Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/194/2020 1020201157 12. 03. 2026 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:1020201157.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: GAMO a.s., IČO: 36 033 987, so sídlom: Kyjevské námestie 6, 974 04 Banská Bystrica, právne zastúpeného: SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., IČO: 52 826 791, so sídlom: Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, IČO: 00 681 156, so sídlom: Špitálska 4 - 6, 811 08 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15482/2020-M_OMPČ zo dňa 02.06.2020, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo XXXXX/XXXXX_OMPČ zo dňa 02.06.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi súd voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobcovi ako prijímateľovi nenávratného finančného príspevku (ďalej len „NFP“) bol v rámci operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia na základe Zmluvy o poskytnutí NFP č. Z2711023041001 zo dňa 18.05.2010 v znení Dodatku č. DZ271102304100101 zo dňa 02.02.2011 (ďalej len „Zmluva o NFP“), schválený NFP vo výške 283 967,60 Eur na realizáciu projektu, ktorého hlavným cieľom bola tvorba a udržanie pracovných miest prostredníctvom komplexnej podpory rozvoja podnikov a aktivít zameraných na predvídanie zmien, adaptabilitu na zmenené podmienky, kontinuálnu podporu tvorby pracovných miest, zvyšovanie zručností pre adaptabilitu pracovníkov a na vznik a prispôsobenie sa podnikateľov a podnikov. 2. Na zabezpečenie hlavného cieľa projektu žalobca vyhlásil dňa 20.10.2010 verejné obstarávanie na predmet zákazky „Vzdelaný zamestnanec – strategická výhoda“ v rámci projektu „Vzdelaný zamestnanec – strategická výhoda“ (ďalej len „predmetné VO“), pričom výsledkom predmetného VO bolo uzatvorenie zmluvy s úspešným uchádzačom. Úrad pre verejné obstarávanie vykonal u žalobcu kontrolu predmetného VO a v nadväznosti na vykonanú kontrolu vyhotovil Protokol o výsledku dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 12196-7000/2014-OK/5 zo dňa 10.09.2015, v ktorom identifikoval dva nedostatky s vplyvom na výsledok predmetného VO (ďalej len „protokol“). 3. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Sekcia kontroly (ďalej aj „prvostupňový orgán“) ako vecne príslušný správny orgán v zmysle § 7 zákona č.
528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 528/2008 Z. z.“) začal na základe Oznámenia o začatí správneho konania č. 14513/2017-M_ODMASK, 26542/2017 zo dňa 14.06.2017, konanie podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. vo veci vrátenia jeden a pol násobku sumy uvedenej v Správe o zistenej nezrovnalosti č. N21500587/O05 zo dňa 20.02.2017 a k nej prislúchajúcej Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 20.02.2017 vo výške 6 035,20 Eur, ktorá suma bola žalobcovi vyčíslená za porušenie ustanovení zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVO“) za to, že žalobca pri realizácii predmetného VO: 1) postupoval v rozpore s § 9 ods. 4 ZVO, a to s princípom hospodárnosti a nediskriminácie záujemcov, resp. uchádzačov, z dôvodu, že spojil do jedného VO vzdelávania s rôznymi priamo nesúvisiacimi zameraniami, pričom z dokumentácie nevyplývala nevyhnutnosť ich spojenia do jednej zákazky, spojením školiacich aktivít rozdielneho druhu bez možnosti predkladať ponuku na jednotlivé časti žalobca takto obmedzil hospodársku súťaž, nakoľko v prípade rozdelenia zákazky na jednotlivé časti mohlo prejaviť záujem o účasť vo VO viac potenciálnych záujemcov, pričom uvedené porušenie ZVO mohlo mať vplyv na výsledok VO; 2) postupoval v rozpore s § 9 ods. 4 ZVO, keď stanovil kratšiu lehotu na vyžiadanie súťažných podkladov (do 28.10.2010 do 15:00) vo vzťahu k lehote na predkladanie ponúk (do 12.11.2010 do 15:00) o 15 dní, s tým, že uvedené porušenia ZVO mohli mať vplyv na výsledok VO. 4. Prvostupňový orgán vydal dňa 17.02.2020 rozhodnutie č. 3133/2020-M_ODMASK, 9014/2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi uložil povinnosť podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. vrátiť čiastku vo výške 9 052,80 Eur vypočítanú ako jeden a pol násobok sumy 6 035,20 Eur, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia. 5. Na základe rozkladu žalobcu podaného proti prvostupňovému rozhodnutiu Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ako rozkladový orgán (ďalej len „žalovaný“) podľa § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutím č. 15482/2020-M_OMPČ zo dňa 02.06.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil. II. Žaloba 6. Správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), podanou dňa 10.08.2020 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“), ktoré boli vydané prvostupňovým orgánom a žalovaným (ďalej spolu len „žalovaný“), z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda pre nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť preskúmavaných rozhodnutí. 7. V bližšom odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že podľa jeho názoru žalovaný nepostupoval pri rozhodovaní o jeho právach a povinnostiach v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí odôvodnil s poukazom na ustanovenia nariadenia Rady (ES, EURATOM) č. 2988/95 z 18.12.1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (ďalej len „Nariadenie č. 2988/95“) s tým, že správne konanie vo veci vyvodenia zodpovednosti voči žalobcovi bolo možné uskutočniť iba v lehote štyroch rokov od spáchania nezrovnalosti. Vzhľadom k tomu, že nezrovnalosť vznikla dňa 25.11.2011, nebolo možné voči žalobcovi viesť správne konanie, keďže premlčacia doba štyroch rokov uplynula dňa 25.11.2015. Žalobcom bola vznesená v správnom konaní aj námietka premlčania, ktorú žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil ako nedôvodnú s poukazom na čl. 3 ods. 1 štvrtý pododsek Nariadenia č. 2988/95, hoci žalobcovi bolo uložené správne opatrenie a premlčacia doba v tejto veci už nepochybne uplynula. 8. Žalobca ďalej namietal závery Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré žalovaný do napadnutého rozhodnutia prevzal bez ďalšieho a založil ho na konštatovaní, že bola porušená hospodárska súťaž. Orgánom štátnej správy, ktorý môže vysloviť obmedzenie hospodárskej súťaže je však jedine Protimonopolný úrad Slovenskej republiky. Žalobca vyjadril pochybnosť nad tým, ako
môžu dva štátne orgány vychádzať z tej istej skutočnosti o porušení alebo obmedzení hospodárskej súťaže. ZVO podľa neho nemá ustanovenie o tom, že nie je možné spojiť do jedného VO zákazky na dodanie viacerých druhov tovarov, resp. nemá ustanovenie ukladajúce povinnosť, aby bola zákazka v určitých prípadoch rozdelená na jednotlivé samostatné časti. Nie je teda možné konštatovať porušenie neexistujúcej povinnosti a vyvodzovať za takéto konanie zodpovednosť. To isté platí o povinnosti žalobcu vo VO stanoviť kratšiu lehotu na vyžiadanie súťažných podkladov. 9. Žalobca namietal aj nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, ktoré podľa neho trpí vadami, spočívajúcimi v nedostatkoch, ako sú absencia popisu konania, ktoré má odôvodňovať povinnosť vrátiť požadovanú sumu jeden a pol násobku sumy nezrovnalosti. Podľa žalobcu výrok prvostupňového rozhodnutia musí obsahovať popis skutku – konania, za ktoré mu bola táto povinnosť uložená. Z výroku prvostupňového rozhodnutia túto skutočnosť nie je možné zistiť, pričom výrok rozhodnutia predstavuje jeho najdôležitejšiu časť, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania, musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikali pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. V opačnom prípade správny orgán poruší ustanovenie § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný napadnutým rozhodnutím takýto nepresný a neurčitý výrok, resp. rozhodnutie, potvrdil, v dôsledku čoho tiež pochybil a napadnuté rozhodnutie tak trpí vadami, pretože je nezákonné. Žalobca tiež poukázal na to, že výrok prvostupňového rozhodnutia je zameniteľný a nespĺňa požiadavky naň kladené s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 5Sž/66/98 zo dňa 30.09.1998. 10. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie navyše vydal nepríslušný správny orgán, keďže v hlavičke napadnutého rozhodnutia mala byť uvedená hlavička Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo“), nie hlavička ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej aj „minister“). Napadnuté rozhodnutie mal v danom prípad vydať správny orgán – ministerstvo a o rozklade mal rozhodnúť minister ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy, tento postup však dodržaný nebol. Napadnuté rozhodnutie je preto ničotné, pretože ho vydal subjekt, ktorý na to nemal právomoc a nie je správnym orgánom. 11. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal preskúmavané rozhodnutia ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie pri súčasnom priznaní náhrady trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného 12. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 07.01.2021. Namietal nedostatok právomoci na súdny prieskum napadnutého rozhodnutia, ktoré je podľa neho s poukazom na § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z. a na uznesenie NS SR sp. zn. 8Sžfk/28/2017 zo dňa 26.02.2019 vylúčené zo správneho súdneho prieskumu. 13. Pre prípad vyhodnotenia tejto námietky ako nedôvodnej, k meritu veci ďalej žalovaný argumentoval poukazom na skutočnosť, že správne konanie, v ktorom bola vyvodená administratívna zodpovednosť voči žalobcovi, nadväzuje na predchádzajúce právne vzťahy súvisiace s poskytovaním NFP, na ktorý však nie je právny nárok. Žalovaný zopakoval priebeh administratívneho konania, zhrnul skutkový stav v danej veci, citoval ustanovenia zákona č. 528/2008 Z. z. a Zmluvy o NFP a zdôraznil skutočnosť, že žalobca musel byť uzrozumený s možnosťou vykonania kontroly realizácie predmetného projektu. Vykonaním kontroly pritom boli zistené porušenia ZVO znamenajúce nezrovnalosť. Podľa názoru žalovaného sa žalobca snaží vyfabulovať nezákonnosť kontroly zo strany Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „ÚVO“) a jej záverov bez opory svojej argumentácie v zákone. ÚVO v tomto prípade zákonne a súčasne objektívne a nestranne overuje porušenie pravidiel VO zistené žalovaným ako riadiacim orgánom. Zo ZVO vyplýva, že ÚVO plní funkciu overovateľa, resp. arbitra medzi riadiacim orgánom (žalovaným) a prijímateľom NFP (žalobcom), ktorý nesúhlasí so zisteniami riadiaceho orgánu a odmieta dobrovoľne uhradiť finančnú opravu. Preto až následne, po tom, ako ÚVO potvrdí zistenia o porušení pravidiel VO, môže začať správne konanie podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. Pritom priamo z § 27a ods. 3 písm. b) zákona č. 528/2008 Z. z. vyplýva, že zistenie ÚVO o porušení pravidiel a postupov VO uvedených v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok VO, má za následok podanie podnetu na začatie správneho konania. Protokol je kľúčovým dokumentom pre vyvodenie administratívnej zodpovednosti v správnom konaní voči žalobcovi. Žalovaný
ďalej zdôraznil, že ustanovenia § 27a ods. 3, ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. sú kogentné a neumožňujú správnu úvahu vo vzťahu k vyvodeniu zodpovednosti a k výške uloženej sumy. 14. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca si nesprávne zamieňa obmedzenie hospodárskej súťaže a porušenie pravidiel VO. ÚVO v danom prípade rozhodol o porušení pravidiel VO v zmysle ZVO, nie o obmedzení hospodárskej súťaže. Žalobca pritom bol na účely predmetného VO osobou, na ktorú sa právny režim ZVO vzťahoval. Kontrola vykonaná zo strany ÚVO nebola súčasťou tohto správneho konania, ako sa snaží interpretovať žalobca. Protokol je výlučne podkladom pre zistenie skutkového stavu a skutočnosti v ňom uvedené mali povahu predbežnej otázky, ktorú vyriešil orgán na to oprávnený – ÚVO. Takýmto posúdením bol žalovaný viazaný v zmysle § 27a ods. 3, ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z., ako aj podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku. 15. K ďalším námietkam žalobcu žalovaný dodal, že argumentácia žalobcu vo vzťahu k chýbajúcim náležitostiam rozhodnutia vychádza z nesprávneho predpokladu, že prvostupňové rozhodnutie ukladá sankciu. Rozhodnutie vydané podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. však znamená len určenie povinnosti vrátiť časť poskytnutého NFP zodpovedajúceho finančnej oprave a nemožno ho automaticky stotožňovať so sankciou. Povinnosť vrátenia má skôr reštitučný než sankčný charakter. K námietke nepríslušnosti rozkladového orgánu žalovaný dodal, že táto je neopodstatnená a šikanózna, keďže z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že bolo vydané vedúcim ústredného orgánu štátnej správy v súlade s § 61 ods. 2 Správneho poriadku. 16. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP alebo konanie podľa § 99 písm. b) SSP zastavil, resp. aby žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. IV. Replika žalobcu, duplika žalovaného 17. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu dňa 31.01.2022 (replika), v ktorom v súvislosti s nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia poukázal na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sp. zn. 5Sžfk/64/2019 zo dňa 27.10.2021, ktoré rozsiahle citoval. Podľa žalobcu z predmetného rozhodnutia jednoznačne vyplýva možnosť preskúmať takýto typ rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Podľa žalobcu je tento názor NSS SR, s ktorým sa stotožnil, súladný s ústavným právom žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu. 18. Duplika zo strany žalovaného nebola podaná. V. Relevantná právna úprava 19. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 20. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 21. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 22. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 23. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
24. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 25. Podľa § 24b zákona č. 528/2008 Z. z. (1) Kontrolu projektu vykonáva riadiaci orgán. Riadiaci orgán môže poveriť výkonom kontroly projektu právnickú osobu, ktorá má odborné, personálne a materiálne predpoklady na výkon tejto kontroly; tým nie je dotknuté ustanovenie § 7 ods. 3. (2) Kontrolou projektu riadiaci orgán overuje a) plnenie podmienok poskytnutia pomoci a podpory, b) súlad platby a súvisiacej dokumentácie s osobitnými predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú prostriedky zo zahraničia a uzatvorenými zmluvami podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, c) hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory. 26. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. ochrana finančných záujmov zahŕňa prevenciu, odhaľovanie, zisťovanie a riešenie nezrovnalostí, prijímanie nápravných opatrení vo forme finančných opráv a vysporiadania finančných vzťahov a iných nápravných opatrení. 27. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z. riadiaci orgán, platobná jednotka, certifikačný orgán, orgán auditu, spolupracujúci orgán a prijímateľ sú povinní predchádzať vzniku nezrovnalostí a v prípade ich vzniku sú povinní bezodkladne prijať nápravné opatrenia. 28. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z. finančná oprava sa vykoná na ťarchu subjektu, ktorý nezrovnalosť spôsobil. 29. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. vysporiadanie finančných vzťahov finančnej opravy voči prijímateľovi sa vykoná podľa § 27a, 28 a 28a.
