Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/49/2021 1021200357 12. 01. 2026 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200357.5
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: OSMEA a.s., so sídlom Moskovská 13, 811 08 Bratislava, IČO: 35 853 832, právne zastúpený: JUDr. Zuzana Srnáková, advokátka, so sídlom Podbrezovská 39, 831 06 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava (predtým Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky), za účasti: 1/ S12 s.r.o., so sídlom Krasovského 14, 851 01 Bratislava, IČO: 36 695 343, 2/ A. B. C., bytom D. XX, XXX XX E., 3/ F. F. G. E., bytom H. XX, XXX XX E., 4/ CITYESTATE s.r.o., so sídlom Šoltésovej 12, 811 08 Bratislava, IČO: 45 686 751, 5/ I. J., bytom H. XX, XXX XX E., 6/ K. J., bytom H. XX, XXX XX E., ďalší účastníci 5/ a 6/ právne zastúpení: JUDr. Miroslav Vincenec, advokát, so sídlom Šancová 102, 831 04 Bratislava, doručovacia adresa: L. XX, XXX XX E., 7/ K. H., bytom H. XX, XXX XX E., 8/ F. B. M., bytom N. X, XXX XX C., právne zastúpená: JUDr. Darina Kurňavová, advokátka, so sídlom Kapitulská 5, 917 01 Trnava, 9/ B. A., bytom I. I. XX, XXX XX E., 10/ JOXIT s. r. o., so sídlom Šoltésovej 12, 811 08 Bratislava, IČO: 50 297 031, 11/ B2B consulting, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 12, 811 08 Bratislava, IČO: 45 352 259, 12/ C. H. spol. s r. o., so sídlom Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava, IČO: 45 274 665, 13/ C. E., bytom H. XX, XXX XX E., 14/ F. O. P., bytom C. Q. XXX, XXX XX E., 15/ F. P. P., bytom C. Q. XXX, XXX XX E., 16/ A. I. R., bytom H. XX, XXX XX E., 17/ Architekti Šebo Lichý s. r. o., so sídlom Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava, IČO: 36 827 614, ďalší účastníci 1/ až 4/, 7/, 9/ až 17/ spoločne zastúpení: A. B. C., bytom D. XX, XXX XX E., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2020/135584/KVJ zo dňa 16.11.2020, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu o d m i e t a. II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: Odôvodnenie I. Priebeh administratívneho konania 1. Spoločnosť S12 OFFICE BUILDING, s. r. o., so sídlom Krasovského 14, 851 01 Bratislava, IČO: 36 695 343 (ďalej aj len „stavebník“), podala dňa 14.03.2016 na F. S. E. – G. F. ako príslušný stavebný úrad (ďalej aj len „stavebný úrad“) žiadosť o zmenu v užívaní časti stavby: „Nebytové priestory (č. 2. 1 – bez stavebnej úpravy, 2.2, 3.1, 4.1, 4.2, 5.1, 5.2, 6.1) budovy na ul. H. XX, E.“, nehnuteľnosť súp. č. XXXX na pozemku register „C“ parc. č. XXXXX/X, 2 v katastrálnom území G. F., na účely bývania v počte 9 bytov. Uvedeným dňom bolo v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“) začaté konanie. 2. Stavebný úrad rozhodnutím č. 6059/19692/2016/STA/Vas/K-56 zo dňa 20.04.2016 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) povolil stavebníkovi zmenu v užívaní časti stavby: „Nebytové priestory (č.
