Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/255/2020 1020201658 14. 08. 2026 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2026:1020201658.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu prof. JUDr. Mateja Horvata, PhD., LLM., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobkyne: JUDr. Jana Kucháriková, nar. XX.XX.XXXX, A. XXX, XXX XX A., proti žalovanému: Notárska komora Slovenskej republiky, Krasovského 13, 851 01 Bratislava, IČO 30 811 236, za účasti: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky č. k. DK 7/2020-149 zo dňa 15.08.2020, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. III. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Predmet správneho súdneho prieskumu 1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) č. k. 7/2020-149 zo dňa 15.08.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný uznal: JUDr. Jana Kucháriková (ďalej len „obvinená“ alebo „žalobkyňa“) za vinnú z porušenia čl. 16 ods. 1 písm. c) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky a za ktoré jej podľa čl. 2 ods. 2 písm. a) v spojení s čl. 3 ods. 1 písm. b) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky (ďalej len „disciplinárny poriadok“) a uložil jej disciplinárne opatrenie – peňažný trest 2.500 eur a povinnosť uhradiť trovy disciplinárneho konania vo výške 603,49 eur. II. Priebeh administratívneho konania 2. Žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie z dôvodu, že obvinená osvedčila vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to v prípadoch notárskych zápisníc: 1) N 199/2018, Nz 41370/2018, NCRls 42030/2018 zo dňa 15.11.2018 (ďalej len „N 199/2018“), 2) N 163/2018, NZ 28364/2018, NCRls 28923/2018 zo dňa 03.09.2018 (ďalej len „N 163/2018“), 3) N 183/2018, NZ 34939/2018, NCRls 35558/2018 zo dňa 17.10.2018 (ďalej len „N 183/2018“), 4) N 58/2019, NZ 16073/2019, NCRls 16403/2019 zo dňa 23.05.2019 (ďalej len „N 58/2019“). 3. Podľa žalovaného sa obvinená dopustila protiprávneho konania tým, že napríklad: nemala preukázanú totožnosť účastníka právneho úkonu, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti
účastníka; nemala za preukázané splnenie hmotnoprávnych predpokladov vydržania, najmä existenciu nadobúdacieho titulu, dobromyseľnosť držby a jej trvanie po zákonnom ustanovenú dobu; osvedčila a pojala do textu notárskej zápisnice vyhlásenie účastníka, v ktorom účastník nedostatočne opísal skutočnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby; nemala za preukázané, že v notárskych zápisniciach uvedené osoby boli jedinými potomkami a právnymi nástupcami pôvodných vlastníkov (bližšie s. 1-3 napadnutého rozhodnutia). 4. Žalovaný uviedol, že obvinená závažným spôsobom porušila § 2 ods. 2, § 13, § 36 ods. 1, § 63 ods. 1 písm. a) bod 1, § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „notársky poriadok“) a čl. 1 ods. 1 časť I., čl. 1 ods. 2 a ods. 5 časť II., čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 časť III. Etického kódexu notára a v prípade N 199/2018, N 163/2018 a N 183/2018 aj § 47 ods. 1 písm. e) notárskeho poriadku. V prípade notárskych zápisníc z roku 2018 išlo o znenie notárskeho poriadku účinného do 31.12.2018 a v prípade notárskej zápisnice z roku 2019 išlo o znenie notárskeho poriadku účinného do 30.11.2019. 5. V návrhu na začatie disciplinárneho konania, ktoré podal ďalší účastník konania, sa uvádzalo, že obvinená v notárskych zápisniciach osvedčila vyhlásenia účastníkov o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam napriek tomu, že vedela alebo musela vedieť, že neboli splnené podmienky vydržania podľa osobitného právneho predpisu. Chýbalo najmä podrobné odôvodnenie, na základe čoho sa vydržiteľ cítil byť dobromyseľný. Bolo povinnosťou obvinenej, aby tieto okolnosti preskúmala a na tomto základe ďalej konala. Obsahom vyhlásenia v notárskej zápisnici nemá byť len konštatovanie o dobromyseľnosti držby alebo uvedenie konkrétnych okolností, ktoré nasvedčujú, že držiteľ mohol objektívne považovať nehnuteľnosti za svoje vlastníctvo. Vydržať môže len oprávnený držiteľ, samotná detencia k vydržaniu nepostačuje. V daných prípadoch však je podľa ďalšieho účastníka spochybniteľný aj samotný fakt detencie, keďže vydržiteľ jednoznačne ničím nepreukázal, že s nehnuteľnosťou nakladal ako s vlastnou. 