po vykonaní
30. Podľa § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu na konanie podľa odseku 5, ak a) bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, alebo b) bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a za ktoré sa neukladá pokuta podľa písmena a). 31. Podľa § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z. ak bola na základe podnetu podľa osobitného predpisu právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania alebo ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa odseku 3 písm. a), a ak riadiaci orgán nevyzval prijímateľa prostredníctvom žiadosti o vrátenie na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky podľa odseku 1, riadiaci orgán prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky; ustanovenie § 28 ods. 8 sa nepoužije. Ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie, riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu na konanie podľa odseku 5. 32. Podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich sa na predmet zákazky. 33. Podľa § 27a ods. 7 zákona č. 528/2008 Z. z. na konanie podľa odseku 5 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Ak je viac správnych orgánov oprávnených rozhodnúť podľa odseku 5, rozhodne vo veci orgán, ktorý začal konať ako prvý. Správnym orgánom v konaní podľa odseku 5 je a) riadiaci orgán alebo b) sprostredkovateľský orgán podľa § 8 ods. 5. 34. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. konanie o žiadosti sa začína doručením žiadosti riadiacemu orgánu podľa § 13 ods. 5.
35. Podľa § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z. rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona nie sú preskúmateľné správnym súdom. 36. Podľa § 9 ods. 4 ZVO pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 37. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia č. 2988/95 na účely ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev sa týmto prijíma všeobecná úprava týkajúca sa jednotných kontrol a správnych opatrení a sankcií, ktoré sa týkajú protiprávneho konania s ohľadom na právo spoločenstva. 38. Podľa čl. 1 ods. 2 Nariadenia č. 2988/95 "Nezrovnalosť" je akékoľvek porušenie ustanovenia práva spoločenstva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu spoločenstiev alebo rozpočtov nimi spravovaných, buď zmenšením, alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo v mene spoločenstiev alebo neoprávnenou výdajovou položkou. 39. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia č. 2988/95 premlčacia doba konania je štyri roky od času spáchania nezrovnalosti uvedenej v článku 1 ods. 1. Odvetvové predpisy však môžu ustanoviť kratšie obdobie, ktoré však nesmie byť kratšie ako tri roky. V prípade pokračujúcej alebo opakujúcej sa nezrovnalosti, premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa nezrovnalosť skončila. V prípade mnohoročných programov plynie premlčacia doba až do úplného skončenia programu. Premlčacia doba sa prerušuje pri akomkoľvek akte príslušného orgánu, o ktorom je daná osoba upovedomená a týka sa vyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou. Premlčacia doba začína plynúť znova po každom akte prerušenia. Premlčanie sa však stane účinným najneskôr v deň, keď vyprší dvojnásobok premlčacej doby bez toho, aby príslušný orgán uložil sankciu, s výnimkou prípadu, keď bolo správne konanie prerušené v zmysle článku 6 ods. 1. 40. Podľa čl. 3 ods. 2 Nariadenia č. 2988/95 lehota na vykonanie rozhodnutia ukladajúceho správnu sankciu je tri roky. Toto obdobie sa začína dňom, keď sa rozhodnutie stáva konečným. Prípady prerušenia premlčacej doby a prerušenia správneho konania sú upravené príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva. 41. Podľa čl. 3 ods. 3 Nariadenia č. 2988/95 členské štáty si zachovávajú možnosť uplatňovať obdobie dlhšie doby a lehoty ako tie, ktoré sú ustanovené v odsekoch 1 a 2 v tomto poradí. 42. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia č. 2988/95 je všeobecným pravidlom, že pri akejkoľvek nezrovnalosti sa neprávom získaná výhoda odníme: - povinnosťou zaplatiť alebo vrátiť dlžné alebo neprávom získané sumy, - úplnou alebo čiastočnou stratou záruky poskytnutej na podporu žiadosti o poskytnutú výhodu alebo v čase prijatia zálohy. 43. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia č. 2988/95 úmyselná nezrovnalosť alebo nezrovnalosť spôsobené nedbanlivosťou môžu mať za následok tieto správne sankcie: a) zaplatenie správnej pokuty; b) zaplatenie sumy väčšej ako sú sumy neprávom získané alebo neuhradené a prípadne úroky; táto dodatočná suma sa stanovuje v súlade s percentuálnou sadzbou, ktorú treba ustanoviť osobitnými pravidlami a nesmie prekročiť úroveň nevyhnutnú na vytvorenie odstrašujúceho účinku; c) celkové alebo čiastočné odňatie výhody poskytnutej na základe právnych predpisov spoločenstva, aj keď mal subjekt neprávom úžitok len z časti takej výhody; d) vylúčenie z výhody alebo jej odňatie na obdobie nasledujúce po období výskytu nezrovnalosti; e) dočasné odňatie súhlasu alebo oprávnenia zúčastňovať sa na programe pomoci spoločenstva; f) strata záruky alebo depozitu poskytnutého s cieľom splnenia podmienok ustanovených právnymi predpismi alebo doplnenie neoprávnene uvoľnenej záruky; g) iné sankcie čisto ekonomickej povahy, zodpovedajúce svojou povahou a rozsahom, ktoré sú ustanovené odvetvovými právnymi predpismi prijatými Radou s ohľadom na špecifické požiadavky daných odvetví a v súlade s uplatňovaním právomocí zverených Komisii Radou. 44. Podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia č. 2988/95 bez ohľadu na správne opatrenia spoločenstva a sankcie prijaté na základe odvetvových právnych predpisov existujúcich v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, uloženie finančných sankcií, ako sú správne pokuty možno pozastaviť rozhodnutím
príslušného orgánu, ak sa začalo trestné konanie voči danej osobe v súvislosti s tými istými skutočnosťami. Prerušením správneho konania premlčacia doba ustanovená v článku 3 neplynie. 45. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
a zo