2. 1 – bez stavebnej úpravy, 2.2, 3.1, 4.1, 4.2, 5.1, 5.2, 6.1) budovy na ul. H. XX, E.“, nehnuteľnosť súp. č. XXXX na pozemku register „C“ parc. č. XXXXX/X, X v katastrálnom území G. F., na účely bývania v počte 9 bytov a uviedol, čo tvorí dispozíciu bytového domu. Stavebný úrad súčasne uviedol, že v konaní neboli vznesené námietky účastníkov konania a stanovil podmienky pre užívanie stavby v zmysle § 82 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „stavebný zákon“). 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal predovšetkým to, že pri vydaní prvostupňového rozhodnutia pre stavebníka nebolo vzaté do úvahy územné rozhodnutie, ktorým disponuje žalobca. Zároveň uviedol, že mu v predmetnom konaní nebolo priznané postavenie účastníka konania. 4. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2020/135584/KVJ zo dňa 16.11.2020 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že dňa 03.05.2017 bola stavebnému úradu doručená výzva Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.04.2017, ktorou bol stavebný úrad vyzvaný na oznámenie, či došlo k splneniu povinnosti uloženej rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/171/2016 zo dňa 23.11.2016, v zmysle ktorého bol stavebný úrad povinný doručiť žalobcovi prvostupňové rozhodnutie. Na predmetnú výzvu reagoval stavebný úrad listom zo dňa 09.05.2017, v ktorom požiadal súd o zapožičanie spisového materiálu zaslaného súdu s tým, že po jeho zapožičaní pristúpi k splneniu povinnosti. Predmetný spisový materiál bol stavebnému úradu doručený dňa 22.05.2017 a prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 24.05.2017. Zapožičaný spisový materiál bol následne vrátený Krajskému súdu v Bratislave, a to z dôvodu potreby rozhodnúť o podanej kasačnej sťažnosti. Predmetné odvolanie žalobcu bolo stavebnému úradu doručené dňa 05.06.2017, avšak predmetný spisový materiál stavebný úrad predložil na odvolacie konanie až dňa 28.10.2020, t. j. po viac ako troch rokoch od podania odvolania. Na základe tejto skutočnosti žalovaný ako odvolací orgán v odvolacom konaní zistil, že na príslušnom liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. G. F., na ktorom je evidovaná predmetná stavba, sú v súčasnosti vlastníkmi jednotlivých bytov a nebytových priestorov fyzické osoby a právnické osoby. Na základe uvedeného žalovaný skonštatoval, že stavebný úrad vydal prvostupňové rozhodnutie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, čo má za následok, že prvostupňové rozhodnutie je zákonné a preskúmateľné. Z uvedeného dôvodu nebol daný zákonný dôvod, ktorý by odôvodňoval zmenu prvostupňového rozhodnutia alebo aplikáciu § 59 ods. 3 správneho poriadku, nakoľko dôvody podaného odvolania nie sú dôvodmi, ktoré by mali byť posudzované v konaní o zmene účelu užívania stavby a ktoré by mali vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia. II. Žaloba 5. Žalobou zo dňa 19.03.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.03.2021, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie. 6. V prvom rade opísal skutkový stav namietajúc, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“ alebo aj len „Správny súdny poriadok“). 7. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov žalobca odôvodnil tým, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom nevyporiadal s argumentáciu uvedenou v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a obmedzil sa iba na strohé všeobecné konštatovanie o „dostatočne zistenom skutkovom stave veci, čo malo za následok, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom, nakoľko v odvolacom konaní nebol zistený taký zákonný dôvod, ktorý by odôvodňoval zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia a jeho vrátenie prvostupňovému správnemu orgánu, a to aj vo väzbe na dôvody podaného odvolania“, pričom absentuje vlastné právne odôvodnenie vyslovených záverov, ktoré spočívajú iba v opise skutkového stavu a citovaní zákonných ustanovení, avšak ignorujúc zákonné ustanovenia, na ktoré poukázal žalobca v podanom odvolaní, či už na § 40 ods. 4 stavebného zákona, alebo ustanovenia o účastníctve v konaní o zmene účelu stavby. Odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca odôvodnil v podstate dvoma skutočnosťami, a to tým, že (i.) stavebný úrad pri vydávaní prvostupňového