6. Napríklad z N 199/2018 vyplývalo, že vydržiteľ ani nespomenul, že by nehnuteľnosti vôbec niekedy užíval. V danom prípade išlo o darovanie nehnuteľností z roku 1990, resp. 2000, teda z obdobia, keď na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bola potrebná písomná forma právneho úkonu a následná intabulácia vlastníckeho práva. Obvinená prijala vyjadrenia právnych nástupcov pôvodného vlastníka bez toho, aby skutočnosti o ich totožnosti, pôvode a rodinných väzbách boli preukázané. Síce uviedla, že jeden navrhovateľ predložil dedičské rozhodnutie, avšak to do notárskeho spisu nedoložila. 7. V prípade N 163/2018 sa vydržiteľka o nadobudnutí vlastníckeho práva k veciam zmienila spôsobom, ktorý neobstojí. Vydržané nehnuteľnosti vlastnili jej právni predchodcovia (starí rodičia) a po dohode so všetkými žijúcimi právnymi nástupcami si vydržiteľka uplatnila na vydržanie nehnuteľností právny nárok. V texte zápisnice uviedla, že sa cíti byť vlastníčkou nehnuteľností titulom právneho nástupníctva, aj keď vydržané pozemky „samozrejme neužíva“. Vydržiteľka v celom texte notárskej zápisnice rozvíjala líniu len jednej vetvy pôvodných vlastníkov, a to vetvu otca. Bolo povinnosťou obvinenej tieto tvrdenia overiť. Obvinená nemohla vedieť, či išlo o všetkých právnych nástupcov pôvodných vlastníkov. V návrhu je upozornené aj na osobu B. C. (jeden zo synov starých rodičov vydržiteľky), ktorý sa narodil XX.XX.XXXX a o ktorom vydržiteľka uviedla, že umrel ako 40-ročný vo vojne, no v čase druhej svetovej vojny mohol mať približne 23 rokov a nie 40. 8. V prípade N 183/2018 chýbalo odôvodnenie, na základe čoho sa vydržiteľ cítil byť dobromyseľný, a nepreukázal a ani len nespomenul, že by s nehnuteľnosťami nakladal ako s vlastnými. Majetkové vysporiadanie nehnuteľností ako ich účastníci v notárskych zápisniciach vyhlásili, a ktoré obvinená pojala do textu zápisnice, nebolo nič iné ako prechod majetkových práv a povinností poručiteľa na dedičov ako právnych nástupcov. Nie je zrejmé, od akej skutočnosti obvinená a vydržiteľ odvodzovali moment nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, keď uviedli dátum 31.12.2018. Súčasťou notárskeho spisu je vyjadrenie obce Vinica, avšak s podmienenou formuláciou; podmienený súhlas obce § 63 notárskeho poriadku nepozná. Osvedčenie sa týkalo nehnuteľností nachádzajúcich sa na listoch vlastníctva, ktoré nie sú doložené do notárskeho spisu. 9. V prípade N 58/2019 p. D. E. vyhlásil, že je jediným synom pôvodnej vlastníčky nehnuteľností, ktoré sú predmetom vydržania. Po smrti jeho matky v roku 1983 sa nehnuteľnosti opomenuli predediť. Nehnuteľnosť parc. č. XXXX predal v roku 2000 B. B. a nehnuteľnosť parc. č. XXXX predal v roku 1990
F. E. a manželke B. E., G. H.. Tento predaj sa uskutočnil len ústne, s tým, že domnelí vlastníci mohli nehnuteľnosti od roku 1990, resp. 2000 užívať. Neformálne spísanie dvojstranného právneho aktu platný právny poriadok v danom čase neumožňoval. Účastníci žiadnym spôsobom nedoložili svoje tvrdenia, či mala pôvodná vlastníčka D. E. aj iného potomka okrem syna D. E. a do notárskeho spisu doložili len úmrtný list D. E., z obsahu ktorého obvinenej nemohol byť známy okruh potomkov pôvodnej vlastníčky nehnuteľností. Obvinená sa teda nemohla uspokojiť len s týmto tvrdením bez toho, aby si túto skutočnosť overila. Priložené vyhlásenie obce Šahy nemožno akceptovať podľa § 63 notárskeho poriadku, pretože D. E. nebol účastníkom vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. 