, aby správca dane oznámil žalobcovi skutočnosti, ktoré je potrebné v daňovom konaní\npreukázať za účelom zdokladovania oprávnenosti nároku na vyplatenie nadmerného odpočet podľa\npodaného daňového priznania a aby daňový úrad pokračoval v kontrole keďže nekonanie správcu dane\n\nspôsobovalo žalobcovi značné finančné ťažkosti ohrozujúce jeho ďalšiu podnikateľskú činnosť. Žalobca\nna akékoľvek výzvy správcu dane bezodkladne reagoval a na požiadanie predkladal všetky doklady.\n7. Nezákonnosť postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie\naugust 2012 konštatoval aj Krajský súd v Bratislave rozhodnutím sp. zn. 2S/138/2014 , v ktorom\nsúd vyslovil porušenie povinnosti daňového úradu vo vzťahu k neprimeranej dĺžke konania daňovej\nkontroly. Rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 103751230/2016 z 18.08.2016, potvrdeným\nrozhodnutím žalovaného č. 104419563/2016 zo dňa 06.12.2016, bol žalobcovi znížený nadmerný\nodpočet za zdaňovacie obdobie august 2012 zo sumy XX XXX,XX eur na sumu XXXXX,XX eur .\nNa základe správnej žaloby žalobcu boli predmetné rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov\nzrušené. Nadmerný odpočet za mesiac august 2012 mal byť vyplatený 25.10.2012. Žalobca má za to, že\nžalovaný v napadnutom rozhodnutí o nepriznaní úroku z nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie\naugust 2012 nerešpektoval právny názor súdov , ktoré v skutkovo a právne identických veciach vyjadrili\ntotožný právny názor na otázku nároku daňového subjektu na priznanie úroku z omeškania v prípade\nzadržiavaného nadmerného odpočtu DPH, nesprávne posúdil právny stav a na vec aplikoval nesprávne\nprávne normy a tiež, že žalovaný porušil zásadu legitímneho očakávania a umožnil znevýhodnenie\nžalobcu v porovnaní s inými daňovými subjektmi. Žalobca považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť. Poukazuje na rozsudok SD EÚ C-107/10, ohľadom výkladu čl. 183 DPH smernice. Je\nv rozpore s princípmi právneho štátu, keby tým daňovým subjektom, u ktorých bola uskutočnená daňová\nkontrola, bol vrátený nadmerný odpočet z dôvodu výkonu daňovej kontroly neskôr bez akejkoľvek\nkompenzácie. Práve na tento účel slúži štátom platený úrok zo zadržiavanej sumy za obdobie odo dňa\nuplynutia všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu až do jeho vrátenia. Nepreskúmateľné,\nnejednoznačné a nezrozumiteľné je napadnuté rozhodnutie podľa názoru žalobcu, keďže žalovaný svoje\nrozhodnutie riadne neodôvodnil. Žalovaný len všeobecne poukázal na právny názor Krajského súdu\nv Bratislave v inom konaní. Takéto odôvodnenie rozhodnutia žalovaným je nezrozumiteľné a nedáva\nodpovede na žalobcom vznesené nároky. Žalobca má za to, že právna úprava obsiahnutá v § 79a\nzákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no DPH“) je náhradou za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly a nie počas celej\ndoby neoprávneného zadržiavania nadmerného odpočtu DPH. Ak by chcel zákonodarca doplnením\nprávnej úpravy § 79a zákona o DPH docieliť vylúčenie uplatňovania úrokov podľa daňového poriadku\nza oneskorené vrátenie daňového odpočtu DPH aj po skončení daňovej kontroly, urobil by tak výslovne\nv zákone. Zákonodarca naopak náhradu podľa § 79a zákona o DPH obmedzil na obdobie trvania\ndaňovej kontroly. Žalobca však 7 rokov čakal na vrátenie časti nadmerného odpočtu v značnej sume. Ako\nuž bolo niekoľkokrát zdôrazňované v rozhodnutiach slovenských či európskych súdov, ak zdaniteľná\nosoba nemôže dočasne disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu DPH, je\npostihnutá hospodárskym znevýhodnením, ktoré by malo byť kompenzované zaplatením úrokov, čím je\nzabezpečené dodržanie zásady neutrality dane. Napokon žalobca poukázal aj na rozhodnutie Daňového\núradu Bratislava č. 10042604/2018 zo dňa 21.02.2018 vo veci ZetaPark, s. r. o., ktorej priznal úrok\nzo zadržiavaného odpočtu DPH aj počas doby vykonávania daňovej kontroly vo výške 10% zo sumy\nnadmerného odpočtu. Priznal túto sumu v čase, keď bolo v účinnosti ustanovenie § 79a zákona o DPH\na daňová kontrola sa u tohto subjektu skončila pred dňom 31.12.2016 vrátane.