rozhodnutia o zmene účelu stavby neprihliadal na už skôr ním vydané rozhodnutie o umiestnení stavby žalobcu „Garážový dom – F. XX, E.“, ignorujúc jeho záväznosť podľa § 40 ods. 4 stavebného zákona pre všetkých účastníkov územného konania, ktorým bol aj stavebník. Stavebný úrad pochybil, keďže nepreveril súlad navrhovanej zmeny účelu stavby a rozhodnutia o umiestnení stavby „T. U. – F. XX, E.“ a (ii.) žalobca v podanom odvolaní zároveň poukázal na vadu prvostupňového konania spočívajúcu v jeho opomenutom účastníctve, keď žalobca nebol stavebným úradom informovaný o začatí a priebehu konania o zmene účelu stavby, a teda nemal ani možnosť zúčastniť sa miestneho zisťovania a vzniesť v stanovenej lehote námietky účastníka konania. 8. Rovnako zmätočným je argument žalovaného uvádzaný na str. 5 napadnutého rozhodnutia, v zmysle ktorého bolo potrebné rozhodnutie o zmene účelu stavby potvrdiť, nakoľko nebol zistený zákonný dôvod na aplikáciu § 59 ods. 3 stavebného zákona, pričom uvedený paragraf stavebného zákona odsek 3 ani neobsahuje. 9. Žalovaný v celom napadnutom rozhodnutí vychádzal z právneho záveru o oznámení začatia konania o zmene účelu stavby všetkým účastníkom konania, ktorí neuplatnili námietky, pričom v samotnom opise skutkového stavu na str. 4 samotný žalovaný uviedol námietku žalobcu zo dňa 08.08.2016 o nepriznaní postavenia účastníka konania, pričom s uvedeným rozporom sa v celom napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom nevysporiadal, a to ani argumentačne a ani poukazom na relevantné zákonné ustanovenie, ktoré na daný prípad aplikoval. Uvedený prijatý záver žalovaného je absurdný taktiež z toho dôvodu, že v konaní disponoval rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/171/2016, ktorým bolo žalobcovi de facto priznané postavenie opomenutého účastníka konania o zmene účelu stavby. 10. Zistenie skutkového stavu správnym orgánom označil za nedostačujúce na posúdenie veci a napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe akej úvahy a akých dôkazov žalovaný dospel k záveru o neopomenutí žalobcu ako účastníka v konaní s poukazom na § 78 ods. 2 stavebného zákona. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí dostatočne podrobne nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 56/01, rozhodnutie správneho orgánu musí uviesť relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané. 11. Žalobca tiež namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Záver žalovaného o oznámení začatia konania o zmene účelu využitia stavby účastníkom konania dňa 23.03.2016 je v rozpore s § 78 ods. 2 stavebného zákona, podľa ktorého ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať. Krajský súd v Bratislave v uznesení č. k. 2S 171/16-52 zo dňa 23.11.2016 prijal právny záver, že stavebný úrad pochybil, ak stanovil okruh účastníkov podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona, pričom skôr vydané právoplatné rozhodnutie o umiestnení stavby „T. U. – F. XX, E.“ a oprávnenia žalobcu z neho vyplývajúce nevzal do úvahy. V bode 23 a 24 predmetného uznesenia sa krajský súd stotožnil s názorom žalobcu, že v konaní o zmene účelu stavby na H. XX B. E., boli priamo dotknuté jeho práva vyplývajúce z právoplatného rozhodnutia o umiestnení stavby „T. U. – F. XX, E.“, a preto mu patrilo v tomto konaní postavenie účastníka konania. 12. Na základe právoplatného územného rozhodnutia vzniklo žalobcovi právo požiadať o vydanie stavebného povolenia, ktoré žalobca realizoval dňa 22.07.2016. Do práv vyplývajúcich žalobcovi z rozhodnutia o umiestnení stavby „T. U. – F. XX, E. nepochybne mohlo zasiahnuť rozhodnutie o zmene účelu stavby stavebníka, keďže zmenou statusu nebytových priestorov v budove na byty mohlo dôjsť k sprísneniu niektorých technických požiadaviek a užívania bytov, ktoré môžu kolidovať s umiestnenou stavbou garážového domu. 13. Samotný Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5Sžk/19,20/2017 zo dňa 26.04.2018 v bode 40 konštatoval, že nezohľadnením vlastného rozhodnutia o umiestnení stavby „T. U. – F. XX, E.“ vydaného stavebným úradom , došlo zo strany stavebného úradu k významnému oslabeniu postavenia žalobcu v samotnom konaní o vydanie stavebného povolenia, ako aj v ďalších súvisiacich konaniach. Záver žalovaného o nepriznaní postavenia opomenutého účastníka žalobcu v rámci prvostupňového konania považoval žalobca za nesprávny postup stavebného úradu, ktorý je dôvodom na obnovu konania podľa § 62 správneho poriadku. Mal za to, že v zmysle § 60 správneho poriadku je odvolací orgán povinný preskúmať túto skutočnosť aj bez návrhu.