46. Podľa § 47 ods. 1 až ods. 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VI. Posúdenie veci správnym súdom 47. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 1S/194/2020, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-1S/194/2020. 48. Správny súd vec preskúmal na pojednávaní nariadenom v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 12.03.2026, na ktoré sa napriek riadnemu predvolaniu nedostavil žiaden z účastníkov konania. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil len žalobca, podaním uskutočneným prostredníctvom právneho zástupcu, doručeným správnemu súdu dňa 10.03.2026, v ktorom vyslovil súhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti a zotrval na svojich písomných podaniach v danej veci. Vzhľadom k tomu, že boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 3 veta druhá SSP, správny súd rozsudok vyhlásil vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní. Dňom vyhlásenia rozsudku v zmysle § 137 ods. 3 SSP je deň 12.03.2026. 49. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného, vrátane konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť pre jeho nepreskúmateľnosť. 50. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými bola žalobcovi podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. uložená povinnosť vrátiť finančné prostriedky vo výške 9 052,80 Eur, poskytnuté na základe Zmluvy o NFP, ktorá povinnosť bola potvrdená aj v rozkladovom konaní. 51. Správny súd považoval za potrebné v prvom rade sa vysporiadať s námietkou žalovaného o neprípustnosti správneho súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia v danej veci, ktorá vychádzala z § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z., vylučujúceho z prieskumu správneho súdu
niektoré rozhodnutia vydané podľa zákona č. 528/2008 Z. z. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatórne závery NSS SR vyjadrené v uznesení sp. zn. 5Sžfk/64/2019 zo dňa 27.10.2021, v zmysle ktorých „Z ústavne súladného výkladu § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov, ako aj z jeho účelu, úmyslu zákonodarcu a systematického zaradenia vyplýva, že neprípustnosť súdneho prieskumu sa vzťahuje len na konanie o žiadosti o nenávratný finančný príspevok podľa § 14 zákona č. 528/2008 Z. z. (prípadne na nadväzujúce prieskumné konanie podľa § 14 ods. 6 až 10 zákona č. 528/2008 Z. z.). Nevzťahuje sa teda na všetky konania obsiahnuté v druhej časti zákona o pomoci a podpore a ani na konanie podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z.“ (R 8/2022, právna veta). Vzhľadom na tieto závery je zrejmé, že námietka žalovaného v tomto smere nie je opodstatnená, preto správny súd pristúpil k meritórnemu posúdeniu danej veci. 52. Správny súd v rámci ustálenia charakteru konania o uloženej povinnosti upriamuje pozornosť na skutočnosť, že preskúmavanými rozhodnutiami bola žalobcovi podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. uložená povinnosť vrátiť sumu 9 052,80 Eur, teda jeden a pol násobok sumy nezrovnalosti uvedenej v Správe o zistenej nezrovnalosti č. N21500587/O05 zo dňa 20.02.2017 a k nej prislúchajúcej Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 20.02.2017 vyčíslenej vo výške 6 035,20 Eur. V zmysle rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít, ktorá nebola prekonaná ďalším vývojom (napr. rozsudok NSS SR sp. zn. 3Sfk/29/2021 z 12.07.2023), s ktorou sa správny súd stotožňuje, je preto zrejmé, že ide o vec správneho trestania. 53. Z rozsudku NSS SR sp. zn. 3Sfk/29/2021 z 12.07.2023 (bod 65.), ktorý vo vzťahu ku konaniam podľa zákona č. 528/2008 Z. z. dáva návod na rozlišovanie medzi konaním o správnej sankcii a konaním o správnom opatrení (finančnej oprave), platí, že „...finančnou opravou je podľa kasačného súdu potrebné rozumieť povinnosť vrátiť celý finančný príspevok alebo jeho časť z dôvodu zistenej nezrovnalosti, pričom v tomto prípade nejde o správnu sankciu ale o správne opatrenie. Naopak, v prípade povinnosti vrátiť sumu nad rámec zistenej nezrovnalosti (ak nejde o úrok z omeškania podľa čl. 4 ods. 2 Nariadenia 2988/95), ide o správnu sankciu podľa čl. 5 Nariadenia č. 2988/95.“ Aplikujúc uvedené na danú vec, v ktorej bol žalobca preskúmavanými rozhodnutiami zaviazaný na vrátenie sumy 9 052,80 Eur ako jeden a pol násobku sumy 6 035,20 Eur, bolo potrebné takto uloženú povinnosť považovať za sankciu. Túto skutočnosť, s ktorou súvisí aj povinnosť aplikovať na danú vec zásady správneho trestania a subsidiárne aj zásady trestného konania, však žalovaný pri rozhodovaní nezohľadnil, hoci táto má výrazný vplyv na priebeh a spôsob vedenia správneho konania, uplatňovanie práv účastníkov konania, posúdenie zásadných otázok vrátane otázky premlčania v zmysle Nariadenia č. 2988/95, i samotné náležitosti rozhodnutia, vydaného v takomto konaní, a požiadavky naň kladené vrátane jeho zrozumiteľnosti a presvedčivosti. 54. V prepojení na uvedené správny súd uvádza, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť rozhodnutie vydané v ktoromkoľvek administratívnom konaní zaťažené, pretože táto vada nielenže znemožňuje zistiť účastníkovi konania dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané, a následne uplatniť možnosť sa proti nemu brániť, ale znemožňuje i prieskum takéhoto rozhodnutia správnym súdom a porušuje princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní dotknutých subjektov. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, a rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri formovaní záverov v ňom vyjadrených riadil. Uvedené požiadavky sa o to viac vzťahujú na rozhodnutia, vydávané vo veciach správneho trestania, keďže sa svojím charakterom približujú trestnému konaniu a ich výsledkom je spravidla sankcia s trestnoprávnych charakterom, preto je potrebné striktne trvať na požiadavke jednoznačnosti, zrozumiteľnosti, presvedčivosti, dostatočnej argumentačnej vybavenosti a najmä dôvodnosti takýchto rozhodnutí, ktoré musia dávať odpovede na všetky nastolené skutkové a právne otázky, a to nielen vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia, ale aj k jeho výroku, ktorého súčasťou je skutková a právna veta ako základné predpoklady pre uloženie sankcie. 55. Správny súd v tomto kontexte poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/28/2007 zo dňa 01.09.2008, ktorý je aplikovateľný aj na prejednávanú vec a v ktorom NS SR vyslovil, že „výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade aj evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho
rozhodnutia, poruší ustanovenie § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.“ (ZSP 69/2008). Obdobne NS SR judikoval, že „vadou, ktorá má za následok následnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia tiež je, ak v rozhodnutí nie je náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia.“ (R 51/2011) a že „Výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu.“ (R 108/1999). 56. Vo vzťahu ku konaniam podľa zákona č. 528/2008 Z. z. obdobné závery možno čerpať z rozsudku NSS SR sp. zn. 3Sfk/29/2021 z 12.07.2023 (body 70. až 73.), podľa ktorého „Ak teda má rozhodnutie podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore v prejednávanej veci povahu rozhodovania o sankcii, vo výroku tohto rozhodnutia musí byť vymedzený aj skutok, za ktorý sa sankcia ukladá. Opis skutku je pritom potrebné vymedziť jasne, zrozumiteľne a nezameniteľne. Ak výrok sankčného rozhodnutia takýto výrok neobsahuje, je dané rozhodnutie nepreskúmateľné a teda i nezákonné (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/2/2019 z?20. augusta 2020). Podľa správneho súdu malo byť vo výroku prvostupňového rozhodnutia uvedené o porušenie akých konkrétnych pravidiel a postupov verejného obstarávania šlo a mal byť presne označený protokol, z ktorého toto rozhodnutie vychádzalo. S uvedeným záverom správneho súdu možno súhlasiť len čiastočne. Podľa ustanovenia § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore už príslušný orgán totiž neposudzuje otázku porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ale len koná na základe podnetu Úradu pre verejné obstarávanie a na základe jeho záverov o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania. Z toho dôvodu nemohol kasačný súd súhlasiť so záverom správneho súdu, že vo výroku rozhodnutia podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci podpore, ak ide o sankciu, musí byť uvedené aké konkrétne povinnosti pri verejnom obstarávaní boli porušené. Na druhej strane sa však kasačný súd stotožnil so záverom správneho súdu, že je nevyhnutné, aby nedošlo k zameneniu skutku, ak je vo výroku odkaz na protokol, aby ten bol presne označený, keďže rozhodnutie z neho vychádzalo. Nepostačuje, aby správny orgán len všeobecne vo výroku uviedol, že konal na základe protokolu, bez jeho bližšieho označenia. Ten bol v preskúmavaných rozhodnutiach uvedený iba v odôvodnení, čo vzhľadom na sankčný charakter rozhodnutia a významnosť protokolu ako podkladu pre samotné rozhodnutie, považoval aj kasačný súd za porušenie povinnosti pre jednoznačný a nezameniteľný výrok sankčného rozhodnutia. Uvedené je nevyhnutné z toho dôvodu, že v súvislosti s jedným finančným príspevkom u jedného prijímateľa môžu byť vykonané viaceré kontroly a vypracované viaceré protokoly týkajúce sa jednotlivých verejných obstarávaní, a preto ak sa vo výroku odkaz na protokol nachádza, ten musí byť jasne a presne označený...Hoci kasačný súd neprisvedčil záveru správneho súdu o povinnosti vo výroku uviesť porušenie pravidiel verejného obstarávania, absenciu presného vymedzenia protokolu považoval za kľúčovú a preto so záverom správneho súdu o potrebe zrušenia napádaných rozhodnutí súhlasil.“ 57. Správny súd, vzhľadom na uvedené závery NSS SR, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje, aplikujúc ich na prejednávanú vec, prisvedčil žalobnej námietke žalobcu o existencii vady nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, spočívajúcej v úplnej absencii skutkovej a právnej vety vo výroku preskúmavaných rozhodnutí, a teda v úplnej absencii identifikácie skutku a jeho právnej kvalifikácie, pre ktorý bola žalobcovi uložená sankcia. Prvostupňové rozhodnutie v jeho výroku obsahuje len odkaz na § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. a výšku sumy, na vrátenie ktorej bol zaviazaný. Výrok napadnutého rozhodnutia sa skladá z potvrdzujúcej a zamietajúcej časti vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu a k rozkladu žalobcu, pričom žalovaný neuviedol ani ustanovenie, podľa ktorého rozhodoval, čo je zároveň v rozpore s § 46, § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Rovnako nebola splnená podmienka identifikácie protokolu vo výroku preskúmavaných rozhodnutí. Odkaz na protokol v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí nie je v zmysle vyššie uvedených záverov NSS SR na tento účel postačujúci. Správny súd zdôrazňuje, že skutková a právna veta sú nevyhnutnou súčasťou každého rozhodnutia, vydaného v rámci správneho trestania, a tieto sú základom pre aplikáciu zásady ne bis in idem, s ktorou súvisí požiadavka na zachovanie totožnosti a nezameniteľnosti skutku ako základného predpokladu pre uplatnenie správneho trestania. Tento nedostatok výroku spôsobuje nezrozumiteľnosť a zároveň nedostatok dôvodov, na ktorých sú preskúmavané rozhodnutia založené. 58. Nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia správny súd zistil aj vo vzťahu k námietke premlčania, ktorú žalobcu vzniesol už v rozkladovom konaní, začatom na základe ním podaného
rozkladu zo dňa 03.03.2020, s poukazom na komplexnú právnu úpravu obsiahnutú v Nariadení č. 2988/95. K tejto námietke sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyjadril len okrajovo, s poukazom na čl. 3 ods. 1 Nariadenia č. 2988/95, pričom dátum vzniku nezrovnalosti ustálil na 25.11.2011 a s ohľadom na finančnú opravu zo dňa 27.08.2014 mal za to, že premlčacia lehota neuplynula. Správny súd poukazuje na to, že právna úprava účinkov uplynutia premlčacích dôb obsiahnutá v čl. 3 ods. 1 Nariadenia č. 2988/95 ustanovuje jednak dĺžku premlčacích dôb, minimálnu aj maximálnu, jednak okamih začatia jej plynutia, pričom rozlišuje viacero situácií diferencovaných podľa charakteru zistenej nezrovnalosti. Nariadenie č. 2988/95 zároveň zakotvuje zákonnú definíciu tak pojmu nezrovnalosť (čl. 1 ods. 2), ako aj rozlišovanie a druhy správnych opatrení a správnych sankcií (čl. 5, čl. 6), ktoré sú dôležité z hľadiska aplikácie čl. 3. 59. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal konkrétnymi okolnosťami danej veci a svoje úvahy nevysvetlil tak, aby ich bolo možné podrobiť prieskumu zo strany správneho súdu, ktorého ingerencia vo vzťahu k ochrane subjektívneho verejného práva má len subsidiárny charakter. Žalovaný neuviedol, aké konkrétne skutkové a právne okolnosti a úvahy týkajúce sa predmetnej veci ho viedli k záveru o neopodstatnenosti námietky žalobcu o premlčaní, konkrétne sa nevysporiadal s tým, či v danom prípade išlo o pokračujúcu alebo opakujúcu sa nezrovnalosť, resp. či došlo k úplnému skončeniu programu, pre ktorý sa NFP poskytol (Zamestnanosť a sociálna inklúzia), od ktorých skutočností sa odvíja konkrétny okamih začatia plynutia premlčacej doby (čl. 3 ods. 1 Nariadenia č. 2988/95). V prípade pokračujúcej alebo opakujúcej sa nezrovnalosti premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa nezrovnalosť skončila, v prípade mnohoročných programov plynie premlčacia doba až do úplného skončenia programu, ide teda o zásadný rozdiel pri posudzovaní premlčania. Žalovaný sa tiež nevyjadril k tomu, či v priebehu konania došlo ku skutočnostiam zakladajúcim prerušenie premlčacej doby v zmysle čl. 3 ods. 1 Nariadenia č. 2988/95, ktoré prerušenie spôsobuje znovuzačatie plynutia premlčacej doby. Navyše na účely posúdenia premlčania žalovaný nerozlišoval medzi uložením sankcie v rámci správneho trestania a uložením finančnej opravy, ktorá sa považuje za správne opatrenie mimo režimu správneho trestania (viď bod 53. rozsudku). Žalovaný uloženie finančnej opravy stotožnil s uložením sankcie a ustálil ju na deň 27.08.2014, kedy bol vypracovaný Záznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania a bola uložená finančná korekcia vo výške 10 %, čo však nemožno stotožňovať s uložením sankcie v zmysle § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. Závery žalovaného sú v tomto smere nedostatočne odôvodnené, zmätočné a vo vzťahu k aplikácii inštitútu premlčania na danú vec nepostačujúce. 