\n\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n8. K žalobe sa podaním zo dňa 05.08.2021 vyjadril žalovaný, ktorý má za to, že žalobca nemá nárok na\núrok zo zadržaného nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie august 2012, nakoľko správca\ndane rozhodol v lehote a vrátil daň za zdaňovacie obdobie august 2012 do 10 dní od právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o vyrubení dane. Pokiaľ ide o namietané legitímne\nočakávania, keď žalovaný priznal inému daňovému subjektu úrok zo zadržiavaného nadmerného\nodpočtu aj za obdobie vykonávania daňovej kontroly v čase účinnosti § 79a zákona o DPH, žalovaný\nuviedol, že z dôvodu rozdielnej rozhodovacej praxe správnych senátov vtedajšieho Najvyššieho súdu\nSR požiadal o vydanie zjednocujúceho stanoviska, ktoré je zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov SR č. 6/2019. Podľa uvedeného stanoviska ustanovenie § 79a zákona o DPH\nje v pomere špeciality k § 79 ods. 3 daňového poriadku. Ustanovenie § 85ke vety druhej zákona o DPH\nv znení účinnom od 01.012017 nie je v súlade s právom EU , a to najmä uznesením Súdneho dvora\n\nEU vo veci C 120/15 Kovozber, ktoré má aplikačnú prednosť. Žalovaný trvá na svojom názore, že\nprvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, nebolo\nv rozpore s právom EU a nebola porušená zásada eurokonformného výkladu práva, obe rozhodnutia\nsú riadne odôvodnené a žalovaný sa riadne vysporiadal s judikatúrou Súdneho Dvora EU. Na základe\nuvedených skutočností žalovaný navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a nepriznať trovy konania.\n9. Žalobca právo podať repliku k vyjadreniu žalovaného nevyužil.\nIV.\nRelevantné právne predpisy\n10. Podľa čl. 7 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), Slovenská\nrepublika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a\nEurópsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred\nzákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa\nvykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.\n11. Podľa článku 183 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane\nz pridanej hodnoty ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej\nDPH, členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia, alebo ho vrátiť v súlade s\npodmienkami, ktoré určia. Členské štáty však môžu odmietnuť preniesť alebo vrátiť rozdiel, ak výška\nnadmerného odpočtu predstavuje zanedbateľnú sumu.\n12. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n13. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n14. Podľa § 79 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2016 ak v zdaňovacom období\nvznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti\nv nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať\nnadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad\nvráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového\npriznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet\nvznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný\npodať daňové priznanie (§ 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v\nktorom nadmerný odpočet vznikol. Ak platiteľovi vznikne nadmerný odpočet v poslednom zdaňovacom\nobdobí, v ktorom prestal byť platiteľom, nadmerný odpočet daňový úrad vráti do 30 dní od uplynutia\nlehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Na účely tohto zákona sa\nnadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie\nobdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.\n15. Podľa § 79 ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2016 daňový úrad vráti nadmerný\nodpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom\nnadmerný odpočet vznikol, ak\na) zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac,\nb) platiteľ bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca,\nv ktorom nadmerný odpočet vznikol, a\nc) platiteľ nemal v období 6 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom\nnadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému\núradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov29b v súhrne viac\nako 1 000 eur.\n16. Podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2016 Ak daňový úrad v lehote na\nvrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný\nodpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom; ak\nbola časť nadmerného odpočtu vrátená podľa odseku 7, vráti daňový úrad rozdiel medzi nadmerným\nodpočtom vo výške zistenej daňovým úradom a nadmerným odpočtom vráteným podľa odseku 7.\n\nAk po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v\nprávoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento\nrozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou\nkontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku\n5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový\núrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa\njej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca a to vo\nvýške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní.\n17. Podľa § 79 ods. 2 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2016 ak nemožno daňový preplatok\npoužiť podľa odseku 1 alebo uplatniť postup podľa odseku 9 alebo odseku 10, správca dane na žiadosť\ndaňového subjektu preúčtuje daňový preplatok na nesplatný preddavok na daň, inak daňový preplatok\nvráti v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie, ak je väčší ako 5 eur; daňový preplatok\nna dani z príjmov a na dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po\nuplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitných predpisov,44 najneskôr však do 40\ndní odo dňa vzniku daňového preplatku. Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom\nrozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva.\n18. Podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2016, ak správca dane vráti\ndaňový preplatok po lehote ustanovenej v odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového\npreplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku, ak jeho výška presiahne sumu 5\neur. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky\nplatnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená;\nak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, pri výpočte\núroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná\núroková sadzba 10%. Úrok sa priznáva za každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do\n15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu\ndaňový nedoplatok, použije tento úrok alebo jeho časť v lehote na jeho zaplatenie podľa § 55 ods.\n6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia\nnadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet\na spotrebná daň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7.\n19. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\nalebo nedostatok dôvodov.\nV.\nKonanie na správnom súde\n20. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal\nsvoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje\ninak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých\nveciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna\nvec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/74/2021, bola na základe uvedenej\nzmeny právnej úpravy a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave náhodným výberom\npridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 8S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp.\nzn. BA-5S/74/2021.\n21. Žalobca vo veci označil Daňový úrad Bratislava ako ďalšieho účastníka v zmysle § 32 ods. 3 písm. c)\nv spojení s § 27 ods. 1 SSP. Správny súd však s Daňovým úradom Bratislava ako s ďalším účastníkom\nnekonal, keďže tento bol v prejednávanej veci správnym orgánom prvého stupňa, nie orgánom, ktorý\nvydal rozhodnutie záväzné pre žalovaného podľa § 27 ods. 1 SSP.\n22. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na\nnariadenom pojednávaní dňa 28.05.2026. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný\nsprávny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v\n\nadministratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1\nSSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\nVI.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n23. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane o nepriznaní úroku z nadmerného odpočtu za\nzdaňovacie obdobie august 2012.\n24. Súd sa oboznámil z obsahom administratívneho spisu a ustálil, že zistený skutkový stav v\nnapadnutom i prvostupňovom rozhodnutí korešponduje s obsahom administratívneho spisu a skutkový\nstav nebol medzi stranami sporný. Sporným medzi účastníkmi konania bolo, či má žalobca nárok na\núroky z omeškania podľa § 79 ods. 2 a 3 daňového poriadku.\n25. Zo žaloby vyplynulo, že žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania z nadmerného odpočtu\nza zdaňovacie obdobie august 2012, ktoré mu správca dane nepriznal s poukazom na tvrdenie, že\nk vráteniu nadmerného odpočtu došlo v zákonnej lehote (zrejme v časti zistenej správcom dane\nv lehote do 10 dní od skončenia daňovej kontroly a v časti 109 463,19 eur, o ktorú bol nadmerný\nodpočet správcom dane znížený, do 10 dní od zastavenia daňového konania vo veci vyrubenia dane\nza zdaňovacie obdobie august 2012, avšak ani túto skutočnosť správca dane v prvostupňovom\nrozhodnutí explicitne neuviedol). Na odvolanie žalobcu žalovaný prvostupňové rozhodnutie správcu\ndane potvrdil, s poukazom na názor, že priznanie náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu\nDPH by mohlo zodpovedať priemernej úrokovej sadzbe, ktorú by platiteľ dosiahol pri krátkodobom\nvklade finančných prostriedkov vo výške zadržaného nadmerného odpočtu vo finančnom ústave.\nŽalovaný sa teda napadnutým rozhodnutím vyjadril o predpokladanej výške náhrady, pričom potvrdil\nrozhodnutie o nepriznaní úrokov z omeškania žalobcovi bez ďalšej právnej argumentácie práve k úrokom\nz omeškania z nadmerného odpočtu, teda k postupu podľa § 79 ods. 2 a 3 daňového poriadku.\n26. Nevyhnutným predpokladom prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy je riadne odôvodnenie\nžalobou napádaných rozhodnutí. Rozhodnutie musí vychádzať z riadne zisteného skutkového stavu, na\nktorý je aplikovaný správny právny stav. Dôvody aplikácie právneho stavu na skutkový stav musí orgán\nverejnej správy účastníkovi správneho konania zrozumiteľne vysvetliť, pričom by mal mať na pamäti, že\núčastník správneho konania nemusí byť osobou práva znalou a zároveň ani štandardne nemá povinnosť\nbyť počas administratívneho konania zastúpený advokátom.