14. Žalobcovi sa nesprávnym postupom správneho orgánu odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, čo mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Žalobcovi nebolo oznámené začatie konania a termín ústneho konania spojeného s miestnym zisťovaním, čím mu bolo odňatá možnosť vzniesť námietky v danom konaní a chrániť svoje práva vyplývajúce mu zo skôr vydaného a právoplatného rozhodnutia o umiestnení stavby „T. U. – F. XX, E.“. 15. Záverom žalobca poukázal na to, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/171/16-52 zo dňa 23.11.2016 bolo potvrdené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/19,20/2017 zo dňa 26.04.2018, ktorým boli zamietnuté kasačné sťažnosti proti uzneseniu krajského súdu (ktorým krajský súd konštatoval, že žalobcovi patrilo v konaní o zmene účelu predmetnej stavby postavenie účastníka konania) zamietol a v odôvodnení uviedol, že nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení uznesenia krajského súdu. III. Vyjadrenie žalovaného 16. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 21.04.2021 navrhol, aby správny súd zamietol žalobu ako neodôvodnenú. 17. Uviedol, že k jednotlivým skutočnostiam, ktoré žalobca namietal v žalobe, sa žalovaný vyjadril v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, kde je konštatované, že stavebný úrad vydal prvostupňové rozhodnutie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a toto rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. V tejto súvislosti citoval § 76 ods. 1, § 85 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 140 stavebného zákona a § 47 ods. 2 a ods. 3 správneho poriadku. 18. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými dôvodmi podaného odvolania a prvostupňové rozhodnutie považoval za preskúmateľné v celom rozsahu. Uvedenie § 59 ods. 3 stavebného zákona v napadnutom rozhodnutí predstavuje chybu v písaní, nakoľko správne má byť uvedené ustanovenie § 59 ods. 3 správneho poriadku. Toto pochybenie však nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a navyše, z kontextu je zrejmé, čo bolo podstatou daného konštatovania. 19. Ďalej žalovaný poukázal na § 181 ods. 1 SSP a na to, že žalobca si podľa doručenky, ktorá je verejnou listinou a je súčasťou predloženého spisového materiálu, prevzal napadnuté rozhodnutie dňa 07.12.2020, a teda lehota na podanie žaloby bola do 07.02.2021. Z vyjadrenia súdu uvedeného vo výzve vyplýva, že žaloba bola podaná dňa 19.03.2021. Vzhľadom na uvedené nemal žalovaný za preukázané, že žaloba bola podaná včas a nemal za preukázané ani to, že ustanovenia zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj len „zákon č. 62/2020 Z. z.“) je možné aplikovať aj v tomto konaní. IV. Vyjadrenie ďalších účastníkov 5/, 6/ 20. Ďalší účastníci 5/, 6/ vo vyjadrení zo dňa 27.05.2021 navrhli, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, resp. aby ju podľa § 98 ods. 1 SSP odmietol ako podanú oneskorene. 21. Poukázali na procesné vady žaloby – lehotu na podanie žaloby, generálne uvedené (údajné) nezákonné dôvody ako aj na ochranu práv dobromyseľne nadobudnutých a neúčelnosť podania žaloby. Pridržiavali sa názoru, že žalobca podal žalobu oneskorene, nakoľko napadnuté rozhodnutie prevzal dňa 07.12.2020 a lehota na podanie žaloby mu uplynula dňa 07.02.2021. Žaloba podaná dňa 19.03.2021 bola podaná oneskorene. V tejto súvislosti citoval § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. ako aj § 2 ods. 1 SSP a tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo 85/2010, v ktorom sa nehovorí o súkromných právach ale o právach verejných. V. Replika žalobcu