60. Žalovaný bol povinný sa s touto námietkou vysporiadať, a to dostatočným spôsobom tak, aby dal odpovede na všetky otázky s ňou súvisiace vrátane aplikácie konkrétnych ustanovení Nariadenia č. 2988/95 na danú vec. Správny súd zdôrazňuje, že v súlade so zásadou subsidiarity správneho súdnictva je v prvom rade povinný sa s námietkami účastníkov konania vysporiadať správny orgán a až po vykonaní administratívneho prieskumu je možné pristúpiť k prieskumu v správnom súdnom konaní. Správny súd nie je povinný nahrádzať činnosť správnych orgánov a suplovať ich povinnosti. Správny súd taktiež podotýka, že správny orgán nie je povinný vyhovieť každej námietke účastníka konania, ale je povinný sa každou námietkou relevantne zaoberať, to znamená vyhodnotiť, či ide o námietku podstatnú, dotýkajúcu sa subjektívnych práv účastníka konania, ktorý ju vzniesol, resp. či má táto námietka a jej posúdenie vplyv na dané konanie a aký, a v zmysle takéhoto vyhodnotenia k nej potom zaujať adekvátne stanovisko, pričom ak túto povinnosť nesplní prvostupňový orgán, je v súlade so zásadou jednotnosti prvostupňového a druhostupňového správneho konania povinný tak učiniť odvolací (rozkladový) orgán. Žalovaný bol povinný sa v danej veci s námietkou žalobcu vysporiadať nielen na základe rozkladových námietok, ale aj s ohľadom na to, že v prípade lehoty uvedenej v čl. 3 ods. 1 Nariadenia č. 2988/95 ide o lehotu prekluzívnu, nie premlčaciu (por. rozsudok NSS SR sp. zn. 4Sfk/15/2024 zo dňa 20.03.2025, body 5., 68.), pričom preklúziu je každý správny orgán povinný skúmať ex offo, teda zo svojej úradnej povinnosti a z vlastnej iniciatívy. 61. Označeným rozsudkom NSS SR sp. zn. 4Sfk/15/2024 zo dňa 20.03.2025 bola zamietnutá kasačná sťažnosť proti rozsudku správneho súdu č. k. BA-2S/67/2023-121 zo dňa 15.11.2023, keď sa NSS SR stotožnil s právnym názorom správneho súdu, okrem iného aj v otázke premlčania. Z rozsudku správneho súdu č. k. BA-2S/67/2023-121 zo dňa 15.11.2023 vyplývajú nasledujúce právne závery, na ktoré týmto správny súd v kontexte prejednávanej veci poukazuje (body 26. až 31.): „Zmyslom právneho inštitútu lehôt je zníženie neurčitosti pri uplatňovaní práv, resp. právomocí, časového obmedzenia stavu neistoty v právnych vzťahoch a urýchlenie procesu rozhodovania s cieľom reálneho dosiahnutia
zamýšľaných cieľov. Lehoty k rozhodnutiu totiž predstavujú v právnom štáte jeden z mechanizmov výrazne obmedzujúcich tendencie k nekontrolovateľnosti správnych orgánov a prieťahov v konaní pred nimi. Zákonom určená lehota je tiež prostriedkom ochrany účastníka správneho konania proti postupu orgánu verejnej moci. Ide o ustanovenie slúžiace predovšetkým k ochrane záujmov účastníkov, ktorým sa im dáva právna istota ohľadom lehoty, v ktorej musí byť vec vybavená. Preklúzia je právny inštitút, ktorý je upravovaný naprieč odvetviami právneho poriadku. Dôsledkom preklúzie je vždy zánik samotného práva, pričom s takto závažným následkom, ktorý je s preklúziou spojený, sa spája i povinnosť orgánu verejnej moci, ako aj súdu, prihliadať na preklúziu z úradnej povinnosti. Správny súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že v prípade lehoty uvedenej v článku 3 ods. 1 nariadenia č. 2988/95 ide o lehotu prekluzívnu a nie premlčaciu. K posúdeniu predmetnej lehoty zaujal svoje stanovisko i generálny advokát C. D. Sánchez-Bordona prednesené dňa 08.09.2016 k veci C-584/15, kde v bode 25. až 27. uviedol: „Bod 25 – „Považujem za vhodné na úvod uviesť jedno spresnenie, ktoré pomôže pochopiť (nie príliš šťastnú) formuláciu kľúčového ustanovenia v tomto spore, ktorým je článok 3 nariadenia č. 2988/95. Použitie slovného spojenia „premlčacia doba konania“ v článku 3 ods. 1 prvom pododseku môže byť mätúce. Napriek zdaniu nejde o premlčaciu dobu „konania“ ako takého, ale o lehotu na uplatnenie nároku (v tomto prípade nároku správneho orgánu) na vymoženie finančných prostriedkov, ktoré boli neoprávnene vyplatené prijímajúcej spoločnosti z európskych zdrojov.“ Bod 26.: „Treba pripomenúť, že premlčanie je jedným zo spôsobov zániku práva (resp. nároku na uplatnenie práva v súdnom konaní ako procesného práva) v dôsledku toho, že držiteľ práva je určitý čas nečinný. Článok 3 nariadenia č. 2988/95 určuje správnemu orgánu maximálnu štvorročnú lehotu (ktorú možno prerušiť) od spáchania nezrovnalosti na vymoženie súm, ktoré boli neprávom vyplatené hospodárskemu subjektu. Pripomínam, že práve toto právo domáhať sa vrátenia uvedených súm zaniká po štyroch rokoch, ak sa právo neuplatní.“ Bod 27 – „Je tiež vhodné uviesť druhú poznámku. Keďže príslušný správny orgán môže počas týchto štyroch rokov konať v súvislosti s nezrovnalosťou, ku ktorej údajne došlo, jeho konanie môže viesť a) k prerušeniu lehoty akýmkoľvek vyšetrovacím úkonom vo veci, ktorý dostatočne presne vymedzuje činnosti, ktorých sa týkajú podozrenia z nezrovnalostí, pričom musí rozhodnúť do ôsmich rokov, alebo b) k vydaniu rozhodnutia, ktorého predmetom je správne opatrenie podľa článku 4 alebo jedna zo sankcií uvedených v článku 5 nariadenia č. 2988/95.“ Rovnaký právny názor prevzal do svojej rozhodovacej praxe i český Nejvyšší správní soud v rozhodnutiach sp. zn. 5 Afs 4/2021 zo dňa 18.03.2022 a sp- zn. 7 Afs 1/2023 zo dňa 16.08.2023. Na posúdenie uplynutia premlčacej/prekluzívnej doby bolo zo strany správneho súdu nutné ustáliť začatie jej plynutia, ktoré je viazané na čas spáchania nezrovnalosti v zmysle čl. 3 ods. 1 nariadenia č. 2889/95. Ako vyplýva zo znenia čl. 1 ods. 2 nariadenia č. 2889/95 spáchanie nezrovnalosti predpokladá súčasne splnenie dvoch podmienok, a to, že konanie predstavuje porušenie práva Európskej únie a zároveň jej dôsledkom je (alebo by mohlo byť) poškodenie rozpočtu Európskej únie. V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je pre začiatok plynutia premlčacej/prekluzívnej doby rozhodujúci vždy dátum udalosti, ktorá nastala posledná. Uvedený názor konštatoval Súdny dvor EÚ v rozsudku Glencore Céréales France C-584/15 zo dňa 02.03.2017, bod 47, z ktorého vyplýva, že „..vzhľadom na podmienky potrebné na konštatovanie nezrovnalosti pripomenuté v bode 38 tohto rozsudku, začína plynúť premlčacia lehota od dátumu udalosti, ktorá vznikla ako posledná, teda buď dátumu vzniku škody, ak k tejto škode došlo po konaní či opomenutí predstavujúcom porušenie