10. Žalovaný na základe dokazovania vykonaného oboznámením sa s listinnými dôkazmi zo spisu, ktorými boli: návrh ďalšieho účastníka konania, písomné vyjadrenie obvinenej, notárske spisy a zápisnice a výsluch účastníkov, uviedol, že obvinená prostredníctvom inštitútu vydržania nahrádzala postup, ktorý sa javil ako jediný lege artis, ktorým je dedičské konanie, resp. konanie o návrhu na prejednanie novoobjaveného majetku poručiteľa. Žalovaný poukázal na vyjadrenia obvinenej, podľa ktorej účastníci, ktorí majú záujem majetkovoprávne si vysporiadať pôdu, majú právo sa rozhodnúť pre jednu z alternatív, a to buď dedením, alebo vydaním osvedčenia o vydržaní za predpokladu splnenia podmienok § 63 notárskeho poriadku. Táto argumentácia je zjavne v rozpore s hmotným právom, keď dedenie je derivatívnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, zatiaľ čo vydržanie sa zaraďuje medzi originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Delačný systém znemožňuje potenciálnemu vydržiteľovi určiť si deň vydržania vlastníckeho práva, keďže dedičstvo nadobúdajú dedičia ex lege okamihom smrti poručiteľa. Keďže dedenie je derivatívnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, je neprípustné, aby účastníci právneho úkonu, o to viac notár osvedčujúci vyhlásenie účastníka/ účastníkov o splnení podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, tak formálnych ako i materiálnych, považoval tieto za rovnocenné inštitúty. Z obsahu notárskych zápisníc možno vyvodiť záver, že úmyslom vydržiteľa (vydržiteľov) bolo vyhnúť sa sledovaniu dedičskej postupnosti v prípadnom dedičskom konaní, čo by znamenalo časovo náročnejší proces a kde by bolo potrebné zisťovať dedičský okruh. 11. K neuvedeniu údaju o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov, poukázal žalovaný na zápisnice z roku 2018, kde tento nedostatok bol spôsobený tým, že obvinená vychádzala z obsolentného právneho predpisu. 12. V spisoch k N 99/2018 a N 58/2019 si obvinená nekriticky osvojila nadobúdacie tituly v podobe ústnych uzatvorených zmlúv v roku 1990, resp. 2000 ako právny dôvod, na základe ktorého sa účastníci stali oprávnenými a dobromyseľnými držiteľmi, čo však nemôže obstáť, berúc do úvahy vek účastníkov či iné objektívne skutočnosti a poukázal na zásadu ignorantia iuris non excusat. 13. Obvinená vo vyjadrení uvádzala, že jej neprináleží posudzovanie a hodnotenie dobromyseľnosti účastníka, nevystupuje vo funkcii vyšetrovateľa, ale spolieha sa na to, že ľudia sú si vedomí, že informácie, ktoré predkladajú, sa zakladajú na pravde a za také informácie aj právne nesú zodpovednosť. Podľa žalovaného však tieto tvrdenia neznamenajú, že notár vydá osvedčenie o vydržaní v rozpore s hmotným právom a povinnosťou odbornej starostlivosti podľa § 36 ods. 1 notárskeho poriadku. Poukázal na judikatúru najvyššieho súdu (sp. zn. 4Cdo 283/2009), podľa ktorej funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo, ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. 14. Žalovaný konštatoval, že pri každej z notárskych zápisníc skutkový stav tak, ako bol opísaný v nich, bol nepostačujúci a chýbalo podrobné odôvodnenie, na základe čoho sa navrhovatelia cítili byť dobromyseľnými a oprávnenými držiteľmi. Rovnako chýbal opis všetkých skutočností, za ktorých došlo k oprávnenej držbe a faktickému ovládaniu veci (nehnuteľnosti) s uvedením čo najpresnejšieho časového úseku, miesta a podobne. Ak by bol akceptovaný názor obvinenej, ad absurdum by notár v takom prípade mohol osvedčiť akékoľvek vyhlásenie účastníka vrátane takého, keď pri vydržaní by napríklad držba nebola dobromyseľná (tvrdením, že účastník vyhlásil, že nehnuteľnosť dostal do nájmu, prípadne, že túto