22. Žalobca v replike zo dňa 17.08.2021 zotrval na podanej žalobe a argumentoch v nej uvedených a opätovne navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie. 23. Nestotožnil sa s výkladom zákona č. 62/2020 Z. z. poskytnutým ďalšími účastníkmi 5/ a 6/ vo vyjadrení k žalobe, v zmysle ktorého sa predmetné ustanovenie § 8 vzťahuje na súkromnoprávne vzťahy, pričom mali za to, že predmetom súdneho konania je individuálny správny akt orgánu verejnej správy, a teda nejde o súkromnoprávny vzťah. Aktuálne platné ustanovenia § 8 a § 9 zákona č. 62/2020 Z. z., ktoré boli do zákona včlenené zákonom č. 9/2021 Z. z., podľa názoru žalobcu analogicky nadväzujú na § 1 a § 2 zákona č. 62/2020 Z. z., čo potvrdzuje aj dôvodová správa k zákonu č. 9/2021 Z. z., v zmysle ktorej z hľadiska konštrukcie ide o rovnakú úpravu, ako bola pôvodne schválená v marci 2020 v súvislosti s prvou vlnou pandémie Covid-19. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 9 zákona č. 62/2020 Z. z., v zmysle ktorého § 8 písm. a) uvedeného zákona platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že lehota na podanie žaloby v správnom súdnictve je procesnoprávnou lehotou, je zrejmé, že aj na jej plynutie sa vzťahuje § 9 zákona č. 62/2020 Z. z., z čoho podľa jeho názoru vyplýva, že žaloba bola podaná včas. VI. Právne posúdenie veci správnym súdom 24. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/49/2021 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety podľa Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 účinného od 01.06.2023 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-2S/49/2021. 25. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 26. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 28. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 29. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 30. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 31. Podľa § 181 ods. 4 SSP zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť. 32. V správnom súdnictve je podmienkou meritórneho prejednania správnej žaloby fyzickej osoby skutočnosť, že táto je podaná v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak. Správny súd v súlade s ustanovením § 97 SSP v prvom rade skúmal splnenie zákonných podmienok, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť. Pre posúdenie veci bolo rozhodujúce, či žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov od oznámenia napadnutého rozhodnutia žalobcovi (§ 181 ods. 1 SSP), keďže Správny súdny poriadok ani iný zákon neustanovuje na podanie správnej žaloby v predmetnej veci inú lehotu. 33. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 07.12.2020. Žaloba bola doručená Krajskému súdu v Bratislave dňa 19.03.2021. Skôr ako správny súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu žaloby, bolo potrebné pristúpiť k prevereniu podmienok konania, za splnenia ktorých je správny súd spôsobilý vec meritórne rozhodnúť. Jednou z týchto podmienok je podmienka včasnosti podanej správnej žaloby. 34. Z dôvodu poskytnutia čo najširšej ochrany práv žalobcu, aby tento nebol ukrátený na práve na prístup k súdu, resp. na práve na spravodlivý súdny proces, ako aj s ohľadom na jeho námietku týkajúcu sa aplikácie zákona č. 62/2020 Z. z. na prejednávanú vec, sa správny súd zaoberal aj tým, či sa na vec môžu alebo nemôžu uplatniť ustanovenia uvedeného zákona. Inak povedané, správny súd sa zaoberal otázkou, či sa na predmetnú vec vzťahuje zákon č. 62/2020 Z. z., konkrétne jeho ustanovenia § 8 a 9 ods. 1, pokiaľ ide o plynutie lehoty na podanie správnej žaloby a dospel k záveru, že tomu tak nie je. 35. Podľa § 8 zákona č. 62/2020 Z. z., lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú, b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. 36. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z., ustanovenie § 8 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu. 37. Správny súd konštatuje, že predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie o povolení užívania stavby. Rozhodnutia vydané v rámci konania o povolení užívania stavby sú svojou povahou nepochybne rozhodnutiami verejného práva. Konanie o povolení užívania (zmene) stavby je vedené príslušnými stavebnými orgánmi (správnymi orgánmi), ktoré v rámci takéhoto konania rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov vo vzťahu k užívaniu tej ktorej stavby. Tento proces sa riadi stavebným zákonom a správnym poriadkom, kde stavebný úrad aj žalovaný vystupuje ako nadriadený subjekt a nie ako rovnocenný partner - v tomto prípade so žalobcom. 38. Nakoľko prejednávaná vec nie je súkromnoprávnym vzťahom, správny súd uzavrel, že na plynutie lehoty na podanie správnej žaloby sa nevzťahuje § 8 a § 9 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z., ale výlučne režim SSP. 39. Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 07.12.2020, lehota na podanie správnej žaloby uplynula dňa 07.02.2021. Žalobca podal správnu žalobu dňa 19.03.2021, t. j. po lehote stanovenej zákonom v § 181 ods. 1 SSP. 40. Nad rámec vyššie uvedeného správny súd dodáva, že podľa § 7 písm. d) SSP, správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese. 41. Správny súd taktiež záverom podporne poukazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „kasačný súd“) sp. zn. 7Ssk/65/2024 zo dňa 25.09.2024, ktorým bola zamietnutá kasačná sťažnosť proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-6S/84/2021-66 zo dňa 09.05.2024 o odmietnutí žaloby síce v inej veci, avšak práve z dôvodu podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP (oneskorene podaná žaloba) a neakceptovania aplikácie zákona č. 62/2020 Z. z. v rámci
správneho súdnictva. V predmetnom uznesení kasačný súd dospel k záveru, že „Už správny súd poukázal na ustanovenie § 181 ods. 4 SSP, podľa ktorého zmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby nemožno odpustiť. Podľa § 70 SSP pritom možno zmeškanie lehoty odpustiť práve v prípadoch, v ktorých ju účastník zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol vylúčený z úkonu, ktorý mu patril. Citované ustanovenie teda dovoľuje zohľadniť osobitné okolnosti, ktoré účastníkovi bránili v dodržaní určitej lehoty, medzi ktoré patria aj prípady vyššej moci, neočakávaných prekážok a pod. Pokiaľ teda zákonodarca v ustanovení § 181 ods. 4 SSP vylúčil odpustenie zmeškania lehoty na podanie správnej žaloby, prejavil tým jasnú a jednoznačnú vôľu, že táto lehota plynie výlučne objektívne a je nepodstatné, či účastníkovi v jej dodržaní bránili objektívne alebo subjektívne okolnosti. Ani existencia ospravedlniteľného dôvodu (v zmysle § 70 SSP), kvôli ktorému by žalobca nemohol túto lehotu dodržať, by teda nič nemenila na tom, že jej zmeškanie je konečné a nie je možné ho dodatočne odčiniť iným prostriedkom. S ohľadom na toto jasné zákonné znenie a jasne vyjadrenú vôľu zákonodarcu tak ani žalobcom tvrdené okolnosti (nemožnosť vyhľadať kvalifikovanú právnu pomoc), hoci by aj boli ospravedlniteľné, nedovoľujú správnemu súdu nijako odstrániť následky zmeškania lehoty podľa § 181 ods. 1 SSP.“ 42. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že je daný zákonný dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP a žalobu odmietol, pretože bola podaná oneskorene. 43. O trovách konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá. 44. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP) v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.