\n27. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších\nvád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie zaťažené. Nesporne ide o takú vadu,\nktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie (alebo ich časť) preskúmať.\nZjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie alebo opatrenie, pokiaľ z neho nemožno\nzistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak.\n28. Správny súdny poriadok [rovnako ako predtým Občiansky súdny poriadok v § 250j ods. 2 písm. d)\nako aj SŘS v § 76 ods. 1 písm. a)] rozlišuje dva druhy nepreskúmateľnosti, a to a) nepreskúmateľnosť pre\nnezrozumiteľnosť a b) nepreskúmateľnoť pre nedostatok odôvodnenia. Za nedostatočne odôvodnené\nsa považuje rozhodnutie alebo opatrenie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej\nsprávy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci atď. Nedostatok dôvodov znamená\njednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli\norgán verejnej správy k rozhodnutiu (A., B. a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C.\nH. Beck, 2018, s. 944).\n29. Uvedeným nedostatkom , teda nepreskúmateľnosťou pre nedostatočné odôvodnenie trpí napadnuté\nrozhodnutie v prejednávanom prípade. Odôvodnenie prvostupňového orgánu (s výnimkou všeobecného\nodkazu [nie citácie] na § 79 ods. 3 daňového poriadku na jeho začiatku) v podstate len sumarizuje zistený\nskutkový stav, pričom sa v ňom nenachádza žiadna relevantná právna úprava, ktorú by správca dane\nna tento skutkový stav chcel aplikovať a rovnako tak sa v ňom nenachádza ani právne odôvodnenie,\nprečo na daný skutkový stav aplikoval práve túto právnu úpravu. Túto vadu neodstránil ani žalovaný v\nnapadnutom rozhodnutí. Ani žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia neposkytol relevantnú odpoveď\nna otázku, prečo žalobcovi nepriznal nárok na úrok podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku.\n\n30. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak správny súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby,\na preto napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil\na vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po vrátení veci na ďalšie konanie\nbude úlohou správcu dane a v prípade odvolania tiež žalovaného dôsledne sa vysporiadať so všetkými\ntvrdeniami žalobcu, opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Podľa ustálenej\nrozhodovacej praxe je pri hodnotení preskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu potrebné aplikovať\nv zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí a vychádzať z\nprincípu právneho štátu (článok 1 ods. 1 Ústavy SR) a za zohľadnenia práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa článku 46 Ústavy SR (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 29. 11. 2023, sp.\nzn. 1Sak/16/2022). Tiež bude povinnosťou správnych orgánov oboch stupňov vo svojich rozhodnutiach\nvysporiadať sa s prednostnou aplikáciou práva Európskej únie, v prejednávanej veci článkom 183\nSmernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty,\nkeďže prednostnú aplikáciu práva Európskej únie vo vnútroštátnom práve sú povinné realizovať aj\norgány verejnej správy príslušného štátu v rámci ich právomocí (rozsudky SD EÚ vo veciach C-118/00,\nC-302/97, čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 7 ods. 2 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). Rovnako\nsa správne orgány oboch stupňov vysporiadajú s rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ týkajúcimi sa\núrokov z nadmerného odpočtu v spojitosti s dodržaním zásady daňovej neutrality, zásady ekvivalencie\na efektivity (uznesenie vo veci Kovozber z 21. októbra 2015, C-120/15; uznesenie vo veci Delphi Hungary\nAutóalkatrész Gyártó zo 17. júla 2014, C-654/13; tiež rozsudky vo veci technoRent International a i. z\n12. mája 2021, C-844/19, a vo veci HUMDA z 13. októbra 2022, C-397/21; rozsudok vo veci Sole-Mizo\na G. H. z 23. apríla 2020, spojené veci C-13/18 a C-126/18, predovšetkým tiež uznesenie vo veci ZSE\nElektrárne z 5. októbra 2023, C-151/23).\n31. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého úspešnému\nžalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej\nvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175\nods. 2 SSP.\n32. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd\nv Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.\na/); ide o konania o správnej žalobe podľa\n§ 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným\nCentrum právnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}