vôbec neužíval - napríklad v N 163/2018). Ak by notár mohol osvedčiť akékoľvek vyhlásenie, znamenalo by to elementárne narušenie právnej istoty v práve vlastniť majetok. 15. Notárske zápisnice síce obsahovali uvedenie dňa nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním (31.12.) toho roku, v priebehu ktorého mala uplynúť 10 ročná lehota. Toto však zakladá domnienku, že notár sa bez ďalšieho uspokojil s takým vyhlásením účastníka, ktoré neobsahovalo taký popis začatia oprávnenej držby, že by bolo možné zo strany notára uviesť skutočný deň, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti v súlade so zákonnou úpravou počítania lehôt. 16. V N 183/2018 bolo doložené vyjadrenie obce Vinica, ktoré bolo podmienené, čo je v rozpore s § 63 ods. 1 písm. a) bod 2 notárskeho poriadku. Obec sa vyjadrila, že vznikom vlastníckeho práva neboli dotknuté jej oprávnené záujmy; nebolo totiž možné z toho odvodiť, že neboli dotknuté záujmy obce, keď tá si určila podmienku, ktorá mala byť splnená v budúcnosti a bol ňou podmienený súhlas. 17. Podľa žalovaného je nedostatočné, keď odborná starostlivosť spočíva v dôraznom poučení účastníkov notárskej zápisnice o povinnosti predložiť vyjadrenia všetkých osôb a ich následnom vyjadrení, že iných právnych nástupcov niet. Odborná starostlivosť spočíva v presnom a vyčerpávajúcim spôsobom určenom právnom nástupníctve, presvedčivo vydokladovaným aj použitím právnych listín (napr. rodné a úmrtné listy, dedičské listiny, potvrdenia o okruhu dedičov, potvrdenia z obecných úradov a pod.) a následnom vysporiadaní sa s otázkou právneho nástupníctva v texte notárskej zápisnice tak, aby nedošlo k žiadnej pochybnosti o tom, že sa vyjadrili všetky osoby. V spisoch obvinenej nie je dostatočným spôsobom preukázané, či sa vyjadrili naozaj všetky osoby. 18. Podľa žalovaného skutok, ktorý sa ukladá za vinu obvinenej, nezakladá a ani nemôže zakladať úmysel konania v rozsahu spôsobenej škody. Poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/151/2017-71, podľa ktorého škodlivý následok nepatrí medzi zákonné znaky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia súdneho exekútora. Disciplinárne previnenie bolo dokonané porušením právnej povinnosti, ku ktorého porušeniu zo strany žalobkyne preukázateľne došlo, keď jej postupom boli naplnené všetky zákonné znaky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia. 19. Žalovaný dospel k záveru, že navrhované disciplinárne opatrenie v podobe pozastavenia výkonu notárskeho úradu na dobu 12 mesiacov by bolo neprimerane prísne. Obvinená dosiaľ nebola právoplatne uznaná za vinnú zo spáchania disciplinárneho previnenia a taktiež viaceré disciplinárne konania v čase, keď tie ešte nie sú ukončené, nemožno vziať do úvahy. Možnou motiváciou obvinenej bolo vyjsť účastníkom v ústrety. Bolo preukázané, že nie vo všetkých prípadoch išlo o usporiadanie vlastníckych práv v rámci rodiny. Žalovaný nezistil, že notár úmyselným konaním zneužil svoje postavenie na to, aby získal majetkový prospech pre vydržanie. Celkovo však výmera, napríklad pri N 163/2018 predstavovala spolu až 247,499 m2, a tak s prihliadnutím na tieto okolnosti uložil obvinenej peňažnú pokutu vo výške 2.500 eur a povinnosť náhrady trov konania. III. Správna žaloba 20. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a povinnosti nahradiť jej úplnú náhradu trov konania. 21. Namietala, že žalovaný chybný postup žalobkyne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len konštatoval a citoval zákonné ustanovenia. Právne úvahy a hodnotenia však v odôvodnení buď absentujú, alebo sú nedostatočné. 22. Žalobkyňa poukázala na to, že osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva je deklaratórnym aktom, ktorý nekonštituuje vlastnícke vzťahy. Žalobkyni nie je právnym poriadkom zverená právomoc hodnotiť vlastnícke vzťahy. Mala za to, že postupovala v súlade s vyhláseniami nadobúdateľov nehnuteľností, ktorí uviedli, že sú právnymi nástupcami po osobách zapísaných v katastri nehnuteľností. Citovala preto rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 11/2007, z ktorého vyplýva, že význam osvedčenia spočíva v tom, že príslušná notárska zápisnica je dôkazom o tom, že úkon (vyhlásenie) bol urobený, akým spôsobom a kedy sa tak stalo, pričom pravdivosť toho, čo sa osvedčuje alebo potvrdzuje, platí dovtedy, kým nie nie je dokázaný opak. Rovnako tak