práva Únie, alebo dátumu tohto konania či opomenutia, ak predmetná výhoda bola poskytnutá pred uvedeným konaním či opomenutím“ (obdobne rozsudok Súdneho dvora EÚ C-59/14 zo dňa 06.10.2015, bod 26, rozsudok Súdneho dvora EÚ C 378/18 zo dňa 03.10.2019, bod. 33). V prejednávanej veci žalobca zverejnil výzvu na predkladanie ponúk v rámci verejného obstarávania dňa 30.07.2010. Lehota na podanie žiadosti o poskytnutie súťažných podkladov bola stanovená do 05.08.2010 do 12:00 hod. Lehota na predkladanie ponúk bola stanovená do 03.09.2010 do 10:00 hod. Žalobca uzavrel s úspešným uchádzačom Zmluvu o poskytovaní vzdelávacích služieb dňa 09.11.2010, dodatok č. 1 k zmluve dňa 31.12.2010, dodatok č. 2 k zmluve dňa 01.05.2011. Ako vyplýva z kontrolných zistení ÚVO, žalobca neprimerane skrátil lehotu na vyžiadanie súťažných podkladov, čo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. ÚVO zároveň skonštatoval, že predmet zákazky bolo možné rozdeliť do viacerých samostatných časti v rámci predmetu zákazky. Žalobca teda už zverejnením samotnej výzvy na predkladanie ponúk do verejného obstarávania porušil ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní v procese obstarávania služieb, na ktoré mu bola poskytnutá dotácia na základe žiadostí o platbu nenávratného finančného príspevku zo dňa 07.10.2011, 20.02.2012 a 02.12.2013. Z uvedených skutočností vyplýva, že boli splnené obidve podmienky, s ktorými nariadenie č. 2889/95 spája vznik nezrovnalostí, a to porušenie právnych predpisov (zákona o verejnom obstarávaní) a škoda na rozpočte EÚ (vyplatenie jednotlivých platieb). Za čas vzniku nezrovnalostí je tak možné určiť dátum 07.10.2011, resp. 20.02.2012 a 02.12.2013 pre ďalšie
jednotlivé platby. V jednotlivých dokumentoch (napr. v bode 7 Správy o zistenej nezrovnalosti zo dňa 20.03.2015) žalovaný uvádzal ako dátum zistenia nezrovnalosti deň 07.10.2011, t. j. deň prvého čerpania finančných prostriedkov. V uvedenom prípade premlčacia/prekluzívna doba začala plynúť dňa 07.10.2011 a skončila by dňa 07.10.2015. Ako vyplýva z čl. 3 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia č. 2988/95 premlčacia/ prekluzívna doba sa prerušuje pri akomkoľvek akte príslušného orgánu, o ktorom je daná osoba upovedomená a týka sa vyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou. Premlčacia/prekluzívna doba v takomto prípade začína plynúť znova po každom akte prerušenia. Pokiaľ ide o pojem „akt týkajúci sa vyšetrovania alebo právneho konania“ v zmysle článku 3 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia č. 2988/95, Súdny dvor EÚ už opakovane rozhodol, že premlčacia/prekluzívna doba konania spĺňa všeobecne funkciu zabezpečenia právnej istoty a že takáto funkcia nie je úplne splnená, ak táto doba môže byť prerušená akýmkoľvek úkonom kontroly všeobecnej povahy zo strany vnútroštátneho orgánu, bez súvislosti s podozrením na nezrovnalosti týkajúce sa dostatočne presne vymedzených činností. Článok 3 ods. 1 tretí pododsek nariadenia č. 2988/95 sa má vykladať v tom zmysle, že správa z kontroly, ktorá len konštatuje existenciu nezrovnalosti bez uvedenia úmyslu ju vyšetriť alebo stíhať, sa napriek tomu môže považovať za „akt týkajúci sa vyšetrovania alebo právneho konania“ v zmysle tohto ustanovenia, ktorý môže prerušiť premlčaciu dobu konania uvedenú v článku 3 ods. 1 prvom pododseku, ak dostatočne presne vymedzuje činnosti, ktorých sa týka podozrenie z nezrovnalostí (uznesenie Súdneho dvora EÚ zo dňa 28.06.2022, OF, C-728/21). Pokiaľ vnútroštátne orgány vyzývajúce osobu na predloženie ďalších informácií týkajúcich sa tejto transakcie odovzdajú tejto osobe správu konštatujúcu nezrovnalosť, ku ktorej prispela v súvislosti s určitou transakciou a uložia jej sankciu v súvislosti s uvedenou transakciou, prijmú tým akty, ktoré sú dostatočne presné a týkajú sa vyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou v zmysle článku 3 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia č. 2988/95 (rozsudok Súdneho dvora EÚ z 11.06.2015, Pfeifer & Langen, C-52/14, bod 42).“ 62. Nad rámec žalobných dôvodov správny súd poukazuje na zmenu právnej úpravy § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z., ktorý s účinnosťou od 01.09.2023 neumožňuje žalovanému ukladať sankcie v podobe povinnosti vrátiť jeden a pol násobok požadovanej sumy. S touto novou právnou úpravou bude žalovaný povinný sa v ďalšom konaní vysporiadať s poukazom na to, že v danej veci ide o správne trestanie. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatórne závery NS SR, podľa ktorých platí, že „ak správne orgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie, pôvodne uloženej správnym orgánom, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej.“ (R 20/2021). 63. Správny súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že došlo k naplneniu žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, napadnuté rozhodnutie je potrebné ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie žalovanému, ktorý je viazaný právnym názorom správneho súdu a je povinný zákonným postupom odstrániť vytýkané nedostatky, predovšetkým postupovať v ďalšom konaní po vrátení veci v režime správneho trestania vrátane aplikácie základných zásad správneho trestania a primerane aj zásad trestného konania, jasne a zrozumiteľne ustáliť skutok a jeho právnu kvalifikáciu, ako aj rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie otázky preklúzie, a je povinný svoje prípadné ďalšie rozhodnutie dostatočne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, pri zohľadnení výsledkov rozhodovacej činnosti a judikatórnych záverov tak, ako na ne bolo vyššie poukázané správnym súdom. 64. Na dôvažok je potrebné dodať, že súd nepostupoval podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, teda nepristúpil spolu so zrušením napadnutého rozhodnutia aj k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia v zmysle žalobného petitu, a to s poukazom na potrebu minimalizácie zásahov do právoplatne vydaných rozhodnutí a právnu istotu účastníkov konania, a so zreteľom na to, že rozhodovanie orgánov verejnej správy v ich inštančnom postupe tvorí jeden celok a vytknuté nedostatky je možné zhojiť ďalším vhodne zvoleným zákonným postupom žalovaného. 65. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu, správny súd považuje za potrebné vyjadriť sa k námietke nepríslušnosti žalovaného, ktorú považuje za neopodstatnenú s ohľadom na to, že v danej veci je zo samotného rozhodnutia i z administratívneho spisu nepochybné, že o rozklade v súlade s § 61 ods. 2 Správneho poriadku rozhodoval minister na základe ním zriadenej rozkladovej komisie ako vedúci