poukázala aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6So/1/2015, podľa ktorého z aktuálnej právnej úpravy povinnosť preverovania pravdivosti tvrdenia účastníka notárom nevyplýva, a preto takéto preverovanie nemožno od neho spravodlivo požadovať. Napokon poukázala aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 194/2017, podľa ktorého ak preukazovala nadobúdací titul predloženej notárskej zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní, osvedčovala táto listina iba pravdivosť toho, že ju spísal notár a že žalobkyňa urobila pred notárom vyhlásenie. Neosvedčoval však existenciu podmienok vydržania, najmä podmienku oprávnenej držby (len vyhlásenie o týchto podmienkach). 23. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza „formálne nedostatky“, ktoré molestujú toto disciplinárne konanie, ako aj notárku, ktorá je v predmetnom disciplinárnom konaní stíhaná. Žalovaný neakceptoval a ani sa právne nevysporiadal s predloženou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žalovaný nezákonne uložil uhradiť peňažnú pokutu 2.500 eur. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 24. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo 14.04.2021 (ďalej len „vyjadrenie“), v ktorom navrhol žalobu zamietnuť. 25. Vo vyjadrení uviedol, že argumentácia žalobkyne vo vzťahu k rozhodnutiam súdov je účelová, pričom sa s ňou vysporiadal už v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Tvrdenia v žalobe označil za všeobecné a žalobkyňou nijak nekonkretizované vo vzťahu k záverom napadnutého rozhodnutia. 26. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 11/2007 uviedol, že z napadnutého rozhodnutia je nepochybné, že účastníci uviedli, že sú právnymi nástupcami na základe ústnych zmlúv, ktoré nemohli v tomto prípade, bez ďalšieho, u nich vyvolať dobromyseľnosť držby, a preto nemohli byť ani oprávnenými držiteľmi, pričom zákon len oprávnenému držiteľovi priznáva také postavenie umožňujúcemu stať sa uplynutím zákonnej lehoty vlastníkom. Dôvody aj judikatúra odôvodňujúce záver, pre ktoré notár nemôže osvedčiť akékoľvek vyhlásenie účastníka, boli žalovaným vyčerpávajúco uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 27. K rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave a Ústavného súdu Slovenskej republiky žalovaný odkázal na body 16 až 18 napadnutého rozhodnutia. 28. Vo vzťahu k formálnym nedostatkom, ktoré molestujú disciplinárne konanie, ako aj notárku, uviedol, že žalobkyňa tento svoj záver nijakým spôsobom neodôvodnila a neoznačila dôkazy, ktoré svedčia v jej prospech, a preto sa k tomu žalovaný nevedel vyjadriť. Žalovaný bol napokon toho názoru, že chybný postup žalobkyne pri spisovaní notárskych zápisníc je podrobne a dostatočne odôvodnený v bodoch 11 až 22 napadnutého rozhodnutia. 29. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného ďalej nevyjadrila. 30. K veci sa vyjadril aj ďalší účastník konania, a to v podaní zo dňa 23.10.2025 (ďalej len „vyjadrenie ďalšieho účastníka“), pričom navrhol žalobu zamietnuť. Odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a zároveň poukázal a citoval na podporu svojich tvrdení rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 31D/2/2022. 31. Žalobkyňa a žalovaný sa k vyjadreniu ďalšieho účastníka nevyjadrili. 32. Správnemu súdu bolo ešte 10. augusta 2026 mu bolo doručené podanie žalobkyne z 5. augusta 2026 nazvané „vyjadrenie žalobkyne – právne rozvinutie včas uplatnených žalobných bodov“ (pozri odseky 53 a 54 odôvodnenia rozsudku). V. Relevantná právna úprava 33. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) notárskeho poriadku notárskou činnosťou je osvedčovanie právne významných skutočností (§ 56 až 64).
34. Podľa § 36 ods. 1 notárskeho poriadku notár je povinný postupovať pri notárskej činnosti s odbornou starostlivosťou. Notár je povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom, alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril inému orgánu verejnej moci. Na požiadanie vydá notár žiadateľovi písomné potvrdenie o dôvodoch odmietnutia úkonu. 35. Podľa § 63 ods. 1 notárskeho poriadku osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní musí okrem všeobecných náležitostí notárskej zápisnice (§ 47) obsahovať a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá 1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady; pravosť podpisu osôb na vyjadrení musí byť úradne osvedčená, 2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že vznikom vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nie sú dotknuté jej oprávnené záujmy, 3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, ak ide o nehnuteľnosti mimo zastavaného územia obce, b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností, c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. 36. Podľa § 91 ods. 1 notárskeho poriadku disciplinárnym previnením je zavinené závažné alebo opätovné porušenie povinností pri výkone činnosti notára vyplývajúcich z tohto zákona alebo osobitného predpisu, zavinené závažné alebo opätovné porušenie iných povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z Etického kódexu notára, z interného predpisu komory alebo uznesenia komory, správanie, ktorým sa závažným alebo opätovným spôsobom narúša dôstojnosť a vážnosť notárskej profesie a pokračovanie vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom činnosti notára. Disciplinárnym previnením je aj zavinené konanie notára, ktoré má za následok prieťahy v dedičskom konaní alebo disciplinárnom konaní, a tiež nerešpektovanie právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia. 37. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. VI. Nariadenie pojednávania 38. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z daného dôvodu predmetná právna vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/255/2020 je na základe uvedenej zmeny právnej úpravy vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-6S/255/2020 a zároveň v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 bola náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave. 39. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.
40. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na nariadenom pojednávaní dňa 14.08.2026, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP, a to za prítomnosti žalobkyne, ktorá sa vo svojom ústnom prednese pridržala svojho podania z 10.08.2026. VII. Právne hodnotenie správneho súdu 41. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy podľa SSP je posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi, a to v prejednávanom prípade v súvislosti s pokutou uloženou žalobkyni podľa notárskeho poriadku. Správny súd pritom vo veci nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, avšak len za podmienok ustanovených § 195 SSP. 42. Ako správny súd uviedol, nad rozsah a dôvody žaloby môže ísť len v prípade podmienok vymedzených v § 195 SSP, primárne však súd posudzuje žalobu v kontexte jej obsahu, pričom ak nie je naplnený § 195 SSP, tak je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby samotnej (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd konštatuje, že námietka o absencii právnych úvah a ich hodnotení zo strany žalovaného, je tvorená všeobecnými tvrdeniami žalobkyne bez akejkoľvek bližšej konkretizácie vo vzťahu k prejednávanej veci. V tomto bode správny súd upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že žalobná námietka musí mať určitú mieru konkretizácie, aby vôbec mohol pristúpiť k jej súdnemu prieskumu. Obsah rozhodnutia správneho súdu vo veci samej do značnej miery predurčuje kvalita správnej žaloby. Čím je žalobný bod všeobecnejší, tým všeobecnejšie k nemu správny súd pristúpi a posúdi ho. Bolo povinnosťou žalobkyne, aby svoje žalobné body dostatočne konkretizovala a tým umožnila správnemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v kontexte uplatnených žalobných bodov. 43. Poukazujúc na vyššie uvedené východiská správny súd preto vyhodnotil túto námietku žalobkyne ako nedôvodnú. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie obsahuje zistený skutkový stav veci s poukazom na jednotlivé notárske zápisnice (predovšetkým s. 5 až 8 napadnutého rozhodnutia), vyhodnotenie skutkového stavu (predovšetkým s. 12 až 16 napadnutého rozhodnutia), ako aj podradenie pod právny stav (predovšetkým s. 17-18 napadnutého rozhodnutia) a napokon aj odôvodnenie výšky pokuty (s. 19 napadnutého rozhodnutia). 44. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným, keď žalobkyňa uviedla, že osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva je deklaratórnym aktom, ktorý nekonštituuje vlastnícke vzťahy, pričom jej nie je právnym poriadkom zverená právomoc hodnotiť vlastnícke vzťahy, že žalobkyňa postupovala v súlade s vyhláseniami nadobúdateľov nehnuteľností a následne na to aj poukázala na súdne rozhodnutia, ktoré mali prisvedčiť jej výkladu, správny súd uvádza, že ju vyhodnotil ako nedôvodnú. 45. Správny súd k tomuto hodnoteniu viedlo nasledovné. S účinnosťou do 1. mája 2021 disponovali notári oprávnením osvedčovať vyhlásenie o vydržaní. Táto ich kompetencia bola upravená v § 63 Notárskeho poriadku. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. 46. Podmienky pre vydržanie upravuje § 134 Občianskeho zákonníka. Pojem oprávneného držiteľa vymedzuje § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Podľa judikatúry dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval
s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Takýto omyl možno ospravedlniť len výnimočne, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 283/2009, judikát R 73/2015, podobne jeho rozsudok sp. zn. 4 Cdo 361/2012, judikát R 74/2015). Ústavný súd Slovenskej republiky vo vzťahu k tejto judikatúre - avšak s ohľadom na špecifiká veci, ktorú riešil, a dĺžku uplynutého času - doplnil, že pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie (nález sp. zn. II. ÚS 484/2015, č. 48/2018 Zbierky nálezov a uznesení). Týmto nálezom teda neboli skôr citované judikáty najvyššieho súdu prekonané, ale vo veľmi špecifických skutkových okolnostiach bolo čiastočne pripustené aj vydržanie na základe ústnej neregistrovanej zmluvy. 47. Podľa § 36 ods. 1 prvej vety notárskeho poriadku notár je povinný postupovať pri notárskej činnosti s odbornou starostlivosťou. Notár je povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom, alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril inému orgánu verejnej moci. Citované ustanovenie sa týka všeobecne všetkých úkonov notárskej činnosti, teda aj osvedčovania právne významných skutočností podľa § 3 ods. 1 písm. b) Notárskeho poriadku. Podľa už citovaného § 63 ods. 1 písm. a) Notárskeho poriadku v znení účinnom do 31. mája 2021 notár osvedčoval vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka, a toto vyhlásenie muselo obsahovať najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. Notár bol tak pred spísaním notárskej zápisnice o osvedčení tohto vyhlásenia povinný s odbornou starostlivosťou (§ 36 ods. 1 Notárskeho poriadku) preskúmať, či toto vyhlásenie obsahuje opis takých okolností, z ktorých je zrejmé, že boli spôsobilé založiť dobromyseľnú držbu podľa § 134 Občianskeho zákonníka tak, ako ho vykladá citovaná judikatúra. Ak vyhlásenie účastníka takéto konkrétne okolnosti neobsahovalo, znamenalo to, že z jeho vyhlásenia nie je zrejmé, že splnil podmienky vydržania, a teda že jeho vyhlásenie odporuje predpokladom uvedeným v § 134 Občianskeho zákonníka. V takom prípade je notár podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku odmietnuť úkon - spísanie notárskej zápisnice, pretože spísanie zápisnice o vyhlásení, z ktorého nie sú zrejmé okolnosti, ktoré mali viesť k vydržaniu, by odporovalo § 63 ods. 1 Notárskeho poriadku v spojení s § 134 Občianskeho zákonníka. 48. S ohľadom na uvedenú povinnosť notára nebola žalobkyňa oprávnená osvedčiť vydržanie, pretože na základe uvedených skutočností existovali vážne pochybnosti o splnení podmienok držby jednotlivými žiadateľmi. S ohľadom na jednotlivé skutočnosti nebolo vôbec ustálené najmä, z akých konkrétnych dôvodov vzniklo u navrhovateľov presvedčenie, že sú dobromyseľnými, že držba trvala po zákonom ustanovenú dobu, že neboli známi všetci právni nástupcovia po pôvodných vlastníkoch, čím mohlo dôjsť k zásahu do vlastníckeho práva aj ďalších osôb. 49. Pre vydržanie je potrebné preukázať objektívne presvedčenie o nadobudnutí poctivým spôsobom. Túto skutočnosť akcentuje aj už citovaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018. Správny súd dospel k záveru, že z predložených podkladov a opísaných skutočností žalobkyňa nemohla prísť k záveru, že zo strany navrhovateľov existuje reálne dokázateľné presvedčenie o oprávnenej držbe a o vydržaní predmetných nehnuteľností. 50. Správny súd si je vedomý, že notár nezodpovedá za pravdivosť osvedčovaných vyhlásení účastníka a ani za pravdivosť ním predložených listín. To však neznamená, že notár je povinný osvedčiť každé jedno vyhlásenie bez ohľadu na skutočnosť, či je dostatočným spôsobom podopretý ústnymi vyhláseniami, listinnými alebo inými dôkazmi. Pochybenie žalobkyne vidí správny súd v tom, že osvedčenia spísala napriek tomu, že navrhovateľmi uvádzané skutočnosti (aj keby boli celkom pravdivé) boli celkom nedostatočné na to, aby preukazovali, že navrhovatelia sa mohli oprávnene a dobromyseľne domnievať, že im nehnuteľnosti patria (odôvodnenie, na základe čoho sa vydržiteľ cítil byť dobromyseľný; neuvedenie, či nehnuteľnosť vydržiteľ užíval; neskúmanie totožnosti a rodinných väzieb; rozvíjanie línie len jednej vetvy pôvodných vlastníkov; chýbajúci opis všetkých skutočností, za ktorých