ústredného orgánu štátnej správy v zmysle s § 4 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ministerstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister. Nie je preto rozhodujúce, aký subjekt – či minister alebo ministerstvo – je uvedený v záhlaví napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo vydané funkčne príslušným orgánom. 66. Pokiaľ ide o žalobcom formulované námietky vo vzťahu k výsledku kontroly VO zo strany ÚVO, ktorý bol zachytený v protokole, správny súd poukazuje na to, že charakterom protokolu sa zaoberal NSS SR v už citovanom rozsudku sp. zn. 3Sfk/29/2021 z 12.07.2023 (body 74. a nasl.), v ktorom vyslovil, že „Ustanovenie § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore, ktoré upravuje právomoc správneho orgánu uložiť povinnosť vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej v žiadosti, vyslovene uvádza, že tento „na základe podnetu“ „rozhodne o vrátení“. V rámci tejto právomoci zákon neupravuje právo alebo povinnosť príslušného orgánu posudzovať závery Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý mu dal podnet. Z kontextu celého znenia § 27a zákona o pomoci a podpore vyplýva, že riadiaci orgán síce môže prijímateľovi zaslať výzvu na vrátenie sumy, ktorú vyhodnotil ako nezrovnalosť, ale v prípade, že tento na základe výzvy sumu nevráti, nemá kompetenciu vydať autoritatívne rozhodnutie, ktorým by mu túto povinnosť uložil a bolo by zároveň exekučným titulom. Podľa § 27a ods. 2 zákona o pomoci a podpore sa musí obrátiť na Úrad pre verejné obstarávanie, ako špecializovaný orgán zodpovedný za kontrolu v oblasti verejného obstarávania (§ 137 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní), ktorý ak zistí nezrovnalosť, buď autoritatívne uloží prijímateľovi pokutu alebo vydá protokol, v ktorom porušenie pravidiel verejného obstarávania konštatuje. Následne musí podľa § 27a ods. 3 zákona o pomoci a podpore podať podnet na konanie podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že podľa ustálenej rozhodovacej činnosti protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní nie je samostatne preskúmateľným aktom. Ako už kasačný súd uviedol v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 15/2018 zo dňa 25. apríla 2018, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 53/2018 „Protokol o výsledku dodržiavania zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako i zápisnica o jeho prerokovaní v prípade, ak kontrolovanému subjektu neukladajú práva a povinnosti, sú iba podkladovým materiálom pre prípadné rozhodnutie o uložení sankcie za spáchanie správneho deliktu na úseku verejného obstarávania (§ 149 citovaného zákona). Tieto správne akty nie sú spôsobilé zasiahnuť do práv a povinností kontrolovaného subjektu, pretože majú iba predbežnú povahu, a preto nepodliehajú súdnemu prieskumu. Až v prípade, ak správny orgán zvolí na základe zistení z kontroly zákonom predpísaný postup (podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov) a vyvodí z kontrolných zistení pre žalobcu sankčný postih, bude rozhodnutie o uložení pokuty ako aj postup správneho orgánu tomuto rozhodnutiu predchádzajúci, preskúmateľný súdom, pretože až týmto rozhodnutím dôjde k zásahu do práv a povinností žalobcu.“ Po vydaní protokolu podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore už príslušný orgán nevykonáva posudzovanie otázky porušenia pravidiel verejného obstarávania, ale iba rozhodne o povinnosti vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej v žiadosti. Závery uvedené v protokole tak už príslušný orgán neposudzuje a nekontroluje, teda v tomto smere nerealizuje správnu úvahu. Tak žalovaný, ako ani prvostupňový správny orgán potom nemohli autonómne posudzovať to, či zo strany sťažovateľa došlo k porušeniu právnej úpravy na úseku verejného obstarávania. Tento záver sa odvíja nielen od toho, že by tým vstúpili do zákonných právomocí iného orgánu verejnej správy (t. j. Úradu pre verejné obstarávanie), ale najmä od toho, že by sa tak dialo v čase, kedy bola otázka nezákonnosti postupu (v rámci verejného obstarávania) už príslušným orgánom verejnej správy s konečnými účinkami ustálená, a to práve v podobe vydania predmetného protokolu orgánom na to určeným. Ak by zákonodarca predpokladal, že riadiaci orgán bude sám posudzovať porušovanie predpisov na úseku verejného obstarávania, je nesporné, že by nevytvoril procesný postup, v rámci ktorého by zveril posúdenie týchto odborných otázok najskôr na to odborne spôsobilému orgánu, pričom na jeho zistenia (protokol) naviazal povinnosť podania podnetu práve týmto osobitným orgánom podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci. Rovnako, ak by mal porušenie pravidiel verejného obstarávania posudzovať priamo riadiaci orgán, vytvorila by sa dvojkoľajnosť posudzovania týchto otázok a - okrem iných - by mohlo dôjsť k porušeniu princípu právnej istoty. Rozhodujúci orgán podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore tak koná jedine na základe podkladu, ktorý mu predložil špecializovaný orgán v oblasti verejného obstarávania, pričom len tento robí záver o porušení pravidiel verejného obstarávania a preto je jeho záver potrebné považovať za záväzný podklad pre vydanie rozhodnutia podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore. Protokol Úradu pre verejné obstarávanie preto vyhodnotil kasačný súd ako podkladové opatrenie podľa § 27 SSP. Za skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej
správy sa podľa právnej teórie považuje také opatrenie, (i) ktoré nie je samostatne správnym súdom preskúmateľné, (ii) z ktorého vychádza žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, a (iii) ktoré je pre žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie záväzné (Správny súdny poriadok, 1. vydanie, 2017, BARICOVÁ, FEČÍK, ŠTEVČEK, FILOVÁ A KOL., str. 210). V zmysle uvedeného, ak má prijímateľ záujem o preskúmanie protokolu (podkladového opatrenia), tento môže byť preskúmaný až s rozhodnutím podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore v súlade s § 27 SSP. V tejto súvislosti kasačný súd dopĺňa, že podkladové opatrenie nepreskúmava správny súd ex offo, ale len na výslovný návrh dotknutého subjektu a účastníkom konania je potom aj Úrad pre verejné obstarávanie (§ 32 ods. 1 písm. c) v spojení s § 27 ods. 1 SSP).“ Aplikujúc uvedené právne závery na prejednávanú vec správny súd uzatvára, že protokol nebol predmetom prieskumu v tomto správnom súdnom konaní, keďže ako podkladové opatrenie nie je samostatne preskúmateľný súdom a žalobca v žalobe neuplatnil výslovný návrh na jeho preskúmanie a zrušenie v zmysle § 27 ods. 1 SSP. 67. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 68. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
a
69. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.