došlo k oprávnenej držbe a faktickému ovládaniu veci [nehnuteľnosti] s uvedením čo najpresnejšieho časového úseku, miesta a pod.), a teda že sa mohli považovať za oprávnených držiteľov podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka a že ich vydržať. 51. Výkon činnosti podľa § 63 Notárskeho poriadku je výkonom moci delegovanej štátom na notárov a nie výkon činnosti zapisovateľa. Notárska zápisnica je verejná listina, ktorá v aplikačnej praxi spôsobuje právne následky. V danej veci bola minimálne schopná vyvolať zápis do katastra nehnuteľností záznamom, pričom dotknuté osoby by sa následne na to museli domáhať nápravy prostredníctvom žaloby na súde v civilnom konaní. 52. Napokon správny súd uvádza, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy považuje zo dostatočné a majúce oporu v administratívnom spise. Žalobkyňa v žalobe neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by tieto zistenia vyvracali. V prejednávanom prípade nedošlo k vzniku otázky zániku zodpovednosti za správny delikt, správny súd rovnako tak neidentifikoval dôvody na aplikáciu základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku a zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona. Uložená sankcia (druh a výška) nevybočila z rozsahu povolenej správnej úvahy. Z daného dôvodu preto správny súd neidentifikoval dôvody na postup podľa § 195 SSP. 53. Záverom správny súd uvádza, že 10. augusta 2026 mu bolo doručené podanie žalobkyne z 5. augusta 2026 nazvané „vyjadrenie žalobkyne – právne rozvinutie včas uplatnených žalobných bodov“. V závere tohto vyjadrenia žalobkyňa konštatuje dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) až g) SSP. Žalobkyňa v tomto vyjadrení argumentuje vlastným právnym posúdením § 36, § 63 a § 91 notárskeho poriadku v spojení s § 130 a § 134 Občianskeho zákonníka, argumentuje rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018, individualizáciou posúdenia každého skutku samostatne a absenciou hodnotenia zavinenia. 54. Správny súd poukazuje na žalobu žalobkyne, z ktorej obsahu vyplynulo uplatnenie žalobných bodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP (nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosť). S poukazom na § 134 ods. 1 SSP dospel správny súd k záveru, že na žalobné body podľa § 191 ods. 1 písm. e) až g) uplatnené žalobkyňou vo vyjadrení z 5. augusta 2026 neprihliadol, keďže boli uplatnené po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby a nejde tu o výnimku podľa § 134 ods. 2 SSP. 55. Pokiaľ ide o právne hodnotenie vrátane posúdenia rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018, to je predmetom vyššie poskytnutého odôvodnenia tohto rozsudku. Pokiaľ ide o individuálne posúdenie jednotlivých skutkov, správny súd poukazuje na napadnuté rozhodnutie, ktoré jednotlivé skutky bližšie vysvetľuje (napr. body 13, 14, 17, 20 napadnutého rozhodnutia). Pokiaľ ide o zavinenie, ani túto námietku súd nevyhodnotil ako relevantnú. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že „...nezistil, že notár úmyselným konaním zneužil svoje postavenie na to, aby získal majetkový prospech pre vydržiteľov“, z čoho vyplýva, že zavineniu sa žalovaný venoval. VIII. Záver 56. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mu umožňovali prijať záver o tom, že práva a oprávnené záujmy žalobkyne boli postupom žalovaného a samotným rozhodnutím žalovaného porušené. Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne (§ 190 SSP). 57. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať ich náhradu. 58. Správny súd nepriznal náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi podľa § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli mu totiž trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu explicitne uložil správny súd. Správny súd neidentifikoval dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol náhradu trov konania priznať.
59. Správny súd na záver uvádza, že z úradnej činnosti zistil, že právny zástupca žalobkyne má pozastavený výkon advokácie. Vyzval preto žalobkyňu na ustanovenie nové právneho zástupcu (č. l. 41), pričom žalobkyňa uviedla, že vo veci nemá ustanoveného právneho zástupcu (č. l. 42). Keďže ide o vec, kde nie je povinné právne zastúpenie (§ 49 ods. 2 písm. b/ SSP) a žalobkyňa má vysokoškolské právnické vzdelanie, konal správny súd so žalobkyňou a rozsudok doručuje priamo jej. 60. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).